Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. február 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 17C/18/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122210575
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7122210575.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: Mesto Košice, Trieda SNP

48/A, Košice, IČO 00691135, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, E. XXXX/XX, F., zastúpenej
advokátom: JUDr. JCLic. G. E., PhD, s.r.o., Južná trieda 28, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 330 – trvalý
trávny porast o výmere 978 m2 , v k. ú. F., obec F. – F., H. F. I., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu
1/24 k celku, zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 10.

II. U r č u j e, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku registra E-KN parc. č. 212 – orná pôda
o výmere 22224 m2 , v k. ú. F., obec F. – F., H. F. I., v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/24 k celku,
zapísaného na LV č. XXXX v časti B pod por. č. 12.

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 10.10.2022 domáhal určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je
v súčasnosti zapísaná ako ich spoluvlastník. Vlastnícke právo k žalovaným pozemkom v žalovaných

podieloch nadobudla titulom osvedčenia o dedičstve č. 22D 204/2017 ako dedič po poručiteľovi: E.
D., C. J., nar. X.X.XXXX. Uvedená dedičská postupnosť vyplýva z úplných výpisov z LV č. XXXX so
stavom k 7.2.2017 (záznam pod B10) a LV č. XXXX so stavom k 7.2.2017 (záznam pod B12). Právna
predchodkyňa žalovaného, E. D., C. J. svoje spoluvlastnícke podiely k žalovaným pozemkom nadobudla
na základe osvedčenia o dedičstve č. 39D 301/93 ako dedič pravdepodobne po poručiteľovi: E. J., rod
Kováčová, zapísaná na PKV č. 5, F.K. F. pod B34. Nadobudnutie vlastníckeho práva žalovaného k
žalovaným pozemkom na základe vyššie uvedených nadobúdacích titulov žalobca neuznáva. Kúpnou

zmluvou zo dňa 8.11.1984 uzatvorenou medzi predávajúcou E. J., C. F., nar. X.X.XXXX a kupujúcim
československým štátom – Národný výbor mesta Košice zast. Zoologickou záhradou, p.o. Košice boli
do vlastníctva štátu prevedené pozemkovoknižné parcely č. 330, 212 a 207, každá v podiele 280/1120.
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej a zriaďovateľskej funkcie
národných výborov na obce, prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalobcu.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v znení neskorších predpisov veci, ku ktorým
patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným

prevádzkarňam národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na
obce podľa zákona 518/1990 Zb., prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce
(žalobcu), na území ktorej sa nachádzajú ku dňu účinnosti tohto zákona (išlo o prechod majetku štátu
na obec ex lege), t. j. k 1.5.1991 nadobudol žalobca priamo zo zákona vlastnícke právo k žalovanýmpozemkom vo vykúpených podieloch. Protokol č. 5 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku
v zmysle zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, uzatvorený medzi Zoologickou záhradou Košice –
Kavečany ako odovzdávajúcim a mestom Košice ako preberajúcim, mal už len deklaratórny charakter.

V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. sa vlastnícke právo, ktoré vzniklo na základe zákona,
zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom, pričom záznam nemá právotvorné účinky, ale má iba
deklaratórny charakter. Pre prípad, ak by sa konajúci súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že
jeho právny predchodca (československý štát) nadobudol vlastnícke právo k žalovanému pozemku vo
vykúpenýchpodielochnazákladekúpnejzmluvy,podpornežalobcanamietalnadobudnutievlastníckeho

práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Subjektom vydržania môže byť v
zmysle ust. § 21 Občianskeho zákonníka aj štát. Predmetom vydržania môže byť každá vec v právnom
zmysle, čím nehnuteľnosť (pozemky) nesporne je a zároveň nespadá pod tie prípady, u ktorých nie
je vydržanie prípustné podľa Ústavy SR. Bez ohľadu na platnosť kúpnej zmluvy sa dobromyseľný
držiteľ žalovaných pozemkov (žalobca) mohol na jej základe v dobrej viere domnievať, že jeho právny
predchodca (štát) sa stal vlastníkom žalovaných pozemkov vo vykúpených podieloch. Nepretržitosť

dobromyseľnej držby začala dňom 1.5.1991 a skončila dňa 1.5.2001 podľa § 122 ods. 2 OZ. Počas
celej vydržacej doby nedošlo zo strany žalovaného k rušeniu držby žalovaných pozemkov. Okamihom
uplynutia vydržacej doby sa oprávnený držiteľ, žalobca, priamo zo zákona stal vlastníkom predmetu
držby. Nadobudnutie vlastníckeho práva v tomto prípade nie je viazané na akékoľvek rozhodnutie
štátneho orgánu. Žalobca zároveň poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp.

zn. 2 Cdo 85/2004 zo dňa 27.10.2004: „Až na základe zrovnoprávnenia všetkých foriem vlastníctva
a subjektov občianskoprávnych vzťahov je možné dospieť k záveru, že právnická osoba sa stala za
účinnosti platného Obč. zákonníka v zmysle ust. § 134 Obč. zák. spôsobilým subjektom vydržania.
Judikatúra najvyššieho súdu SR vyvodzuje, že oprávnenú držbu právnickej osoby pred 1.1.1992 je
možné započítať do vydržacej doby. Vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1.1.1992 stane

právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v
prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1.1.1992, lebo do vydržacej doby treba započítať aj
dobuoprávnenejdržby,vykonávanejpredtýmtodňom.“Naliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčeníjeho
vlastníckeho práva je daný z dôvodu, že nie je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník žalovaných
pozemkov v žalovaných podieloch aj napriek tomu, že by ním mal byť. Žalobca nemôže neobmedzene

disponovať so žalovanými pozemkami v rozsahu žalovaných podielov ako so svojim vlastníctvom.
Jedine rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva môže byť podkladom pre uskutočnenie zmien
zápisu v katastri nehnuteľnosti. Kým nebude súdom určené vlastnícke právo žalobcu a vykonaný
zápis do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu, jeho vlastnícke právo bude ohrozené, resp. jeho
právne postavenie je neisté. Navyše žalovaná sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice II

pod sp. zn. 27C/38/2021 domáha voči žalobcovi zaplatenia finančnej náhrady za užívanie žalovaných
pozemkov žalobcom nad rozsah spoluvlastníckeho podielu. V prípade úspechu žalovaného v uvedenom
súdnom konaní by bol žalobca povinný poskytnúť náhradu za užívanie žalovaných pozemkov v rozsahu
žalovaných podielov, ktoré sú de facto v jeho vlastníctve.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Poprela tvrdenia žalobcu,
že je vlastníkom sporných nehnuteľností, že došlo k vyvlastneniu, odkúpeniu alebo vydržaniu týchto
nehnuteľností, poprela skutočnosti uvádzané v žalobe v celom rozsahu. Uviedla, že je zarážajúce, že
žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva po takmer 40 rokoch, od kedy mal podľa jeho tvrdení
toto právo nadobudnúť. Podľa nej sa žalobca len snaží oddialiť povinnosť zaplatiť nájom za užívanie

predmetných pozemkov. Do pozornosti súdu dal právoplatný rozsudok OS KE II, sp. zn. 26C/68/2020
zo dňa 4.8.2021, v ktorom súd zaviazal žalované mesto Košice zaplatiť žalobcovi odplatu za užívanie
pozemkov nachádzajúcich sa v ZOO Košice aj s úrokom z omeškania. Poukázal tiež na čl. 8 kúpnej
zmluvy uzatvorenej medzi E. J. a Československým štátom – Národný výbor mesta Košice zast.
Zoologickou záhradou Košice, podľa ktorého nadobúdateľ mal zmluvu predložiť podľa ust. § 4 zákona č.

22/1964 Zb. k zápisu do evidencie nehnuteľností do 60 dní. Vychádzajúc z aktuálnych listov vlastníctva
je jednoznačné, že táto kúpna zmluva nikdy nebola predložená podľa ust. § 5 zákona č. 22/1964 Zb.
k zápisu do evidencie nehnuteľností. Podľa čl. 9 kúpnej zmluvy účastníci zmluvy berú na vedomie, že
zmluva nadobudne právnu moc, len čo bude potvrdená Národným výborom mesta Košice. Táto kúpna
zmluva nebola potvrdená Národným výborom mesta Košice, preto nemá žiadnu právnu moc, nie je

účinnouzmluvou,pretonaňunemožnovžiadnomprípadeprihliadať.Nehnuteľnosťpatrístáležalovanej,
ktorá ho dedili, platili za to odmenu súdneho komisára aj súdne poplatky a aj dane. Na základe absolútne
neplatného právneho úkonu nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo, a to ani v prípade, že na jeho
podklade bol uskutočnený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. S poukazom na právnuzásadu, podľa ktorej nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám má, nemôže platne previesť
vlastnícke právo k nehnuteľnosti na inú osobu ten, kto je na základe absolútne neplatného právneho
úkonu vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností. Dobrá viera nadobúdateľa, že vec

nadobúda od vlastníka, má vplyv na nadobudnutie vlastníckeho práva, len pokiaľ zákon v taxatívne
vymedzených prípadoch nadobudnutie vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru ich nadobúdateľa
výslovne upravuje. V iných prípadoch právna úprava de lege lata nadobudnutie vlastníckeho práva od
nevlastníka s poukazom na dobrú vieru nadobúdateľa neumožňuje. Ustanoveniu § 70 ods. 1 zákona
č. 162/1995 Z. z., ktoré upravuje hodnovernosť údajov katastra, nezodpovedá výklad, podľa ktorého už

len sama evidencia vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zakladá dobrú vieru evidovaného
vlastníka v to, že je vlastník (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.4.2021, sp.
zn. 1VObdo/2/2020). Nakoľko štát nebol vlastníkom, nemohol žalobca od štátu nadobudnúť vlastnícke
právo podľa zákona č. 138/1991 Zb.
Žalovaná popiera, žeby žalobca vydržal nehnuteľnosti. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou účinnou od 1. apríla

1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov,
keďže vlastníctvo nemohol k akémukoľvek predmetu vydržaním nadobudnúť štát ani organizácia) a
rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo
najmä k pozemkom. Jedinú výnimku tvorili pozemky, ku ktorým by sa mohlo zriadiť právo osobného
užívania, ktoré vydržal v prospech štátu občan, pokiaľ ich mal po dobu 10 rokov nepretržite v držbe

a občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku. Vydržanie vlastníckeho
práva ku všetkým pozemkom (k poľnohospodárskej či inej pôde), a to aj štátom, resp. právnickou
osobou, umožnila až novela Občianskeho zákonníka, zák. č. 509/1991 Zb., účinná od 1. januára 1992.
Oprávnená osoba si mohla započítať do vydržacej lehoty aj čas, po ktorý mal pozemok v nepretržitej
držbe jej právny predchodca aj pred účinnosťou tejto novely, avšak to sa týkalo iba pozemkov, ktoré boli

predmetom spôsobilým na vydržanie aj pred 1. januárom 1992. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto
s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej
po dobu desať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku
vydržaním. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo

ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej
úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka.
Vydržanie tak hojí najmä vady nadobúdacieho titulu. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Dobromyseľnosť znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho
práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie

iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec patrí. . Pokiaľ štátny orgán pochybil a postupom v rozpore s právnymi predpismi (t.j. protiprávne)
umožnil, aby sa štát stal detentorom veci, nie je možné o zásade, že v pochybnostiach sa má za to,

že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka) ani uvažovať (rozsudok NS
SR sp. zn. 5Cdo 107/2008 z 24.3.2010 a rozsudok NS ČR z 19. mája 2004 sp. zn. 22 Cdo 469/2004).
Žalobca nemohol byť dobromyseľný, že mu pozemky patria. Mesto Košice z verejného registra od
roku 1991 vedelo, že nie je zapísané vlastnícke právo v jeho prospech v katastri nehnuteľnosti, preto
nemohlo byť ani dobromyseľné. Ako vlastník nebolo zapísané ani v ROEP. Veľmi dôležitým faktom, ktorý

svedčí o tom, že žalobca nebol dobromyseľný je fakt, že Zoologická záhrada Košice platila vlastníkom
pozemkov v areály Zoo nájomné za užívanie ich pozemkov. Nájomná zmluva č. 2007/RY/03 zo dňa
19.12.2007 bol vytvorený nájomný vzťah medzi prenajímateľom – Lešková Helena (teta žalovanej) a
nájomcom – Zoologická záhrada Košice, ktorá sa týka parcely reg. ,,E“ č. 212 na obdobie 5 rokov.
Podľa článku V. bod 2. Doba nájmu platí, že nájom podľa tejto zmluvy končí: odkúpením podielu,

teda mesto Košice sa zaviazalo, že túto parcelu odkúpi. Preto ak by sa mesto cítilo ako vlastník,
Zoologická záhrada Košice (mestská príspevková organizácia) by nájomné zmluvy neuzatvárala a
neplatilibynájom.D.L.sazároveňdomáhalažiadosťouomajetkovoprávnevysporiadanienehnuteľnosti
parc. č. 212 listom zo dňa 23.5.2013, pričom mesto Košice odpovedalo dňa 19.6.2013 záväzným
stanoviskom, ktorým uviedlo, že zoologická záhrada nie je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej v katastri

nehnuteľností na LV č. XXXX, E-KN č. 212, predmetná parcela bola zverená do správy ZOO Košice.
Rovnako mali uzatvorenú nájomnú zmluvu č. 2007 p. J. E., C. E. ohľadom tejto parcely č. 212 zo dňa
19.12.2007 a taktiež nájomnú zmluvu č. 2007/RY/02 p. J. M. zo dňa 19.12.2007. Rozsudok Najvyššieho
súdu SR, 4 Cdo 361/2012 zo dňa 27. januára 2015: „O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kdedržiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je
omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú
možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen

skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne záväzných
právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych
skutočností. Na účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z
neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona
je právny omyl neospravedlniteľný (pozri aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 3

Cdo 97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 MCdo 7/2010, 3 MCdo 8/2010 a 6 MCdo 5/2010).
Neznalosť jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje – pri zachovaní
obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu,
ktorý má v úmysle urobiť.“ . Zo zápisov v katastri nehnuteľnosti jednoznačne vyplýva, že SR ani
Mesto Košice ani ZOO nikdy neboli zapísané ako vlastníci predmetných pozemkov. Podľa informácii aj
zápisov z katastra Zoologická záhrada Košice – Kavečany dokonca po roku 1993 začala od niektorých

vlastníkov odkupovať spoluvlastnícke podiely a niektorým platili aj nájom. Dobromyseľným držiteľom od
zdedenia bola jednoznačne žalovaná, tieto spoluvlastnícke podiely nadobúdala v dobrej viere v rámci
dedičských konaní. Mesto Košice na dožiadanie od podielových spoluvlastníkov (E. N. a H. G.), ktorí
žiadali odkúpenie ich podielov, odpovedalo listom zo dňa 30.4.2010 ,,Majetkovoprávne vysporiadanie
pozemkov v areáli ZOO Košice – odpoveď“, kde okrem iného jednoznačne uviedol, že ,,Kúpa pozemkov

do vlastníctva do vlastníctva mesta Košice podlieha schváleniu Mestským zastupiteľstvom, v Košiciach.
Uznesením č. 702 zo dňa 16.12.2008 bola schválená kúpa pozemkov, ktoré sa nachádzajú v areáli
ZOO Košice. Mesto Košice v súčasnosti začalo s majetkovoprávnych vysporiadaním parciel KN-E č.
232, 233, 318 a 334. Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v ZOO Košice sa bude realizovať
postupne v nasledujúcich rokoch podľa finančných možností mesta Košice.“ Mesto neuvádzalo žiadne

vyvlastňovacie rozhodnutie, určovacie žaloby ani vydržanie. Žalobca v roku 1991 vôbec neskúmal či
štát bol vlastníkom pozemkov a o vyvlastňovacích rozhodnutiach nevedel. Dedičia s nehnuteľnosťami
vždy nakladali ako vlastníci a domáhali sa svojich práv. Ak by v tom čase došlo k zápisu do evidencie
nehnuteľnosti, tak vlastníci by sa začali búriť. Preto štátne orgány potajomky kradli. Žalovanej ani jej
právnym predchodcom za nehnuteľnosti nikdy neboli vyplatené finančné prostriedky.

3. Žalobca v konaní poukázal na rozsudky Okresného súdu Košice I sp.zn. a 27C/64/2003-427 zo
4.7.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Co/29/2013 z 22.8.2013 a sp.zn.
a 36C/233/2012-611 z 1.3.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2Co/126/2022
z 20.4.2023, kde sa súdy vyporiadali s námietkami týkajúcimi sa platnosti obdobnej kúpnej zmluvy. Na

pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide o námietky vznesené zo strany žalovanej, týkajúce sa oprávnenia
zoologickej záhrady Košice uzatvárať predmetnú kúpnu zmluvu, toto oprávnenie vyplývalo z § 29
ods. 1 Vyhlášky federálneho ministerstva financií č. 156/1976 o správe národného majetku, podľa
ktorého organizácie mohli nadobúdať veci do štátneho socialistického vlastníctva za splnenia troch
podmienok: 1) ak tieto veci nebolo možné zabezpečiť od socialistickej organizácie v zmysle inej

socialistickej organizácie, 2) ak tieto veci boli nevyhnutne potrebné na plnenie úloh soc. organizácie
a 3) za cenu stanovenú cenovými predpismi. V zmysle tohto ustanovenia vyhlášky Zoologická záhrada
Košice bola oprávnená uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu s právnou predchodkyňou žalovanej, pričom
boli dodržané aj cenové limity, stanovené uznesením Rady mestského národného výboru Košice č.
1147 zo 17.9.1976, nakoľko išlo o prevod veci, resp. nehnuteľností, ktorých hodnota nepresiahla sumu

50.000,- Kčs. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcej sa tej skutočnosti, že popri alebo následne po
uzatvorení kúpnej zmluvy boli predmetné podiely voči právnej predchodkyni žalovanej vyvlastňované
vo vyvlastňovacom konaní o rok neskôr, k tomu žalobca uviedol, že išlo o administratívne nedopatrenie
zo strany vtedajších štátnych orgánov. Vzhľadom na rozsah pozemkov, ktoré bolo potrebné právne
vysporiadať a nemalý počet podielových spoluvlastníkov, je pochopiteľné, že mohlo dôjsť aj k takýmto

zrejmým nesprávnostiam. Nič to však nemení na tom, že kúpna zmluva bola uzatvorená platne, na
základe tejto kúpnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho práva na Československý štát a následne
v zmysle zákona č. 138/1991 tieto nehnuteľnosti prešli na žalobcu.

4. Žalovaná na pojednávaniach prostredníctvom svojho právneho zástupcu doplnila, že Zoologická

záhrada bola zriadená už v roku 1979, ako vyplýva z ich webovej stránky, zabral pozemky žalovanej
a ďalších vlastníkov bez titulu, oplotil si pozemky, ktoré neboli v jeho vlastníctve, teda ich bezprávne
okupoval, a preto nemohol byť ani dobromyseľný, ako vyplýva z platnej judikatúry najvyššieho súdu.
Tiež si vyhradil podmienku účinnosti a právoplatnosti zmluvy až od jej schválenia. Podľa zákona č.156/1975 štátne organizácie mohli nadobúdať veci iba do štátneho socialistického vlastníctva, ale podľa
ods. 3 § 29, ak štátne organizácie nadobúdali do štátneho socialistického vlastníctva, tak na takéto
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam potrebovali súhlas nadriadeného orgánu a tým

nadriadeným organom, v prípade ak takúto zmluvu podpisovala zoologická záhrada, bol Národný výbor
Mesta Košice. Ústava z roku 1960 v článku 8, ods. 1, platná a účinná v čase, keď došlo k podpísaniu
zmluvy, hovorí, že štátne socialistické vlastníctvo má dve základné formy: 1. štátne vlastníctvo, ktoré
jej vlastníctvom všetkého ľudu, národný majetok a 2. družstevné vlastníctvo. V tomto prípade išlo
o prevod do štátneho vlastníctva, teda socialistické spoločenské vlastníctvo, lebo preto bolo potrebné

schválenie v súlade s § 29 zák. č. 156/1975. § 490 ods. 2 OZ hovorí, že na zmluvu o prevode
budovy a na zmluvu o prevode poľnohospodárskeho majetku je potrebný súhlas národného výboru, ak
ide o prevod do socialistického spoločenského vlastníctva, teda zákon sám vyžadoval, že je potrebný
súhlas národného výboru, a v tomto prípade ten súhlas daný nebol. Z Uznesenia Rady mestského
národného výboru č. 1147 nevyplýva, žeby zoologická záhrada nepotrebovala súhlas, ak podpisuje
zmluvy, kúpne zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, prílohu

uznesenia zatiaľ žalovaná nemá. Ten článok zmluvy nie je v rozpore, lebo jedna vec je schválenie
národným výborom, ktoré požadoval zákon a druhá je kompetenčné uznesenie, ktoré hovorí, kto
môže podpisovať a nemôže podpisovať zmluvy alebo zákony. Preto v súlade so zákonom č. 156/1975
aj v súlade s Občianskym zák. § 470, takéto schválenie národným výborom potrebné bolo, preto je
to oprávnene v tej zmluve. K takémuto schváleniu nikdy nedošlo, teda zmluva nikdy nenadobudla

