Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124011422
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Antala
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124011422.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr.
Lucie Horvátovej a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale
bytom D. A., E. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava,
pre pokračovací trestný čin zločinu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písm.
a) Tr. zákona účinného v čase jeho spáchania, na neverejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 13.

marca 2025, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 03. decembra
2024 pod sp. zn. 7Pp/122/2024 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 odseku 1 písm. a) Tr. poriadku z r u š u j e s a napadnuté uznesenie okresného súdu.

II. Podľa § 66 odsek 1 písm. a), písm. b), odsek 2 Tr. zákona s a odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX
podmienečne p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného

súdu Prievidza pod sp. zn. 2T/28/2016 zo dňa 28. novembra 2018 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 2To/90/2019 zo dňa 01. októbra 2020 a z výkonu trestu odňatia
slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod sp. zn. 1T/31/2016 zo dňa 29. júna
2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 2To/93/2016 zo dňa 28. marca 2017.

Podľa 68 odsek 1 Tr. zákona súd u r č u j e odsúdenému skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov a súčasne
nariaďuje probačný dohľad nad odsúdeným na 3 (tri) roky a zároveň odsúdenému u k l a d á v čase
probačného dohľadu nasledujúce obmedzenie a povinnosti :
- Podľa § 51 odsek 3 písm. c) Tr. zákona zákaz stretávania sa so spoluodsúdeným F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, E. H. I. H.,
- Podľa § 51 odsek 4 písm. k) Tr. zákona príkaz zamestnať sa alebo uchádzať sa preukázateľne

o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín, na podklade podaného návrhu odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej
len „odsúdený“) na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uznesením zo dňa 03.
decembra 2024 pod sp. zn. 7Pp/122/2024 na verejnom zasadnutí konanom v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Ilava, pomerom hlasov v senáte 2:1 rozhodol doslovne takto s odôvodnením :

„ Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku s použitím § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona sa návrh občianskeho
združenia J. K. L., E. M., o podmienečné prepustenie odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, z výkonu
trestu odňatia slobody z a m i e t a .

Súdu bol doručený návrh občianskeho združenia J. K. L., E. M., so sídlom J., N. XXX, o podmienečné
prepustenie odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.Zo skráteného výpisu klienta (č. l. 16) a z oboznámených rozhodnutí súd zistil, že odsúdený
bol vo výkone spoločného, súhrnného a úhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 112 mesiacov, so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom

Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/28/2016 zo dňa 28.11.2018 (č. l. 24) v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/90/2019 zo dňa 01.10.2020 (č. l. 1109 pripojeného spisu), a to pre
pokračovací zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona,
na výkon ktorého nastúpil dňa 01.10.2020 a ktorý po započítaní výkonu trestu v inej veci (16.07.2015
- 01.10.2020) vykonal dňa 16.11.2024.

Vyššie uvedeným rozsudkom bol z dôvodu uloženia spoločného a súhrnného trestu zrušený výrok o
vine vo veci:

- Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/178/2013 (I. pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods.
3 písm. a/ Tr. zákona, II. prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, III. prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona),

- Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8T/3/2013 (prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zákona),

- Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/30/2012 (prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona),

- Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/46/2012 (prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona).

Následne nastúpil na výkon súhrnného trestu odňatia slobody vo výmere 28 mesiacov, so
zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu bol uložený rozsudkom
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/31/2016 zo dňa 29.06.2016 (č. l. 17) v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/93/2016 zo dňa 28.03.2017 (č. l. 173 pripojeného
spisu), a to pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorý trest

má predpokladane vykonať dňa 16.03.2027.

Vyššie uvedeným rozsudkom bol z dôvodu uloženia súhrnného trestu zrušený výrok o vine vo veci
Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/66/2015 (prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods.
2 písm. a/ Tr. zákona).

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Pp/444/2022 zo dňa 15.05.2023 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3Tos/97/2023 zo dňa 06.09.2023 bol zamietnutý návrh
odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa skráteného výpisu klienta odsúdený vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov odňatia
slobody pre splnenie formálnej podmienky pre podmienečné prepustenie dňa 06.12.2022.

V zaslanom hodnotení na odsúdeného (č. l. 14) ústav na výkon trestu uviedol, že: „Odsúdený bol do
výkonu trestu odňatia slobody predvedený dňa 16.07.2015 do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody

a Ústavu na výkon väzby Ilava. Po absolvovaní nástupného oddielu dňa 02.09.2015 bol umiestnený do
oddielu s diferenciačnou skupinou B v strednom stupni stráženia. V období od 14.10.2022 do 23.05.2023
bol zaradený do výstupného oddielu, kde absolvoval Základný resocializačný a výchovno-vzdelávací
program. Po jeho absolvovaní bol opäť zaradený do oddielu s diferenciačnou skupinou B v strednom
stupni stráženia kde sa nachádza doposiaľ. Správanie a vystupovanie menovaného, ako aj prístup k

plneniu povinností možno z komplexného hľadiska označiť za vynikajúci. Pokyny a príkazy príslušníkov
zboru dlhodobo rešpektuje a plní. Počas výkonu trestu odňatia slobody sa vyskytlo jedno menej závažné
previnenie súvisiace s držaním nepovolenej veci. Od tohto sa ďalšie previnenia nevyskytli. Odsúdený
dbá na dodržiavanie osobnej i kolektívnej hygieny, v osobných veciach si udržiava poriadok.
V kolektíve odsúdených je nekonfliktný. Postoj k trestnej činnosti možno celkovo

hodnotiť ako kritický, uvedomuje si vlastné zlyhanie, stanovil si reálne životné ciele. Menovanému bola
doposiaľ pätnásťkrát udelená disciplinárna odmena, najmä za dlhodobé pozitívne výsledky dosahované
pri plnení pracovných povinností. Disciplinárny trest nemá evidovaný. Odsúdený prejavuje snahu o
plnenie stanovených cieľov, a to zvyšovaním si vzdelanostnej úrovne, zúčastňovaním sa na skupinovýchaktivitách. Menovaný vo výstupnom oddiele absolvoval Základný resocializačný a výchovno-vzdelávací
program. Uvedený program absolvoval v celkovom rozsahu. Patril k aktívnym, zapájajúcim sa členom
skupiny. Trávenie voľného času možno označiť za aktívne a zmysluplné. Pravidelne sa zúčastňuje na

