Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. máj 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124200438
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:4124200438.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov: matka – C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. XX, E., právne zastúpená: JUDr. Ivana Zmeková, PhD., advokátka so sídlom Zámocká 18,

Bratislava, a otec – C. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, E., o návrhu starých rodičov:
C. F. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom G. XX, E., právne
zastúpení: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, Nitra o úpravu styku s maloletým dieťaťom
a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
č. k. 26P/4/2024-345 zo dňa 08. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie
neodkladného opatrenia.

2.Poprávnejstránkesúdsvojerozhodnutieodôvodnil§2ods.2z.č.161/2015Z.z.Civilnýmimosporový
poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1 a 2 veta

druhá z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“). Vecne tým,
že dňa 12.01.2024 bol súdu prvej inštancie doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým navrhovatelia žiadali upraviť styk s vnukom – maloletým A., a to každú nedeľu párneho týždňa v
kalendárnom mesiaci v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod., pričom navrhovatelia si maloletého vyzdvihnú
v mieste trvalého pobytu matky a po ukončení styku ho v tom istom mieste odovzdajú, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie mal za to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol
podaný nedôvodne. Maloletý pochádza z manželského vzťahu matky a otca. Rozsudkom Okresného
súdu Nitra č. k. 24P/269/2022-273 zo dňa 12.05.2023 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené
a súčasne bola schválená rodičovská dohoda o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému. Navrhovatelia sú starými rodičmi maloletého z otcovej strany. Podľa prvoinštančného súdu
navrhovatelia neosvedčili potrebu okamžitej (bezodkladnej) úpravy právnych vzťahov medzi účastníkmi

konania neodkladným opatrením, pretože medzi navrhovateľmi a maloletým nie je vytvorený žiadny
vzťah. S maloletým neboli od jeho narodenia v intenzívnom kontakte. Maloletý je vo veku, kedy si
nepamätá stretnutia s navrhovateľmi. Navrhovatelia nepreukázali také intenzívne, pevné a trvalé väzby
s maloletým, ktoré by boli pretrhnuté a ktoré by preukázali nutnosť bezodkladnej úpravy. V súčasnosti sú
pre maloletého neznámymi ľuďmi. V prípade, ak by súd upravil styk neodkladným opatrením tak, že by
sa styk realizoval bez prítomnosti matky či za prítomnosti tretej osoby na pre maloletého cudzom mieste,

nebolobytovnajlepšomzáujmemaloletého.Vsúčasnostiniejepotrebnérozhodovaťodočasnejúprave
styku, pretože nebol preukázaný vážny zásah do práv navrhovateľov. O úprave styku s maloletým budesúd prvej inštancie rozhodovať vo veci samej po vykonanom dokazovaní v konaní sp. zn. 26P/4/2024. Je
taktiež neakceptovateľné, aby účastníci konaní si skrz neodkladné opatrenia riešili svoje právne vzťahy,
pretože súdy majú zákonom stanovenú lehotu na rozhodnutie o návrhu, a tak chcú docieliť rýchlejšie,

aj keď dočasné rozhodnutie.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia
prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného
sporového poriadku. Napadnuté uznesenie označili za stroho odôvodnené, nesprávne, nezákonné,

hrubo porušujúce a popierajúce ich práva ako starých rodičov a maloletého. Argumentácia súdu
prvej inštancie vychádza z prezentovanej argumentácie matky. V odôvodnení absentujú myšlienkové
pochody súdu prvej inštancie i proces aplikácie konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav.
Rozhodnutie nespĺňa zákonné požiadavky pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutia, preto je v rozpore
s právom na súdnu a inú právnu ochranu garantovaným Ústavou SR. Konštatácie súdu prvej inštancie
o neexistencii vzťahu medzi nimi a maloletým sú mimo kompetenciu súdu, najmä v prípade, kedy v

konaní, s ohľadom na útly vek maloletého, sa nevyjadril znalec. Súd prvej inštancie zrejme prevzal
uvedenú argumentáciu z vyjadrenia matky, ktoré je prežarované nenávisťou, konfliktnosťou, chorobnou
precitlivenosťou, sebeckosťou, vzťahovačnosťou a túžbou obviňovať všetkých, ktorí sú na strane otca
maloletého. Matka sa snaží navodiť dojem, že je obeťou ňou subjektívne pociťovaného týrania nielen
zo strany otca maloletého, ale i z ich strany. Matka sa jasne vyjadrila, že konflikt, ktorý vznikol medzi

