Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5822010322
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Miháliková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5822010322.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Anny Mihálikovej a sudkýň JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Evy Kyselovej, na verejnom zasadnutí konanom 11. februára 2025 prejednal
odvolania obžalovaného A. B.,
nar. XX.X.XXXX a prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/89/2022
z 25.4.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/89/2022 z 25.4.2024 bol obžalovaný A. B. uznaný
vinným v bodoch 1/, 2/ z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a)
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

v bode 1/
ako rodič v dobe od 10.11.2021 do 13.11.2021 prostredníctvom svojho používateľského konta aplikácie
Messenger, z presne nezisteného miesta, poslal svojmu maloletému synovi C., nar. X.X.XXXX,
opakovane správy s prílohou zvukovo-obrazových záznamov s pornografickou tematikou, kde v
súvislosti s nimi mu zaslal napísané nemravné textové správy na jeho konto v rámci rovnakej aplikácie
Messenger, konkrétne aj s obsahom „vezmem ťa ku nim, chceš“ ako aj „čo povieš na tie kundički

nevišukane“,

v bode 2/
v dobe od 5.11.2021 do 18.11.2021 prostredníctvom svojho používateľského konta
v aplikácii Messenger z presne nezisteného miesta omylom poslal maloletému D.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorého osobne poznal, na jeho používateľské konto v aplikácii Messenger zvukovo-

obrazový záznam s pornografickou tematikou, na ktorom je vidieť dospelú nahú ženu, okrem iného, aj
s detailným zobrazením samotného aktu jej pohlavného sebaukájania sa pomocou dráždivých pohybov
prstov v jej vaginálnom ústrojenstve, pričom takto zaslaný zvukovo-obrazový záznam s pornografickou
tematikou následne nevymazal.

Za to súd obžalovanému podľa § 211 ods. 1 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods.

4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 8 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa
§ 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu na 2 roky. Zároveň podľa § 211 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere
2 500,- eur. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu

vo výmere 30 mesiacov. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 0T/44/2022 zo dňa 14.2.2023, právoplatný dňa 2.3.2023, ktorým mu bol uloženýpeňažný trest vo výmere 2 500,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 30 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Tým istým rozsudkom súd obžalovaného A. B. podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Námestovo, č.k. Pv 397/21/5507
zo dňa 18.10.2022 pre skutky právne kvalifikované v bode 3/ (výrokovej časti tohto rozsudku) ako zločin
znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zák., v bode

4/ (výrokovej časti tohto rozsudku) ako zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zák., s poukazom na § 139 písm. c) Tr. zák., v bode 5/ (výrokovej časti tohto rozsudku) ako prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:

v bode 3/ obžaloby

dňa 20.11.2021 v čase po 01.30 hod. v mieste ich trvalého bydliska, a to v rodinnom dome v obci E.,
F. G. C. XXX/X, počas toho, ako H. B., nar. XX.X.XXXX, spala na gauči v obývačke v gaťkách a tričku,
ju násilím odniesol do spálne, kde ju hodil
na posteľ, na chrbát, strhol jej nohavičky a sebe stiahol nohavice a boxerky po kolená, následne jej chytil
ruky, aby sa nemohla brániť a svojimi nohami roztiahol jej nohy a aj napriek tomu, že viackrát fyzicky a

slovne vyjadrila svoj nesúhlas tým, že sa šarpala, kričala, aby ju pustil, že ho nechce, vnikal penisom
do jej pošvy, pričom jej plieskal svojou rukou
po jej zadku a hovoril jej „že šuká rád kurvy a čupky“, až kým nedosial vyvrcholenie,

bode 4/ obžaloby

dňa 20.11.2021 v čase okolo 08.00 hod. v mieste ich trvalého bydliska, a to
v rodinnom dome v obci E., F. G. C. XXX/X, po tom, ako chodil po dome nahý, prišiel
dokuchyne,kdebolaH.B.,nar.XX.X.XXXX,pritlačiljuokuchynskúlinku,násilímjejstiaholjejpyžamové
nohavice pod zadok a svojím prstom bez jej súhlasu vnikol do jej vagíny a palcoval ju najmenej 10
sekúnd, až kým sa nezošuchla na zem,

bode 5/ obžaloby
v presne nezistenom čase v rodinnom dome v obci E., F. G. C. XXX/X, počas ich rodinného spolužitia
si púšťal na televízore pornografiu, pričom ako ho maloletý syn C.,
nar. X.X.XXXX upozornil, že je to nevhodné, aby to vypol, tak sa len smial a povedal mu, že to mu on

zapol a aby to pozeral s ním, že sa tak ukľudní,

pretože skutky nie sú trestným činom.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení bol napadnutý odvolaním

obžalovaného priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní z 25.4.2024, a to do všetkých výrokov
rozsudku o vine, ako aj odvolaním prokurátora voči všetkým výrokom rozsudku v neprospech
obžalovaného (na č.l. 917 súdneho spisu).

Z dôvodov odvolania obžalovaného podaného prostredníctvom zvoleného obhajcu

(na č.l. 956-962 súdneho spisu) vyplýva nasledovná podstatná odvolacia argumentácia:
Primárne obhajoba poukázala na materiálnu stránku trestného činu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže. V tejto súvislosti spustnutie možno charakterizovať ako pokles mravných síl trvalejšieho
charakteru, ktorý spôsobuje, že osoba mladšia ako 18 rokov prejavuje sklony konať v rozpore
s morálnymi zásadami spoločnosti najmä tým, že ohrozuje alebo porušuje vzťahy chránené trestnými

predpismi. Trestná zodpovednosť páchateľa prichádza do úvahy spravidla v prípadoch, keď v dôsledku
zásahu páchateľa vznikne reálne nebezpečenstvo, že osoba mladšia ako 18 rokov mimo ďalej
uvedeného si osvojí škodlivé návyky, záujmy alebo sklony, ktoré spravidla vedú k mravnému úpadku
jednotlivca
a ku konaniu, ktoré vážne ohrozuje jeho telesné alebo duševné zdravie alebo ďalší vývoj. Taktiež

poukázala na materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., na definíciu mravnosti a vývoj tejto kategórie
aj v prostredí Trestného zákona, čo smeruje k záveru obhajoby, že je nesmierne ťažké posudzovať,
čo je mravné alebo nemravné, aj z pohľadu života čelných predstaviteľov štátu, ako aj predstaviteľov
katolíckej cirkvi. Zatiaľ je sexuálna výchovana Slovensku na úrovni osvety bez jasnej koncepcie a napriek relatívnej sexuálnej slobode u mnohých
ľudí pretrváva potreba tabuizovania sexuality. Podľa psychológov a sexuológov však tabuizovanie
pôsobí v konečnom dôsledku negatívne a odráža sa aj na problémoch v sexuálnom živote. Ďalej nebol

zohľadnený reálny vplyv konania na mravnú výchovu dieťaťa. V oboch prípadoch maloletých neboli
predložené žiadne dôkazy o tom, že by preukazovali zmeny v správaní - známky traumatizácie, zníženia
školského výkonu, zhoršenia
správania alebo iných negatívnych následkov a neexistujú ani dôkazy o tom, že by takáto zmena čo
i len hrozila. Neboli predložené žiadne psychologické posudky alebo odborné hodnotenia, ktoré by

