Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2023

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Vyd/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8322201578
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2023:8322201578.2

Uznesenie

Okresný súd Humenné v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, začatom
na základe návrhu navrhovateľa A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. X, D., zastúpeného JUDr. Vlastou
Pastorkovou, advokátkou, Strojárska 3998, Snina, za účasti 1. rade E. D. F. B., 2. rade G. H., F. B., 3.
rade E. I., 4. rade J. I., 5. rade K. I., F. D., 6. rade G. A., 7. rade E. A., F. I., 8. rade L. A., F. D., 9. rade M. D.,
10. rade N. O., 11. rade E. A., 12. rade N. A., 13. rade P. D., 14. rade D. C., F. N., 15. rade M. N., 16. rade

E. N., 17. rade G. N., 18. rade E. N., 19. rade B. O., 20. rade E. M., F. N., 21. rade E. Q., 22. rade L. B., F.
N., 23. rade E. O., 24. rade N. N., v zastúpení Slovenská republika, Slovenský pozemkový fond, správca
so sídlom Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, 25. rade E. C., F. F., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Ulič H. 2, 26. F. G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. H. XX, 27. rade L. L. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X. XXXX XXXX/X, O., 28. rade R. J., F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XX, 29. rade L. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. H. XX, 30. rade G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/X, O., 31. rade E. O.,

F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX, D., 32. rade G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XX, XX. rade
S. L. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX, P., 34. rade G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, O.,
35. rade L. S. E., F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, 36. rade L. I. F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B. XXXX/XX, B., 37. rade L. A. F. A., U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX, A. V. C., ČR, občan ČR,
38. rade I. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. V. I. XX/XX, M. B., 39. rade P. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
1. mája 2049, Snina, 40. rade: S. G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. D. XXXX/X, P., 41. rade M. D., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. H. XX, XX. rade E. W. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Študentská 1467/30, Snina,
SR 43. rade S. L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. H. XX, 44. rade P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H.
XX, 45. rade A. W., F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. XX, XX. F. N. F., IČO : 323497 so sídlom Runina
č. 54, 47. rade B. A., F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX, O., 48. rade E. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. A. H. XXX, zastúpený Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice,
IČO: 31819796, 49. rade S. L. A., nar. XX.XX.XXXX bytom 1. mája 2051/3, Snina takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania zamieta.

II. Navrhovateľ je povinný uhradiť účastníkovi konania v 48. rade S. E. A. trovy konania vo výške 326,49
eur, na adresu jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ podal dňa 11. 5. 2022 na tunajší súd návrh na začatie konania o potvrdení nadobudnutia

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Žiadal, aby súd potvrdil, že dňa 13. 10. 2006
nadobudolvydržanímvlastníckeprávoknehnuteľnostiamKN-C210ornápôdaovýmere1679m2,KN-C
212 záhrada o výmere 627 m2 a KN-C 213 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 609 m2, vytvorených
geometrickým plánom č. 253/2004 vyhotoveným 16. 9. 2004 Geodetou, súkromnou geodéziou, G. O. a
úradne overeným dňa 22. 10. 2004 Ing. Alfonzom Porvažníkom.2. Podaný návrh odôvodnil tým, že jeho prastarý otec E. B. je zapísaný na LV č. XXX ako spoluvlastník
podielu so svojou manželkou G. B., F. F. pod B5 o veľkosti 25/1080 k parcele KN-E č. 53 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 305 m2. Spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti sa stali v r. 1927.

Pod sp. zn. 13D/925/2006 sa viedlo dedičské konanie po nebohom M. B., nar. X. X. XXXX, zomrelom
13. 10. 2006, naposledy bytom F.. Poručiteľ bol starým otcom navrhovateľa a na základe osvedčenia
o schválení dohody dedičov sa navrhovateľ stal výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. 71
zapísaný na LV č. XXX, postavený na parcele KN-C 213 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 609

m2. List vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti je však nezaložený.

Nehnuteľnosť navrhovateľa spolu so susednými pozemkami rozprestierajúcimi sa na parcelách KN-C
č. 210, KN-C č. 212 a KN-C č. 213 vytvorených geometrickým plánom č. 253/2004 z 16. 9. 2004 tvoria
jeden súvislý celok - dom so záhradou, ktoré sú takto ohradené už viac ako 70 rokov.

3. Starý otec navrhovateľa M. B. dostal predmetné nehnuteľnosti darom v r. 1957 od svojho otca E. B.,
ktorý ich spolu s manželkou G. B., F. F. nadobudli v r. 1927. Prastarý otec E. B., ako aj starý otec M. B.
v domnienke, že sú oprávnení užívať vydržané nehnuteľnosti, s nimi nakladali ako so svojimi vlastnými
bez zabezpečenia zosúladenia údajov v katastri nehnuteľnosti s faktickým stavom. To, že nehnuteľnosti
označenévdanomkonaníniesúzapísanéakovlastníctvostaréhootcazistilnavrhovateľažvdedičskom

konaní po ňom. Spoluvlastníci nehnuteľností tak ako sú zapísaní na predmetných listoch vlastníctva, si
žiadnym spôsobom neuplatňovali svoje vlastníctvo k označeným nehnuteľnostiam, uvedomujúc si práva
starého otca M. B. vyplývajúceho z darovacej zmluvy. Ten, mimo iných, na nehnuteľnosti nadobudol
aj tie parcely, ktoré sú v zmysle predloženého geometrického plánu označené ako parcely KN-C 210,
212 a 213. Nebohý Vasiľ Karcaba ich užíval pokojne a nerušene, na predmetných pozemkoch postavil

v r. 1955 dom so súp. č. 71, ktorý je postavený na parcele KN-C 213. Predmetný dom nadobudol v
dedičskom konaní po starom otcovi navrhovateľ, ktorý ho spolu s pozemkami, ktoré sú predmetom tohto
návrhu, roky dobromyseľne a nepretržite užíva. Držba navrhovateľa, ani jeho právnych predchodcov,
nebola počas ich života nikým rušená a vo vlastníckych právach neboli obmedzovaní, pričom v obci boli
považovaní za vlastníkov týchto nehnuteľností. O týchto skutočnostiach predložil navrhovateľ aj čestné

vyhlásenia svedkov a Obce Runina.

