Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2225200090
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2225200090.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXXX/XX, D., zastúpenej splnomocnencom: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s. r.
o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 50 491 300, proti žalovanému:
E. F. A., nar. XX.X.XXXX, bytom G. H. XXXX/X, I. J., zastúpenému splnomocnencom: HAVRILLA & Co.

s.r.o., so sídlom Nám M. Benku 2, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 364 606, o návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Dunajská Streda z 20. januára 2025 č. k. 10C/2/2025-45, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I.
uložil žalovanému zákaz akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne, a to najmä písomnej, telefonickej,
elektronickej komunikácie alebo akýmikoľvek inými prostriedkami komunikácie, ktorá môže ohroziť
telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne; výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zdržať sa

voči žalobkyni akýchkoľvek vulgárnych, hanlivých, urážajúcich, znevažujúcich, dehonestujúcich alebo
ponižujúcich pojmov, výrazov, slovných spojení, tvrdení a vyhrážok; výrokom III. rozhodol, že žalovaný
je oprávnený kontaktovať písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami
komunikácie žalobkyňu výlučne za účelom preberania alebo odovzdávania maloletého alebo informácií
o maloletom a výrokom IV. priznal žalobkyni voči žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm. g/, § 326 ods. 1, 2,
§ 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 336 ods. 1, § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 11 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“).

3. Vecne dôvodil tým, že žalobkyňa sa návrhom z 9.1.2025 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému zákaz akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne, a to najmä
písomnej, telefonickej, elektronickej komunikácie alebo akýmikoľvek inými prostriedkami komunikácie,
ktorá môže ohroziť telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne, a zdržať sa voči žalobkyni akýchkoľvek
vulgárnych, hanlivých, urážajúcich, znevažujúcich, dehonestujúcich alebo ponižujúcich pojmov, výrazov,
slovných spojení, tvrdení a vyhrážok. Žalovaný je oprávnený kontaktovať písomne, telefonicky,

elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami komunikácie žalobkyňu výlučne za účelom
preberania alebo odovzdávania maloletého alebo informácií o maloletom. V návrhu uviedla, že žalovanýsvojím protiprávnym konaním dlhodobo a intenzívne porušuje základné práva a slobody žalobkyne,
najmä právo na ochranu osobnosti. Žalobkyňa a žalovaný sú rodičmi maloletého K. A., ktorý má toho
času 3 roky. Žalobkyňa so žalovaným a maloletým synom žili v spoločnej domácnosti. Situácia medzi

ňou a žalovaným sa začala zhoršovať v momente, keď žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti, t.j.
26.6.2023. Od odchodu žalobkyne zo spoločnej domácnosti žalovaný matku sústavne zahlcuje SMS
správami a emailovou komunikáciou, ktoré sú šikanózneho charakteru, pričom na takéto správanie
nedáva žalovanému žiadny dôvod. V čase, keď je maloletý v starostlivosti žalobkyne, táto žalovanému
posiela informácie o maloletom, avšak žalovaný je neustále nespokojný a stále mu niečo prekáža,

dožaduje sa ďalším informácií nad rámec bežnej komunikácie rodičov. Vulgárne nadávky, osočovanie,
urážanie, pretrváva vždy v čase, keď je maloletý v starostlivosti žalobkyne, tak aj v čase, keď je
maloletý v starostlivosti žalovaného podľa platného rozhodnutia. Žalobkyňa z dôvodu nezvládnuteľnej
situácie bola nútená podať niekoľko podnetov proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj trestné
oznámenie za elektronickú šikanu. Toho času prebieha ďalšie prejednanie priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu. Žalovaný sa nebráni svojmu konaniu ani na súdnych pojednávaniach. Príkladom

žalobkyňa uviedla situáciu, ktorá sa odohrala na poslednom pojednávaní vo veci úpravy rodičovských
práv a povinností k maloletému na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 32P/121/2023. Žalovaný bol
súdom vyzvaný, aby žalobkyni vulgárne nenadával a komunikoval s ňou slušne. Napriek tomu, že
žalovaný sa ďalej zdržal vulgárnych nadávok na žalovanú, naďalej pokračoval šikanóznym spôsobom
komunikácie voči žalobkyni mimo pojednávacej miestnosti. Žalovaný maloletého zneužíva ako „zbraň“

voči žalobkyni spôsobom kritiky jej výchovy, neustálymi správami ohľadne bránenia styku s maloletým,
pričom žalobkyňa žalovanému v styku s maloletým nikdy nebránila. Žalovaný jej aj pri odovzdávaní
si maloletého vulgárne nadáva a slovne na ňu útočí. Naposledy sa rovnaký výstup otca odohral dňa
8.1.2025 pri preberaní maloletého, a to priamo pred maloletým, ako aj pred ďalším svedkom. Otec
sa matke znova vyhrážal a bol agresívny. Z dôvodu uvedeného správania sa žalovaného pristúpila

