Uznesenie – Poistenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoCsp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123209162
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8123209162.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc.
JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu MUDr. E. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúceho v F. č. XXX, právne zastúpeného JUDr. Danielom Tarbajom, advokátom, so
sídlom v Stropkove, na ul. Zámockej č.525/28, proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v
Bratislave, Digital Park I, na ul. Einsteinovej č. 21, IČO: 31 383 408, právne zastúpenému SEDLAČKO &

PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Štefánikovej č. 8, IČO: 36 853 186, o zaplatenie sumy
8.274,12 eur s príslušenstvom, o odvolaniach žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov zo dňa 13.06.2024 č.k. 34Csp 190/2023-78, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a stranám nárok na náhradu trov konania

nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej medzi stranami nebolo sporné,
že žalobcovi bola diagnostikovaná kritická choroba (bol hospitalizovaný a podstúpil operačný zákrok),
a ani to, že sa dožil konca poistnej doby dňom 01.08.2023.

3.Nebolotedasporné,žedošlokvznikudvochpoistnýchudalostí,ktorýmibolakritickáchorobaadožitie.
Spornou však zostala otázka, či má žalobca nárok na poistné plnenie z oboch poistných udalostí alebo
len z jednej, keďže podľa žalovaného došlo k zániku zmluvy z dôvodu nastania skoršej poistnej udalosti.

4. Žalovaný záver o zániku Zmluvy odvodzoval z článku OPP, pričom žalobca tvrdil, že OPP sa na ich
vzájomný vzťah neaplikujú, a tak medzi stranami bol sporný najmä obsah ich poistného vzťahu.

5. V prvom rade sa teda súd zaoberal vymedzením obsahu poistného záväzkového vzťahu vzniknutého
medzi stranami titulom Zmluvy, a to najmä v tom zmysle, či súčasťou Zmluvy sú OPP, a teda či kreujú
obsah predmetného vzťahu, nakoľko žalobca namietal, že nie sú súčasťou Zmluvy, keďže o nich v
priebehu trvania poistnej doby nemal vedomosť, nikdy s nimi nebol oboznámený, tieto netvorili súčasť
Zmluvy a nikdy ich ani nepodpísal.

6. Ďalej žalobca mimo v predchádzajúcom odseku uvedeného vo vzťahu k Prehláseniu ako
tzv. inkorporačnej doložke namietal, že tá je neplatná, keďže došlo k porušeniu spotrebiteľských
noriem (veľkosť písma Prehlásenia, prenesenie dôkazného bremena o oboznámení sa s poistnými
podmienkami).

7. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a je na ňu potrebné
aplikovať všetky právne predpisy vzťahujúce sa na ochranu spotrebiteľa.8. Podľa § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom
rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická

osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje
najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku
poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d)
údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s

poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade
poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné
podmienkypoistiteľa(poistnépodmienky),naktorésapoistnázmluvaodvolávaaktorésúknejpripojené
alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

9. Poistné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, musia však byť splnené podmienky

uvedené v § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka: a) poistná zmluva sa musí na poistné podmienky
odvolávať a zároveň b) poistné podmienky musia byť k poistnej zmluve pripojené alebo musia byť
pred uzavretím poistnej zmluvy budúcemu poistníkovi oznámené. Nemožno vylúčiť situáciu, keď k
poistnej zmluve z dôvodu individualizovaného prístupu nebudú pripojené, resp. neboli oznámené
poistné podmienky, avšak všetky potrebné náležitosti bude obsahovať samotná poistná zmluva.

Pri predpokladanom konštrukte poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok sa vychádza
z predpokladu individuálneho dojednania, resp. ustanovení v poistnej zmluve a štandardizovaných
zmluvných dojednaní vo všeobecných poistných podmienkach s predpokladom opakovaného použitia,
ktoré v sumári určujú obsah dojednaného poistenia. Účelom pripojenia, resp. oznámenia všeobecných
poistných podmienok je zabezpečenie vedomosti poistníka o dojednanom poistení. V prípade, že

už samotná poistná zmluva obsahuje náležitosti obsahovo dané na roveň všeobecným poistným
podmienkam, o to viac možno prezumovať vedomosť poistníka o obsahu zmluvného dojednania. Pokiaľ
poistná zmluva spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti a zároveň v komplexe spĺňa podmienku
určitosti právneho úkonu, potom nie je žiadny dôvod pre úvahu o jej neplatnosti (In: ŠTEVČEK, M.,
DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol. Občiansky zákonník

II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019).