aktivitách v rámci ponuky kultúrno-osvetovej činnosti. Je dlhoročným členom žurnalistického krúžku, kde
sa významnou mierou podieľa na tvorbe časopisu pre odsúdených a fitness krúžku, kde si upevňuje
fyzickú kondíciu. V predchádzajúcom období bol členom šachového krúžku a krúžku nemeckého a
anglického jazyka. Do aktivít v rámci kultúrno-osvetovej činnosti sa zapája, pravidelne sa zúčastňuje
vychádzok, počas ktorých športuje. Fond ústavnej knižnice aktívne využíva. Okrem toho sa aktívne

zapájadopomocnýchupratovacíchačistiacichprácvrámcicelyasektoru.Rozvíjaniemorálno-vôľových
vlastností aktívnym trávením voľného času možno z komplexného hľadiska považovať za dostatočné.
Po nástupe do výkonu trestu odsúdený záujem o pracovné zaradenie prejavoval. Pracovne bol zaradený
postupne na viacerých pracoviskách v ústave.

V súčasnosti je odsúdený dlhodobo pracovne zaradený v knižnici pre odsúdených. Všetky svoje

pracovné povinnosti si plní zodpovedne, v požadovanej kvalite s potrebnou disciplínou a pracovnou
morálkou. Počas tohto času bol výrazne aktívny pri vykonávaní činností pre všeobecný rozvoj osobnosti
odsúdeného na cele a sektore, ako aj vo výstupnom oddiele je nápomocný pri chode daného oddielu.
Odsúdený má vytvorené pracovné návyky a pracovné kompetencie. Kontakt s vonkajším
svetom udržiava pravidelne všetkými dostupnými formami (korešpondencia, návštevy a telefonovanie)

s blízkymi osobami i s dlhoročnými priateľmi z civilného života. Počas výkonu
trestu menovaný udržiava kontakt formou sporadickej korešpondencie s matkou D. H. a synom D. B., no
udržiava s nimi pravidelný kontakt formou telefonovania. Formou korešpondencie udržiava kontakt aj s
rodinou D. (manželia O. a G.), kamarátom L. P. a kamarátkou Q. G. (sestra O. D.). Telefonovanie využíva
aj s bratom R. H. a kamarátom O. D.. Právo na návštevy si uplatňuje a zúčastňovali sa jeho kamaráti

L. P., O. D., jeho dcéra Q. D. a sestra Q. G.. Matka odsúdeného sa návštev nezúčastňovala z dôvodu
veľkej vzdialenosti, vysokého veku a zdravotných problémov. Možno uviesť, že menovaný je aktívny
a korektný v udržiavaní, ako aj v rozvíjaní pozitívnych a prospešných vzťahov. Rodinné prostredie sa
javí ako stabilné, po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa chce vrátiť žiť k
matke. Počas umiestnenia vo výstupnom oddiele bol vedený k plynulému prechodu do občianskeho

života, v čom je takisto primerane aktívny. Odsúdený z hľadiska komplexnosti stanovené ciele programu
zaobchádzaniaplní.Ideoodsúdenéhosbezkonfliktným,vzornýmsprávaním.Jenutnépoukázaťnajeho
osobnostnépredpokladyviesťriadnyživotpoprepustení,aktívnosťvrozvojimorálno-vôľovýchvlastností
a jeho bezproblémové absolvovanie Základného resocializačného a výchovno-vzdelávacieho programu
v rámci umiestnenia vo výstupnom oddiele. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá

na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Trestná minulosť odsúdeného, viď skrátený výpis
klienta. Na základe uvedeného odporúčam podmienečne prepustiť odsúdeného z výkonu trestu odňatia
slobody a v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného odporúčam probačný dohľad a uložiť
povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.“

Z odpisu registra trestov zo dňa 12.11.2024 (č. l. 40) vyplynulo, že odsúdený má evidovaných celkom
13 odsúdení, pričom už bol vo výkone trestu odňatia slobody a zároveň bol v minulosti z tohto druhu
trestu aj podmienečne prepustený.

Zástupcariaditeľaústavunavýkontrestunaverejnomzasadnutíuviedol,žeodvypracovaniahodnotenia
nedošlo k žiadnej zmene. Nevedel uviesť, či odsúdený platil výživné, pokiaľ však bol pracovne zaradený
toto sa mu strhalo z pracovnej odmeny.

Zástupca záujmového združenia občanov na verejnom zasadnutí uviedol, že ich občianske združenie

bolo založené za účelom organizovania pretekov v oblasti motoristického športu. Ďalej uviedol, že
odsúdený nie je členom ich združenia, ale pomáhal im výrazným spôsobom pri organizovaní pretekov.
So združením je odsúdený v kontakte cca od roku 2000, zástupca záujmového združenia ho pozná
osobne od roku 1993, resp. 1994.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že si plne uvedomil, čo robil, toto ľutuje a nikdy viac to
už neurobí. Poukázal, že má zabezpečenú prácu, a to u pána S., u ktorého by sa mal venovať
montovaniu okien, stavebným prácam a žalúziám. Ďalej sa chce vo voľnom čase venovať pretekom.
Bývanie má zabezpečené u svojej matky. Ďalej uviedol, že vo výkone trestu je pre ekonomickú tresnúčinnosť. Túto spáchal z dôvodu, resp. v čase keď chcel podnikať, raz sa mu darilo, raz nie, následne to
látal a potom sa do toho zamotal. Tiež uviedol, že už bol vo výkone trestu odňatia slobody, a to v roku
2005, išlo tiež o ekonomickú trestnú činnosť. V prípade trestnej činnosti, pre ktorú bol vo

výkone trestu po prvýkrát, tejto sa dopustil z dôvodu, že podnikal a nemal na uhradenie faktúr,
tieto následne neuhradil, na čo bolo na neho podané trestné oznámenie, následne ho zavreli. Ďalej
uviedol, že pri prvom výkone trestu bol už podmienečne prepustený. Pokiaľ ide o opätovné spáchanie
trestnej činnosti, myslel si, že sa mu už bude dariť v podnikaní, že poplatí nejaké staré veci. Tiež uviedol,
že má jedno dieťa, ktoré už pracuje. Záverom požiadal súd, aby ho podmienečne prepustil, je si plne

vedomý všetkého, úprimne to ľutuje, vo výkone trestu je už 9,5 roka, súhlasí aj s dlhšou podmienkou,
aj vo výmere 7 rokov. Má už 50 rokov, pričom podnikať sa už nechystá, chce riadne pracovať.

Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného nakoľko tento už raz bol
podmienečne prepustený a zároveň je u neho stanovená menej priaznivá resocializačná prognóza.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia
slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného na
verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý,
môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov

alebo na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len
preto, že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od

neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže
byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 66 ods. 4 Tr. zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm.
c), kontrolu technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom
tretinám uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej
republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že návrh odsúdeného nie je dôvodný, nakoľko tento
nespĺňa dôsledne podmienky uvedené v ust. § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to, že odsúdený:

- vykonal už potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody,
- vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie,- môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť
príliš veľké riziko jeho recidívy.

Citované ustanovenie vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania
sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom
vyplývať zo zhodnotenia polepšenia odsúdeného, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom
prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho
osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov a s

prihliadnutím na účel trestu.

Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to v akom ústave odsúdený vykonáva trest odňatia slobody ako aj
na povahu spáchaného trestného činu (§ 66 ods. 2 Tr. zákona).

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal

potrebnú pomernú časť z výmery uložených trestov odňatia slobody, t. j. 2/3 za trest uložený za zločin
a 1/3 za trest uložený za prečin, ktorý deň pripadol na 06.12.2022.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
svojepolepšenie,atoschopnosťouviesťriadnyživotvpodmienkachvýkonutrestu,vrátanedodržiavania

všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto
podmienka tiež javila ako splnená.

Konkrétne súd prihliadol na kladné hodnotenie ústavu, z obsahu ktorého vyplynulo, že odsúdený I. je
kritický k spáchanej trestnej činnosti, II. bol 15-krát disciplinárne odmenený, III. absolvoval výstupný

oddiel, patril k aktívnym členom, IV. zapája sa do aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti, V. je
pracovne zaradený, VI. zapája sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti, VII. plní stanovený
program zaobchádzania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odsúdený preukazuje vo výkone trestu odňatia slobody

polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona.

Splnená však nebola dôsledne tretia z citovaných podmienok, ktorou je dôvodné očakávanie vedenia
riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy. V prípade odsúdeného
je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké.

Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol predovšetkým na trestnú minulosť odsúdeného. Konkrétne
súd z odpisu registra trestov zistil, že odsúdený bol celkom 13-krát súdne trestaný, pričom bol aj vo
výkone trestu odňatia slobody. Z trestnej minulosti odsúdeného je potrebné poukázať, že odsúdený už
bol aj vo výkone trestu odňatia slobody, a to vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/139/2005.

Z tohto trestu bol následne podmienečne prepustený dňa 24.10.2006. Skúšobná doba plynula do dňa
24.10.2009. V danej veci bol odsúdený uznaný vinným pre trestné činy sprenevery a podvodu.

Z trestnej minulosti odsúdeného je potrebné poukázať aj na nasledovné podstatné skutočnosti:

- v auguste 2009 spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (skutok pod bodom 2/
rozsudku OS Prievidza sp. zn. 1T/178/2013 zo dňa 10.03.2014),

- dňa 06.11.2009 spáchal prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona (rozsudok OS Prievidza sp.
zn. 3T/46/2012 zo dňa 03.05.2012),

- od 01.11.2009 do 21.02.2012 páchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm. b) Tr. zákona (trestný rozkaz OS Prievidza sp. zn. 2T/30/2012 zo dňa 21.02.2012),

- v decembri 2011 spáchal prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona (rozsudok

OS Trenčín sp. zn. 8T/3/2013 zo dňa 10.09.2013),- marec, júl, august, október, november 2011, apríl, máj 2012 spáchal pokračovací zločin podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona (čiastkové útoky pod bodom 1/, 2/, 4/ - 8/ rozsudku OS Prievidza
sp. zn. 2T/28/2016 zo dňa 28.11.2018),

-od26.03.2012do10.03.2014páchalprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.2,ods.3písm.
b) Tr. zákona (skutok pod bodom 6/ rozsudku OS Prievidza sp. zn. 1T/178/2013 zo dňa 10.03.2014),

- 01.07.2014 spáchal pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona (rozsudok

OS Prievidza sp. zn. 1T/31/2016 zo dňa 29.06.2016),

- jún, júl, október 2014 spáchal pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona (rozsudok OS Prievidza sp. zn. 2T/66/2015 zo dňa 09.12.2015).

Z vyššie uvedených skutočností tak vyplýva, že odsúdený sa v prípade svojho predchádzajúceho

podmienečného prepustenia dopustil následne ďalšej trestnej činnosti v rámci skúšobnej doby
podmienečného prepustenia (august 2009 vec OS Prievidza 1T/178/2013) resp. bezprostredne krátko
po jej skončení (november 2009 vec OS Prievidza sp. zn. 3T/46/2012 a 2T/30/2017). Negatívne v tomto
súd hodnotí najmä tú skutočnosť, že u odsúdeného došlo k opätovnému spáchaniu trestného
činu podvodu, pre ktorý bol práve v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody. V prípade

odsúdeného tak ide o špeciálnu recidívu.

Ďalej z vyššie uvedených skutočností súd zistil, že napriek viacerým síce v tom čase ešte
neprávoplatným odsúdeniam, odsúdený neupustil od svojho protiprávneho konania, keď sa následne
dopúšťadňa01.07.2014ďalšejtrestnejčinnosti,atoopäťtrestnéhočinupodvodu,prektorýbolnásledne

uznaný vinným vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/31/2016. Obdobne v mesiacoch jún, júl a
október 2014 spáchal opätovne trestný čin sprenevery, pre ktorý bol uznaný vinným vo veci Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T/66/2015.

Tu súd poukazuje, že vo veci Okresného súdu Prievidza sp. zn. 1T/178/2013, 3T/46/2012, 2T/30/2012

či 8T/3/2013 boli odsudzujúce rozsudky súdu prvého stupňa vydané práve pred dátumom 01.07.2014.
Napriek týmto „napomenutiam“ sa odsúdený dopustil opätovne trestného činu podvodu resp.
sprenevery.