žalobkyňa k zastupovaniu dôverníkom L. M. D., L. pri komunikácii so žalovaným. Pri odovzdávaní
maloletého je tak prítomný pán N. L. N. z organizácie Rady pre práva dieťaťa, aby dohliadal na
priebeh odovzdávania maloletého bezkonfliktne a tiež z dôvodu, aby žalovaný neprišiel o možnosť
informovať sa o maloletom. Do času, kedy bol do konfliktu rodičov zapojený dôverník, žalovaný
žalobkyňu kontaktoval na dennej báze, pričom situácia vyeskalovala najviac počas letných prázdnin,

kedy žalovaný úpravu styku vôbec nerešpektoval a na žalobkyňu pravidelne volal políciu, taktiež podal
návrh na výkon rozhodnutia, avšak pred vydaním rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14.11.2024, sp.
zn.14CoP/189/2024tentonávrhvzalspäť.Žalovanýnesúhlasísprítomnosťoudôverníkaanerešpektuje
rozhodnutie žalobkyne, že s ním odmieta priamo komunikovať akýmkoľvek spôsobom. V súvislosti s
nesúhlasom žalovaného so zastupovaním žalobkyne dôverníkom, žalobkyňa príkladom uviedla situáciu,

ktorá sa odohrala dňa 8.1.2025 pri odovzdávaní maloletého. Žalovaný pri odovzdávaní maloletého
agresívne vystupoval voči osobe p. N., pričom žalobkyňu s p. N. fotil. Žalovanému neprekážala ani
prítomnosť maloletého, pred ktorým sa neštítil vykrikovať ako podá na p. D. trestné oznámenie. Taktiež
žalobkyni uviedol, že jej polícia vysvetlí, že marila styk otca s maloletým a žalovaný mal právo zadržiavať
maloletého cez Vianoce. Taktiež sa žalovaný voči žalobkyni v SMS správach ohradil, že dni, kedy

bola žalobkyňa s maloletým na výlete, mu nahradí. Žalobkyňa má dôvodnú obavu, že žalovaný má v
úmysle maloletého žalobkyni znova neodovzdať naspäť. Správanie sa žalovaného voči žalobkyni sa
len zhoršuje, čím sa zhoršuje aj jej zdravotný stav. Žalobkyňa trpí žalúdočnými ťažkosťami, ťažkosťami
so spánkom a najmä musela 2x podstúpiť konizáciu čípku. Jej zdravotné ťažkosti sa odzrkadlili najmä
nespavosťou, úzkosťami a obavami z toho, čo príde zo strany žalovaného, ďalej obavy z toho, či

očierňovanie žalobkyne nepoznačí maloletého. V deň, kedy si rodičia maloletého odovzdávajú, má
žalobkyňa pravidelne žalúdočné problémy, z dôvodu nervozity zo žalovaného a ak sa konflikt vystupňuje
a žalovaný maloletého žalobkyni neodovzdá, žalobkyňa zvracia. Žalobkyňa tak má dôvodnú obavu,
že tieto príznaky sú reakciou na chronické stresové situácie, ktoré spôsobuje neustála nevhodná
komunikácia zo strany žalovaného. Žalobkyňa mala za to, že navrhovaným neodkladným opatrením

možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným. Pokiaľ súd nariadi neodkladné
opatrenie, žalovaný bude povinný zdržať sa ďalšieho protiprávneho konania voči žalobkyni, a to už
okamihomdoručeniauzneseniaonariadeníneodkladnéhoopatrenia.Zapredpokladu,žežalovanýbude
nariadenéneodkladnéopatrenierešpektovať,žalobkyňaprestanebyťnasvojichprávachaoprávnených
záujmoch obmedzovaná. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa pripojila k návrhu rozsudok Krajského

súdu v Žiline sp. zn. 14CoP/189/2024, zápisnicu o trestnom oznámení z 27.12.2024, potvrdenia o
oznámení z OOPZ Trenčín z 25.1.2024, 18.2.2024, 7.7.2024, 20.7.2024, 27.8.2024, komunikáciu zo
sociálnych sietí a mailovú komunikáciu medzi žalobkyňou a žalovaným.4.Súdprvejinštancieuviedol,žepredloženélistinnédôkazy(keďžeideokonaniezprocesnéhohľadiska
zrýchlené), podľa názoru súdu napĺňajú hypotézu uvedenú v ust. § 325 ods. 2 písm. g/ CSP, teda, že
žalovaný svojim správaním a konaním môže ohroziť telesnú a duševnú integritu žalobkyne. Po skutkovej

