Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. marec 2025

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 25Csp/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724201762
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bodo

ECLI: ECLI:SK:OSMI:2025:7724201762.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, sudca JUDr. Peter Bodo, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpeného Remedium Legal, s.r.o.,
Prievozská 2, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX,
XXX XX E., právne zastúpený WEBBER LEGAL, s.r.o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, Prešov
080 01, IČO: 50680552, v konaní o zaplatenie 10 816,06 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške trov

konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 10816,06 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 10816,06 Eur od 1.3.2023 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania.

2.Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.4.2018 právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová
banka, a.s., IČO: 31320155 a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
004055711190418, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému celkovú sumu

úveru vo výške 14270,00 Eur. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
V zmluve a VOP. Podľa žalobcu zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a zákona
o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v rozpore so zmluvnými podmienkami neuhrádzal pravidelné
mesačné splátky riadne a včas napriek opakovaným výzvam právneho predchodcu žalobcu, ktorý
žalovaného v súlade s § 53 ods. 9 OZ upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť

uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Následne právny predchodca žalobcu
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.6.2021 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.
Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná 3 mesiace
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa
13.11.2020 medzi postupcom Všeobecná úverová banka , a.s., a žalobcom a na základe žiadosti
o postúpenie a prevod zo dňa 28.2.2023 postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia sumu vo výške 14 739, 59 Eur , ktorá pozostávala

z istiny 10 816,06 Eur, z riadneho úroku vo výške 2918,09 Eur, z úroku z omeškania 947,64 Eur,
z poplatkov 57,80 Eur . Po postúpení pohľadávky žalovaný neuhradil nič. Žalovaná suma predstavuje
neuhradenú istinu úveru. Okrem tejto sumy sa žalobca domáha aj zákonných úrokov z omeškania od
dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky na žalobcu.3. Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný vecne odôvodnený odpor.
V odpore uviedol, že pokiaľ žalobca v žalobe prednáša skutkové tvrdenia o opakovaných výzvach

postupcu, má za to, že ide o vágne tvrdenia, nakoľko nie je zrejmé, akými úkonmi právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na úhradu úverových splátok, z akého dátumu sú tieto úkony, či ako boli
žalovanému doručované, a tak tieto tvrdenia ani nie sú konkrétnymi skutkovými tvrdeniami tak, ako
to vyžaduje CSP, a preto žalovaný ani nemá čo konkrétne popierať. Navyše, tieto tvrdenia nie sú ani
podporené dôkazmi. Z dôvodov právnej istoty však žalovaný poprel doručenie takýchto úkonov.

3.1. Žalovaný poukázal na to, že predpokladom platného zosplatnenia spotrebiteľského úveru podľa
platnejlegislatívy(ust.§53ods.9zákonač.40/1964Z.z.)je,ževeriteľupozornilspotrebiteľavlehotenie
kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru a rovnako,
že toto upozornenie ako jednostranný adresný právny úkon je adresátovi doručený (ust. § 45 ods. 1
zákona č. 40/1964 Z. z.). V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

6Obo 283/2003, (zverejnené Zo súdnej praxe č. 1/2007), z ktorého vyplýva: „Pri posudzovaní účinkov
doručovania jednostranného právneho úkonu v súdnom konaní musí byť nepochybne preukázané
doručenie tohto úkonu a nie je možné vychádzať len z predpokladov dôjdenia tejto zásielky adresátovi
jednostranného právneho úkonu na základe odoslania tejto zásielky na pošte.“. Žalobca, nepredniesol
žiadne skutkové tvrdenie, že by postupca splnil svoju povinnosť podľa ust. § 53 ods. 9 OZ, resp. ním

prednesené tvrdenia sú neurčité a vágne a žalovaný, ani súd, nemajú ako preveriť, či tento úkon bol
v súlade s platnou právnou úpravou a súdnou praxou žalovanému riadne doručený, rovnako tak, či
boli zachované zákonné lehoty a či takáto výzva spĺňa zákonné obsahové náležitosti. Zároveň uviedol,
že žalobca v návrhu neuvádza žiaden prostriedok procesného útoku k tomu, či a akým spôsobom
výzvu, ktorou vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 15.6.2021 podľa ust. § 565 OZ, pôvodný

veriteľ žalovanému doručil. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu na vydanie platobného rozkazu) netvrdí
žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si postupca splnil svoju povinnosť uvedenú vyššie, resp. sa
vyjadruje len vágne a neurčito, a termín konečnej splatnosti je 25.3.2026. Žalovaný má za to, že žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia o tom, že pôvodný veriteľ bol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru
a teda že pohľadávka mohla byť z postupcu postúpená na postupníka (ust. § 17 zákona č. 129/2010 Z.

z. ), Zároveň žalovaný uviedol, že predpokladom platného postúpenia pohľadávky banky je, že banka
písomne vyzve klienta postupom podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a táto výzva ako jednostranný
adresný právny úkon je adresátovi doručený (ust. § 45 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z.). Žalobca však
nepredniesol žiadne skutkové tvrdenie, že by postupca (pôvodný veriteľ) doručil alebo aspoň odoslal
žalovanému výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Nakoľko žalobca v žalobe (návrhu na

vydanie platobného rozkazu) netvrdí žiadne skutkové tvrdenie o tom, či a ako si postupca (pôvodný
veriteľ) splnil povinnosť podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách má za to, že žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia a po zrušení platobného rozkazu je potrebné žalobu zamietnuť. Rovnako v tejto
súvislosti poukázal na to, že podľa ust. § 526 ods. 1 OZ: „Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.“ Z návrhu na vydanie platobného rozkazu nie je zrejmé, kedy a akým úkonom bol žalovaný
o postúpení pohľadávky upovedomený a žalobca nepredniesol žiadne skutkové tvrdenia a neoznačil
žiaden dôkaz o tom, že by oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému doručené.

3.2.Žalovaný ďalej poukázal na to, že predmetom postúpenia v zmysle § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch môžu byť len také pohľadávky, u ktorých nastala prirodzená splatnosť celého
úveru, alebo u ktorých došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Preto uviedol, že pre neplatnosť
zosplatnenia úveru, ako aj vzhľadom na to, že termín konečnej splatnosti ešte nenastal, bolo postúpenie
pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu neplatné.

3.3. V ďalšom poukázal na to, že v žalobe síce žalobca uviedol, že : „ postupca uzatvoril so žalovaným
dňa 19.04.2018 Zmluvu č. 004055711190418 (ďalej len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov a že podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie

náležitosti sú upravené v zmluve a VOP“ ale žalovaný sa s Všeobecnými obchodnými podmienkami
(ďalej aj ako „OP“) oboznámil až v priebehu tohto súdneho konania. Uviedol, že Obchodné podmienky sa
nikdy nestali súčasťou zmluvy, do zmluvy neboli inkorporované správne a žalovaný nimi nie je viazaný.
Žalovaný ich nikdy nepodpísal, nikdy mu neboli doručené a nikdy sa s nimi neoboznámil. Zároveňuviedol , že zmluva je formulárová, je vopred pripravená pôvodným veriteľom a žalovaný nemal možnosť
znenie tejto formulárovej zmluvy ovplyvniť, a to žiadnym spôsobom. Jediný, kto zodpovedá za súlad
zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, je Pôvodný veriteľ. (V tomto smere poukázal na

Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-110/2014). Žalovaný podpísal formulárovú zmluvu tak, ako ju
na podpis pripravil pôvodný veriteľ a pôvodný veriteľ je teda jediným subjektom, ktorý zodpovedá za:
Súlad Zmluvy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, a platnú inkorporáciu OP do zmluvného
vzťahu.Žalovanýformulárovúzmluvupodpísal,aleOPnikdyneprevzal,nikdymunebolidoručené,nikdy
sa s nimi neoboznámil a nikdy s nimi neprejavil súhlas. Z tohto dôvodu OP neboli do zmluvy platne

inkorporované a žalovaný nimi nemôže byť viazaný. Žalovaný ako priemerný spotrebiteľ nemá dostatok
právnych a iných vedomostí a ani také možnosti ako pôvodný veriteľ, pre ktorého pracujú vlastní právnici
alebo advokátske kancelárie, aby počas uzatvárania zmluvy vedel, čo má byť a čo nemá byť súčasťou
zmluvy.

3.4.Ďalej poukázal aj na bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a prehlásil, že všetky

platby, ktoré historicky v súvislosti z predmetným úverom vykonal, započítava najprv na istinu a potom
na úroky.