ňou a otcom maloletého, má priamu súvislosť s tým, že odmieta umožniť ich kontakt s maloletým až
do doby, kým nebudú na jej strane a kým nebudú mať rovnaký pohľad na realitu ako má ona. Maloletý
má dva roky a teda už veľmi pozorne vníma svoje okolie, ľudí okolo seba a veľmi pozorne počúva
rozhovory, ktoré si dokáže i zapamätať, aj keď im nerozumie. Maloletý si začína uvedomovať, kto patrí
do jeho rodiny, rozvíja svoju citovú, rozumovú a mravnú stránku. Je teda vo veku, kedy akýkoľvek

zásah do jeho života môže mať ďalekosiahle následky a vplyv na jeho zdravý duševný a psychický
vývoj. O maloletého sa od jeho narodenia zaujímali veľmi intenzívne (denne sa na svojho vnuka pýtali,
žiadali fotografie) a pomerne často ho aj navštevovali. Nie je pravdou, že medzi nimi a maloletým
neexistoval žiadny vzťah. Z dôvodu útleho veku maloletého je nevyhnutné, aby tento mal možnosť
vytvárať a prehlbovať si vzťahy aj s inými osobami než je matka a jej rodičia, pretože rodinu tvorí širší

okruh ľudí, z ktorých každý má svoje nenahraditeľné miesto v živote dieťaťa. Je v rozpore s najlepším
záujmom dieťaťa, aby konflikty medzi dospelými boli prenášané na dieťa. Dieťa nesmie byť z dôvodu ich
existencie ochudobňované o zdravé rodinné väzby. Za najlepší záujem maloletého je vo všeobecnosti
akceptovaná potreba vytvárať, rozvíjať a prehlbovať pozitívne vzťahy aj so širším okruhom rodinných
príslušníkov. Konkrétnou okolnosťou, ktorú bolo potrebné skúmať v danom prípade, je vek maloletého

a jeho spôsobilosť v takom útlom veku si vytvárať nejaké vzťahy. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal
z toho, že takto malé dieťa si nepamätá stretnutia s rodinnými príslušníkmi a títo sú pre neho cudzími
ľuďmi, ako inak je potom možné si vybudovať vzťah s maloletým, ak nie ich pravidelným stykom s ním.
Obzvlášť za situácie, že im je zo strany matky bránené v styku s maloletým, pričom v dôsledku tohto
konania matky boli väzby medzi nimi a maloletým pretrhnuté. Podľa navrhovateľov nie je zrejmé, z čoho

súd prvej inštancie vychádzal, keď tvrdil, že by sa mal styk realizovať bez prítomnosti matky. Samotná
matka vo svojom vyjadrení niekoľkokrát uviedla, že trvali na jej prítomnosti na stretnutiach s maloletým.
V žiadnom prípade sa nesnažia, aby bol maloletý počas ich styku matke zobratý. Uvítali by akúkoľvek
formu styku a maloletým, teda aj za prítomnosti matky alebo inej osoby. Navrhovateľka zároveň uviedla,
žejevovyššomvekuatrpídiagnózou,ktoráspôsobujezhoršeniezrakuahrozí,žeprídeozrak.Záverom

odvolaniasanavrhovateliadomáhali,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštanciezmenil
tak, že ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie v rozsahu, v akom to odvolací súd
uzná za vhodné.

4. K odvolaniu navrhovateľov sa vyjadrila matka maloletého prostredníctvom právnej zástupkyne.

Tvrdenia navrhovateľov označila za účelové. Je preukázané, že navrhovatelia nemajú s maloletým
žiadny vzťah s prihliadnutím na počet ich stretnutí a skutočnosť, že viac ako rok neboli s maloletým
v žiadnom kontakte. Navrhovateľom kontakt s maloletým umožnila. O styk však nemali záujem, keďže
sa nerealizoval podľa ich predstáv. Navrhovateľ dokonca pri jeho požiadavkách na realizáciu styku
začal na ňu vyvíjať psychický nátlak. Bolo jej preto odborníkmi doporučené, aby s navrhovateľom