stránke žalobkyňa predložila listinné dôkazy, predovšetkým komunikáciu na sociálnych sieťach, ako
aj elektronickú komunikáciu, na základe ktorých osvedčila, že osoba, proti ktorej návrh smeruje,
ju kontaktuje neprimeraným množstvom správ aj proti jej vôli. Z uvedených správ je zrejmý prejav
animozity tejto osoby voči žalobkyni. Žalobkyňa dostatočným spôsobom - listinnými dôkazmi preukázala
potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, osvedčila skutočnosť, že žalovaný ju neustále kontaktuje

prostredníctvom rôznych komunikačných kanálov. Súd prvej inštancie žalovanému uložil zdržať sa
akéhokoľvek konania, ktorým by úplne alebo čiastočne kontaktoval žalobkyňu osobne, písomne, e-
mailom, telefonicky alebo inými prostriedkami elektronickej komunikácie s cieľom zamedziť neustály
psychický tlak zo strany žalovaného, poškodzovania jej integrity písomným alebo ústnym prejavom,
vrátane akéhokoľvek konania, ktorým by zasahoval do súkromia, integrity žalobkyne. Podľa názoru súdu
prvej inštancie nie je možné tolerovať také správanie žalovaného, ktoré vyvoláva nepokoj u žalobkyni.

V danom prípade ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi sporovými stranami
z dôvodu ochrany žalobkyne s tým, že žalovaný dlhodobo a opakovane ohrozuje duševnú integritu
žalobkyne. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v danej veci žalobkyňa osvedčila bezodkladnú potrebu
úpravy pomerov strán, pričom takéto správanie druhej osoby, proti ktorej návrh smeruje, spôsobuje
značnú dekompenzáciu jej zdravotného stavu. Vo výroku súd prvej inštancie vymedzil uložený zákaz

kontaktovania, tak aby bolo zrejmé, na ktoré komunikačné prostriedky sa zákaz vzťahuje, ako aj výnimku
kontaktovaniažalobkynevýlučnezaúčelompreberaniaaleboodovzdávaniamaloletéhoaleboinformácií
o maloletom. Súd prvej inštancie žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci
samej, ani neobmedzil z časového hľadiska trvanie neodkladného opatrenia, keďže v danom prípade
jeho nariadením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a zrušením neodkladného

opatrenia sa súd bude zaoberať výlučne na návrh niektorej zo strán. Žalovaný má v zmysle § 334
CSP možnosť podať návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

5. V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods., §

262 ods. 1, 2 CSP, vecne plným procesným úspechom žalobkyne.

6. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný s návrhom, aby odvolací súd podľa § 389
ods. 1 písm. d/ CSP napadnuté uznesenie zrušil. Odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP.
Dôvodil, že neodkladné opatrenie bolo vydané iba na základe tvrdení žalobkyne, bez reálneho skúmania

pravdivosti jej tvrdení. Z návrhu vyplýva, že naposledy sa výstup žalovaného mal odohrať dňa 8.1.2025
pri preberaní maloletého, a to priamo pred ním, ako aj pred p. L. N.. Toto tvrdenie pokladá žalovaný
za ničím nepodložené, pretože žalobkyňa nepripojila k tomuto žiadne dôkazy, ktoré by agresívne,
alebo nevhodné konanie žalovaného preukazovali. Žalovaný sa vždy pri preberaní maloletého snaží
tento kontakt so žalobkyňou obmedziť na čo najkratší čas a naopak žalobkyňa preberanie maloletého

komplikuje a snaží sa vyvolať konfliktné situácie tým, že do tohto vzťahu s maloletým zapája tretie osoby,
ako p. L. N. alebo L. M. D. L.. Navyše L. M. D. L. bez akéhokoľvek preukázania splnomocnenia zo
strany žalobkyne začal kontaktovať žalovaného v jej mene a obviňovať ho z vymyslených a absurdných
skutočností, ako napr. že žalovaný uniesol maloletého do utečeneckého tábora v zahraničí. Návrh je
navyšedatovanýkudňu3.1.2025ažalobkyňatuopisujesituáciuz8.1.2025,pričomnávrhnasúdpodala

až dňa 9.1.2025, čo taktiež možno považovať za špekulatívne, pretože pravdepodobne iba čakala na
situáciu, kedy bude mať voči žalovanému relevantný dôkaz na preukázanie dôvodnosti návrhu, ktorý
sa však napriek tomu v spise nenachádza. Súd tak vychádzal iba z doložených dôkazov, najmä z
komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným. V tomto prípade však ide o emailovú komunikáciu za
mesiace 9/2024 – 11/2024, kedy je zrejmé, že v tomto prípade nejde o stav, ktorý predpokladá ust. §

