Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. september 2024

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 46T/56/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1722010253
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Farkaš, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2024:1722010253.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudcom JUDr Romanom Farkašom PhD na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 27.09.2024 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Y. P., nar.XX.XX.XXXX v I., trvale bytom O. rad XXXX/XX I.

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

bez povolenia nakladal s psychotropnými látkami, najmä s metamfetamínom (pervitínom), a to tým
spôsobom, že tento si zadovažoval od doposiaľ nezistených osôb od presne nezisteného času až do
21.04.2021 na rôznych miestach na území Bratislavského kraja, najčastejšie v „Pentagone“ v Bratislave
za účelom aj jeho ďalšej distribúcie, pričom metamfetamín ďalej distribuoval jeden krát osobe Z. Z.
- 1 kubík metamfetamínu za sumu 40 eur na jeseň v roku 2020 v Bratislave v depe na železničnej
stanici a opakovane osobne J. W., u neho doma v obci Most pri Bratislave v období február- marec
2021 v množstvách 1 kubík metamfetamínu za sumu 40 eur, pričom si obžalovaný tiež zadovážil

v „Pentagone“ v Bratislave zelené plastové vrecko s obsahom béžového kryštalického materiálu s
hmotnosťou 712 mg, s obsahom metamfetamínu s priemernou koncentráciou 73,2 % hmotnostných
metamfetamínu obsahujúce 512 mg absolútneho metamfetamínu, čo KEÚ PZ považuje za 13 až 52
bežných jednotlivých dávok drogy v hodnote minimálne 24,92,- eur a zelené plastové vrecko s obsahom
béžového kryštalického materiálu s hmotnosťou 417 mg, s obsahom metamfetamínu s priemernou
koncentráciou 71,2 % hmotnostných metamfetamínu obsahujúce 297 mg absolútneho metamfetamínu,
čo KEÚ PZ považuje za 7 až 30 bežných jednotlivých dávok drogy v hodnote minimálne 14,59,- eur,
pričom metamfetamín je zaradený v zmysle Zákona Národnej rady SR č. 139/1998 Z. z. o omamných a

psychotropných látkach a prípravkoch v platnom znení do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

neoprávnene obchodoval s omamnou látkou alebo psychotropnou látkou vo väčšom množstve
a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách“,

č í m s p á c h a l

zločin u neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. a § 20 Trestného

zákona.Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 173 odsek 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 39 ods.1, ods. 5 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 4 /štyri / roky.

Podľa § 51 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 / päť / rokov, a zároveň ukladá probačný dohľad nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, súd obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce
v zákaze požívania psychotropných látok.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno c ) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné liečenie
protitoxikomanické ambulantnou formou.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí:

- 1 ks MT Samsung GALAXY M 11, IMEI1: XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI2: XXXXXXXXXXXXXXX so SIM
T mobile, farba tyrkysová
- sklenená fajka bielej farby
- čierne púzdro ZOOM
- váha striebornej farby.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného poriadku sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva Slovenská republika.

o d ô v o d n e n i e :

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný Y. P. po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchaného skutku.
Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie,
čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe

obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými sadzbami,
ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, a dobrovoľne priznal a uznal vinu za
spáchanýskutok,ktorýsavobžalobekvalifikujeakourčitýtrestnýčin.Nazákladeuvedenýchprehlásení,
súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenie a
zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa

menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu,
a to najmä s odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, ako aj so
súdnym spisom.
Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný. Z výpisu z

Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný má niekoľko záznamov o priestupkoch
a všetky na úseku dopravy. .
Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine, mal súd
vinu obžalovaného za preukázanú v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného, súd toto jeho konanie právne kvalifikoval v zmysle novely trestného zákona účinného

od 06.08.2024.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona, pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter
trestnej činnosti na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovaného, na jeho doterajší
spôsobživota,naspôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceapriťažujúce

okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy. Na základe uvedeného súd dospel kzáveru,žeuobžalovanéhozistiljednupoľahčujúcuokolnosťvzmysleust.§36písm.l/Trestnéhozákona
(priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Naopak priťažujúcu okolnosť
súd u obžalovaného nezistil. Nakoľko na predchádzajúce odsúdenia súd neprihliadol. Týmto je pomer

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38
ods. 2 Trestného zákona.

