Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/112/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123243287
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123243287.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy
Strhárskej, v právnej veci žalobcu Ľubomír Lapin a.s., so sídlom Spojová 19, 974 04 Banská Bystrica,
IČO: 50 787 446, právne zastúpeného Advokátska kancelária NOVÁK s.r.o., so sídlom Ladislava
Hudeca 15326/2A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 556 798, proti žalovanému Domäsko s.r.o.,
so sídlom Lieskovská cesta 640/23, 962 21 Lieskovec, IČO: 31 719 236, právne zastúpenému
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center II, blok A,
Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie 16.800,--

Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
68Cb/85/2023-116 zo dňa 15. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Spisovú značku v záhlaví rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica o p r a v u j e tak, že správna
je: 68Cb/85/2023-116.

II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 68Cb/85/2023-116 zo dňa 15. januára 2024
v napadnutej časti prvej a druhej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

III. Odvolanie žalovaného proti tretej výrokovej vete rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
68Cb/85/2023-116 zo dňa 15. januára 2024 o d m i e t a .

IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 14.770,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 2.400,-- Eur od 17.03.2022 do 01.05.2022, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne

zo sumy 1.929,-- Eur od 02.05.2022 do 31.05.2022, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 1.842,06 Eur od 01.06.2022 do 02.06.2022, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 1.371,06 Eur od 03.06.2022 do 31.07.2022, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne
zo sumy 900,06 Eur od 01.08.2022 do 01.09.2022, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo
sumy 429,06 Eur od 02.09.2022 do 25.04.2023, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
370,06 Eur od 26.04.2023 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % zo sumy 2.400,--
Eur od 17.04.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.400,--

Eur od 17.05.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne so sumy 2.400,--
Eur od 17.06.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 2.400,-- Eur
od 17.07.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 2.400,-- Eur od
17.08.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10,25 % ročne zo sumy 2.400,-- Eur od17.09.2022 do zaplatenia a nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 280,-- Eur do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhou výrokovou vetou žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. Treťou výrokovou vetou žalobu v zostávajúcej časti zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnej veci proti
žalovanémudomáhalzaplateniasumy16.800,--Eurspríslušenstvom.Uviedol,žežalobcažalobubližšie
neodôvodnil, len odkázal na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní,
nakoľko uplatňovaný nárok eviduje v účtovníctve a aj v kontrolnom výkaze.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní predložil listinné
dôkazy, z ktorých akceptoval Zmluvu o postúpení pohľadávky nedatovanú, podpisy boli vybielené,
platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXXX/X/XXXX-XX s doložkou právoplatnosti
a vykonateľnosti s tým, že druhá strana platobného rozkazu chýba - platobný rozkaz bol vydaný
vo veci žalobcu A. B. B. proti žalovanému Ľubomír Lapin a.s., ktorého predmetom bolo zaplatenie

1.970,94 Eur s príslušenstvom, uznesenie A. C. D. B. B. zo dňa 19.07.2023 č. 222/2023-MSZ,
tabuľka zmluvy z centrálneho registra, nakoľko žalovaný vo vzťahu k nim vzniesol procesnú obranu vo
forme hmotnoprávnej námietky - kompenzačnú námietku. Súd prvej inštancie akceptoval aj listinu -
jednostranný zápočet zo dňa 30.08.2023 s prílohami, nakoľko spolu s týmito listinami vzniesol žalovaný
kompenzačnú námietku proti uplatnenému nároku.

4. Súd prvej inštancie neprihliadal na listiny, a to jednostranný zápočet zo dňa 16.12.2022, 15.05.2022,
31.03.2022, 15.03.2022, faktúru č. 84221173 na sumu 10.800,-- Eur, jednostranný zápočet zo dňa
16.12.2022, 15.05.2022, 31.03.2022, faktúru č. 20220030 na sumu 2.400,-- Eur, faktúru č. 20220029
na sumu 2.400,-- Eur, faktúru č. 20220027 na sumu 2.400,-- Eur, faktúra č. 20220024 na sumu 2.400,--

Eur, faktúru č. 20220022 na sumu 2.400,-- Eur, jednostranný zápočet zo dňa 15.03.2022 v dvoch
vyhotoveniach.

5. Vo vzťahu k listinám: záznam zo dňa 05.06.2023, zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa
01.12.2020vznenídodatkuč.1zodňa02.12.2020vznenídodatkuč.2zodňa29.09.2021,návrhzmluvy

opodnájmenehnuteľnostízodňa01.10.2021,listinyodCoopjednotaKrupinazodňa22.11.2022,súhlas
na uzatvorenie podnájomnej zmluvy v objekte Spojová - sprievodný list, súhlas s podnájmom zo dňa
21.11.2022, ktorý tvorí prílohu tohto listu, kópia obálky zásielky Coop jednota Krupina, ktorá došla dňa
25.11.2022 doporučene súd prvej inštancie uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, pretože právny
zástupca žalovaného ich neuplatnil v rámci procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a

procesnej obrany nie sú uplatnené včas ak ich strana mohla predložiť už skôr, aby konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Poukázal na to, že na prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť najmä ak by to vyžadovalo
nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Na otázku súdu prvej inštancie
z akého dôvodu neboli tieto listiny do spisu a do konania predložené skôr právny zástupca uviedol, že

mu podklady klient doručil až dňa 12.01.2024, za čo sa ospravedlnil. Rovnako sa ospravedlnil za to,
že neposlal dupliku v rámci predmetného konania. Súd prvej inštancie tento procesný stav vyhodnotil
ako situáciu, kedy je možné uplatniť v konaní sudcovskú koncentráciu konania, pretože právny zástupca
žalovaného mohol tieto listinné dôkazy uplatniť včas, keď nepreukázal dôvod oneskoreného predloženia
týchto listín. Skutočnosť, že ich právny zástupca obdržal od klienta až tesne pred pojednávaním súd

prvej inštancie nepovažoval za ospravedlniteľný dôvod pasivity žalovaného v konaní. Navyše, keď sa
predkladanými listinami žalovaný snažil reagovať na argumenty žalobcu, ktoré boli uvedené už v žalobe
a replike.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise zistil,

že strany sporu uzatvorili nájomnú zmluvu zo dňa 09.09.2021 predmetom ktorej bol nájom priestorov,
ktoré sa nachádzajú v nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX vedených Okresným úradom
Krupina, katastrálnym odborom pre k.ú. E. a nájom hnuteľných vecí - strojné vybavenie mäsozávodu
a mäsovýroby. Nájomné bolo dohodnuté vo výške 2.400,-- Eur s DPH mesačne. Nájomná zmluva
bola dohodnutá na dobu určitú, a to do 30.09.2026. Súd prvej inštancie mal preukázané, že nájomná

zmluva zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy o nájme priestorov a hnuteľného zariadenia zo
dňa 25.08.2022. Nájomná zmluva zanikla dňa 07.09.2022, a to doručením odstúpenia od zmluvy
žalovanému. Uvedená skutočnosť nebola zo strany žalovaného v konaní popieraná a súd prvej inštanciemal z jeho obsahu preukázané splnenie dôvodu (nezaplatenie nájomného) pre ktorý žalobca od
nájomnej zmluvy odstupoval.

7. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by došlo k právnemu úkonu - odstúpenia od zmluvy zo
strany žalovaného v 2/2022. Uvedená skutočnosť zostala len v rovine skutkového tvrdenia žalovaného,
ktoré však nebolo v konaní preukázané. Rovnako tomu podľa názoru súdu prvej inštancie odporujú aj
úkony žalovaného, kedy sa snažil zápočtami započítavať aj pohľadávky žalobcu za obdobie po 2/2022.
Týmto mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno svojho

tvrdenia. Keďže zmluva zanikla dňa 07.09.2022, žalobcov nárok na zaplatenie nájomného za obdobie
02/2022 až 08/2022, ktorý preukazoval priloženými faktúrami bol uplatnený dôvodne, nakoľko sa jednalo
o odstúpenie od zmluvy vykonané v rámci obchodných záväzkových vzťahov (zmluva bola uzatvorená
medzi dvoma podnikateľskými subjektmi v rámci podnikateľskej činnosti), kde účinky odstúpenia od
zmluvy nastanú ex nunc.

8. Súd prvej inštancie konštatoval, že spornou otázkou v konaní bola existencia podnájomnej zmluvy
a s tým súvisiace započítacie prejavy žalovaného urobené voči žalobcovi, s výnimkou zápočtu
uskutočneného na pojednávaní, ktorý sa týkal pohľadávky postupcu - Mesta Banská Bystrica, čiže sa
netýkal pohľadávky na nájomnom z titulu spornej podnájomnej zmluvy.

9. V danom prípade súd prvej inštancie aplikoval zákon č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
vzhľadom na to, že predmetom posúdenia sú vzťahy medzi podnikateľmi v rámci ich podnikateľskej
činnosti; čiže sa jedná o relatívny obchodnoprávny vzťah podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka,
ktorý vznikol uzatvorením pomenovanej zmluvy - nájomnej zmluvy a podnájomnej zmluvy podľa zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej len „zákon o nájme a podnájme

nebytových priestorov“, resp. zákon č. 116/1990 Zb.“).

10. Súd prvej inštancie vyslovil, že otázka uzatvorenia nájomnej zmluvy nebola v konaní sporná.
Sporným bol moment jej ukončenia. Na základe vykonaného dokazovania však súd prvej inštancie
dospel k záveru, že nájomná zmluva zanikla dňa 07.09.2022 doručením odstúpenia od zmluvy

žalovanému. Preto súd prvej inštancie mal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie nájomného za
obdobie od 02-08/2022 za preukázaný.

11. Súd prvej inštancie sa ďalej zaoberal otázkou existencie podnájomnej zmluvy a s tým súvisiacim
nárokom na nájomné žalovaného za podnájom nehnuteľností, vrátane vykonaných zápočtov.

12. V konaní mal súd prvej inštancie preukázané, že dotknuté nehnuteľnosti, ktoré mal mať žalobca v
podnájme sú vo vlastníctve tretej osoby. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané, že žalovaný
má nehnuteľnosti v nájme a rovnako nemal preukázané, že má súhlas prenajímateľa (vlastníka
nehnuteľností) na uzatvorenie podnájomného vzťahu. Zo skutkových tvrdení vyplynulo, že strany sporu

o možnosti uzatvorenia podnájomného vzťahu spolu rokovali v mesiaci 9/2021. Tieto rokovania však
skončili tým, že žalovaný zaslal žalobcovi písomný návrh podnájomnej zmluvy k podpisu ktorej zo
strany žalobcu nedošlo. Preto súd prvej inštancie ďalej skúmal, či nedošlo k uzatvoreniu podnájomnej
zmluvy v ústnej forme. Uviedol, že z vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca priestory užíval len
krátkodobo (obdobie, ktoré nie je predmetom tohto konania a ani započítacích prejavov). Svedčí o tom

dohoda o započítaní zo dňa 11.11.2021, kde strany sporu svoje vzájomné pohľadávky započítali. Avšak
ani vo vzťahu k uvedenému obdobiu žalobca nedeklaroval, že by sa jednalo o užívanie priestorov z
titulu podnájomného vzťahu. Uzatvorenie a existenciu podnájomnej zmluvy žalobca totiž počas celého
konania rozporoval. V období, ktoré nasledovalo potom, žalobca v konaní konzistente popieral, že by
priestoryužíval.Poukázalnato,žepožadovalovyprataniepriestorovžalovaného,ktorýmutoneumožnil

a sám tak urobiť nemohol, nakoľko nemal od týchto priestorov kľúče. Posúdením skutových tvrdení, ako
aj predložených dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu
podnájomnej zmluvy ani v ústnej forme a ani konkludentne. Vzhľadom na uvedený záver súdu, potom
aj žalovaným predložené jednostranné zápočty nemohli spôsobiť zánik záväzku žalobcu, pretože tu
neexistuje základný predpoklad na to, aby došlo k započítaniu pohľadávky, a to existencia započítavanej

pohľadávky žalovaného (v tomto prípade nájomného z podnájomnej zmluvy).

13. Konštatoval, že žalobca si uplatnil aj príslušenstvo pohľadávky - úroky z omeškania a paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Nakoľko medzi stranami neboli dohodnuté úrokyz omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania podľa § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v sadzbe, ktorá sa rovná

základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov. V čase omeškania so splatením pohľadávok bola úroková sadzba Európskej
centrálnej banky v čase od 18.09.2019 do 26.06.2022 vo výške 0 %, od 27.06.2022 do 13.09.2022 vo
výške 0,5 %, od 14.09.2022 do 01.11.2022 vo výške 1,25 %. Preto súd prvej inštancie žalobcovi priznal
úroky z omeškania podľa návrhu tak, ako to uviedol vo výroku rozsudku s tým, že ich plynutie zastavil

vo vzťahu k časti pohľadávky žalobcu, ktorá zanikla v dôsledku čiastočného započítania.

14. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 280,-- Eur. Táto čiastka vychádza zo 7 násobku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur. Súd prvej inštancie tento nárok žalobcovi priznal
podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č.