preukázali, že zaslané správy mohli mať negatívny vplyv na psychiku alebo správanie niektorého z
maloletých. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že niektorý
z maloletých preukazoval zmeny v správaní, ktoré by mohli byť spojené s prijatím správ zaslaných
obžalovaným. Bez konkrétnych dôkazov o negatívnych dôsledkoch, konanie obžalovaného nemôže byť
považované za trestný čin.
Skutok uvedený v bode 1/ napadnutého rozsudku nenapĺňa znaky žalovaného trestného činu. Konanie

obžalovaného nemalo intenzitu a charakter ohrozujúci mravnú výchovu jeho syna. Bývalá manželka
obžalovaného vymazala všetky ostatné správy, ktoré by mohli osvetliť kontext celej komunikácie,
a zostávajúce správy vytvárajú skreslený obraz o skutočnom priebehu komunikácie. Je dôležité zvážiť,
že tieto správy boli posielané
v kontexte diskusie a vzťahu medzi dospelými, nie medzi otcom a synom. Pokiaľ súd odmietol vykonať

dôkaz zabezpečením kompletnej komunikácie, odsúdil obžalovaného
na základe neúplne zisteného skutkového stavu. Ak súd nebol schopný takýto dôkaz zabezpečiť, mal
rozhodnúť v zmysle zásady in dubio pro reo a obžalovaného oslobodiť. Motivácia bývalej manželky
(vymazanie správ) môže byť ovplyvnená osobnou zaujatosťou
a snahou poškodiť obžalovaného. Inkriminované správy svojou povahou neobsahovali extrémne

alebo obzvlášť závažné nemravné obsahy, ktoré by mohli mať výrazný negatívny vplyv na psychiku
a hodnotový systém dieťaťa. Poslať video nahých tancujúcich žien maloletej osobe nemôže byť trestný
čin. Po zistení tejto skutočnosti mal byť rodič v prvom rade riešený na ÚPSVR a podľa zváženia
rodinného súdu napríklad výchovným opatrením. Ako trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
by v tomto prípade prichádzalo

do úvahy, ak by predmetné videá boli u maloletých spájané s nejakým navádzaním
na prostitúciu, založenie účtu na portáloch I., fotenie alebo natáčanie videí a podobne. Medzi rodičmi boli
a sú napäté vzťahy. Vyhrážky zo strany matky dieťaťa poukazujú na vážne narušené interpersonálne
vzťahy, ktorých miera prekročila rámec bežných partnerských porozvodových nezhôd. Pri uznaní viny
v rozsudku chýba vyhodnotenie, ako sa súd postavil k dvom skupinám dôkazov, a to účet, ktorý si

vytvorila matka dieťaťa, kde obžalovaného úmyselne navádzala na neveru, a tiež vyhodnotenie snímok
obrazovky mobilného telefónu, predložených matkou dieťaťa, ktoré sa nezhodujú
so snímkami obrazoviek, ktoré doložil obžalovaný. Táto skutočnosť má potvrdzovať obhajobu
obžalovaného, že si dopisoval s matkou maloletého a nie so synom.
Taktiež skutok uvedený v bode 2/ napadnutého rozsudku nenapĺňa základné znaky žalovaného

trestného činu. K tomuto skutku obhajoba uviedla, že dokazovaním bolo bezpečne preukázané, že
obžalovaný neposielal predmetný obsah poškodenému, ale jeho matke B. J. K., čo potvrdzuje tak
svedkyňa J. K., ako aj poškodený
vo svojej výpovedi, ako aj otec poškodeného D. K.. Obžalovaný priznáva, že poslať na mobil maloletého
dieťaťa video (síce adresované jeho matke), v ktorom sa slečna pohlavne sebaukája, nie je zodpovedné.

Také konanie nemohlo naplniť skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. Stalo sa to iba raz. Aj tu
mal súd v pochybnostiach v prospech obžalovaného spod daného skutku oslobodiť. Taktiež absentuje
potenciálne nebezpečenstvo
a vypočutie znalca odborníka. Obhajoba trvá na tom, že video nebolo adresované maloletému
a obžalovaný nemôže byť trestne zodpovedný. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti jeho konania je

oproti iným uvedeným prípadom nepatrný, preto nejde o trestný čin. Konanie obžalovaného sa ani len
nepriblížilo k tomu, čo ustálená súdna prax a judikatúra považujú
za nemravný život.
Porušenie práva na spravodlivý proces obžalovaný spája s obavami ohľadom zjavnej zaujatosti
prokurátora voči jeho osobe, čo zdôvodňuje tým, že prokurátor navrhuje vykonávať dôkazy iba

v neprospech obžalovaného, opakovane vytrháva zo zápisníc o výsluchoch svedkov iba tie časti
zápisníc, ktoré mu vyhovujú, čím manipuluje s dôkazmi a vytvára skreslený obraz o skutkovom stave.
Tento postup je v rozpore s princípmi spravodlivého procesu, nestrannosti, vrátane prezumpcie neviny.
Navyšežiadapreobžalovanéhovyššítrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá,čoabsolútnenesúvisís predmetom tohto konania. Preto žiada, aby odvolací súd zvážil tieto skutočnosti pri hodnotení dôkazov
a pri rozhodovaní o odvolaní, aby bol proces vedený spravodlivo, nestranne a v súlade so zákonom.
Skutky, pre ktoré bol obžalovaný uznaný vinným, sú všetko, len nie protispoločenskou činnosťou, ktorú

je možné klasifikovať ako trestný čin. Vzhľadom k tomu, že tieto skutky nenaplnili skutkovú podstatu
žiadneho trestného činu, nie sú bez pochýb preukázané a súd sa nevysporiadal
so všetkými dôkazmi jednoznačne, žiada odvolací súd, aby obžalovaného spod obžaloby oslobodil,
alebo aby vec po zrušení rozsudku vrátil späť na prvý stupeň s tým, že súd musí preukázať
nebezpečenstvo spustnutia v dôsledku správ adresovaných maloletým osobám.

Z dôvodov odvolania prokurátora vyplýva táto podstatná odvolacia argumentácia:
Prokurátor poukazuje na tú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd konštatuje, že
výpoveď poškodenej H. B. bola spochybnená záverom znalca L. M. N. v znaleckom posudku č. 43/2021.
S odkazom na judikatúru má za to, že v tomto prípade znalec prekročil zákonný rámec, keď sa vyjadroval
už ku konkrétnym tvrdeniam poškodenej, hoci to obžaloba počas hlavného pojednávania nenamietala.

Obžaloba zastáva názor, že súd môže a je povinný preveriť znalecký posudok najmä z toho hľadiska,
či znalec prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré majú význam pre podanie posudku, či sa skutkové
východiská znaleckého posudku opierajú o skutočnosti v trestnom konaní náležite zistené, alebo
naopak, o skutočnosti, ktoré sú pochybné, ba dokonca odporujúce iným výsledkom dokazovania, a či
riešenie znalca logicky vyplýva z týchto skutkových podkladov. Znalec do záverov znaleckého posudku

uviedol, že priebeh popísaný poškodenou sa mu zdá nevierohodný, až absurdný. Obžalovaný však
priebehskutkovpopísanýpoškodenoupotvrdil,atodoslovaaždokonkrétnychdetailov,akojeplieskanie
po zadku, či používanie nadávok. Ako nesprávne skutkové závery sa tiež ukázalo tvrdenie znalca o tom,
že si poškodená nevybrala antikoncepčnú tabletku, neabsolvovala následný deň lekársku prehliadku,
nerozprávala sa s osobou vydávajúcou sa za psychologičku, poznámka znalca o samo-účelnosti ďalších

trestných oznámení nie je namieste, keďže na základe jedného z nich bola podaná obžaloba. Ak
znalec dospel k záveru o nevierohodnosti poškodenej, pretože jej výpoveď sa mu zdala absurdná alebo
klamlivá, tak zjavne vychádzal z nesprávneho vyhodnotenia dôkazného stavu. Ak znalcom uvedené
tvrdenia poškodenej a označené ako zavádzajúce sú v rozpore so skutočným skutkovým stavom, je pre
posúdenie vierohodnosti svedkyne - poškodenej H. B. jeho znalecký posudok bez významu. Súd napriek

uvádzaným skutočnostiam má za to, že závery znaleckého posudku neboli spochybnené. V odôvodnení
napadnutého rozhodnutia súd nedáva odpoveď na otázku, prečo nesprávne skutkové závery nemajú
vplyv na vyhodnotenie vierohodnosti poškodenej, a to napriek tomu, že na to bolo obžalobou počas
hlavného pojednávania výslovne upozorňované a bolo aj dôvodom dôkazných návrhov obžaloby, ktorým
súd nevyhovel.

