Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/15/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124209946
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5124209946.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20,
010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o,
so sídlom Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 103,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 45C/78/2024-65 zo dňa 04.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu zamietol a vo výroku III.
o nároku na náhradu trov konania, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšku z o s t á v a rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

Žalovanému voči žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo

výške 52,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52,- eur od 22.06.2023 do
zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti uvedeného rozsudku (výrok I. rozsudku). Vo
zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok II. rozsudku). O nároku na náhradu trov
konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán sporu nemá nárok na ich náhradu (výrok III. rozsudku).
1.1 Nárok žalobcu posudzoval podľa § 442 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, §
526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.

o povinnom zmluvnom poistení a zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
1.2 Súd prvej inštancie mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu bola preukázaná Zmluvou
o postúpení pohľadávky z poškodeného na žalobcu zo dňa 27.05.2023, pričom postúpená pohľadávka
mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré boli
obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Podľa súdu
prvej inštancie bolo postúpenie žalovanému oznámené listom zo dňa 27.05.2023 a zo Zmluvy o
postúpení zo dňa 27.05.2023 nepochybne vyplynul predmet - pohľadávka vo výške 913,93 eur voči

žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4. zmluvy bolo odplatné za odplatu vo výške 913,93 eur,
ktorá zodpovedala faktúre č. 6262023. V bode 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné
nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Postúpená môže byť iba existujúca
pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná (podmienkouplatnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku, citované z Uznesenia ÚS
SR sp. zn. II ÚS 165/2017). Postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné, z toho
dôvodu súd posúdil, že bola daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v obdobných súdnych sporoch.

1.3 Podľa súdu prvej inštancie z oznámenia žalovaného o poistnom plnení vyplynulo, že žalovaný uznal
nárok žalobcu na náhradu škody titulom nákladov vynaložených na prenájom náhradného motorového
vozidla poškodeným v rozsahu 15 dní, t.j. od 11.05.2023 do 25.05.2023 v sume 809,94 eur, zároveň
akceptoval poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 30,- eur (t.j. 15 dní x 52,-eur denne
nájom + suma 30,-eur). Zároveň súd prvej inštancie poznamenal, že oprava motorového vozidla bola

vykonaná autoservisom dňom 25.05.2023. V nadväznosti na uvedené žalovaný poskytol žalobcovi
náhradu škody, resp. poistné plnenie vo výške 809,94 eur. Žalovaný uviedol, že priznaná primeraná
doba zapožičania náhradného vozidla bola za dobu 15 dní, do vystavenia faktúry za opravu motorového
vozidla do 25.05.2023, nepriznané boli dva dni nájmu.
1.4 Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že vo väzbe na obsah procesnej obrany žalovaného v
prejednávanej veci a na rozsah poistného plnenia poskytnutého žalobcovi na základe oznámenia

o poistnom plnení, spornou skutočnosťou bola nevyhnutnosť a účelnosť nákladov vynaložených na
prenájom náhradného vozidla v období od 26.05.2023 do 27.05.2023 (za 2 dni) vo väzbe na vystavenie
faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla autoservisom dňa 25.05.2023, kedy došlo k
ukončeniu opravy poškodeného motorového vozidla. Výška uplatneného nároku vo väzbe na výšku
nájomného za prenájom náhradného vozidla za jeden deň 52,- eur s DPH nebola v konaní sporná

(rovnako nebol sporný ani poplatok za pristavenie a odobratie vozidla v sume 30,- eur).
1.5 Podľa súdu prvej inštancie žalobca v konaní poukazoval na to, že v prípade vykonávania opráv
motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis odovzdá opravené motorové vozidlo
poškodenému a pre trvanie nájmu náhradného vozidla bol objektívne relevantný moment - zaplatenie
ceny opravy poškodeného motorového vozidla, resp. poskytnutie poistného plnenia poisťovňou alebo

doručenie krycieho listu autoservisu žalovaným, krycí list ako listina bola náhradou za platbu poistného
plnenia. Žalobca pritom poukazoval na bežnú obchodnú prax pri oprave motorových vozidiel, ktorú hradí
poisťovňa
z povinného zmluvného poistenia, v zmysle ktorej autoservis vydá poškodenému motorové vozidlo
bezodkladne po vyplatení poistného plnenia/resp. po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu

zo strany poisťovne. Uvedené tvrdenia žalobca preukázal predloženými potvrdeniami autoservisov.
Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca požadoval priznať náhradu nákladov vynaložených za
nájom náhradného motorového vozidla za dobu nájmu v rozsahu 17 dní a to za obdobie od 11.05.2023,
kedy poškodený odovzdal motorové vozidlo do autoservisu, a v ktorý deň si poškodený prenajal
náhradné motorové vozidlo od žalobcu až do 27.05.2023, po dobu zotrvania poškodeného vozidla

v autoservise až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou (ako žalobca výslovne
uvádzal v žalobe). Žalovaný mal za to, že žalobcovi prináležala náhrada nákladov za nájom náhradného
motorového vozidla iba za 15 dní a to za obdobie od 11.05.2023 do 25.05.2023, v ktorý deň bola
ukončená oprava poškodeného motorového vozidla (ako vyplýva z faktúry č. 231110454 zo dňa
25.05.2023 vystavenej autoservisom poškodenému).

1.6 Podľa súdu prvej inštancie žalobca vo vyjadreniach uvádzal, že poškodený mohol jeho opravené
motorové vozidlo vyzdvihnúť až po doručení krycieho listu zo strany poisťovne, nakoľko autoservis až po
doručení predmetného krycieho listu mal istotu, že mu bude poskytnutá úhrada za opravu motorového
vozidla od žalovaného. Sám žalobca uviedol, že poškodený bol okamžite po vystavení krycieho listu dňa
26.05.2023 autoservisom informovaný o tom, že si môže prevziať opravené vozidlo. Poškodený si však

motorové vozidlo prevzal až nasledujúci deň a to dňa 27.05.2023, ako sa vyjadril žalobca. Súd prvej
inštancie poukázal aj na čestné prehlásenie poškodeného zo dňa 27.05.2023, v ktorom sa poškodený
vyjadril, že mal od žalobcu prenajaté náhradné motorové vozidlo od 11.05.2023 do 27.05.2023 v trvaní
17 dní z dôvodu, že poškodené vozidlo bolo po poistnej udalosti zo dňa 10.05.2023 v autoservise až
do doručenia krycieho listu poisťovňou. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že v potvrdení o odovzdaní

a prevzatí motorového vozidla bolo uvedené, že po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo strany
poisťovne dňa 26.05.2023 bolo vozidlo odovzdané držiteľovi a to dňa 27.05.2023. Bolo nesporným, že
krycí list bol autoservisu doručený zo strany poisťovne dňa 26.05.2023 (č.l. 31 krycí list adresovaný
zo strany poisťovne autoservisu). Žalobca uviedol, že poškodený bol dňa 26.05.2023 informovaný
autoservisom, že si môže vyzdvihnúť opravené motorové vozidlo. Súd prvej inštancie nemal preukázané

žiadne objektívne dôvody (žiadne ani neboli tvrdené), ktoré by poškodenému reálne bránili prevziať
si vozidlo z autoservisu už dňa 26.05.2023. Súd mal za to, že pokiaľ si poškodený prevzal opravené
motorové vozidlo v autoservise až dňa 27.05.2023, uvedené nemohlo ísť na ťarchu žalovaného, keďže
žalovaný nezapríčinil, že si poškodený neprevzal motorové vozidlo už v deň doručenia krycieho listu,už v deň, keď bol autoservisom vyzvaný na možnosť prevzatia jeho opraveného motorového vozidla,
že k jeho prevzatiu došlo až na druhý deň. Aj sám žalobca vo vyjadreniach poukazoval na obvyklú prax
iných autoservisov, ktoré sa vyjadrili, že autoservis vydá poškodenému opravené vozidlo bezodkladne

po doručení krycieho listu na úhradu faktúry za opravu vozidla zo strany poisťovne. To, že vozidlo sa
nachádzalo po celú dobu v autoservise, ako tvrdil žalobca, teda od 11.05.2023 do 27.05.2023, ktorý deň
ho prevzal poškodený, bolo irelevantné. Poškodený bol informovaný, mal možnosť si prevziať vozidlo
už dňa 26.05.2023, kedy bol autoservisu doručený krycí list poisťovne. Súd prvej inštancie mal za to,
že poškodený bol vylúčený z užívania vlastného vozidla po 26.05.2023 iba jeho vlastným zavinením,