10. Žalobca tvrdil, že žalovaný ho s poistnými podmienkami (najmä OPP) neoboznámil, pričom tak
bol povinný vo vzťahu k nemu ako spotrebiteľovi učiniť. Podľa neho je neprijateľné, aby bolo na
spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so

zmluvnými podmienkami.

11. Ustanovenie § 788 ods. 3 OZ neupravuje, že poistné podmienky majú byť tomu, kto poistnú zmluvu s
poistiteľomuzavrel„oboznámené“,aleupravuje,žemajúbyť„oznámené“.Termín„oznámené“znamená,
že ten, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, poistné podmienky dostal do svojej dispozície, aby si ich

mohol preštudovať. Pre platnosť poistnej zmluvy už nie je potrebné dokazovať, že uvedený účastník
poistnej zmluvy sa s poistnými podmienkami aj oboznámil, pretože zákonná formulácia neznie „alebo
bol s poistnými podmienkami oboznámený“. Pre právne úkony týkajúce sa poistenia je podľa § 791
ods. 1 OZ potrebná písomná forma, ak Občiansky zákonník alebo poistné podmienky neustanovia inak.
Zákonodarca v § 788 ods. 3 OZ pre formu poistných podmienok ustanovil, že sú súčasťou poistnej

zmluvy,aksananepoistnázmluvaodvolávaasúkzmluvepripojenéalebobolitomu,ktozmluvuuzavrel,
oznámené. Podmienkou, aby sa poistné podmienky stali súčasťou poistnej zmluvy, teda nie je, že musia
byť aj podpísané (Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 43Cob/47/2020 zo dňa 20. augusta 2020).

12. Z vyššie uvedeného vyplýva, že s poistnými podmienkami (v tomto prípade OPP) nemusel byť

žalobca „oboznámený“ ale stačilo, že mu boli „oznámené“. Podpísanie Prehlásenia (obsiahnutého v
návrhu) považoval súd za dostatočné preukázanie skutočnosti, že žalobcovi boli OPP oznámené.

13. V takomto prípade pritom ani nie je na žalobcu prenášané dôkazné bremeno oboznámenia
sa so zmluvnými podmienkami, keďže oboznámenie sa s poistnými podmienkami nie je nevyhnuté

preukazovať, ale postačí len preukázanie ich oznámenia.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené vyplýva, že na to, aby poistné podmienky tvorili neoddeliteľnú
súčasť poistnej zmluvy, musia byť splnené podmienky a) poistná zmluva sa musí na poistné podmienkyodvolávať a zároveň b) poistné podmienky musia byť k poistnej zmluve pripojené alebo musia byť pred
uzavretím poistnej zmluvy budúcemu poistníkovi oznámené.

15. Poistné podmienky v tomto prípade VPP, OPP a OPPP tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nakoľko
zmluvasanapoistnépodmienkyodvolávaazároveňpoistnépodmienkyboližalobcovipreduzatvorením
zmluvy oznámené. Podmienkou, aby sa poistné podmienky stali súčasťou poistnej zmluvy nie je, aby
museli byť aj podpísané.

16. Súd sa ďalej stotožnil s názorom žalobcu, že VPP a OPP sa môžu stať súčasťou Zmluvy
len prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky (Prehlásenia). Nestotožnil sa však s jeho
námietkou, že Prehlásenie je uvedené menším písmom ako ostatný text Zmluvy, keďže Prehlásenie je
vyjadrené písmom totožnej veľkosti ako text Návrhu.

17. Súd teda vychádzal z toho, že OPP sú súčasťou Zmluvy a práva a povinností zmluvných strán v

nich uvedené definujú obsah poistného vzťahu založeného medzi stranami Zmluvou.