viac nekomunikovala. V popredí sú stále výlučné záujmy navrhovateľov bez ohľadu na maloletého.
Navrhovatelia uvádzajú ich verziu pravdy, pričom ju svojimi výmyslami naďalej traumatizujú, čo má
nepochybný vplyv aj na maloletého. Dokonca ju obviňujú i z toho, že jej postoj a nastavenie je zdrojom
celej tejto situácie, pričom však vôbec nepripúšťajú možnosť, že by zdrojom celej situácie bolo správanieotca maloletého, resp. ich samotných. V žiadnom prípade sa nesnaží navodiť dojem, že je obeťou
subjektívne pociťovaného týrania. Je to práve otec maloletého, ktorý zo seba robí obeť a navrhovatelia
mu v tom intenzívne pomáhajú, pričom o nej aj o jej rodine rozširujú klamstvá. Týranie zo strany otca

maloletého je konštatované v znaleckých posudkoch. Tým, že navrhovatelia nevhodné správanie otca
maloletého bagatelizujú, ignorujú a popierajú, sa nepochybne podieľajú na sekundárnej viktimizácii jej
osoby, a to len preto, aby presadili dôvodnosť svojho návrhu. Navrhovatelia nie sú schopní sebareflexie.
Má odôvodnené obavy z týrania maloletého, ktorému by mohla byť spôsobená psychická ujma
v dôsledku správania sa otca a navrhovateľov. Pre maloletého zaisťuje bezpečné prostredie, aby nebol

vystavený extrémnemu stresu, ktorý im spôsobil otec a následne aj navrhovatelia, a v dôsledku ktorého
jej bol diagnostikovaný posttraumatický stresový syndróm. Navrhovateľov netrestá za konflikty s otcom.
Jej postoje k nim sú výrazom ich zmeneného správania k nej po jej príchode na Slovensko. Maloletého
však proti nim nemanipuluje. Styk maloletého s otcom predstavuje pre maloletého stres. Maloletý by
bol vystavený extrémnemu stresu aj pri stretnutí s navrhovateľmi. Navrhovatelia neosvedčili potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia. V danom prípade nie je osvedčené, že bez okamžitého zásahu

súdu existuje nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy. Argumentácia navrhovateľky jej
zdravotným stavom (ochorenie očí) je snahou ovplyvniť súd za účelom dosiahnutia cieľa. Nejedná sa
o život ohrozujúci stav, ale o chronické očné ochorenie, ktorým trpí veľké množstvo ľudí vo vyššom
veku. Násilné správanie otca maloletého k jej osobe a jeho bagatelizácia a popieranie zo strany
navrhovateľov sú podstatné skutočnosti, ktoré musia byť zohľadnené. S poukazom na všetky okolnosti

veci sa nestotožňuje s návrhom navrhovateľov, aby bol ich styk s maloletým realizovaný v jej prítomnosti
alebo v prítomnosti tretej osoby. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 Civilného mimosporového poriadku), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenými osobami,

účastníkmi (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného
sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez

potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorý zamietol návrh navrhovateľov na úpravu styku s maloletým neodkladným opatrením,
pričom predmetom konania je aj úprava styku vo veci samej.

7.Popreskúmanínapadnutéhorozhodnutia,návrhusprílohami,vyjadreniamatkysprílohamiiodvolacej
argumentácie navrhovateľov ako aj celého obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie

nie je dôvodné.

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v
čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

10. Podľa § 25 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len "zákon o rodine") ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine,
súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

11.Podľačl.24ods.2ChartyzákladnýchprávEurópskejúnie,privšetkýchopatreniachprijatýchorgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.12. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Aj v zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri
rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a
stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov

na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Pojem záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je predovšetkým
to , aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho
výchovasmerovalakpozitívnemurozvojujehoosobnosti,nadaniaarozumovýchafyzickýchschopností,

mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore,
ako aj v iných právnych predpisoch. V najlepšom záujme maloletého dieťaťa nepochybne je aj
udržiavanie fungujúcich vzťahov so starými rodičmi a ďalšími príbuznými, pri posudzovaní tejto otázky
však treba vychádzať zo všetkých okolností prípadu.

