Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1Tos/121/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124010739
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124010739.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov senátu
JUDr. Ingrid Kišacovej, PhD. a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., pre
prečin pokus obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1 Trestného zákona,
o sťažnosti odsúdeného podanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 18.10.2024, sp. zn.
1Tk/1/2020, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa§193odsek1písmenoc/Trestnéhoporiadku,sťažnostiC.A.B.-otcaodsúdenéhoaodsúdeného
A. B., narodeného XX.XX.XXXX,

z a m i e t a ,

pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Nitra rozhodol podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku,
ozamietnutínávrhunapovolenieobnovykonaniavtrestnejveciodsúdenéhoA.B.skončenejrozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 18.09.2020, spisová značka 1Tk/1/2020, v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre zo dňa 25.02.2021, spisová značka 4To/83/2020, pretože nezistil podmienky obnovy
konania v zmysle § 394 Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal sťažnosť navrhovateľ C. A. B. – otec odsúdeného
i odsúdený A. B., narodený XX.XX.XXXX, toho času vykonávajúci trest odňatia slobody.

NavrhovateľC.A.B.vsťažnostidôvodil,ževýroknapadnutéhouzneseniajenesprávny.Uvádzapodvod,
ktorý mal hláskovať v pojednávacej miestnosti súdu I. stupňa a ktorý súd vo vyhotovenom uznesení

neuvádza. Podstatné dôkazy boli podľa neho sfalšované. Za taký označil aj konštatovaný znalecký
posudok Ing. Belobrada. Pri pôvodnom konaní boli použité nepravdivé výpovede, falošné dôkazy,
účelové zdôvodnenia, zaujatosť OČTK a súdu i manipulácie s dôkazmi. Boli porušené ustanovenia
vkonaní,ktoréuzneseniupredchádzali.Domáhalsazrušenianapadnutéhouzneseniaavydanianového
rozhodnutia s tým, že boli súdu predložené dôkazy o podvodnom konaní poškodenej v spolupráci
s orgánmi činnými v trestnom konaní s cieľom dosiahnuť odsúdenie obžalovaného. Domáhal sa

povolenia obnovy konania a obžalovaného (správne malo byť uvedené odsúdeného) považoval sa za
obeť machinácii a v konečnom dôsledku navrhoval oslobodiť obžalovaného spod obžaloby.
V ďalšej časti, ktorú nazval „históriou vzniku podvodu“, opisuje stopy na mieste činu, kde došlo k nehode,
vznik a motív podvodu, obvinil policajta D. C. D. k zameneniu označených stôp.
Poškodenú E. F. označil vulgárnymi slovami a za takú, ktorá nebola hodná starostlivosti o deti. Polícia
podľa neho falšovala dôkazy, rovnako znalec Ing. Jozef Veverka v súvislosti so smerom jazdy vozidla

riadeného odsúdeným.Ďalším podvodom bol posudok znalca MUDr. Šimona Kónyu ohľadne následkov poškodenej. Namietal
zdôvodnenie odsúdenia jeho syna podvodným konaním sudkyne JUDr. Beáty Polyákovej. Nové
skutočnosti vo veci preukázal znalec Ing. Belobrad, ktorý konštatoval nedostatočné venovanie sa

riadeniu vozidla odsúdeným. Podľa navrhovateľa je odsúdený obeťou justičných hier. V ďalšej časti
poukázal na výpovednú hodnotu fotodokumentácie z miesta činu po havárii a doplnil svoj návrh kópiami
plánu z miesta nehody, vozidla po nehode a kópiami z časti znaleckého posudku Ing. Jozefa Veverku
a Ing. Gabriela Belobrada.