325 ods. 1 CSP, a teda, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery. SMS komunikácia, ktorú žalobkyňa
doložila spolu s návrhom, taktiež nepreukazuje nič iné, ako záujem žalovaného o maloletého, o ktorom
ho žalobkyňa častokrát sama odmieta informovať. Z doloženej SMS komunikácie je navyše zrejmé,
že žalovaného sama žalobkyňa nazýva „SVINA“, alebo žalovaného nazvala „genetickým materiálom“,
čo skôr preukazuje opak vzájomného správania sa strán konania. Žalovaný naopak musí žalobkyňu

viackrát kontaktovať z dôvodu, že tá ho odmieta o maloletom informovať. Komunikácia, ktorú k návrhu
pripojila žalobkyňa, je častokrát iba čiastková a vytrhnutá z kontextu, čo súd vôbec bližšie neskúmal. Z
komunikácie je navyše zrejmé, že žalovaný sa častokrát snaží situáciu riešiť konštruktívne a zapájať aj
kolízneho opatrovníka, viď žalobkyňou doložený mail z 15.9.2024. Z predloženej komunikácie vyplývaiba to, že žalovaný žalobkyňu kontaktuje výlučne za účelom informovania sa a za účelom preberania/
odovzdávania si maloletého.

7. Podľa žalovaného je nepreukázané aj tvrdenie žalobkyne, že jej zdravotné ťažkosti sa odzrkadlili
najmä nespavosťou, úzkosťami a obavami a sú následkom správania žalovaného. Jedinou lekárskou
správou doloženou k návrhu je pooperačná správa z chirurgického odstránenia časti krčka maternice
z 9.9.2024. Odôvodnenie napadnutého uznesenia, že správanie žalovaného môže ohroziť telesnú
integritu žalobkyne a spôsobuje dekompenzáciu jej zdravotného stavu, je na základe nepreukázaných

zdravotných problémov nesprávne a vychádza iba z neosvedčených tvrdení žalobkyne a súd tak
nesprávne vyhodnotil skutkový stav, kedy považoval za relevantnú lekársku správu, ktorá nemá nič
spoločné s jej údajnými ťažkosťami a už vôbec nepreukazuje, že by bola zapríčinená žalovaným. Celý
návrh navyše smeruje voči komunikácii žalovaného v súvislosti so starostlivosťou o maloletého, o ktorej
bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 32P/131/2023-315 z 26.6.2024 v spojení s
opravným uznesením č.k. 32P/131/2023-341 z 15.7.2024, a nie voči osobe žalobkyne. V tomto konaní

bolo navyše samotnou konajúcou sudkyňou obom účastníkom konania viackrát prízvukované, aby sa
pri vzájomnej komunikácii v súvislosti so starostlivosťou o maloletého k sebe správali nekonfliktne,
čo však niekoľkokrát porušila sama žalobkyňa, ktorá svojim správaním donútila žalovaného k tomu,
aby ju musel ohľadom maloletého kontaktovať pravidelne, pretože od žalobkyne častokrát nedostával
pravidelné informácie, resp. viaceré zásadné skutočnosti mu boli zo strany žalobkyne zatajované ako

napríklad: zmena trvalého bydliska a pediatra maloletého, zápis do jaslí v G. A. G. O., žalobkyňa ďalej
zatajila žalovanému, že maloletý navštevuje logopédiu, odborné lekárske vyšetrenia, operáciu nosných
mandlí maloletého pod plnou anestéziou, po ktorej mu nedovolila navštíviť maloletého, neinformovala
žalovaného o zmene predškolského zariadenia, odmieta žalovaného informovať o použití financií, ktoré
jej odovzdal ako dávky otcovskej dovolenky a ďalšie. Ani zasahovanie do súkromia a integrity žalobkyne,

nebolo z doložených dôkazov osvedčené. Naopak žalobkyňa sama v návrhu uvádza, že žalovaný má
novú „známosť“, čo naopak preukazuje skôr opak, teda že žalobkyňa sama zasahuje do osobného
priestoru žalovaného skúmaním a sledovaním jeho života. Žalovaný poukázal aj na zmätočnosť, a tým
aj nevykonateľnosť napadnutého uznesenia, ktorý síce vo výroku I. a II. uložil zákaz kontaktovania
žalobkyne zo strany žalovaného, ale zároveň výrokom III. oprávňuje žalovaného kontaktovať žalobkyňu

