Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2024

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: VK-12C/22/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6223200825
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zoltán Orlai

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2024:6223200825.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Zoltánom Orlaiom v spore žalobkyne: W.. L.. Ľ.X. Š., A.., nar.

XX.XX.XXXX,bytomXX.V.XXXX/XX,XXXXXN.N.,zastúpenejJUDr.DušanomRepákom,advokátom,
so sídlom Krížna 47, 811 07 Bratislava, proti žalovaným: 1/ M. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX
XX R. a 2/ O.. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, XXX XX R., zastúpeným Advokátska kancelária
JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej 446/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
53 796 306, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaným 1/ a 2/ sa proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu rov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 05.05.2023 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu sa žalobkyňa proti žalovaným 1/ a 2/ domáha uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ podať
návrhnavkladvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnostínazákladeZmluvyoprevodenehnuteľností
- Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa
v okrese S. G., k. ú. a obec R., evidovaných Okresným úradom S. G., katastrálnym odborom na liste
vlastníctva č. XX ako: a) pozemok parc. č. XX, parcela registra „C“ o výmere XXX m2, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku 18, b) pozemok parc. č. XX, parcela registra

„C“ o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku 15, c)
pozemok parc. č. XX, parcela registra „C“ o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, spôsob využívania
pozemku 4, d) rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XX, parcela registra „C“ o výmere
XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku 15, na kupujúcich
(žalobkyňu a W.. M.. L.. M. Š., A.. V petite žaloby bol uvedený text celého znenia návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností.

2. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaní sú aktuálne na liste vlastníctva č. XX pre k. ú a obec R. evidovaní
ako bezpodieloví spoluvlastníci vyššie uvedených nehnuteľností, a to aj napriek platne a účinne
uzatvorenej kúpnej zmluvy. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam sa nadobúda okamihom povolenia
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, avšak vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nebol
v prospech žalobkyne a W.. M.. L.. M. Š., A.. v postavení kupujúcich povolený výlučne z dôvodov
na strane žalovaných, ktorí návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe
uzatvorenej kúpnej zmluvy dobrovoľne do dnešného dňa nepodali. Kúpna cena za nehnuteľnosti

vo výške 50.000,- Eur bola riadne zaplatená dňa 21.05.2020, pričom táto bola financovaná úverom
poskytnutým spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
XX.XX.XXXX. Zároveň bola v katastri vymazaná ťarcha v prospech Slovenskej sporiteľne (nesplatený
úver). Podľa článku V. Kúpnej zmluvy sa sporové strany dohodli, že návrh na vklad vlastníckeho práva knehnuteľnostiam podajú žalovaní ako predávajúci, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Žalobkyňa ďalej
spochybnila platnosť Odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré urobili žalovaní. Uviedla,
že toto odstúpenie jej nikdy nebolo doručené, neprevzala ho. Považuje ho za vyhotovené až v roku 2023.

Žalovaní do dnešného dňa kupujúcim nevrátili kúpnu cenu. Žalobkyňa tiež poprela, že by kúpna zmluva
bola uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, resp., že by pri uzatvorení kúpnej zmluvy
absentovala slobodná vôľa žalovaných túto zmluvu uzavrieť. Ku žalobe žalobkyňa predložila fotokópiu
Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, Výpis z LV č. XX pre k. ú. a obec R., Predžalobnú výzvu zo dňa
22.03.2023, Odpoveď zo dňa 04.04.2023, Odstúpenie od kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností zo

dňa XX.XX.XXXX.

3. Žalovaní vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.07.2023 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Ďalej uviedli, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy k predmetným
nehnuteľnostiam došlo na základe toho, že žalobkyňa spolu s ich synom boli manželia a spoločne
stavali rodinný dom v Banskej Bystrici, na ktorý im poskytli pôžičku 20 000,- Eur v roku 2013, konkrétne

1.8.2013, a to z úveru, o ktorý požiadali práve z tohto dôvodu a ktorý čerpali až v roku 2013, keď bolo
jasné, že syn s manželkou kupujú pozemok a začínajú stavať. Táto pôžička bola nimi poskytnutá tak, že
založili svoju predmetnú nehnuteľnosť voči Slovenskej sporiteľni a požičali si prostriedky, ktoré následne
poskytli žalobkyni a ich synovi ako jej manželovi, s čím títo súhlasili a pôžičku prijali a zároveň im
prisľúbilivrátiťpôžičkupodostavanírodinnéhodomuvBanskejBystrici,atotak,žesiskonsolidujúvšetky

úvery, ktoré si počas výstavby rodinného domu zobrali. Žalobkyňa s ich synom im v roku 2020 navrhli
vrátenie pôžičky spôsobom navýšenia hypotekárneho úveru cez spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a. s..
Následne títo uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere so spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s., zo dňa
XX.XX.XXXX, na základe ktorej im bol ako dlžníkom poskytnutý úver v sume 312.760,- Eur. Ekonomický
dôvod hypotekárneho úveru od Slovenskej sporiteľne, a.s. bola konsolidácia úverov a zníženie splátok

vzhľadom na vhodné úverové podmienky a nízke úroky. K vyššie uvedenej konsolidácii však mohlo dôjsť
iba na základe uzatvorenia kúpnej zmluvy na ich nehnuteľnosť, čím bol zo strany Slovenskej sporiteľne
vyplatený zostatok ich úveru a zároveň vyplatený rozdiel z kúpnej ceny. S týmto postupom súhlasili,
keďže sa jednalo o ich syna a jeho manželku - žalobkyňu a toto bol spôsob, ako im poskytnutú pôžičku
mohli vrátiť. Následne ale zistili, že boli uvedení do tiesne z dôvodu správania žalobkyne a od kúpnej

zmluvy odstúpili dňa XX.X.XXXX, voči čomu žalobkyňa nikdy nenamietala ani si neuplatnila súdnou
cestou neplatnosť odstúpenia od zmluvy. Týmto odstúpením od kúpnej zmluvy bola predmetná kúpna
zmluva neplatná a neúčinná, odstúpením od nej bola zrušená od počiatku. Ak by žalobkyňa nesúhlasila
s predmetným odstúpením od kúpnej zmluvy, domáhala by sa neplatnosti odstúpenia už v čase tohto
odstúpenia, čo však neurobila, a to práve z vyššie uvedených dôvodov, o ktorých mala táto vedomosť.

