Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6323200035
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6323200035.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu
MO Transport s.r.o., IČO: 47660520, so sídlom v Bratislave, Račianska č. 88 B, zastúpeného právnym
zástupcom Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., IČO: 47240482, so sídlom v Košiciach,
Kupeckého č. 320/33, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Martin Vasiľ, advokát a konateľ, ako
právneho nástupcu pôvodného žalobcu A. B. A., IČO: XXXXXXXX, so sídlom v C., D. E. X, proti
žalovanému accommodation s.r.o., IČO: 55496113, so sídlom v Banskej Bystrici, Kapitulská č. 8, o
nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.

BR-5C/2/2023-97 zo dňa 15.12.2023, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť a zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že do konania na miesto žalobcu
v s t u p u j e ako nový žalobca MO Transport s.r.o., IČO: 47660520, so sídlom v Bratislave, Račianska
č. 88 B.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu pôvodného žalobcu zamietol (prvý výrok)
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že pôvodný žalobca sa podanou

žalobou domáhal nahradenia prejavu vôle z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva; žalobu
podal voči pôvodnej žalovanej F. G. H. a odôvodnil ju tým, že je podielovým spoluvlastníkom
(spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1312/32388 k celku) nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom
území G. zapísanej na LV č. XXXX, a to pozemku parc. č. H. XXXX o výmere 32388 m2 ostatná
plocha (ďalej aj „nehnuteľnosť“); pôvodná žalovaná na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2021
nadobudla spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti o veľkosti 9622/32388 k celku od predchádzajúceho
spoluvlastníka F., A., čím došlo k porušeniu predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka,

keďže pôvodná žalovaná nebola voči predávajúcemu blízkou osobou zo strany predávajúceho malo
dôjsť k ponúknutiu prevádzaného spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom; predkupné
právo pôvodného žalobcu bolo porušené, preto sa domáhal ochrany svojho práva žalobou podanou
voči nadobúdateľke predmetného spoluvlastníckeho podielu a svedčí mu právo na uzavretie kúpnejzmluvyknadobudnutémuspoluvlastníckemupodielupôvodnejžalovanejzakúpnucenuvzmyslekúpnej
zmluvy v sume 1.000,- €; pôvodná žalovaná so žalobou žalobcu nesúhlasila a vo vyjadrení k žalobe
uviedla, že v roku 2021 previedla svoj podiel na nehnuteľnosti na spoločnosť F., A. za sumu 1.000,- €,

a to na základe jej dobrých osobných vzťahov s konateľom spoločnosti F. I. J.; nikdy nemala záujem,
aby za rovnakých podmienok nadobudla jej podiel iná osoba; pôvodný žalobca sa v konaní vedenom
na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6Cb/31/2021 domáhal nadobudnutia jej spoluvlastníckeho
podielu od spoločnosti F., A., vzhľadom na to, že nemala záujem, aby tento spoluvlastnícky podiel
nadobudla iná osoba, sa dňa 22.11.2021 s F. J. dohodli o spätnom prevode a obnovení pôvodného

stavu na LV č. XXXX pre katastrálne územie G., pričom spätný prevod uskutočnili na základe dohody o
spätnomprevodenehnuteľnostízodňa22.11.2021apreúčelyevidencievlastníctvaknehnuteľnostiamv
katastri nehnuteľností na základe tejto dohody uzavreli kúpnu zmluvu; kúpna zmluva zo dňa 22.11.2021
obnovuje pôvodný stav na LV č. XXXX; v priebehu konania súd prvej inštancie uznesením zo dňa
03.11.2023 pripustil zmenu na strane žalovaného tak, že namiesto pôvodnej žalovanej F. G. H. do
konania ako žalovaný vstúpila spoločnosť accommodation s.r.o., IČO: 55496113, so sídlom v Banskej

Bystrici,Kapitulskáč.8,pretožepôvodnážalovanáakospoločníčkapreviedlasvojspoluvlastníckypodiel
k nehnuteľnosti na túto spoločnosť ako nepeňažný vklad do majetku spoločnosti.

1.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu veci zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého:

(1) pôvodný žalobca bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom
pre katastrálne územie G. ako pozemok parc. č. H. XXXX o výmere 32388 m2 (ostatná plocha)
s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1312/32388 k celku;
(2) žalovaný je vedený ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti s veľkosťou
spoluvlastníckeho podielu 9622/32388; ako titul nadobudnutia je uvedené vyhlásenie vkladateľa o

vložení nehnuteľnosti do majetku spoločnosti J./XXXX zo dňa 13.09.2023; okrem žalobcu a žalovaného
sú na liste vlastníctva č. XXXX zapísaní aj ďalší spoluvlastníci, a to 45 fyzických osôb, 2 právnické osoby
a Slovenská republika; podľa výpisu z obchodného registra je F. G. H. spoločníčkou žalovaného od
07.06.2023;
(3) kúpnou zmluvou zo dňa 19.04.2021 F. G. H. ako predávajúca previedla svoj spoluvlastnícky podiel o