vo vzťahu k maloletému. Z doloženej komunikácie zo strany žalobkyne a zo strany žalovaného však
jednoznačne vyplýva, že iná komunikácia, ako tá ohľadom preberania alebo odovzdávania maloletého
alebo informácií o maloletom medzi oboma stranami neprebieha. Nie je teda zrejmý účel ani zmysel
vydaného neodkladného opatrenia.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť. K tvrdeniam žalovaného, že žalobkyňa preberanie maloletého komplikuje a snaží sa
vyvolať konfliktné situácie tým, že do tohto vzťahu s maloletým zapája tretie osoby, žalobkyňa uviedla,
že intervencia p. N. z Rady pre práva dieťaťa bola nevyhnutná z dôvodu dlhodobého a neúmerného
správania sa žalovaného pri preberaní maloletého od žalobkyne. Je to práve žalovaný, ktorý v čase

preberania maloletého vyvoláva konflikty tým, že na žalobkyňu dvíha hlas, kričí, osočuje ju a snaží sa
vyvolávať konflikty. Pán N., ktorý je pri odovzdávaní maloletého podľa platného rozhodnutia prítomný,
jednoznačne situáciu práve zmierňuje a stretnutia sa stávajú miernejšími v prípade reakcií žalovaného.
Žalovaný sa snažil systém odovzdávania obchádzať tým, že sa snažil maloletého vyzdvihnúť v skoršom
čase a priniesť naspäť žalobkyni v neskoršom čase. Pán N. splnomocnením a súhlasom od žalobkyne

disponuje. Žalobkyňa nerozporuje tvrdenie žalovaného, že p. D. ho začal kontaktovať v mene žalobkyne,
pretože p. D. sa niekoľkokrát snažil o zmierlivé riešenie s tým, že o súčinnosť požiadal aj žalovaného,
avšak bez odpovede. Je pravdou, že p. D. taktiež adresoval email žalovanému o urýchlenom navrátení
maloletého po incidente, ktorý sa odohral cez vianočné sviatky, kedy žalovaný maloletého matke
nepriniesol v súvislosti s rozhodnutím krajského súdu. Odpoveď na predmetný email bola opätovne

útočná, adresovaná žalobkyni, ktorá žalovanému vyslovene uviedla, že si neželá, aby ju kontaktoval a
komunikoval s ňou. K tvrdeniam žalovaného o špekulatívnom konaní žalobkyne, keď návrh je datovaný
k 3.1.2025 a žalobkyňa v ňom opisuje situáciu, ktorá sa odohrala dňa 8.1.2025, žalobkyňa uviedla,
že nesúlad dátumov a udalostí spočíva v tom, že žalobkyňa už dlhšie zamýšľala podať neodkladné
opatrenie voči konaniu žalovaného a nie je pravdou, že by žalobkyňa vyčkávala a vytvárala konfliktnú

situáciu z dôvodu, aby ju mohla opísať v neodkladnom opatrení. Na druhej strane žalovaný jeho
konfliktné správanie, ktoré sa odohralo dňa 8.1.2025 vo svojom odvolaní nerozporuje, iba konštatuje, že
žalobkyňa túto skutočnosť nepreukázala, preto má žalobkyňa za to, že situácia zo dňa 8.1.2025 medzi
stranami sporu, je nesporná. Správanie žalovaného netrvá len niekoľko dní alebo týždňov, ale niekoľkomesiacov, preto je nepravdivé tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa úmyselne a účelovo vytvorila konflikt
pre potreby podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Priložené správy sú za obdobie od
septembra 2024 a predchádzajúce sms správy sú ešte horšieho charakteru. Ak však žalovaný namieta

relevantnosť predložených sms správ, žalobkyňa predložila sms komunikáciu a emailovú komunikáciu
relevantnú pre čas, v ktorom súd rozhodoval.

9. K tvrdeniam žalovaného ohľadne doloženej SMS komunikácie, z ktorej je zrejmé, že žalovaného sama
žalobkyňa nazýva „SVINA“, alebo žalovaného nazvala „genetickým materiálom“ žalobkyňa uviedla, že

intenzita jej „nadávok“ voči osobe žalovaného sa nedá porovnávať s intenzitou útokov na žalobkyňu a
v žiadnom prípade nejde o preukázanie vzájomného správania sa strán konania. Žalobkyňa sa vždy
snažila slušne a s kľudom komunikovať so žalovaným ohľadne maloletého syna. Žalobkyňa je však
tiež len človek, preto po incidente, kedy po mame žalobkyne na ulici hodil topánky maloletého, sa
žalobkyňa nahnevala a napísala žalovanému nevhodné slovné spojenie. Za obdobie 1,5 roku takejto
komunikácie nie je v silách žalobkyne vždy odpovedať neutrálne alebo zostať s chladnou hlavou.