Osobu odsúdeného tak možno hodnotiť ako osobu so sklonom k páchaniu trestnej činnosti, od ktorej

páchania ho neodradil ani vykonaný trest odňatia slobody či hrozba neosvedčenia sa v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia a ani varovanie v podobe predchádzajúcich odsudzujúcich rozsudkov. V
prípade odsúdeného tak ide o osobu, ktorá sa dokáže správať v súlade s právnymi normami vo výkone
trestu odňatia slobody, avšak toto nevie preniesť do života na slobode.

V tejto súvislosti súd uvádza, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v zmysle §
34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje do popredia
výchovná zložka trestu na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia slobody, u ktorej
vystupuje do popredia represívna zložka trestu, keďže u takejto osoby došlo k opakovanému páchaniu
trestnej činnosti napriek predchádzajúcemu výkonu trestu odňatia slobody.

Pokiaľ ide o prihliadanie na trestnú minulosť odsúdeného tu súd poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR uverejnené v Zbierke Stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod R 5/2017,
v ktorom súd uviedol: „Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste
len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je

odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť
príliš veľké riziko recidívy.“ (ŠÁMAL, P. a kol. Trestní zákoník I. § 1 až 139. Komentář. 1.
vyd. Praha: C. H. Beck, 2009, s. 952). Takouto okolnosťou, ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom
prepustení význam, je podľa odbornej literatúry, ako aj bohatej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu
(viď napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Urtost 3/2015, sp. zn. 3 Urtost 1/2015, sp. zn. 6 Urtost

1/2015), aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho trestnej činnosti.“

Súd uvádza, že odsúdený síce doložil potvrdenie o možnosti zamestnania (č. l. 59) ako aj čestné
prehlásenie o možnosti bývania (č. l. 48), avšak vzhľadom k opakovanému páchaniu totožnej trestnejčinnosti uvedené nepovažoval súd za dostatočné, aby uveril odsúdenému, že tentokrát už povedie
riadny život.

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu spáchaného trestného
činu a vzhľadom na ústav (stredný stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia
slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného nebola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť
riadny život.

Z uvedených dôvodov súd zamietol návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko odsúdený nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie. “

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení na verejnom zasadnutí okresného súdu podal sťažnosť
odsúdený, ktorú odôvodnil následne písomne doslovne takto :

„Okresný súd Trenčín (ďalej len „súd“) v napadnutom uznesení súd konštatoval, že som splnil prvú
zákonnú (formálnu) podmienku pretože už som vykonal potrebnú časť z výmery uložených trestov
odňatia slobody, t.j. 2/3 za trest uložený za zločin a 1/3 za trest uložený za prečin, ku dňu 06.12.2022.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu som preukázal

svojepolepšenie,atoschopnosťouviesťriadnyživotvpodmienkachvýkonutrestu,vrátanedodržiavania
všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto
podmienka tiež javila ako splnená.

Konkrétne súd prihliadol na kladné hodnotenie ústavu, z obsahu ktorého vyplynulo, že som:

kritický k spáchanej trestnej činnosti
bol 15-krát disciplinárne odmenený
absolvoval výstupný oddiel, kde som patril k aktívnym členom
sa zapájal a stále sa zapájam do aktivít v rámci kultúrno - osvetovej činnosti
pracovne zaradený po celý čas vo výkone trestu

sa zapájal a stále sa zapájam do činností pre všeobecný rozvoj osobností
plnil a stále plním stanovený program zaobchádzania

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostimámzato,žesompreukázalvovýkonetrestuodňatiaslobody
polepšenie v zmysle § 66 ods. 1 Tr. Zákona.

Súd v napadnutom uznesení tiež uviedol, že som nesplnil tretiu zákonnú (materiálnu) podmienku, ktorou
je dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho
recidívy. V mojom prípade je podľa názoru súdu riziko recidívy veľké.

Súd pri hodnotení rizika recidívy prihliadol predovšetkým na moju trestnú minulosť, konkrétne z odpisu
registra trestov zistil, že som bol celkom 13-krát súdne trestaný, pričom som už bol vo výkone trestu
odňatia slobody a zároveň som bol v minulosti z tohto druhu trestu aj podmienečne prepustený.

Argument súdu že sa dokážem správať v súlade s právnymi normami vo výkone trestu odňatia slobody,

avšak toto neviem preniesť do života na slobode, považujem za nelogické, pretože samotné správanie
odsúdeného počas výkonu trestu vnímam ako jeden z najpodstatnejších ukazovateľov toho, či došlo
počas výkonu trestu k osvojeniu si návykov a získaniu predpokladov práve pre to, aby mohol odsúdený
po jeho prepustení na slobodu viesť riadny život. Samotný súd skonštatoval, a to na základe hodnotenia
ústavu, v ktorom som umiestnený, že dodržiavam ústavný poriadok a plním príkazy a nariadenia

príslušníkov a že pracovné povinnosti som plnil a plním zodpovedne, teda v požadovanej kvalite a
s potrebnou disciplínou a pracovnou morálkou. Túto skutočnosť taktiež považujem za podstatnú pri
hodnotení predpokladov pre vedenie riadneho života po mojom prepustení. Na preukázanie tvrdení,
týkajúcichsamojejdisciplinovanostivrámcipracovnejmorálkysvedčíajskutočnosť,žeužpredpodaním
návrhu na podmienečné prepustenie som získal prísľub zamestnania po mojom prípadnom prepustení

na slobodu od pána G. S., o čom som súdu predložil aj potvrdenie.

Vo vzťahu k preukázaniu naplnenia materiálnej podmienky, t.j. predpokladu, že bude odsúdený viesť
po jeho prepustení na slobodu riadny život, je preto potrebné zamerať sa aj na skutočnosti, akými súpreukázanie polepšenia vo výkone trestu odňatia slobody plnením povinností a samotným správaním
odsúdeného. Vo vzťahu k tomuto uvádzam, že mi bolo pridelených 15 disciplinárnych odmien, čo
preukazujenaplnenieresocializačnéhocharakterutrestu(pričomnatotobymalsúdvýrazneprihliadnuť).