účinnosť, ani platnosť, lebo tak si to vyčlenili v tejto zmluve. V takom prípade ani nedošlo k zaplateniu
finančnej náhrady, a preto majetok ani neprešiel do vlastníctva Československej socialistickej republiky,
teda nebol ani vo vlastníctve Slovenskej republiky, preto zákonne od roku 1991 nemohol prejsť tento
majetokanidovlastníctvaMestaKošice.Právnaúpravabolataká,žekaždýktonadobúdalnehnuteľnosti
a vychádzal zo zápisov v evidencii nehnuteľnosti, ktoré v tom čase platili, bol dobromyseľný v tom,

že vlastníctvo nadobúda. Žalovaná, aj právna predchodkyňa nadobudli nehnuteľnosti v roku 1993 na
základe osvedčenia o dedičstve, odvtedy nikto ich vlastnícke právo nespochybnil, oni vždy disponovali
týmto vlastníckym právom, boli disponentmi a mali v držbe to vlastnícke právo. Držba nerovná sa
užívaniu nehnuteľnosti, alebo užívanie sa nerovná držbe. Zoologická záhrada užívala tú nehnuteľnosť
od roku 1979, odkedy bola zriadená a užívala to bezprávne, oplotili si to, samozrejme nikto tam

nemal prístup, ale títo ľudia - ako už žalovaná poukazovala na nájomné zmluvy alebo na rokovania
s Mestom Košice - vždy rokovali s mestom Košice ohľadom toho, že mesto vlastníkom nie je a mesto
nedalo určovaciu žalobu. Nakoniec potvrdenie toho vlastníckeho práva a presvedčenia na základe
objektívnych dôvodov, že žalovaná je vlastníčkou, je aj rozhodnutie o ROEP, ktoré bolo v roku 2003 a ani
v tomto konaní ROEP nebolo žalobcom spochybnené vlastnícke právo žalovanej. Preto my tvrdíme, že

prinajhoršom žalovaná by vydržala vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti, lebo disponovala vlastníckym
právom ako so svojím vlastným.
ZOO Košice podľa žalovanej nebola oprávnená konať za ČSSR - národný výbor. Ďalej poukázala na
§ 47 OZ. K potvrdeniu a schváleniu zmluvy národným výborom nikdy nedošlo a podľa toho sa
účastníci kúpnej zmluvy aj správali, nedošlo k vyplateniu kúpnej ceny v prospech pani J., nebol podaný

návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti v prospech štátu. A navyše ďalší rok 1985 došlo k vydaniu
vyvlastňovacieho rozhodnutia, kde štát opäť tie isté parcely o tej istej výmere vyvlastňuje E. J., s ktorou
mal pred rokom uzatvoriť kúpnu zmluvu, opäť za náhradu. E. J. bola aj po uzavretí kúpnej zmluvy
dobromyseľná, že je vlastníkom a naopak zo strany štátu nemožno hovoriť o žiadnej dobromyseľnosti,
že by nejaké vlastnícke právo titulom predmetnej predloženej kúpnej zmluvy nadobudol štát, Podľa

žalovanej v prílohách uznesenia MSNV č. 1147 zo dňa 17. septembra 1976 sa Zoologická záhrada
Košice nenachádza ani v jednej skupine, ani nemôže, pretože v čase prijatia uznesenia ešte
neexistovala, bola zriadená až 1. júla 1979, preto sa dané uznesenie na ňu nevzťahuje. Zmluvné
strany sa v bode 8 kúpnej zmluvy výslovne dohodli, že zmluva nadobudne právnu moc dňom, keď
bude potvrdená a schválená Národným výborom mesta Košice, teda po splnení uvedenej odkladacej

podmienky (§36 ods.1 vtedy platného a účinného OZ). Národný výbor mesta Košice bol navyše odlišným
orgánom od Mestského národného výboru v Košiciach (zákon č. 69/1967 Zb. o národných výboroch,
§ 10 a 11).

5. Súd vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav veci.

6. Z výpisu z 8.10.2022 z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností okres F. I., H. F., k.ú.
F. súd zistil, že žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v uvedenom katastrálnom území, a to parcely registra „E“ parcelné číslo 330 o výmere 978 m2, druhpozemku: trvalý trávny porast, zapísaná v časti B pod B 10 v podiele 1/24 titulom nadobudnutia –
Uznesenie Okresného súdu Košice I č. 22D/204/2017, Dnot 86/2017 z 27.11.2017. V rámci iných údajov
je na LV zapísané: Pkv. č. 5 viď (LV XXX Pkv č.5).

7. Z kópie z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F. vyhotovenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor
dňa 7.2.2017 bola v časti B pod bodom 10. zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľnosti - nachádzajúcej
sa v uvedenom katastrálnom území, a to parcely registra „E“ parcelné číslo 330 o výmere 978 m2, druh
pozemku: trvalý trávny porast - E. D. C. J. so spoluvlastníckym podielom 1/24 titulom nadobudnutia

Uznesenie 39D 301/93, Dnot 531/93 a je tam tiež uvedené rozhodnutie o schválení ROEP C-15/2014-
Bal zo 4.2.2014. V rámci iných údajov je na LV zapísané: Pkv. č. 5 viď (LV XXX Pkv č.5).

8. Z výpisu z 8.10.2022 z listu vlastníctva č. XXXX z katastra nehnuteľností okres F. I., H. F., k.ú.
F. súd zistil, že žalovaná je zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti nachádzajúcej sa
v uvedenom katastrálnom území, a to parcely registra „E“ parcelné číslo 212 o výmere 22224 m2, druh

pozemku: orná pôda, zapísaná v časti B pod B 12 v podiele 1/24 titulom nadobudnutia – Uznesenie
Okresného súdu Košice I č. 22D/204/2017, Dnot 86/2017 z 27.11.2017. V rámci iných údajov je na LV
zapísané: Pkv. č. 5 viď (LV XXX Pkv č.5).

9. Z kópie z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. F. vyhotovenej Okresným úradom Košice, katastrálny odbor

dňa 7.2.2017 bola v časti B pod bodom 12. zapísaná ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti
- nachádzajúcej sa v uvedenom katastrálnom území, a to parcely registra „E“ parcelné číslo 212 o
výmere 22224 m2, druh pozemku: orná pôda - E. D. C. J. so spoluvlastníckym podielom 1/24 titulom
nadobudnutia Uznesenie 39D 301/93, Dnot 531/93 a je tam tiež uvedené rozhodnutie o schválení ROEP
C-15/2014-Bal zo 4.2.2014. V rámci iných údajov je na LV zapísané: Pkv. č. 5 viď (LV XXX Pkv č.5).

10. Podľa výpisu z pozemkovej knihy, č. vložky 5 k.ú. F. zo 16.8.1984 bola ako spoluvlastníčka parciel
č. 207, 212 a 330 uvedená pod bodom 34 E. J. C. F. titulom kúpy 4.7.1938 v podiele 280/1120 (=1/4).

11. Podľa uznesenia Obvodného súdu Košice 1 v Košiciach sp.zn. 39D 301/93-24, Dnot 531/93

z 20.5.1994 (v spise tunajšieho súdu sp.zn. 23D/280/2018) v dedičskej veci po poručiteľke E. J. C. F.,
zomr. X.X.XXXX nehnuteľnosť v kat. úz. F., zapísanú na LV č. XXX ako parc. č. 212 orná pôda 10356
m2 a parc. č. 330 – lúka 806 m2 na mene poručiteľky v 280/1120 (=1/4) nadobudli jej deti: L. D. C. J.,
E. D. C. J. a M. J. všetci po 1/3 v pomere k dedičstvu.

12. Podľa uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 22D/204/2017-71, Dnot 86/2017 z 23.11.2017
v dedičskej veci po poručiteľke E. D. C. J., zomr. XX.X.XXXX, nadobudla nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXXX k.ú. F. parcela reg. E č. 212 – orná pôda o výmere 22224 m4 v 1/24 z celku a na
liste vlastníctva č. XXXX k.ú. F. parcela reg. E č. 330 – trvalý trávny porast o výmere 978 m2 v 1/24
z celku A. B. C. D., nar. X.X.XXXX.

13. Kúpnou zmluvou zo dňa 14.11.1984 uzatvorenou medzi odpredávajúcou: E. J. C. F. a kupujúcim
Československým štátom – Národným výborom mesta Košice zastúpeným Zoologickou záhradou
Košicebolidovlastníctvaštátuodpredanéparcelyč.207,212a330pojatédopozemnoknižnejzápisnice
č. X kat.územia Kavečany v pomere 280/1120, ktoré boli zahrnuté do novovytvorenej parcely č. 899/14

pre kat. územie Košice-mesto. V bode 2 zmluvy je uvedená kúpna cena. Podľa bodu 3 zmlúv kupujúca
organizácia mala zaplatiť kúpnu cenu odpredávajúcej najneskôr do 15 dní od právnej moci tejto zmluvy
počínajúc, s čím odpredávajúci bol uzrozumený. Podľa bodu 6 zmluva nepodliehala registrácii štátnym
notárstvom. V bode 7 si účastníci vyhradili podľa tejto zmluvy v evidencii nehnuteľností zapísať pre kat.
územie Košice- mesto na ALV vlastníctvo ZOO Košice - Čsl. štát – NVMK a na BLV pojať odpredané

nehnuteľnosti do parcely č. 899/14. Podľa bodu 8 nadobúdateľka mala zmluvu predložiť podľa § 4
zákona č. 22/1964 Zb. k zápisu do evidencie nehnuteľností do 60 dní odo dňa právoplatnosti počínajúc.
Na základe uznesenia rady MsNV v Košiciach číslo 1147/F zo dňa 17.9.1976 zmluva nepodliehala
schváleniu. Podľa bodu 9 zmluvy účastníci zmluvy berú na vedomie, že zmluva nadobudne právnu moc
dňom,keďbudeschválenáapotvrdenáNárodnýmvýborommestaKošice.Zmluvajeopatrenépečiatkou

Zoologickej záhrady Košice a podpismi, podpis odpredávajúcej je osvedčený Štátnym notárstvom
Košice - mesto.14. Podľa uznesenia rady MsNV v Košiciach číslo 1147 zo dňa 17.9.1976 na základe vyhl. č. 156/1975
Zb. a uznesenia rady Vsl. KNV č. 248 zo 17.8.1976 a návrhu finančného odboru MsNV v Košiciach
v bode 1. určila dispozičné oprávnenia s národným majetkom tak, ako sú uvedené v prílohe č. 1 a ich

účinnosť od 1.10.1976. Podľa dôvodovej správy bl.č. 10.436/FO-76 vyhl. č. 156/1975 Zb. aj uzn. Vsl.
KNVobsahujúdispozičnéustanovenia,podľapísm.d)u§29vyhl.kodplatnémuprevoduvlastníctvavecí
od občanov a iných než socialistických orrganizácii tak, že MsNV nepotrebuje súhlas u nehnuteľností do
výšky 250.000,- Kčs a organizácie riadené MsNV nepotrebujú súhlas u nehnuteľností do výške 50.000,-
Kčs. Vzhľadom na určené dispozičné oprávnenia pre MsNV radou Vsl. KNV je potrebné, aby rada MsNV

v Košiciach určila pre ObNV a organizácie riadené MsNV do akej výšky nadobúdacej ceny nepotrebujú
súhlas MsNV pri odplatných prevodoch vlastníctva vecí na štát (b. 3). V prílohe č. 1 je uvedené, že I.
i II. skupina organizácií riadených MsNV nepotrebuje súhlas k odplatnému prevodu vlastníctva vecí od
občanov a iných než soc. organizácií u nehnuteľností do 50.000,- Kčs. Podľa prílohy č. 2 Do II. skupiny
patria Školské služby Košice, Park kultúry a oddychu Košice... a ďalšie zriaďované organizácie.