veľkosti 9622/32388 k spornej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom pre katastrálne územie
G. na spoločnosť F. A. ako kupujúceho za dohodnutú kúpnu cenu v sume 1.000,- €;
(4) F. G. H. ako pôvodný predávajúci a F. A. ako pôvodný kupujúci uzavreli dňa 22.11.2021 dohodu
o spätnom prevode nehnuteľnosti, v ktorej uviedli, že dňa 19.04.2021 uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej
predmetombolodplatnýprevodspoluvlastníckehopodielupôvodnejpredávajúcejoveľkosti9622/32388

k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území G. zapísanej na LV č. XXXX ako pozemok
parc. č. H. XXXX za kúpnu cenu 1.000,- €; vzhľadom na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde
Brezno pod sp. zn. 6Cb/31/2021 sa iný spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti domáha nadobudnutia
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z dôvodu porušenia predkupného práva a pôvodná
predávajúca nemá záujem na tom, aby iná osoba nadobudla jej spoluvlastnícky podiel za rovnakých

podmienok ako pôvodný kupujúci, dohodli sa strany tejto dohody na tom, že predmetné nehnuteľnosti
budú prevedené z pôvodného kupujúceho na pôvodnú predávajúcu za rovnakých podmienok, o čom
vyhotovia písomnú kúpnu zmluvu;
(5) dňa 22.11.2021 uzavreli F. A. ako predávajúci a F. G. H. ako kupujúca kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bol prevod vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 9622/32388 k

nehnuteľnosti na LV č. XXXX pre katastrálne územie G., a to pozemku parc. č. H. XXXX o výmere 32388
m2 (ostatná plocha) za dohodnutú kúpnu cenu v sume 1.000,- €.

1.4 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná; súd
prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci v podstate argumentoval tým, že:

(1)vtomtoprípadeniejemožnéhovoriťoporušenípredkupnéhoprávapôvodnéhožalobcu,pretože„ako
vyplýva z doložených dokladov k porušeniu predkupného práva došlo uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa
19.04.2021, ktorú F. G. H. uzavrela so spoločnosťou F. A. a jej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho
podielu pôvodnej žalovanej k predmetnej nehnuteľnosti; pôvodný žalobca sa v konaní vedenom na
Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 6Cb/31/2021 domáhal voči žalovanému F. A. nahradenia prejavu

vôle urobiť žalobcovi ponuku na kúpu spoluvlastníckeho podielu k predmetnej nehnuteľnosti; konanie
bolo na základe späťvzatia žaloby zastavené; z dokladov vyplýva, že po uplatnení tohto nároku na
súde F. G. H. a spoločnosť F. A. uzavreli dohodu o spätnom prevode spoluvlastníckeho podielu
k nehnuteľnosti; neurobili to síce odstúpením od zmluvy, ale právne úkony je potrebné posudzovať podľaich obsahu a účelu a z dohody o spätnom prevode nehnuteľnosti jednoznačne vyplýva, že strany dohody
mali v úmysle všetko navrátiť do pôvodného stavu, teda aby sa F. G. H. opätovne stala vlastníčkou
spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti a dôvodom na toto konanie bolo, že F. G. H. nemala záujem,

aby jej spoluvlastnícky podiel nadobudol za rovnakých podmienok niekto iný, keď sa žalobca domáhal
nahradenia prejavu vôle v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/31/2021; po navrátení veci do pôvodného
stavu („restitutio in integrum“) obnovením pôvodnej štruktúry vlastníckych (spoluvlastníckych) práv
k nehnuteľnostiam spoluvlastníci, ktorých zákonné predkupné práva boli pôvodne porušené, sa už
nemôžu úspešne domáhať na bývalých nadobúdateľoch predaja spoluvlastníckeho podielu; z tohto

dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za preukázanú skutočnosť, že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa
22.11.2021 by došlo k porušeniu predkupného práva pôvodného žalobcu; navyše, žalobca na rovnakom
petite žaloby zotrval aj po zmene žalovaného, ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel ako nepeňažný
vklad do majetku spoločnosti od jednej zo spoločníčok (pôvodnej žalovanej)“;
(2) žalobe by však nebolo možné vyhovieť ani pre navrhovaný petit, pretože „zo žiadneho ustanovenia
zákona nevyplýva povinnosť nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu v prípade porušenia predkupného

práva ponúknuť oprávnenej osobe (podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo
prevodom porušené) spoluvlastnícky podiel na predaj; oprávnená osoba sa môže tohto domáhať priamo
voči nadobúdateľovi, napr. zaslaním výzvy (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka); ak nadobúdateľ
dobrovoľne výzve nevyhovie, oprávnená osoba môže podať na súd žalobu o nahradenie prejavu
vôle nadobúdateľa uzavrieť s ním konkrétnu zmluvu, ktorej návrh je súčasťou navrhovaného petitu

