Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/170/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0021203759
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:0021203759.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu A. B. C. nar.
XX.XX.XXXX bývajúceho v D. E. F. A. D. G. XXXX/XX proti žalovanému Okresnému stavebnému
bytovému družstvu Michalovce, IČO: 00 172 154, so sídlom v Michalovciach na Plynárenskej ulici č.
1 zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Kučmášom, IČO: 35 557 192, so sídlom advokátskej
kancelárie v Michalovciach na Plynárenskej ulici č. 1 o neplatnosť právneho úkonu o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 25C/60/2021-163 zo dňa 26.1.2024 v spojení
s opravným uznesením č.k. 25C/60/2021-224 zo dňa 25.9.2024 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením.

II. P r i z n á v a žalovanému proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu
o určenie neplatnosti právneho úkonu a to vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním a
správou bytu za rok 2020, k 1.5.2021 zamietol. Výrokom II. žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % proti žalobcovi, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti daného rozsudku. Opravným uznesením opravil nesprávne uvedené čísla konania.

2. Vec právne posúdil podľa § 39, § 599 ods.1 Občianskeho zákonníka (OZ), § 7 ods. 1, § 7b ods. 5,
§ 9 ods. 5, § 10 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 137, §
255 ods. 1, 262 ods.1, 2 CSP. Zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že pri tejto určovacej žalobe žalobca
dostatočne nepreukázal naliehavý právny záujem. Konštatoval, že v niektorých prípadoch hmotné právo
(osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť právneho úkonu
ako napríklad žaloba na určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru, alebo na

určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, či určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia.
Dôvodom je to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako
na neplatný. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich
skutočností. Pre žalobcu to znamená nielen nevyhnutnosť tvrdiť, ale aj dokázať skutočnosti, z ktorých
vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na
to, aby súd mohol žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade,
ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho

právne postavenie neistým. Zdôraznil, že pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
a či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Nedostatok naliehavého právneho záujmu
predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebea bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Uviedol, že ak súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia
žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým
alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom

veci. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (rozsudok KS v
Bratislave sp. zn. 2Co/432/2014). Uviedol, že žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukázal skutočnosti,
z ktorých by vyplývala existencia naliehavého právneho záujmu. Otázku prípadnej neplatnosti, ktorá
má byť vyriešená v tomto konaní, je totiž možné riešiť ako otázku prejudiciálnu v konaní o žalobe na

plnenie. Stotožnil sa s vyjadrením žalovaného, že argumentácia žalobcu je namieste v spore, kde
sa žalovaný (v pozícii žalobcu) domáha proti žalobcovi (v pozícii žalovaného) zaplatenia dlžnej sumy
práve z dôvodu nezaplatenia úhrad spojených s užívaním a správou bytu v rámci konania vedeného
na tamojšom súde pod sp.zn. 7Csp/113/2023, prípadne v rámci už vedeného konania pod sp. zn.
17C/59/2020 na Okresnom súde Trebišov. Určovacia žaloba tak nemá žiadne praktické opodstatnenie
tam, kde sa žalobca (žalovaný) môže domáhať priamo splnenia povinnosti (zaplatenia dlžnej sumy) a

vedie len k zbytočnému rozširovaniu súdnych sporov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3Cdo/460/2013 zo dňa 10.4.2014, podľa ktorého sa naliehavý právny záujem posudzuje vždy s
ohľadom na konkrétne určovací petit žaloby, pričom vyhovenie žalobe je možné len vtedy, ak by išlo o
konečné rozhodnutie o veci, bez potreby vedenia iného súdneho konania. Na základe vyššie uvedených
skutkových zistení súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho

záujmu. Dodal, že ak žalobca nebol s vybavením reklamácie spokojný, bolo možné podať podnet na
Slovenskú obchodnú inšpekciu, kde je potrebné predložiť kópiu vyúčtovania a reklamácie, ktorá je
oprávnená nad správcom bytového domu vykonať kontrolu vyúčtovania. Zároveň musí priložiť všetky
doklady a vyúčtovania na základe ktorých správca vyúčtovanie vykonal. Mal za to, že žalobca ako
vlastník bytu nevyužil všetky dostupné prostriedky právnej ochrany, nakoľko sa neobrátil na Slovenskú