15. Podľa uznesenia Rady MsNV v Košiciach č. 43 z 23.2.1979 rada súhlasila so zriadením príspevkovej
organizácieakošpecializovanéhokultúrno-výchovnéhozariadeniasnázvomZoologickázáhradaKošice
a schválila jej organizačný poriadok. Uznesením pléna MsNV v Košiciach č. 44 z 27.2.1979 došlo
k zriadeniu Zoologickej záhrady Košice ako príspevkovej organizácie a ako špecializovaného kultúrno-
výchovného zariadenia s účinnosťou od 1.4.1979. Uznesením Rady MsNV v Košiciach č. 92/C

z 27.4.1979 rada súhlasila s poverením ZOO Košice do doby definitívneho menovania Ing. Karola
Semana. Zo zriaďovacej listiny Rady MsNV v Košiciach č. 483/1979-sekr. z 31.10.1979 súd zistil,
že MsNV na základe uznesenia Rady MsNV č. 43 z 23.2.1979 zriadil s platnosťou od 1.7.1979
samostatnú príspevkovú organizáciu MsNV Zoologickú záhradu v Košiciach, jej poslanie, úlohy, vedenie
a hospodárenie upravuje organizačný poriadok schválený uznesením Rady MsNV č. 43 z 23.2.1979.

Podľa čl. III b. 2 Organizačného poriadku (ďalej len OP) pre Zoologickú záhradu v Košiciach vo výstavbe,
riaditeľ zodpovedá za plnenie harmonogramu výstavby ZOO, zastupuje ju navonok a rokuje v jej
mene. Podľa článku VII bodu 1. OP, ZOO užíva a spravuje majetok, ktorý bol prevedený a zverený
do jej správy, alebo ktorý zakupuje na zabezpečenie svojej činnosti a dbá o jeho účelné a plné
využitie. Majetok je uvedený v zozname, ktorý je súčasťou tohto OP. Podľa bodu 3. Správa majetku

ZOO sa riadi všeobecnými predpismi a správe národného majetku. Podľa článku VIII bodu 1. OP,
ZOO je príspevkovou organizáciou, ktorá hospodári podľa vlastného rozpočtu schváleného plenárnym
zasadaním MsNV a podľa bodu 3., finančné prostriedky ZOO tvorí príspevok MsNV na realizáciu
prípravných prác aj výstavby. V tab. č. 2 sú uvedené objekty, čas ich realizácie (r. 1981-1985) a náklad
na ne v 3 etapách, pričom v I. sa uvádza ako prvé záber poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu

vo výške 18.300,-.

16. V pripojenom zrekonštruovanom spise tunajšieho súdu sp. zn. 27C/64/2003 sa na č.l. 223 nachádza
návrh ZOO Košice z 15.11.1982 adresovaný ONV Košice-vidiek na rozhodnutie o tom, že vlastnícke
právo k parcele č. 374/c/2 k.ú. Kostoľany n/H. prechádza na navrhovateľa za náhradu 3.476 Kčs, ktorú

navrhovateľ zloží na účet Št. šporiteľne v Košiciach. Mestský národný výbor, odb. územného plánovania
a stavebného poriadku v Košiciach pod č. ÚPaSP 7297/1362/80 dňa 9.12.1980 vydal na návrh ZOO
Košice rozhodnutie o umiestnení stavby na výstavbu ZOO v Košiciach o rozlohe 290,5751 ha na parc.
č. 899/14 k.ú. F., 2,7128 ha na parc. č. 670/3 k.ú. F. , 0,02 ha na parc. č. 12438/3 k.ú. Košice, 0,02 ha na
parc.č.12438/4k.ú.F.a0,869hanaparc.č.712/1k.ú.Kostoľanyn/H.,zčohoje228,8121halesnejpôdy

a 65,3848 ha poľnohospodárskej pôdy podľa zakreslenia v geometrickom pláne č. 241-1-3601-15-80
vyhotoveného Geodéziou Košice. Rozhodnutím Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR
č. 6562/1980-99/162-160 z 18.12.1980 boli na základe žiadosti ZOO v Košiciach ako investora trvalo
vyňaté lesné pozemky z lesného pôdneho fondu o výmere 228,6628 ha v k.ú. F. a Kostoľany n/
H. z dôvodov výstavby a prevádzky zariadení ZOO v Košiciach. Rozhodnutím MsNV v Košiciach č.

7414/1980 z 18.11.1980 bola na žiadosť investora – ZOO Košice trvale odňatá poľnohospodárskej
výroby poľnohospodárska pôda pre výstavbu ZOO Košice na novovytvorených parcelách EN č. 889/14
a 670/3 vo výmere spolu 60-57-64 ha v k.ú. F..

17. Vyvlastňovacím rozhodnutím Odborom výstavby ÚPaA Obvodného národného výboru, č. Výst.

9860/2617/84-Go zo dňa 4.1.1985 (ďalej ako „vyvlastňovacie rozhodnutie“) boli na základe žiadosti ZOO
v Košiciach vyvlastnené verejnou vyhláškou v prospech čsl. štátu v správe ZOO Košice po vykonanom
ústnom pojednávaní dňa 20.12.1984 žalované pozemky parc. č. 330 a 212 evidované na PKV č. 5:
1) od neznámych dedičov po vlastníkoch (na str. 6, 7 rozh.): H. E. v podiele 70/1120, E. O., C. E.v podiele 20/1120, P. L. C. E. v podiele 20/1120, M. L. v podiele XX/XXXX, E. Q. C. J. v podiele 56/1120,
M. J. v podiele 56/1120; 2) od vlastníkov zdržujúcich sa na neznámom mieste k danej parcele (na
str. 20): P. J. C. E. v podiele 20/1120, P. G. C. E. v podiele 20/1120, N. L. v podiele 20/1120, E. L.

v podiele 20/1120, E. E. v podiele XX/XXXX, M. J. v podiele 56/1120 a P. Q. v podiele 56/1120; 3) od
vlastníkov (na str. 34): P. R. C. J. v podiele 56/1120 a E. J. C. F. v podiele 280/1120. V rozhodnutí bolo
uvedené, že náhrady v bodoch 1 a 2 vyvlastniteľ zloží do depozitu na Štátne notárstvo Košice-mesto
a Košice-vidiek k voľnej dispozícii do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a náhrady uvedené
v bode 3 vyvlastneným na uvedené adresy. Lehota na začatie užívania vyvlastnených nehnuteľností

bola stanovená do 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení bolo o.i.
uvedené, že pre realizáciu stavby Zoologická záhrada v Košiciach bolo vydané územné rozhodnutie
ÚPaSP: 7279/1362/80 z 9.12.1980. Návrh na vyvlastnenie bol doložený dokladmi v súlade s § 56 vyhl.
85/76 Zb. a že medzi vyvlastniteľom a vlastníkmi nehnuteľnosti k dohode nedošlo ani pri vyvlastňovacom
konaní dňa 20.12.1984. O rozhodnutí sa upovedomujú: ZOO Košice, Stredisko geodézie Košice-mesto,
Štátne notárstvo Košice-mesto, Štátne notárstvo Košice-vidiek a I. M. E., F. XX, F., doručenie podľa ust.

§ 26 ods. 1 zák. č. 71/67. Na rozhodnutí je rukou napísané: vyvesené 11.3.1985 a zvesené 26.3.1985
s podpisom a je tam doložka právoplatnosti a vykonateľnosti k 10.4.1985.

18. Z Protokolu č. 5 zo dňa 23.8.1993 o prechode vlastníctva nehnuteľného majetku v zmysle zákona č.
138/91 Zb. o majetku obcí súd zistil, že odovzdávajúci - Zoologická záhrada Košice - Kavečany v zmysle

uvedeného protokolu odovzdal preberajúcemu - Mesto Košice okrem stavieb (vrátane oplotenia) aj
pozemky – parcela č. EN 1660 identická s parcelami, medzi ktorými sú i predmetné parcely č. 212 a 330,
a to k dátumu 1.5.1991. Tiež je tam konštatované, že v súvislosti s reštitučnými nárokmi a skutočnosťou,
že archív ZOO zhorel a archív bývalého fin. odb. NVmK nie je dostupný, v jednaní s vlastníkmi treba
počítať s finančnými prostriedkami aj pri uspokojovaní ďalších nárokov. Prílohy týkajúce sa pozemkov

tvorili: stavebné povolenia, zápisy o odovzdaní a prevzatí, HZ a kolaudačné rozhodnutia, porealizačné
zameranie (zápis o odovzdaní a prevzatí obvodového oplotenia bol z rokov 1982 a 1984 a kolaudačné
rozhodnutie z roku 1992). Prílohy týkajúce sa pozemkov tvorili: súpis parciel so záväzkami, výpisy
z pozemkovej knihy, kúpnopredajné zmluvy, vyvlastňovacie dekréty, výkazy výmer, geometrické plány
a HZ z 23.5.1983.

19. Z listu žalobcu ,,Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v areáli ZOO Košice – odpoveď“ zo dňa
30.4.2010 súd zistil, že žalobca oznámil ohľadne spoluvlastníckych podielov E. N. a H. G. parc.č. KN-
E č. 216 zapísanej na LV č. XXXX, S.XXX na LV č. XX P. S. XXX na LV č. XXXX, že ,,Kúpa pozemkov
do vlastníctva do vlastníctva mesta Košice podlieha schváleniu Mestským zastupiteľstvom, v Košiciach.