21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v spojení s ustálenou
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá vychádza z uznesenia sp.zn.
XXXXX/XX/XXXX zo dňa 30.11.2022.

15. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie po posúdení veci dospel k záveru, že

žalovaný si záväzok zaplatiť nájomné nesplnil riadne a včas, preto žalobe v časti, ktorá nebola dotknutá
zápočtom (pôvodnej pohľadávky Mesta Banská Bystrica) vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 14.770,06 Eur, spolu s príslušenstvom a nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky vo výške 280,-- Eur.

16. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Uviedol, že návrhu žalobcu vyhovel v časti
istiny vo výške 14.770,06 Eur s príslušenstvom a v zostávajúcej časti žalobu zamietol. Preto súd prvej
inštancie posudzoval koho zavinením došlo k zamietnutiu časti žaloby. Z vykonaného dokazovania
mal súd prvej inštancie preukázané, že k zamietnutiu žaloby došlo v dôsledku započítania pohľadávky

žalovaného voči pohľadávke žalobcu. Pohľadávku žalovaný nadobudol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky. Túto skutočnosť oznámil žalobcovi až na pojednávaní konanom dňa 15.01.2024, a to aj
napriek skutočnosti, že k postúpeniu pohľadávky došlo 23.11.2023. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti
súd prvej inštancie mal preukázané, že k zániku časti pohľadávky v dôsledku jej započítania došlo počas
konania. Preto zavinenie, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby v tejto časti možno pričítať žalovanému. Z

tohto dôvodu súd prvej inštancie žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

17. Súd prvej inštancie akceptoval obranu žalovaného v časti, ktorá sa týkala započítania pohľadávky
žalovaného. Žalovaný v konaní preukázal, že nadobudol pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení

pohľadávky, ktorú uzatvoril s Mestom Banská Bystrica dňa 03.11.2023 (zmluva bola zverejnená v
centrálnom registri zmlúv dňa 27.11.2023) vo výške 1.970,94 Eur s príslušenstvom. Pohľadávka už
bola judikovaná vo forme platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. XXXX/X/XXXX-
XX. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a stalo sa vykonateľným dňa 25.04.2023. K započítaniu
pohľadávky došlo na pojednávaní (15.01.2024), nakoľko žalovaný započítací prejav uskutočnil počas

pojednávania. V rovnaký deň došlo k oznámeniu žalobcu s tým, že došlo k postúpeniu pohľadávky
Mesta Banská Bystrica. Vo vzťahu k pohľadávkam, ktorá bola predmetom započítania, žalovaný
nekonkretizoval ktorú z pohľadávok žalobcu uplatnenú v tomto konaní si započítava. Preto sa zápočet
týkal pohľadávok žalobcu, ktoré boli najskôr splatné (najstaršie pohľadávky), keďže výška započítavanej
sumy bola nižšia ako celková výška pohľadávky žalobcu. Pohľadávky zanikli k momentu, kedy sa stretli.

Žalobca na uvedený právny úkon žalovaného nereagoval čiastočným späťvzatím žaloby, preto súd prvej
inštancie konanie v tejto časti nezastavil, ale žalobu zamietol, nakoľko mal preukázané, že uplatnená
časť nároku žalobcu zanikla.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Uviedol, že z bodov 11. až 13. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v rámci
súdneho konania v rámci prvého ústneho pojednávania vo veci predložil dôkazné prostriedky, ktoré

v plnom rozsahu objektivizovali už ním skôr tvrdené skutočnosti významné pre konanie. Preto mal
za to, že je potrebné prijať záver, že uniesol bremeno tvrdenia a čiastočne aj dôkazné bremeno už
v podanom odpore proti platobnému rozkazu, pričom uznesenie dôkazného bremena v plnom rozsahu
vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré precizujú bremeno tvrdenia bolo vykonané v rámci prvého ústneho
pojednávania. Uviedol, že predložil súbor dokumentov, niektoré dokumenty opätovne a opakovane,

ktoré precizovali jeho tvrdenia uvedené v odpore. Namietal, že súd prvej inštancie v predmetnom
prípade masu dôkazných prostriedkov bezdôvodne rozdelil do dvoch skupín, pričom prvú skupinu
dôkazných prostriedkov akceptoval pre ďalšie konanie a vo vzťahu k druhej skupine uplatnil sudcovskú
koncentráciu. Zároveň mal za to, že v prípade aplikácie sudcovskej koncentrácie konania je nevyhnutné,
aby súd v písomnom odôvodnení jednoznačne definoval, ako tieto princípy a zásady aplikoval na
konkrétny prípad a aby súdna úvaha bola náležite a dostatočne určená v písomnom odôvodnení

súdneho rozhodnutia. V tejto súvislosti poukázal na názor vyslovený Krajským súdom v Trnave
v rozhodnutí sp.zn. XXXX/XXX/XXXX zo dňa 25.03.2020. Uviedol, že z argumentácie súdu prvej
inštancie, resp. z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu súd prvej
inštancie dôkazné prostriedky rozdelil na dva okruhy, pri ktorom jeden okruh pripustil pre konanie a vo
vzťahu k druhému uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Mal za to, že ustanovenie § 153 CSP

neumožňuje súdu vybrať si skupinu dôkazných prostriedkov, ktoré umožní vykonať a skupinu dôkazných
prostriedkov, pri ktorých uplatní sudcovskú koncentráciu. Tiež mal za to, že ak súd prvej inštancie
pripustil skôr predložené dôkazné prostriedky, bol súčasne povinný pripustiť aj dôkazné prostriedky,
ktoré predložil následne a ktoré bližšie precizovali už skôr ním uvedenú argumentáciu ohľadom
podnájomného vzťahu. Do skupiny dôkazných prostriedkov, vo vzťahu ku ktorým súd prvej inštancie

uplatnilsudcovskúkoncentráciukonaniaspadalokreminéhoajsúhlasprenajímateľaspodnájmom,teda
dôkazný prostriedok, ako súd prvej inštancie uviedol, bez ktorého nemohol platne vzniknúť podnájom.
Súčasne poukázal na to, že predmetný súhlas s podnájmom opätovne predložil na pojednávaní dňa
15.01.2024, nakoľko pri nahliadnutí do elektronického súdneho spisu a z vyjadrenia žalobcu k odporu
zistil, že v elektronickom súdnom spise sa nachádza podanie, v ktorom právny zástupca žalobcu