(žalobného návrhu); obsahom návrhu na uzavretie konkrétnej zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za
ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka; právoplatným
rozhodnutím súdu, ktorým žalobe o nahradenie prejavu vôle vyhovie, dôjde ku zhode vôle - konsenzu
účastníkov zmluvy, takže zmluva sa považuje za uzavretú“; žalobca sa domáhal, aby súd nahradil
prejav vôle pôvodného žalovaného na kúpnej zmluve k spoluvlastníckemu podielu v znení: ,,Žalovaná

predávažalobcoviažalobcakupujespoluvlastníckypodieloveľkosti9622/32388kcelkuknehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. G., obec G., okres C. zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom
Brezno, katastrálny odbor, a to: pozemok, parcela reg. "C" č. XXXX o výmere 32388 m2, druh pozemku:
Ostatná plocha, za kúpnu cenu vo výške 1.000,- Eur, ktorú sa žalobca zaväzuje uhradiť žalovanej do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku“; súd prvej inštancie argumentoval, že „pokiaľ sa žalobca

domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd nahradí nedostatok prejavu vôle žalovaného pri porušení
predkupného práva, tak v petite (výroku) rozsudku musí byť obsiahnutý text zmluvy vychádzajúci z
rovnakých podmienok ako sú v zmluve, na základe ktorej žalovaný vec nadobudol (a bolo ňou porušené
predkupné právo) alebo by táto zmluva mala byť súčasťou rozsudku; samotný návrh kúpnej zmluvy
súdu nebol predložený a nebol obsiahnutý ani v texte navrhovaného petitu; žiadne ustanovenie zákona

neumožňuje súdu uložiť žalovanému povinnosť urobiť žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy; návrh
zmluvy (ofertu) mal urobiť žalobca a rozhodnutie súdu by nahradilo prejav vôle žalovaného, teda
akceptáciu návrhu; z doložených listín ani vykonaného dokazovania nevyplýva, že žalobca takýto návrh
urobil; obsahom rozsudku, ktorý nahradzuje nedostatok vôle tretej osoby ako singulárneho právneho
nástupcu pôvodného podielového spoluvlastníka (nadobúdateľa) z predkupného práva na uzavretie

zmluvy o prevode podielu na oprávnenú osobu, je povinnosť urobiť konkrétnu ponuku - návrh na
uzavretie zmluvy; vo výroku rozsudku musí byť stanovené aj vzájomné plnenie oprávnenej osoby
voči nadobúdateľovi, teda zaplatenie kúpnej ceny; obsahom zmluvy musia byť rovnaké podmienky, za
ktorých nadobudol nadobúdateľ podiel na veci od pôvodného podielového spoluvlastníka; ako už bolo
uvedené, pri rozhodovaní súdu existujú dve možnosti ako formulovať petit; pri prvej možnosti súd priamo

vo výroku rozsudku uvedie akého znenia je právny úkon ohľadne ktorého sa prejav vôle nahrádza - celý
text zmluvy bude uvedený priamo v petite; pri druhej možnosti sa znenie právneho úkonu prikladá ako
príloha k rozsudku; žalobca však v navrhovanom petite žiadal iba nahradenie prejavu vôle na kúpnej
zmluve (bez jej celého znenia) v časti predaja spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 9622/32388 k celku
za kúpnu cenu 1.000,- €, samotný návrh zmluvy nebol obsiahnutý v petite ani doložený súdu ako príloha,

preto by nebolo možné žalobe vyhovieť ani z tohto dôvodu“;
(3) zo žaloby a navrhovaného petitu je zrejmé, že žalobca sa domáhal odpredania väčšieho podielu, ako
by mu patril, pretože „spoluvlastník je oprávnený uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov
podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu; v prípade porušenia predkupného práva
sa nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu

celého podielu, ak ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv; mlčanie a pasivita
nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorý sa domáha svojho nároku,
právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by
inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali; z toho vyplýva, žetento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len
pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel
v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov (napr. 2Cdo/91/2008); v konaní nebolo preukázané, že

bola uzavretá akákoľvek dohoda, z ktorej by vyplývalo, že žalobca by mal právo vykúpiť celý predmetný
spoluvlastnícky podiel; v prípade žaloby o nahradenie vôle - predaja spoluvlastníckeho podielu, môže
súd žalobe len úplne vyhovieť alebo ju zamietnuť; predmet kúpy je podstatnou náležitosťou a súd by
zásahom do predmetu kúpnej zmluvy zmenil samotné navrhované znenie; nemohol by nahradiť prejav
vôle, ak by žalobca urobil návrh, predmetom ktorého by bol prevod vyššieho podielu ako by mu podľa

zákona patril, keď súd nemôže obsah ponuky modifikovať a dopĺňať“;
(4) súd prvej inštancie poukázal na to, že súčasný žalovaný ako obchodný spoločnosť nadobudol
spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, ktorej bola v
danom čase (ku ktorému momentu sa hodnotí kritérium blízkosti osôb) spoločníčkou pôvodná žalovaná,
išlo o prevod spoluvlastníckeho podielu na právnickú osobu ako osobu jej blízku a predkupné právo
podľa § 140 Občianskeho zákonníka ostatných spoluvlastníkov nebolo porušené;