Bez právoplatného určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy nemožno túto považovať za platnú a teda
ani sa domáhať podania návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne a ich syna, nakoľko
na základe neplatnej zmluvy nemožno povoliť vklad. K vyjadreniu žalovaní predložili návrh na vklad
záložného práva, Výpis z Úveru k 31.12.2021 - Stav záväzku k 31.12.2021 vo výške 297.471,49 Eur,
Výpis z účtu zo dňa 15.6.2020 o pohybe na účte ich syna M. Š. spolu vo výške 20.000 Eur, Zmluvu

o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Výpis z úverového účtu 2012, Výpis z
úverového účtu preukazujúceho úver 35.000 Eur bez čerpania v roku 2012.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.08.2023 prostredníctvom svojho právneho zástupcu
zotrvala na podanej žalobe a v celom rozsahu poprela skutkové tvrdenia uvádzané žalovanými. Ďalej

uviedla, že popiera existenciu akejkoľvek pôžičky zo strany žalovaných na stavbu rodinného domu v
Banskej Bystrici. Vzhľadom na blízku spoluprácu W.. M.. L.. M. Š., A.. a jeho matky - žalovanej 2/,
medzi nimi opakovane dochádzalo k rôznym finančným operáciám a transakciám. V prípade, ak by
aj žalovaní poskytli svojmu synovi W.. M.. L.. M. Š., A.. pôžičku, žalobkyňa o tejto nemá vedomosť,
nikdy nesúhlasila so žiadnou pôžičkou od žalovaných, a teda možno konštatovať, že predmetný záväzok

nepatrí ani do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. je neplatný z dôvodu, že žalobkyňa
s týmto neudelila súhlas. Žalobkyňa spolu s W.. M.. L.. M. Š., A.. ako manželia mali dostatok
finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu, nepotrebovali akékoľvek pôžičky (finančnú pomoc)
od žalovaných. Žalobkyňa až do momentu doručenia repliky W.. M.. L.. M. Š., A.. v prebiehajúcom spore
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (spor vedený Okresným súdom Banská

Bystrica pod sp. zn.: 11C/52/2022), nemala vedomosť o žiadnej údajnej pôžičke od žalovaných, so
žiadnou pôžičkou nikdy nesúhlasila, žiadnu pôžičku nikdy neprijala. V čase, keď si žalobkyňa so
svojim bývalým manželom W.. M.. L.. M. Š., A.. kupovali stavebný pozemok v Banskej Bystrici, mali
dostatok finančných prostriedkov aj na kúpu pozemku, aj na výstavbu rodinného domu. Okrem toho vrozhodujúcom čase bývalí manželia vlastnili stavebný pozemok v Trnave, ktorý mal hodnotu najmenej
trikrát vyššiu ako údajná pôžička. Ak by žalobkyňa s bývalým manželom potrebovali finančnú hotovosť,
mohli predať pozemok v Trnave. Odstúpenie od kúpnej zmluvy jej nikdy nebolo doručené (oznámené), o

tomto nemá žiadnu vedomosť (odstúpenie nikdy neprevzala), Kúpnu zmluvu preto považuje za naďalej
v celom rozsahu platný a účinný právny úkon. Žalobkyňa preto z pochopiteľných dôvodov údajné
Odstúpenieodkúpnejzmluvynenamietalaanepodstúpilaanižiadneprávnekroky,keďžeoodstúpeníod
kúpnejzmluvynemalažiadnuvedomosť.Žalobkyňaďalejuviedla,ževčasenavyšovaniahypotekárneho
úveru, kedy úverovú zmluvu podpísala pod nátlakom (syn žalovaných, v rozhodujúcom čase manžel

žalobkyne potreboval peniaze na kúpu pozemkov v Banskej Bystrici, ktoré kúpil na obchodnú spoločnosť
METTERIS, spol. s r.o. a tvrdil, že má pištoľ pri hlave, ak mu žalobkyňa navýšenie úveru nepodpíše) v
novom rodinnom dome bývali už tri a pol roka (od decembra 2016) a zvyšovať si hypotekárne splátky si
vôbec nepotrebovali. Žalovaní do dnešného dňa nevrátili kupujúcim poskytnuté plnenie, t. j. nevrátili im
zaplatenú kúpnu cenu. V zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby súd
rozhodol o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že

pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu (najmä z predpisu hmotného práva), nie je možné domáhať
sa určenia právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný). Ak takého predpisu niet, nie je možné
žalovať neplatnosť právneho úkonu. Tento výklad potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9 Cdo/7/2021).

5.Uznesenímč.k.VK-12C/22/2023-70zodňa05.09.2023súduložilžalovaným1/a2/povinnosťvydaťv
dvoch vyhotoveniach do úschovy Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš dôkazný prostriedok
- originál listiny označenej ako Zmluva o prevode nehnuteľností - Kúpna Zmluva zo dňa XX.XX.XXXX.
Žalovaní uvedenú kúpnu zmluvu predložili súdu v dvoch vyhotoveniach dňa 25.09.2023 prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne. Na týchto vyhotoveniach kúpnej zmluvy sa nachádzajú overené podpisy

predávajúcich, avšak sa tam nenachádzajú podpisy kupujúcich.

6. Na základe výzvy súdu Slovenská sporiteľňa, a. s., súdu dňa 31.10.2023 predložila Kúpnu zmluvu zo
dňa XX.XX.XXXX vo fotokópii s tým, že originál zmluvy je možné si vyžiadať z katastra nehnuteľnosti.

7. Na pojednávaní konanom dňa 07.12.2023 právni zástupcovia sporových strán zotrvali na svojich
doterajších vyjadreniach. Právna zástupkyňa žalovaných poukázala na to, že k dispozícii žalovaných
neboli dokumenty podpísané kupujúcimi a preto nebolo možné z ich strany podať návrh na vklad.
Žalovaní kúpnu cenu vrátili, čo preukazuje výpis z účtu zo dňa 15. 06. 2020 pána W.. M. Š., kde je jasný
dôkaz o pohybe na jeho účte a teda o pripísaní finančných prostriedkov zo strany žalovaných.