4. Spoluvlastníctvo právnych predchodcov navrhovateľa a ostatných spoluvlastníkov k označeným
nehnuteľnostiam tak ako je zapísané na jednotlivých listoch vlastníctva v právnom stave podľa registra
„E“ v katastri nehnuteľnosti Runina, je iba formálne a dávno bolo zrušené reálnou deľbou. Stalo sa tak

medzi pôvodnými spoluvlastníkmi ešte pred 2. svetovou vojnou. Vyplýva to aj z konania vedeného na
Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 10C/104/2010 a mimo toho reálnu deľbu potvrdzuje aj skutočnosť,
že niektorí právni nástupcovia majú svoje podiely vyčlenené v iných parcelách, ktoré majú vo svojom
užívaní a sú aj majetkoprávne vysporiadané.

5. Navrhovateľ uviedol, že boli splnené zákonné predpoklady na vydržanie vlastníckeho práva, keďže
počas doby viac ako 10 rokov dobromyseľne tieto nehnuteľnosti užíval navrhovateľ a pred ním jeho
právni predchodcovia. Užívali ich ako vlastné, nikým neboli rušení a v obci o tom nebolo žiadnych
pochýb.

6. Ako dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu predložil navrhovateľ príslušné listy
vlastníctva,geometrickýplán,čestnéprehláseniasvedkov,osvedčenieodedičstvesp.zn.13D/925/2006
a súd si zabezpečil spis sp. zn. 10C/104/2010.

7. Súd uznesením č. k. 6Vyd/2/2022-51 z 20. 10. 2022 vyzval oprávnené osoby na uplatnenie námietok

proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa
v kat. úz. F. a to parcelám KN-C č. 210 orná pôda o výmere 1679 m2, KN-C č. 212 záhrada o výmere 627
m2 a KN-C č. 213 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 609 m2, ktoré boli vytvorené GO-plánom č.
253/2004 zo 16. 9. 2004 s tým, že námietky je potrebné podať na Okresnom súde Humenné najneskôr
do 30. 6. 2023.

8. Slovenský pozemkový fond ako zástupca neznámych vlastníkov k vyzývaciemu uzneseniu uviedol, že
navrhovateľ nepredložil právny titul, ktorý by preukazoval nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu
vydržania, aj napriek skutočnosti, že sporné parcely on a jeho právni predchodcovia užívali.Predložený geometrický plán, ktorým boli vytvorené parcely, ktoré majú byť predmetom vydržania,
nepreukazuje vlastnícky vzťah k týmto parcelám. Predmetom konania vedeného na Okresnom súde

v Humenné pod sp. zn. 10C/104/2010 boli iné parcely a to číslo 215/2 a 216/2 a konanie sa netýkalo
parciel, ktoré sú predmetom konania o potvrdenie vlastníckeho práva vydržaním.

Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je nevyhnutnou podmienkou preukázanie dobromyseľnosti
a oprávnenosti držby tak ako to vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/283/2009. Právnym titulom na

preukázaniedobromyseľnostisarozumielenprávnyúkon,nazákladektoréhobynavrhovateľnadobudol
nehnuteľnosť do vlastníctva.

U navrhovateľa absentuje hodnoverný právny titul, od ktorého by mohol odvodzovať dobromyseľnosť
držby a preto žiadnym spôsobom nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre
vydržanie. Preto Slovenský pozemkový fond žiadal návrh zamietnuť.

9. Žalovaný v 48. rade sa vyjadril tak, že podaným návrhom v celom rozsahu nesúhlasí a podáva
námietky voči vyzývaciemu uzneseniu. Poukázal na to, že je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti
5/48 k pozemku parcela E-KN č. 455/2 zapísanej na LV č. XXX kat. úz. F., aj z ktorej boli vytvorené
geometrickým plánom parcely KN-C č. 210, 212 a 213, ktoré sú predmetom konania. Podiel v parcele

KN-E č. 455/2 získal dedičským rozhodnutím D692/79 po matke E. A., F. A.. Predmetom dedenia bol
okrem iného aj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 10/24 k parcele mpč. 455 zapísanej v pozemnoknižnej
zápisnici č. XXX kat. úz. F.. Rovnako je zapísaný aj ako podielový spoluvlastník v podiele 5/144 k parcele
KN-E č. 455/2, ktorý získal v dedičskom konaní sp. zn. 14D/418/05 po poruč. I. A., ktorý bol jeho bratom.
Zároveň uviedol, že účastníci konania označení v 47. a 49. rade sú jeho súrodencami a ich nadobúdacie

titulu k podielom, ktoré vlastnia, sú rovnaké ako uňho.

K skutkovým okolnostiam uviedol, že už v r. 2004 mu bola adresovaná žiadosť JUDr. Emílie Čopíkovej,
notárky o vyjadrenie k nadobudnutiu vlastníckeho práva, okrem iného k parcelám C-KN 212 a 213,
ktoré mal vydržaním získať starý otec navrhovateľa M. B., narodený v r. 1929. Toto vyjadrenie

nepodpísal a nevrátil ho JUDr. Čopíkovej, pretože s vydržaním vlastníckeho práva v prospech M.
B. nesúhlasil. V r. 2007 zaslal E. B. výzvu na upustenie od neoprávneného zásahu do vlastníckeho
práva a vypratanie pozemku parcely č. 455/2. Uvedená výzva smerovala k mimosúdnemu usporiadaniu
vzťahov s majiteľkou rodinného domu, ktorý je postavený na časti parcely č. 455/2 a ktorý je vo
vlastníctve navrhovateľa.