dôsledkom samotného konania poškodeného tým, že už v uvedený deň neprevzal opravené motorové
vozidlo, pričom žiadne objektívne dôvody, prekážky, ktoré by mu v tom bránili, neboli preukázané, ani
tvrdené. Preto zapožičanie náhradného motorového vozidla za deň 27.05.2023 už súd prvej inštancie
nepovažoval za účelné a dôvodné. Sám žalobca, jednak v žalobe, ako aj vo vyjadrení uvádzal, že
nájom náhradného motorového vozidla trval po dobu zotrvania poškodeného motorového vozidla
v autoservise až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu poisťovňou, a že v prípade vykonávania

opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných udalostí autoservis nevydá poškodenému opravené
motorové vozidlo a to až do momentu zaplatenia fakturovanej ceny opravy, resp. poskytnutia poistného
plnenia poisťovňou alebo doručenia krycieho listu zo strany poisťovne. Žalobca mal za to, že dĺžka
prenájmu náhradného motorového vozidla bola v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej
udalosti a vydaním krycieho listu zo strany poisťovne.

1.7 Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi nie je možné
priznať náklady vynaložené za nájom náhradného motorového vozidla za akúkoľvek dobu. Nemohlo byť
na ťarchu žalovaného, že poškodený neprevzal opravené motorové vozidlo už dňa 26.05.2023, pričom
aj žalobca sa odvolával na to, že náhrada nákladov vynaložených za nájom náhradného motorového
vozidla bola podmienená doručeným krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu. Krycí list bol

doručený autoservisu dňa 26.05.2023, poškodený mal možnosť prevziať opravené motorové vozidlo už
v uvedený deň. Žalobca výslovne uviedol, že poškodený bol dňa 26.05.2023 informovaný, že mohol
svoje opravené motorové vozidlo prevziať. Súd prvej inštancie poukázal aj na Nález Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, kde Ústavný súd SR, okrem iného, uviedol, že dôležitým
kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti užívania náhradného vozidla môže v okolnostiach

prípadu byť doručenie oznámenia o ukončení likvidácie (ukončenie šetrenia) škodovej udalosti a poukaz
finančných prostriedkov. Žalobca v danej veci výslovne uvádzal, že pre trvanie doby nájmu náhradného
vozidla bol objektívne relevantný moment doručenia krycieho listu zo strany poisťovne autoservisu,
pričom sa odvolával na obvyklú prax aj iných autoservisov. Žalovaný tak nemohol niesť zodpovednosť
za to, že si poškodený neprevzal vozidlo už dňa 26.05.2023, ale až dňa 27.05.2023.

1.8 Podľa súdu prvej inštancie v prípade vykonávania opráv motorových vozidiel v dôsledku poistných
udalostí - autoservis opravené motorové vozidlo odovzdá poškodenému, a teda pre trvanie nájmu
náhradného vozidla bol objektívne relevantný moment - buď zaplatenie ceny opravy poškodeného
motorového vozidla zo strany poškodeného alebo poskytnutie poistného plnenia poisťovňou alebo
doručenie krycieho listu autoservisu poisťovňou (vystavenie krycieho listu je v zaužívanej praxi

nevyhnutnosťou, bez ktorej opravené vozidlo servis neodovzdá, je všeobecne známou obchodnou
praxou, že ako náhrada úhrady faktúry sa využíva krycí list, ktorý sa používa pri poistnej udalosti a
tento vystavuje poisťovňa po poistnej udalosti voči opravovni, aby opravovňa (autoservis) mala istotu,
že dostane peniaze a môže bez zábran vydať vozidlo po oprave zákazníkovi). Až dňom zaplatenia
ceny za opravu, resp. poskytnutím poistného plnenia autoservisu alebo vystavením krycieho listu - až