Čo sa týka rôznych verzií priebehu skutku, ktoré mala poškodená uviesť v prípravnom konaní na jednej
strane a svedkyniam na strane druhej, treba dodať, že ide len o sprostredkovane popísaný dej, ktorý
tieto svedkyne mali počuť od poškodenej za okolností, ktoré nemožno stotožňovať s okolnosťami, za
ktorých je vykonávaný výsluch orgánmi činnými v trestnom konaní. Pri verifikácii výpovede poškodenej
urobil súd zásadnú chybu, keď jej výpoveď neporovnal s výpoveďou obžalovaného. Práve výpoveďou

obžalovaného bola výpoveď poškodenej verifikovaná, a to až do konkrétnych detailov. Jediný rozkol
medzi výpoveďou obžalovaného a poškodenej bol v zásade v tom, že súlož a následné popísané
sexuálne praktiky boli zo strany poškodenej dobrovoľné. Obžaloba uvedený postup prvostupňového
súdu považuje za neudržateľný. Záver súdu o spochybnení výpovede poškodenej nezrovnalosťami
uvádzanými vo výpovediach nepriamych svedkov, ktoré nevykonávali výsluch v zmysle ustanovení

Trestného poriadku, neobstojí. Podstatným dôkazom v tomto trestnom konaní je aj výsluch svedkyne
A. C. N. - psychiatričky poškodenej H. B., jej zistenia sú totiž v rozpore so závermi znalca, resp.
znalec nemal možnosť sa vyjadriť k okolnostiam popísaným svedkyňou. Svedkyňa u poškodenej
diagnostikovala zmiešanú úzkostnú a depresívnu poruchu, ktorou pred skutkami poškodená netrpela.
Podľa obžaloby je nelogické, aby poškodená mala dobrovoľnú súlož po tom, ako došlo k sporu

s obžalovaným a svedkyňou B. J. K., ktorá navyše mala vyústiť do fyzického kontaktu. Tiež poukázal,
že používanie vulgárnych slov, na ktoré mala poškodená nabádať priamo obžalovaného, je v rozpore
so zisteniami znalca L. M. N., ktorého závery považoval súd
za správne. Na otázku prokurátora znalec na pojednávaní dňa 14.9.2023 uviedol, že poškodená používa
jednoduchší slovník, ale vulgarizmy nepoužívala. Ďalším nelogickým bodom vo výpovedi obžalovaného

je, že podľa jeho slov spolu s poškodenou už nemali súlož približne dva mesiace pred skutkom
a už mal intímny vzťah so svedkyňou B. J. K.. Obžalovaný raz uvádza, že s poškodenou sa už
milovať nechcel, no na strane druhej uvádza, že jej nemohol odolať. Pri posudzovaní hodnovernosti
výpovede poškodenej je nutné prihliadnuť aj na jej správanie po skutku. Poškodená sa hneď poskutku zdôverila s tým, čo sa stalo, svedkyni O. B., J. P., vyhľadala lekársku pomoc a vybrala
si aj antikoncepčnú tabletku. Následne vyhľadala aj pomoc psychologičky a užíva lieky súvisiace
s jej traumatickým zážitkom. Súd by mal prihliadnuť aj na emócie poškodenej, ktorá pri svojej

výpovedi plakala. Pri hodnotení vierohodnosti výpovede obžalovaného súd neprihliadol na alkoholovú
opitosť ľahkého stupňa jednoduchšieho rázu, ktorá podľa znaleckého skúmania viedla k celkovému
uvoľneniu, oslabeniu zábran a uľahčenému rozhodovaniu. Tiež nevyhodnotil osobu obžalovaného,
ktorého pritom rovnakým rozhodnutím uznal za vinného zo spáchania skutkov voči maloletým
osobám, ktoré spočívali v sprístupňovaní sexuálne explicitného materiálu, čím ide o ľahkovážny

prístup obžalovaného v sexuálnej sfére života. Hodnovernosť výpovede obžalovaného je nakoniec
spochybnená aj skutočnosťou, že vo vzťahu ku skutku v bode 1/ rozsudku klamal, resp. súd jeho obrane
neuveril.
K výroku o vine v bode 1/ smeruje odvolanie s poukazom na § 122 ods. 1 Tr. zák. len k modifikácii
skutkovej vety, a to z dôvodu, že do tejto nebolo doplnené, že obžalovaný zaslaný pornografický materiál
dodatočne nevymazal, ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania.

Kvýrokuovinevbode2/odvolaniesmerujekzmeneprávnejkvalifikácieskutkuakoprečinuohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák. z dôvodu nepreukázania úmyselného
konania obžalovaného, ale len z nedbanlivosti, s čím obžaloba nesúhlasí. Nesúhlasí ani s úvahou súdu,
že sa nepodarilo vyvrátiť obranu obžalovaného.
Na základe vykonaného dokazovania má obžaloba za to, že obžalovaný vedome zaslal pornografický

materiál na účet maloletého, pričom tento chcel zaslať svedkyni
J. K.. Opätovne teda došlo k spáchaniu prečinu ohrozovania mravnosti úmyselne. Ak obžalovaný
komunikoval so svedkyňou J. K. cez profil poškodeného mal.
D. K., musel vedieť, že tým umožňuje prístup k pornografii aj pre maloletého a bol s tým aj uzrozumený,
čo je preukázané aj skutočnosťou, že tento dodatočne nevymazal.

K výroku o vine v bode 5/, ktorý pôvodne tvoril čiastkový útok prečinu ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v bode 3/ obžaloby, má prokurátor námietky voči hodnoteniu
dôveryhodnosti výpovedí, ktoré stoja proti sebe, a to výpovedí poškodeného mal. C. B. a obžalovaného,
napriek tomu, že výpoveď poškodeného mal. C. B. prešla testom vierohodnosti pri skutku v bode 1/.
Obžalovaný mal sledovať pornografický materiál večer v obývačke v čase, kedy mohol predpokladať,