Poprel dobromyseľnosť držby navrhovateľa a jeho právnych predchodcov a to M. B., ktorý mal
nehnuteľnosti nadobudnúť darom v r. 1957 od svojho otca E. B., ktorý ich mal nadobudnúť v r. 1927
spolu so svojou manželkou. Poprel aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že spoluvlastníctvo k parcelám E-
KN bolo zrušené reálnom deľbou medzi pôvodnými spoluvlastníkmi ešte pred 2. sv. vojnou. Nevyplýva

to ani z konania vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 10C/104/2010, lebo predmetom
tohto konania boli parcely KN-C 215/2 a 216/2, ktoré sú samostatnými vecami a majú svoj vlastný
právny režim. Od nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania ich oddeľuje cesta a dokazovanie v konaní
sp. zn. 10C/104/2010 smerovalo k objasneniu skutočností súvisiacich s deľbou a užívaním iba tých
častí pôvodných pozemnoknižných parciel, ktoré boli predmetom daného konania. Navyše predmetom

daného konania bolo určené, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi
navrhovateľa, pričom v predmetnom konaní má byť potvrdené vlastnícke právo pre navrhovateľa.

Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, neboli súčasťou dedičstva po nebohom E. B., ktorý je
vedený ako podielový spoluvlastník s výmerou spoluvlastníckeho podielu asi 15 m2, čomu nezodpovedá

užívacístav.NebohýE.B.bolpodielovýmspoluvlastníkomparcelyKN-Cč.53,avšaknebolopreukázané
z akých mpč. parciel táto parcela bola vytvorená a nebolo preukázané ani to, akých parciel sa mala týkať
reálna deľba. Navyše E. B. je na LV č. XXX uvedený bez identifikačných údajov, ktorého ako nezisteného
vlastníka v konaní zastupuje Slovenský pozemkový fond. Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom
nepreukázal, že sa jedná o jeho právneho predchodcu, od ktorého odvodzuje svoju oprávnenú držbu.

Účastník konania v 48. rade poukázal na to, že je vedený ako podielový spoluvlastník parcely 455/2
titulom dedenia, čo jednoznačne vylučuje dobromyseľnú držbu M. B., lebo uvedené skutočnosť bola
zverejnená v rámci ROEP a nikto nenamietal jeho podielové spoluvlastníctvo. Rozhodnutie o zápiseROEP do katastra je záväzné a je potrebné z neho vychádzať, pričom nie je známe, aby toto rozhodnutie
bolo predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Navrhovateľ alebo jeho právni predchodcovia mohli
uplatniť v konaní o zápise ROEP do katastra námietky, čo však neurobili.

M. B. v r. 2004 podnikol právne kroky smerujúce k potvrdeniu nadobudnutia vlastníckeho práva
k parcelám C-KN 2012 a 2013 vydržaním prostredníctvom notárskeho osvedčenia a teda jednoznačne
mal vedomosť o tom, že nie je vlastníkom týchto pozemkov. Odopretie súhlasu účastníka konania
v 48. rade s takýmto nadobudnutím vlastníckeho práva pre M. B. jednoznačne znamená absenciu

dobromyseľnej držby. Nemohla uplynúť vydržacia doba v r. 2006, keď v r. 2004 prebehol neúspešný
pokus o vydržanie parciel právneho predchodcu súčasného navrhovateľa. Namietal tak titul vstupu
do držby parcely KN-E 455/2 a oprávnenosť držby tak navrhovateľom, ako aj všetkými jeho právnymi
predchodcami. Darovanie tohto pozemku M. B. v r. 1958 jeho otcom E. B. navrhovateľ nepreukázal
žiadnym relevantným spôsobom. Rovnako tak nebola preukázaná žiadna skutočnosť, na základe ktorej
by sa mohol E. B., s prihliadnutím na všetky okolnosti pri zachovaní bežnej opatrnosti domnievať, že

je vlastníkom parcely 455/2.

Pokiaľ ide o samotného navrhovateľa z argumentácie nevyplýva ani len označenie takej skutočnosti,
ktorá by v ňom mohla objektívne vyvolať presvedčenie, že je vlastníkom parcely č. 455/2 a že túto
nadobudol ku dňu 13. 10. 2006. Čo i len hypotetickú dobromyseľnosť navrhovateľa vyvracajú čestné

prehlásenia svedkov z r. 2004, vyjadrenie Obce Runina, ako aj GO-plán, z ktorých je zrejmé, že
právnemu predchodcovi navrhovateľa bolo v r. 2004 známe, že nie je vlastníkom nehnuteľností. Navyše
tieto prehlásenia z r. 2004 sa netýkajú navrhovateľa, ale jeho právneho predchodcu. Od ich podpísania
na budúci rok uplynie už 20 rokov a nie je zrejmé, prečo ich navrhovateľ predkladá až teraz.

Účastník konania v 48. rade si uplatnil právo na náhradu trov konania, lebo navrhovateľovi bola aj
z predchádzajúcej komunikácie známa spornosť ním tvrdeného vlastníckeho práva a návrh bol tak
podaný zjavne nedôvodne. Bolo by v rozpore s princípom spravodlivosti, aby účastník konania v 48.
rade, ktorý bráni svoje práva mal znášať trovy tohto zjavne nedôvodne vedeného konania.

10. K svojmu vyjadreniu účastník v 48. rade predložil výpis z listu vlastníctva, dedičské rozhodnutie po
poruč. E. A., osvedčenie o dedičstve po poručiteľovi I. A., vyjadrenie pre notárku JUDr. Čopíkovú a výzva
na upustenie od neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva.

11. Navrhovateľ k vyjadreniu účastníka v 48. rade uviedol, že jeho vlastníctvo evidované k predmetným

pozemkom je len formálne, nakoľko on ani jeho právni predchodcovia pozemky, ktoré sú predmetom
daného konania, nikdy neužívali a nesprávali sa k nim ako vlastníci. Vždy ich užívala iba rodina
navrhovateľa.

Navrhovateľ je toho názoru, že účastník konania v 48. rade až po oslovení notárskym úradom zistil svoje

formálne vlastníctvo, nakoľko dovtedy ani jeho právni predchodcovia parcely neužívali a akceptovali
a uznávali vlastnícke právo právnych predchodcov navrhovateľa. Právni predchodcovia účastníka v 48.
radenavrhovateľa,anijehoprávnychpredchodcovprivýkoneichvlastníckehoprávažiadnymspôsobom
nerušili. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním je jedným zo zákonných spôsobov nadobudnutia
vlastníctva.