15. Ako vyplýva z obsahu spisu, maloletý pochádza z manželského zväzku rodičov maloletého, pričom
ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nitra pod č.k. 24P/269/2022-273 zo dňa
12.05.2023, ktorým bola schválená rodičovská dohoda ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému
na čas po rozvode manželstva tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol
zaviazaný prispievať na výživu maloletého sumou po 120 eur mesačne, zároveň bol upravený styk otca

s maloletým tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku v
stredu a v sobotu od 17.00 hod. do 17.30 hod. formou videohovoru; každý párny týždeň v kalendárnom
roku v nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. v priestoroch kliniky ORBIS, na ulici Štefánikova tr. 72/46A,
Nitra v miestnosti na to určenej a v prítomnosti tretej osoby poverenej matkou. Rodičia sa dohodli, že
treťou osobou poverenou matkou ktorá bude prítomná pri styku otca s maloletým nesmú byť rodičia

matky a sestra matky. Prítomnosť inej tretej osoby (okrem osoby poverenej matkou) pri realizácii styku je
možná len s vopred udeleným súhlasom oboch rodičov maloletého. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
29.05.2023.

16. Z obsahu spise je tiež zrejmé, že medzi matkou maloletého a otcom je konfliktný vzťah, uznesením

ORPZ v Nitre pod č.k. ČVS: ORP-369/1-VYS-NR-2023 zo dňa 09.05.2023 bolo začaté trestné stíhanie
a súčasne vznesené obvinenie voči otcovi maloletého za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona.

17. Navrhovatelia v odvolaní vytýkali strohosť a nezákonnosť rozhodnutia, uviedli, že konštatácie
súdu prvej inštancie o neexistencii vzťahu medzi nimi a maloletým sú mimo kompetenciu súdu, najmä
v prípade, kedy v konaní, s ohľadom na útly vek maloletého, sa nevyjadril znalec, matka sa snaží navodiť
dojem, že je obeťou týrania, v ďalšom poukazovali na to, že maloletý je vo veku, kedy akýkoľvek zásah
do jeho života môže mať ďalekosiahle následky a vplyv na jeho zdravý duševný a psychický vývoj.

Omaloletéhosaodjehonarodeniazaujímaliveľmiintenzívne. Podľanavrhovateľovniejezrejmé,zčoho
súd prvej inštancie vychádzal, keď tvrdil, že by sa mal styk realizovať bez prítomnosti matky. Samotná
matka vo svojom vyjadrení niekoľkokrát uviedla, že trvali na jej prítomnosti na stretnutiach s maloletým.
Uvítali by akúkoľvek formu styku s maloletým, teda aj za prítomnosti matky alebo inej osoby.

18. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviťpomeryapriobave,žeexekúciabudeohrozená.Vmimosporovýchkonaniachjeumožnenésúdu
nariadiť neodkladné opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej
záujem štátu. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchua vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy je postačujúce, ak účastník
osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená

zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden
z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže
nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

19. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého
základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo) ktorému sa
má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný,
musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy
neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré
by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy
je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv
jednotlivých účastníkov konania nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny
cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.

20. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom

neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (porovnaj Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).

21. Odvolací súd vychádza primárne z aktuálne zisteného skutočného stavu veci vyplývajúc z návrhu,
ako aj z podaného odvolania navrhovateľov a vyjadrenia matky, pričom mal z nich za preukázané,

že styk medzi maloletým a starými rodičmi v minulosti prebiehal (nie pravidelne), avšak v súčasnosti
minimálne rok a pol neprebieha, pričom starí rodičia a matka prezentujú dôvody iným spôsobom. Aj
s ohľadom na ďalšie skutočnosti, ktoré vyplynuli z obsahu spisu, je zrejmé, že ich vzťah nie je dobrý,
matka poukazuje najmä na jej vzťah s otcom maloletého (prezentuje týranie zo strany otca a podala
aj trestné oznámenie na otca maloletého dieťaťa za týranie blízkej a zverenej osoby) a následne aj na

správanie sa rodičov otca maloletého, ktorých správanie sa k nej malo zmeniť po príchode na Slovensko
a ktoré skutočnosti ovplyvnili aj jej postoj k nim. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie, ktorý konštatoval, že maloletý je vo veku, kedy si nepamätá stretnutia s navrhovateľmi.
Navrhovatelia nepreukázali také intenzívne, pevné a trvalé väzby s maloletým, ktoré by boli pretrhnuté a
ktoré by preukázali nutnosť bezodkladnej úpravy. V súčasnosti sú pre maloletého neznámymi ľuďmi. Ako