18. Žalobca ďalej tvrdil, že „vychádzajúc z listu žalovaného zo dňa 1.2.2023, odkupná hodnota
žalobcovho poistenia k 1.8.2023 predstavuje 8.274,12 EUR. Práve žalovaným stanovená odkupná
hodnota poistenia ku dňu 1.8.2023 je suma, na ktorú má žalobca nárok v zmysle Zmluvy.“

19. V tomto smere dochádza k zamieňaniu pojmu „poistná suma“ s pojmom „odkupná hodnota“.
„Odkupná hodnota“ je pojem, ktorý Občiansky zákonník používa v § 788 a 792a a ktorý bol do
Občianskeho zákonníka importovaný zákonom č. 526/2002 Z. z. Občiansky zákonník s rovnakým
obsahom používa aj pojem „odbytné“. Odbytné predstavuje tú časť technickej rezervy, ktorá sa vytvára

na rezervotvornú zložku poistenia a ktorú poisťovňa vyplatí v prípade predčasného zániku poistenia.
Občiansky zákonník v § 788 ods. 2 písm. f) požaduje, aby poistná zmluva pre poistenie osôb obsahovala
aj „výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovňa vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia“. (In: ŠTEVČEK, M., DULAK, A., BAJÁNKOVÁ, J., FEČÍK, M., SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ,
M. a kol. Občiansky zákonník II. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019). Z uvedeného vyplýva, že pojem

poistná suma je pojmom odlišným od pojmu odkupná hodnota, a tieto pojmy nemožno stotožňovať.

20. Podľa článku 2 body 13. a 14. VPP, poistné plnenie je úhrada, ktorú poskytuje poistiteľ za poistnú
udalosť dojednanú v poistnej zmluve. Odbytné (odkupná hodnota) je rezerva poistného znížená o
doteraz nesplatené počiatočné náklady, prípadne ďalšie poplatky súvisiace s prevádzkou poistenia a

jeho zrušením. Ide o časť nespotrebovaného poistného uloženého v rezervách.

21. Medzi poistnou sumou a odkupnou hodnotou rozlišujú aj Občiansky zákonník (§ 788 ods. 2 písm.
a) a f), § 792a ods. 2 písm. f)). Aj z listu žalovaného zo dňa 01.02.2023 vyplýva, že sa rozlišuje medzi
pojmami „odkupná hodnota“ a „poistná suma“. „Poistná suma“ je teda iným právnym inštitútom ako

odkupná hodnota, a teda za predpokladu, že k zániku zmluvy by nedošlo v dôsledku vzniku poistnej
udalosti (diagnostikovania kritickej choroby) a zmluva by bola platná až do konca poistnej doby, teda by
nedošlo k predčasnému zániku poistenia, tak žalobca by nemal nárok na vyplatenie odkupnej hodnoty,
ale na vyplatenie poistnej sumy z dôvodu poistnej udalosti dožitia. Ak by však došlo k predčasnému
zániku poistenia, tak vtedy by žalobcovi vznikol nárok na odkupnú hodnotu (tzv. odbytné).

22. Podľa ustanovenia § 791 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, poistiteľ vydá tomu, kto s ním
poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy.

23. Poistku možno charakterizovať ako jednostranný právny úkon poisťovne, ktorým deklaruje

uzatvorenie poistnej zmluvy vo vzťahu k tomu, kto s ňou uzatvoril poistnú zmluvu. Z poistky 2 vyplýva,
že pre druh poistenia - životné poistenie pre zdravie a dôchodok je dohodnutá poistná suma vo výške
8.189,52 eur, pre prípad úmrtia, dožitia a diagnostikovania kritickej choroby poistná suma vo výške
8.189,52 eur a pre rozšírené úrazové krytie poistná suma vo výške 8.189,52 eur. Pre druh poistenia
životné poistenie pre zdravie a dôchodok je dohodnuté ročné poistenie vo výške 661 eur, pre prípad

úmrtia, dožitia a diagnostikovania kritickej choroby je poistné oslobodené od platenia a pre rozšírené
úrazové krytie je ročné poistné vo výške 135 eur.24. Poistka zároveň aj deklaruje obsah poistného vzťahu. Z poistky 2 pritom nevyplýva, že žalobca má
nárok na kumulatívne poistné plnenie v prípade viacerých poistných udalostí a to aj v prípade kritickej
choroby a aj v prípade dožitia.

25. Žalobca uviedol, že s VPP bol pri podpise Návrhu oboznámený a teda súd vychádzal z toho, že
sú súčasťou Zmluvy. Žalobca namietal veľkosť písma použitého v OPP. Tam použite písmo je však v
totožnej veľkosti ako písmo použité v VPP, pričom ich ustanovení sa dovolával aj žalobca (replika).