týmto momentom mohol poškodený prevziať vozidlo do jeho dispozície (a do uvedeného okamihu bol
aj poškodený oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo). Nemožno požadovať od poškodeného,
ktorý vinou poistenca žalovaného bol obmedzený v užívaní vozidla a prenajal si náhradné vozidlo, aby
vopred, resp. hneď v deň vystavenia faktúry uhradil sumu pomerne vysokú za opravu vozidla (podľa
faktúry vystavenej dňa 25.05.2023 išlo o sumu 5.891,82 eur), pokiaľ toto plnenie malo byť kryté poistným

plnením a potom následne čakal na jej preplatenie od poisťovne. Vozidlo sa nachádzalo v autoservise od
11.05.2023 a súd prvej inštancie mal za to, že jeho zotrvanie bolo dôvodné až do poskytnutia poistného
plnenia, resp. zaplatenia ceny za opravu motorového vozidla autoservisu, resp. doručenia krycieho
listu zo strany poisťovne autoservisu (čo nastalo dňom 26.05.2023) bol poškodený oprávnený užívať
náhradné vozidlo, preto mal súd prvej inštancie za to, že uplatnený nárok žalobcu za deň 26.05.2023

bol dôvodný. Za dôvodne uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému tak súd prvej inštancie
považoval náklady vynaložené na prenájom náhradného motorového vozidla za obdobie od 11.05.2023
do 26.05.2023, t.j. za 16 dní.1.9 S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nemal nárok na
akékoľvek náklady spojené s prenájmom náhradného motorového vozidla, ale len na tie, ktoré boli nutne
účelne vynaložené a to počas nevyhnutnej doby trvania doby nájmu, teda za primeranú dobu. Žalobca

nepreukázal nevyhnutnosť, účelnosť nákladov za nájom náhradného motorového vozidla nad 16 dní.
S poukazom na uvedené súd prvej inštancie priznal žalobcovi náhradu nákladov za nájom náhradného
motorového vozidla aj za deň 26.05.2023 v sume 52,- eur (výška denného nájmu v sume 52,-eur/
za 1 deň nebola sporná). Náhrada účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného motorového
vozidla prináleží žalobcovi za dobu trvania nájmu v rozsahu 16 dní (t.j. od 11.05.2023 do 26.05.2023,

t.j. do doručenia krycieho listu). Súd prvej inštancie preto priznal žalobcovi ako subjektu aktívne vecne
legitimovanému z titulu práva na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zákona č.
381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotnoprávnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sumu 52,- eur (náhrada nákladov za nájom náhradného motorového vozidla
aj za deň 26.05.2023). Súd prvej inštancie vo zvyšnej časti uplatnený nárok žalobcu (nájom za deň
27.05.2023), t.j. o zaplatenie sumy 51,99 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol (II. výrok

rozsudku).
1.10 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v danej veci mal čiastočný úspech žalobca
a čiastočný úspech žalovaný. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal zaplatenia
sumy 103,99 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 52,-
eur s príslušenstvom a vo zvyšnej časti (o zaplatenie 51,99 eur s príslušenstvom) žalobu zamietol.

S poukazom na uvedené tak úspech žalobcu predstavoval cca 50 % a úspech žalovaného cca 50 %,
preto súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania
s poukazom na ust. § 255 ods. 2 CSP.
2. Proti výroku rozsudku (a to proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie) podal žalobca
odvolanie z dôvodu prezumovaného ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu

prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca v celom
rozsahu poukázal na obsah svojich predchádzajúcich vyjadrení, ústnych prednesov, písomných podaní
a argumentácie v predmetnom konaní, ako aj predložených listinných dôkazov. Zdôraznil, že účelom
zákonných ustanovení o zodpovednosti za škodu obsiahnutých v Občianskom zákonníku a na nich
nadväzujúce povinné zmluvné poistenie, účelom súdneho konania mal byť taký postup, aby sa

poškodenému jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo by bolo v zhode so
spravodlivým výkladom zákona. Zdôraznil, že poškodený v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou
užíval náhradné motorové vozidlo do dňa 27.05.2023, kedy mu bolo umožnené opätovne užívať jeho
opravené motorové vozidlo a kedy bolo z objektívneho hľadiska možné toto zo strany poškodeného
prevziať. Mal za to, že predmetný deň 27.05.2023 nasledoval ako najbližší pracovný deň po dni