uvádzal, že prílohy 4. a 5., ktoré priložil k odporu proti platobnému rozkazu nie je možné otvoriť. Bolo
pre žalovaného nepochopiteľné, že ho súd prvej inštancie nevyzval k opätovnému predloženiu týchto
príloh z dôvodu, že ako podklad pre spôsob fakturácie bol v predmetnom dokumente priložený súhlas
prenajímateľa s podnájmom nehnuteľností a nájomná zmluva uzavretá medzi ním a prenajímateľom
v znení neskorších dodatkov. Za nepochopiteľné tiež považoval to, že nakoľko súd prvej inštancie na

základe oznámenia žalobcu potvrdil, že nevie otvoriť priložený súbor, v ktorom sa nachádzali relevantné
dôkazné prostriedky pre konanie, mal vedomosť o tom, že s uvedenými dôkaznými prostriedkami
nemôže a nevie ďalej v rámci konania pracovať, určil, že skutočnosť objektivizovanú týmto dôkazným
prostriedkom nemá za preukázanú. Preto vyslovil názor, že týmto pochybením súdu došlo k porušeniu
jeho procesných práv, nakoľko súd prvej inštancie náležite nezistil skutkový stav veci a nevykonal

navrhované dôkazy. Nakoľko v napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, akými úvahami sa
súd prvej inštancie spravoval pri uplatnení sudcovskej koncentrácie mal za to, že takéto odôvodnenie
nenapĺňa požiadavku odôvodnenosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Zároveň mal za to, že
tým, že súd prvej inštancie uplatnil na určitú časť dôkazných prostriedkov sudcovskú koncentráciu
konania a nevzal do úvahy dokumenty, ktoré boli prílohou č. 5, poznačil svoje rozhodnutie vadou

nezákonnosti a nepreskúmateľnosti a v nadväznosti na uvedené súd prvej inštancie nesprávnym
procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

19. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie v časti uzavretia podnájomnej zmluvy

vec nesprávne právne posúdil. Súčasne upozornil na skutočnosť, že súd prvej inštancie v odôvodnení
súdnehorozhodnutiavyhlásenéhonasúdnompojednávaníuzavrel,žepodľajehonázorujepodnájomná
zmluva absolútne neplatný právny úkon z dôvodu absencie písomnej formy. V odôvodnení súdneho
rozhodnutia, resp. v písomnom vyhotovení rozsudku už však súd prvej inštancie uzatvoril a zastával
názor,žezákonspájaneplatnosťpodnájomnejzmluvysabsenciousúhlasuprenajímateľasjejuzavretím

arovnakodávapretentoprípadprenajímateľovizákonnývýpovednýdôvod.Uvedenévšakpodľanázoru
žalovaného nemá oporu v zákone a predstavuje nesprávne právne posúdenie. Zo žiadneho zákonného
ustanovenia nevyplýva neplatnosť podnájomnej zmluvy z dôvodu absencie súhlasu prenajímateľa s
podnájmom. V prípade, ak nie je splnená podmienka súhlasu prenajímateľa s podnájmom, sankciaza porušenie tejto povinnosti je v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a
podnájmenebytovýchpriestorovmožnosť,niepovinnosť,prenajímateľavypovedaťzuvedenéhodôvodu
nájomnú zmluvu. Ak teda žalovaný ako nájomca poskytol žalobcovi predmet nájmu do podnájmu, konal

tak síce v rozpore s ustanovením § 6 ods. 1 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, avšak
uvedené nespôsobuje neplatnosť ústne uzatvorenej podnájomnej zmluvy. Súd nemôže totiž stotožňovať
porušenie zmluvných alebo zákonných povinností so sankciou neplatnosti právneho úkonu. Súd prvej
inštancie dospel k predmetnému záveru bez posúdenia všetkých relevantných skutočností. Uviedol, že
disponoval súhlasom prenajímateľa s uzavretím podnájomnej zmluvy v predmete nájmu, ktorý mu bol

udelený dňa 21.11.2022. Predmetný súhlas bol súčasťou prílohy č. 5 k podanému odporu. Súčasne
pokiaľ šlo o časové hľadisko udelenia súhlasu, zákon č. 116/1990 Zb. určuje len povinnosť nájomcu
disponovať súhlasom prenajímateľa, bez toho, aby súčasne určoval formu tohto súhlasu, teda súhlas
môže byť daný písomne, ústne alebo konkludetne a rovnako ani neurčuje okamih udelenia súhlasu,
teda či má byť daný vopred, a teda môže byť udelený aj následne. Predmetný súhlas žalovaný predložil
aj k odvolaniu, pričom predmetný dôkazný prostriedok nie je možné považovať za novotu v odvolacom

konaní, ale opätovné predloženie dôkazného prostriedku, ktorý bol priložený k odporu a na ktorý súd
prvého stupňa v rámci svojej rozhodovacej činnosti neprihliadal.

20. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na bod 30. napadnutého rozhodnutia a uviedol, že súhlas
prenajímateľa na uzatvorenie podnájomného vzťahu priložil k prílohe č. 5 v rámci podania odporu.

Uvedený súhlas súčasne bol predložený aj súdnom pojednávaní zo dňa 15.01.2024, v rámci ktorého súd
prostredníctvom sudcovskej koncentrácie konania odmietol predmetný dôkazný prostriedok. Vo vzťahu
k aplikovanej sudcovskej koncentrácie konania a rovnako aj vo vzťahu k vyššie uvedenej argumentácii
(pre prípad, ak by sa odvolací súd nestotožnil s jeho argumentáciou) mal za to, že súd prvej inštancie
nebol oprávnený uplatniť vo vzťahu k preukázaniu súhlasu sudcovskú koncentráciu konania, nakoľko

nebola splnená podmienka, nakoľko vykonanie (opätovné) predmetného dôkazu by si nevyžadovalo
ďalšie pojednávanie a rovnako ani úkony súdu. Zároveň poukázal na druhú časť odôvodnenia bodu
30. napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k tomuto odôvodneniu uviedol, že skutočnosť, že strany
sporu o možnosti uzatvorenia podnájomného vzťahu spolu rokovali nebola sporná. Rokovania však
neskončili tým, že žalobcovi zaslal písomný návrh podnájomnej zmluvy, ale tým, že došlo k platnému

uzatvoreniu podnájomnej zmluvy v ústnej forme. V ústnej forme bola uzatvorená podnájomná zmluva
z dôvodu, že podnájomca mu ako nájomcovi nedoručil podpísanú zmluvu o podnájme. Napriek
skutočnosti, že žalobca mu nedoručil podpísanú podnájomnú zmluvu, predmet podnájmu užíval a užíva
aj naďalej. O skutočnosti, že medzi ním a žalobcom bola platne a účinne uzatvorená podnájomná
zmluva v ústnej forme a o existencii a trvania podnájmu podľa názoru žalovaného svedčí aj skutočnosť,