26. Podľa článku 7 bod 2 VPP poistná udalosť v poistení pre prípad dožitia nastane, ak sa poistený
dožije konca poistnej doby, pokiaľ poistenie nezaniklo z iných dôvodov.

27. V zmysle VPP platí, že žalobca by mal nárok na poistnú sumu v prípade dožitia, a to za predpokladu,
že poistenie by nezaniklo z iných dôvodov. Uvedené ustanovenie podporuje záver, že žalobca má nárok
na poistné plnenie v prípade nastania len jednej poistnej udalosti.

28. Žalobca vychádza ďalej z toho, že „poistenie tzv. „dožitie“ je späté výhradne s poistnou udalosťou
uplynutia doby (18 rokov) a predstavuje samostatný predmet poistenia. Čiastočný zánik poistnej zmluvy
v časti predmetu poistenia tzv. „diagnostikovanie kritickej choroby“ nie je dôvodom, resp. poistnou
udalosťou pre zánik Zmluvy v časti predmetu poistenia tzv „dožitia“.“ S uvedeným záverom sa súd

nestotožňuje,nakoľkotennevyplývazoZmluvyaanizplatnýchprávnychpredpisov.ZároveňajzPoistky
2 vyplýva, že pre všetky poistné udalostí je dohodnuté len jedno poistné, čo podporuje záver, že toto
poistné sa vzťahuje na jedno poistné plnenie spojené s jednou poistnou udalosťou.

29. Napokon je potrebné uviesť, že bez OPP (tak ako tvrdí žalobca) by nebolo možné považovať Zmluvu

za platnú, nakoľko by nebolo možné jednoznačne určiť obligatórne náležitosti poistnej zmluvy, a to v
rozsahu podľa § 788 Občianskeho zákonníka. V takomto prípade by bolo nutné považovať Zmluvu sa
absolútne neplatnú, a to za analogického použitia judikatúry: Ak sa poistná zmluva, ktorej súčasťou
sú všeobecné poistné podmienky, odvoláva na neexistujúce časti všeobecných poistných podmienok,
zmluva je neurčitá a nezrozumiteľná, a preto je podľa § 37 OZ neplatná. (R 48/2000, Rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obo 56/99, z 26. 8. 1999). Pritom pod podstatnými náležitosťami Zmluvy
sa rozumejú zákonom ustanovené požiadavky na minimálne obsahové vymedzenie príslušnej zmluvy,
ktoré zabezpečí, že zmluva bude identifikovateľná ako zmluvný typ a bude aspoň v základných črtách
akoprávnyúkonurčitá.Vynechanieniektorejzpodstatnýchnáležitostízmluvymázanásledok,žeprávny
úkon je postihnutý sankciou absolútnej neplatnosti.

30. Zároveň sám žalobca uviedol, že poistné plnenie (vo výške 8.274,12 EUR - oznámené 12.7.2023)
prijal titulom vzniku poistnej udalosti kritická choroba, pričom táto poistná udalosť vyplýva práve z OPP,
keďže nie je zrejmá z Návrhu a ani VPP.

31. Na základe vyššie uvedeného tak súd dospel k záveru, že OPP sú súčasťou Zmluvy a spolu definujú
obsah poistného záväzkovo právneho vzťahu medzi stranami.

32. Potom podľa článku 2 bod 1. OPP platí, že poistnou udalosťou v životnom poistení pre zdravie a
dôchodok je a) diagnostikovanie kritickej choroby alebo vznik diagnostikovanej skutočnosti pri splnení

podmienok uvedených v odseku 2 tohto článku počas poistnej ochrany, pokiaľ poistenie nezaniklo z
iných dôvodov; b) smrť poisteného počas poistnej doby, pokiaľ poistenie nezaniklo z iných dôvodov,
c) dožitie sa konca poistnej doby poisteným, pokiaľ poistenie nezaniklo z iných dôvodov a dožitie ako
poistná udalosť bolo dojednané v poistnej zmluve.