(5) na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu pôvodného žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 140 a § 603 ods. 3 Občianskeho
zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy konania nevyplývajú zo spisu a žiadne trovy konania

neuplatnil.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal pôvodný žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu včas odvolanie zo dňa 16.01.2024 (č.l. 110-114 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol
v celom rozsahu; vyjadril názor, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní konkrétne
namietal, že:
(1) ani v dôsledku spätného prevodu spoluvlastníckeho podielu na pôvodnú žalovanú kúpnou zmluvou
zo dňa 22.11.2021 nedošlo k odstráneniu porušenia jeho predkupného práva, pretože v tomto prípade
nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, ale k ďalšiemu (spätnému) prevodu spoluvlastníckeho podielu bez

toho, aby mu tento bol ponúknutý na predaj, teda síce došlo k navráteniu vlastníckeho práva pôvodnej
žalovanej ako pôvodnej podielovej spoluvlastníčky, ale uvedený postup založil opätovné porušenie jeho
práv a teda opätovný vznik protiprávneho stavu; vyjadril názor, že protiprávny stav nie je možné zhojiť
ďalším protiprávnym konaním, ktoré zakladá opätovné porušenie práv; zdôraznil, že o navrátení do
pôvodného stavu by bolo možné uvažovať len v prípade odstúpenia od pôvodnej kúpnej zmluvy zo

strany pôvodného kupujúceho F., A.;
(2) pokiaľ ide o vklad spoluvlastníckeho podielu do majetku žalovaného vyjadril názor, že išlo len o
ďalší účelový krok s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za porušenie predkupného práva; s poukazom
na R 7/2016 vyjadril názor, že zodpovednosť za porušenie predkupného práva prešla prevodom
spoluvlastníckeho podielu na žalovaného;

(3) nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že mal nárok len na nahradenie prejavu vôle na
zavretie kúpnej zmluvy ohľadne pomernej časti spoluvlastníckeho podielu žalovaného; zdôraznil, že
okrem neho svoje predkupné právo neuplatnil žiaden z podielových spoluvlastníkov, preto žalobcovi
v takomto prípade patrí právo domáhať sa nahradenia prejavu k celému spoluvlastníckemu podielu;
právne posúdenie veci v rozhodnutí NS SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 považoval za nesprávne a v

priamom rozpore s účelom právnej normy (§ 140 Občianskeho zákonníka); účelom a zmyslom inštitútu
predkupného práva je, aby na príslušný list vlastníctva nevstupovala žiadna tretia osoba ako ďalší
nový podielový spoluvlastník; žalobca poukázal aj na odlišnú judikatúru súdov v Českej republike
(NS ČR sp. 28Cdo/2873/2019 zo dňa 27.11.2019, sp. zn. 33Cdo/603/2008 zo dňa 31.08.2009 alebo
22Cdo/2358/2010 zo dňa 29.02.2012) a v Rakúsku (rozhodnutie Oberstergerichtshof evidované pod

č. RS0020257); vyjadril názor, že ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať
iným spôsobom, pretože „v tomto ustanovení je podstatné, že upravuje vzťahy (práva a povinnosti)
zostávajúcich spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli svoje predkupné právo vykonať; pre správny gramatický
a logický výklad právnej normy je potrebné zamerať sa na slovné spojenie „o výkone“ obsiahnutév druhej vete ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka; logickým výkladom predmetnej vety nie
je možné dospieť k inému záveru, než k tomu že sa nejedná o spoluvlastníkov, ktorí sa rozhodli
svoje predkupné právo nevykonať, ale výlučne len o právne vzťahy zostávajúcich spoluvlastníkov,

ktorí prejavili svoj úmysel vykonať zákonné predkupné právo; opačný výklad súdu, t.j. právo len na
pomernú časť, popiera samotný zmysel a podstatu nielen predkupného práva, ale aj základné právne
princípy a zásady, a to najmä zásadu právo patrí bdelým; opačný výklad je v jednoznačnom rozpore
s účelom právnej normy, a teda ho nie je možné pripustiť; nie je tak možné pripustiť výklad, že na
dohodu o výkone predkupného práva je potrebný konsenzus všetkých spoluvlastníkov (teda aj tých,

ktorí sa svoje predkupné právo rozhodli nevykonať, alebo o ňom dokonca ani nemajú vedomosť);
navyše, spoluvlastníkom spornej veci je v čase, kedy má dôjsť k dohode o predkupnom práve, vždy
buď predošlý spoluvlastník, ktorý má úmysel previesť svoj spoluvlastnícky podiel, respektíve jeho
nástupca (tretia osoba), v ktorej prospech je spoluvlastnícky podiel na veci prevádzaný; v situácii,
kedy k porušeniu predkupného práva, t.j. porušeniu povinnosti spoluvlastníka ponúknuť spoluvlastnícky
podiel k veci ostatným spoluvlastníkom, už došlo, a opomenutý podielový spoluvlastník sa domáha