Uznesením č. 702 zo dňa 16.12.2008 bola schválená kúpa pozemkov, ktoré sa nachádzajú v areáli ZOO
Košice. Mesto Košice začalo s majetkovoprávnym vysporiadaním parciel KN-E č. 232, 233, 318 a 334.
Majetkovoprávne vysporiadanie pozemkov v ZOO Košice sa bude realizovať postupne v nasledujúcich
rokoch podľa finančných možností mesta Košice.“ Podľa odpovedi Archívu mesta Košice roku 2016 - D.
N. I. zo dňa 5.12.2016, v archíve sa v danom čase žiadne rozhodnutie o vyvlastnení nenachádzalo.

20. Z predložených nájomných zmlúv z 19.12.2007 č. 2007/RY/03, 2007/RY/02 a 2007/RY/01 súd zistil,
že tieto uzavrela ako nájomca Zoologická záhrada Košice s prenajímateľmi - L. D. ohľadne podielu 1/12,
M. J. ohľadne podielu 14/105 k celku a E. J. C. E. ohľadne podielu 90/1120 k celku nájmu parcely č.
212, k. ú. F., zapísanej na LV č. XXXX, s využitím na verejné záchody. V zmluve je tiež uvedená v čl. V.

doba nájmu: 1. Táto zmluva sa uzatvára na dobu 5 rokov. 2. Nájom podľa tejto zmluvy končí odkúpením
podielu.

21. Z katasterportálu súd zistil, že parcela č. 212 registra E nie je zapísaná na LV č. XXXX. A podľa
výpisov z LV č. XXXX súd nezistil, žeby spoluvlastníčkou parcely č. 212 bola bývala E. J. C. E..

22. Listom, doručeným žalobcovi 23.5.2013 a daným na vedomie i Zoologickej záhrade Košice-
Kavečany ich žiadali L. D., E. D. a M. J. o majetko-právne vysporiadanie ich nehnuteľnosti č. pozemku:
parc. č. 212 s poukazom, že na základe nájomnej zmluvy č. 2007/RZ/03,04 z 19.12.2007 čl. V. doba
nájmu, sa zaviazali odkúpiť od nich nehnuteľnosť. Podľa listu Zoologickej záhrady Košice z 19.6.2013

ZOO odpovedala na žiadosť menovaných oznámením, že ZOO Košice nie je vlastníkom parcely č. 212
zapísanej na LV č. XXXX, že táto jej bola zverená do správy na základe zmluvy o zverení majetku mesta
Košice a že vo veci prípadného odpredaja (kúpy) predmetnej parcely majú osloviť vlastníka.23. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam - pozemkom registra
E-KN parc. č. 330 a 212 v k. ú. F. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1/24 k celku, zapísaných na LV
č. XXXX P. XXXX.

24. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo (najmä) o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

25. Podľa § 70 ods. 1, 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné,
ak sa nepreukáže opak. Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo,
geometrickéurčenienehnuteľnosti,druhpozemku,geometrickéurčenieavýmerakatastrálnehoúzemia,
názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky,
alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje

o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa
nepreukážeopak.Záväznýmúdajomkatastraniejedruhpozemkuevidovanéhoakoparcelaregistra"E".

26. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c) CSP určovacou žalobou sa žalobca môže domáhať
vydania rozhodnutia súdu o tom, že tu určité právo je alebo nie je. Takéhoto určenia sa však žalobca

môže domáhať len vtedy, ak je na určení práva naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne
postavenie žalobcu bez tohto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať
aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho
právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. V zmysle platnej právnej
judikatúry má žalobca naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva vtedy, ak žalovaný

je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník danej nehnuteľnosti, pretože rozsudok súdu potom
môže byť podkladom pre vykonanie zápisu v katastri nehnuteľností. Podľa názoru súdu žalobca má
naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnému pozemku v zmysle § 137 písm. c)
CSP, nakoľko tak v čase podania žaloby ako aj v čase rozhodovania súdu na príslušnom liste vlastníctva
je ako podielová spoluvlastníčka spornej nehnuteľnosti vedená žalovaná, a teda právne postavenie

žalobcu je neisté a preto, že zmenu zápisu vlastníckeho práva bez rozhodnutia súdu nemožno vykonať.
Navyše žalovaná sa v inom súdnom konaní domáha náhrady za užívanie predmetných pozemkov.

27. Podľa § 18 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v znení platnom do 30.6.1988, socialistickými
organizáciami sú štátne, družstevné a spoločenské organizácie, ako aj iné organizácie, činnosť ktorých

prispieva k rozvoju socialistických vzťahov.

28. Podľa § 19 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), socialistické organizácie vystupujú v
občianskoprávnych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov
vyplývajúcu, pokiaľ nie je ustanovené inak.

29. Podľa § 21 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), účastníkom občianskoprávnych vzťahov môže byť
aj štát.

30. Podľa § 34 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

31.Podľa§35ods.2OZ(vzneníplatnomdo30.6.1988),právneúkonyvyjadrenéslovamitrebavykladať
nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto
vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

32. Podľa § 36 ods. 1 a 2 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), vznik, zmenu alebo zánik práva či
povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo
povinnostiviazaný,saneprihliada.Podmienkajeodkladacia,akodjejsplneniazávisí,čiprávnenásledky
úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali,

pominú.

33. Podľa § 37 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.34. Podľa § 41 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo

z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

35. Podľa § 47 ods. 1 až 3 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak zákon ustanovuje, že k zmluve
je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Ak je rozhodnutie
záporné, zmluva sa zrušuje. Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebná jej registrácia štátnym

notárstvom, je zmluva účinná registráciou. Ak je rozhodnutie záporné, zmluva sa zrušuje. Ak na návrh
podaný do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii,
platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.

36.Podľa§133OZ(vzneníplatnomdo30.6.1988),osobnévlastníctvokvecimožnonadobudnúťkúpou,
darom, alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

37. Podľa § 134 ods. 2 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe
zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym
notárstvom, ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

38. Podľa § 399 ods. 1 OZ (v znení platnom do 30.6.1988), z kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu
povinnosť vec kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu
predávajúcemu dohodnutú cenu.

39. Podľa § 490 ods. 1 a 2 tretia a štvrtá veta OZ (v znení platnom do 30.6.1988), veci, ktoré sú v
súkromnom vlastníctve, možno zmluvne prevádzať a dediť. Na zmluvu o prevode budovy, ktorá je v
súkromnom vlastníctve, a na zmluvu o prevode alebo prenájme poľnohospodárskeho (lesného) majetku
je potrebný súhlas národného výboru, iba ak ide o prevod do socialistického spoločenského vlastníctva.
Inak sa na zmluvné prevody vecí, ktoré sú predmetom súkromného vlastníctva, vzťahujú primerane

ustanovenia § 134.

40. Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

41. Podľa § 12 ods. 2 zák. č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení platnom do 31.12.1982, v meste
Košiciach pôsobí mestský národný výbor riadený krajským národným výborom. V obvodoch mesta
pôsobia obvodné národné výbory. Podľa § 26 ods. 5 cit. zákona, Mestský národný výbor v Košiciach a
jehoobvodnénárodnévýborymajúpôsobnosťmestskéhoiokresnéhonárodnéhovýboru.Vzorovýštatút

tiež ustanoví, v ktorých otázkach vláda zverí do pôsobnosti tohto mestského národného výboru výkon
štátnej správy, ktorý inak podľa všeobecne záväzných právnych predpisov patrí krajskému národnému
výboru.

42. Podľa 21 cit. zákona, na plnenie svojich úloh národné výbory môžu zriaďovať a riadiť organizácie

alebo zariadenia obstarávajúce komunálne služby (zásobovanie vodou, čistenie mesta, kanalizácie,
verejné osvetlenie), správu domového majetku, miestne stavebníctvo, miestne dopravné služby a
verejnú osobnú i nákladnú automobilovú dopravu, správu ciest, opravárske činnosti a osobné služby,
ubytovacie služby, verejné stravovanie, rekreáciu a cestovný ruch, miestnu výrobu, zásobovanie
tuhými palivami, obchodnú činnosť nadväzujúcu na služby a miestnu výrobu, projektové a investorské

práce, prípadne inžinierske činnosti, iné špecializované služby a ďalšie služby pre obyvateľstvo, zber
odpadových surovín.

43. Podľa § 22 ods. 1 a 3 cit. zákona, riadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť
organizácii predmet činnosti, zveriť jej potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne

záväzných právnych predpisov podmienky hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a
vymedziť jeho práva, povinnosti a zodpovednosť, sledovať, ako organizácia zabezpečuje uspokojovanie
potrieb obyvateľstva a plní ostatné svoje základné úlohy, vykonávať kontrolu jej činnosti a rozhodovať o
jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou. Ak obstarávajú činnosť uvedenú v § 21 rozpočtové alebopríspevkové organizácie alebo zariadenia národných výborov, vzťahuje sa na ne ustanovenie § 20 ods.
2. Riadenie hospodárskej organizácie zahŕňa právo vymedziť organizácii predmet činnosti, zveriť jej
potrebný majetok do správy, určiť jej v medziach všeobecne záväzných právnych predpisov podmienky

hospodárenia, vymenúvať a odvolávať jej vedúceho a vymedziť jeho práva, povinnosti a zodpovednosť,
sledovať,akoorganizáciazabezpečujeuspokojovaniepotriebobyvateľstvaaplníostatnésvojezákladné
úlohy, vykonávať kontrolu jej činnosti a rozhodovať o jej zrušení alebo zlúčení s inou organizáciou. Podľa
§ 20 ods. 2 cit. zákona, v otázkach zriaďovania a zrušovania organizácií a zariadení uvedených v odseku
1 a v otázkach ich odborného vedenia sa národné výbory spravujú všeobecne záväznými právnymi

predpismi a smernicami ústredných orgánov štátnej správy a národného výboru vyššieho stupňa.

44. Podľa § 46 ods. 1 cit. zákona, rada je výkonný orgán národného výboru so všeobecnou
pôsobnosťou. Organizuje a zjednocuje plnenie úloh národného výboru na všetkých úsekoch. Rozhoduje
najmä o otázkach, ktoré svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia, prípadne úseku štátnej
správy.

45. Podľa § 10 ods. 1 a ž 5 zák. č. 69/1967 Zb. o národných výboroch v znení platnom od 1.1.1983
do 30.6.1988, mestské národné výbory sú v mestách, ktoré sú sídlami okresov, ďalej v iných obciach
mestského charakteru, ktoré na návrh krajského národného výboru určí vláda. Mestské národné výbory
sa členia na kategórie. V prvej kategórii sú mestské národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami krajov a

mestské národné výbory v ďalších významných veľkých mestách s osobitne rozvinutou hospodárskou,
politickou, kultúrnou, sociálnou a správnou činnosťou a vo významných kúpeľných mestách (ďalej len
"mestské národné výbory prvej kategórie"); významné veľké mestá, ak nie sú sídlami krajov a významné
kúpeľné mestá určí na návrh krajských národných výborov vláda. V druhej kategórii sú mestské
národné výbory v mestách, ktoré sú sídlami okresov a mestské národné výbory v obciach mestského

charakteru, ktoré sú významnými strediskami osídlenia a sú vybavené zariadeniami a prevádzkárňami
na zabezpečovanie služieb a potrieb obyvateľov obcí a ich spádového územia (ďalej len "mestské
národné výbory druhej kategórie"); tieto obce určí krajský národný výbor. V tretej kategórii sú mestské
národné výbory v ostatných obciach mestského charakteru.