8. Žalobkyňa pri svojom výsluchu zotrvala na doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedla, že Kúpna zmluva
zo dňa XX. XX. XXXX sa uzatvárala z toho dôvodu, že na ňu naliehal jej bývalý manžel. V tom čase
už bývali v ich rodinnom dome. Nepotrebovali navyšovať úver, ktorý už mali doposiaľ. Bývalý manžel
však potreboval finančné prostriedky na kúpu pozemkov. Tie pozemky kupoval na spoločnosť METERIS

a na toto potreboval financie. On sa takýmto spôsobom so svojou matkou dohodol na uzatvorení tejto
kúpnej zmluvy. Jej úlohou bolo podpísať túto kúpnu zmluvu a dostaviť sa potom aj do banky za účelom
podpísania úverovej zmluvy. Nepamätá si, že koľkokrát túto zmluvu podpisovala. Podľa nej nebolo
potrebné to, aby si navyšovali tento úver, ale bývalý manžel na tom trval, lebo potrebuje tie finančné
prostriedky. Bývalý manžel mal priateľa v Slovenskej sporiteľni pána Z., ktorý ich zavolal na podpísanie

tejto kúpnej zmluvy. Banka mala originál kúpnej zmluvy k dispozícii. Na základe tejto zmluvy bol ten
úver potom načerpaný, banka však požadovala aj doloženie listu vlastníctva ale toto už ďalej mal riešiť
manžel, ona už o tomto ďalej viacej nevie. V máji 2020 ešte stále boli manželia. Skutočnosti, ktoré
viedli potom k rozvodu ich manželstva, zistila až v októbri 2020. V čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy
bolo všetko medzi nimi v poriadku, aj vzťahy so žalovanými boli dobré, navštevovali sa. V auguste 2020

boli svokrovci, žalovaní 1/, 2/ na oslave mením ich syna. Nebol žiadny problém a ani žiadne odstúpenie
od kúpnej zmluvy jej nebolo doručené. V októbri 2020 zistila, že manžel má mimomanželský vzťah a
potom sa začali tie problémy a odlúčili sa v októbri 2020. Rozvodové konanie sa právoplatne skončilo
v júni 2021. Všetko mal na starosti manžel. S manželom žili spolu 24 rokov a keď prišli deti, tak medzi
nimi bola dohoda taká, že ona zabezpečuje tie prevádzkové veci ohľadne rodiny a manžel zabezpečuje

investičné záležitosti. On jej len povedal toľko, že takto je to najlepšie, takto to naplánoval, takto to s
mamou vymysleli. Nie je si vedomá žiadnej pôžičky, ktorú si zobrali od svokrovcov. Manžel celý život
spolupracoval so svojou matkou, mali medzi sebou rôzne finančné operácie, ale ona sa do toho nijakým
spôsobom nestarala. Úver bol ešte dočerpávaný vo výške 70.000,- Eur navyše oproti tej sume, ktorúuž predtým vyčerpali. Prvý úver mali cez 200.000,- Eur. Stále jej hovoril o tom, že tie peniaze, ktoré sa
dočerpávajú týmto úverom, sú potrebné na to podnikanie. Zmluva bola uzatvorená XX. XX. XXXX, ale
ešte pred týmto obdobím predali byt v Banskej Bystrici a pozemky v Trnave a preto finančné prostriedky

nepotrebovali. Manžel tvrdil, že ich investuje. V dome už bývali od roku 2016, takže ten dom bol už
dokončený. Ich vzťahy aj so žalovanými 1/ a 2/ boli dobré už pred uzavretím manželstva. Nejaký čas
s manželom boli aj v zahraničí, asi rok a pol. Potom, keď sa vrátili, tak sa zobrali a tie vzťahy boli
naďalej dobré. Po narodení detí sa navštevovali. Tieto vzťahy boli takéto až do momentu, kým odhalila
neveru manžela. Ako prvých kontaktovala rodičov manžela, teda žalovaných 1/ a 2/, ktorí spočiatku

mu nejakým spôsobom vynadali za toto, avšak potom, keď si začali uvedomovať, aké to bude mať aj
finančné dôsledky, tak sa jej od toho času už neozývali. Asi rok potom zostali nečinní a nechodili ani
k deťom.

9. Žalovaná 1/ na pojednávaní uviedla, že už od roku 2017 videli, že čo sa u syna robí. Správanie nevesty
sa voči nim aj voči synovi zmenilo. Syn prišiel za ňou v tom roku 2020, že potrebuje ešte navýšiť úver,

tak mu povedala, že: „Dobre, že to bude posledná vec, posledná pomoc, ktorú Vám ešte poskytneme“,
pretože počas trvania manželstva nároky nevesty boli také, že táto nedokázala zafinancovať rodinu.
Autá, na ktorých nevesta jazdila, boli písané na jej meno, pretože ona ich zakúpila. Stále boli nové a
nové autá. Nakoniec posledné auto, ktoré kúpila, tak ho nevesta rozbila. Byt, ktorý si kúpili v Banskej
Bystrici, tak to bol byt v pôvodnom stave po starých ľuďoch. Jej manžel za pomoci svojich kamarátov

tento byt prerobil a zrekonštruoval, aby v ňom mohli bývať. Potom sa rozhodli, že budú stavať dom, hoci
bola proti tomu, aby tento dom stavali, pretože to správanie, čo sa v rodine dialo, tak to videla. Keď sa
syna pýtala, že čo sa deje, povedal jej, že sa nemá do toho starať, že on si to ukočíruje. Povedal jej,
že keď sa nasťahujú do toho „môjho domčeka“, ako to nevesta volala, tak že to bude medzi nimi dobré.
Prvýkrát to začalo v roku 2016, keď sa nasťahovali do toho rodinného domu. Išli tam na Vianoce. Boli

pozvaní na štedrú večeru. Je pravdou, že Ľ. aj s M. chodievali aj s deťmi ku nim. Nemožno povedať, že
by tam bolo nejaké zlé správanie. Ale potom, ako sa nasťahovali do domu, tak videla, že to správanie sa
zmenilo a videla, že tam nie sú vítaní. Boli síce pozvaní na nejaké oslavy, ale zdržali sa tak maximálne
dve hodiny. Videli, že nezapadajú do ich rodiny, pretože, keď tam prišli, tak tam bola celá rodina, vrátane
jej sestry aj s deťmi, pričom jej druhý syn tam s manželkou ani s dieťaťom nebol. Správanie žalobkyne