nápravy tohto porušeného práva, je nesporné, že prevodca a nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu
nemajú záujem dobrovoľne splniť túto povinnosť, a z tohto postoja logicky vyplýva ich vôľa zmariť taktiež
prípadnú dohodu spoluvlastníkov o predkupnom práve; v súlade s účelom právnej normy, ktorým je
nepochybne ochrana zostávajúceho okruhu spoluvlastníkov veci, by však malo takéto „právo veta“ malo
prináležať skôr spoluvlastníkovi, ktorý má záujem zachovať okruh podielových spoluvlastníkov, a nie

spoluvlastníkovi, ktorý má záujem takýto okruh narušiť“;
(4) vyjadril názor, že rozhodnutie sp. zn. 2Cdo/91/2008 preferuje stav, kedy sa adresát právnej
normy správa v rozpore s touto normou; v tomto smere argumentoval, že „ak by zo strany
prevádzajúceho spoluvlastníka došlo k riadnemu vykonaniu ponuky na odkúpenie prevádzaného
podielu, predmetom tejto ponuky je spoluvlastnícky podiel ako celok, a nie len jeho časť zodpovedajúca

výške spoluvlastníckeho podielu konkrétneho spoluvlastníka, voči ktorému ponuka smeruje; napríklad
ak by v tejto prejedávanej veci, žalovaný (respektíve jeho právny predchodca) v súlade s
citovanýmustanovenímObčianskehozákonníkarealizovalponukunaodkúpenieprevádzanéhopodielu,
predmetom tejto ponuky by musel byť celý prevádzaný spoluvlastnícky podiel; následne by zo strany
žalobcu (keďže tento mal, a naďalej má záujem na uplatnení svojho predkupného práva) došlo

k akceptácii tejto ponuky, vzhľadom k čomu by bol žalovaný povinný uzatvoriť so žalobcom (za
predpokladu, že na danú ponuku by nikto z ostatných spoluvlastníkov nereagoval), kúpnu zmluvu,
predmetom ktorej by bol celý prevedený spoluvlastnícky podiel; k riadnemu vykonaniu ponuky zo
strany žalovaného nedošlo, teda žalovaný flagrantným spôsobom porušil platnú a účinnú legislatívu
SR; je všeobecne akceptovateľnou skutočnosťou, že v prípade, ak sa adresát právnej normy nespráva

v súlade s touto normou, do úvahy musí prichádzať sankcia, ktorá bude mať jednak reparačný,
no zároveň aj preventívny charakter; v prípade porušenia predkupného práva by sme za reparačný
charakter sankcie mohli označiť to, že ten v koho neprospech bola právna norma porušená, bude mať
možnosť nápravy svojich porušených práv do takej miery, ako by k porušeniu zákonného ustanovenia
nedošlo; za preventívny charakter by bolo naopak možné označiť prevenciu v prospech porušiteľa

právnej normy (respektíve skrz takzvanú generálnu prevenciu aj ďalších adresátov právnej normy)
takým spôsobom, aby sa v budúcnosti správali vždy v súlade s danou normou, a nie v rozpore s ňou;
v súvislosti s výkladom ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka prostredníctvom rozhodnutia NS
SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 je však sankcia, t.j. možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle, len k
pomernej časti tohto podielu, takého charakteru, že de facto ukracuje na právach toho, komu bola

porušením právnej normy spôsobená ujma (nakoľko oproti zákonom predpokladanej ponuke, už žalobca
nemá možnosť odkúpiť vec ako celok, ale len jej pomernú časť); navyše, ani preventívny charakter
sankcie naopak v tomto prípade nijakým spôsobom nepôsobí; pre osobu prevodcu je vždy výhodnejšie
správať sa v rozpore s právnou normou, nakoľko v podmienkach pozemkového práva Slovenskej
republiky (kedy je množstvo spoluvlastníkov neznámych, respektíve takých, ktorí o svojom vlastníckom

práve nemajú vedomosť, či ak aj prípadne vedomosť majú, tak porušenie svojich práv podielovým
spoluvlastníkom jednoducho nesledujú) je najmä pri listoch vlastníctva s väčším počtom podielových
spoluvlastníkov takmer nulová šanca, že si svoje práva vyplývajúce z porušenia predkupného práva
uplatní každý podielový spoluvlastník; ak zo strany čo i len jedného nedôjde k uplatneniu práv, osoba,
ktorá porušuje predmetnú normu tým získa výhodu spočívajúcu v nadobudnutí spoluvlastníckeho

podielu aj za predpokladu porušenia predkupného práva; navyše sa takáto osoba v priamom rozpore
s účelom ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka stane podielovým spoluvlastníkom spoločnej
veci; aj keď v takomto prípade porušiteľ získa menší spoluvlastnícky podiel, docieli tým minimálne
zmenu okruhu podielových spoluvlastníkov veci; zo strany súdov by však nemalo dochádzať k výkladuprávnej normy takým spôsobom, ktorý motivuje adresátov k správaniu sa v rozpore s touto normou,
ale práve naopak pôsobiť na adresátov normy tak, aby predmetnú právnu normu rešpektovali; práve
takýto výklad práva je v súlade s najzákladnejšími princípmi demokratického právneho štátu, a navyše

do budúcna zabezpečuje, že adresáti právnej normy nebudú mať úmysel normu porušiť, čím môže dôjsť
aj k odbremeneniu súdov od potreby rozhodovania v konaniach, predmetom ktorých je náprava takto
porušených práv oprávnených spoluvlastníkov“;
(4) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval „vo svetle vyššie uvedených skutočností“ za
nedostatočne odôvodnený a arbitrárny;