doručenia krycieho listu zo strany žalovaného, z ktorého ak súd vychádzal, mal ho súčasne považovať
za deň, s ktorým bol spojený začiatok plynutia lehoty na prevzatie opraveného motorového vozidla, a
teda deň 27.05.2023 bol v danom prípade dňom, do ktorého oprávnene poškodený užíval náhradné
vozidlo v súvislosti s opravou jeho motorového vozidla v dôsledku konania poistenca žalovaného a
nemožnosťou jeho užívania po dobu jeho zotrvania v autoservise. Žalobca mal za to, že v konaní

nebolo preukázané, že by došlo k prerušeniu príčinnej súvislosti medzi spôsobenou dopravnou nehodou
a škodou poškodeného, inou škodovou udalosťou, ktorú by bolo možné pričítať úmyselnému či
nedbanlivostnému konaniu poškodeného, resp. tretieho subjektu, pričom v tejto súvislosti poukázal
na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 602/2022-34 zo dňa 16.02.2023, pričom v kontexte
uvedeného rozhodnutia zdôraznil, že do doby nájmu treba započítať nielen samotnú dobu opravy

a skončenie šetrenia oznámením, resp. plnením poisťovne, ale tak isto aj primeranú lehotu na
prevzatie si opraveného vozidla zo servisu. V tejto súvislosti poukázal na to, že poškodenému bola
oznámená možnosť prevziať si vozidlo až po doručení krycieho listu, ktorý bol autoservisu doručený dňa
26.05.2023. Mal za to, že vzhľadom na časové okolnosti doručenia krycieho listu autoservisu nemožno
od poškodeného spravodlivo žiadať, aby mal osobné a pracovné povinnosti zosúladené tak, aby si

vozidlo prevzal okamžite, t. j. v danom prípade v deň doručenia krycieho listu. Žalobca mal za to,
že poškodený nájom náhradného motorového vozidla nijako bezdôvodne nepredlžoval, tento trval len
nevyhnutný čas a náklady na nájomné boli nevyhnutnými a účelne vynaloženými nákladmi súvisiacimi
so škodou spôsobenou na motorovom vozidle. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že krycí list
mohol byť autoservisu doručený v ktorúkoľvek hodinu počas dňa, a to tak v skorých ranných hodinách,

ako aj neskoro večer, avšak opomenutím aplikácie správneho zákonného ustanovenia, v danom prípade
ust. § 122 Občianskeho zákonníka, tak došlo k nedôvodnému a subjektívnemu posudzovaniu toho, či a
kedy poškodený mohol prísť po vozidlo, keď bolo celkom zrejmé, že prevzatím opraveného vozidla v
prvý deň plynutia času na jeho prevzatie poškodený neporušil žiadnu svoju povinnosť. Uviedol, že ak bybola lehota na prevzatie opraveného vozidla určená ako najkratšia možná lehota, ktorú právne predpisy
pre splnenie povinnosti upravujú, t. j. lehota „bez zbytočného odkladu“, tak podľa názoru žalobcu bolo
jednoznačné, že aj pre začiatok plynutia danej lehoty platí ust. § 122 Občianskeho zákonníka. V tejto

súvislosti upriamil pozornosť na to, že pre pojem „bez zbytočného odkladu“ neexistuje legálna definícia,
avšak v zmysle ustálenej právnej praxe je ho potrebné vykladať podľa objektívnych možností splnenia
stanovenej povinnosti, pričom spravidla ide o lehotu 8 dní (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.04.2008, sp. zn. 4Obdo 32/2007), resp. pár dní (max.
5-7 dní), kde poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.06.2012, sp.