33. Podľa článku 2 bod 3. OPP poistenie končí vznikom poistnej udalosti poisteného.

34. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa § 816 Občianskeho zákonníka
Z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol

platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných
podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.35.Nazákladevyššieuvedenéhovyplýva,žepoisteniežalobcutitulomZmluvyskončilovznikompoistnej
udalostikritickejchorobydňa19.4.2023.Ztohtodôvodutaknemohlodôjsťanikvznikunárokunapoistné
plnenie z iných poistných udalostí, a to ani tej tvrdenej poistnej udalosti dožitia.

36. V zmysle takto uvedeného potom súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný a žalobu
v celom rozsahu zamietol.

37. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 257 C.s.p.

38. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca a žalovaný.

39. Žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právo v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

40. Rozsudok je arbitrárny a zmätočný, pretože jeho odôvodnenie vyvoláva viac otázok ako

poskytuje žalobcovi odpovedí. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia patrí medzi základné aspekty
spravodlivého procesu, čo potvrdzuje aj konštantná judikatúra ESĽP ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky. V opačnom prípade je rozhodnutie nepreskúmateľné a najmä nepresvedčivé. Odôvodnenie
súdneho rozhodnutia má podať jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto

uplatneniu. Dostatočnosť a relevantnosť odôvodnenia rozhodnutia sa musí týkať tak skutkovej, ako aj
právnej stránky rozhodnutia.

41. Je potrebné uviesť, že poistná zmluva obsahovala viacero predmetov poistenia, ktorými sú poistenie
pre prípad úmrtia, dožitia, diagnostikovania kritickej choroby a pripoistenie rozšíreného úrazového krytia.

Vôľa žalobcu pri uzatváraní poistnej zmluvy smerovala k uzatvoreniu viacerých solitérnych poistení. Je
zrejmé, že vôľa poistníka je v takýchto prípadoch byť poistený pre viacero poistných udalostí, ktoré
nastanú počas trvania poistného vzťahu. Žalovaný svojou argumentáciou, s ktorou sa stotožnil súd prvej
inštancie tvrdí, že daný poistný vzťah predstavoval akýsi hybrid, pri ktorom akákoľvek poistná udalosť
vedie k zániku aj iného predmetu poistenia, ktorá nemá žiaden súvis s týmto predmetom poistenia. Ak

v zmluve bolo uvedené jedno ročné poistenie pre všetky poistné udalosti, potom aj poistné sa vzťahuje
na jedno poistné plnenie spojené s jednou poistnou udalosťou.

42. Vo vzťahu k poistnému je potrebné dodať, že vzhľadom na viacero predmetov poistenia žalovaný v
zmluve dojednal vyššie ročné poistné, akoby to bolo v prípade, ak by spotrebiteľ uzatvoril samostatnú

poistnú zmluvu iba s jedným predmetnom poistenia, napr. poistenie iba pre prípad dožitia. Uvedené
vyplýva zo skutočností, že jedno poistné vo výške 644,53 eur ročne pri osemnástich rokov je v súhrnnej
sume 11.601,54 eur, avšak výška poistného plnenia predstavuje iba sumu 8.189,52 eur. Uvedené
preukazuje, že výška ročného poistného zohľadňuje skutočnosť, že poistná zmluva sa vzťahovala k
viacerým predmetom poistenia, t.j. pre viacero poistných udalostí. Je v rozpore s ekonomickým záujmom

poistníka ako spotrebiteľa, aby si uzavrel takú poistnú zmluvu, kde súčet všetkých zaplatených poistiek
prevýši, a to výrazne, výšku poistného plnenia v prípade, ak nastane poistná udalosť. Taktiež je v
rozpore s elementárnou logikou, aby si žalobca alebo akýkoľvek iný poistník uzatváral poistnú zmluvu s
viacerými predmetmi poistenia, pričom jedna poistná udalosť by znamenala zánik celej poistnej zmluvy
aj pre ostatné predmety poistenia a poistník bude platiť takéto zvýšené poistenie fakticky iba pre jednu

poistnúudalosť.Akbymalžalobcavedomosťotakejtonekalejobchodnejpraktikežalovaného,ktoroupri
vyššompoistnomjefaktickypoistenýibaprejednualternatívuzviacerýchpoistnýchudalostí,uzatvorilby
žalobca samostatné poistné zmluvy so samostatnými poistnými predmetmi. Nepochybne by pri takejto
samostatnejpoistnejzmluvepreprípaddožitiaboloročnépoistnédojednanévnižšejsumeakovprípade
predmetnej poistnej zmluvy zo dňa 31.07.2005 (viacero predmetov poistenia). Žalobca však nemal