Žalobkyňa tak má za to, že jej dve vyjadrenia o „genetickom materiáli a svini“, neobstoja a nie sú
žiadnym dôkazom o akom si vzájomnom správaní. Žalobkyňa tiež poprela tvrdenie žalovaného, že ho
odmieta informovať o maloletom. Žalovaný kontaktoval žalobkyňu za účelom informácií o maloletom a
žalobkyňa mu pravidelne písala 2x do týždňa informácie. Na tieto informácie avšak dostávala odpovede
typu, aká je neschopná matka, fotky ostrihaných nechtov, sopľu, fotky žalobkyne zväčšoval a kritizoval,

čo má maloletý oblečené, kde s ním žalobkyňa je, alebo ako je odfotený. Žalobkyňa má jednoznačne
za to, že pre takéto správanie sa je možné označenie šikana, pričom žalovaný sa to snaží len skryť
za informácie a komunikáciu o synovi. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že zo strany žalovaného
ide výlučne o kontaktovanie za účelom informovania sa a preberania maloletého, žalobkyňa predložila
správy voči jej osobe, ktoré sú šikanózneho charakteru. Poprela aj tvrdenie žalovaného, že jej zdravotný

stav nemá nič spoločné s konaním žalovaného. Žalobkyňa ako vyštudovaný lekár, ktorý sa pripravuje
na atestáciu, je toho názoru, že práve dlhodobá neúmerná záťaž skrz psychickú šikanu a manipuláciu
žalovaného viedla k zdravotným komplikáciám a žalúdočné ťažkosti sú jasnou psychosomatickou
odozvou. Pokiaľ ide o skutočnosti, o ktorých žalovaného údajne žalobkyňa neinformovala, žalobkyňa
uviedla, že o zmene pediatra žalobkyňa žalovaného informovala, aj o logopédii a iných. V dobe podania

informácie o pediatrovi a logopédii žalovaný neprotestoval, až neskôr pri súdnom pojednávaní, kedy
tieto skutočnosti chcel využiť vo svoj prospech. V prípade operácie nosnej mandle, žalobkyňa polroka
prosila žalovaného, aby súhlasil s operáciou, pričom disponovala potvrdením od dvoch ORL lekárov,
že nosná mandľa maloletého je veľká a pri diagnóze atopie a alergie je príčinou neustálej chorobnosti
maloletého a musí byť odstránená. Žalovaný súhlas s operáciou maloletého nedal, pričom sa snažil

operácii zabrániť. Toto konanie žalovaného sa dá považovať za ohrozenie zdravia maloletého. Tvrdenia
ohľadnezasahovaniažalobkynedoosobnéhopriestoružalovanéhoskúmanímasledovanímjehoživota,
žalobkyňa odmietla, pretože je to práve žalobkyňa, ktorá dostáva SMS správy dopytujúceho sa typu,
kto sa stará o maloletého, kde je, kto je s maloletým, že rodina žalobkyne je cudzia a žalovaný si
neželá, aby sa jej rodina o maloletého starala. Komunikácia, ktorú žalovaný nazýva „ohľadom preberania

alebo odovzdávania maloletého alebo informácií o maloletom“, je len rúškom pre šikanóznu a konfliktnú
komunikáciu žalovaného voči žalobkyni. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že aj napriek nariadenému
neodkladnému opatreniu, žalovaný naďalej pokračuje v útočení na žalovanú, k čomu predložila sms
správyavýpisztelefonátovžalovaného.Žalobkyňabolapretonútenápodaťvtejtoveciajnávrhnavýkon
exekúcie a trestné oznámenie. Ani vydané neodkladné opatrenie nezmiernilo správanie sa žalovaného

voči žalobkyni a toto konanie žalovaného len potvrdzuje skutočnosť, že naďalej trvá potreba vydania a
platnosti neodkladného opatrenia.

10. Žalobkyňa tiež uviedla, že protiprávne konanie (neoprávnené zásahy) žalovaného nemá charakter
jednorazovostičikrátkodobosti.Naopakneoprávnenézásahyžalovanéhopretrvávajúnepretržiteužviac

ako 1,5 roka a sú intenzívne. Naliehavá potreba bezodkladnej úpravy pomerov je daná tým, že žalovaný
svojím protiprávnym konaním dlhodobo a intenzívne porušuje základné práva a slobody žalobkyne, a to
najmä právo na ochranu osobnosti. Vydané neodkladné opatrenie má tendenciu trvalo upraviť pomery
medzistranamisporuaakžalovanýnamietanesprávneskutkovévyhodnotenieaneosvedčeniedôkazov
žalovanej a zásah do práv žalovaného, mal žalovaný možnosť v odvolaní uviesť všetky skutočnosti,