že poškodený mal. C. B. môže prísť domov, a na mieste, ktoré bolo maloletému voľne prístupné. Podľa
prokurátora je u obžalovaného jednoznačne dané zavinenie z nedbanlivosti, keď práve
na dané okolnosti a svoje postavenie rodiča vedieť mal a mohol, že svojím konaním môže ohroziť jeho
mravnú výchovu. Konanie obžalovaného je nutné posudzovať aj v súhrne s jeho ďalším konaním, tak
ako bolo špecifikované v pôvodnom bode 3/ obžaloby. Zo strany obžalovaného totiž zjavne dochádzalo

k opakovanému ohrozovaniu mravnej výchovy prevažne jeho vystavovaním pornografickému materiálu,
ale aj nevhodnými poznámkami a výzvami. Nekonzistentnosť úvah súdu je potom už len podčiarknutá
tým, že k oslobodeniu obžalovaného došlo podľa § 285 písm. b) Tr. por., teda že skutok nie je trestným
činom, nie že sa skutok nestal.
K výroku o peňažnom treste prokurátor uviedol, že okresný súd uložil obžalovanému peňažný trest vo

výške 2 500,- eur popri treste odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov pre skutky právne kvalifikované
ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. V danom prípade nie je teda splnená podmienka
na uloženie peňažného trestu popri treste odňatia slobody. Keďže obžaloba podala odvolanie aj čo do
výroku o vine vo vzťahu

ku skutku, ktorý je kvalifikovaný ako zločin, má za to, že bolo namieste uložiť len trest odňatia slobody
bez peňažného trestu, na ktorého uloženie už nie sú splnené zákonné podmienky.
K výroku o treste zákazu činnosti prokurátor uviedol, že súd mal ukladať trest zákazu činnosti podľa §
61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., teda v sadzbe 4 roky až 10 rokov.
Prokurátor navrhol doplniť dokazovanie, a to o výsluch svedkyne J. K.. Ak mal súd podozrenie

z nadržovania menovanej svedkyne pri skutku v bode 2/ rozsudku, mal pristúpiť namiesto čítania
zápisnice o jej výsluchu z prípravného konania k jej osobnému výsluchu na hlavnom pojednávaní.
Vzhľadom na tieto pochybnosti súdu navrhuje obžaloba doplniť dokazovanie jej osobným výsluchom.
Obžaloba iniciatívne a opakovane navrhovala vykonanie dôkazu jednak vypracovaním doplnku
znaleckého posudku psychológa znalca L. M. N. a najmä vypracovaním kontrolného znaleckého

posudku, a to s odkazom na § 146 Tr. por. Hodnovernosť výpovede poškodenej nemožno označiť
za okolnosť nepodstatnú pre rozhodnutie a vzhľadom na zjavné chyby znaleckého posudku, na ktoré
prokurátor podrobne poukázal v odvolaní, hodnovernosť nemožno zistiť lenna základe skôr vykonaných dôkazov. Pokiaľ súd uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že
kontrolný znalecký posudok mohol byť vypracovaný už v prípravnom konaní, tak je potrebné uviesť,
že ide o záver v rozpore s § 146 Tr. por., keď práve až na hlavnom pojednávaní bol znalec požiadaný

o vysvetlenie rozporov medzi jeho závermi a okolnosťami objasnenými v trestnom konaní. Obžaloba
pretozotrvávanapotrebevypracovaniakontrolnéhoznaleckéhoposudkuzaúčelomzisteniavšeobecnej
hodnovernosti svedkyne - poškodenej H. B..
V súhrne prokurátor skonštatoval, že čo do výrokov o vine v bodoch 1/, 2/ a 5/ napadnutého rozsudku
sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, čo do výrokov o vine

vbodoch3/a4/napadnutéhorozsudkuexistujúpochybnostiosprávnostiskutkovýchzisteníazaúčelom
ich objasnenia je potrebné vykonať ďalšie dôkazy a čo do výrokov o treste je napadnuté rozhodnutie
v rozpore s ustanoveniami Trestného zákona. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1
písm. b), c), d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie
a rozhodnutie.

Verejné zasadnutie o odvolaní senát odvolacieho súdu vykonal po splnení zákonných podmienok
v neprítomnosti poškodenej H. B., jej splnomocneného zástupcu, ako aj opatrovníka mal. poškodeného
D. K.. Zároveň rozhodol o návrhoch prokurátora na vykonanie dokazovania – výsluch svedkyne J. K.
a návrh
na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku znalcom z odboru psychológie, ktoré návrhy odmietol

vykonať.

V konečnom návrhu prokurátor navrhol zrušiť napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu
a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie v intenciách odvolania prokurátora. Odvolanie
obžalovaného navrhol ako nedôvodné zamietnuť. Opatrovník poškodeného mal. C. B. C. L. F.

navrhol obe odvolania ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť ako nedôvodné a súčasne žiadal, aby bol rozsudok okresného súdu v jeho odsudzujúcej
časti zmenený tak, že odvolací súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby pre skutky v bodoch 1/, 2/
výrokovej časti odsudzujúceho rozsudku z dôvodu, že tieto skutky nie sú trestným činom. Obžalovaný
na záver prejavil ľútosť nad svojím konaním a pridržiaval sa návrhu svojho obhajcu, pričom poukázal na

svoju obhajobu, ktorú uplatnil v doterajšom konaní.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa
§ 317 Tr. por., zistil, že odvolania boli podané oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1 písm. a/, b/ Tr. por.),
včas, v lehote stanovenej v § 309 Tr. por., na to určenom súde a ich obsah bol v súlade s ust. § 311

ods. 1, ods. 2 Tr. por.

V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu a z dôvodov podaných odvolaní
obžalovaného a prokurátora (§ 317 ods. 1 Tr. por.) odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolania nie
sú dôvodné.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, tvoriacim podstatu súdeného trestného činu
(prečinu ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Tr. zák., zločinu znásilnenia podľa §
199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák.) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku
a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Skutkové zistenia prvostupňového súdu tak, ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne
a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na
to odvolací súd v otázke skutkových zistení odkazuje na podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu
prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie
vrozsahupotrebnomnarozhodnutieoobžalobeavyvodilznehosprávneskutkovézistenia.Obžalovaný

bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenými a vykonanými dôkazmi.
Predmetnédôkazy,ktorýchpodrobnýopisjesúčasťounapadnutéhorozhodnutia,okresnýsúdvyhodnotil
v súlade so základnou zásadou trestného konania, uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich
na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadujednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam. Krajský súd sa v plnom
rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám
na základe vnútorného presvedčenia vyhodnotil s totožným výsledkom. Úplné a správne skutkové

závery viedli súd prvého stupňa aj k správnym právnym záverom.

Podľa názoru odvolacieho súdu odôvodnenie namietaného rozsudku predstavuje dostatočný základ pre
jeho výrok, lebo súd prvého stupňa v potrebnej miere vysvetlil, na základe akých právnych
úvah rozhodol a jasne odôvodnil svoje skutkové zistenia a závery, čím spĺňa zákonné parametre ust. §

168 ods. 1 Tr. por. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa
preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom
súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby

odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

K odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku:

Obžalovaný A. B. bol uznaný vinným zo skutkov právne kvalifikovaných ako prečin ohrozovania mravnej

výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný formou úmyslu, ako aj nedbanlivosti vo
vzťahu k dvom chráneným subjektom – osobám mladším ako 18 rokov (deťom). Konaním popísaným
v bodoch 1/, 2/ výrokovej časti napadnutého rozsudku obžalovaný naplnil všetky znaky označeného
trestného činu vrátane jeho subjektívnej stránky.

Objektom trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Tr. zák. je záujem
na náležitej výchove detí garantujúcej ich riadny rozumový, mravný a citový vývoj. Objektívnu stránku
tvoria útoky páchateľa smerujúce voči osobe mladšej ako 18 rokov (dieťaťu), okrem iného, že ju zvádza
k záhaľčivému alebo nemravnému životu, majúce za následok vznik nebezpečenstva spustnutia. Pod
spustnutím sa rozumie narušenie rozumového a mravného vývoja dieťaťa závažnejšieho charakteru.