žiadnu vedomosť o takomto výklade poistnej zmluvy ako to prezentuje žalovaný, keďže takýto výklad
jednoznačne a zrozumiteľne ani nevyplýva z predmetnej poistnej zmluvy. Postup poisťovne pri formulácii
poistnej zmluvy s poukazom na výklad prezentovaný žalovaným, predstavuje nekalú obchodnú praktiku,
keďže ustanovenia sú v tomto smere nezrozumiteľné, neurčité a uvádzajúce do omylu.43. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva záver prezentovaný žalovaným, že poistenie a poistné
plnenie sa týka iba prípadu, ak nastane jedna z viacerých poistných udalostí. Práve naopak, poistenie

a poistné plnenie bolo dohodnuté pre každý jednotlivý prípad poistnej udalosti zvlášť, t.j. pre prípad
smrti,preprípaddožitia,preprípaddiagnostikovaniakritickejchorobyarozšírenépripoistenieúrazového
krytia. Reštriktívny výklad zmluvných ustanovení zo strany žalovaného je v rozpore s vôľou žalobcu
ako poistníka, ako aj s obsahom a zmyslom celého záväzkového vzťahu. Argumentácia žalovaného
v žiadnom prípade nezodpovedá gramatickému, ani logickému a teleologickému výkladu, ako si to

predstavuje žalovaný a uvádza vo svojom vyjadrení. Pokiaľ žalovaný poukazuje vo svojom vyjadrení na
článok 2 ods. 1 OPP životného poistenia pre zdravie a dôchodok, tak dané ustanovenie iba vymenúva
jednotlivé poistné udalosti, a to bez použitia vylučovacej spojky (alebo). Teda ani z daného ustanovenia
nevyplýva záver prezentovaný žalovaným.

44. Inými dôvodmi pre zánik poistenia, s ktorými výslovne poistná zmluva počíta, sú dohoda, výpoveď

a zánik pre nezaplatenie poistného. Ďalšími faktickými dôvodmi pre zánik poistenia v prípade dožitia
je poistná udalosť v prípade smrti, keďže sa jedná o poistné udalosti, ktoré sa navzájom vylučujú.
Vznik poistnej udalosti v podobe diagnostikovania kritickej choroby však fakticky a ani zmluvne výslovne
nespôsobuje zánik poistenia pre prípad dožitia, a teda nevylučuje poistné plnenie pre tento prípad
poistenia.

45. Čo sa týka nároku na poistné plnenie, v tomto prípade je potrebné naviac aplikovať aj ust. § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,
ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

46. Čo sa týka inkorporačnej doložky, túto prvoinštančný súd nevyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Ak sa v odôvodnení rozsudku poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 20.08.2020 sp. zn. 43Cob 47/2020 v tomto smere je rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže
uvedené rozhodnutie nielenže nie je verejne prístupné, ale absentuje aj záznam o právoplatnosti
tohto rozhodnutia v registri doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti. Navyše dané rozhodnutie je na

posudzovanú vec neaplikovateľné, keďže bolo vydané v obchodno-právnom spore, v ktorom zmluvné
podmienky nepodliehajú súdnemu prieskumu neprijateľnosti zmluvných podmienok.

47. Žalovaný vo svojom opravnom prostriedku napadol iba výrok o trovách konania a tento navrhol
zmeniť,takabyžalovanémubolaprotižalobcovipriznanánáhradatrovprvoinštančnéhokonaniavcelom

rozsahu. Zdôraznil, že pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. neboli dané dôvody.

48. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu prechádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu je opodstatnené.

49. V súvislosti s vytýkanými nedostatkami týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia je právne
významné ust. § 220 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

50. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p. dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov

sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje stranám sporu posúdiť ako súd v ichveci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci
samej.

51. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa strane sporu odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

52. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia ako súčasť zákonného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so
všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a
právne významné. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné
dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať
tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia. V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných

skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba
takéto rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. článkom 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej
v odôvodnení koherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť
príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby

premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé
a presvedčivé.