ktoré preukazujú opísané konanie žalobkyne. S odvolaním žalovaný predložil 2 dôkazy a poukazoval
na údajné správanie sa žalobkyne. Aj v prípade, ak by súd uložil žalobkyni povinnosť podať žalobu
vo veci samej, pričom by prebehlo rozsiahle dokazovanie, žalobkyňa by svoju potrebu na zmenu
pomerov úspešne preukázala. Ak chcel žalovaný svoje skutkové tvrdenia pre správne rozhodnutie voveci preukázať, mal ich predložiť. Konanie o neodkladnom opatrení nespočíva v rozsiahlom dokazovaní,
preto nemožno pojednávať o princípe rovnosti strán v konaní, keďže tento by zmaril celú podstatu
konania o neodkladnom opatrení.

11. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359

CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380
ods. 2 CSP), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom v čase vydania uznesenia súdu

prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, že sa návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolanie žalovaného, odôvodnenie
preskúmavaného uznesenia, vyjadrenia strán v odvolacom konaní, ako i skutočnosti osvedčené
obsahom spisu, bolo posúdiť, či v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

17. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha (ods. 1). K návrhu musí navrhovateľ pripojiť

listiny, na ktoré sa odvoláva (ods. 2).

18. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu

nanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Podľaods.2preneodkladnéopatreniejerozhodujúcistavvčase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

19. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť

pomery,ajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu

a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

20. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom
osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčenéskutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

21. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Hoci posúdenie úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým
kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného
nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti
a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť tzv.

hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú
ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich
pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností
z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

22. Neodkladným opatrením sa sleduje procesná ochrana porušeného alebo ohrozeného práva
do doby využitia procesných mechanizmov, slúžiacich na realizáciu práva na súdnu ochranu, bez
ďalšieho porušovania alebo ohrozovania práva, o ochranu ktorého žalujúca strana žiada. Zákaz alebo

obmedzenie komunikácie (§ 325 ods. 1 písm. g/ CSP) ako menej závažný zásah do osobných slobôd
je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa
mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia
osvedčiť.

23.Súdprvejinštanciedospelkzáveru,žežalobkyňaosvedčila,žežalovanýjukontaktujeneprimeraným
množstvom správ aj proti jej vôli a zo správ je zrejmý prejav animozity voči žalobkyni. Podľa názoru
súdu prvej inštancie, v danej veci žalobkyňa osvedčila bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán,
pričom takéto správanie žalovaného spôsobuje značnú dekompenzáciu jej zdravotného stavu. Súd prvej
inštancie preto žalovanému uložil zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by úplne alebo čiastočne

kontaktoval žalobkyňu osobne, písomne, e-mailom, telefonicky alebo inými prostriedkami elektronickej
komunikáciescieľomzamedziťneustálypsychickýtlakzostranyžalovaného,poškodzovaniajejintegrity
písomným alebo ústnym prejavom, vrátane akéhokoľvek konania, ktorým by zasahoval do súkromia,
integrity žalobkyne. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že vo výroku vymedzil uložený zákaz kontaktovania,
tak aby bolo zrejmé, na ktoré komunikačné prostriedky sa zákaz vzťahuje, ako aj výnimku kontaktovania

žalobkyne výlučne za účelom preberania alebo odovzdávania maloletého alebo informácií o maloletom.
Súd prvej inštancie žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, ani
neobmedzil z časového hľadiska trvanie neodkladného opatrenia, pretože mal za to, že v danom prípade
jeho nariadením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami a zrušením neodkladného
opatrenia sa súd bude zaoberať výlučne na návrh niektorej zo strán.

24. Vychádzajúc z konkrétnych okolností prípadu, predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ako aj z predložených listinných dôkazov a písomných vyjadrení strán sporu je
zrejmé, že medzi stranami sú nezhody v otázke rozsahu informačnej povinnosti o maloletom dieťati strán
sporu. Z elektronickej komunikácie medzi stranami nepochybne vyplýva, že táto sa týka len preberania

alebo odovzdávania maloletého alebo informácií o maloletom dieťati, na čo sama žalobkyňa v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia navrhla oprávniť žalovaného. V danom prípade tak nemožno
konštatovať dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Navyše ukladať oprávnenie vo výroku III.
neodkladným opatrením postráda akýkoľvek význam, keďže takéto právo rodičom maloletého dieťaťa
vyplýva zo zákona o rodine a navyše žalobkyňa toto právo žalovaného ako otca maloletého dieťaťa