3.5.Žalovaný uviedol, že v Zmluve nie sú uvedené viaceré zákonné náležitosti, resp. tieto sú uvedené
nesprávne (čo má v zmysle konštantnej súdnej praxe ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú

náležitosť neobsahovala):
1. predpoklady použité na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) Zákona) - v zmluve je táto náležitosť vyjadrená
nesprávne
2.ročnápercentuálnamieranákladov,vypočítanánazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy

o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k)
Zákona) - v zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne,
3. celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítaná na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9
ods. 2 písm. k) Zákona) – v zmluve je táto náležitosť vyjadrená nesprávne,

-Pokiaľ sa týka nesprávneho uvedenia predpokladov pre výpočet RPMN uviedol, že v zmluve síce sú
uvedené predpoklady použité na výpočet RPMN tak, že ako výška úveru je uvedená suma 14.270,- Eur,
ale skutočná výška úveru bola nižšia a rovnako v predpokladoch nie sú zahrnuté náklady na poistenie a
doplnkové služby (viď RPMN a celková čiastka). Vzhľadom na uvedené, sú tak predpoklady na výpočet

RPMN uvedené nesprávne, čo má rovnaký účinok, ako keby v Zmluve neboli uvedené vôbec. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok SD EÚ vo veci C-448/17 Danko

- K nesprávne uvedenej hodnote RPMN uviedol, že hodnota RPMN je v zmluve uvedená vo výške
11,62 %, resp. bez zľavy z voliteľnej služby vo výške 13,88 %. Táto hodnota je v zmluve uvedená

nesprávne, a to z dôvodu , že v zmluve je uvedená celková výška úveru 14.270,- Eur, avšak podľa
zmluvy bol poplatok za poskytnutie úveru vo výške 285,40,- Eur, a teda skutočná výška úveru bola
vo výške 13.984,60,- Eur. V tomto kontexte je aj podhodnotená hodnota RPMN, nakoľko táto zjavne
vychádzala z výšky spotrebiteľského úveru 14.270,- Eur, ktorá suma ale nebola spotrebiteľovi skutočne
poskytnutá. Použitie vyššej výšky úveru oproti skutočnej výške úveru má za následok podhodnotenie

RPMN. V tomto kontexte poukázal aj rozsudok SD EÚ vo veci C-377/2014. Poukázal ďalej na to, že
žalobca bol povinný uzavrieť okrem samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere tiež zmluvu o poistení,
aby získal u veriteľa spotrebiteľský úver, resp. aby ho získal za ponúkaných podmienok. Poistenie
nebolo dojednané individuálne. Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou
formulárovou, poistenie v nej bolo veriteľom vopred stanovené. Žalobca ( správne má byť žalovaný) ako

spotrebiteľ nemal absolútne žiadnu možnosť prejaviť dobrovoľnosť a nemal možnosť vyjadriť nesúhlas v
časti poistného, ale musel predpripravenú formulárovú zmluvu len akceptovať ako celok, alebo ako celok
ju odmietnuť. V návrhu zmluvy je poistenie predformulované a zakotvené priamo v zmluve a premietnuté
aj do výšky splátky. Ako vyplýva zo zmluvy, výška poistného bola 11,56 Eur / mesiac. Rovnako, ako
vyplýva z časti 3. Zmluvy – Ročná percentuálna miera nákladov, veriteľ pri jej výpočte vychádzal z výšky

splátky bez poistenia – t.j. 237,02 Eur / mesiac bez zľavy z voliteľnej služby a zo sumy 221,44 Eur so
zľavou z voliteľnej služby.- Ďalej poukázal aj na str. 2 zmluvy časť Zľavy z titulu voliteľnej služby – Odmena – zľava z úrokovej
sadzby – výška zľavy v % p.a. 2,00, podľa ktorého:
„Voliteľná služba „Odmena – zľava z úrokovej sadzby“ (ďalej len „Voliteľná služba“) predstavuje

zvýhodnenie (benefit) pre dlžníka vo forme zľavy z úrokovej sadzby uvedenej v tejto Zmluve, za to,
že Úver nebude predčasne splatený alebo čiastočne splatený formou mimoriadnej splátky zo strany
dlžníka, a to počas:
• celej lehoty splatnosti Úveru, ak lehota splatnosti uvedená v Základných podmienkach je minimálne
36 mesiacov alebo kratšia, alebo

• polovice lehoty splatnosti Úveru uvedenej v Základných podmienkach, pričom za minimálnu polovicu
lehoty splatnosti sa považuje 36 mesiacov. Pri nepárnom počte mesiacov lehoty splatnosti sa polovica
lehoty splatnosti na zaokrúhľuje smerom nadol.
Zároveň podľa Zmluvy:
- Vrátenie poplatku za poskytnutie úveru – benefit
Veriteľ sa zaväzuje vrátiť dlžníkovi uhradený poplatok za poskytnutie úveru po uplynutí 18 kalendárnych

mesiacov od čerpania úveru za predpokladu splnenia zo strany dlžníka nasledovných podmienok:
1)Dlžník(alebospoludlžníkvprípadeviacerýchdlžníkov)mávoVÚB,a.s.zriadenýnasvojemenobežný
účet najneskôr ku dňu uzavretia tejto úverovej zmluvy (ďalej len „bežný účet“), z ktorého sú inkasované
splátky úveru z tejto úverovej zmluvy...“.

Podľa cenníka, ktorý predložil sám žalobca a s ktorým sa žalovaný oboznámil až v tomto súdnom konaní,
poplatokzaúčetbolvovýške6–9eur/mes.(vzávislostiodzvolenéhodruhubežnéhoúčtu).Akžalovaný
chcel získať úver za ponúknutých výhodnejších podmienok, musel si zriadiť aj účet u veriteľa a teda
mesačne uhrádzať poplatok 6 alebo 9 eur za jeho vedenie, pričom tento poplatok nebol zahrnutý do
celkových nákladov a teda ani do RPMN.

Vzhľadom na uvedené je RPMN v zmluve vyjadrená nesprávne, a to v neprospech spotrebiteľa. Správne
uvedenie RPMN je mimoriadne dôležité v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere, nakoľko nesprávne
uvedená RPMN je spôsobilá vyvolať omyl u spotrebiteľa pri jeho rozhodovaní o využití produktov
jednotlivých dodávateľov, preto je potrebné, aby táto bola vždy uvedená správne, čo v tomto prípade

nenastalo. Vzhľadom na túto skutočnosť je RPMN v zmluve celkom jednoznačne podhodnotená a
vyjadrenánesprávne,atovneprospechspotrebiteľa,vdôsledkučohojeúverbezúročnýabezpoplatkov.

-K nesprávne uvedenej výške úveru uviedol, že pojem „celková výška spotrebiteľského úveru“: je
maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a pojem „celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom“
znamená : celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady
vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do
celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa

podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho
získanie za ponúkaných podmienok. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v právnej veci
C-377/2014 a uviedol, že popiera že by obdržal sumu 14 270,00 Eur nakoľko podľa zmluvy : „Výška
poplatku za poskytnutie úveru je 285,40 eur.“, a namietol, že skutočná výška úveru bola suma 14.270,-
Eur znížená o tento poplatok.

3.6.Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje náležitosti uvedené vyššie, v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm.
b) zákona sa spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom zmluvy považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Navrhol, aby súd žalobu zamietol.

4.V rámci vyjadrenia sa k odporu žalovaného žalobca ohľadne zosplatnenia úveru uviedol,
že postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. I ods.
5 zmluvy o úvere. Postupca výzvou zo dňa 06.05.2021 vyzval žalovaného na úhradu
omeškaných splátok vo výške 772,66 eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Žalobca ako dôkaz preukazujúci odoslanie tejto výzvy predložil podací

hárok spolu so žalobou. Poukázal na reťazec vytlačený na okraji predloženého podacieho
hárku:UPOMIE3_NEZ_20210506212751_100PP.DAT_afp_JOBID_3380861_CPSC6_1_HAROK.
Uvedený reťazec je automaticky pridávaný na podací hárok v stredisku tlače, pričom číselný kód
20210506 predstavuje dátum vyhotovenia zásielky odovzdávanej na poštovú prepravu - 06.05.2021.Úvod tohto reťazcu UPOMIE3 predstavuje identifikáciu zásielky dávanej do poštovej prepravy. Zároveň
uviedol, že ide o plne automatizovaný proces, do ktorého nie je možné vstúpiť. V prílohe tohto podania
predložil printscreen zo stránky https://tandt.posta.sk/, z ktorého je zrejmé, že po zadaní poštového

podacieho čísla tejto zásielky je možné odsledovať, že zásielka bola dňa 07.05.2021 podaná na pošte
Bratislava 12 a dňa 11.05.2021 doručená žalovanému, pričom nasledujúcim dňom začala plynúť 15
dňová lehota v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a uplynula dňa 26.05.2021. Žalobca je toho názoru, že bol
dodržaný postup podľa ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ.