voči synovi sa potom začalo meniť. Keď tam raz boli, tak na neho tam pred všetkými ľuďmi nakričala,
pretože vraj nebol dosť rýchly, neurobil tak, ako to mal. Dokonca ho aj kopla. Oni, keď tam aj prišli, tak
tam nemali ani kde ostať, pretože komplet celá jej rodina tam bola. Dom, ktorý si postavili, tak v podstate
staval jej manžel s jeho kamarátmi. Štyri roky tam býval v Banskej Bystrici na ubytovni, pričom aj byt
mali v Bystrici. V byte však u nich nemohol bývať, bol špinavý. Úver v roku 2020 sa bral z toho dôvodu,

že jej syn na tom trval, že potrebuje skonsolidovať tie úvery. Nevesta mala stále vysoké nároky, vždy
niečo bolo potrebné aj dorábať na tom dome. Preto uzatvorili tú zmluvu s tým, že vtedy bolo povedané,
že tam bude mať právo doživotného užívania. Toto právo doživotného užívania si dohodli s ich synom.
Žalobkyňa pri tejto dohode nebola prítomná. Celú tú kúpnu zmluvu dohadovali len so synom, nie so
žalobkyňou. Vzhľadom na tieto vzťahy v tej rodine, ako sa veci majú, sa rozhodli, že od tej zmluvy

odstúpia. Odstúpenie od kúpnej zmluvy s manželom riadne spísali, doručili ho synovi, lebo žalobkyňa už
ku nim v tom čase nechodila. Kúpna cena, ktorá im bola z toho úveru vyplatená, tak Slovenská sporiteľňa
si stiahla ten zostatok z ich úveru a zvyšok tej kúpnej ceny 36 - 37.000,- Eur im bolo vrátené. Tie finančné
prostriedky boli vrátené na účet syna, pričom to bol ich spoločný účet. Pokiaľ sa týka tej kúpnej zmluvy, je
tam uvedené, že sa vyhotovuje v piatich vyhotoveniach. Oni podpísali tú kúpnu zmluvu päťkrát. Všetky

tiezmluvysúajoverené.Oninedostalinaspäťpodpísanékúpnezmluvyzostranykupujúcich,nazáklade
ktorých by mohli vykonať návrh na vklad. Vzhľadom na to, že odstúpili od kúpnej zmluvy a sa im vrátili
tie kúpne zmluvy nepodpísané, tak mali za to, že to odstúpenie je platné. Ďalej žalovaná uviedla, že
má právnické vzdelanie. Ona si tú kúpnu zmluvu aj prečítala a bola si vedomá toho, že tam to právo
doživotného užívania je, pretože pokiaľ by si bola vedomá, že nebude môcť dožiť v dome, ktorý si

svojpomocne postavili, tak by takú kúpnu zmluvu nebola podpísala.

10. Svedok W.. M.. L.. M. Š., A.. pri svojom výsluchu uviedol, že pokiaľ sa týka uzatvorenia Kúpnej
zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, on to celé organizoval. Celá myšlienka vznikla z toho dôvodu, že
potrebovali konsolidovať ich finančné prostriedky, ktoré sa týkali výstavby ich rodinného domu. V dome

začali bývať v roku 2016 - 2017. Bol to len dom, ale bolo ešte potrebné riešiť aj okolie tohto rodinného
domu, bazén, záhradu. Celé to bolo hlavne z toho dôvodu, že v roku 2020 boli výborné úroky, dalo
sa to všetko skonsolidovať, tak preto tá zmluva bola uzatvorená. Pred týmto úverom platil 1.500,- Eur
a potom, ako to skonsolidoval, tak sa dokázal zmestiť na 1.080,- Eur. Dôvodom bolo to, že chcelvrátiť finančné prostriedky jeho rodičom. Vie aj bývalá manželka o tom, že mali aj iné pôžičky. Mali
aj stavebný úver, aj ešte viaceré spotrebné pôžičky z Tatra Banky a aj zo Stavebnej sporiteľne, kde
mali dva úvery. Banke stačilo, aby len preukázali zámer na kúpu nejakej nehnuteľnosti a tak poprosil

rodičov, že či by boli ochotní na toto pristúpiť, že by im predali tú svoju nehnuteľnosť. Ich dom mal
hodnotu 400.000,- Eur, tak banke stačilo iba preukázať zámer tou kúpnou zmluvou. Nebolo podmienkou,
aby aj tá ďalšia nehnuteľnosť bola založená popri tom ich dome. Túto kúpnu zmluvu dal podpísať
rodičom, ktorých overené podpisy sú na zmluve. Ďalej svedok pripustil, že podpis na kúpnej zmluve je
jeho. Všetky tie listinné doklady odovzdával finančnému sprostredkovateľovi pánovi Z., ktorý to potom

v Slovenskej sporiteľni riešil. Tie vzťahy začali byť medzi nimi dosť zlé, preto mu rodičia po uzavretí tej
kúpnej zmluvy povedali, že aby si to radšej vyriešil on. Z toho dôvodu potom nedošlo ani k podpisu tých
ďalších originálov, z toho dôvodu potom rodičia tú kúpnu zmluvu vypovedali. On zobral to odstúpenie
od kúpnej zmluvy a rodičom potom vrátil dva exempláre a už ďalšie exempláre potom so žalobkyňou
nepodpisovali. Rodičia mu potom na účet vrátili finančné prostriedky vo výške okolo tých 35.000,- Eur.
Čo sa týka toho odstúpenia od kúpnej zmluvy, tak on žalobkyni len avizoval, že táto transakcia nebude

zrealizovaná. Ide sa od toho preč, pričom jej nedal podpísať prevzatie odstúpenia od kúpnej zmluvy.
Rodičom aj hovoril, že do budúcna im potom bude zriadené to právo doživotného užívania, ale keďže
došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, tak už sa potom ani to právo doživotného užívania nehnuteľnosti
neriešilo. Oni v podstate ani nepotrebovali žiť v rodičovskom dome, keďže si stavali svoj vlastný dom
a tam aj žili. Je možné, že jeden originál zmluvy bol predložený v banke. On podpísaný originál tejto

zmluvy nemá. Banka potrebovala len preukázať zámer kúpiť nehnuteľnosť. Nepýtala banka od neho
originál kúpnej zmluvy. Svedok na pojednávaní predložil súdu k nahliadnutiu dva originály spornej kúpnej
zmluvy, ktoré zostali jemu a kde sa nachádzajú overené podpisy žalovaných 1/ a 2/ ako predávajúcich,
pričom podpisy kupujúcich sa na zmluve nenachádzajú.