Odsúdený sám písomne zdôvodnil svoju sťažnosť konštatovaním, že napadnuté uznesenie je
nezákonné, neopodstatnené a predčasné. V ďalšej časti rozoberal jednotlivé výroky, ktorými bol
odsúdený i dôkazy, ktoré použili súdy pri uznaní jeho viny, pričom nanovo dokazoval všetky technické
parametre súvisiace s jeho jazdou i havarovaním s vozidlom.
Rovnako namietal, že zo strany predsedníčky senátu boli porušené jeho práva súvisiace s právom
na obhajobu. Riadenie verejného zasadnutia zo strany predsedníčky senátu považoval za nečestné,

pretože vymyslela dôkaz voči nemu v jeho výpovedi. V závere kritizoval konanie odvolacieho súdu
a opätovne poukázal na závery i výsluch znalca Ing. Gabriela Belobrada.

Prokurátor sa vzdal práva podania opravného prostriedku a do momentu konania neverejného
zasadnutia sa k sťažnosti otca odsúdeného a odsúdeného nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený súd v zmysle § 192 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/ Trestného
poriadku, preskúmal výrok napadnutého uznesenia, proti ktorému boli podané sťažnosti, i konanie
predchádzajúce týmto výrokom a dospel k záveru, že sťažnosti nie sú dôvodné.

Podľa § 396 odsek 3, veta prvá Trestného poriadku, V prospech obvineného môžu návrh na povolenie
obnovy konania podať okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech odvolanie.

Podľa § 308 odsek 2, veta prvá Trestného poriadku, V prospech obžalovaného môžu rozsudok
odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho

súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.

Podľa§186odsek1Trestnéhoporiadku,Akneustanovujezákonniečoiné,môžesťažnosťpodaťosoba,
ktorej sa uznesenie priamo týka alebo ktorá na uznesenie dala návrh, na ktorý ju zákon oprávňuje;

Pretože otec odsúdeného C. A. B. je príbuzný odsúdeného v priamom rade, bol oprávnený podať v tejto
veci návrh na obnovu konania, ako to učinil dňa 21.05.2024.
Súd I. stupňa, ktorý rozhodoval o tomto návrhu otca odsúdeného dňa 18.10.2024 mal preto túto
skutočnosť presne označiť vo svojom výroku. Nezmenilo to však nič z pohľadu zákonnosti takéhoto
rozhodnutia a neporušilo to právo navrhovateľa a napokon i jeho syna – odsúdeného takéto uznesenie

napadnúť a žiadať jeho preskúmanie vo výroku uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo.

Na neverejnom zasadnutí nadriadený súd prečítal znalecký posudok Ing. Gabriela Belobrada, ktorý bol
vypracovaný na návrh odsúdeného A. B.. Znalec v ňom uvádza, že mal k dispozícii zápisnicu o ohliadke
miesta cestnej dopravnej nehody, záznam dopravnej nehody, náčrt z miesta nehody, fotodokumentácie

z miesta nehody a zápisnice o hlavnom pojednávaní z 03.07., 10.08., 11.09. a 18.09.2020 i znalecký
posudok Ing. Jozefa Veverku č. 128/2019 zo dňa 27.12.2019.
K týmto podkladovým materiálom nadriadený súd udáva, že nie sú konkretizované podľa čísla listu
a nie je zrejmé, či Ing. Belobrad mal k dispozícii úplné doklady tak, ako ich uvádza, resp. či zápisnice
o hlavných pojednávaniach mal rovnako v celom rozsahu a prečo sa neoboznámil s celým vyšetrovacím

spisom.

Kodpovediamnaotázkyodsúdenéhoznalecvbode1/svojichzáverovodkazujenavýpoveďobvineného
a dodal, že z jeho rozboru nehodového deja vyplýva, že tento priebeh korešponduje s riešením, ktoré
sám uvádzal v bode 2.2.2. znaleckého posudku.

Takýto záver je však v rozpore so stopami nájdenými na mieste činu, pretože neboli nájdené žiadne
brzdné stopy, ktoré nemohol konštatovať znalec Ing. Belobrad a sú v rozpore s úmyslom odsúdeného
uvádzaným na hlavnom pojednávaní, že: „...snažil som sa zrážke zabrániť...“.Rovnako ďalší záver, že odsúdený v čase nehody riadil motorové vozidlo v rýchlosti 106 km/hod., plus
mínus 5 km/hod. v časti, v ktorej bola povolená rýchlosť 50 km/hod. rozporuje obranu odsúdeného, že
chcel zabrániť nehode.