Počas celého výkonu trestu som sa venoval množstvu dobrovoľných aktivít na podporu opätovného
zaradenia sa do spoločnosti ako napr. športovaním, aktuálne som členom Fitnes krúžku, žurnalistického
krúžku ktorý vediem, predtým som bol členom šachového krúžku a krúžku cudzích jazykov. Zúčastňoval
som sa a zúčastňujem sa na skupinových aktivitách rôznych kvízov a prednášok. Svoj voľný čas sa tak
snažím využívať aktívne a zmysluplne. Po absolvovaní nástupného oddielu som bol pracovne zaradený

a doteraz stále pracujem, pričom z rozúčtovanej odmeny za prácu som si plnil aj vyživovaciu povinnosť.
Uvedené taktiež potvrdzuje, že uložený trest v mojom prípade naplnil účel prevýchovy.

Na uvedené poukazujem aj v kontexte obsahu nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2023 z
18.07.2023 z ktorého citujem:

Trestnú minulosť nemožno hodnotiť formalisticky - koľkokrát bol jednotlivec odsúdený, koľkokrát
vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody či koľkokrát porušil podmienky podmienečného
prepustenia. Je potrebné zvážiť, pred akou dlhou dobou a z akých dôvodov došlo k spáchaniu
predchádzajúcich trestných činov či možno od odsúdeného na základe jeho aktuálneho výkonu trestu
očakávať, že povedie riadny život (nálezy Ústavného súdu Českej republiky č. k I. ÚS 2201/16 z

03.01.2017 a č. k. II. ÚS 1945/20 z 29.01.2021). Význam má aj podľa možností čo najúplnejšia
identifikácia osobných či sociálnych podmienok, ktoré má odsúdený vytvorené na prechod do bežného
života, a či tieto v individuálnych okolnostiach danej veci etablujú dostatočný predpoklad vedenia
riadneho života v budúcnosti. Ústavný súd považuje v tejto súvislosti potrebné poukázať aj na účel
trestu, ktorým je podľa Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že

mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život, a súčasne iných odradí od páchaniu trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trestanie tak v sebe zahrňuje aj aspekt resocializácie odsúdeného
a aspekt individuálnej prevencie. Zmysel inštitútu podmienečného prepustenia spočíva v motivácii
odsúdeného k tomu, aby svojím chovaním a plnením povinností vo výkone trestu ukázal polepšenie. Ak

vykonanou časťou trestu odňatia slobody bol účel trestu dosiahnutý, je ďalší trest nepotrebný, a teda aj
neodôvodnený.Hroziacenariadenievýkonuzvyškutrestuodňatiaslobodyrizikomožnejrecidívyznižuje.
V tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani to, že bez ohľadu na sledovaný účel trestu môže byť pobyt
vo väzení spojený s negatívnymi vplyvmi a účinkami na odsúdených, napríklad tým, že odsúdení môžu
stratiť vo väzení niektoré návyky a schopnosti nevyhnutné pre život na slobode, resp. tým, že vo väzení

nadviažu také škodlivé vzťahy, ktoré ich budú smerovať k opätovnej trestnej činnosti. Preto je podstatné,
aby boli odsúdený prepustení z výkonu trestu v čase, keď bude splnený účel trestu, a aby nezostávali
vo výkone trestu zbytočne dlho /m. m. III. ÚS 355/2021).

Podmienky pre naplnenie resocializácie a vedenie riadneho a usporiadaného života aj po prepustení z

výkonu trestu mám už teraz zaručené tým, že mám zabezpečenú prácu.

Počas celej doby, čo som vo výkone trestu som v kontakte s mojou rodinou, priateľmi, ktorí ma podporujú
a chodia ma pravidelne navštevovať. Máme spolu blízky vzťah, ktorý by som chcel po prepustení
z výkonu trestu zachovať, vynahradiť im zameškané a podieľať sa na chode rodiny, domácnosti a aj

ich finančne podporovať (na základe prostriedkov z uvedeného pracovného pomeru), nakoľko toto moje
umiestnenie vo výkone trestu má značný dosah, či už citový, ako aj finančný aj na nich. Taktiež chcem
pomáhať mojej mame ktorá je už vyššieho veku a od ktorej mám prísľub bývania u nej doma v prípade
môjho prepustenia.

Čo sa týka argumentácie súdu vo vzťahu k mojej recidíve, tak uvádzam že niektoré skutky sú už
dávnou minulosťou odkedy došlo k ich spáchaniu, a taktiež skutočnosť že boli amnestované a niektoré
zahladené, pričom podstatou amnestovania a zahladenia trestu je skutočnosť, že sa na moju osobu
má prihliadať v týchto skutkoch akoby som odsúdený nebol. Ak by sme považovali argumentáciu
súdu v napadnutom uznesení vo vzťahu k posúdeniu týchto amnestovaných a zahladených trestov za

správnu, znamenalo by to zmarenie účelu inštitútu zahľadenia odsúdenia, na ktoré má každá osoba
po splnení striktných zákonných podmienok nárok. V mojom prípade sa takýto negatívny dôsledok
odsúdenia prejavuje práve vo faktickom znemožnení využitia inštitútu podmienečného prepustenia.Chcel by som poukázať aj na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 36/2022 z 24.05.2022, ktorý
konštatuje nasledovné: Jedným z účelov trestu je aj vytvorenie podmienok na výchovu odsúdeného k
tomu, aby viedol riadny život, resp. vytvárať podmienky umožňujúce podporovať a rozvíjať pozitívne

osobnostné rezervy pre resocializáciu odsúdených, aby viedli riadny život . Posúdenie predpokladu
vedenia riadneho života v budúcnosti mechanickým odkazom na predchádzajúcu kriminálnu minulosť
odsúdeného predstavuje porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ÚstavySlovenskejrepubliky.Pokiaľideopredchádzajúceodsúdeniajednotlivca,zostranyvšeobecného
súdujepotrebnézvážiť,predakoudlhoudobouazakýchdôvodovdošlokspáchaniupredmetnejtrestnej

činnosti. Pri posúdení predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti je ďalej potrebné náležitým
spôsobom zohľadniť aktuálne poznatky o osobe odsúdeného, stav jeho nápravy i prostredie, v ktorom
by sa po prípadnom podmienečnom prepustení z výkonu trestu ocitol.

Z aktuálneho trestu ktorý vykonávam som požiadal dňa 08.12.2022 o podmienečné prepustenie.
Konanie sa uskutočnilo na verejnom zasadnutí dňa 16.01.2023 pod sp. zn. 37Pp/444/2022 v ústave

na výkon väzby a výkonu trestu odňatia slobody v Ilave. Na uvedenom konaní OS Trenčín rozhodol
o mojom podmienečnom prepustení takto:

Podľa § 66 odsek 1 písmeno a). písmeno b), odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 415 odsek
1 Trestného poriadku sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu

odňatia slobody.