K samotnému narušeniu nemusí dôjsť, keďže zákonodarca na naplnenie zákonných znakov objektívnej
stránky skutkovej podstaty vyžaduje len existenciu nebezpečenstva takéhoto narušenia bez potreby
jeho reálneho vzniku.

Nie každé porušenie či už právnych alebo morálnych noriem musí nevyhnutne napĺňať kritériá

nemravného života, musí ísť o intenzívnejší a spravidla aj o dlhší čas trvajúci stav porušovania
takýchto noriem. Naplnenie tohto zákonného znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty je potrebné
posudzovať vždy striktne individuálne v závislosti od konkrétneho prípadu. Pod zvádzaním rozumieme
aktívne konanie páchateľa, ktorý spravidla verbálne presviedča alebo utvrdzuje o správnosti, resp.
o atraktívnosti takého života, resp. túto osobu na tento spôsob života nahovára, navádza alebo láka.

Vždy však musí ísť o konanie, ktorá je spôsobilé privodiť nebezpečenstvo spustnutia dieťaťa.

Skutok pod bodom 1/ - opakované zasielanie správ poškodenému mal. C. B. s prílohou zvukovo-
obrazových záznamov s pornografickou tematikou, ktorý bol komentovaný nevhodnými textovými
správami - mal súd preukázaný predovšetkým výpoveďou svedka poškodeného mal. C. B. (syna

obžalovaného), výpoveďou svedkyne H. B. - matky, obsahom zasielaných správ a záznamov, ale aj
výpoveďou obžalovaného, ktorý sám potvrdil, že tento materiál vrátane predložených správ zaslal na
profil maloletého syna. Prvostupňový súd správne vyhodnotil výpoveď poškodeného mal. C. B., ktorý
uviedol, že obžalovaný mu opakovane zasielal videá s nahými ženami cez aplikáciu Messenger, okrem
toho mal na neho nevhodné sexuálne ladené narážky a týmto sa aj pokazil vzťah medzi nimi, teda vzťah

otca a syna. Z toho vyplýva, že nešlo o ojedinelé konanie, ktoré by bolo sprevádzané ospravedlniteľnými
dôvodmi, ale išlo o konanie, ktoré bolo synovi nepríjemné. Ani krajský súd sa nestotožnil s obranou
obžalovaného, že v čase zasielania týchto správ si bol obžalovaný istý, že komunikuje so svojou bývalou
manželkou, a preto jeho úmyslom nebolo zaslať tieto správy synovi. V prvom rade si bol obžalovaný
dobre vedomý, že píše, resp. zasiela erotický materiál spolu so správami na účet svojho maloletého

syna. Z obsahu, ako aj kontextu týchto správ vôbec nevyplýva, že by obžalovaný komunikoval s bývalou
manželkou. Súd odmietol obhajobu obžalovaného prezentovanú k tomuto skutku, že išlo o diskusiu
dvoch dospelých ľudí, práve s poukazom na obsah tejto konverzácie, v rámci ktorej je aj oslovenie
poškodeného menom. Ide aj o súčasť odvolacích námietok, ktoré považoval odvolací súd za účelové.V okolnostiach skutku pod bodom 1/, vzhľadom na vek maloletého dieťaťa (v čase skutku 12 rokov),
opakovanosť konania obžalovaného, obsah zaslaného záznamu spolu s textovými správami – „vezmem

ťakunim,chceš“;„čopoviešnatiekundičkinevišukane“,ajkrajskýsúddospelkzáveru,žeideokonanie,
ktoré je spôsobilé narušiť riadny mravný vývoj dieťaťa. Závažnosť konania obžalovaného zvýrazňuje aj
skutočnosť, že takého konania sa dopustil ako otec, ktorý je povinný podieľať sa na výchove dieťaťa,
a teda jemu by malo v prvom rade záležať na vhodnosti výchovy dieťaťa.

K podstatným námietkam obhajoby odvolací súd uvádza, že nie je možné vytýkať prvostupňovému súdu
nedostatok skutkových zistení – pokiaľ ide o nezabezpečenie celej komunikácie (v rámci ktorej mali byť
aj zmazané správy), nakoľko s poukazom na výpoveď poškodeného súd nenadobudol pochybnosť, že
obžalovaný aj skutočne komunikoval
so synom. Rovnako sa odvolací súd nestotožnil s právnym názorom obhajoby, že konaním
obžalovaného nebola naplnená skutková podstata trestného činu. Obhajoba v podstate namietala

nedostatok intenzity obsahu správ, aby negatívne ovplyvnili psychiku dieťaťa a jeho hodnotový systém,
absenciu odborného vyjadrenia k otázke, či zaslané správy mohli mať negatívny vplyv na psychiku
alebo správanie maloletého, tiež absenciu dôkazov o zmene v správaní maloletého. V súvislosti
s prezentovanými námietkami treba zdôrazniť, že v danom prípade ide o ohrozujúci trestný čin, teda
sa nevyžaduje, aby následky trestného činu aj reálne vznikli. V danom prípade však len samotný

zasielaný obsah bol podľa názoru krajského súdu jednoznačne spôsobilý ohroziť zdravý mravný vývoj
dieťaťa. V konkrétnostiach danej veci ani nebolo potrebné žiadať o vyjadrenie odborníka, nakoľko ak
boli poškodenému nepríjemné narážky obžalovaného sexuálneho charakteru, o to viac nebol pripravený
správnym spôsobom absorbovať obsah zaslaných záznamov a správ. Podľa názoru krajského súdu pri
zabezpečení zdravého mravného vývoja dieťaťa sa nedá experimentovať a posúvať hranice mravnosti.

Z tohto dôvodu aj Trestný zákon chráni hodnotu mravného vývoja dieťaťa pred škodlivými konaniami
uvedenýmivzákone.Pretoniejevhodnáodvolaciaargumentáciavývojaotázkysexualityapredkladanie
extrémnych príkladov
zo života spoločnosti a od týchto odvíjať normy mravného života. V posudzovanej veci nie je predmetom
edukácia v sexuálnej oblasti, ale lákanie a podsúvanie takých produkcií, ktoré môžu výrazne ohroziť

zdravý psychický vývoj maloletého dieťaťa. Preto ani odvolací súd nezdieľa právny názor obhajoby, že
konanímobžalovanéhonebolnaplnenýtrestnýčin.Anivyhrotenévzťahymedzirodičmineospravedlňujú
správanie obžalovaného.

Ku skutku pod bodom 2/ – zaslanie zvukovo-obrazového záznamu s pornografickou tematikou

poškodenému mal. D. K. tak, ako je uvedené vo výroku, ktorý obžaloba pôvodne právne kvalifikovala
ako prečin ohrozovania mravnosti podľa § 372 ods. 1 písm. b) Tr. zák., po zhodnotení vykonaného
dokazovania a konštatovania, že súd nezistil žiadnu pohnútku ani motív u obžalovaného sprístupniť
maloletému takýto materiál, uvedené konanie súd právne kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák., zdôrazniac nedbanlivostnú formu zavinenia.