V ďalšej časti vyjadrenia navrhovateľ poukázal na Nález Ústavného súdu SR, ktorý konštatoval, že
ak sa dostávajú do vzájomnej kolízie dve ústavné hodnoty a to princíp ochrany dobrej viery ďalšieho
nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka, vyššie riziko má niesť
nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť

o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom
určenom správnom (katastrálnom) konaní. Poukázal aj na ďalšie rozhodnutia ústavného súdu, napr.
1ÚS/151/2016, 1ÚS/460/2017 a 1ÚS/92/2018 týkajúce sa dobromyseľnosti pri nadobúdaní vlastníckeho
práva vydržaním.

K argumentácii účastníka v 48. rade týkajúcej sa ROEP navrhovateľ uviedol, že administratívne
neuplatnenie si vlastníckeho práva nezbavuje skutočného vlastníka nehnuteľnosti práva domáhať sa
svojho vlastníctva či už súdnou, alebo mimosúdnou cestou. Tu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
1Cdo/56/2003. V tomto rozhodnutí najvyšší súd konštatoval, že týmto zákonom (zák. č. 180/1995 Z.z.) však nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, čo
vychádza aj zo zásady nepremlčateľnosti vlastníckeho práva.

Pokiaľ ide o nadobúdací titul, účastník konania v 48. rade uviedol staršiu a prekonanú judikatúru
a navrhovateľ dal do pozornosti súdu nález Ústavného súdu SR sp. zn. 2ÚS/484/2015 zo 14. 11. 2018,
ktoré sa týkalo vydržania vlastníckeho práva na základe ústnej zmluvy.

12. K tomuto vyjadreniu navrhovateľa účastník konania v 48. rade zotrval na svojej argumentácii

a uviedol, že navrhovateľ sa nevyjadril k mimoriadne podstatnému argumentu a to absencii akéhokoľvek
titulu vstupu navrhovateľa do oprávnenej držby pozemkov, ktoré sú predmetom súdneho konania.
Z navrhovateľom uvádzanej argumentácie nevyplýva ani len označenie takej skutočnosti, ktorá by v ňom
mohla objektívne vyvolať presvedčenie, že je vlastníkom nehnuteľností a že tieto nadobudol k dátumu
13. 10. 2006.

Účastník konania v 48. rade neudelením svojho súhlasu s potvrdením vydržania k parcele E-KN
455/2 v prospech starého otca navrhovateľa M. B. v r. 2004 potvrdil svoje podielové spoluvlastníctvo
k predmetnému pozemku a vyjadril nesúhlas k údajnému vydržaniu vlastníckeho práva právnym
predchodcom navrhovateľa. Znova argumentoval tým, že navrhovateľovi v r. 2006 nemohla uplynúť
vydržacia lehota, keď je zrejmé, že v r. 2004 sa uskutočnil neúspešný pokus o vydržanie parciel KN-C

212 a 213 právnym predchodcom navrhovateľa.

K oploteniu nehnuteľnosti uviedol, že plot je postavený na pozemku za domom navrhovateľa, ale mimo
hraníc parciel evidovaných v katastri nehnuteľností v prospech účastníka konania v 48. rade a jeho
súrodencov.

Účastník konania v 48. rade predložil súdu vyjadreniu účastníčky konania v 47. rade B. A. a vyjadrenie
účastníkakonaniav49.radeS.L.A.,ktorísavplnomrozsahustotožňujúsobsahomnámietokapripájajú
sa k nim.

K jednotlivým rozhodnutiam či už najvyššieho súdu alebo Ústavného súdu SR, na ktoré poukázal
navrhovateľ, účastník konania v 48. rade uviedol, že ústavnoprávna ochrana dobromyseľného
nadobúdateľa vlastníctva judikovaná Ústavným súdom SR v jeho rozhodovacej činnosti, je poskytovaná
vo vzťahu k zmluvnému nadobudnutiu vlastníctva, ale nie k vydržaniu.

Argumentácia navrhovateľa k následkom ROEP v zmysle zák. č. 185/95 je bez právneho významu, lebo
navrhovateľ nepodal žalobu o určenie vlastníckeho práva, ale návrh na potvrdenie vydržania v zmysle
ustanovení CMP.

Aj v citovanom náleze ústavného súdu 2ÚS/484/2015 ústavný súd konštatoval, že je rozhodujúce,

že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné obdobné plnenie, alebo
preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie. Navrhovateľ nielenže nepreukázal, ale ani netvrdil, že
bybolonalebojehoprávnipredchodcoviaakodržiteliaprivstupedodržbyzaplatilipôvodnýmvlastníkom
sumu, prípadne poskytli iné dohodnuté plnenie, alebo žeby malo ísť o dar ako bezodplatné plnenie.

Konštatoval, že z doteraz prezentovanej argumentácie je zrejmé, že údajné vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam navrhovateľa, je sporné a preto nie sú splnené zákonné podmienky pre ďalšie
vedenie nesporového konania podľa § 359a a nasl. CMP, predmetom ktorého má byť len nesporné
konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účastník v 48. rade jednoznačne
a zrozumiteľne opísal, že má k nehnuteľnostiam vecné právo, ktoré by bolo vydržaním dotknuté, čím sú

ním vznesené námietky dôvodné. Žiadal, aby súd návrh zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

Pripojil vyhlásenia účastníkov v 47. a 49. rade, ktorí uviedli, že majú vedomosť o obsahu námietok ich
brata S. E. A. zo 16. 6. 2023, v plnom rozsahu sa s obsahom stotožňujú a k námietkam sa pripájajú.

13. Súdu boli predložené listiny, z ktorých boli preukázané nasledovné skutočnosti.

14. Na základe osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/925/2006, Dnot 194/2006 mal súd za preukázané,
že v dedičskom konaní po nebohom M. B., nar. X. X. XXXX a zomr. XX. XX. XXXX bola uzatvorenádohoda dedičov, na základe ktorej dom č. 71 evidovaný v obci Runina, ktorý je postavený na parcele č.
213 (k pozemku pod stavbou nie je evidovaný právny vzťah na LV), ktorá nehnuteľnosť je zapísaná na
LV č. XXX kat. úz. F., ako aj pozemky, parcely C-KN 215/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 211

m2 a parcelu C-KN 216/2 záhrady o výmere 1639 m2, ktoré boli vytvorené geoplánom vyhotoveným
16. 9. 2004 G. O., na základe rozsudku Okresného súdu Humenné č. 10C/104/2010, nadobudol vnuk
poručiteľa A. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C. X, D. v celosti.