Napokonznalecdodal,žeodsúdenýmiernevytočilriadenieanarazildostromu.Nestrholriadenievozidla
doprava.
Toto riešenie nehodového deja Ing. Belobrad porovnával so závermi znalca Ing. Veverku, s ktorým (ako
sám uviedol) sa zhoduje. Rozdiel chápal iba v tom, že Ing. Belobrad mal k dispozícii zápisnice z hlavného
pojednávania.

Tieto skutočnosti nadriadený súd iba zdôrazňuje, pretože tak navrhovateľ, ako i jeho syn – odsúdený,
opomínajú základné momenty nehodového deja, ktorý predstavuje podstatnú časť skutkového deja
a z ktorého bol vyvodený záver o spáchaní trestného činu.

Nadriadený súd chápe psychickú pozíciu odsúdeného, ktorý vykonáva trest odňatia slobody vo výmere

15 rokov v Ústave na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia pre uznanú vinu
z pokusu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 14 odsek 1 k § 145 odsek 1 Trestného zákona.
Avšak ani táto skutočnosť neoprávňuje otca odsúdeného a jeho syna vyjadrovať sa expresívne na
stranu osôb vystupujúcich v trestnom konaní a bez konkrétne uvádzaných okolností obviňovať orgán
činný v trestnom konaní, prokurátora alebo súd i osoby vypovedajúce v tejto veci, či znalca Ing. Veverku

alebo i znalca Ing. Gabriela Belobrada, ktorý vypracoval znalecký posudok na objednávku odsúdeného,
o úmysle poškodzovať obvinenému a zapríčiniť jeho dosúdenie.

Takéto konanie môže byť súdom hodnotené ako urážlivé s možnosťou potrestania poriadkovou pokutou
do 1 650,- eur (§ 70 odsek 1 Trestného poriadku). Ak by takéto konanie bolo opakované, možno ho

postihnúť pre prečin pohŕdania súdu podľa § 343 Trestného zákona.

Ku skutočnostiam týkajúcim sa s vyjadrovacou terminológiou navrhovateľa i odsúdeného uvádzanou v
podaných opravných prostriedkoch nadriadený súd zdôrazňuje, že aj Európsky súd pre ľudské práva
sa viacnásobne v zmysle článku 35 odsek 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

vyslovil, že v zásade smie byť sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná, ak je vedome založená na
nepravdivých faktoch a používaný útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk (pozri aj G. v. Česká republika, No.
67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
V závere k týmto skutočnostiam je potrebné dodať, že ani vysoký stupeň presvedčenia otca odsúdeného
a samotného odsúdeného o nevine páchateľa, nezbavuje odsúdeného A. B. viny, pretože táto bola

založená na zákonných predpokladoch, ktoré boli preskúmavané v rámci odvolacieho konania, v závere
ktorého Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 25.02.2021, spisová značka 4To/83/2020-682 napravoval
napadnutý prvostupňový rozsudok a dovolacieho konania pred Najvyšším súdom SR, ktorý uznesením
27.09.2023 sp. zn. 1Tdo/13/2023 podľa § 382 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol dovolanie,
pretože neboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku.

Napokon je potrebné opätovne uviesť v zmysle záverov dôvodov napadnutého uznesenia súdu I.
stupňa, že k povoleniu obnovy konania, ktoré v tejto veci skončilo právoplatným rozsudkom, nebolo
možné pristúpiť aj keď navrhovateľ a odsúdený boli presvedčení o opaku, ale pretože nevyšli najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu neznáme v čase rozhodovania, ktoré mohli samy o sebe alebo v spojení
so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré

by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo
uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu... (§ 394 odsek 1 Trestného poriadku).
Na podklade týchto skutočností bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.