na informácie o maloletom dieťati aj uznáva. Z návrhu je zrejmé, že žalobkyni prekáža žalovaným
požadovaný interval a rozsah informácií o maloletom dieťati, avšak navrhované neodkladné opatrenie
nesmeruje k určeniu rozsahu tejto informačnej povinnosti zo strany matky, pričom navyše v tomto
konaní by o takomto rozsahu informačnej povinnosti matky ani nebolo možné rozhodnúť. Pokiaľ bysa malo rozhodovať o rozsahu informačnej povinnosti matky o maloletom dieťati vo vzťahu k otcovi,
tak účastníkom takéhoto konania musí byť maloleté dieťa, ktorá podmienka v tomto konaní splnená
nie je. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa matka alebo otec obrátili na poručenský súd s návrhom

na úpravu takejto informačnej povinnosti s poukazom na § 24 ods. 6 zákona o rodine, v ktorom
konaní by bolo účastníkom aj maloleté dieťa, ktorého záujmy bude potrebné zohľadniť. Základom je
totiž záujem dieťaťa, ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa.
O rozsahu informačnej povinnosti je teda oprávnený rozhodnúť poručenský súd v konaní o úprave
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Práve v tomto konaní poručenský súd v rozhodnutí

presne uvedie v akých intervaloch je preferenčný rodič povinný podávať správy o dieťati, ktorých vecí
sa má informačná povinnosť týkať a akým spôsobom má rodič správu podávať. Zároveň je potrebné
poznamenať, že spôsob formulácie výrokov I. a III. súdom prvej inštancie (prevzatý z návrhu žalobkyne)
pôsobí zmätočne, keďže tieto si navzájom odporujú. Súd prvej inštancie žalovanému jednak vo výroku
I. uložil zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by úplne alebo čiastočne kontaktoval žalobkyňu osobne,
písomne, e-mailom, telefonicky alebo inými prostriedkami elektronickej komunikácie, a jednak vo výroku

III. ho oprávnil kontaktovať žalobkyňu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami komunikácie žalobkyňu výlučne za účelom preberania alebo odovzdávania maloletého
alebo informácií o maloletom. Súčasne však zrejme súd prvej inštancie opomenul, že predložená
komunikácia sa týka výlučne maloletého dieťaťa strán sporu. Až v prípade, ak by rozsah informačnej
povinnosti žalobkyne ako preferenčného rodiča bol určený súdnym rozhodnutím, a žalovaný by sa

dožadoval informácií o maloletom v intervaloch, rozsahu a spôsobom, ktorý by bol zjavne nad rámec
súdom stanovenej informačnej povinnosti matky a súčasne by takýmto správaním mohla byť telesná
alebo duševná integrita žalobkyne ohrozená, bolo by možné uvažovať o nariadení neodkladného
opatrenia.

25. V nadväznosti na vyššie uvedené, navrhované neodkladné opatrenie postráda princíp
opodstatnenosti, ale najmä efektívnosti, pretože navrhovaným neodkladným opatrením objektívne
nemožno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha. Žalobkyňa neosvedčila, že by žalovaný
kontaktoval žalobkyňu za iným účelom ako získať informácie o maloletom dieťati a zároveň, že by
táto komunikácia žalovaného spôsobila zhoršenie jej zdravotného stavu, keďže lekárska pooperačná

správa z chirurgického odstránenia časti krčka maternice z 9.9.2024 takúto skutočnosť neosvedčuje. Z
predložených dôkazov nebolo osvedčené ani zasahovanie do súkromia a integrity žalobkyne a tvrdené
žalúdočné problémy žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom. Naopak z predloženej komunikácie
strán sporu vyplýva, že vzťahy medzi nimi sú navzájom vyhrotené, pričom v tomto smere možno len
apelovať na strany sporu, ako rodičov maloletého dieťaťa, aby sa v jeho záujme pokúsili o slušnú

a vecnú komunikáciu. V konaní teda žalobkyňa neosvedčila taký spôsob, rozsah a intenzitu správania
žalovaného a komunikácie žalovaného so žalobkyňou (a to ani pokiaľ ide o tvrdené vulgarizmy,
osočovanie, urážanie), ktorý by vyžadoval okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného
opatrenia, čo samozrejme nevylučuje právo žalobkyne podať žalobu o ochranu jej osobnostných práv,
ak má za to, že tieto sú správaním žalovaného ohrozené alebo porušené.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

27. Pretože odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil, bolo jeho povinnosťou opätovne rozhodnúť aj

o náhrade trov celého konania (§ 396 ods. 2 CSP).

28. O náhrade trov celého konania (prvoinštančného i odvolacieho) potom rozhodol odvolací súd
s použitím § 396 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a priznal v konaní v celom
rozsahu úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni v plnom rozsahu. O

výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).