(5) na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
v zmysle vyhovenia žalobe alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania

žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.4 V priebehu odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 23.02.2024 (č.l. 125 spisu) navrhol
zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 C.s.p. s odôvodnením, že kúpnou zmluvou, ktorej vklad
bol povolený pod J./XXXX zo dňa 18.01.2024 previedol svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach na obchodnú spoločnosť MO Transport s.r.o., IČO: 47660520, so sídlom v Bratislave,

Račianska č. 88 B, na ktorú tým prešli práva a povinnosti spojené s vlastníctvom spoluvlastníckeho
podielu.Odvolacísúdzistil,ženaLVč.XXXXprek.ú.G.jenamiestožalobcuakopodielovýspoluvlastník
pozemku parc. č. H. XXXX zapísaná uvedená obchodná spoločnosť. Nakoľko na základe kúpnej zmluvy
došlo k právnej skutočnosti, v dôsledku ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu
podielu žalobcu, odvolací súd podľa § 80 ods. 1 a 2 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p. pripustil zmenu

subjektov na strane žalobcu tak, že namiesto pôvodného žalobcu do konania vstúpil MO Transport s.r.o.,
IČO: 47660520, so sídlom v Bratislave, Račianska č. 88 B, ktorý vyjadril súhlas so svojím vstupom do
konania na strane žalobcu písomným podaním zo dňa 20.02.2024 (č.l. 126 spisu) a v zmysle § 80 ods. 3
C.s.p. prijal stav konania ku dňu jeho vstupu. Preto odvolací súd návrhu na pripustenie zmeny subjektov
na strane žalobcu vyhovel a nakoľko vyhlásením rozhodnutia o pripustení zmeny subjektov na strane

žalobcu je súd viazaný (§ 219 ods. 4 C.s.p., resp. § 237 ods. 1 C.s.p.), odvolací súd v záhlaví písomného
vyhotovenia tohto rozsudku uviedol strany sporu podľa stavu po pripustení zmeny subjektov na strane
žalobcu.

4.5 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu

zamietol aj z dôvodu, že žalobca pred podaním žaloby na súd nevyzval pôvodnú žalovanú na
prevod spoluvlastníckeho podielu ako aj z dôvodu tvrdeného nesprávne formulovaného výroku
rozhodnutia vo veci samej (petit), v tomto smere podľa odvolacieho súdu vec nesprávne právne
posúdil. Výzvou na prevod spoluvlastníckeho podielu môže byť aj samotná žaloba, ktorá po jej doručenížalovanémunadobudneúčinkyvýzvypodľa§603ods.3Občianskehozákonníka.Súčasnesožalobcom
formulovaného výroku navrhovaného rozhodnutia vo veci samej (petit) vyplývajú všetky podstatné
náležitosti zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu (identifikácia predmetu prevodu a kúpna cena),

preto tento mohol byť podkladom pre súdne rozhodnutie.

4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v ostatnom rozsahu
stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu podmienok

na zamietnutie žaloby žalobcu, v tomto rozsahu si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je
rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal

len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.7 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom

spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu. Podstatou podanej žaloby bolo
tvrdenie žalobcu, že pôvodná žalovaná F. G. H. uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2021 porušila
jeho predkupné právo. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že predmetnou
kúpnou zmluvou došlo len k navráteniu veci k predošlému stavu pred uzavretím predchádzajúcej kúpnej
zmluvy zo dňa 19.04.2021, preto uvedenou kúpnou zmluvou zo dňa 22.11.2021 nedošlo k porušeniu

predkupného práva žalobcu. Súčasne sa odvolací súd stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobca nepreukázal predchádzajúcu dohodu spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, preto
sa nemôže domáhať nadobudnutia celého spoluvlastníckeho podielu žalovaného (2Cdo/91/2008). Súd
prvej inštancie preto žalobu žalobcu z týchto dvoch dôvodov správne ako nedôvodnú zamietol. Odvolací
súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie založený na týchto dôvodoch ako vecne správny

potvrdil.