Navrhovateľ je zapísaný na LV č. XXX kat. úz. F. ako výlučný vlastník rodinného domu č. XX,

postaveného na parcele 213, ku ktorej právny vzťah nie je evidovaný na LV a tiež ako výlučný vlastník
parciel registra „C“ 215/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2, 216/2 záhrada o výmere 1599
m2, 216/3 záhrada o výmere 28 m2 a 216/4 záhrada o výmere 12 m2.

15. Geometrickým plánom č. 30628024-9/2004 vyhotoveného dňa 16. 9. 2004 G. O., autorizačne
overeným dňa 17. 9. 2004 S. E. M., úradne overeným 22. 10. 2004 Ing. Alfonzom Porvazníkom boli

vytvorené parcely registra „C“ č. 210 orná pôda o výmere 1679 m2, 212 záhrada o výmere 627 m2 a
213 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 609 m2. Predmetné parcely boli vytvorené z časti parciel
KN-E 412/2 zapísanej na LV č. XX, XXX/X zapísanej na LV č. XX, XXX/X zapísanej na LV č. XXX, XXX/
X zapísanej na LV č. XX, XXX/X Q. V. C. H. XX, XXX/X zapísanej na LV č. XX, XXX/X zapísanej na LV
č. XXX, XXX/X zapísanej na LV č. XXX, XX zapísanej na LV č. XXX, XXX/X zapísanej na LV č. XX, XX

zapísanej na LV č. XX a 721/2 zapísanej na LV č. XX, všetko kat. úz. F..

16. Rozsudkom Okresného súdu Humenné č. 10C/104/2010-144 z 25. 6. 2013 bolo určené, že
nehnuteľnosti, parcela č. 215/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 211 m2 a parcela č. 216/2 -
záhrady o výmere 1639 m2, kat. úz. F., ktoré boli vytvorené geometrickým plánom vyhotoveným dňa 16.

9. 2004 Geodettou, súkromnou geodéziou, O. G., B. XX a ktorý bol úradne overený Správou katastra
Snina 22. 10. 2004 pod. č. 253/4, ktorý je súčasťou rozsudku, patria do dedičstva po nebohom M. B.,
nar. X. X. XXXX, zomrelom 13. 10. 2006. Rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 2Co/206/2013-205 zo 17. septembra 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20. 1. 2015.

17. Čestnými prehláseniami svedkov P. A., bytom M. XXXX/X, O. a P. H., bytom F. XX navrhovateľ
preukázal, že títo svedkovia potvrdili, že M. B., bytom F. XX bol držiteľom parciel č. 210, 212, 213, 216/2,
215/2 v obci F.. Čestné prehlásenia sú z 2. 12. 2004.

Obec Runina vyjadrením z 2. 12. 2004 prehlásila, že nemá námietky k vydaniu osvedčenia o vydržaní

vlastníckeho práva pre M. B., bytom F. XX k nehnuteľnostiam, ktoré boli vytvorené geoplánom a majú
č. 213, 216/2 a 215/2. Rovnaký deň vydala Obec Runina aj vyjadrenie vo veci osvedčenia o vydržaní
vlastníckeho práva pre M. B., bytom F. H. XX k parcelám č. 210, 212, 213, 216/2 a 215/2, ktoré boli
vytvorené geometrickým plánom z 16. 9. 2004.

18. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/104/2010 vyplýva, že pôvodne sa konanie viedlo pod
sp. zn. 9C/137/2005 a žalobcom bol M. B., nar. X. X. XXXX, bytom F. H. XX, ktorý mimo iného žiadal,
aby bolo určené, že je výlučným vlastníkom pozemkov parcely č. 215/2 zastavené plochy a nádvoria
o výmere 211 m2 a parcely č. 216/2 záhrady o výmere 1639 m2, nachádzajúcich sa v kat. úz. F., ktoré
boli vytvorené GO-plánom č. 30628024 vyhotoveným dňa 16. 9. 2004 G. O. a ktorý bol úradne overený

dňa 22. 10. 2004 pod č. 253/04. Žalovanými v konaní boli S. E. A., S. L. A. a B. A..

Keďže podkladom pre uvedenú žalobu, rovnako tak pre rozsudok, ktorým žalobe bolo vyhovené, bol
rovnaký geometrický plán, aký predložil navrhovateľ v konaní o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva,
nie je zrejmé, prečo nebohý M. B. (starý otec navrhovateľa) sa v uvedenom konaní nedomáhal aj určenia

vlastníckeho práva k parcelám KN-C č. 210, 212 a 213, ale len k parcelám č. 215/2 a 216/2. Žaloba bola
podaná dňa 15. 11. 2005 a ak bol M. B. presvedčený o tom, že mu vlastnícky patria aj parcely KN-C
210, 212 a 213, nič mu nebránilo podať žalobu o určenie vlastníckeho práva aj k týmto parcelám.

Na pojednávaní dňa 23. 11. 2010 (v konaní sp. zn. 10C/104/2010) žalovaný v 1. rade S. E. A. uviedol,

že časť domu patriaca nebohému M. B. je postavená na pozemkoch rodiny Bobeničovej, lebo predložili
súdu zámennú zmluvu z r. 1961. Tiež poukázal na to, že vzťahy boli založené darovacou zmluvou z r.
1940, ktorou J. W. daroval jeho starej matke L. A. určité nehnuteľnosti.Svedok G. O. vypočutý v konaní potvrdil, že pozemok pod rodinným domom nebohého M. B. tento aj
užíval a po roku 2004 sa dostal do konfliktu s pánom A..