Súd mal tento stav preukázaný výsluchom poškodeného mal. D. K., svedkov: D. K. K., J. K. (rodičov
poškodeného mal. D. K.), ale aj obžalovaného, ktorý priznal, že daný zvukovo-obrazový záznam zaslal
poškodenému mal. D. K.. V tomto prípade obžalovaným zvolená obhajoba, že video chcel poslať
svedkoviD.K.st.aomylomhoposlalajpoškodenémumal.D.(očompredložildôkaz),nebolavyvrátená.
Obžalovaný aj uviedol, že dôvodom zaslania tejto správy boli nezhody s D. K. st. kvôli tomu, že spával

s jeho bývalou manželkou
J. K.. Obžalovaný pri zasielaní správy s pornografickým obsahom tak nebol dostatočne opatrný
a predmetný materiál zaslal aj maloletému, pričom túto správu ani nevymazal, čo malo podstatný
vplyv na vyhodnotenie subjektívnej stránky protiprávneho konania. Nakoľko prečin ohrozenia mravnosti
vyžaduje úmyselné zavinenie, táto právna kvalifikácia skutku neprichádzala do úvahy.

Námietky obhajoby, že išlo len o jednorazovú záležitosť a video nebolo adresované maloletému, ale
jeho matke (ako vyplýva z dokazovania, že cez tento účet si obžalovaný písal aj s jeho matkou), a preto
by nemal byť za tento skutok odsúdený, absencie stupňa spoločenskej nebezpečnosti a vypočutia
znalca, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Je pravda, že sám poškodený mal. D. K. uviedol, že

cez jeho profil na Messengeri komunikovala jeho matka s obžalovaným, keď stratila svoj telefón, on
si s obžalovaným cez túto aplikáciu nikdy nepísal. Časové ani obsahové súvislosti komunikácie medzi
obžalovaným a svedkyňou J. K. neboli preukázané. Vychádzajúc z výpovede maloletého poškodeného,
že s obžalovaným si nikdy nepísal cez tento účet, obžalovaný nebol pri účte maloletého dieťaťadostatočne opatrný, a preto mal vedieť, že jeho obsah môže byť dieťaťu prístupný. Taktiež treba
zdôrazniť, že poškodený mal. D. K. mal v čase skutku 8 rokov, obsahovo úplné nevhodné video,
s poukazom na zobrazenie detailov sexuálneho aktu, ako aj jeho dĺžku, je aj bez odborného vyjadrenia

zrejmé, že ide o veľmi intenzívny a nevhodný zásah pre psychický vývoj maloletého dieťaťa, a teda je
spôsobilé ohroziť mravný vývoj maloletého dieťaťa.
Vo zvyšku odvolací súd primerane odkazuje na svoje úvahy uvedené vyššie ku skutku 1/.

Prokurátor napadol odvolaním aj odsudzujúcu časť rozsudku. Námietku voči zneniu skutkovej vety

pod bodom 1/ považoval krajský súd za nedôvodnú. Obžalovaný bol odsúdený za konanie, ktoré
naplnilo znaky prečinu, preto nie je dôvod v skutkovej vete uvádzať nečinnosť, že správy nevymazal.
Pri druhom skutku prokurátor nesúhlasil so záverom súdu, že obrana obžalovaného nebola vyvrátená
a že konania sa obžalovaný dopustil len z nedbanlivosti. Aj napriek námietke obhajoby, že cez tento
účet si obžalovaný písal s matkou poškodeného, odvolací súd konštatuje, že výsledkom zhodnotenia
vykonaných dôkazov záver prvostupňového súdu, že v danom prípade išlo o nedbanlivosť, je správny.

Pokiaľ navrhol prokurátor vypočuť svedkyňu J. K., odvolací súd uvádza, že v konaní súd čítal výpoveď
menovanej svedkyne so súhlasom aj prokurátora. Súd nemal pochybnosti o obsahu tejto svedeckej
výpovede, túto len zhodnotil v súlade s ostatnými dôkazmi a vzhľadom
na vzťah svedkyne k obžalovanému jej neuveril v tom, že mala snahu vypovedať v prospech
obžalovaného, že video bolo určené pre ňu.

Systematicky je vhodné v tejto časti odôvodnenia sa zaoberať aj skutkom kvalifikovaným ako prečin
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák. (obžalobou uvedený ako
čiastkový útok pokračovacieho trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže pričleneného
ku skutku 1/), pre ktorý bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby podľa § 285 ods. 1 písm. b) Tr. por.

(inak skutok pod bodom 5/ výrokovej časti napadnutého rozsudku). Krajský súd sa stotožnil s uvedeným
záverom prvostupňového súdu. K námietkam prokurátora uvádza nasledovné: Z pohľadu odvolacieho
súdu pri predmetnom skutku vôbec nejde o hodnotenie dôveryhodnosti výpovedí poškodeného mal. C.
B.aobžalovaného.Trebauviesť,žesúdnemalpochybnostiotom,čivtelevíziibolpustenýpornografický
program, ale zhodne z výpovedí tak poškodeného, ako aj obžalovaného vyplýva, že obžalovaný v tom

čase spal. Ak sa obžalovaný bránil, že on takýto program nezapol a nikdy pred synom porno nepozeral,
zostáva pochybnosť aj o tom, kto tento program zapol. Navyše nie je špecifikovaný ani čas, kedy sa
mal tento skutok stať, k tejto skutočnosti sa poškodený nevedel vyjadriť, preto je problematické hovoriť
o časovej súvislosti v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák. vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/. Navyše ani
svedok poškodený neuvádzal, že mal obžalovaného upozorniť na to, že je to nevhodné, a že sa mal

smiať a povedať mu, aby to pozeral s ním. Preto okresný súd správne konštatoval, že skutok v rozsahu,
ako bol preukázaný, nie je trestným činom, nakoľko absentuje úmysel takto konať v akejkoľvek forme,
čo bolo dôvodom oslobodenia obžalovaného z tohto skutku podľa § 285 písm. b) Tr. por.

K oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku – zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm.

b) Tr. zák. a zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (skutok v bodoch 3/,
4/ napadnutého rozsudku) krajský súd uvádza nasledovné:

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením dôkazov prvostupňovým súdom vykonaných
k týmto dvom skutkom, a to najmä výpovedí: svedkyne poškodenej

H. B., svedkov O. B., J. P., A. E.. Q.,
B. J. K., A. C. N., znaleckého posudku L. M. N., znaleckého posudku č. 35/2022, k veci sa
vzťahujúcim listinných dôkazov – lekárske správy na poškodenú, vyšetrenia na alkohol, komunikácia
zo sociálnej siete od poškodenej adresovaná obžalovanému. Jediným priamym usvedčujúcim dôkazom
bola výpoveď svedkyne poškodenej H. B., ktorá v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi nevyznela

presvedčivo.
V prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako jediný dôkaz, preukazujúci vinu obžalovaného, bez ďalších
podporných dôkazov (odborné vyjadrenie, znalecký posudok, stopy, výpovede svedkov či listinné
dôkazy), musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, vierohodný
a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátený.

Výpoveď poškodenej – jej vierohodnosť nebola podporená závermi znaleckého posudku L. M. N.,
z ktorého záverov okrem iného vyplynulo, že u poškodenej je prítomné katatýmne skresľovanie deja
(citové, emočné skresľovanie deja, skresľovanie skutočností) na základe interpersonálnych konfliktov
s bývalým manželom - obžalovaným a jej tvrdenia boli voči obžalovanému postranne motivovanéa vykazujú znaky pomsty. Katatýmne skresľovanie deja sa podľa znalca vyskytuje v prípadoch, keď
je dotyčný človek citovo zaangažovaný. U poškodenej nenastali následky na psychickom vývine
a nevykazuje známky znásilnenia.