4.1. Ohľadne splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca uviedol, že žalovaný
bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu
opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to:
- Tretia upomienka – pokus o zmier zo dňa 06.05.2021
- Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom zo dňa 15.06.2021

V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (7Cdo 26/2017;
1Cdo/147/2017 , 1Obdo/92/20187 ), z ktorých je možné vyvodiť, že podmienkami pre platné postúpenie
pohľadávky v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú nasledovné skutočnosti:
a)Banka musí preukázateľne písomne vyzvať dlžníka na splnenie pohľadávky
b)Dlžník musí byť nepretržite viac než 90 dní v omeškaní s plnením svojho záväzku po odoslaní tejto

výzvy na úhradu
Uvedenépodmienkysúpodľanázoružalobcubezpochybnostísplnené.Zmluvaopostúpenípohľadávky
má písomnú formu a dlžník bol opakovane vyzývaný na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej
platobnej histórie zrejmé, že žalovaný po doručení tejto zásielky túto sumu neuhradil. Nemožno mať
teda pochybnosti o 90 dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po

odoslaní tejto výzvy na úhradu. Poukázal aj na to, že v zmysle rozhodovacej praxe vyšších súdnych
autorít ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. 1Cdo/154/2022, 9Cdo/165/2022, a pod.) je
listinu s názvom „Výzva na predčasné splatenie zostatku úveru s príslušenstvom“ zo dňa 15.06.2021
bez pochybností možné považovať za výzvy v zmysle § 92 ods. 9 ZoB.

4.2.PokiaľsatýkazačleneniaVOPdozmluvypoukázalnačl.III.ods.6zmluvyoúverezktoréhovyplýva,
že žalovaný mal pri podpise zmluvy možnosť sa s ich obsahom oboznámiť, svojím podpisom potvrdil,
že ich prevzal. V prípade, že s ich ustanoveniami nesúhlasil, zmluvu o úvere podpísať nemal. Podotkol,
že žiadna norma spotrebiteľského práva Slovenskej republiky alebo Európskej únie nevyžaduje, aby
spotrebiteľská zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, resp. aby každá časť takého dokumentu

bola osobitne podpísaná. ( poukázal aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci Home Credit
C-42/15ako aj na viaceré rozhodnutia krajských súdov SR)

4.3.Čo sa týka námietky ohľadne formulárovej zmluvy žalobca uviedol, že zmluva o úvere č.
004055711190418 zo dňa 19.04.2018 bola žalovanému v rámci kontraktačného procesu predložená

na preštudovanie, pričom súhlas so všetkými jej ustanoveniami vyjadril vlastnoručným podpisom.
Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy neexistovala žiadna objektívna a už
vôbec nie vážna prekážka, ktorá by žalovanému znemožňovala resp. sťažovala oboznámiť sa s
textom navrhovanej zmluvy (žalovaný: 1. nebol v časovej tiesni, 2. nikto ho k podpisu nenútil,
3.neinformoval postupcu, že by text bol preňho prípadne nečitateľným či už z dôvodu veľkosti

písma, prípadne očnej vady, nedostatku svetla, straty poskytnutých dokumentov, prípadne iných rýdzo
subjektívnych dôvodov navrhovateľa 4. nežiadal postupcu ani nikoho iného o dodatočné podrobnejšie
vysvetlenie zmyslu niektorých navrhovaných zmluvných klauzúl a ani vysvetlenie právnych dôsledkov
jednotlivých klauzúl. Žalobca má za to, že žalovaný nebol donútený zmluvu za ponúkaných podmienok
podpisovať, nakoľko však podpisom vyjadril súhlas, postupca nemal dôvod pristupovať k individuálnemu

dojednávaniu podmienok. Individuálne dojednávanie podmienok s každým záujemcom o úverový
produkt by neúmerne zvýšilo náklady spojené s poskytnutím úveru, ktoré by sa mohli odraziť v
ďalších poplatkoch s týmto úverom spojených. Tvrdenia žalovaného o tom, že predložená zmluva bola
pripravená dodávateľom, žalobca nerozporovaeur. Samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, je najmä s
poukazom na rozsiahle povinnosti poskytovateľa, štandardne pripravená dodávateľom služby - bankou.

Tá na základe žiadosti klienta a po posúdení jeho bonity, predloží klientovi návrh zmluvy (ktorý je v
prejedávanom prípade plne v súlade so zákonom). Po oboznámení sa z jeho obsahom je následne
len na uvážení klienta či do zmluvného vzťahu za ponúkaných podmienok vstúpi alebo nie. Samotnáskutočnosť, že zmluva je pripravená dodávateľom, nemôže bez ďalšieho spôsobiť neplatnosť zmluvy
ani jej časti.

4.4.Pokiaľ sa týka povinných náležitostí zmluvy žalobca uviedol:
a) v súvislosti s predpokladmi pre výpočet RPMN poukázal na čl. I ods. 3 zmluvy, ktorý obsahuje
jednotlivé premenné použité na výpočet RPMN:
-Výška úrokovej sadzby – 10,40 % so zohľadnením zľavy z úrokovej sadzby/12,40 % bez zohľadnenia
zľavy z úrokovej sadzby

-Výška mesačnej splátky – 221,44 €/237,02 Eur
-Celkový počet anuitných splátok – 95
-Výška úveru – 14.270,00 Eur
-Poplatok za poskytnutie úveru – 285,40 Eur

Žalobca zástava názor, že takto vyjadrené predpoklady na výpočet RPMN napĺňajú všetky zákonné

požiadavky. ( v tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 7Cdo/183/2020)

b)v súvislosti s výpočtom RPMN poukázal na to ako sa vypočítava RPMN ( za použitia akých
symbolov, a uviedol, že poistné do výpočtu celkových nákladov, z dôvodu jeho fakultatívnosti
nevstupuje - nie je teda povinné a úverovú zmluvu za rovnakých podmienok môže klient uzatvoriť

aj bez dojednaného poistenia. V prejednávanom prípade predstavuje poistenie voliteľnú doplnkovú
službu. Uzatvorenie poistenia nebolo podmienkou uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani
podmienkou získania úveru za ponúkaných podmienok. Pre odstránenie pochybností spotrebiteľa, či
je povinný pre získanie úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok uzavrieť poistenie na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru, stanovil zákonodarca exaktnú formu toho, ako a kde je veriteľ

povinný túto informáciu spotrebiteľovi poskytnúť. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch musí
byť táto informácia vyjadrená v bode 3. formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom
úvere, ktorý je prílohou č. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zo žiadneho ďalšieho ustanovenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani jej celkového znenia fakultatívnosť alebo obligatórnosť poistenia
vyplývať nemusí. V prílohe predložil formuláre Európske informácie o spotrebiteľskom úvere k zmluve

(podpísané žalovaným) v bode 3 (str. 3) ktorých je vyjadrené zákonom predpísaným spôsobom, že pre
získanie úverov alebo získanie úverov za ponúkaných podmienok nie je potrebné uzavrieť poistenie na
zabezpečenie spotrebiteľského úveru.