19. Účastník v 48. rade predložil do konania list z 23. 11. 2004, ktorým ho notárka JUDr. Emília Čopíková
vyzvala, aby sa vyjadril do 15. 12. 2004 k záujmu pána M. B. majetkoprávne si vyporiadať svoj „funduš“
a to parciel č. 213 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 609 m2, 215/2 dvor o výmere 211 m2 a 216/2
záhrada o výmere 1639 m2. Parcely boli vytvorené z pôvodných pozemnoknižných parciel v zápisnici
č. 117, v ktorých má spoluvlastnícky podiel aj listom oslovená E. A.. Bez jeho súhlasu ako dotknutého

vlastníka nemôže dôjsť k spísaniu osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k predmetným parcelám.

Účastník v 48. rade uviedol, že na túto žiadosť notárky JUDr. Čopíkovej neodpovedal, lebo so spísaním
osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva nebohého M. B. nesúhlasil. Súčasťou listu bolo aj vopred
vyplnené vyjadrenie, ktorým mal udeliť súhlas s osvedčením o vydržaní vlastníckeho práva, avšak toto
nepodpísal a notárke nevrátil.

Predložil tiež list, ktorým on vyzval dňa 16. 9. 2007 E. B., bytom F. H. XX, aby upustila od neoprávneného
užívania časti záhrady (parcela č. 212) a to v šírke 6 m, lebo túto časť parcely chce pripojiť k svojej
parcele č. 211.

20. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva
právo pre seba.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, držať možno veci ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo
opätovný výkon.

Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec,
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu

troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec
v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 868 OZ, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992. Vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 872 ods. 6 OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde

na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom
užívanípozemkov,môžesioprávnenáosobazapočítaťčas,poktorýjejprávnypredchodcamalpozemok
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

21. Navrhovateľ tvrdil, že jeho prastarý otec E. B. spolu s manželkou G. B., F. F. sporné nehnuteľnosti

nadobudli v r. 1927 a jeho starý otec M. B. ich dostal darom od rodičov v r. 1957. On sám po svojom
starom otcovi M. B. v dedičskom rozhodnutí 13D/925/2006 zdedil rodinný dom so súp. č. 71, ktorý je
postavený na parcele KN-C 213. Keďže nehnuteľnosti a to parcelu, na ktorej je dom postavený, ako aj
parcely č. 210 a 212, tvorili vždy jeden celok a boli užívané právnymi predchodcami navrhovateľa, on
tieto nehnuteľnosti nadobudol vydržaním dňa 13. 10. 2006. Mimo toho, že preukázal, že zdedil rodinný

dom, neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by ho oprávňovali na užívanie predmetných parciel.

K vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je potrebné uviesť, že podľa obyčajového práva
platného na území Slovenska do 31. 12. 1950 nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti bez zapísania
do pozemkovej knihy ten, kto nehnuteľnosť po dobu 32 rokov mal ako svoju v pokojnej držbe. Musel ju

užívať vo svojom mene a dobromyseľnosť sa vyžadovala pri nástupe do držby.

Podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115 a 116 v spojení s § 145, tzv. stredný Občiansky
zákonník) vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť len ten, kto ju držaloprávnene a nepretržite po dobu zákonom stanovenú, t. j. po dobu 10 rokov, ak išlo o nehnuteľnosť. Za
oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že
mu vec, a to po celú vydržaciu dobu patrí. Dobromyseľnosť bola potrebná po celú vydržaciu dobu.

Občiansky zákonník č. 40/1964 držbu a vydržanie až do novelizácie zákona č. 131/1982 Zb., t.
j. do apríla 1983 neupravoval, ani nepoznal. Ustanovením § 132a a § 135a sa nanovo upravila
ochrana držby a vydržania s možnosťou započítania času predchádzajúcim držiteľom pre 1. aprílom
1983. Vydržanie sa však týkalo len vecí, ktoré mohli byť v osobnom vlastníctve a vylúčené z neho

bolo nadobudnutie vlastníctva k veciam v socialistickom vlastníctve, alebo k veciam, ku ktorým mala
socialistická organizácia právo na užívanie podľa osobitných predpisov. Osobitný režim vydržania bol
určený pre pozemky, ktoré mali občania nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorým by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania. Súčasná právna úprava vydržania obsiahnutá v § 134 OZ bola zavedená
zákonom č. 509/1991 Zb. a vyplýva z neho, že do vydržacej doby možno započítať aj dobu držby
uskutočnenú pred 1.1.1992. Musia byť však splnené kumulatívne všetky podmienky pre vydržanie

vlastníckeho práva nehnuteľnosti, ktorými sú predmet vydržania, subjekt vydržania, oprávnená držba
a vydržacia doba.

22. „Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré

svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu), teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí je nutné posudzovať nielen zo
subjektívnych predstáv držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (titulu),
z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)

nemožno vylúčiť, ani potvrdiť existenciu dobrej viery držiteľa pri nadobudnutí nehnuteľnosti bez toho, aby
nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych, ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom
nehnuteľností - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná
so zreteľom na všetky okolnosti, sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi
vzniknúť vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere

alebo nie, je potrebné vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka
konania. Nie je vylúčené, aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho
titulu (predstieraného, či neplatného). Je potrebné však vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti,
ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal
po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti

možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný.
Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou
opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl
môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti
všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych

dôsledkov právnych skutočností. Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl
držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného
ustanovenia zákona je právny omyl neospravedlniteľný (viď tiež napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 97/2009, 4Cdo 283/2009, 5Cdo 30/2010, 3MCdo 7/2010, 3MCdo 8/2010, 6MCdo
5/2010). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje

účastníka „pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predkladá, že každý sa oboznámi so zákonnou
úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na
všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetom
držby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľností“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR
4Cdo 361/2012).

23. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 49/2010 vyplýva, že „predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo
patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp.
nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na

všetky okolnosti“. Súdna prax je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na
všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba.Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo
právo skutočne patrí. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby.

Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit
vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva“.

24. Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IIUS484/2015 zo 14. novembra 2018 vyplýva, že „pri
ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť

presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú
vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.“

25. Ako už bolo uvedené vyššie, predpokladmi pre vydržanie vlastníckeho práva sú predmet vydržania,
subjekt vydržania, oprávnená držba a vydržacia doba. U navrhovateľa však nebola preukázaná jedna
z týchto podmienok a to oprávnená držba, pričom predpoklady pre možnosť nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním musia byť splnené kumulatívne všetky štyri. Navrhovateľ len uviedol, že do držby
nehnuteľností, ktoré jeho rodina užíva už od r. 1927, vstúpil dňom smrti svojho starého otca M. B., 13.

10. 2006, lebo na základe dohody dedičov v dedičskom konaní po ňom zdedil rodinný dom so súpisným
číslom XX, ktorý je postavený na parcele č. KN-C 213. Vzhľadom na to, že poukázal na predchádzajúcu
držbu svojich právnych predchodcov, súd predpokladá, že si chcel započítať aj ich vydržaciu dobu, lebo
v návrhu uviedol, že sporné nehnuteľnosti vydržal dňa 13. 10. 2006, teda v deň smrti svojho starého otca
Vasiľa Karcabu. V návrhu uviedol, že jeho starý otec M. B. sa stal vlastníkom vydržaných nehnuteľností

po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď ich začal užívať ako oprávnený držiteľ, teda od r. 1957.

Navrhovateľ však nežiadal o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva v prospech starého otca M. B.,
ale pre seba. Vlastníkom na základe vydržania sa mal stať v deň smrti starého otca, teda bez toho, aby
sporné nehnuteľnosti užíval.

Je však potrebné konštatovať, že ak by navrhovateľ vstúpil do držby v r. 2006 a vtedy už platili súčasné
ustanovenia § 129 až § 134 Občianskeho zákonníka a ku dňu podania návrhu na potvrdenie vydržania
vlastníckehoprávaknehnuteľnostiamuplynulaužajdesaťročnávydržacialehota.Započítanievydržacej
lehoty právnymi predchodcami navrhovateľa by tak bolo bezvýznamné.

26. Samotné užívanie sporných nehnuteľností navrhovateľom od r. 2006 z dôvodu, že zdedil rodinný
dom, ktorý je postavený na časti týchto parciel, nestačí na preukázanie dobromyseľnosti pri držbe.

Základnýmarozlišujúcimkritériomotom,čidržiteľvecialebovykonávateľprávaprinormálnejopatrnosti,

ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo
nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, patrí, sú okolnosti, z ktorých možno
usudzovať existenciu dobromyseľnosti. Dobromyseľnosť musí preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ
práva a to na základe nadobúdacieho titulu, i keď neplatného, ktorým môže byť napr. kúpna zmluva,
darovaciazmluva,zámennázmluvaapod..Takžesubjekt,ktorýsadovolávasúdnejochranypodľa§130

ods. 2 Občianskeho zákonníka, bude musieť okrem iného tvrdiť a preukázať okolnosti, z ktorých možno
usudzovať, že je užívateľom dobromyseľným, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu
nadobudnutia veci. Vyplýva to aj z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. IIIÚS484/2015 z 14. 11. 2018.

Navrhovateľ však také okolnosti netvrdil a ani nepreukázal. Dedičské rozhodnutie, na ktoré poukazoval,

sa týkalo len rodinného domu, avšak nie parcely, na ktorej je tento rodinný dom postavený a tiež
sa netýkalo záhrady a ornej pôdy, ktoré majú byť predmetom potvrdenia nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním. Navrhovateľ netvrdil a ani nepreukázal, že parcely, ktoré sú predmetom daného
konania, získal od svojich právnych predchodcov takým titulom, že by ho bolo možné považovať za
dobromyseľného pri ich užívaní.

Z predložených listinných dôkazov je spochybnená tak dobromyseľnosť samotného navrhovateľa, ako
aj jeho právneho predchodcu M. B. pri užívaní sporných parciel. Už v r. 2005, keď sa nebohý M. B.
domáhal určenia vlastníckeho práva k parcelám 215/2 a 216/2, bol vypracovaný geometrický plán, ktorýpredložil do konania aj samotný navrhovateľ a teda M. B. sa mohol domáhať aj určenia vlastníckeho
práva k tým parcelám, ku ktorým žiada potvrdiť vlastnícke právo vydržaním samotný navrhovateľ. Vasiľ
Karcaba tak neurobil, lebo bolo zrejmé, že už v r. 2004 sa notárka JUDr. Emília Čopíková snažila

zabezpečiť vyjadrenia všetkých dotknutých vlastníkov pre vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho
práva v prospech nebohého Vasiľa Karcabu. To sa jej však nepodarilo a napokon M. B. podal žalobu
o určenie vlastníckeho práva, ale len k parcelám č. 215/2 a 216/2. Tieto parcely sú oddelené od parciel,
ku ktorým navrhovateľ žiadal potvrdiť nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a to cestou a mali
iný právny režim. V konaní sp. zn. 10C/104/2010 (ktoré sa pôvodne viedlo pod sp. zn. 9C/137/2005)

dobromyseľnosť nebohého M. B. pri užívaní parciel, na ktorých mal postavený rodinný dom spochybnil
žalovaný 1. rade S. E. A. (tu účastník v 48. rade), ale aj svedok G. O., ktorý uviedol, že medzi rodinami
B. a A. bol spor od r. 2004. Keďže navrhovateľ sám uviedol, že nehnuteľnosti vydržal v r. 2006, po smrti
svojho starého otca M. B., je zrejmé, že dobromyseľnosť či už jeho starého otca alebo jeho samotného,
je dokazovaním v konaní 10C/104/2010 spochybnená.

27.Nazáverjepotrebnéuviesť,žekonanieopotvrdenievlastníckehoprávavydržanímpodľaust.§139a
a nasl. Civilného mimosporového poriadku je mimosporovým konaním a teda súd môže vyhovieť návrhu
opotvrdenievlastníckehoprávavydržanímknehnuteľnostiamlenaknavrhovateľosvedčil,ženadobudol
vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním. V danom prípade však uvedené podmienky splnené nie sú
a až po prípadnom ďalšom dokazovaní v riadnom konaní o určenie vlastníckeho práva, by bolo možné

rozhodnúť, či vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam svedčí právnym predchodcom súčasného
navrhovateľa. Toto však ani nebolo predmetom konania a navrhovateľ neosvedčil skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné konštatovať, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním ku dňu 13. 10.
2006 k parcelám KN-C č. 210, 212 a 213 kat. úz. F..