46. Podľa § 11 ods. 1 a 2 cit. zákona, v meste Košiciach pôsobí Národný výbor mesta Košíc riadený
krajským národným výborom. V obvodoch mesta Košíc pôsobia obvodné národné výbory. Vytvoriť alebo
zrušiť mestský obvod alebo zmeniť jeho územie patrí Národnému výboru mesta Košíc. Podľa čl. II ods.
1 a 2 zák. č. 132/1982, ktorým sa novelizoval zák. č. 69/1967 Zb., na mestské národné výbory prvej
kategórie a na mestské národné výbory druhej kategórie sa prenáša pôsobnosť okresných národných

výborov uvedená v prílohe A tohto zákona. Na mestské národné výbory prvej kategórie sa prenáša aj
pôsobnosť okresných národných výborov uvedená v prílohe B tohto zákona.

47. Podľa § 75 ods. 1 písm. c) a 2 zák. č. 109/1964 Zb. (Hospodársky zákonník) v znení
platnom do 30.6.1988, vykonávacie predpisy najmä ustanovujú podmienky pre nadobúdanie vecí do

štátneho vlastníctva. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť aj obmedzenia a podmienky pre odplatné
nadobúdanie vecí socialistickými organizáciami od občanov a iných než socialistických organizácií.

48. Podľa § 29 ods. 1 až 4 vyhl. FMF č. 156/1975 Zb. o správe národného majetku, organizácie
môžu nadobúdať veci do štátneho socialistického vlastníctva za odplatu od občanov a iných organizácií

než socialistických len výnimočne, ak nemôžu tieto veci nadobudnúť od socialistických organizácií a
ak ich nevyhnutne potrebujú na plnenie plánovaných úloh, a to za cenu podľa cenových predpisov.
Odplatné prevody vecí od občanov a iných organizácií než socialistických spravujú sa predpismi
Občianskeho zákonníka. Pre odplatné nadobúdanie vecí nepotrebujú schválenie ústredné orgány
štátnej správy, odborové podniky, koncerny, generálne riaditeľstvá trustov a krajské národné výbory. Iné

organizácie potrebujú pre takéto nadobudnutie vecí schválenie priamo nadriadeného orgánu: národné
výbory nižších stupňov potrebujú schválenie národného výboru najbližšie vyššieho stupňa. Orgány
oprávnené schvaľovať odplatné prevody vecí môžu určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich
schválenie. Ustanovenia 1 až 3 sa nevzťahujú na prípady nadobúdania vecí od občanov a iných
organizácií než socialistických, ktoré je predmetom činnosti organizácie (napr. výkup liečivých bylín,

poľnohospodárskych výrobkov, zberných surovín atď.).

49. Vo vzťahu ku subjektom uzatvárajúcim predmetnú kúpnu zmluvu, ako vyplýva z ustanovení §
18, 19 a 21 OZ (v znení účinnom do 30.6.1988) je zrejmé, že i v čase uzavretia zmluvy, ako ajteraz, Občiansky zákonník rozlišoval účastníkov právnych vzťahov, kedy za rovnocenné subjekty
občianskoprávnych vzťahov považoval tak socialistické organizácie ako aj štát. Z tohto pohľadu je potom
nutné vnímať i označenie nadobúdateľa v dotknutej kúpnej zmluve, kedy je absolútne evidentné z

poradia tam uvedených subjektov, kto je nadobúdateľom, a to Československý štát. Avšak keďže štát
koná prostredníctvom svojich orgánov, je za pomlčkou vyznačený konkrétny orgán vystupujúci v mene
štátu, a to Národný výbor mesta Košice, ktorý sa nechal pri svojich úkonoch zastúpiť ním zriadenou
socialistickou organizáciou - Zoologickou záhradou Košice. Pokiaľ ide o označenie štátu, súd podotýka,
že aj keď bol oficiálny názov štátu v tom čase Československá socialistická republika, používalo sa

bežne aj označenie československý štát, ako to vyplýva napr. z vyhl. MF č. 28/1961 Zb. , z nar. vl.
ČSSR č. 47/1981 Zb., z § 10 ods. 1 a 2 zák. č. 121/1975 Zb. a z čl. II Ústavy ČSSR č. 100/1960 Zb.
Pokiaľ ide o skutočnosť, že zmluvu za štát, konajúci prostredníctvom NVMK uzatvorila ako zástupca
ZOO v Košiciach, súd má za to, že v konaní bolo preukázané oprávnenie ZOO ako organizácie zriadenej
a riadenej MsNV v Košiciach a neskôr riadenej NVMK uzatvoriť predmetnú kúpnu zmluvu, nakoľko
podľa jej organizačného poriadku (schváleného Radou MsNV v Košiciach) jej riaditeľ zodpovedal za

plnenie harmonogramu výstavby ZOO, ZOO zakupovala majetok na zabezpečenie svojej činnosti,
bola príspevkovou organizáciou, ktorá hospodárila podľa vlastného rozpočtu schváleného plenárnym
zasadaním MsNV a dostala od MsNV i príspevok na realizáciu prípravných prác aj výstavby vrátane na
záber poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu vo výške 18.300,- Kčs, na základe čoho potom
ako investor aj podávala návrhy štátnym orgánom (napr. na vyňatie z poľnohospodárskeho a lesného

pôdneho fondu, na vyvlastnenie pozemkov) a odkupovala pozemky.

50. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľností – spoluvlastníckych podielov
k pozemkom do socialistického vlastníctva, pričom nešlo prevod poľnohospodárskeho ani lesného
majetku, preto v zmysle vtedy platných ustanovení (viď § 868 OZ) ustanovení OZ nebola potrebná

pre účinnosť zmluvy registrácia štátnym notárstvom ani súhlas národného výboru (podrobnejšie
v bode 52). Avšak podľa vtedy platného Hospodárskeho zákonníka vykonávacie predpisy ustanovovali
podmienky pre nadobúdanie vecí do štátneho vlastníctva, mohli ustanoviť aj obmedzenia a podmienky
pre odplatné nadobúdanie vecí socialistickými organizáciami od občanov a iných než socialistických
organizácií a takým vykonávacím predpisom bola vyhl. FMF č. 156/1975 Zb.

51. Z uznesenia rady MsNV v Košiciach číslo 1147 zo dňa 17.9.1976 a príloh 1 a 2 je zrejmé, že
pri prevode nehnuteľnosti - pozemku za cenu 1.805,10 Kčs (čo je menej ako 50.000,- Kčs) na štát –
NVMK zast. Zoologickou záhradou Košice ako (ďalšou) organizáciou ním zriadenou (aj keď neskôr),
nebol potrebný súhlas NVMK k odplatnému prevodu vlastníctva. Mestský národný výbor v Košiciach

bol nahradený Národným výborom Mesta Košice, na ktorý bola prenesená jeho pôsobnosť (čl. II) na
základe novely č. 139/1982 zákona č. 69/1967 Zb., ktorá nadobudla účinnosť 1.1.1983. Nie je dôvod,
prečo by uznesenie rady MsNV zo 17.9.1976 nemalo platiť aj pre neskôr zriadenú ZOO a NVMK, keď
z uvedeného uznesenia a jeho príloh i dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že žiadna organizácia
riadená NV nepotrebovala súhlas k odplatnému prevodu nehnuteľností do výšky 50.000,- Kčs. Z ust.

§ 29 ods. 3 druhá veta vyhl. 156/1975 Zb. vyplýva, že orgány oprávnené schvaľovať odplatné prevody
vecí mali oprávnenie určiť, v ktorých prípadoch nie je potrebné ich schválenie. Práve na základe toho
Vsl. KNV č. 248 zo 17.8.1976 určila, že MsNV nepotrebuje súhlas u nehnuteľností do výšky 250.000,-
Kčs a organizácie riadené MsNV nepotrebujú súhlas u nehnuteľností do výške 50.000,- Kčs a následne
v zmysle uvedeného rada MsNV v Košiciach - ako výkonný orgán národného výboru so všeobecnou

pôsobnosťou, rozhodujúca o otázkach, ktoré svojím významom presahujú rámec jedného odvetvia,
prípadne úseku štátnej správy - vydala uznesenie číslo 1147 zo dňa 17.9.1976.

52. Esenciálne náležitosti kúpnej zmluvy, a to predmet kúpy a jeho cena, boli jasne a bez pochýb
stanovené. V bode 6. zmluvy sa výslovne uvádza, že zmluva nepodlieha registrácii štátnym notárstvom.

Súdu sa javia body č. 8 a 9 predmetnej kúpnej zmluvy ako rozporuplné. V zmysle vyššie uvedených
ustanovení je zrejmé, že zmluvu uzatvárala ZOO Košice ako organizácia zriadená Národným výborom
mesta Košíc. V bode 8 zmluvy sa uvádza, že na základe uznesenia Rady MsNV v Košiciach č. 1147/
F nepodlieha schváleniu a vzápätí sa v bode 9 uvádza, že zmluva nadobudne právnu moc dňom,
keď bude schválená Národným výborom mesta Košice. Ide pritom o orgán štátu, na ktorý zo zákona

prešla pôsobnosť MsNV v Košiciach. Vzhľadom na rozporuplnosť bodov 8 a 9 zmluvy, neurčitosť
zmluvy v tejto časti, ktorú nemožno odstrániť ani výkladom, ich súd považuje za neplatné (§ 37 OZ).
Nejde však o podstatnú náležitosť zmluvy, je to časť oddeliteľná od ostatného obsahu právneho úkonu,
preto na ňu súd neprihliadal (§ 41 OZ) a vychádzal z ust. § 29 vyhl. 156/1975, v zmysle ktoréhopožadované podmienky boli splnené, nakoľko ZOO nadobudla predmetné podiely na pozemkoch
do štátneho socialistického vlastníctva za odplatu od občana, pričom tieto nemohla nadobudnúť od
socialistických organizácií, nevyhnutne ich potrebovala na plnenie plánovaných úloh a nadobudla ich

za cenu podľa cenových predpisov, pričom pre takéto nadobudnutie vecí nepotrebovala schválenie
priamo nadriadeného orgánu, keďže tento orgán určil, že v takýchto prípadoch nie je potrebné jeho
schválenie (viď predchádzajúci bod). Súd dodáva, že je bez právneho významu, či kúpna zmluva
bola v evidencii nehnuteľností evidovaná, alebo nie, pretože táto mala v tom čase len tzv. evidenčný
charakter, nešlo o vkladové konanie. Právny predchodca žalobcu nedal predmetnú kúpnu zmluvu