c)pokiaľsatýkauvedeniacelkovejčiastkyspojenejsúveromuviedolvýpočetpreprípadzľavyzúrokovej

sadzby : 21.322,20 Eur = 285,40 Eur (poplatok za poskytnutie) + 95 * 221,44 Eur a pre prípad
neposkytnutia zľavy z úrokovej sadzby : 22.802,30 Eur = 285,40 Eur (poplatok za poskytnutie) + 95 *
237,02 Eur

d) Pokiaľ sa týka námietky ohľadne celkovej výšky úveru poukázal na čl. I. ods. 1 zmluvy kde je výška

a mena úveru: 14.270,00 Eur. Ako formu splácania úveru, vrátane všetkých peňažných záväzkov, ktoré
mu zo zmluvy vzniknú, si dlžník zvolil inkaso z bežného účtu (viď čl. I. ods. 2. Zmluvy o úvere). Dlžník
mal možnosť si pri uzavretí zmluvy zvoliť iný spôsob úhrady splátky úveru a jednotlivých poplatkov ako
formou inkasa. V tejto súvislosti poukázal na čl. IV. ods. 2 Všeobecných obchodných podmienok VÚB,
a.s., podľa ktorého „Vy ste oprávnený splácať Úver inkasom z Vášho Bežného účtu alebo z účtu v

inej banke, alebo iným bezhotovostným alebo hotovostným spôsobom v rovnakej mene, ako je mena
poskytnutého Úveru. Voľba spôsobu splácania Úveru je na Vás a je uvedená v Zmluve.“ Do pozornosti
súdu dal aj skutočnosť, že poplatky, ktoré bol žalovaný podľa uzatvorenej zmluvy o úvere povinný platiť
sú prehľadne, zrozumiteľne a transparentne uvedené v samostatnom čl. I bod 7. Zmluvy o úvere, jasne
označenom ako „Poplatky platné podľa cenníka VUB, a.s. ku dňu uzavretia tejto zmluvy“. V súlade s

uvedeným výberom žalovaného realizoval žalobca inkaso poplatku za poskytnutie úveru na ťarchu jeho
osobného účtu dňa 19.04.2018 v zmysle čl. I bod 7. Zmluvy o úvere, v ktorom splatnosť poplatku za
poskytnutie úveru bola dohodnutá najneskôr ku dňu prvého čerpania úveru. Žalobca v tomto smere
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022, sp. zn. 7Cdo/277/2020, ako aj na
rozsudok KS KE sp.zn. 6Co/79/2019. Záverom uviedol, že na základe uvedených skutočností nie je

možné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Navrhol aby súd žalobe vyhovel.

5.Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu poukázal na to, že žalobca sa v úvode vyjadrenia
vyjadruje k špecifikácii uplatneného nároku, k výzve podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankácha zároveň k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, pričom uvádza, že postupca si možnosť vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť (údajne) dohodol so žalovaným v čl I. ods. 5 písm. a) Zmluvy o úvere. Postupca
Treťou upomienkou – Pokus o zmier zo dňa 06.05.2021 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných

splátok vo výške 772,66 Eur a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Táto
listinamalabyťpodľatvrdenížalobcudanánapoštovúprepravudňa07.05.2021adoručenážalovanému
dňa 11.05.2021. Žalobca v tejto súvislosti odkazuje na podací hárok a stránku Slovenskej pošty https://
tandt.posta.sk/.Ďalejuvádza,žeoddátumudoručenia(11.05.2021)začalaplynúť15-dňoválehotapodľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uplynula dňa 26.05.2021. Nakoľko žalovaný omeškané splátky

neuhradil, postupca podaním zo dňa 15.06.2021 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Uvedená listina
bola v zmysle doručenky, ktorá tvorí prílohu žaloby neprevzatá žalovaným v odbernej lehote. Žalovaný
namietol, že ide o nové skutkové tvrdenia, ktoré predstavujú zmenu žaloby. V zmysle ust. § 140 ods.
2 CSP „Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v
žalobe.“. V zmysle ust. § 294 CSP „Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je
žalovaným spotrebiteľ.“ Skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom údajného splnenia zákonných podmienok

zosplatnenia úveru, dojednania práva vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, splnenia podmienok podľa
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ako aj k odoslaniu / doručovaniu výzvy podľa ust. § 53 ods.
9 OZ a § 565 OZ a s tým súvisiace nové dôkazy považuje za neprípustnú zmenu žaloby a má za to, že
súd na takúto zmenu žaloby a nové skutkové tvrdenia ako aj nové dôkazy nemôže prihliadať. ( poukázal
na rozhodnutie KS PO 11Co/110/2018).

5.1.Zároveň žalovaný vzniesol námietku voči obsahovej stránke tretej upomienky – pokus o zmier
zo dňa 6.5.2021 , ktorú považuje za neurčitú a neplatnú. Z tejto tretej upomienky – pokus o zmier
zo dňa 06.05.2021 nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou Zmluvy bol žalovaný v omeškaní a
ktorú konkrétnu splátku žalobca požadoval od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel

vyhláseniu predčasnej splatnosti. Uviedol, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na úhradu čiastky 772,66
EUR okamžite, z čoho výška istiny predstavovala sumu 362,06 Eur a zvyšok boli úroky a poplatky.
Výška splátky pritom bola vo výške 233 Eur (s poistením 11,56 5 Eur), resp. bez zľavy z Voliteľnej
služby vo výške 248,58 Eur (s poistením 11,56 Eur). Takýto právny úkon je neurčitý, nakoľko nie je
možné identifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou mal byť žalovaný v omeškaní. Takýto právny úkon je

neplatný, nakoľko je vykonaný v rozpore s ust. § 53 ods. 9 OZ a žalobca tak neumožnil žalovanému sa
riadne brániť, nakoľko zabráneniu vyhlásenia predčasnej splatnosti podmieňoval zaplatením viac ako
jednej splátky, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Navyše, tento právny úkon je
ďalej neurčitý aj z dôvodu, že z tohto právneho úkonu nie je ani možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec v
omeškaní s nejakou splátkou po dobu 3 mesiacov, alebo nie a súd to nemá pre nedostatok vymedzenia

tejto náležitosti v upozornení žalobcu ako posúdiť. Vo výzve dokonca nie je uvedené vôbec, s plnením
ktorej konkrétnej povinnosti je žalovaný v omeškaní a tento právny úkon neobsahuje jednoznačné, jasné
a určité a rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu
postaveniu spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Navyše veriteľ ani neposkytol žalovanému
lehotu 15 dní, keď požadoval úhradu uvedenej sumy okamžite. Tento právny úkon teda nie je perfektný

a nie je v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ a je teda neplatný. Žalobca tak konal v rozpore s ust. § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka a teda vyhlásenie predčasnej splatnosti je pre rozpor so zákonom neplatné v
zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Nakoľko neboli splnené podmienky podľa ust. § 53 ods. 9 OZ,
ani platné dojednanie možnosti zosplatnenia úveru v Zmluve, nemohlo dôjsť ani k platnému vyhláseniu
predčasnej splatnosti úveru podľa ust. § 565 OZ. (V tejto súvislosti poukázal na rozsudok OS Martin

sp.zn. 6Csp/39/2021 a rozhodnutie KS Žilina sp.zn. 7CoCsp/1/2022)

5.2.K vyjadreniam žalobcu ohľadne náležitostí zmluvy, a to k RPMN a celkovej čiastke, uviedol, že aj v
tomto prípade ide o nové skutkové tvrdenia, a teda neprípustnú zmenu žaloby. Žalobcovi nič nebránilo,
aby už v samotnej žalobe uviedol jednotlivé tvrdenia na preukázanie toho, že zmluva je v súlade so

zákonom, a teda že mu skutočne prináleží nárok v tvrdenej výške. Ide pritom o náležitosti, ktoré musí
zmluva obsahovať a musia byť uvedené správne, a to pod sankciou bezúročnosti a bezpoplatkovosti a
na tieto nové skutkové tvrdenia teda súd nemôže prihliadať. V ostatnom poukázal na podaný odpor.

5.3.Pokiaľ sa týka tvrdení žalobcu ohľadne procesu uzatvárania zmluvy žalovaný rovnako uviedol, že

skutkové tvrdenia o priebehu procesu uzatvárania zmluvy považuje za neprípustnú zmenu žaloby a má
za to, že súd na takúto zmenu žaloby a nové skutkové tvrdenia nemôže prihliadať. Ohľadne procesu
uzatvárania spotrebiteľskej zmluvy poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C
- 449/13, CA Consumer Finance SA v. Bakkaus, konkrétne na bod 28 odôvodnenia: „Naopak účinnévykonanie práv priznaných smernicou 2008/48 zabezpečuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej je
veriteľ v zásade povinný preukázať pred súdom správny výkon týchto predzmluvných povinností. Cieľom
takéhoto pravidla je zaistiť, ako uvádza bod 21 tohto rozsudku, ochranu spotrebiteľa, bez neprimeraného

poškodenia práva veriteľa na spravodlivý proces. Ako totiž uvádza v bode 35 svojich návrhov generálny
advokát, obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovania dôkazov o splnení
svojich informačných povinností a povinnosti poskytnúť vysvetlenia.“. Poukázal aj na to, že žalobca
síce tvrdí, ale nijako nepreukázal, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa so všetkými podkladmi a
vyjadriť s nimi súhlas. Žalovaný nie je povinný rozumieť všetkým ustanoveniam a dojednaniam v zmluve,

ktoré sú častokrát napísané komplikovane a nezrozumiteľne pre bežného občana – laika. Na druhej
strane je tu banka, ktorá má skúsenosti so zmluvami tohto druhu a zákon jej vyslovene ukladá povinnosť
informovať klienta o podstatných náležitostiach a podmienkach poskytnutia a splácania úveru pred
podpisom zmluvy. Podstata tejto zmluvy je, že ju žalovaný mohol buď ako celok prijať alebo ako celok
odmietnuť. Žalovanému nebola poskytnutá možnosť vyjednávať o podmienkach zmluvy.