zn. 5 Tdo 32/2012. V tejto súvislosti mal žalobca za to, že deň prevzatia opraveného vozidla bol prvým
bezprostredne nasledujúcim pracovným dňom po dni doručenia krycieho listu zo strany poisťovne, a
bol teda prvým možným a objektívnym dňom pre prevzatie opraveného vozidla z autoservisu, a to s
poukazom na ust. § 122 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto považoval trvanie nájmu náhradného
vozidladodňaprevzatiaopravenéhovozidlazaplnedôvodné,účelnéavpríčinnejsúvislostisdopravnou
nehodou zapríčinenou poistencom žalovaného, nakoľko tento je nutné považovať za prvý deň začiatku

plynutia lehoty
na prevzatie vozidla. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa ust.
§388Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejaj„CSP“)napadnutýrozsudokzmenil,atotak,žežalovanému
uloží povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 51,99 eur spolu s 9,0 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej
sumy od 22.06.2023 do zaplatenia a priznal mu voči žalovanému právo na náhradu prvoinštančného

a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie bolo podané oprávneným subjektom (§ 359 CSP), t. j. žalobcom, v neprospech ktorého bolo
rozhodnuté, keďže súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, včas (§ 362 ods. 1 CSP) a proti

rozhodnutiu,protiktorémujetentoopravnýprostriedokprípustný[§355ods.1a2vspojenís§357písm.
m) CSP], preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP viazaný
odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a v závislom výroku
III. o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý z dôvodu prezumovaného ust. § 365 ods. 1
písm.h)CSP,t.j.žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.
5. Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli vo veci vznesené a východiskovo sa stotožnil
s podstatnými skutkovými a právnymi závermi, na ktorých svoje rozhodnutie súd prvej inštancie založil.
Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie dôvodnosti

žaloby, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu rozhodnej otázky (t. j. otázky
doby účelnosti nájmu motorového vozidla zo strany poškodeného) je (vo vzťahu k rozsahu od súdu
žalobou požadovaného a v prejednávanej veci relevantného prieskumu) vecne správne, pričom
v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov odvolací súd sa v odvolaní

obmedzil na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
6. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak

mohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.
7. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné.
8. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom
posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

9. Žalobca konkrétne nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že nájom náhradného vozidla bol
dôvodný maximálne do dňa 26.05.2023, kedy bol autoservisu, ktorý vykonával opravu motorového
vozidla poškodeného A. B., bytom C. XXXX, D. E. A., ev. č. D. zaslaný zo strany žalovaného krycí list.
Namietal, že poškodený si prevzal predmetné motorové vozidlo bez zbytočného odkladu, a to v najbližšípracovný deň, t. j. deň 27.05.2023. S uvedeným záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožnil, keď v zhode so záverom súdu prvej inštancie poukazuje na to, že predmetnému
autoservisu bol doručený krycí list zo strany žalobcu dňa 26.05.2023. Poškodenému A. B. teda nič

nebránilo v tom, aby si predmetné motorové vozidlo, t. j. jeho motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené
pri poistnej udalosti spôsobenej poistencom žalovaného, prevzal už v uvedený deň. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že žalobca ani v odvolacom konaní neprodukoval žiadne konkrétne
tvrdenia, ktoré by nasvedčovali tomu, že poškodenému bránili nejaké relevantné dôvody v prevzatí
predmetného motorového vozidla. V kontexte uvedených záverov sa potom odvolací súd stotožnil

s argumentáciou súdu prvej inštancie, že pokiaľ poškodený si prevzal predmetné motorové vozidlo, ktoré
mu objektívne mohlo byť vydané už dňa 26.05.2023, až dňa 27.05.2023, počínal si minimálne v rozpore
s ust. § 415 Občianskeho zákonníka, keď vznikom objektívnej možnosti prevziať si predmetné motorové
vozidlo objektívne odpadol dôvod prenájmu náhradného motorového vozidla ako následku škodovej
udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla a následnej oprave tohto motorového
vozidla.

10. Pokiaľ žalobca súčasne v odvolaní namietal, že poškodený bol oprávnený si prevziať predmetné
motorové vozidlo bez zbytočného odkladu, pričom poukázal na ust. § 122 Občianskeho zákonníka,
v ktorom je upravené počítanie času v občianskom práve, odvolací súd považuje túto argumentáciu za
nenáležitú.Vdanomprípadenebolapoškodenémustanovenážiadnalehotaažiadnalehotanaprevzatie
motorového vozidla mu ani neplynula. Poškodený sa mal správať v súlade s ust. § 415 Občianskeho