zapísať do evidencie nehnuteľností tak, ako sa uvádza v bode 8 zmluvy. Súd má však za to, že uvedené
nekonanie automaticky nemá za následok stratu riadne nadobudnutého vlastníckeho práva platnou
kúpnou zmluvou, i keď nezaevidovanou. Navyše v zmluve sa výslovne uvádza, že odkúpené parcely
mali byť zahrnuté do novovytvorenej parcely č. 899/14, pričom zoologická záhrada má obrovskú výmeru,
vykupovalo sa postupne a následne táto veľká parcela mala byť zapísaná do katastra nehnuteľností.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovanej, že nebola zaplatená kúpna cena, súd má za to, že žalovaná nemôže

mať priamu vedomosť o nevyplatení kúpnej ceny. Len samotná skutočnosť, že aktuálne žalobca nevie
preukázať jej vyplatenie, sama o sebe neznamená, že by kúpna cena nebola vyplatená. V sporoch,
v ktorých časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje vydržacie lehoty alebo lehoty
skartačné, nie je na mieste extenzívnym spôsobom spochybňovať, či otvárať záležitosti, ktoré pred
mnohými rokmi založili právne vzťahy (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 1400/2004

z 2.3.2005). Plynutie času je tak závažnou skutočnosťou, ktorej treba priznať faktické účinky (v tejto
súv. por. aj Oznámenie Ústavného súdu ČR z 1.11.2005). Súd dodáva, že prípadné nezaplatenie
dohodnutej kúpnej ceny nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy, jej vyplatenia sa mohla predávajúca
domáhať súdnou cestou. Nakoľko v danom prípade išlo o prevod do socialistického vlastníctva, teda
do vlastníctva Československého štátu, registráciu štátnym notárstvom zákon nevyžadoval. Zákon

v danom prípade nevyžadoval ani súhlas národného výboru, pretože ako vyplynulo z pripojeného
spisu tunajšieho súdu sp. zn. 27C/64/2003, už nešlo o prevod poľnohospodárskeho (lesného) majetku,
keďže tie pozemky, ktoré spadali pod výstavbu ZOO v Košiciach (v zmysle GP spadajúce do
novovytvorených parciel EN č. 889/14 a 670/3) a mali charakter lesnej alebo poľnohospodárskej
pôdy, boli rozhodnutím Ministerstva lesného a vodného hospodárstva SSR č. 6562/1980-99/162-160

z 18.12.1980 a rozhodnutím MsNV v Košiciach č. 7414/1980 z 18.11.1980 trvalo vyňaté z lesného
pôdneho fondu a z poľnohospodárskej výroby. Z kúpnej zmluvy je zrejmé, že predávané parcely č.
212 a 330 boli zahrnuté do novovytvorenej parcely č. 899/14. V danom prípade nemožno aplikovať
ust. § 47 OZ ods. 3 platného v čase uzavretia zmluvy - o odstúpení od zmluvy, ak na návrh podaný
do troch rokov od uzavretia zmluvy nedošlo k rozhodnutiu príslušného orgánu alebo k registrácii - na

ktoré poukazovala žalovaná, nakoľko za rozhodnutie podľa ust. § 47 ods. 1 OZ, ktoré je potrebné, aby
nastala účinnosť zmluvy, možno považovať len také rozhodnutie, ktoré bolo vydané v súdnom konaní
pred štátnym notárstvom alebo v správnom konaní podľa ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. Navyše,
v danom prípade nebol podaný žiadny návrh na rozhodnutie príslušného orgánu alebo k registrácii a ako
bolo vyššie uvedené, ani nebol dôvod taký návrh podávať.

53. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára, že štát nadobudol na základe predmetnej kúpnej
zmluvy zo 14.11.1984 spoluvlastnícke podiely na parcele č. 212 a 330 vo výške 280/1120 od E. J. C. F.,
preto nemohli byť predmetom dedičstva po nej, pretože v čase jej smrti – dňa 3.4.1993 už neboli v jej
vlastníctve. Podľa § 460 OZ dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. V dôsledku zásady univerzálnej

sukcesie nastupujú dedičia do majetkoprávnych vzťahov zomrelého okamihom jeho smrti jeho dedičia.
Rozhodnutie notára/súdu o dedičstve má iba deklaratórny charakter, nie konštitutívny. Následne teda
nemohli byť spoluvlastnícke podiely na parcele č. 212 a 330 predmetom dedenia ani po právnych
nástupcoch E. J., t.j. po E. D. C. J. zomr. XX.X.XXXX. Na platnosti kúpnej zmluvy nič nemení skutočnosť,
že následne predmetné spoluvlastnícke podiely E. J. C. F. na parcelách č. 212 a 330 k.ú. F. ako aj

menovaná boli uvedení aj vo vyvlastňovacom rozhodnutí zo 4.1.1985, pretože spoluvlastnícke právo
k uvedeným parcelám už predtým platne prešlo na čsl. štát titulom kúpnej zmluvy. Žalobca v konaní
vysvetlil, že išlo o administratívnu zrejmú nesprávnosť, čo je vzhľadom na množstvo vyporiadavaných
pozemkov a spoluvlastníkov v súvislosti s výstavbou ZOO v Košiciach uveriteľné.

54. Súd tiež poukazuje na závery Krajského súdu v Košiciach v pripojenej veci sp. zn. 27C/64/2003
v rozsudku zo dňa 22.8.2013, ktorým bol potvrdený rozsudok prvostupňového súdu zo dňa 4.7.2012,
kde krajský súd k obdobnej kúpnej zmluve konštatoval: „Pokiaľ žalovaní v odvolaní namietajú, že v bode
9 kúpnej zmluvy sa účastníci nad rámec a nie v rozpore so zákonom dohodli, že platnosť a účinnosťsi stanovia nie dňom podpisu zmluvy, ale ju určili podmienkou (schvaľovacím procesom), odvolací súd
poukazuje na kogentné ust. § 490 Obč. zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý v
ustanovení ods. 2 na zmluvu o prevode poľnohospodárskeho pozemku nevyžadoval súhlas národného

výboru, ak išlo o prevod do socialistického spoločenského vlastníctva a na kogentné ust. § 47 ods. 1
prvá veta OZ taktiež v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmena účinná týmto rozhodnutím.). Podľa § 134 ods. 2
Obč. zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy: „Ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy
nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy. Na jej účinnosť je potrebná registrácia štátu notárstvom,

ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.“ Preto mylne sa žalovaní v odvolaní domnievajú,
že platnosť a účinnosť zmluvy mohli podmieniť schvaľovacím procesom nad rámec ust. § 490 Obč.
zákonníka ako odkladaciu podmienky zmluvy. Kúpna zmluva zo dňa 3.2.1984 nadobudla platnosť aj
účinnosť dňom uzavretia zmluvy okrem druhej vety bodu 9 Zmluvy, v ktorej časti išlo o neplatný právny
úkon v súlade s ust. § 41 OZ, pretože túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu právneho úkonu, ako
to správne uzavrel súd prvého stupňa.“ Krajský súd v Košiciach taktiež v rozsudku sp.zn. 2Co/126/2022

z 20.4.2023 (ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn- 36C/233/2012-611 z 1.3.2022)
skonštatoval nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú. F. štátom na základe obdobných
kúpnych zmlúv a jeho následný prechod na Mesto Košice.

55. Podľa § 1 zákona č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie

národným výborom na obce, ústredné orgány štátnej správy a orgány miestnej štátnej správy, tento
zákon upravuje prechod zakladateľskej funkcie národných výborov voči štátnym podnikom založeným
národnými výbormi a zriaďovateľskej funkcie národných výborov voči organizáciám alebo zariadeniam
zriadeným národnými výbormi na obce, ústredné orgány štátnej správy a miestne orgány štátnej správy.

56. Podľa § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené
národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy národných výborov (ďalej len
organizácie) prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo s výnimkou organizácii
uvedených v ods. 2 a 3.

57. . Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, do vlastníctva obcí prechádzajú
z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy,
ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom,
na území ktorých sa nachádzajú. Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom,
rozpočtovým, príspevkovým organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, ku ktorým

prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, prechádzajú z
majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné
práva a povinnosti upravia zmluvne.

58. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 138/1991 Zb. veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia

štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkových organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a
zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej
správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú,
ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prenesie svoju
zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe dohody.

59. Podľa § 14 ods. 1 vyššie citovaného zákona, o prechode vlastníctva veci, postúpení majetkových
práv a záväzkov sú povinné spísať odovzdávajúce a nadobúdajúce právnické osoby písomné protokoly.
O prechode práva hospodárenia k veciam a postúpení majetkových práv a záväzkov do správy
organizácií spíšu protokoly orgány miestnej štátnej správy, obecné zastupiteľstvá a organizácie.

60. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 518/1990 Zb. o prechode zakladateľskej alebo zriaďovateľskej funkcie
národnýchvýborovnaobce,ústrednéorgányštátnejsprávyaorgánymiestnejštátnejsprávy,rozpočtové
a príspevkové organizácie zriadené národnými výbormi, ich zariadenia a zariadenia vnútornej správy
národných výborov (ďalej len organizácie") prechádzajú do riadenia obce, v ktorej má organizácia sídlo,

s výnimkou organizácií uvedených v odsekoch 2 a 3.

61. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (účinný od 24. novembra 1990) obec
je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky; združuje osoby, ktoré majúna jej území trvalý pobyt. Obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom
samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami.

62. Z vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že právnym nástupcom štátu v danej veci je zo zákona
žalobca.Nazákladevyššieuvedenejkúpnejzmluvysavlastníkomžalovanýchpozemkovvovykúpených
podieloch stal československý štát zast. Zoologickou záhradou Košice. V zmysle ust. § 3 ods. 1 zákona
č. 518/1990 Zb. prešla zriaďovateľská funkcia k Zoologickej záhrade Košice na žalobcu. Podľa § 2
ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia rozpočtovým a príspevkovým

organizáciám národných výborov, ku ktorým prešla zakladateľská alebo zriaďovateľská funkcia na obce
podľa zákona 518/1990 Zb., prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do vlastníctva obce (žalobcu),
na území ktorej sa nachádzajú. V súlade s citovaným ustanovením. prešlo na žalobcu vlastnícke právo k
žalovaným pozemkom vo vykúpených podieloch ku dňu účinnosti tohto zákona (išlo o prechod majetku
štátunaobecexlege),t.j.k1.5.1991nadobudolžalobcapriamozozákonavlastníckeprávokžalovaným
pozemkomvovykúpenýchpodieloch.PodľaProtokoluč.5oprechodevlastníctvanehnuteľnéhomajetku

v zmysle zákona č. 138/91 Zb. o majetku obcí, uzatvoreného dňa 23.8.1993 medzi Zoologickou
záhradou Košice – Kavečany ako odovzdávajúcim a mestom Košice ako preberajúcim prešli žalované
pozemky dňom 1.5.1991 do vlastníctva mesta Košice. Predmetný protokol mal už len deklaratórny
charakter. V zmysle § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. sa vlastnícke právo, ktoré vzniklo na základe
zákona, zapisuje do katastra nehnuteľností záznamom, pričom záznam nemá právotvorné účinky, ale

má iba deklaratórny charakter.