Podľa § 359i ods. 1 CMP súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak
sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).

Podľa § 359h ods. 3 písm. a) CMP v námietkach okrem všeobecných náležitostí podania musí osoba
uvedená v odseku 1 písm. a) a b) opísať skutočnosti, ktoré osvedčujú, že má k nehnuteľnosti vecné

právo, ktoré môže byť vydržaním dotknuté; ak ide o právneho nástupcu osoby uvedenej v odseku 1
písm. a) a b), v námietkach opíše aj skutočnosti, ktoré osvedčujú, že je jej právnym nástupcom.

Účastník konania v 48. rade podal námietky, ktoré sú dôvodné, lebo má k nehnuteľnostiam, ktoré
sú predmetom konania vecné právo (je zapísaný na LV ako spoluvlastník) a s potvrdením vydržania

vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa nesúhlasí. Vlastnícke právo nielen navrhovateľa, ale aj jeho
právneho predchodcu M. B. považuje za sporné minimálne od r. 2004 a robí si právny nárok na časť
parcely, na ktorej je postavený rodinný dom č. 71. Navyše nepreukázal, že je držiteľom oprávneným,
lebo mu chýba vstup do držby, ktorý by ho oprávňoval považovať za dobromyseľného a preto súd návrh
zamietol.

28. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 55 Civilného mimosporového poriadku, podľa
ktorého súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu
spravodlivé.

Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Účastník konania v 48. rade si vo vyjadrení k návrhu uplatnil náhradu trov konania a žiadal, aby
mu trovy boli priznané v zmysle ust. § 55 CMP, lebo navrhovateľovi bola a je z predchádzajúcej
komunikácie známa spornosť ním tvrdeného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Návrh bol podaný
zjavne bezdôvodne a preto by bolo v rozpore s princípom spravodlivosti, ak by mal znášať trovy zjavne

nedôvodného konania.

Súd má za to, že s ohľadom na okolnosti prípadu je spravodlivé, aby náhrada trov konania bola priznaná
účastníkovi v 48. rade, ktorý si v konaní zvolil právneho zástupcu a podal námietky voči vyzývaciemuuzneseniu. V podaniach adresovaných súdu ozrejmil jednak skutkové okolnosti prípadu, ale uviedol aj
právne hodnotenie a poukázal na spornosť uplatňovaného práva s poukazom na konanie vedené pod
sp. zn. 10C/104/2010, ale aj na výzvu notárky z r. 2004. Uvedenou výzvou bol požiadaný, aby sa kladne

vyjadril k vydaniu osvedčenia vlastníckeho práva už pre právneho predchodcu súčasného navrhovateľa,
s čím však nesúhlasil. Aj svedok vypočutý v konaní 10C/104/2010 uviedol, že existujú nezhody medzi
rodinou navrhovateľa a rodinou účastníka v 48. rade ohľadne parciel, ktoré sú predmetom konania.
Navrhovateľ tak podal návrh na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, hoci už
z predchádzajúceho súdneho konania, ktoré viedli jeho právni predchodcovia, aj z konania notárky

JUDr. Čopíkovej, snažiacej sa o vydanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva, mu bolo zrejmé,
že minimálne rodina účastníka v 48. rade spochybňuje dobromyseľnosť pri držbe jeho a jeho právnych
predchodcov.

Súd tak považoval za spravodlivé priznať náhradu trov konania účastníkovi v 48. rade, ktorý osvedčil, že
k sporným nehnuteľnostiam má vecné právo a nesúhlasil s vydaním rozhodnutia o potvrdení vydržania

vlastníckeho práva pre navrhovateľa.

29. Účastník v 48. rade bol v konaní zastúpený advokátom a preto mu súd priznal odmenu za jednotlivé
úkony právnej služby podľa Vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb.

Pri výške odmeny za 1 úkon právnej pomoci vychádzal súd z ust. § 11 ods. 1 písm. a) citovanej vyhlášky,
podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je X/XX-XXX výpočtového
základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len
s nepomernými ťažkosťami.

V danom prípade ide o konanie o potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa
ust. § 359a až 359k Civilného mimosporového poriadku. Hodnotu veci tak nie je možné určiť, pretože
predmetom konania nie je určenie vlastníckeho práva v civilnom sporovom konaní, ale len potvrdenie
vydržania vlastníckeho práva.

Právnemu zástupcovi navrhovateľa súd priznal odmenu za 3 úkony právnej pomoci podľa ust. § 13a
vyhl. č. 655/1994 Z. z. a to prípravu a prevzatie zastúpenia /§ 13a ods. 1 písm. a)/ a 2 x písomné podanie
na súd /§ 13a ods. 1 písm. c)/.

Právny zástupca zastúpenie prevzal dňa 29. 5. 2023 a súdu doručil dvakrát písomné vyjadrenie k veci
a to podaniami dňa 16. 6. 2023 a 28. 11. 2023. 1 úkon právnej pomoci je vo výške 96,31 eur (1/13-ina
výpočtového základu pre rok 2023). Za 3 úkony právnej pomoci tak súd priznal právnemu zástupcovi
navrhovateľa 288,93 eur (96,31 eur x 3 úkony).

Súd priznal právnemu zástupcovi aj paušálnu náhradu výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky a to
vo výške X/XXX-XXX výpočtového základu. Pre rok 2023 je to suma 12,52 eur. Ku 3 úkonom právnej
pomoci tak súd priznal aj 3 x paušálnu náhradu po 12,52 eur, spolu 37,56 eur.

Spolu tak náhrada trov konania patriaca účastníkovi v 48. rade je 326,49 eur. Súd zaviazal navrhovateľa

trovy konania uhradiť na adresu právneho zástupcu účastníka v 48. rade v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Podľa § 57 CMP rozhoduje súd o trovách konania len na návrh. Keďže nikto ďalší z účastníkov takýto
návrh nepodal, o iných trovách konania súd nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolať domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.