U obžalovaného vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti za ktorých k
spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že nie je potrebné aby bolo nevyhnutné ukladať represívny

nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Súd
konštatuje, že u každého obžalovaného sa trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na okolnosti
prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá od skutku
uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným ďalším
protiprávnym konaním páchateľa. Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa dospel
k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu postačí obžalovanému uložiť trest odňatia

slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý mu súd uložil vo výmere 4 roky, s určením
skúšobnej doby v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom. V zmysle záverov znaleckého posudku súd
uložil obžalovanému i ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Takto uložený trest
považuje súd za plne v súlade so zákonom.

Poučenie:

Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní zistil súd skutkový stav tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

ObžalovanýZoranLakatospozákonnompoučeníurobilvyhlásenie,žesacítibyťvinnýmzospáchaného
skutku. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3, písm. c/,d/,f/,g/,h/ Trestného poriadku kladne prehlásil, že

rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä
o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o
spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, bol oboznámený s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený za vinu, a dobrovoľne priznal a uznal
vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v obžalobe kvalifikuje ako určitý trestný čin. Na základe uvedených

prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho
vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu,
v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom
o treste.
Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu,

a to najmä s odpisom registra trestov, výpisom z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR, ako aj so
súdnym spisom.
Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný. Z výpisu z
Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplýva, že obžalovaný má niekoľko záznamov o priestupkoch
a všetky na úseku dopravy. .

Na základe takto vykonaného dokazovania a s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine, mal súd
vinu obžalovaného za preukázanú v zmysle podanej obžaloby. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania
obžalovaného, súd toto jeho konanie právne kvalifikoval v zmysle novely trestného zákona účinného
od 06.08.2024.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v § 34

Trestného zákona, pričom prihliadal na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, na úmyselný charakter
trestnej činnosti na vzniknutý následok, na osobné a rodinné pomery obžalovaného, na jeho doterajší
spôsobživota,naspôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,poľahčujúceapriťažujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy. Na základe uvedeného súd dospel k
záveru,žeuobžalovanéhozistiljednupoľahčujúcuokolnosťvzmysleust.§36písm.l/Trestnéhozákona

(priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Naopak priťažujúcu okolnosť
súd u obžalovaného nezistil. Nakoľko na predchádzajúce odsúdenia súd neprihliadol. Týmto je pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:0, pričom súd aplikoval pri stanovení trestu ustanovenie § 38
ods. 2 Trestného zákona.U obžalovaného vzal súd do úvahy najmä charakter spáchaného skutku ako i okolnosti za ktorých k
spáchaniu skutku prišlo, a dospel k záveru, že nie je potrebné aby bolo nevyhnutné ukladať represívny
nepodmienečný trest odňatia slobody. Obžalovaný sa ku skutku priznal a úprimne ho oľutoval. Súd

konštatuje, že u každého obžalovaného sa trest ukladá prísne individuálne s prihliadnutím na okolnosti
prípadu, na jeho osobu, jeho správanie sa pred a po skutku, s prihliadnutím na dobu, ktorá od skutku
uplynula a na možnosť nápravy páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred prípadným ďalším
protiprávnym konaním páchateľa. Súd po zvážení všetkých okolností prípadu a osoby páchateľa dospel
k záveru, že na splnenie ochrannej a výchovnej funkcie trestu postačí obžalovanému uložiť trest odňatia

slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, ktorý mu súd uložil vo výmere 4 roky, s určením
skúšobnej doby v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom. V zmysle záverov znaleckého posudku súd
uložil obžalovanému i ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Takto uložený trest
považuje súd za plne v súlade so zákonom.