11. V podaní doručenom súdu dňa 31.01.2024 právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd pripustil
zmenu žaloby na znenie, že súd ukladá žalovaným 1/ a 2/ podať návrh na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o prevode nehnuteľností - Kúpnej zmluvy zo dňa
XX.XX.XXXX, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V petite žaloby zostal naďalej uvedený
text celého znenia návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Podľa obsahu súd toto podanie posúdil

len ako doplnenie žaloby o uvedenie lehoty a okamihu, od ktorého majú žalovaní 1/ a 2/ podať návrh
na vklad do katastra nehnuteľností s určeným znením, ktoré sa nezmenilo. V zmysle § 140 CSP sa
za zmenu žaloby považuje návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
Žalobkyňa svojím podaním žalobu nerozšírila, ani neuplatnila iné právo, len doplnila lehotu a okamih,
od ktorého majú žalovaní 1/ a 2/ podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností s určeným znením,

preto potom súd nerozhodoval o zmene žaloby v zmysle § 142 CSP.

12. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 01.02.2024. Právna zástupkyňa
žalobkyne zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach. Ďalej uviedla, žalobkyňa považuje kúpnu zmluvu
za jednoznačne platný a účinný právny úkon, nakoľko predmetný právny úkon nebol uzatvorený v

tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pri uzatvorení neabsentovala slobodná vôľa ani jednej zo
zmluvných strán túto zmluvu uzavrieť ako klamlivo uvádzajú vo vyjadrení k žalobe žalovaní. Uvedené
vyplynulo i z vykonaného dokazovania, preto nešlo iba o formálne uzatvorenie zmluvy pre účely banky,
ako na poslednom pojednávaní uviedla právna zástupkyňa žalovaných. Žalovaná 2/ dokonca pri jej
výpovedi nijakým spôsobom nespochybnila platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy. Rovnako i svedok

nespochybnil platnosť a účinnosť kúpnej zmluvy, čo potvrdil na pojednávaní, že zmluva existovala
minimálne v jednom vyhotovení, nakoľko bola predložená Slovenskej sporiteľni. Svedok pripustil, že
na zmluve je jeho podpis, ďalej uviedol, že nespochybňuje, že jeden originál bol predložený v banke.
Uzatvorenie kúpnej zmluvy žalovaní a rovnako i svedok nespochybnili, nakoľko ďalej argumentovali
odstúpením od kúpnej zmluvy, pričom odstúpiť sa dá len od platného právneho úkonu. Dokonca kúpna

cena v sume 50.000,- Eur bola žalovaným riadne uhradená dňa 21. mája 2020 z načerpaného úveru,
ktorý kupujúcim poskytla Slovenská sporiteľňa na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX. XX.
XXXX.Podpísanákúpnazmluvaobomazmluvnýmistranaminesporneexistuje,nakoľkonazákladetejto
Slovenská sporiteľňa poskytla žalobkyni a jej bývalému manželovi úver, okrem iného i na financovanie
kúpy rodinného domu žalovaných.

13. Právna zástupkyňa žalovaných 1/ a 2/ na pojednávaní zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach.
Ďalej uviedla, že na základe neexistencie originálov kúpnych zmlúv s overenými podpismi zmluvných
strán nemožno predpokladať, že išlo skutočne o vôľu zmluvných strán dosiahnuť prevod vlastníckehopráva k predmetným nehnuteľnostiam ale išlo o vôľu predložiť financujúcej banke zámer k
predpokladanej alebo teda k možnej kúpe nehnuteľností z toho dôvodu, aby banka refinancovala úver
a navýšila tento úver práve na základe takéhoto predloženého zámeru. Je potrebné prihliadať na prejav

vôlekonajúcich,nieibanaobsahprávnehoúkonu.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,ževôľavšetkých
zmluvných strán bola jasná a to preukázať zámer na to, aby financujúca banka refinancovala úver a
poskytla navýšenie tohto úveru.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami sporových strán, listinnými dôkazmi, ktoré

ku žalobe a k vyjadreniam predložili sporové strany, výsluchom žalobkyne, žalovanej 2/, svedka W.. M..
L.. M. Š., A.., výpisom zo Slovenskej sporiteľne, a. s. z účtu patriaceho žalovanej 2/ U. Š. Z.X XXXX
XXXX XXXX XX XX XXXX zo dňa 12. 06. 2020, pričom z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalovanými 1/ a 2/ ako predávajúcimi a žalobkyňou a W.. M.. L.. M. Š.,

A.. ako kupujúcimi uzavretá Zmluva o prevode nehnuteľností - Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX,
predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese S. G., pre k. ú. a obec R.,
evidovaných Okresným úradom S.Ý. G., katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XX ako: a)
pozemok parc. č. XX, parcela registra „C“ o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a
nádvorie, spôsob využívania pozemku 18, b) pozemok parc. č. XX, parcela registra „C“ o výmere

XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku 15, c) pozemok
parc. č. XX, parcela registra „C“ o výmere XXX m2, druh pozemku: záhrada, spôsob využívania
pozemku 4, d) rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XX, parcela registra „C“ o
výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využívania pozemku XX, na
kupujúcich (žalobkyňu a W.. M.. L.. M. Š., A..). Kupujúci mali nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho

bezpodielového spoluvlastníctva v podiele 1/1 - ina. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 50.000,-
Eur a mala byť uhradená na účet predávajúcich bankou, ktorá kupujúcim poskytne úver na bývanie na
základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX. V zmysle Článku V. zmluvy, vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam mali kupujúci nadobudnúť na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra
vo S. G. o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Návrh na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľností mali podať predávajúci. V Článku VI. zmluvy, zmluvné strany vyhlásili,
že si túto zmluvu prečítali, porozumeli jej a prehlasujú, že ich prejavy vôle sú hodnoverné, dostatočne
určité a zrozumiteľné, zmluvu uzatvorili slobodne, vážne a svedomím právnych následkov, ktoré z nej
vyplynú a ich zmluvná voľnosť nie je obmedzená. Zmluva bola vyhotovená v piatich rovnopisoch, z
ktorých každý má platnosť originálu. Žalovaní 1/ a 2/ podpísali všetkých 5 rovnopisov kúpnej zmluvy,

pričom ich podpisy úradne overili na obecnom úrade v R. dňa 13.05.2020. Kupujúci podpísali len jeden
rovnopis kúpnej zmluvy, pričom tento bol vo fotokópii predložený Slovenskej sporiteľni, a. s. (vyjadrenie
č. l. 116 spisu). Slovenská sporiteľňa, a. s. kúpnu cenu vo výške 50.000,- Eur žalovaným 1/ a 2/ uhradila
z navýšeného úveru, ktorý bol poskytnutý žalobkyni a W.. M.. L.. M. Š., A.., a to na základe Zmluvy o
splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Slovenská sporiteľňa,

a. s. tak urobila bez toho, že by bolo potrebné pre účely poskytnutia úveru preukázať, že žalobkyňa
a W.. M.. L.. M. Š., A.., reálne nadobudli vlastnícke právo k prevádzaným nehnuteľnostiam, a to na
základe rozhodnutia o povolení vkladu ich vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydaného Okresným
úradom S. G., katastrálny odbor. Dňa XX.XX.XXXX žalovaní 1/ a 2/ odstúpili od Kúpnej zmluvy k
prevodu nehnuteľnosti zo dňa XX.XX.XXXX. V odôvodnení uviedli „Zmluvu o prevode nehnuteľnosti

sme uzatvorili dňa XX. XX. XXXX. Cieľom zmluvy bolo umožniť Vám ako kupujúcim konsolidovať
zostávajúce úvery cez poskytnutý úver Slovenskej sporiteľni a využiť výhodné úverové podmienky. Ako
predávajúci sme súhlasili s odpredajom svojej nehnuteľnosti, v ktorej žijeme od roku 1992 s tým, že
vy ako kupujúci uzatvoríte s nami, ako s predávajúcimi, dohodu o doživotnom užívaní nehnuteľnosti
a zároveň nám vrátite Vám požičané prostriedky na výstavbu rodinného domu, ktorý ste aj s našou

pomocou stavali v Banskej Bystrici. Ako kupujúci ste potvrdili, že Vám bola v roku 2013 poskytnutá
pôžička vo výške 20.000,- Eur s tým, že požičané prostriedky nám vrátite v čase, keď budete mať
rodinný dom dokončený a skonsolidujete svoje záväzky. Presvedčili ste nás, že Slovenská sporiteľňa
Vám ponúkla výhodné úverové podmienky, ktoré chcete akceptovať. Podmienkou banky je zároveň
nadobudnutie druhej nehnuteľnosti, aby ste mohli mierne navýšiť úver a vyplatiť zostávajúce záväzky z

dôvodu stavby domu vrátane záväzku voči nám. Ako predávajúci sme súhlasili s kúpou nehnuteľnosti
za podmienky, že ako kupujúci vyplatíte z konsolidovaného úveru aj zostatok nášho úveru, ktorý sme si
zobrali v roku 2013 zo Slovenskej sporiteľne a založili vlastnú nehnuteľnosť, aby sme Vám mohli požičať
prostriedky na výstavbu Vášho rodinného domu. Okamžite po podpise zmluvy sme sa ako predávajúcidozvedeli skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že s nami neuzavriete dohodu o doživotnom užívaní
nehnuteľnostiazároveň,ženanašejstraneexistujevzhľadomnazhoršujúcisavzťahmedziVamikriziku
straty obydlia. Máme za to, že ste nás ako kupujúcich dostali do tiesne, keďže sme Vám chceli pomôcť

a zároveň sme potrebovali vrátiť požičanú sumu vzhľadom na to, že sme obaja dovŕšili dôchodkový
vek a znížil sa nám príjem, čo zvyšuje riziko našej schopnosti splácať úver, ktorý sme si zobrali, aby
sme Vám požičali prostriedky na výstavbu Vášho domu. Máme za to, že sme boli vohnaní do tiesne a
uzatvorili sme zmluvu v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Z uvedeného dôvodu s okamžitou
platnosťou odstupujeme od Kúpnej zmluvy k prevodu nehnuteľnosti k našej nehnuteľnosti a vraciame

prijaté plnenia na bankový účet kupujúceho 1/“. Odstúpenie od Kúpnej zmluvy prevzal kupujúci 1/ M.
Š.. Žalobkyňa odstúpenie od kúpnej zmluvy neprevzala, nebolo jej doručené. Z predloženého výpisu zo
Slovenskej sporiteľne, a. s. z účtu patriaceho žalovanej 2/ U. Š. Z.X XXXX XXXX XXXX XX XX XXXX
zo dňa 12. 06. 2020 vyplýva, že na účet svedka W.. M.. L.. M. Š., A.. bola vrátená suma 35.000,- Eur
účet Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

15. Podľa § 137 písm. a), d) CSP; žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
splnení povinnosti, o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 229 CSP; právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

17. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka; právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.