5.4. Pokiaľ sa týka inkorporácie VOP do zmluvy uviedol, že aj v tomto prípade ide o nové skutkové
tvrdenia žalobcu, ktoré neboli prednesené v návrhu na vydanie platobného rozkazu, a teda ide o
neprípustnú zmenu žaloby, na ktorú nie je možné prihliadať. Trvá na tom, že VOP neboli do zmluvy
inkorporované platne, žalovaný bol s nimi po prvýkrát oboznámený až počas tohto súdneho konania
a teda VOP nie sú pre žalovaného ako spotrebiteľa záväzné. Žalobca nepreukázal, že by sa žalovaný

skutočne oboznámil s VOP a predmetné ustanovenie je rovnako ako celá zmluva predpripravené a
žalovaný nemohol obsah tohto formulárového ustanovenia nijako meniť ani doplniť. To, že v zmluve
bolo napísané, že tieto podmienky mu boli odovzdané, resp. boli zaslané elektronickou poštou či iným
dohodnutým spôsobom neznamená, že tomu tak bolo aj v skutočnosti. Žalovaný uvedené poprel.
Žalovaný tiež poprel, že by pri uzatvorení zmluvy mal možnosť sa s obsahom Všeobecných podmienok

oboznámiť. ( V tejto súvislosti poukázal aj na výrok 1 rozsudku SD EÚ vo veci C-42/15) Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že VOP nemusia byť na samostatnej listine a musia byť vypracované v písomnej
forme alebo na inom trvanlivom nosiči, ale súčasne, tieto musia byť skutočne odovzdané spotrebiteľovi
pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a povinnosťami,
čo v danej veci nebolo. Vzhľadom na uvedené navrhol aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému

nárok na náhradu trov konania.

6.Vo svojom vyjadrení zo dňa 10.2.2025 žalobca (jeho právny zástupca) ohľadne splnenia povinnosti
veriteľaposúdiťsodbornoustarostlivosťouschopnosťdlžníkasplácaťúveruviedol,že veriteľpostupoval
nasledovne:

-Čo sa týka výdavkov (peňažných záväzkov) žalovaného vychádzal výlučne z úverových peňažných
záväzkov. V tejto súvislosti poukázal na odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veci
NBS-000-096-061, ktorý potvrdzuje uvedený názor žalobcu. Túto kategóriu výdavkov spotrebiteľa tvoria
predovšetkým záväzky z úverových vzťahov, pripadane z nadväzujúcich záväzkov z finančných služieb
(napr. poistenie schopnosti splácať úver dojednané spolu s úverom) a nie je možné ich rozširovať o

výdavky spotrebiteľa, ktoré vstupujú do vzorca v paušalizovanom vyjadrení v predchádzajúcej kategórií
nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa“ Existujúce peňažné záväzky
veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 19.04.2018. Na základe tohto dopytu veriteľ zistil, že
žalovaný mal v čase poskytnutia záväzkové vzťahy vo výške 89,00 Eur. Nový úver bol poskytnutý s
mesačnousplátkou233,00Eur.Výdavkynapeňažnézáväzkyspotrebiteľatedabolivovýške322,00Eur.

-Pokiaľ sa týka celkovej výšky čistých príjmov spotrebiteľa veriteľ disponoval informáciami o príjme
žalovaného na základe dôchodku vo výške 1 000,00 Eur. Čistý príjem spotrebiteľa bol vo výške 1 000,00
Eur. Veriteľ teda počítal s mesačným čistým príjmom vo výške 1 000,00 Eur.

-V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum
spotrebiteľa v celkovej sume 199,48 Eur, nakoľko spotrebiteľ neuviedol v žiadosti o úver žiadne
maloleté deti a rodinný stav slobodný. Veriteľ zároveň bral do úvahy paušálne výdavky, ktoré v zmysle
opatrenia NBS spolu so životným minimom reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na
stravu, bývanie, ošatenie a pod. Tie boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu

spotrebiteľa a životným minimom spotrebiteľa, životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20 % - teda 160,10 Eur ((1000,00 € - 199,48 Eur) * 20%). V tejto
súvislosti poukázal na priloženú odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024 vo veciNBS-000-096-061. Celková výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
bola vo výške 359,58 Eur.

-Následne uviedol vzorec pre výpočet DSTI kde Hodnota DSTI neprekročila hodnotu 1, a preto bola
schopnosť splácať poskytnutý úver posúdená v súlade s Opatrením a zákona o spotrebiteľských
úveroch.

DSTI=(322,00 €)/(1 000,00 € -359,58 € )

DSTI = 0,50280289189737

-Pokiaľ sa týka založenia č.u. F. poukázal nato, že ide o účet určený na čerpanie úveru a teda nie
je predmetom postupovanej pohľadávky. Ďalej uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch môže byť tvorená viacerými listinami, právnym putom previazanými
komponentmi, ktoré sú spotrebiteľovi odovzdané pred podpisom zmluvy (rozhodnutie Súdny dvor

EÚ (C-42/15). Skutočnosť , že žalovaný mal všetky komponenty zmluvy k dispozícii, resp. že sa
s nimi oboznámil, žalovaný vyhlásil podpisom zmluvy (viď časť III Zmluvy). Zastáva názor, že nie
všetky komponenty zmluvy musia byť podpísané. (Žalobca v tomto smere poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.4 Cdo 9/2019 z 27. mája 2020, na rozhodnutie KS
v Trnave 23CoCsp/46/2021, a 23CoCsp/48/2020). Navrhol aby súd žalobe vyhovel.

7. Súd rozhodol na pojednávaní dňa 3.3.2025, na ktorom žalobca zotrval na svojej doterajšej
argumentácii. Ďalej uviedol, že celá obrana žalovaného je postavená na tom , že vlastne úver
nepotreboval, zo zmluvou sa vlastne ani neoboznámil. Má zato, že išlo o neobozretného klienta, teda
spotrebiteľa, ktorého nechránia predpisy na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný čerpal výhody z uvedeného

úverového vzťahu. Čo sa týka skúmania bonity poukázal na vyjadrenie kde je uvedené, že bolo
nahliadnuté do úverového registra, že bol deklarovaný príjem 1000,00 Eur s tým, že išlo o predschválený
úver a predschválené úvery zväčša fungujú na základe toho, že banka má na základe osobného účtu
klienta prehľad o tom aké príjmy a aké výdavky má, takéto úvery sú bežnou záležitosťou a nebolo
povinnosťou klienta aby zmluvu podpísal a čerpal prostriedky. Má zato, že čo sa týka bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru, tak posudzovanie úveru z tohto hľadiska je bezpredmetné, irelevantné, keďže
žalobca si v tomto konaní uplatnil len zostatok nezaplatenej istiny a nič viac, žiadne úroky, žiadne
poplatky navyše, čo vyplýva aj zo súdu predloženej špecifikácie žalovanej sumy. Na otázku súdu či
žalovaný mal pred poskytnutím úveru v banke účet vo G. právny zástupca žalobcu nevedel odpovedať
a na otázku súdu na právneho zástupcu žalobcu či sa vie vyjadriť k tomu , či existuje doklad o priznaní

sociálnej dávky dlhodobého charakteru uviedol, že nemá bližšie informácie ako sú tie, uvedené vo
vyjadrení ohľadne bonity. Následne uviedol, že sa pridržiava všetkých argumentov a vyjadrení, ktoré
odzneli na dnešnom pojednávaní a ktoré tvoria obsah spisu , má za to, že bonita bola dostatočne
overovaná , spotrebiteľ bol neobozretný, pretože sa nedodstatočne oboznámil so zmluvou . Skutočnosť
je taká, že čerpal úver a vrátil len malú časť a je na zváženie či veriteľovi by nemala byť vrátená aspoň

istina. Má zato, že boli dostatočne preukázané všetky skutočnosti nato, aby súd žalobe vyhovel a priznal
žalobcovi požadovanú sumu.

8. Zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na doterajšej argumentácii a ďalej uviedol, že potom,
ako im bolo doručené vyjadrenie žalobcu o tom, ako bola skúmaná bonita, inicioval poradu so

žalovaným, aby ho oboznámil s prostriedkami procesného útoku a aby od neho zistil skutkové okolnosti,
alebo potvrdenia o tom, ako tie veci boli s tou bonitou a s procesom uzatvárania zmluvy. Uviedol, že
k uzatváraniu zmluvy došlo tak, že banka, alebo pôvodný veriteľ, telefonicky oslovila žalovaného, čiže
mu zatelefonovali, že má predschválený úver , že nech príde do banky, že mu ho dajú. On sa tomu
čudoval a bol prekvapený s tým, že on sám seba považoval za nebonitného. On to vysvetlil v telefóne,

že si nemyslí, že mu ho dajú, lebo nie je bonitný, napriek tomu ho banka presviedčala, že mu to dajú ,
tak sa žalovaný dohodol na osobnom stretnutí. Prišiel do banky , kde vysvetlil pracovníčke banky, že on
sa živí ako muzikant v Nemecku, kde chodí sezónne hrávať, pol roka robí, druhého polroka nie a pričom
vždy je zmluva podpísaná len na jednu sezónu. Že nešlo o dlhodobý kontrakt, nie je to na dobu neurčitú,
je to vždy na jednu sezónu. A vysvetlil jej, že odtiaľ on má príjem približne 1.000,- Eur mesačne, čo

uviedol tej pracovníčke. Mal stále zato, že úver mu nedajú a že tá suma, ktorá je poskytovaná je vysoká
suma, bolo to 14.270,- Eur a sa mu to zdalo, že je to vysoká splátka. Pracovníčka banky ho následne
presviedčala, aké je to výhodné, že to je dobrá úroková sadzba, že si to má zobrať, že mu to schvália.
Žalovaný stále vyjadroval obavy, ale pracovníčka banky ho presviedčala o výhodnosti tejto ponuky až sažalovaný rozhodol úver zobrať. Jednotlivé dokumenty ako boli podpísané , teda žiadosť o poskytnutie
úveru a zmluva bola podpísané digitálne, nešlo o fyzický podpis dokumentu, že vám je predložený
dokument v listinnej forme, bolo to podpísané digitálne na mieste cez taký malý tablet. Tá zmluva sama

osebemá10stránažalovanýuviedol,žeceztentabletmuničneboloukázanéabolotonastavené, „ že
tu toto podpíšte“. Boli podpísané dva dokumenty – žiadosť a zmluva. Aj v spise vidno, že tam je digitálny
podpis. Nainýchdokumentoch, kde tendigitálnypodpisnieje,dokumentynebolidanénapodpisamám
zato, že mu neboli ani odovzdané žalovanému, lebo tam výslovne chýba podpis. Sú to dokumenty,
ako štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere – formulár, formulár informácia o ročnej

percentuálnej miere nákladov a priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov a VOP. Je
tam síce vyznačené miesto na podpis, ale podpísané to nie je. Takže neviem ako je preukázané, že
mu to bolo odovzdané. Ani žiadne obchodné podmienky ani VOP. Čiže mám zato, že tieto dokumenty
neboli platne implementované do zmluvného vzťahu. Späť k téme kontraktácie , tak žalovaný dôveroval
tomu pracovníkovi banky, že sú tam uvádzané údaje, ktoré on tvrdil, a v tomto poukazujeme na to,
že podľa žalovaného je úplným nezmysel a výmysel, žeby jeho príjem plynul z dôchodku . Je tu v tej

žiadosti uvedené, že ako doklad o príjme je predložený doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého
charakteru. Nám nebolo nič také doručené, je tu žiadosť kde sa tvrdí, nebolo to priložené, opýtal sa
žalovaného, prečo, on povedal, že nič také neexistuje, žeby on mal príjem z dôchodku a že to považuje
za klamstvo, že tam je niečo také uvedené. Čo je ale dôležite a podstatné keď sa otvorít tu žiadosť, z toho
posledného dokumentu – vyjadrenia, žiadosť o úver na str. 5 z 5, nasleduje hore podpis žiadateľa a až

následne dole pod tým je uvedené, že vyplní banka, kde je uvedené zoznam predložených dokladov
po a/ doklad totožnosti a po b/ doklad o priznaní dávky sociálneho charakteru , podpis H. E.. Takže
žiadateľ toto nikdy nepodpísal , že on tam priložil takýto doklad. To nejaká pani E. napísala, že to tam
dala, prečo tam napísala, ale nepodpísal to on. Je to pod podpisom žalovaného a žalovaný hovorí, že
on vyslovene tej pani povedal, že sa živí ako muzikant a že považuje za klamstvo, že niečo také je

tam napísané. A nič také tam ani nie je, nič také nie je ani priložené, nič také neexistuje a preto ste
to ani nepredložili. Toľko k tomu. Zároveň uviedol, že zamestnanci banky sú odmeňovaní jednak majú
paušálny plat a potom majú variabilnú zložku mzdy. Tá variabilná zložka mzdy je podľa toho, ako plnia
plány. Dostanú nejaký kvartálny plán a majú predať určitý počet poistení, určitý počet úverov , určitý
počet hypoték, otvoriť určitý počet účtov. A keď sa to splní, po a/ keď to splní individuálny pracovník

zato niečo dostane a ak pobočka splní pobočkový plán, tak ešte aj pobočka niečo dostane a potom
s to rozdelí medzi jednotlivých zamestnancov. Čiže má zato, že tu toto bolo jednoznačne aj zo strany
tejto pracovníčky pravdepodobne motivované tým, že asi zato dostane nejakú odmenu, prečo to tam
ona vypísala, žalovaný stále nevie. Žalovaný dôrazne popiera, žeby on povedal, že má nejaký príjem
z dôchodku. V tomto kontexte právny záver pre vec je taký, že veriteľ nijako neoveril ten príjem. Príjem

žalovanéhoniejeakopreukázať,žeboloverovaný.Aboloschválenéjehovyhlásenie,čomázanásledok
porušenie povinnosti s odbornou starostlivosťou posudzovať spôsobilosť splácvať úver a nemožno
vyhlásiť predčasnú splatnosť a teda ide o neplatné postúpenie lebo termín konečnej splatnosti bol až
v roku 2026 čo ešte nenastalo. Toho osobného stretnutia, kedy došlo k tej kontraktácii, sa zúčastnila
aj partnerka žalovaného, dlhodobá a celé podľa názoru, resp. pamäťovej stopy žalovaného táto vec,

tento obchod, trval asi 20 minút. Po to ako ho zavolali, prišiel osobne, keď bol v tej banke.

8.1. Pokiaľ sa týka tvrdenia, že spotrebiteľ, žalovaný, je nejaký neobozretný, a že mu nemožno
poskytnúť ochranu, poukázal na to či aj banka, alebo pracovníčka nemá byť zodpovedná. Ochrana
spotrebiteľajepostavenánatom,žeexistujepožiadavkadôverymedzispotrebiteľomadodávateľomatá

nemôže byť porušená. Aj keby si zmluvu neprečítal , nie je zbavený žiadnej ochrany, pretože má dôveru
v to, že tá zmluva je v súlade s právnymi predpismi a súd môže rozhodnúť v jeho prospech nie vtedy,
keď sa žalovanému niečo z tej zmluvy nepáči, ale vtedy keď je zmluva v rozpore s právnymi predpismi.
To nie je o tom , že som alebo nie som neobozretný. Ja som mal dôveru, že banka vyhotovila zmluvu
v súlade s právnymi predpismi. Ja na tú zmluvu aj tak nemám vplyv. Ak keby som si ju celú prečítal, a tej

pracovníčke banky by som povedal, že sa mi tam nepáči toto ustanovenie, toto... Buď úver ako celok
prijmem, alebo odmietnem. Presne o tom to je. A preto má byť sankciovaný taký dodávateľ, taká banka,
ktorá takéto niečo uvedie na trh a uvádza na trh pre širokú škálu spotrebiteľov, nejaký produkt, ktorý je
v rozpore s právnymi predpismi. O tom to je, tá sankcia. K tvrdeniu , že bol deklarovaný príjem 1.000,-
Eur uviedol, že áno, on to tvrdil, on tam bol, povedal, že má príjem 1.000,- Eur z toho, že je muzikant,

prečo je tam tá sociálna dávka, ako sa to tam dostalo, ale aj keď niekto deklaruje, že má nejaký príjem,
je vašou povinnosťou si to veriť. V tomto prípade k tomu nedošlo a k tvrdeniu, že banka zväčša má
prehľad o príjmoch a výdavkoch, to je dosť také paušalizované tvrdenie, ani to nie je konkrétne tvrdenie
smerujúce k tomuto súdnemu sporu , ide o paušalizovanie, že zväčša to tak je, preto majú zato, žeto žalobca nepreukázal v tomto konaní , žeby veriteľ mal prehľad o príjmoch a výdavkoch žalovaného
a nepreukázal žalobca, aké mal na tom účte údajne príjmy a výdavky. To nie je zdokladované. A keby
aj mala prehľad, že mal nejaké príjmy a výdavky, bol na základe tých príjmov a výdavkov bonitný?