obchodnú inšpekciu, ktorá je dozorným orgánom nad správcovskou spoločnosťou, u ktorej uplatnil
reklamáciu, s ktorej vybavením nebol spokojný. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262
ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že v spore úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnému
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd
prvej inštancie mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Zástupca žalovaného
dvakrát neprišiel na pojednávanie, ospravedlňoval sa spôsobom, ktorý zákon nepozná. Ospravedlnenie
doručil priamo sudkyni, pričom vážny dôvod neuviedol. Prvý krát sa ospravedlnil, že má pojednávanie
na pozemkovom a lesnom odbore Okresného úradu Michalovce, druhý krát uviedol, že sa nemôže

zúčastniť pojednávania z dôvodu neodkladných pracovných povinností mimo okresu Michalovce. Ak
vo veci samej argumentoval tým, že štatutár žalovaného si vymýšľa nereálne sumy jeho dlhu, veril
v spravodlivosť, že súd dotyčnú osobu predvolá a vypočuje. Tak ako právny zástupca žalovaného ani
štatutár žalovaného na pojednávanie neprišiel, robil obštrukcie a šíril invektívy. Nerozumie, prečo by
sa mal obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu zo svojimi reklamáciami. Uviedol, že už v minulosti

prebehli súdne spory na Okresnom súde v Rožňave, na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi ako aj
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 4C/11/2017, 7C/148/2013 a 3Co/51/2020, v ktorých súdy
rozhodli, že konanie žalovaného je absolútne neplatným právnym úkonom, je nezákonné v domáhaní
sa ich práva na denný poplatok z omeškania, pokutu z omeškania a aj úrok z omeškania. Uviedol, že
nároky žalovaného boli zrušené a súdom zastavené. Ak správca niečo nezmyselne účtuje, nech príde

pred súd, donesie účtovné doklady a nech jemu aj súdu vysvetlí, čo vlastne účtuje a za čo. Poukázal
na to, že súd prvej inštancie o jeho návrhu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného odmietol
rozhodnúť a dôvod nevysvetlil. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov prvostupňového aj
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny, trvá na ich skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v rámci prvostupňového
konania, t.j. že predmetnú žalobu treba považovať za nedôvodnú bez naliehavého právneho záujmu.
Vyjadreniažalobcuvodvolanípovažujezairelevantné,bezakéhokoľvekprávnehovýznamu,nepravdivé

a ničím nepreukázané. K návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre zmeškanie uviedol, že v danom
prípade nie sú naplnené zákonné podmienky umožňujúce vydanie rozsudku pre zmeškanie, keďže
nejde v konaní o žalobu o splnenie povinností, ale o určovaciu žalobu. Zdôraznil, že svoju neúčasť
na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, pričom uviedol, že súhlasí s pojednávaním v jehoneprítomnosti. Poukázal aj na to, že v odvolaní žalobcu chýbajú základné náležitosti odvolania, keď
žiadnym spôsobom nešpecifikoval v akom rozsahu rozhodnutie napáda, neuviedol žiadny z taxatívne
stanovených odvolacích dôvodov a taktiež ani riadne a jasne neformuloval odvolací návrh. Navrhol, aby

odvolací súd odvolanie žalobcu v súlade s § 386 písm. d) CSP odmietol a priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 % alebo alternatívne, aby rozsudok
potvrdilapriznalžalovanémuprotižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavovýške100%.

5. Ďalšie vyjadrenia do spisu doručené neboli.

6. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

7. Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.

a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti

vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
§ 380 CSP ako aj z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP) a
dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

11. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1
písm. b), e), f) a h) CSP, t.j., že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(b)), nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e)), na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (f)) a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (h)).