Rozpory medzi výpoveďou poškodenej a obžalovaného spočívali nielen v tom, že obžalovaný uvádzal,
že k súloži a sexuálnym praktikám došlo dobrovoľne alebo násilím, ako uvádzala poškodená, ale aj
v opísaní okolností, ktoré predchádzali údajnému znásilneniu – v správaní sa poškodenej, ktorá podľa
obžalovaného ho sexuálne obťažovala, ťahala ho preč od Lucie, potom sa poškodená so svedkyňou
pohádali a došlo aj k vzájomnému fyzickému konfliktu, poškodená na nich volala opakovane policajtov.

Pre úplnosť treba dodať, že výpoveď obžalovaného je podporená výpoveďou svedkyne J. K..
Výpoveď svedkyne-poškodenej bola spochybnená tiež výpoveďami svedkýň, ktorým poškodená mala
opísať, čo sa udialo (J. P., A. E.. Q. – pri lekárskom vyšetrení), ktoré pri opise konania obžalovaného
nekorešpondovali s výpoveďou poškodenej, z lekárskej správy z gynekologického vyšetrenia vyplynulo,
že z hľadiska gynekológie neboli u poškodenej zistené stopy po násilí. Stopy po násilí konštatované
lekárkou – malá podliatina na predlaktí pravej ruky, škrabance na lakti ľavej ruky, modrina na ľavom

lýtku – ich vznik a pôvod je spochybnený preukázaným fyzickým konfliktom medzi poškodenou H. B.
a svedkyňou J. K., ktorý sa odohral len niekoľko hodín pred údajným znásilnením, čím bol spochybnený
aj zákonný znak skutkovej podstaty stíhaných trestných činov - znak násilia. Pre komplexný pohľad
na vzťah bývalých manželov žijúcich v spoločnej domácnosti a ich spory je potrebné poukázať aj na
správy, ktoré poškodená zasielala obžalovanému v mesiaci september 2021 a november 2021, tak ako

v plnom rozsahu na ne poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Sama poškodená
v prípravnom konaní sa nevedela vyjadriť, ako k znásilneniu malo dôjsť (najskôr uvádzala, že ju mal
postaviť z gauča, potom že vstala sama a sotila do neho), bola dosť nervózna pri výsluchu, keď sa jej
vyšetrovateľka pýtala na podrobnosti znásilnenia, tieto komentovala
v zmysle, kto si má také podrobnosti pamätať. Ďalej nie vierohodne vyznieva časť výpovede, v ktorej

poškodená uvádzala, že sa obžalovaného bála. Odporuje to zistenému stavu, že
po rozvode a vysporiadaní BSM ďalej bývala s exmanželom v jednej domácnosti nie krátky čas (rozvod
vjúni2021),prikonflikte–rušenínočnéhokľudunemalazábranyvolaťpolíciu,dokoncafyzickynapadnúť
svedkyňu J. K., ale po znásilnení políciu nevolala s odvolaním, že sa bála a v dome zotrvala až do
nasledujúceho rána, ako uviedla, išla si urobiť kávu do kuchyne.

Prokurátor mal už z prípravného konania vedomosť, že závery znaleckého posudku z odboru
psychológie nepodporujú výpoveď poškodenej H. B.. Predmetný znalecký posudok bol podaný už
v prípravnom konaní, po pribratí znalca do konania orgánmi činnými v trestnom konaní (znalec
vykonal vyšetrenie poškodenej dňa 30.12.2021), znalec bol k jeho záverom v prípravnom konaní aj

vypočutý dňa 3.8.2022, a to za účasti prokurátora a konfrontovaný so svojimi závermi, pričom znalec
konštatoval, že sa oboznámil s obsahom spisu do dňa jeho výsluchu, vrátane výpovede svedkyne
A. C. N. - psychiatričky. V tejto súvislosti treba uviesť, že poškodená navštevuje jej ambulanciu,
tejto lekárke sa zdôverila, že bola znásilnená, lekárka bližšie túto skutočnosť nezisťovala a v tomto
smere k poškodenej pristupovala. Nevyšetrila ju ako znalkyňa, pričom uviedla, že stanovená diagnóza

zmiešaná úzkostno-depresívna porucha mohla byť vyvolaná znásilnením alebo inou traumatickou
udalosťou, ktorou prešla. Pokiaľ chcel prokurátor zisťovať súvislosť psychiatrickej diagnózy, bolo len
a len v jeho záujme tieto skutočnosti zisťovať v relatívne krátkom čase po stíhanom skutku. Napriek tejto
znalosti namietal prokurátor nedostatky znaleckého posudku až na hlavnom pojednávaní a v priebehu
hlavného pojednávania prokurátor opakovane žiadal súd o doplnok predmetného znaleckého posudku,

resp. o vypracovanie kontrolného posudku, tieto jeho návrhy súd opakovane zamietal a v odôvodnení
napadnutéhorozsudkuprimeranýmspôsobomtentosvojprocesnýpostupodôvodnil,sktorýmsakrajský
súd stotožnil a obdobne postupoval v odvolacom konaní a návrh prokurátora na doplnenie znaleckého
dokazovania odmietol.
Procesnou možnosťou doplnenia znaleckého posudku je výsluch znalca, v rámci ktorého bude

požiadaný o vysvetlenie znaleckého posudku – jeho nejasností, rozporov s vykonaným dokazovaním,
preto súd vyhovel návrhu prokurátora a znalca na hlavnom pojednávaní vypočul. Jednou zo zásadných
skutočností, s ktorou bol konfrontovaný, bola diagnóza stanovená poškodenej A. C. N. – a to zmiešaná
úzkostná a depresívna porucha, čo prokurátor vnímal ako rozpor so záverom znaleckého posudku –
že u poškodenej nenastali následky na psychickom vývine a nevykazuje známky znásilnenia. Tento,

ako aj iné nejasnosti (napr. tvrdenia, že si poškodená nevyzdvihla potratovú tabletku, že nenavštívila
psychiatra) boli aj podľa názoru krajského súdu dostatočne a zrozumiteľne vysvetlené znalcom na
pojednávaní a súdom zároveň odôvodnené v napadnutom rozsudku,
na ktorú časť odôvodnenia odkazuje aj krajský súd. K tomu zvýrazňuje, že znalec zotrvalna záveroch znaleckého posudku, ktoré písomným spôsobom logicky odôvodnil, závery sú konzistentné
s jeho obsahom, kde zdôvodnil aj použité metódy, ktoré použil. Napríklad skutočnosť, že poškodená
si nevyzdvihla potratovú tabletku, vyplýva priamo z jej výpovede zo dňa 21.11.2021 (str. 21 prepisu

výpovede na č.l. 132 súdneho spisu), skutočnosť, že nebola u psychiatra, vyplýva z vlastného
vyšetrenia poškodenej znalcom - str. 6 znaleckého posudku, č.l. 283 spisu). Pritom samotné vysvetlenie
týchto skutočností nebolo rozhodujúce pre závery znaleckého posudku, ktoré znalec stanovil na
základe vlastného vyšetrenia – ktorého súčasťou bol osobný pohovor s poškodenou (teda vychádzal
z tvrdených skutočností poškodenou), vykonaných testov, správania poškodenej pri vyšetrení, vlastného

pozorovania, oboznámenia sa so spisovým materiálom a zdravotnou dokumentáciou. Skutkové
nezrovnalosti znalec vysvetlil, pričom tieto nemali žiadny vplyv na jeho závery. Pokiaľ závery znalca
neboli v rozpore so zisteným skutkovým stavom veci, celý tento proces nemohol vyvolať nariadenie
kontrolného znaleckého dokazovania. Znalec už bol s týmito nedostatkami konfrontovaný pri výsluchu
v prípravnom konaní. Prokurátor o všetkých namietaných nedostatkoch mal vedomosť už pred podaním
obžaloby, preto bolo v jeho záujme, aby súdu predložil dôkazy, ktoré podporia jeho obžalobu, aby

uniesol bremeno dokazovania. Preto okresný súd správne upriamil pozornosť, že ako strana v konaní
mal možnosť aj prokurátor zabezpečiť znalecký posudok s ohľadom na rešpektovanie zásad trestného
konania v § 2 ods. 10, 14, 18 Tr. por., najmä kontradiktórnosti súdneho procesu a rovnosti strán v konaní.
V danom prípade tak procesný postup podľa § 146 druhá veta Tr. por. neprichádzal do úvahy.
V kontexte vykonaného dokazovania aj krajský súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako nevierohodnú.