18.Podľa§49Občianskehozákonníka;účastník,ktorýuzavrelzmluvuvtiesnizanápadnenevýhodných
podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

19. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Na základe vykonaného
dokazovania sú dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu nedôvodná. Predmetnú žalobu
súd posúdil ako žalobu o splnenie povinnosti v zmysle § 137 pís. a ) CSP a nie ako žalobu a nahradenie
vôle. Žalobou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ podať návrh do katastra

nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, kde sa k tejto povinnosti žalovaní 1/
a 2/ zaviazali v Článku V. zmluvy. Súd bol toho názoru, že v danom prípade sa nejedná o žalobu o
nahradenie prejavu vôle žalovaných 1/ a 2/, pretože súd by svojím rozhodnutí reálne nenahrádzal žiadnu
vôľu žalovaných (napr. prejav vôle smerujúci k uzavretiu kúpnej zmluvy). V zmysle ustanovenia § 137
písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva

z osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ to nevyplýva z osobitného predpisu (najmä z
predpisu hmotného práva), nie je možné domáhať sa určenia právnej skutočnosti (napr. že právny úkon
je neplatný). Ak takého predpisu niet, nie je možné žalovať neplatnosť právneho úkonu. Preto súd otázku
platnosti právnych úkonov a to Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX a Odstúpenia od kúpnej zmluvy zo
dňa XX.XX.XXXX skúmal ako predbežnú právnu otázku v tomto konaní.

20. Pre platnosť právneho úkonu sa v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyžaduje, aby
tento úkon bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľné; inak je takýto právny úkon absolútne
neplatný. O slobodný úkon nepôjde tam, ktorý je následkom psychického donútenia a predovšetkým
prostredníctvom bezprávnej vyhrážky. Bezprávnou vyhrážkou sa rozumie pôsobenie na psychiku

konajúceho, v dôsledku ktorého je konajúci prinútený vykonať svoj prejav vôle vzbudením dôvodného
strachu s prihliadnutím na jej druh a intenzitu. Vyhrážka musí pôsobiť na konajúceho v čase vykonania
úkonu (ŠTEVČEK M., a kol., Občiansky zákonník I komentár § 1 - 450, Praha, C. H. Beck, 2015,
s. 239). Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30. 08. 2023 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu uviedla, že úverovú zmluvu týkajúcu sa navyšovania hypotekárneho úveru podpísala pod

nátlakom, pretože syn žalovaných (jej bývalý manžel), potreboval peniaze na kúpu pozemkov v Banskej
Bystrici, ktoré kúpil na obchodnú spoločnosť METTERIS, spol. s r.o. a tvrdil, že má pištoľ pri hlave, ak
mu žalobkyňa navýšenie úveru nepodpíše. Aj na pojednávaní konanom dňa 07. 12. 2023 žalobkyňa
potvrdila, že Kúpnu zmluvu zo dňa XX. XX. XXXX v podstate uzatvárala z dôvodu, že na ňu naliehal jej
bývalý manžel. Tiež žalobkyňa uviedla, že finančné prostriedky vôbec nepotrebovali, nepotrebovali si

úver preto nijakým spôsobom navyšovať, pretože v rodinnom dome, ktorý si spolu s bývalým manželom
postavili, už bývali od roku 2016 a tento bol plne dokončený, nebolo potrebné už do neho viacej
investovať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd potom toho názoru, že v prípade žalobkyne
nedošlo k slobodnému uzavretiu predmetnej Kúpnej zmluvy zo dňa XX. XX. XXXX, keďže túto uzavrelav dôsledku nátlaku a naliehania svojho manžela. Sama v podstate vôbec nemala záujem o uzavretie
takejto kúpnej zmluvy. Uvedená skutočnosť medzi stranami sporu sporná nebola.

21. Súd ďalej poukazuje na to, že v danom prípade podľa názoru súdu nebola splnená ani ďalšia
podmienka pre platnosť právneho úkonu v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, ktorou je, že právny
úkon musí byť urobený vážne. Právny úkon nie je urobený vážne, pokiaľ podľa objektívnych okolností
daného prípadu konajúci nechcel vykonať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho
práva spájajú. Prípad simulácie nie je právnym poriadkom upravený. Simulovaný - predstieraný právny

úkon je taký, kedy prejav vôle má pôsobiť ako vážny ale ktorým konajúci nechce vykonať navonok
prejavený alebo žiaden prejav vôle. Simulácia môže byť jednostranná alebo spoločná. Súčasťou
predpokladov simulácie nie je jej motív. O simuláciu teda pôjde aj v prípade, ak zmluvné strany chceli
vzbudiť vzdanie právneho úkonu navonok u tretích osôb (absolútna simulácia). V prípade simulácie
vôbec nejde o právny úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť (ŠTEVČEK M.,
a kol., Občiansky zákonník I komentár § 1 - 450, Praha, C. H. Beck, 2015, s. 240). V tomto smere

súd poukazuje na to, že svedok W.. M.. L.. M. Š., A.. na pojednávaní uviedol, že oni so žalobkyňou
nepotrebovali reálne bývať v dome žalovaných 1/ a 2/, pretože v čase uzatvárania kúpnej zmluvy už
oni bývali vo svojom rodinnom dome v Banskej Bystrici. Jediným zámerom bolo získanie navýšenia
pôvodného úveru, na dosiahnutie čoho im postačovalo preukázať zámer kúpy ďalšej nehnuteľnosti.
Žalobkyňa tiež v priebehu konania nikdy neuviedla, že mala reálny záujem nadobudnúť vlastnícke právo

k prevádzaným nehnuteľnostiam a následne ich potom nejakým spôsobom užívať. Žalobkyňa uviedla,
že jej úlohou bolo starať sa o rodinu a deti. Jej úlohou bolo len podpísať úverovú zmluvu (a teda aj
kúpnu zmluvu) a o všetko ostatné sa potom staral bývalý manžel ( W.. M.. L.. M. Š.I., A..). Žalobkyňa
uvádzala, že ich rodinný dom bol v tom čase už dokončený a nepotrebovali navyšovať pôvodný úver.
Bolo preukázané, že iba jedno vyhotovenie Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bolo podpísané tak

predávajúcimi,akoajkupujúcimi(súdpoznamenáva,žepodpísaniejednéhovyhotoveniakúpnejzmluvy,
byzainýchokolnostípostačovalonajejplatnosť).Totojednovyhotoveniekúpnejzmluvybolovofotokópii
predložené banke a nebolo sporné, že banka na základe toho potom pôvodný úver navýšila a kúpna
cena bola zaplatená z tohto navýšeného úveru. Súd je toho názoru, že z uvedeného dôvodu preto ani
nedošlo k podpisu ďalších štyroch vyhotovení kúpnej zmluvy a preto ani nebol zo strany predávajúcich

podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcich, keďže
banka to ďalej nevyžadovala. Súdu sa javí že Odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX bolo
zo strany žalovaných 1/ a 2/ urobené z dôvodu nevedomosti všetkých vyššie uvedených právnych
skutočností a ich následkov (resp. len z opatrnosti). Dňa 12.06.2020 bola časť kúpnej ceny vo výške
35.000,- Eur vrátená na účet W.. M.. L.. M. Š., A... Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd potom

dospel k záveru, že Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je absolútne neplatným právnym úkonom a
to z dôvodu, že vôľa žalobkyne ako kupujúcej pri jej uzatváraní nebola slobodná a navyše prejav vôle
kupujúcich (nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam predávajúcich) ani nebol myslený vážne,
jednalo sa o simulovaný právny úkon za účelom získania navýšeného hypotekárneho úveru.