Súd dospel k záveru že pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že
odsúdený už vykonal potrebnú pomernú časť z výmery trestov odňatia slobody, lehota na podanie mu
uplynula dňa 06.12.2022.

Čo sa týka prvej materiálnej podmienky, a to že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje svoje
polepšenie, a to schopnosťou viesť riadny život v podmienkach výkonu trestu, vrátane dodržiavania
všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, táto podmienka sa tiež javila
ako splnená.

Z vykonaného dokazovania mal súd za splnenú aj druhú materiálnu podmienku, t.j. dôvodné očakávanie
vedeniariadnehoživotaodsúdenéhonaslobodeaneexistenciaprílišveľkéhorizikajehorecidívy.Súdsa
stotožnil s hodnotením ústavu, ktorý odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s ustálením nízkeho
rizika recidívy.

V tom čase som bol vo výkone trestu 7 a pol roka a podľa názoru súdu je za tak dlhé obdobie možné
zmeniť nastavenie odsúdeného, a to aj v prípade, ak jeho zmena je zložitejšia a to skúsenosťou
s predchádzajúcim výkonom trestu. Avšak nemožná nie je. Pri tak dlhom treste súd musí vychádzať zo
správania odsúdeného vo výkone trestu a jeho aktuálneho nastavenia, nakoľko obdobie pred výkonom
trestu je skutočne už ďalekou minulosťou.

Voči uvedenému uzneseniu podal prokurátor sťažnosť, čomu KS Trenčín vyhovel a vec vrátil späť na
OS Trenčín na opätovné konanie. Toto konanie sa konalo dňa 15.05.2023 pod sp. zn. 37Pp/444/2022
v ústave na výkon väzby a výkonu trestu odňatia slobody v Ilave, kde súd opäť vyhovel mojej žiadosti
o podmienečné prepustenie a podmienečne ma prepustil keď dospel k záveru že spĺňam všetky

tri podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Avšak po podaní sťažnosti zo strany
prokurátora Krajský súd v Trenčíne toto uznesenie zamietol vzhľadom na moju trestnú minulosť. Preto
nerozumiem tomu, že jeden súd vyhovie mojej žiadosti a druhý nie. Mali by si zjednotiť názor na to ktorý
súd rozhodol správne a ktorý nie, pretože sú to dve úplne rozdielne uznesenia, a teraz rozhodol ďalší
súd ktorý pomerom 2:1 rozhodol o zamietnutí môjho prepustenia. Tu by som chcel poukázať na to že

Okresný súd v Trenčíne sa taktiež vôbec nezaoberal v odôvodnení napadnutého uznesenia tým, čo by
bolo možné v rámci naplnenia materiálnej podmienky podmienečného prepustenia zmeniť či zlepšiť tak,
abysomvbudúcnostimalakoodsúdenýmožnosťdosiahnuťto,abybolomôjmunávrhunapodmienečné
prepustenie zo strany súdu vyhovené. Aby takto súd postupoval, teda aby poskytol určité „vodítko“
odsúdenému na to, čo je potrebné v rámci správania sa vo výkone trestu odňatia slobody zlepšiť, je

potrebné aj v zmysle zásady právnej istoty, aby nebol odsúdený de facto obmedzený na využití jeho
práva úspešne v budúcnosti žiadať o jeho
podmienečné prepustenie. Tu by som chcel poukázať na odporúčanie Rec (2003)22 výboru ministrov
členským štátom o podmienečnom prepustení, v rámci ktorého sa o. i . zdôrazňuje otvorenosťtejto možnosti všetkým odsúdením v záujme zníženia škodlivých vplyvov uväznenia a zabezpečenia
realistickej možnosti naplniť kritéria na podmienečné prepustenie/m. m. I. ÚS 36/2022). Taktiež je
potrebné uplatniť uvedený postup aj v zmysle prevýchovného účelu trestu, nakoľko je záväzkom štátu

práve vo výkone trestu takýto účel trestu napĺňať, čo je v takomto prípade potrebné dosiahnuť uvedeným
„vodítkom“ zo strany súdu, čo môže odsúdená osoba vo výkone trestu zmeniť a zlepšil, čo má v
konečnom dôsledku aj motivačný charakter na odsúdených k náprave.

Ako som už veľakrát aj pred súdom uviedol, na žiadnej trestnej činnosti sa v budúcnosti už zúčastňovať

nebudem, v minulosti vykonaný trest a tiež trest, ktorý si aktuálne odpykávam, a taktiež zameškaný
čas, ktorý som mohol namiesto výkonu trestu radšej stráviť s mojou rodinou, sú pre mňa dostatočným
ponaučením zdržať sa do budúcna, po prepustení z výkonu trestu, akéhokoľvek protizákonného
správania. Taktiež prísľub práce, ktorú v prípade prepustenia na slobodu budem mať istú, a moje aktívne
pracovné nasadenie, ktoré som si aj počas výkonu trestu osvojil a zlepšil, poskytuje ďalšiu záruku
prevencie pred páchaním trestnej činnosti. Viem že sa môžem spoľahnúť aj na podporu od občianskeho

združenia J. K. L. ktoré mi chce pomôcť sa zaradiť do normálneho života.

Záverom si dovolím uviesť, že moje prípadné podmienečné prepustenie nie je nemenné, nakoľko
v zmysle § 68 ods. 1 TZ by mi bola určená primeraná skúšobná doba a zároveň by mi súd mohol
nariadiť probačný dohľad, resp. uložiť obmedzenia alebo povinnosti uvedené v ustanovení § 51 ods. 4

TZ. Pre prípad, že by som neviedol počas skúšobnej doby riadny život alebo porušil uložené obmedzenia
a povinnosti, súd obligatórne rozhodne, že zvyšok trestu budem povinný vykonať, a v tom prípade už
nebude možné moje ďalšie podmienečné prepustenie. Avšak mám za to, že vzhľadom na uvedené
argumenty a aj z vykonaného dokazovania je možné predpokladať, že v mojom prípade bol prevýchovný
účel trestu naplnený a riziko recidívy nie je vysoké a tým pádom ja možné očakávať že budem viesť

riadny život.