Pokiaľ sa poškodená hneď po skutku zdôverila iným osobám, že bola znásilnená manželom, treba
doplniť, že svedkyni O. B. mala uviesť iba stroho, že ju obžalovaný znásilnil, a svedkyni J. P., ako aj
svedkyni A. E.. Q. priebeh skutkového deja uviedla inak, lekárske vyšetrenie z gynekológie nepotvrdilo
žiadne násilie v intímnej oblasti alebo v jeho okolí. V čase skutku bol pod vplyvom alkoholu nielen
obžalovaný, ale aj poškodená, ako vyplynulo z dokazovania. Nie je možné zdieľať názor obžaloby,

že keď obžalovaný klamal vo vzťahu k odsúdenému skutku 1/, klamal aj vo vzťahu k tomuto
úplne druhovo inému a samostatnému skutku. Obžalovaný sa môže brániť akýmkoľvek spôsobom,
podstatné je, či vykonaným dokazovaním bude jeho obhajoba rozptýlená a o jeho vine nebudú dôvodné
pochybnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy krajského súdu, odvolacie námietky obžaloby vo
vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku nie sú relevantné.

K výroku o uloženom treste:

Okresný súd za stíhane prečiny ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zák.
uložilobžalovanémuzákonný,primeranýaspravodlivýtrest.Uloženýtrestmásvojzákladvovykonanom

dokazovaní. Trest odňatia slobody vychádza zo zákonnej trestnej sadzby najprísnejšieho trestného činu
zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti, ktorú zákon stanovuje v rozpätí až na dva roky. Zároveň uložený trest
rešpektuje zásady pre ukladanie trestov v § 34 a nasl. Tr. zák., najmä okolnosti určujúce pre určenie
druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. (predovšetkým okolnosti spáchania trestného činu,
hrozbu jeho následku, zavinenie, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ako i osobu obžalovaného). Súd

prvého stupňa sa podrobne zaoberal poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, a to aj v súvislosti so
splnením podmienok pre uloženie súhrnného trestu, čo ho viedlo
ku konštatovaniu jednej priťažujúcej okolnosti - za spáchanie viacerých trestných činov podľa § 37 písm.
h) Tr. zák. - a postupu podľa § 38 ods. 4 Tr. zák. pri úprave zákonnej trestnej sadzby (zvýšeniu dolnej
hranice trestnej sadzby o 1/3 pri postupe podľa § 38 ods. 8 Tr. zák.). Zároveň tiež súd vysvetlil, z akých

dôvodov mu nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák.
Podmienky uloženia súhrnného trestu boli splnené k poslednému odsúdeniu obžalovaného za prečin
ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu
Námestovo, sp. zn. 0T/44/2022 zo dňa 14.2.2023, právoplatným 2.3.2023, za ktorý mu bol uložený
peňažný trest vo výmere 2 500,- eur popri treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu vo výmere 30 mesiacov. Výrok o treste tohto rozsudku bol zrušený postupom podľa § 42 ods.
2 Tr. zák., ale zároveň podľa citovaného zákonného ustanovenia v rámci súhrnného trestu súd uložil
obžalovanému aj peňažný trest a trest zákazu činnosti. Výrok o treste tak zodpovedá zákonu, s malým
formálnym nedostatkom, že pri prebratí peňažného trestu a zákazu činnosti zo skoršieho rozsudku (v
zmysle § 42 ods. 2, tretia veta Tr. zák.) súd do výroku uviedol aj § 211 ods. 1 Tr. zák., ktorý sa javí

nadbytočný. Tento formálny nedostatok nie je takou chybou výroku, ktorý by vyžadoval iný procesný
postup, nakoľko z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmá skutočnosť, že tieto tresty boli len prebraté zo
skoršieho rozsudku.Uloženie súhrnného trestu odňatia slobody obžalovanému vo výmere 8 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, v rámci ktorého súd obžalovanému uložil
aj peňažný trest a trest zákazu činnosti, tak spĺňa aj podmienku zákona, že súhrnný trest nesmie byť

miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom.
Zhodnotením osoby obžalovaného, ktorý aj napriek odsúdeniam v minulosti viedol dlhší čas riadny
život, možno dôvodne konštatovať, že účel trestu odňatia slobody bude u neho zabezpečený aj bez
jeho výkonu pod podmienkou vedenia riadneho života počas primerane stanovenej skúšobnej doby 2
roky. Teda hrozba jeho výkonu bude dostatočná, aby sa obžalovaný nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti

a presvedčil súd, že chce viesť riadny život.
Odvolací súd sa zaoberal uložením trestu obžalovanému aj z pohľadu novely Trestného zákona
s účinnosťou od 6.8.2024, ktorá vyznieva v prospech obžalovaného najmä z hľadiska noriem pre
ukladanie trestu. Aj za účinnosti tejto novely je súd povinný pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadať
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, s tým rozdielom, že prevaha
týchto okolností či už na jednu alebo druhú stranu nemá vplyv na úpravu zákonom ustanovenej trestnej

sadzby. V danom prípade síce súd prvého stupňa ukladal obžalovanému trest podľa § 38 ods. 4
Tr. zák., ktorý vo svojej podobe už neexistuje, ale trest vo výmere 8 mesiacov je trestom zákonným
a zároveň zodpovedajúcim vyhodnoteniu pomeru a závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
početnosti stíhanej trestnej činnosti, ako i osobe obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu pri
zodpovedajúcom treste za stíhanú trestnú činnosť by zrušenie rozsudku len z dôvodu vypustenia

zákonného ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zák. bolo v danom prípade len rýdzo formálnou úpravou výroku
o treste, preto krajský súd zvolil spôsob vysvetlenia tejto skutočnosti priamo v odôvodnení svojho
rozhodnutia.

V nadväznosti na vyššie úvahy krajského súdu námietky prokurátora k uloženému trestu nie sú dôvodné.

Ajkeďtietonámietky(kmožnostiasprávnostiuložiťobžalovanémupeňažnýtrestatrestzákazučinnosti)
vychádzali z komplexnej úvahy prokurátora k trestnej veci ako celku, neboli správne. Ako uviedol
krajskýsúdvyššie,tresty(peňažnýtrestatrestzákazučinnosti)vyplývajúcezoskoršiehoodsudzujúceho
rozsudku, ktorého výrok o treste podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený, sa stali súčasťou uloženého
súhrnného trestu. Preto nie je možné súhlasiť s námietkami prokurátora, že neboli splnené podmienky

na uloženie peňažného trestu, resp. že mal byť uložený prísnejší trest zákazu činnosti vodiča vzhľadom
na stíhanú trestnú činnosť.

S ohľadom k uvedenému krajský súd rozhodol tak, že odvolania obžalovaného A. B. a prokurátora ako
nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.