zákonníka a oprávnenosť nákladov spojených s nájmom náhradného motorového vozidla rozhodne
súvisela s objektívnym stavom nemožnosti užívania jeho poškodeného motorového vozidla počas doby
opravy. Po vykonaní opravy a doručení krycieho listu zo strany žalovaného ako poisťovne, u ktorej
mal škodca povinne zmluvne poistené svoje motorové vozidlo, odpadol objektívny dôvod užívania
tzv. náhradného motorového vozidla. Po doručení krycieho listu zo strany žalovaného predmetnému

autoservisu už poškodenému nič nebránilo v tom, aby užíval svoje vlastné motorové vozidlo. V tejto
súvislosti sa poškodený nezachoval v súlade s ust.
§ 415 Občianskeho zákonníka a svojím rozhodnutím prevziať si predmetné motorové vozidlo až najbližší
pracovný deň zapríčinil vznik ďalších nákladov súvisiacich s prenájmom náhradného motorového
vozidla, za ktoré však už nemôže niesť zodpovednosť žalovaný.

11. Nad rámec uvedeného, aj keď sa môže javiť zodpovedanie uvedenej otázky s poukazom na vyššie
uvedený skutkový a na to nadväzujúci právny záver odvolacieho súdu o účelnosti nájmu náhradného
motorového vozidla do vydania krycieho listu (z dôvodu, že žalovaný nahradil škodu, ktorá vznikla
poškodenému titulom nájomného za náhradné vozidlo až do dňa vydania tzv. krycieho listu), ako
nadbytočný, považuje odvolací súd za potrebné sa vyjadriť k otázke dôvodnosti nájmu náhradného

motorového vozidla v období medzi ukončením opravy a vydaním krycieho listu zo strany zmluvnej
poisťovne škodcu.
12. V tejto súvislosti sa odvolací súd východiskovo považuje za potrebné vyjadriť k samotnému účelu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
tak ako ju prezumuje zákon č. 381/2001 Z.z. Účelom uvedeného zákona je poskytnutie právnej ochrany

poškodenému škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu. Právnu ochranu
poškodeného zákon zabezpečuje jednak tak, že poškodenému priznáva právo na náhradu škody
priamo proti poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, a jednak tým, že v rámci združenia
zodpovednostných poistiteľov zakladá vznik poistného garančného fondu, z ktorého sa odškodňujú
obete dopravných nehôd, ktorým škodu spôsobilo nepoistené alebo neznáme motorové vozidlo. Účelom

povinného zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré
mu vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to
nielen vo sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ust. § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.,
ktoré upravuje právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie

poškodeného spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda,
ktorá mu vznikla následkom škodovej udalosti. Inak povedané, práve inštitút povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má slúžiť na to, aby sa
poškodenému čo najviac zjednodušil postup smerujúci k uplatneniu nároku na náhradu škody a k jeho
uspokojeniu. V kontexte uvedeného je potom potrebné vnímať aj samotné zabezpečenie náhradného

motorového vozidla si poškodeným po dobu, po ktorú z dôvodu poškodenia jeho motorového vozidla
nemôže toto vozidlo užívať. Tak ako to uvádza aj samotný žalobca, Ústavný súd SR v Náleze sp.
zn. III. ÚS 602/2022 zo dňa 16. februára 2023 poukázal na to, že „...účelom náhradného motorového
vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného životapoškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného vozidla ale aj primeraným nákladom,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok...“ Uvedený záver zopakoval Ústavný

súdajvneskoršomNálezesp.zn.III.ÚS476/2024-47zodňa19.decembra2024.Vkontexteuvedeného
je potom podstatné zodpovedanie otázky, či poškodenému (právnemu predchodcovi žalobcu) vzniká
nárok na náhradu škody spočívajúcej v nájme náhradného motorového vozidla do vykonania opravy
poškodení jeho motorového vozidla, ktoré boli spôsobené škodcom (poisteným) alebo až do doby, po
ktorú poškodený nemohol predmetné motorové vozidlo užívať. Z nesporných skutkových záverov súdu