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 TP je súd v trestnom konaní povinný hodnotiť dôkazy na základe
starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností
v tejto sťažnosti konštatujem, že napadnuté uznesenie obsahuje nesprávny výrok a bolo vydané na

základe chybne vyhodnoteného zisteného skutkového stavu, v rozpore s ustanovením § 2 ods. 12 TP.

Na základe všetkých týchto skutočností žiadam, aby sťažnosť preskúmal Krajský súd v Trenčíne,
a ako nadriadený orgán v zmysle ustanovenia § 194 ods. 1 písm. a) TP a napadnuté uznesenie zrušil
a rozhodol vo veci sám tak, že podľa § 415 ods. 1 TP vyhovie návrhu na podmienečné prepustenie z

výkonu trestu odňatia slobody.“

Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín sa do konania neverejného zasadnutia k odôvodneniu
sťažnosti odsúdeného písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti odsúdeného, ktorá mu bola spolu so spisom predložená 06.
februára 2025, preskúmal podľa § 192 odseku 1 Tr. poriadku na neverejnom zasadnutí dňa 13. marca
2025 správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť

odsúdeného, ktorá je prípustnou, bola podaná oprávnenou osobou, včas i na správnom mieste, je aj
súčasne dôvodnou.

Úvodom krajský súd uvádza, že v rámci svojej prieskumnej povinnosti nezistil, že by okresný súd

v posudzovanej trestnej veci nepostupoval v súlade s Trestným poriadkom, vyjmúc 60-dňovej lehoty
uvedenej v ustanovení § 415 odsek 4 Tr. poriadku, ktorá má ale iba charakter poriadkovej lehoty, pričom
táto nemá v posudzovanom prípade relevantný vplyv na meritórne rozhodnutie.

Krajský súd, v súlade so skutkovými a právnymi závermi uvádza, že v posudzovanom prípade odsúdený

spĺňa zákonom vyžadované prvé dve zákonné podmienky na jeho podmienečné prepustenie uvedené
v ustanovení § 66 odseku 1 písm. a) aj písm. b), odsek 2 Tr. zákona. Prvá formálna zákonná
podmienka bola naplnená ešte dňom 06. decembra 2022, kedy odsúdený už vykonal potrebné dve
tretiny a polovicu z právoplatne jemu uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody za spáchanýtrestný čin zločinu aj prečinu. Odsúdený tiež plnením všetkých svojich povinností a svojim správaním
počas doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody preukázal skutočne adekvátny stupeň polepšenia tak,
ako to podrobne vyplýva z obsahu podaného hodnotenia riaditeľom ústavu na výkon trestu odňatia

slobody. V závere hodnotenia riaditeľ ústavu na výkon trestu odňatia slobody sám
odporučil odsúdeného podmienečne prepustiť s určením probačného dohľadu nad odsúdeným v určenej
skúšobnej dobe, s uložením tiež príkazu sa zamestnať alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie
v určenej skúšobnej dobe, so zreteľom na existenciu stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Krajský
súd v tejto súvislosti opakovane tak, ako v iných obdobných prípadoch považuje za nevyhnutné uviesť,

že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je
v žiadnom prípade viazaný uvádzaným záverom riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody v
podávaných hodnoteniach, pretože len súd je kompetentný posudzovať splnenie zákonných podmienok
prepodmienečnéprepustenieodsúdenejosobyzvýkonutrestuodňatiaslobody.Vtomtoprejednávanom
a posudzovanom prípade však odporúčanie riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody krajský súd
považoval za správne a akceptovateľné.

Pokiaľ ide splnenie ostatnej, tretej zákonnej podmienky materiálneho charakteru, t. j. predpoklad,
že odsúdený bude po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody viesť riadny život
a nebude sa dopúšťať opätovne protispoločenskej činnosti, predovšetkým trestnej činnosti, krajský
súd vo všeobecnosti najskôr musí uviesť, že už zo zákonného znenia vyplýva, že to, či odsúdená

osoba bude či nebude viesť riadny život po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody možno iba odhadovať, resp. vysloviť v tomto smere konkrétnu prognózu po vyhodnotení
všetkých známych relevantných skutočností, ktoré sa viažu k osobe odsúdeného. V podstatnej miere
úzko súvisí hodnotenie tejto prognózy aj s hodnotením druhej materiálnej
zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože už ten

sám o sebe v podstatnej miere napovedá o stave nápravy odsúdeného aj smerom do budúcnosti,
samozrejme po všestrannom vyhodnotení a vzatím do úvahy aj ostatné ďalšie podstatné faktory. Krajský
súd nespochybňuje skutkové závery uvádzané okresným súdom o trestnej minulosti odsúdeného.
Skutočnosť, že odsúdený, ktorý už bol v minulosti podmienečne prepustený je iste nie nevýznamnou
skutočnosťou pri hodnotení tretej, materiálnej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie

z výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného. Je tiež nepochybné, že odsúdený sa opakovane dopustil
tej istej trestnej činnosti majetkového charakteru, čo ale konajúci súd o obžalobe vyjadril aj uložením
pomerne vyššieho trestu odňatia slobody. Je však ale tiež nepochybné, že od predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody uplynula
pomerne dlhá doba (viac ako 19 rokov), pričom odsúdený tak, ako to vyplynulo z odpisu registra trestov

sa v určenej skúšobnej dobe podmienečného prepustenia osvedčil a rovnako uplynula pomerne dlhšia
doba aj od spáchania skutkov, pre ktoré je odsúdený stále aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody.
Uvedené skutočnosti, spolu so závažnejším charakterom spáchanej trestnej činnosti odsúdeným síce
nie sú nezanedbateľné argumenty, ktoré môžu viesť k záveru, že u odsúdeného nie je relevantne
naplnená ani ostatná materiálna podmienka pre jeho podmienečné prepustenie, ale na druhej strane

okresný súd v neprospech odsúdeného dôsledne nevzal do úvahy aj iné, z hľadiska náležitého
posúdenia naplnenia tretej zákonnej podmienky pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody, a to existujúce významné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech rozhodnutia
o podmienečnom prepustení odsúdeného. Významným faktom je to, že odsúdený nielen verbálne
proklamoval svoju adekvátnu nápravu smerom k vedeniu už iba riadneho života, ale to doposiaľ