63. Žalobca podporne namietal nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, preto súd (pre prípad, žeby
sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom súdu a žalobcu, že štát nadobudol vlastnícke právo
k žalovanému pozemku vo vykúpených podieloch na základe kúpnej zmluvy) pre úplnosť dodáva, že

aj keby vyhodnotil predmetnú kúpnu zmluvu ako neplatnú, bolo by ju možné považovať za domnelý
právny titul, na základe ktorej vstúpil štát dobromyseľne do držby predmetných parciel v podiele 1
a uplynutím 10 ročnej vydržacej doby už dňom 14.11.1994 – so započítaním oprávnenej držby, ktorá
uplynula do 1.1.1992 - ich vzhľadom na splnenie zákonných podmienok (viď nasl. bod) vydržal žalobca
ako právny nástupca ČSSR (v zmysle zák. č. 138/1991). Po uzavretí predmetnej kúpnej zmluvy štát

vstúpil do držby uvedenej časti parcely č. 212 a 230, správal ako vlastník, ako vyplynulo z Protokolu č.
5, tieto parcely spolu s ďalšími užíval, obrábal, zhodnocoval, nechal na nich skolaudovať rôzne stavby,
oplotenie, jednoducho na nich vystaval celú zoologickú záhradu. Počas celej vydržacej doby nedošlo
zo strany žalovanej či zo strany jej právnych predchodcov k rušeniu držby žalobcu resp. jeho právneho
predchodcu ohľadne predmetnej parcely. Aj po prechode vlastníctva na žalobcu (1.5.1991) žalobca

nerušeneadobromyseľnepredmetnénehnuteľnostiužívalpodobuviacako10rokov.Ničnatomnemení
ani skutočnosť, že neskôr (po r. 2010) žalobca začal s majetkovoprávnym vysporiadavaním niektorých
iných parciel KN-E v areáli ZOO Kavečany odkúpením a že ZOO Košice (nie žalobca) uzatvárala v r.
2007 nájomné zmluvy ohľadne parcely č. 212, ani že žalobca v roku 2014 nebol aktívny v konaní
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v k.ú. F.. Z listu Zoologickej záhrady Košice (nie žalobcu)

z 19.6.2013 je zrejmé len to, že ZOO je správcom majetku žalobcu (ako vlastníka) na základe zmluvy
o zverení majetku mesta Košice. Súd dodáva, že z formulácie nájomných zmlúv z 19.12.2007 č. 2007/
RY/03, 2007/RY/02 a 2007/RY/01 nevyplýva, že by sa prenajímateľ – ZOO Košice, tobôž tretia osoba –
Mesto Košice zaviazali odkúpiť prenajatý pozemok. Je logické ustanovenie v nájomných zmluvách, že
v prípade odkúpenia prenajatého podielu na pozemku (nájomcom), končí nájom (nebude vlastník sám

sebe uhrádzať nájomné). Súd poukazuje aj na určité nezrovnalosti v uvedených nájomných zmluvách,
nakoľko podľa katasterportálu a predložených listov vlastníctva parcela č. 212 registra E nie je zapísaná
na LV č. XXXX E. J. C. E..

64. Podľa § 129 ods. 1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená. Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ (v znení platnom od 1.1.1992) oprávnený držiteľ sa
stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu
desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu

byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v
oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby. Podľa § 199 ods. 1 OZ v znení platnom do 31.12.1991, právoosobného užívania môže sa zriadiť len k pozemkom, ktoré sú v socialistickom spoločenskom vlastníctve
aktorésúpodľaúzemnýchplánovaleboúzemnýchrozhodnutíurčenénavýstavburodinnýchdomčekov,
rekreačných chát alebo garáží alebo na zriaďovanie záhradiek. Pôda určená na iné účely, najmä

poľnohospodárska pôda, nesmie sa na zriadenie práva osobného užívania použiť. Podľa § 872 ods. 6
OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších
predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže
si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj
pred účinnosťou tohto zákona.

Držiteľom je aj ten, kto vykonáva držbu prostredníctvom inej osoby (detentora). Domnienka držiteľa,
že mu vec patrí, sa musí opierať o nejaký právny úkon alebo právnu skutočnosť. Z hľadiska
oprávnenosti držby stačí i domnelý právny titul. V prípade, že štátny podnik (organizácia) vykonával
právo hospodárenia s majetkom štátu aj voči majetku, ktorý nebol vo vlastníctve štátu, bol štát držiteľom
tohto majetku; štátny podnik bol len jeho detentorom. Oprávnenú držbu si môže započítať aj jeho právny
nástupca (rozh. NS ČR sp.zn. 22Cdo 1390/2002). Podľa súdnej praxe započítanie treba uplatniť nielen

v prípade uvedenom v § 872 ods. 6 OZ, ale aj vtedy, ak ide o vydržanie veci (pozemku), nespôsobilej
byť predmetom vydržania pred týmto dňom (pozri Zo súdnej praxe č. 51/1996, R 83/2002, II. ÚS ČR
196/2000). Aj tu platí, že postačuje spôsobilosť predmetu vydržania v dobe, kedy sa dovŕšia ostatné
zákonnépodmienkyvydržania.Aksatakstalopo1.januári1992,dochádzaknadobudnutiuvlastníckeho
práva vydržaním aj k pozemkom, ktoré pred týmto dňom neboli spôsobilým predmetom vydržania

(poľnohospodárska pôda) - viď uzn. NS SR sp.zn. 6 Cdo/362/2014 z 26.10.2016. Citované ustanovenie
umožnilo započítať do vydržacej doby aj oprávnenú držbu, ktorá uplynula do 1.1.1992, a to aj vtedy,
ak predmetom držby bola vec, ktorú podľa skoršej právnej úpravy nebolo možné vydržať, ako aj vtedy,
ak bola v držbe právnickej osoby, ktorá podľa skoršej právnej úpravy nebola subjektom spôsobilým na
vydržanieadokoncaajvtedy,akišloovec,ktorábolavštátnomvlastníctve(rozsudokNSČRz8.12.1998

sp.zn. 22 Cdo 2273/98, obdobne 22 Cdo 1193/1998 a II. ÚS ČR 196/2000). Nakoľko ide o originálne
nadobudnutie vlastníckeho práva, právne dôsledky vydržania nastávajú bez zreteľa na inak v zásade
platný intabulačný princíp. Dôsledkom toho je, že k nadobudnutiu práva vyplývajúceho z vydržania
dochádza bez zreteľa na vklad tohto práva v katastri nehnuteľnosti. Zápis v katastri má len ten dôsledok,
že sa faktický stav dostáva do súladu s evidenčným stavom. Nemá zmysel uvažovať, či dobrú vieru

držiteľa spochybňuje nedostatok návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, ktorým
bolo až neskôr (od 1.1.1993 zák. č. 264/1992 Zb.), t.j. po čase, keď sa držiteľ ujal držby, nadobudnutie
vlastníckeho práva podmienené. Preto ani nie je významné, kto bol po vydržaciu dobu v katastri
nehnuteľnosti zapísaný (viď rozh. NS ČR sp.zn. 22Cdo 3315/2009). Skutočnosť, že právnická osoba
nebola zapísaná v bývalej evidencii nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, nevylučuje, že bola so

zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vlastníkom bola (rozh. NS ČR 22 Cdo 2651/1999, rozh.
NS SR sp.zn. 2Cdo 201/2005 ZSP č. 4.).

65. K námietke žalovanej, ktorá tvrdí, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudla
na základe dedičského rozhodnutia je potrebné uviesť, že rozhodnutie notára na základe poverenia

súdu o tom, ktoré veci a práva prechádzajú z majetku poručiteľa na dediča, má iba deklaratórnu
povahu, nezakladá vlastnícke právo. Pokiaľ v čase smrti poručiteľa už poručiteľ nehnuteľnosti nevlastnil,
nemohlo prejsť vlastnícke právo k nim na dedičov, a teda ani nemali byť predmetom prejednania
v dedičskom konaní K ďalšej námietke žalovanej, že prípadne predmetné spoluvlastnícke podiely
vydržala, súd uvádza, že pre vydržanie musia byť splnené vyššie uvedené zákonné podmienky.

Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala držbu časti predmetných parciel. Samotná skutočnosť,
že jej svedčil od roku 2017 zápis v katastri, nie je podľa súdu toho dôkazom. Ako sama uvádza,
areál ZOO je oplotený (zápis o odovzdaní a prevzatí obvodového oplotenia bol podľa protokolu č.
5 z rokov 1982 a 1984 a kolaudačné rozhodnutie z roku 1992), nemohla pôdu ona ani jej právna
predchodkyňa obrábať. V konaní nepreukázala, žeby sa v minulosti ona pred rokom 2021 (kedy podala

žalobu voči mestu o zaplatenie finančnej náhrady za užívanie žalovaných pozemkov žalobcom nad
rozsah spoluvlastníckeho podielu) alebo jej právne predchodkyne pred rokom 1995 (ale ani neskôr) boli
domáhali prístupu k predmetnej parcele alebo jej vydania alebo finančnej náhrady... Z toho je zrejmé, že
nemohli byť dobromyseľným držiteľom predmetných nehnuteľností po zákonom stanovenú vydržaciu
dobu 10 rokov, a teda žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam

vydržaním.

66.Ikeďjepravdou,žedanýpozemokbolprejednanývdedičskomkonaníažalovanáje doterazvedená
ako podielová spoluvlastníčka predmetných parciel v katastri nehnuteľností, tento zápis nemožnopovažovať za hodnoverný, pretože v priebehu konania sa preukázal opak (§ 70 ods. 1 Katastrálneho
zákona). Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dané parcely v žalovanom podiele prešli do
vlastníctva štátu a následne žalobcu bez ohľadu na to, že v evidencii nehnuteľností to zapísané nebolo.

Vzhľadom na všetky vyššie citované skutočnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia súd
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, preto jej v celom rozsahu vyhovel.

67. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

68.Vzhľadomnavýsledoksporusúdpriznalúspešnémužalobcovináhradutrovkonaniavovýške100%.
O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha (ust. § 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 C.s.p. ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. § 366 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.