vyplýva aj z návrhu navrhovateľov, s maloletým sa stretli v auguste 2022 asi 2 x za prítomnosti rodinných
príslušníkov matky a SBS pracovníkov u rodičov matky, následne sa o styk snažil iba navrhovateľ
sohľadomnapodmienky,zaktorýchstykprebiehal,keďďalšístyksmaloletýmsauskutočnil11.04.2023,
opäť za okolností ako predtým. Odvolací súd má taktiež za to, že dieťa vo veku maloletého A., pokiaľ
navrhovateľov nevidelo minimálne rok, a nestretávali sa po túto dobu a aj to intenzívnejšie, si zrejme

nepamätá navrhovateľov ako osoby blízke, s ktorými trávil čas, venovali sa mu, navyše za situácie,
pokiaľ pri stretnutiach boli prítomné aj iné osoby a je prirodzené, že v tom veku bol prioritne zameraný
na svoju matku. Preto odvolací súd tu taktiež nemá osvedčenú takú citovú väzbu k navrhovateľom, aby
úpravu styku bolo nutné riešiť neodkladným opatrením. Skutočnosti tvrdené matkou v tom, že je obeťou
týrania, budú predmetom dokazovania samostatného konania, preto vo vzťahu k týmto tvrdeniam sa

odvolací súd nebude vyjadrovať.

22. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie navrhovateľov v tom, že sa o maloletého od narodenia
zaujímaliastotožňujesaajstvrdenímnavrhovateľovvtom,žeakýkoľvekzásahdojehoživotamôžemať
ďalekosiahle následky a vplyv na jeho zdravý duševný a psychický vývoj. Žiada sa však zdôrazniť, že pri

nariadení neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie
v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej a preto súd prvej inštancie správne
rozhodol na základe zistených skutočností. Účelom neodkladného opatrenia je len bezodkladná úprava
pomerov účastníkov, ktorá zásadne prichádza do úvahy v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stavakútnych či akútne hroziacich zásahov do práv či oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa
ochrany neodkladným opatrením.

23. Svojím návrhom sa navrhovatelia dožadovali úpravy styku s maloletým bez prítomnosti matky (aj
napriek ich opačnému tvrdeniu), čo s ohľadom na vek maloletého a väzbu maloletého na matku
by nebolo v jeho záujme, preto súd prvej inštancie správne posúdil aj túto časť návrhu a i keď súd
môže prekročiť návrh účastníkov, ako je už vyššie uvedené, zhodne so súdom prvej inštancie dospel k
záveru, že nie sú splnené predpoklady citovaných procesných noriem na bezodkladnú úpravu pomerov

účastníkov konania spočívajúcu v úprave styku navrhovateľov s maloletým. Bolo teda dôvodným návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť.

24. Pokiaľ teda súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa títo domáhali úpravy styku s maloletým (vzhľadom na ich blízky vzťah k maloletému) dôvodiac,
že pre takýto záver je nevyhnutné vykonať dôkladné podrobné dokazovanie, ktoré presahuje rámec

konania v časti o nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd sa plne s jeho názorom identifikuje.
Tak súd prvej inštancie, ako ani odvolací súd, v najmenšom nespochybňujú právo na styk dieťaťa
aj s blízkymi osobami. Avšak až výsledky dokazovania v základnom konaní budú spôsobilé k záveru
o spôsobe rozhodnutia navrhovateľov.

25. V súvislosti s navrhovateľmi tvrdeným prejavom nespokojnosti s namietaným uznesením okresného
súdu odvolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby
bolústavneakceptovateľnýaabyjehorozhodnutiebolomožnékvalifikovaťakozákonné,preskúmateľné

a bez znakov arbitrárnosti, čo v danom prípade splnené bolo.

26. Odvolací súd konštatuje, že hoci odôvodnenie súdu prvej inštancie nie je rozsiahle, dalo odpoveď
na podstatné skutočnosti, pre ktoré rozhodol tak ako je uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia
a odvolací súd ho nepovažuje za nepreskúmateľné a ani za arbitrárne a nezákonné. Ďalšie argumenty

navrhovateľov odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, keď i podľa už
konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzanými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku,

či pripomienku účastníka, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné
a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004,
III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009 a pod.).

27. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 387 ods. 1,

2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.

28. O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie
vo veci samej skončí (§ 52 - § 58 Civilného mimosporového poriadku).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).