kontinuálne aj fakticky dokazuje v podmienkach dlhšieho výkonu trestu odňatia slobody plnením svojich
povinností, prístupom k prideľovanej práci, v práci v prospech ústavu a relevantným aktivitám v čase
osobného voľna tak, ako na to podrobne poukázal vo faktoch aj riaditeľ v hodnotení odsúdeného
počas celého doterajšieho výkonu trestu odňatia slobody, kedy odsúdený získal celkovo až 15-tnásť
disciplinárnych odmien, bez uloženia disciplinárneho trestu. Odsúdený sa už raz po splnení formálnej

podmienky pokúšal o podmienečné prepustenie z predmetného výkonu trestu odňatia slobody, čo sa
mu aj čiastočne podarilo rozhodnutím súdu prvého stupňa, avšak krajský súd v tomto predchádzajúcom
konaní rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatne zrušil. Práve táto skutočnosť významne poukazuje
na prejav určitej trpezlivosti a predsavzatia odsúdeného sa vzorne správať aj po tomto prvom pokuse
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, čo svedčí skôr o správnom jeho účelovom

správaní – dosiahnutia jeho uveriteľnej nápravy, čím odsúdený demonštruje skutočnosť, že na slobode
hodlá skutočne viesť iba riadny život. Napokon odsúdený, ktorý má vcelku veľmi dobré sociálne zázemie
nielen u svojich rodičov, kedy má možnosť reálneho bývania u svojej matky a reálny prísľub tiež
zamestnania vedú k záveru, že u odsúdeného je aj napriek strednému riziku sociálneho zlyhania,naplnená kumulatívne tiež tretia materiálna zákonná podmienka, t. j. predpoklad, že bude už na
slobode skutočne viesť iba riadny život. Od samého počiatku výkonu
predmetného uloženého a nariadeného predmetného trestu odňatia slobody správanie odsúdeného

možno považovať za stabilné, kedy si riadne plní svoje povinnosti a správa sa iba pozitívne s tým, že
jeho prejavovaný (nie len verbálne) dostatočný kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti od samého
počiatku je nemenný a program zaobchádzania stále plní v takej miere, že je možné konštatovať, že
jeho náprava je dostatočne pozitívna a uveriteľná a to aj vzhľadom k svojej už okresným súdom správne
konštatovanej trestnej minulosti, a teda nejde zrejme u neho vyslovene o účelové správanie sa, ktoré

by nekorešpondovalo s realitou ním proklamovaných postojov v snahe viesť už iba riadny život občana
aj na slobode. Krajský súd na rozdiel od záveru okresného súdu konštatuje, že odsúdený preto spĺňa
dôvodnýpredpoklad,ženaslobodebudeviesťriadnyživotpopodmienečnomprepustenízvýkonutrestu
odňatia slobody, berúc do úvahy v dostatočnom rozsahu preukázaný adekvátny stupeň jeho polepšenia
v podmienkach výkonu trestu odňatia, s existujúcim stabilným dobrým sociálnym zázemím, ktoré tvorí
jeho rodina, čo potvrdil aj samotný ústav na výkon trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že u odsúdeného

existujú sklony k páchaniu trestnej činnosti, čomu nasvedčuje jeho predchádzajúca trestná minulosť,
však sama o sebe bez preukázaných faktov, ktoré okresný súd nesprávnym postupom nevzal do úvahy,
nemôže odôvodňovať záver o nesplnení poslednej zákonnej materiálnej podmienky, a to s poukazom
práve na ostatné v súčasnej dobe existujúce a prevažujúce pozitívne fakty, medzi ktoré patrí aj snaha
odsúdeného vyvarovať sa svojim negatívnym návykom z minulosti, najmä absencia stabilného príjmu

zo statočných zdrojov, čomu je možné uveriť, a ktorej existenciu na slobode u odsúdeného je možné
podporiť zákonnými prostriedkami (probačný dohľad, prípadne aj primerané povinnosti a obmedzenia)
v rámci plynutia určenej obligatórnej primeranej skúšobnej lehoty.

Na základe uvedených skutočností preto aj krajský súd dospel k záveru, že odsúdený, ktorý aktuálne

predmetné uložené a nariadené tresty odňatia slobody vykonáva, kumulatívne spĺňa všetky tri zákonné
podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody z podnetu dôvodne podanej sťažnosti odsúdeným
výrokom pod bodom I. tohto uznesenia podľa § 194 odsek 1 písm. a) Tr. poriadku najskôr napadnuté

uznesenie okresného súdu zrušil a súčasne na podklade dostatočne vykonaného rozsahu dokazovania
pred okresným súdom sám vo výroku II. tohto uznesenia v zmysle § 66 odsek 1 písm. a), písm. b), odsek
2 Tr. zákona odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu oboch predmetných trestov odňatia slobody
tak, ako mu boli jednotlivo uložené prvostupňovým Okresným súdom Prievidza v spojení s Krajským
súdom vTrenčíne.Zároveňkrajskýsúdpodľa§68odsek1 Tr.zákonaodsúdenémuobligatórne

určil primeranú skúšobnú dobu v hornej polovici zákonného rozpätia (1 až 7 okov) - na 5 (päť)
rokov a na posilnenie účinkov nápravy odsúdeného a jej zavŕšenia v podmienkach slobody súčasne
odsúdenému nariadil trojročný probačný dohľad nad jeho osobou počas určenej skúšobnej doby, ktorý
bude vykonávať príslušný probačný a mediačný úradník. Krajský súd aj vzhľadom na niektoré podstatné
rizikové faktory u odsúdeného tomuto uložil aj jednu primeranú povinnosť podľa § 51 odsek 4 písm. k) Tr.

zákona, ktorá spočíva v príkaze zamestnať sa alebo sa aspoň preukázateľne uchádzať o zamestnanie
ako aj obmedzenie, spočívajúce v zákaze stretávania sa so spoluodsúdeným F. G., ktorý významnou
mierou participoval na páchaní trestnej činnosti s odsúdeným, počas určenej doby probačného dohľadu,
čo bude predmetom opakovanej kontroly zo strany probačného a mediačného
úradníka, čomu je odsúdený povinný sa podrobiť s tým, že ak nebude v celom rozsahu plniť podmienky

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, môže to mať samo o sebe za následok
povinnosť podrobiť sa výkonu zvyšku nevykonaného trestu odňatia slobody, o čom krajský súd týmto
odsúdeného dôrazne aj poučuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.