že v predmete podnájmu má, resp. do určitého času mal žalobca svoje hnuteľné veci určené na
jeho podnikateľskú činnosť a tiež aj Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok zo dňa 11.11.2021.
Predmetom dohody o vzájomnom započítaní boli vzájomné pohľadávky žalobcu z dôvodu nájmu
v Krupine a jeho pohľadávky z dôvodu nájmu v Radvani. Aj tento poznatok získaný na základe
dohody poukazuje na skutočnosť, že podnájomný vzťah trval. Mal za to, že v prípade, ak žalobca

počas trvania súdneho konania tvrdil, že podnájomný vzťah nevznikol, resp. trval len krátke časové
obdobie, bolo jeho povinnosťou preukázať, kedy a akým spôsobom tento podnájomný vzťah zanikol.
Uviedol, že o trvaní a existencii podnájomného vzťahu okrem iného svedčil aj ním predložený dôkazný
prostriedok, a to záznam zo dňa 05.06.2023, z ktorého je zrejmé, že žalobca ako podnájomca má
v predmete podnájmu naďalej svoje veci. O nesprávnom právnom posúdení skutočností rozhodných

pre rozhodnutie vo veci samej zo strany súdu podľa názoru žalovaného svedčí aj skutočnosť uvedená
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kedy žalobca poukázal na to, že požadoval o vypratanie
priestorov žalovaného, ktorý mu to neumožnil a sám tak urobiť nemohol, nakoľko nemal od týchto
priestorovkľúče.Malzato,žeajztohtotvrdeniavyplýva,žežalobcaakopodnájomcapredmetpodnájmu
užíval, v určitom čase žalovaný vymenil zámky od predmetu podnájmu, avšak znemožnenie užívania

predmetu nájmu, resp. podnájmu nespôsobuje zánik zmluvného vzťahu, ale spôsobuje možnosť
zmluvnej strany vypovedať zmluvu alebo od nej odstúpiť. Na záver žalovaný v odvolaní uviedol, že
súd prvej inštancie na základe nesprávneho právneho posúdenia rozhodujúcich skutočností dospel
k nesprávnemu záveru, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy ani v ústnej forme
a ani konkludentne. Považoval za podstatné poukázať na to, že v predmete jeho nájmu má žalobca

svoje hnuteľné veci, vybavenie reštaurácie a účtovníctva, čo nie je medzi sporovými stranami sporné.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu zmenil a návrh žalobcu v plnom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov prvoinštančnéhoa odvolacieho konania, alebo, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.

21. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. K argumentom žalovaného žalobca vo vyjadrení
uviedol, že súd prvej inštancie uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania náležite odôvodnil, kedy
prihliadal práve na to, či žalovaný mal možnosť predložiť tieto dôkazy už skôr, ak by konal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, kedy potreba predloženia uvedených listinných dôkazov
vyplýva už zo samotného odporu žalovaného. Poukázal na to, že súd prvej inštancie toto uplatnenie

odôvodnil v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie sa
žalovaného dopytoval z akého dôvodu neboli dané predmetné dôkazy predložené skôr (teda poskytol
žalovanému priestor na náležité odôvodnenie tohto neskorého predloženia) pričom dôvod, že tieto
dokumenty boli právnemu zástupcovi žalovaného klientom poskytnuté len 12.01.2024, nemôže byť v
žiadnom prípade vyhodnotené ako dôvodné oneskorenie, a to vzhľadom aj na to, že žalovaný v rámci
konania nedoručil dupliku a bol v spore pasívny. Zdôraznil, že žalovaný sa ani nesnažil oneskorené

predloženie dôkazov vhodným spôsobom odôvodniť, ale v rámci pojednávania sa za toto neskoré
predloženie len ospravedlnil, z čoho vyplýva, že si bol tohto pochybenia zo svojej strany vedomý.
Rovnako dal do pozornosti, že uvedené dokumenty mali byť rozhodujúcou, zákonnou náležitosťou
podaného odporu žalovaného, pričom poukázal na svoje vyjadrenie k odporu. Mal za to, že z dôvodu
nepredloženia listín už samotný odpor žalovaného mal byť odmietnutý ako vecne neodôvodnený.

Žalovaný tak svoje tvrdenie, že je nájomcom priestorov, ktoré boli údajne dané jemu do podnájmu
nepreukázal už v samotnom odpore hoci vedel, že ide o rozhodujúce dokumenty na preukázanie
jeho tvrdení, pričom bol naďalej v spore pasívny a tieto sa rozhodol predložiť až na pojednávaní
dňa 15.01.2024, a to napriek tomu, že týmito dokumentami celý čas disponoval. Nezáujem o včasné
predkladanie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, a teda o aktívnu procesnú obranu zo strany

žalovaného potvrdil samotný žalovaný, kedy po výzve súdu ani nepristúpil k podaniu dupliky, kedy
stále mohol reagovať na jeho tvrdenia, ktoré uviedol vo vyjadrení k odporu, a teda včas predložiť
uvedené listinné dôkazy. Žalobca preto nerozumel argumentácii žalovaného, ktorý v rámci odvolania
poukazoval na to, že sudcovská koncentrácia konania predstavuje časové kritérium, ktoré nie je dané
objektívnou (exaktnou) časovou hranicou, ale je charakterizované tak, že tieto úkony nebolo možné

uplatniť skôr a zároveň strana konala podľa úvahy súdu rýchlo a hospodárne, kedy toto len potvrdzuje,
že súd v rámci jej uplatnenia v konaní pristúpil správne a náležite a toto si aj odôvodnil. Oneskorené
predloženie predmetných listín podľa názoru žalobcu žalovaný žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ani sa
dané oneskorené predloženie nájomnej zmluvy nemohlo posudzovať ako reakcia na nové skutočnosti
ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, nakoľko potreba preukázania tvrdenia žalovaného, že je

nájomcom priestorov na Spojovej 19 vyplynula už z jeho samotného odporu. Následné rozdelenie
písomností do dvoch skupín, ako uvádzal žalovaný, žalobca považoval za logické vyústenie uplatnenia
sudcovskej koncentrácie konania, nakoľko súdy sú povinné skúmať jednotlivé dôkazy jednotlivo z
pohľadu sudcovskej koncentrácie konania a pri každom posudzovať, či bol predložený včas, ak strana
konástarostlivovzáujmerýchlostiahospodárnostikonania.Ktvrdeniužalovaného,žeaktuálnezákonné

ustanovene § 153 neumožňuje súdu vybrať si skupinu dôkazných prostriedkov, ktoré umožní vykonať
a skupinu dôkazných prostriedkov, pri ktorých uplatní sudcovskú koncentráciu považoval za zmätočné
a nelogické. Uviedol, že žalovaný týmto opomína práve samotné individuálne posúdenie včasnosti
predloženia jednotlivých dôkazných prostriedkov z pohľadu, či ich bol žalovaný schopný predložiť aj
skôr (ak by konal starostlivo) a v žiadnom prípade nemôže byť tak ako tvrdí žalovaný vyhodnotené,