53. Aj Najvyšší súd SR už v minulosti vo viacerých svojich rozhodnutiach práve pod vplyvom judikatúry

ESĽPaÚstavnéhosúduSRzaujalstanovisko,žemedziprávastranycivilnéhoprocesunazabezpečenie
spravodlivej ochrany jej práv a právom chránených záujmov patrí nepochybne aj právo na spravodlivý
proces a že za porušenie tohto práva treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je totiž odrazom
práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa

zaoberávšetkýmiprávnerelevantnýmidôvodmiuplatnenejžaloby,akoajšpecifickýminámietkamistrany
sporu. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom)
odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia
prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia

súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie.

54. V prejednávanej veci odôvodnenie rozhodnutia je založené na konštatovaní, podľa ktorého poistenie
žalobcu titulom zmluvy skončilo vznikom poistnej udalosti kritickej choroby dňa 19.04.2023. Z tohto
dôvodu tak nemohlo dôjsť ani k vzniku nároku na poistné plnenie z iných poistných udalostí, a to ani z

tvrdenej poistnej udalosti dožitia. S týmto záverom nie je možné sa stotožniť.

55. Z článku 1 bodu 1 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie jednoznačne vyplýva
možnosť dojednania životného poistenia fyzických osôb pre prípad: a) smrti, b) dožitia, c) smrti a dožitia,
d) smrti, dožitia a diagnostikovania kritických chorôb a vzniku diagnostikovaných skutočností alebo po

e) smrti a diagnostikovania kritických chorôb a vzniku diagnostikovaných skutočností.

56. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, samotné všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie
umožňovali dojednať poistné buď samostatne pre jednotlivé druhy poistenia alebo ako kombináciu
jednotlivých druhov poistenia.

57. Ak v jednej poistnej zmluve bolo dojednané životné poistenie pre prípad dožitia a diagnostikovania
kritických chorôb, bolo nevyhnutné v odôvodnení rozhodnutia podrobne vysvetliť, prečo vyplatenie
poistného plnenia z jednej poistnej udalosti, ktorou bolo diagnostikovanie kritickej choroby malo za
následok aj zánik poistenia dojednaného pre prípad dožitia.

58. Zánik poistenia je upravený v ust. § 800 až § 804 Občianskeho zákonníka. V týchto ustanoveniach
je upravený zánik poistenia formou výpovede (§ 800 Občianskeho zákonníka), v dôsledku neplateniapoistného (§ 801 Občianskeho zákonníka), a v prípade odstúpenia od zmluvy (§ 802 Občianskeho
zákonníka).

59. Čo sa týka všeobecnej úpravy zániku záväzkov v Občianskom zákonníku, túto upravovali ust. § 559
až § 587 uvedeného právneho predpisu. V týchto ustanoveniach sú uvedené: splnenie dlhu, dohoda,
nemožnosť plnenia, uplynutie času, smrť dlžníka alebo veriteľa, započítanie, výpoveď, neuplatnenie
práva, splynutie a urovnanie.

60. Z odôvodnenia rozsudku nie je zistiteľné, prečo vyplatenie poistného plnenia žalobcovi z titulu
diagnostikovania kritickej choroby malo za následok zánik životného poistenia pre prípad dožitia.

61. Podľa článku 2 bodu 3 Osobitných poistných podmienok životného poistenia pre zdravie a dôchodok
poistenie končí vznikom poistnej udalosti poisteného.

62. Vyššie uvedené ustanovenie je možné viazať vždy ku konkrétnemu druhu poistenia. Ak nastala
poistná udalosť v dôsledku diagnostikovania kritickej choroby, uvedené môže mať za následok len
skončenie poistenia vo vzťahu k tejto poistnej udalosti a nie k poistnej udalosti týkajúcej sa dožitia
poisteného, teda v danom prípade žalobcu.

63. Keďže vydanie nepreskúmateľného rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný
postup súdu, ktorým bolo znemožnené strane sporu, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom, odvolací súd podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

64. Po vrátení spisu bude úlohou súdu prvej inštancie opätovne sa zaoberať dôvodnosťou žaloby a
následne vo veci rozhodnúť tak, aby odôvodnenie rozhodnutia spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované
ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.

65. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

66. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).