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, medzi
jehozložkymožnozaradiťpredovšetkýmprávonaprístupksúdu,právonasúdzriadenýzákonom,právo
na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej
lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých

rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v
konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia.
Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu.
O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávnyprocesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť zvrátenia nesprávneho postupu,

jeho následky a pod.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP je daný v prípade, ak súd zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je
prípustné,pretožetakýmtopostupomčiužsťažujedôkaznúpozíciustranysporu,čomôženespravodlivo

rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena, alebo sa neodôvodnene vzďaľuje od želanej a možnej
miery zistenia skutkového stavu.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne nevyšli

počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
stránalebovyšlivkonanínajavoinak,súdvyhodnotiltak,žetovyvolávalogickýrozpor.Skutkovézistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods.

1, 2 CSP, alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých
súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti

je právnym posúdením činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový
stav vyvodzuje zo skutkových zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo

ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne interpretoval alebo napokon ak aplikoval správny
predpis, ktorý tiež správne interpretoval avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav použil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

16. Odvolací súd sa najskôr zaoberal odvolacou námietkou žalobcu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, že
súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď nesprávne vyhodnotil ospravedlňujúce
dôvody žalovaného o jeho neprítomnosti na pojednávaní a nevyhovel jeho návrhu na rozhodnutie
rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný sa síce ospravedlnil
z neúčasti na pojednávaní, ale s pojednávaním v jeho neprítomnosti súhlasil, čiže pojednávanie

zmarenénebolo.Odvolacísúdzároveňpoukazujeajnazákonnúpodmienkuprerozhodnutierozsudkom
pre zmeškanie žalovaného uvedenú v § 273 CSP, že takýmto osobitným procesným postupom môže
byť rozhodnuté iba o žalobe podľa § 137 písm. a) CSP, teda o žalobe na splnenie povinnosti. Keďže
v tomto prípade sa koná o žalobe o určení, či tu právo je alebo nie je, nie je splnená základná zákonná
podmienka pre možnosť rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Súd prvej inštancie teda

svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. Odvolací súd poukazuje nato, že predmetom súdneho konania je to, čoho sa žalobca domáha
žalobným návrhom. V tomto posudzovanom prípade je predmetom konania určenie neplatnosti

právneho úkonu a to vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu za rok 2020,
k 1.5.2021, čiže jedná sa o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP. V zmysle § 137 písm. c) CSP žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo

neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným
spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany
tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splneniepovinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale
kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu
preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové

tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť
dôkazy. Absencia naliehavého právneho záujmu má za následok zamietnutie žaloby.

18. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobe chýbali tvrdenia a dôvody naliehavosti právneho
záujmu na určení neplatnosti vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním a správou bytu za

rok 2020. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že s otázkou neplatnosti vyúčtovania sa môže súd
prejudiciálne vysporiadať v prípadnom konaní o zaplatenie samotných nákladov za služby spojené s
užívaním a správou bytu za rok 2020. Súdne konania, na ktoré poukázal žalobca v podanom odvolaní
sú, resp. boli konania o plnenie (zaplatenie), preto sú pre toto konanie o určenie neplatnosti právneho
úkonu nepoužiteľné. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie v rámci dokazovania nevykonal
ním navrhnuté dôkazy (vypočutie štatutára žalovaného, či právneho zástupcu žalovaného), odvolací

súd uvádza, že táto námietka nebola dôvodná, nakoľko nedostatok naliehavosti právneho záujmu je
dôvodom zamietnutia žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal meritom veci.

19. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, mal odvolací súd zato, že súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 25C/60/2021-163 zo dňa

26.1.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 25C/60/2021-224 zo dňa 25.9.2024 neznemožnil
žalobcovi svojim nesprávnym procesným postupom, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, vykonal všetky dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností pre posúdenie (ne)platnosti právneho úkonu, pričom na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo

správneho právneho posúdenia veci. Preto napadnutý rozsudok vrátane rozhodnutia o náhrade trov
konania v spojení s opravným uznesením ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, podľa
ods. 2 citovaného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

20. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

22. V súlade s citovanými ustanoveniami CSP odvolací súd priznal v odvolacom konaní plne procesne
úspešnému žalovanému proti procesne neúspešnému žalobcovi nárok na 100 % - nú náhradu trov
odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta
druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).