22. Pokiaľ by súd pripustil opačný výklad, že Kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX je platným právnym
úkonom,t.j.prejavvôlekupujúcichbolurobenýslobodneavážne,taksúd jetohonázoru,žeOdstúpenie
od kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX je neplatným právnym úkonom, pretože toto odstúpenie nebolo
doručené obidvom kupujúcim (teda aj žalobkyni) ale len synovi žalovaných 1/ a 2/ W.. M.. L.. M. Š., A...
Tiež v konaní nebolo preukázané, že by žalovaní 1/ a 2/ uzavreli kúpnu zmluvu v tiesni a za nápadne

nevýhodných podmienok v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka. Tiesňou sa rozumie hospodársky, či
sociálny stav, ktorom sa nachádza určitý subjekt v čase urobenia právneho úkonu, ktorý stav naňho
pôsobí takým spôsobom a to takou intenzitou, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by inak,
nebyť tiesne neurobil. Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich (teda nie len domnelých)
okolnostiach a je vždy determinovaný subjektívnou stránkou - samotným konajúci a jeho odolnosťou

proti pôsobiacej ťaživej situácii. Je irelevantné ako tento stav vznikol a čo ho spôsobilo (ŠTEVČEK M., a
kol., Občiansky zákonník I komentár § 1 - 450, Praha, C. H. Beck, 2015, s. 416). Hlavným argumentom
odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovaných 1/ a 2/ bolo, že mesiac po uzavretí kúpnej zmluvy
sa dozvedeli o zhoršujúcom sa vzťahu sa medzi kupujúcimi (žalobkyňou a W.. M.. L.. M. Š., A..) a že
títo nemajú v úmysle s nimi uzavrieť dohodu o doživotnom práve užívať prevádzané nehnuteľnosti. Tiež

tým, že obaja žalovaní dovŕšili dôchodkový vek, znížil sa im príjem, čo zvyšuje riziko ich schopnosti
splácať úver, ktorý si zobrali preto, aby im požičali prostriedky na výstavbu rodinného domu. Z výsluchu
žalovanej 2/ vyplynulo, že táto má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, kúpnu zmluvu si
prečítala, pričom si bola vedomá toho, že v zmluve je uvedené aj ich právo ako predávajúcich doživotneužívať prevádzané nehnuteľnosti, inak by takú zmluvu nepodpísala. Celú zmluvu dohadovali len s ich
synom W.. M.. L.. M. Š.I., A.., žalobkyňa pritom nebola prítomná. Syn im sľúbil zriadiť právo doživotného
užívania nehnuteľností. To, že sa niečo deje vo vzťahu jej syna a žalobkyne si všimla už potom ako sa

nasťahovali do domu v Banskej Bystrici v roku 2016. Rodina sa vzájomne príležitostne navštevovala.
Zmluvu uzavreli preto, že chceli synovi pomôcť skonsolidovať úvery a tiež aby im bola vrátená pôžička,
ktorú im údajne mali požičať za účelom výstavby rodinného domu. Z týchto skutkových tvrdení žalovanej
2/ v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver, že by žalovaní 1/ a 2/ naozaj uzatvárali v zmluvu v tiesni,
za nápadne nevýhodných podmienok, ktoré by existovali bezprostredne v čase uzavretia kúpnej zmluvy

a že by za to mohla žalobkyňa. Žalovaná 2/ si zmluvu poriadne ani neprečítala, keďže až na pojednávaní
sama uviedla, že si myslela, že v zmluve je dohodnuté ich právo doživotného užívania, pričom toto tam
v skutočnosti nie je uvedené.

23. Žalobkyňa sa domáhala, aby súd žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť podať návrh do katastra
nehnuteľnosti na základe Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX, a to v lehote troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Žalovaní 1/ a 2/ do konania predložili dva rovnopisy Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX,
ktoré však nie sú opatrené podpismi kupujúcich (žalobkyne a W.. M.. L.. M. Š., A..) a preto by títo
nemohli podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, keďže prílohou tohto návrhu
musia byť aj dve vyhotovenia kúpnej zmluvy podpísané všetkými účastníkmi. V zmysle § 232 ods. 1
CSP; vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho

priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. V tomto smere súd poukazuje na to,
že pokiaľ by aj žaloba žalobkyne bola po hmotnej stránke dôvodná, súd by jej nemohlo vyhovieť, pretože
už v čase vyhlásenia rozsudku by súdu bolo zrejmé, že jeho rozhodnutie nebude vykonateľné v lehote
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobkyňa by si najprv musela zabezpečiť od žalovaných 1/ a 2/
predloženie dvoch rovnopisov Kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX na podpísanie. Pokiaľ by aj žalovaní

1/ a 2/ dobrovoľne predložili žalobkyni Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX na podpísanie a táto by ju
podpísala, stále by chýbal podpis druhého kupujúceho a to syna žalovaných W.. M.. L.. M. Š., A.., u
ktorého je viac ako pravdepodobné, že by tento zmluvu dobrovoľne nepodpísal. Žalobkyňa by v takom
prípade musela podať na súde ďalšiu žalobu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, súd potom
žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP; súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP; O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

26. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní
1/ a 2/ mali vo veci plný úspech, preto im potom súd priznal nárok na náhradu trov konania proti

žalobkyni v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa

doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, pracovisko Veľký Krtíš na
Krajský súd Banská Bystrica a to písomne dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť proti
ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), (363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na lehoty na

podanie odvolania (§ 364 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.