že ak bola akceptovaná ako dôkazný prostriedok listina preukazujúca postúpenie pohľadávky, kedy k
tomuto mohlo dôjsť až po dátume 19.09.2023, kedy postúpenie pohľadávky bolo schválene mestským
zastupiteľstvom, tak má byť akceptovaná aj listina nájomná zmluva, resp. súhlas, s ktorým žalovaný
disponovalužpredzačatímkonaniaanebolschopnýhosúdupredložiťtakmerrokavkonaníaninevyužil
možnosť vyjadriť sa k jeho vyjadreniam. K nemožnosti otvorenia prílohy č. 4 a prílohy č. 5 k podanému

odporu žalobca uviedol, že bolo v záujme žalovaného aby predkladal dôkazy takým spôsobom, aby
sa s nimi súd a ďalšie strany mohli náležitým spôsobom oboznámiť. Rovnako dal do pozornosti, že
na nemožnosť oboznámenia sa s prílohou č. 4 a č. 5 poukazoval vo vyjadrení k odporu a žalovaný
s tým bol teda nepopierateľne oboznámený a mohol na to reagovať v rámci dupliky. V tejto súvislosti
poukázal na vyjadrenie žalovaného v odvolaní a uviedol, že skutočnosť, že prílohy č. 4. a 5. sa nedajú

otvoriť, žalovanému musela byť nepopierateľne známa z jeho vyjadrenia k odporu a uvedené mohol
zhojiť priložením týchto listín k duplike. Vyslovil, že nemôže byť kladené za vinu súdu, že žalovaný
z dôvodu svojej pasivity neuniesol dôkazné bremeno. Tvrdenia žalovaného, že nájomná zmluva a súhlas
boli v týchto prílohách žalobca považoval za účelové, kedy žalovaný aj týmto spôsobom potvrdzuje, žeuvedené listiny boli z jeho strany predložené oneskorene. Uvedené potvrdzuje aj tvrdenie žalovaného
prednesené na pojednávaní. Žalobca z uvedených dôvodov mal za to, že napadnutý rozsudok je
zákonný a preskúmateľný a že súd prvej inštancie v danom prípade vykonal všetky predložené dôkazy

riadne, včas a v súlade so zákonom a umožnil strane vykonávať jej patriace procesné práva. Dal do
pozornosti, že v prípade, ak by nebola v tomto prípade uplatnená sudcovská koncentrácia konania a boli
byakceptovanélistiny,ktoréžalovanýnepochybnebolschopnýpredložiťvčas,súdbytýmtonepochybne
zaťažil konanie procesnou vadou, ktorá by zakladala odvolací dôvod na jeho strane.

22. Žalobca ďalej vo vyjadrení poukázal na to, že aby mohla byť uzatvorená podnájomná zmluva,
musel by byť žalovaný nájomcom danej nehnuteľnosti, a to súdu náležite preukázať, nakoľko práve
jeho zaťažuje dôkazné bremeno. Zdôraznil, že žalovaný nebol schopný za celý čas toto súdu náležite
preukázať, pričom jeho tvrdenia, že nájomnú zmluvu so súhlasom predložil v rámci poškodených príloh
č. 4. a 5. je možné považovať len za účelové a špekulatívne tvrdenie z jeho strany, ktorým si protirečí
sám sebe, kedy na druhej strane tvrdil, že uvedenú nájomnú zmluvu a súhlas poskytol svojmu právnemu

zástupcovi na predloženie súdu až dňa 12.01.2024. Súd prvej inštancie tak v konaní nemal vôbec
preukázané, či žalovaný vôbec mohol takúto podnájomnú zmluvu uzavrieť, keďže neuniesol dôkazné
bremenovovzťahukotázke,čijenájomcompredmetnýchnehnuteľností.Čosatýkaloúdajnéhoústneho
uzatvorenia ústnej podnájomnej zmluvy, žalobca naďalej tvrdil, že žiadnu takúto zmluvu neuzavrel,
nakoľko z jeho strany nedošlo k žiadnemu vyhláseniu, ani konaniu, z ktorého by bolo možné vyvodzovať

súhlas s prijatím návrhu, a teda k akceptácii. K tvrdeniam žalovaného, že mal v nehnuteľnosti, ktorá
mala byť predmetom podnájmu svoje veci určené na svoju podnikateľskú činnosť, žalobca uviedol, že
túto nehnuteľnosť užíval ešte predtým, ako ju začal užívať žalovaný. Hnuteľné veci v nej ostali, nakoľko
z dôvodu výmeny zámkov zo strany žalovaného sa nemohol k týmto hnuteľným veciam dostať. Z tohto
dôvodu, ako sám žalovaný potvrdil, požiadal žalovaného o vypratanie priestorov, kedy mu žalovaný

umožnil z nehnuteľnosti prevziať účtovné doklady, pričom zo Záznamu zo dňa 05.06.2023 vyplýva, že
prevzatie ostatného hmotného vybavenia bude prerokované neskôr. Zdôraznil, že v žiadnom prípade
sa nejednalo o podnájom danej nehnuteľnosti. Vyslovil názor, že zmluva o podnájme nemohla byť
uzatvorená ústnou formou s ohľadom na § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka a dodal, že podľa zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov mohla byť uzatvorená len na určitý čas.

Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalovaného
v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380

CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie
(§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti napadnutej časti prvej
a druhej výrokovej vety rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Ďalej dospel
k záveru, že odvolanie žalovaného proti tretej výrokovej vete je potrebné odmietnuť podľa § 386 písm.

b) CSP, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

24. Podľa § 224 CSP, súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.

25. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Pred samotným rozhodnutím o odvolaní žalovaného proti napadnutému rozsudku odvolací súd
zistil, že v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku došlo v záhlaví tohto rozsudku v časti

označenia spisovej značky k chybe v písaní. Súd prvej inštancie namiesto správnej spisovej značky
68Cb/85/2023-116 nesprávne uviedol spisovú značku 68Cb/85/2023-226. Vzhľadom na túto zistenú
chybu v písaní v záhlaví uznesenia odvolací súd v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 224 CSP túto chybu
opravil, a to tak, že namiesto nesprávnej spisovej značky „68Cb/85/2023-226“ uviedol správnu spisovú
značku napadnutého rozsudku - „68Cb/85/2023-116“.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní proti žalovanému domáhal
zaplatenia istiny 16.800,-- Eur s príslušenstvom, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky spolu
vo výške 280,-- Eur (7 x 40,-- Eur) titulom zaplatenia faktúry č. 20220016 zo dňa 01.03.2022, faktúryč. 20220022 zo dňa 04.04.2022, faktúry č. 2022024 zo dňa 30.04.2022, faktúry č. 20220027 zo dňa
31.05.2022, faktúry č. 20220029 zo dňa 30.06.2022, faktúry č. 20220030 zo dňa 31.07.2022 a faktúry č.
20220031 zo dňa 31.08.2022. Žalobu odôvodnil tým, že s poukazom na § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016

Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov uvedené faktúry eviduje v účtovníctve
a uvádza v kontrolnom výkaze.

28. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie

strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

29. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

30. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

32. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania.

33. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

34. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový
priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

36. Podľa § 3 ods. 3 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú
formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia,
a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v
objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý

čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

37. Podľa § 3 ods. 4 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak zmluva neobsahuje
náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

38. Podľa § 6 ods. 1 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nájomca je oprávnený
prenechať nebytový priestor alebo jeho časť na určitý čas do podnájmu len so súhlasom prenajímateľa.

39. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje
zmluva alebo tento alebo iný zákon.

40. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.

41. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.42. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,

keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

43. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade
pretovychádzalzoskutkovéhozisteniasúdomprvejinštancie.Popreskúmanívecinazákladepodaného

odvolania žalovaným odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu
skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a
svojerozhodnutienáležitýmspôsobomodôvodnilpodľa§220ods.2CSP,pričomsdôvodmirozhodnutia
súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.

44. Žalovaný v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočným spôsobom odôvodnené,

nakoľko súd prvej inštancie svoje právne závery a svoje rozhodnutie vo veci samej nedostatočným
spôsobom odôvodnil. Odvolací súd uvádza, že požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené
patrí medzi základné atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je medzi iným zabezpečiť
transparentnosť, legitimitu a kontrolovateľnosť súdneho rozhodnutia. Nedostatočné odôvodnenie
rozhodnutia spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne

a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (F. XX/XX, F. XXX/XX).

45. Už z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
aprávnyzákladrozhodnutiabeztoho,abyzachádzalidovšetkýchdetailovsporuuvádzanýchúčastníkmi
konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho),
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Tu odvolací súd odkazuje

na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. G. XX/XX zo dňa 16.03.2005, podľa
ktorého odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

46. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver
o tom, že žalovaný si záväzok zaplatiť nájomné nesplnil riadne a včas v časti, ktorá nebola dotknutá

zápočtom.

47. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie v predmetnej veci nesprávne aplikoval
sudcovskú koncentráciu konania.

48. Civilné sporové konanie vo veci samej začína výlučne na základe žaloby (§ 156 CSP) a
práve pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcom v podanej žalobe predstavuje
samotný základ žaloby. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, musia byť
jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Za rozhodujúce skutočnosti sa
považujúúdaje,ktorésúnevyhnutnénato,abybolojasné,očomanaakompodklademásúdrozhodnúť.

Žalobca preto musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe
ktorého uplatňuje svoj nárok v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda
vymedziťpredmetkonaniaposkutkovejstránke(napr.rozhodnutieNajvyššiehosúduČRsp.zn.XXXXX/
XXX/XXXX). Ak pritom žalobca v žalobe neuvedie všetky potrebné tvrdenia významné podľa hmotného
práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní (§ 129 ods. 3 CSP), ak v nej opísal

aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke. Ak
totiž obsahuje žaloba tvrdené skutočnosti, z ktorých je možné dovodiť, aký je predmet konania, potom
procesnou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia, prípadne aj za nesplnenie dôkaznej povinnostiuž v žalobe nie je odmietnutie žaloby, ale prípadný neúspech účastníka vo veci samej (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXXXX/XXXX/XXXX).

49. Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporovéhokonania.Účelomsudcovskejkoncentráciekonaniajesporzrýchliť,zefektívniť,zabrániťtomu,
aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na pojednávaní, čo by
predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Vychádza sa z názoru, že sudca
so znalosťou konkrétnej veci vie najlepšie posúdiť adekvátnosť a včasnosť uplatnenia prostriedkov

procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného
útokuaprostriedkyprocesnejobranyvčas.Prostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany
(teda najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom a hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak
by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na

skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala
strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. XXXXX/XX/XXXX zo dňa 31.05.2021).

50. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že žalovaný na pojednávaní pred súdom prvej inštancie

konanom dňa 15.01.2024 na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to záznam zo dňa 05.06.2023,
z ktorého vyplýva, že žalobca si z predmetu nájmu prevzal účtovné doklady týkajúce sa jeho spoločnosti
s tým, že o ďalšom postupe týkajúceho sa prevzatia hmotného vybavenia z predmetu podnájmu
(nehnuteľnosť na ulici Spojová 19, Banská Bystrica) bude žalobca rokovať so spoločnosťou žalovaného,
Zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 02.12.2020 spolu s Dodatkom č. 2 zo dňa 29.09.2021

k tejto zmluve, uzatvorených medzi prenajímateľom COOP Jednota Krupina, spotrebné družstvo, IČO:
00 169 021 a žalobcom ako nájomcom, návrh zmluvy o podnájme nehnuteľnosti zo dňa 01.10.2021,
listinu od spoločnosti COOP Jednota Krupina, spotrebné družstvo zo dňa 22.11.2022, v ktorej táto
spoločnosť žalovanému dala súhlas na uzatvorenie podnájomnej zmluvy v objekte Spojová, Banská
Bystrica – sprievodný list, súhlas s podnájmom zo dňa 21.11.2022, ktorý tvorí prílohu sprievodného

listu a kópiu doporučenej zásielky od odosielateľa COOP Jednota Krupina, spotrebné družstvo, ktorá
došla dňa 25.11.2022 na adresu právneho zástupcu žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu ide
o listinné dôkazy, o ktorých mal žalovaný vedomosť už skôr a ktoré žalovaný mohol predložiť súdu
spolu s odporom proti platobnému rozkazu, resp. s vyjadrením k vyjadreniu žalobcu k jeho odporu,
čo žalovaný v tomto konaní nevyužil. Odvolací súd mal z obsahu úradného záznamu, ako aj zo

zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 15.01.2024 preukázané, že právny zástupca na základe
dopytu súdu prvej inštancie, prečo žalovaný tieto listiny nepredložil už skôr, uviedol, že tieto podklady
mu klient doručil až dňa 12.01.2024, za čo sa ospravedlnil. Ospravedlnil sa aj za to, že neposlal
dupliku v rámci predmetného konania. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že tento žalovaným uvedený dôvod, prečo nepredložil včas uvedené listinné dôkazy,

nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý by nebolo možné v danom prípade aplikovať sudcovskú
koncentráciu konania. Pokiaľ žalovaný namietal, že spolu s odporom súdu predložil aj prílohu č. 4. a č.
5., ktoré podľa jeho tvrdení obsahovali nájomnú zmluvu a súhlas, odvolací súd má za to, že bolo aj
na žalovanom, aby súdu predložil nepoškodené súbory, z ktorých by bol zrejmý ich obsah. O uvedenej
skutočnosti mal žalovaný vedomosť aj z doučeného vyjadrenia žalobcu k jeho odporu, v ktorom žalobca

namietal, že uvedené súbory sú poškodené a nedajú sa otvoriť, pričom uvedené listinné dôkazy súdu
nepredložil ani v rámci možnosti vyjadriť sa k tomuto vyjadreniu žalobcu tak, aby bolo zachované právo
žalobcu vyjadriť sa k týmto listinným dôkazom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že
týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces, a
preto považoval túto námietku žalovaného za nedôvodnú.

51. Odvolací súd sa ďalej stotožnil s posúdením platnosti podnájomnej zmluvy súdom prvej inštancie
a s tým súvisiacim nárokom žalovaného za podnájom nehnuteľnosti, vrátane vykonaných zápočtov.

52. Odvolací súd poukazuje na to, že z citované ustanovenie § 6 ods. 1 zákona o nájme a podnájme

nebytových priestorov stanovuje, že je možné uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov len na
dobu určitú a so súhlasom prenajímateľa, pričom podnájomný vzťah je akcesorickým vzťahom, závislým
od svojho vzniku, obsahu a trvania na nájomnom vzťahu. Nájomný vzťah nájomcu vzniká v súlade
s § 3 ods. 1 zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov zmluvou o nájme medzi nájomcoma vlastníkom nebytového priestoru, pre ktorý zákon v odseku 3 tohto ustanovenia predpisuje písomnú
formu. Z uvedeného dôvodu bolo povinnosťou žalovaného za účelom preukázania vzniku podnájomnej
zmluvy a jej platnosti predložiť zmluvu o nájme uzavretú medzi ním a prenajímateľom v písomnej forme

a súhlas prenajímateľa. Žalovaný však v danom prípade včas nepreukázal existenciu nájomnej zmluvy
a súhlas prenajímateľa s uzavretím podnájomnej zmluvy so žalobcom. Odvolací súd sa preto stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný v konaní nepreukázal, že má nehnuteľnosti v nájme
a že žalovaný ani nepreukázal, že má súhlas prenajímateľa – vlastníka nehnuteľnosti na uzatvorenie
podnájomného vzťahu. Zároveň aj odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že pokiaľ strany sporu

rokovali o možnom uzavretí podnájomného vzťahu v mesiaci september 2021, tieto skončili zaslaním
písomného návrhu zmluvy zo strany žalovaného žalobcovi, avšak k podpisu zmluvy zo strany žalobcu
nedošlo. Zároveň z obsahu spisu mal aj odvolací súd preukázané, že žalobca priestory užíval len
krátkodobo, a to v období, ktoré nebolo predmetom tohto konania a započítacích prejavov zo strany
žalovaného, o čom svedčí aj dohoda o započítaní zo dňa 11.11.2021 nachádzajúca sa v spise. Odvolací
súd rovnako, ako súd prvej inštancie mal za to, že ani vo vzťahu k tomuto obdobiu žalobca žiadnym

spôsobom nedeklaroval, že by išlo o užívanie priestorov na základe podnájomného vzťahu, nakoľko
žalobca uzavretie takéhoto podnájomného vzťahu počas celého konania rozporoval a popieral, že
by uvedené priestory užíval. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca má v nehnuteľnosti svoj hnuteľný
majetok, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca žiadal o vypratanie
nebytových priestorov žalovaného a že žalovaný mu vypratanie týchto priestorov neumožnil, keďže od

nich nemal kľúč. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal,
že by medzi ním a žalobcom došlo k uzavretiu podnájomnej zmluvy. S poukazom na tieto dôvody
odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi stranami
nedošlo k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy ani v ústnej, ani v písomnej forme. Nakoľko nedošlo
k platnému uzatvoreniu podnájomnej zmluvy, odvolací súd považoval za správny aj záver súdu prvej

inštancie, že potom aj žalovaným predložené jednostranné zápočty nemohli spôsobiť zánik záväzku
žalobcu, pretože tu neexistuje základný predpoklad na to, aby došlo k započítaniu pohľadávky, a to
existencia započítavanej pohľadávky žalovaného vzniknutej z titulu nájomného z podnájomnej zmluvy.
Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný si svoj záväzok zaplatiť nájomné
v zmysle uzavretej zmluvy o nájme priestorov a hnuteľného zariadenia uzavretej medzi žalobcom

a žalovaným dňa 09.09.2021 nesplnil riadne a včas, preto mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné
nájomné v časti, ktorá nebola dotknutá zápočtom pôvodnej pohľadávky Mesta Banská Bystrica vo výške
14.770,06 Eur spolu s príslušenstvom.

53. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 369 ods.

2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, keď žalobcovi priznal ním
uplatnený nárok na príslušenstvo pohľadávky – úrok z omeškania a v súlade s § 369c ods. 1
Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, keď žalobcovi priznal nárok na náhradu

nákladov spojených s uplatnením pohľadávok vo výške 280,-- Eur (7 x 40,-- Eur). Žalovaný zároveň
v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto časti.

54. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

55. Podľa citovaného ustanovenia CSP oprávnenou stranou na podanie odvolania je strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. V danom prípade súd prvej inštancie treťou výrokovou vetou
napadnutého rozsudku žalobu v zostávajúcej časti zamietol. To znamená, že v tejto časti bolo
rozhodnutie vydané v prospech žalovaného. Odvolací súd preto dospel k záveru, že žalovaný nie je
oprávnenou osobou na podanie odvolania proti tretej výrokovej vete napadnutého rozsudku.

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

57. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne
rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalovaný zároveň

v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na
náhradu trov konania.58. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne
posúdil, a preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej prvej a druhej výrokovej vete podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil a odvolanie žalovaného proti tretej výrokovej vete podľa §
386 písm. b) CSP odmietol, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

59. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti
na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.

60. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).