prvej inštancie vyplýva, že dňa 10.05.2023 došlo v Kysuckom Novom Meste ku škodovej udalosti, pri
ktorej bola spôsobená poistencom žalovaného škoda na motorovom vozidle poškodeného A. B., ev.
č. D. s tým, že poškodený si dal opraviť motorové vozidlo v zmluvnom servise AUTOTIP, s.r.o., so
sídlom Podháj 2939/151, Bratislava, pobočka Žilina, ktorý vydal potvrdenie o odovzdaní a prevzatí
motorového vozidla z autoservisu s tým, že motorové vozidlo držiteľa, t. j. poškodeného A. B. ev. č.
vozidla: D. bolo (po poistnej udalosti č. 1800654023 zo dňa 10.05.2023) prevzaté do predmetného

autoservisu za účelom opravy dňa 11.05.2023. Po ukončení opravy 25.03.2023 a doručení krycieho listu
zo strany poisťovne UNIQA poisťovňa, a.s., pobočka poisťovne iného členského štátu dňa 26.05.2023
bolo poškodené vozidlo odovzdané držiteľovi, t.j. poškodenému dňa 27.05.2023 (potvrdenie zo dňa
27.05.2023). Medzi stranami taktiež nebolo sporné, že poškodený si prenajal u žalobcu na základe
Zmluvy o nájme zo dňa 11.05.2023 č. 534/23 motorové vozidlo značky Peugeot 308 AT, ev. č. F. na

dobu od 11.05.2023 do 27.05.2023 za zmluvné nájomné 52,- eur a poplatok za pristavenie vozidla
30,- eur, za čomu žalobca faktúrou č. 6262023 zo dňa 27.05.2023, splatnou dňa 1.06.2023, účtoval
sumu 913,93 eur titulom prenájmu motorového vozidla za 17 dní a titulom poplatku za pristavenie
a prevzatie vozidla sumu 30,- eur. V tejto súvislosti odvolací súd akcentuje v spore nespornú skutočnosť,
že žalovaný je subjektom, ktorý podniká ako poisťovateľ v oblasti poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, a teda v rámci svojej činnosti poskytuje poistné plnenia za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď nezriedka poskytuje poistné plnenia za škodu,
ktorú zavinil jeho poistník na motorovom vozidle poškodeného pri strete prevádzok ich motorových
vozidiel. Poškodenia motorového vozidla sa spravidla opravujú v opravovniach – servisoch, s ktorými
môže mať poisťovateľ ako „zmluvný partner“ osobitný – „exkluzívny“ vzťah premietnutý do poskytnutia

určitej (predbežnej) „garancie“, že uhradí cenu opravy motorového vozidla poškodeného, na čo slúži
práve tzv. krycí list.
Vdanomprípademedzistranaminebolosporné,žepredmetnýpostupboluplatnenýajvprejednávanom
prípade, keď žalovaný dňa 26.03.2025 doručil dotknutému autoservisu krycí list.
13. V konkrétnostiach prejednávaného prípadu však odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že predmetné

motorové vozidlo si právny predchodca žalobcu, t. j. poškodený nevyzdvihol v predmetnom autoservise
v deň zaslania krycieho listu autoservisu, pričom z predmetných vyjadrení a medzi stranami ani len
nebolo sporné, že predmetné motorové vozidlo by si objektívne nemohol vyzdvihnúť už v uvedený deň.
14. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

15. V nadväznosti na uvedené potom odvolací súd, konštatujúc nedôvodnosť odvolania žalobcu,
napadnutý rozsudok potvrdil aj v závislom výroku III. o práve na náhradu trov konania, ktoré vo vzťahu
k výroku vo veci samej vykazuje vecnú správnosť (žalobca vo vzťahu k predmetnému výroku nijako
nekonkretizoval odvolaciu námietku).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi nepriznal
nároknanáhradutrovodvolaciehokonania,hocibolvodvolacomkonaníúspešný,nakoľkozospisového
materiálu je zrejmé, že mu žiadne náklady z titulu náhrady trov konania nevznikli.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V Žiline, dňa 27. februára 2025
JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

Kanc.: - po kontrole predsedom senátu vyhotov potrebný počet vyhotovení
· založ zberný spis

· vylúč základný spis a vráť okresnému súdu na konanie

· rozhodnutie diktoval dňa ........ ref. sudca JUDr. Tichý

· kontrola referujúcim sudcom dňa ..................