4.8 Pokiaľ ide o konkrétnu ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd
v podrobnostiach udáva, že:
(1) účelom zákonného predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka je ochrana

existujúcich spoluvlastníkov pred zmenou okruhu spoluvlastníkov; preto pokiaľ kúpnou zmluvou zo
dňa 19.04.2021 došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu, následne na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 22.11.2021 došlo k odstráneniu tohto protiprávneho stavu a obnoveniu pôvodnej
spoluvlastníckej štruktúry spoločnej veci (pozemku parc. č. H. XXXX v k.ú. G.), nemožno už hovoriť
o porušení predkupného práva žalobcu; z dokazovania vyplynulo, že úmyslom strán pôvodnej kúpnej

zmluvy zo dňa 19.04.2021 bolo práve navrátenie veci do pôvodného stavu a odstránenia porušenia
predkupného práva žalobcu; nakoľko neexistoval zákonný dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy zo
dňa 19.04.2021, mohli tento úkon strany formálne urobiť len na základe ďalšej (novej) kúpnej zmluvy
zo dňa 22.11.2021;
(2) súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní prihliadol na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Cdo/91/2008 zo dňa 12.05.2009, v zmysle ktorého „v prípade porušenia predkupného
práva podielového spoluvlastníka má tento (pri neexistencii dohody spoluvlastníkov o výkone
predkupného práva) právo len na pomernú časť podielu podľa veľkosti jej vlastného spoluvlastníckeho
podielu a nadobúdateľovi podielu pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým
spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí sa prevodu nedomáhali“; s uvedeným názorom sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky stotožnil aj v uznesení sp. zn. 8Cdo/124/2018 zo dňa 18.09.2019 a v neposlednom
rade aj v rozsudku sp. zn. 6Cdo/83/2021 zo dňa 07.02.2024, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „ak sa
podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, chcú odchýliť od základného pravidla
o pomernom uplatňovaní nárokov z predkupného práva, musia sa dohodnúť o výkone predkupného
práva (§ 140 druhá veta Občianskeho zákonníka); predpokladom úspešnosti žaloby, ktorou sa jeden z

viacerých spoluvlastníkov, ktorých predkupné právo bolo porušené, domáha, aby bol rozsudkom súdu
nahradený prejav vôle žalovaného ponúknuť mu v celosti na predaj ním nadobudnutý spoluvlastnícky
podiel (§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka), je preto preukázanie existencie dohody všetkých
oprávnených spoluvlastníkov, obsah ktorej zodpovedá požiadavke uplatnenej žalobou“, keď tentorozsudok prešiel aj testom ústavnosti (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 493/2024 zo dňa 22.10.2024); rozpornosť predmetného výkladu ustanovenia § 140 Občianskeho
zákonníka s ústavou nekonštatoval ústavný súd ani v ďalších rozhodnutiach (porovnaj uznesenia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 52/2016 zo dňa 21.01.2016 a sp. zn. III. ÚS
633/2023 zo dňa 07.12.2023), pričom k možnostiam iného výkladu predmetného ustanovenia ústavný
súd uviedol, že „z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že sa kardinálnou
právnou otázkou zaoberal detailne; podrobne analyzoval súvisiacu judikatúru najvyššieho súdu ako
súdu dovolacieho; nezotrval však len pri rekapitulácii, ale voči koncepcii presadzovanej sťažovateľkou

a založenej na preferencii ochrany existujúcej vlastníckej štruktúry spoluvlastníkov pred vstupom
tretích osôb ponúkol vlastný konkurujúci právny názor, podľa ktorého v prípade, ak k dohode o
výkone predkupného práva nedôjde a ak podiel nechcú odkúpiť všetci opomenutí spoluvlastníci,
potom práve tí, ktorí sa podiel rozhodli neodkúpiť, svojím rozhodnutím spôsobia, že nevykúpenú
časť podielu môže nadobudnúť tretia osoba (nový spoluvlastník); práve od rozhodovania podielových
spoluvlastníkov pri zmene spoluvlastníctva niektorého z podielov teda závisí to, či sa ich vzájomné

podiely zmenia a či dôjde k rozšíreniu počtu podielových spoluvlastníkov; je to práve preto, že
základným znakom podielového spoluvlastníctva je podiel ako miera, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci; krajským súdom
uprednostnenú výkladovú alternatívu ústavný súd nepovažuje za svojvoľnú, nelogickú či excesívnu v
miere, ktorá by odôvodňovala prijatie ústavnej sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie; sťažovateľka

absolutizuje význam ochrany vlastníckej štruktúry pred vstupom tretích osôb, avšak samotná právna
úprava naznačuje, že ide o jeden z faktorov tvoriacich súčasť teleologického základu zákonného
predkupného práva opomenutého podielového spoluvlastníka; už len koncept relatívnej neplatnosti
predaja spoluvlastníckeho podielu v prípade porušenia ponukovej povinnosti (§ 40a OZ), ktorý svojou
podstatou predpokladá legálnu možnosť vstupu tretej osoby do doterajšej vlastníckej štruktúry, je

dôkazom, že účel spočívajúci v ochrane pred vstupom tretích osôb je limitovaný; ústavný súd si
je vedomý aj odlišného pohľadu na riešenie spornej právnej otázky (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2358/2010), rozdielnosť oboch náhľadov však podľa jeho názoru v
podmienkach existencie predvídateľnej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu nedosahuje ústavnú
intenzitu; dôvodom tohto záveru je aj ďalšia črta dotvárajúca koncepciu príslušnej právnej úpravy