Alebo bol nebonitný? To, že mala banka prehľad, to neznamená, že žiadateľ musí dostať úver. Tvrdenia
žalobcu vôbec nepreukazujú, že došlo k skúmaniu bonity s odbornou starostlivosťou. Čiže žalovaný
popiera skutkové tvrdenie o tom, že došlo k nejakému skúmaniu príjmov a výdavkov , ktoré dnes
predniesli. Navrhol aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania.

9.Súd vykonal dokazovanie na základe ustanovení Civilného sporového poriadku, a to tak, že sa
oboznámil s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdom spise, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.

10.Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.4.2018, súd zistil, že právny predchodca
žalobcu („veriteľ“) a žalovaný („dlžník“) uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 14 270,00,- Eur s celkovou čiastkou, ktorú musí dlžník zaplatiť 21

322,20Eursozľavouzvoliteľnejslužbya22802,30Eurbezzľavyzvoliteľnejslužby. Dlžníksa vprípade
poskytnutia zľavy z voliteľnej služby poskytnutý úver zaviazal veriteľovi splatiť v 95 mesačných splátkach
po 221,44 Eur, s ročnou úrokovou sadzbou 10,40 %, výškou celkových nákladov dlžníka 7052,20 Eur,
doba trvania zmluvy určitá, 96 mesiacov, pri hodnote RPMN 11,62 %, dátum prvej splátky 25.5.2018
afrekvenciasplátokmesačne.Termínsplatnostikaždejmesačnejsplátkyjevždykudňu,ktorýsačíselne

zhoduje s dátumom splatnosti prvej anuitnej splátky uvedenej v základných podmienkach. /čl. 29 /

11.Z listu zo dňa 6.5.2021 označeného ako „tretia upomienka – pokus o zmier“ súd zistil, že právny
predchodca žalobcu vyzval žalovaného na uhradenie nedoplatku vo výške 772,66 Eur okamžite
pretože v opačnom prípade bude banka požadovať aby dlžník vrátil celú poskytnutú sumu úveru

s príslušenstvom pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve ./čl. 61,/. Na preukázanie doručenia
tejto listiny žalovanému predložil žalobca výpis z podacieho hárku a výpis z informačného systému
Slovenskej pošty / čl. 61 rub, 201/

12. Z listiny zo dňa 15.6.2021 /čl. 48,/ vyplýva, že právny predchodca žalobcu zosplatnil úver dňom

15.6.2021 a zásielka s touto listinou sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného najneskôr dňa
18.6.2021. / viď doručenka čl . 49 /

13.Z predloženého Prehľadu splátok a úhrad /čl. 6, 6rub/ a špecifikácie postúpenej pohľadávky /čl. 191/
vyplýva, že žalovaný uhradil ku dňu zosplatnenia sumu 7 844,40 Eur z toho 3453,94 Eur na istinu,

3693,85 Eur na úrok a 313,90 Eur na poplatky, 381,48 Eur na poistenie a 1,23 Eur na sankčný úrok.

14. Z predbežnej žiadosti o flexipôžičku vyplýva, že žiadateľ žiada úver vo výške 14 270,00 Eur doba
splatnosti úveru 96 mesiacov, je ekonomicky neaktívny , (profesia nezamestnaný, študent, dôchodca ),
čistý príjem 1000,00 Eur posledný mesiac, predchádzajúci mesiac a ďalší predchádzajúci mesiac,

doklady o príjme : doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru. /čl. 254/

15.Zo žiadosti o flexipôžičku vyplýva, že žiadateľ žiada úver vo výške 14 270,00 Eur doba splatnosti
úveru 96 mesiacov, je ekonomicky neaktívny , (profesia nezamestnaný, študent, dôchodca ), čistý príjem
1000,00 Eur posledný mesiac, predchádzajúci mesiac a ďalší predchádzajúci mesiac, doklady o príjme :

doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru. /čl. 252/

16. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:

17.V zmysle ustanovenia § 290 CSP spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom

vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

18.Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19.Podľa § 503 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v
deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.20.Podľa § 1 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy („zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo iba “zákon“), (1) Tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

21.Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

22.Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) odplatu podľa osobitných predpisov, 18aa)

k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

23.Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a b) neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),; písm. d) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

24.Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný abez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa
alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

25.Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

26.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27.Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28.Podľa§524ods.1a2Občianskehozákonníka,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

29. Podľa § 7 ods.1,2, zákona o spotrebiteľských úveroch, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi
na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 17)

30. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa

postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a

a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a

b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

31.Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na

dokazovaním zistený skutkový stav.

32.Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu
(„veriteľ“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako právnická osoba konajúca v rámci svojej
podnikateľskej činnosti - dodávateľ a žalovaný („dlžník“), ktorý v zmluvnom vzťahu vystupuje ako fyzická

osoba nepodnikateľ - spotrebiteľ, uzatvorili dňa 19.4.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ust. § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v sume 14 270,00- Eur a finančné prostriedky sa
právnemu predchodcovi žalobcu zaviazal vrátiť v pravidelných 95 mesačných splátkach vo výške 221,44Eur. Žalovaný uhradil veriteľovi sumu 7844,40 Eur, (z toho istina 3453,94 Eur) čo vyplýva z predloženého
prehľadu splátok a úhrad.

33. Súd v prvom rade ex offo posudzoval, či právny predchodca žalobcu skúmal pred uzavretím zmluvy
s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať úver. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z.jeveriteľpreduzavretímzmluvyospotrebiteľskomúverepovinnýposúdiťsodbornoustarostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa, a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru. Povinnosť sa považuje za splnenú, ak je platenie spotrebiteľského úveru v
celom rozsahu zabezpečené peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi, tým nie je dotknuté
ust. § 17ods. 3. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je
nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto
zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, pričom bolo na žalobcovi aby
preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia

§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov,
ktoré dlžník veriteľovi uviedol, resp. objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka.
Nepochybne kľúčová je i povinnosť veriteľa využívať verejne dostupné informácie, akými sú napr.
štátom publikované údaje o životnom a existenčnom minime a tieto porovnávať so známymi alebo od
spotrebiteľa zistenými( nie iba tvrdenými) informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch .

34.Z dokladov predložených žalobcom /čl. 239 – 256/ vyplýva, že pred uzavretím zmluvy mal právny
predchodca informácie o finančných záväzkoch žalovaného získané dopytom do úverového registra;
vzhľadom k tomu, že žalovaný je slobodný a bezdetný vychádzal z toho, že výška nákladov na
zabezpečenie jeho životných potrieb je 199,48 Eur ( životné minimum) a zároveň bral do úvahy paušálne

výdavky , ktoré v zmysle opatrenia NBS ( č. 10/2017 z 14.11.2017) spolu so životným minimom
reprezentujú obvyklé mesačné výdavky spotrebiteľov na stravu, bývanie , ošatenie a pod. pričom tie
boli vypočítané ako rozdiel medzi celkovou výškou čistého príjmu spotrebiteľa a životným minimom
spotrebiteľa. Životným minimom osoby, voči ktorej má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť zvýšený o 20
% t.j.. 160,10 Eur (1000,00 Eur – 199,48 Eur) x 20 %. /viď vyjadrenie čl. 260 rub ,261/. Z vykonaného

dokazovania je zrejmé, že išlo o predschválený úver , teda žalovaný musel už byť klientom banky,
a právny predchodca žalobcu mal vedomosť o príjmoch a výdavkoch žalovaného. Žalobca v konaní
uviedol, že veriteľ disponoval informáciami o príjme žalovaného na základe dôchodku vo výške 1000,00
Eur a tento príjem považoval za čistý príjem žalovaného (čl. 260 rub). Súd v tejto súvislosti uvádza, že
súčasťou odbornej starostlivosti dodávateľov úverov je aj taká obozretnosť, že dodávateľ sa nespolieha