spočívajúca v tom, že porušenie predkupného práva otvára opomenutým spoluvlastníkom priestor
na úvahu, ktorý z troch zákonom aprobovaných spôsobov uplatnenia svojho predkupného práva si
zvolia; zákon spoluvlastníkov nezaväzuje k akejkoľvek postupnosti využívania regulovaných nástrojov;
ani v prípade, ak si zvolia variantu uvedenú v § 603 ods. 3 OZ na prvom mieste a povinný
spoluvlastník im nehnuteľnosť neponúkne na predaj, štát od nich neočakáva, že prípadnú žalobu

nahradzujúcu prejav vôle nadobúdateľa musia podať všetci; skutočnosť, že sa niektorí z opomenutých
spoluvlastníkov k žalobe nepripoja, je vecou ich slobodného rozhodnutia, v zmysle sťažovateľkou
kritizovaného postoja krajského súdu však tým spôsobia, že do okruhu spoluvlastníkov vstúpi tretia
osoba (nadobúdateľ); „cenou“ za obmedzenie prvku ochrany vlastníckej štruktúry je v takom prípade
iná dôležitá črta spoluvlastníckeho vzťahu, a to obmedzenie práva každého podielového spoluvlastníka

právom ostatných spoluvlastníkov; z popísaného konceptu právnej úpravy vyplýva, že presadenie
záujmu na ochrane vlastníckej štruktúry, ktorý sťažovateľka kladie do popredia, je v prvom rade vecou
rozhodovania samotných spoluvlastníkov, nie vecou vôle štátu, resp. verejnej moci; preto nadväzujúca
súdna interpretácia a uplatnenie relevantných pravidiel Občianskeho zákonníka sú v rozhodujúcej
miere determinované dispozíciami opomenutých podielových spoluvlastníkov, nie kogentnou zákonnou

reguláciou; ústavný súd z uvedeného vyvodzuje, že hoci otázka, ktorú sťažovateľka svojou ústavnou
sťažnosťou nastolila, môže podnecovať diskusie na úrovni uplatňovania podústavného práva, o zásahu
do základného práva vlastniť majetok či práva na pokojné užívanie majetku tu uvažovať nemožno;
krajský súd svojím zmeňujúcim rozsudkom (odhliadnuc od zamietnutia žaloby z procesných dôvodov,
ktoré sťažovateľka v ústavnej sťažnosti nenamietla) nespochybnil sťažovateľkino spoluvlastníctvo

na dotknutých nehnuteľnostiach ani jej právo domáhať sa prípustnými prostriedkami ochrany jej
spoluvlastníctva; svojím právnym názorom kvalitu jej spoluvlastníctva zmenil (je len vecou hypotetickej
úvahy, či zhoršil) iba pripustením tretej osoby do okruhu podielových spoluvlastníkov; uvedená zmena je
však dominantne výsledkom podstaty spoluvlastníckeho vzťahu, v ktorom sa o otázkach týkajúcich sa
spoluvlastnenej veci rozhodujú všetci spoluvlastníci“ (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej

republiky sp. zn. III. ÚS 633/2023 zo dňa 07.12.2023 body 27 až 29 odôvodnenia); odvolací súd preto
dospel k záveru, že právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie v tomto smere vychádza z
ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít; pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pri viazanosti
žalobou je vylúčené, aby pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle menil, doplňoval či upresňovalpodstatné náležitosti kúpnej zmluvy, t.j. v prejednávanom spore správne označenie predmetu kúpy
vymedzením veľkosti požadovaného spoluvlastníckeho podielu;
(3) na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s
§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení

s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); skutkové
zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci ohľadne splnenia podmienok na zamietnutie
žaloby žalobcu považuje odvolací súd za správne a odvolacími dôvodmi sa žalobcovi správnosť
napadnutého rozsudku nepodarilo spochybniť (body 4.6 až 4.8 odôvodnenia). Odvolací súd nezistil ani
žalobcom tvrdenú inú vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku

(správne porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces), pretože napadnutý rozsudok obsahuje
dostatočné uvedenie dôvodov, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol a nepreskúmateľnosť
napadnutého rozsudku nemôže založiť samotná nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne

v celom rozsahu potvrdil a to vrátane závislého výroku (§ 379 písm. a/ C.s.p.) o trovách konania (druhý
výrok), ktorý bol odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore, ktorý však žiadne trovy konania
pred súdom prvej inštancie nežiadal nahradiť.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa

ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom konaní
v plnom rozsahu úspešný, preto mu vznikol proti plne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko však žalovanému žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli, pretože bol v odvolacom konaní úplne nečinný a žiadne trovy odvolacieho konania mu
nevyplývajú ani zo spisu, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznal
(porovnaj uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26.10.2016
alebo sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 uverejnené v zbierke ako R 72/2018).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.