len na údaje o schopnosti splácať úver tvrdené samotným spotrebiteľom (dlžníkom) ale sám tieto údaje
preverí (prípadne si ich nechá od žiadateľa doložiť). Z dokazovania je zrejmé, že veriteľ v čase uzavretia
zmluvy mal/musel mať vedomosť o príjmoch žalovaného ( na jeho účte) a sám žalovaný v priebehu
konania tvrdil, že v čase uzatvárania zmluvy mal príjem vo výške 1000,00 Eur mesačne, čo aj uviedol
pracovníčke banky. Z vyjadrení žalovaného však vyplynulo, že šlo o nepravidelný príjem, nemal trvalú

pracovnú zmluvu na dobu neurčitú ale pol roka príjem mal a pol roka nie. Že by táto skutočnosť bola
braná právnym predchodcom žalobcu do úvahy, bola pri posudzovaní bonity spotrebiteľa zohľadňovaná,
však z vyjadrení žalobcu, ani z dokladov predložených žalobcom nevyplýva. Z vyjadrení žalobcu (ako
aj zo žiadosti o úver) naopak vyplýva, že veriteľ disponoval informáciami o príjme žalovaného na
základe dôchodku vo výške 1000,00 Eur, čo mal mať preukázané dokladom o priznaní sociálnej dávky

dlhodobého charakteru priloženým k žiadosti o úver ( viď žiadosť o úver čl. 254).Žalovaný v priebehu
konania poprel, že by mal priznaný dôchodok a žalobca nepredložil súdu žiaden dôkaz o tom, že
takýto doklad o priznaní sociálnej dávky dlhodobého charakteru existuje. V okolnostiach tohto prípadu
(ne)existencia takéhoto dokladu výrazne ovplyvňuje úsudok súdu o tom, či veriteľ posudzoval schopnosť
žalovaného splácať úver s odbornou starostlivosťou. Z nazretia na účet žalovaného mohol mať veriteľ

vedomosť o tom či tvrdenie žalovaného ohľadne výšky príjmu 1000,00 Eur je alebo nie je pravdivé. Ale
v tejto súvislosti je významné, či tento príjem je/bol trvalý, dlhodobý alebo len príležitostný, dočasný,
pretože tieto informácie môžu viesť k skresleniu sociálno ekonomickej situácie spotrebiteľa, k vytvoreniu
zdania väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je. Ak žalobca tvrdí, že mal
(jeho právny predchodca) doklad o tom, že príjem žalovaného bol dlhodobý ( išlo o sociálnu dávku

dlhodobého charakteru) tak o tom nepredložil súdu žiaden dôkaz a ani na pojednávaní nenavrhol
doplniť dokazovanie v tejto súvislosti napriek tomu, že súd sa vyslovil, že túto otázku považuje za
spornú. Otázka zistenia, preverenia príjmu (jeho charakteru a výšky) u spotrebiteľa pred tým ako mu je
poskytnutý úver , je skutočnosťou zásadného významu. Pre posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácaťúver pri tom nie je dôležitá samotná výška príjmu len z hľadiska poznania čistého príjmu žiadateľa o úver
ale aj z hľadiska výpočtu (zohľadnenia) výšky nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb.
Vzhľadom na uvedené súd musí konštatovať že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho,

či s náležitou starostlivosťou preveroval výšku a charakter príjmu žalovaného pred poskytnutím úveru.
Právny predchodca žalobcu si na základe získaných informácií nemohol vytvoriť dostatočný obraz o
platobnej schopnosti žalovaného, nakoľko nemal o vyššie uvedených aspektoch relevantné informácie.

35.Len samotné zhromaždenie informácií o klientovi, a navyše neúplné, (na základe nepravdivých

alebo neexistujúcich dokladov) nemožno samo o sebe považovať za náležité splnenie si povinnosti
vyplývajúcej z ust. § 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z.. Takýto spôsob zisťovania bonity klienta
možno charakterizovať ako posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno -
ekonomickej situácii spotrebiteľa (bez zistenia a overenia výšky či charakteru príjmov žalovaného a
pod.) a možné účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania
väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je, čo spôsobuje bezúročnosť a

bezpoplatkovosť úveru. Za tohto stavu je nutné konštatovať, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie
povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. Pre účely posúdenia splnenia
tejto povinnosti nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa,
ale akým spôsobom dodávateľ (žalobca) pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta. Spotrebiteľ
je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť

však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné
informácie, aktívne zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a
takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Teda súd musí konštatovať, že žalobca si náležite neplnil
povinnosti preňho plynúce z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a keďže ide v zmysle § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z. o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov a ďalším následkom nekonania veriteľa s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 je, že nie
je/ nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

36.Vzhľadomna na vyššie uvedené sa súd už nezaoberal ďalšími námietkami žalovaného ohľadne
bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru.

37.Ďalej súd uvádza, že s poukazom na vyššie uvedené nemohla výzva na predčasné splnenie zostatku
úveru s príslušenstvom zo dňa 15.6.2021 mať účinok predčasného zosplatnenia celého úveru, ( ide
o neplatné zosplatnenie) a konečná splatnosť v zmysle zmluvy ešte nenastala, keďže je dohodnutá na
deň 25.3.2026.

38. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

39. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

40.Ktojestranoukonaniavymedzujeprávoprocesné.Odpodmienok,zaktorýchsaniektostávastranou
konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z
hmotného práva, podľa ktorého strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania.
V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane

žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto,
kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu
v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu.
Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej
povinnosti jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej

povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný.

41.Súdnásledneskúmalexoffo aktívnulegitimáciužalobcu,ktorúvšaknamietalajsámžalovanýkeďže
tvrdil, že pôvodný veriteľ VÚB a.s., neplatne postúpil pohľadávku na žalobcu zo spotrebiteľského úveru.42. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
( ďalej len zákon o bankách) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej

klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného
záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu

87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného
predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

43. Ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozsudku ( bod 35) súd konštatoval, že žalobca (jeho právny
predchodca) si náležite neplnil povinnosti preňho plynúce z § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a
keďže ide v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a ďalším následkom nekonania veriteľa s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 je, že nie je/nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové

splatenie spotrebiteľského úveru. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru došlo ku dňu 15.6.2021 a k postúpeniu predmetnej pohľadávky došlo
rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 a na základe žiadosti o postúpenie
a prevod zo dňa 28.2.2023. Keďže termín konečnej splatnosti úveru ešte nenastal ( ten bol dohodnutý
v zmluve na deň 25.3.2026) predmetom postúpenia musel byť len zosplatnený úver.

44.Vzhľadom na to, že predčasné zosplatnenie úveru je neplatné, ( keďže veriteľ nemohol od
spotrebiteľa vyžadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru), a predmetom postúpenia bol
práve zosplatnený úver, súd musí konštatovať, že postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatné a
žalobcovi z predmetného postúpenia nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore a z tohto dôvodu súd

žalobu zamietol v celom rozsahu.

45.Súd záverom poukazuje na to, že v odôvodnení rozsudku nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho , aby zachádzali do všetkých detailov

uvádzaných účastníkom konania ( viď rozsudok NS SR zo dňa 17.6.2009 sp.zn. 5M Cdo 8/2008)

46. Pokiaľ sa týka námietok žalovaného ohľadne zmeny žaloby t.j. že obsahom vyjadrení žalobcu
bola podstatná zmena alebo doplnenie rozhodných skutočností súd uvádza, že zo žaloby jednoznačne
vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere ( bola

konkrétne špecifikovaná) , že žalovaný si neplnil povinnosti riadne a včas a preto bol upozornený na
možnosť zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 OZ a následne bol úver zosplatnený a táto pohľadávka
bola postúpená na žalobcu. Žalobca v žalobe špecifikoval z čoho pozostáva žalobou uplatnený
nárok. Toto sú podľa názoru súdu podstatné, rozhodné, skutočnosti a tvrdenia uvedené v ďalších
vyjadreniach žalobcu sú len ich podrobnejšou špecifikáciou a reakciou na námietky žalovaného. Teda

súd nepovažoval vyjadrenia žalobcu za zmenu žaloby.

47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný mal vo veci plný úspech súd
rozhodol , že žalobca je povinný nahradiť úspešnému žalovanému trovy konania v plnej výške.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.