Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Andrea Zolotová
Forma rozhodnutia – Dopĺňací rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/50/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8824201354
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8824201354.3
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, AK so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 054, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008,
uvedená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 19., v znení: „Obidve zmluvné strany sa
dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
II. Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 20., v znení: „Strany vyhlasujú, že akékoľvek
tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho
ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok, ako aj náhrady
trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že ide o zmluvu o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008 (ďalej len Zmluva).
Predmetom Zmluvy bol úver vo výške 14.000,- Sk (464,71 eura) s príslušným poplatkom 13.360,- Sk
(443,47 eura). Na predmetný úver žalobca zaplatil 908,16 eura, čo vyplýva z Výpisu zmluvy z Klientskej
zóny. Poukázal na ust. § 53 ods. 1, 2 a 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou je zmluvná podmienka
uvedená v zmluve na str. 1 v znení: „ Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy
o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať.“ Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, zˇe v rozpore s pozˇiadavkou dobrej
viery zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa.
Uvedenou zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne
prenáša dôkazné bremeno, a to v otázke oboznámenia sa s úverovými podmienkami. Z uvedených
dôvodov je takéto dojednanie neprijateľné, pretozˇe si tým zhoršujem svoje zmluvné postavenie ako
to predpokladá § 54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne
dojednanie a ide o stav podľa § 53 ods. 2 OZ. K neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky priamo
vo vzťahu k zˇalovanému poukázal na rozsudky Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7CoCsp/6/2023, z
22.11.2023, sp. zn. 10CoCsp/31/2023, z 30.11.2023 a sp. zn. 12CoCsp/5/2023, z 13.4.2023.3. Žalobca poukázal, že ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky obsahujú aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená pod bodom
04. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k Zmluve (ďalej len VOP), v časti : „V prípade, ak bude
dlžník v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do
rúk mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania.“, v
časti: „V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite.
Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe idúcich splátok,
v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v hotovosti alebo
poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára.“, v
časti:„Dlžníksazaväzujeuhradiťveriteľovizakaždúzaslanúupomienkuvprípadeporušeniapodmienok
tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní
od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“ Aj k týmto významovo zhodným zmluvným podmienkam, ako
neprijateľným, sa uzˇ súdy vyjadrili. Poukázal na právoplatný rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn.
29Csp/78/2018, z 25.2.2019; na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 7Co/101/2018, z 28.11.2018,
najmä odôvodnenie 40., a na rozsudok Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1CoCsp/11/2021, z 28.9.2021.
4. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa žalobcu je zmluvná podmienka uvedená vo VOP,
bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej účinnosť je podmienená neuhradením
dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi
dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve
zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ
doplnildočl.I.písm.b)Dohodyozrážkachzomzdyainýchpríjmovaktuálnyzostatokdlhukdátumu,keď
bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu,
aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi
v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného vzťahu. Tak isto dlžník súhlasí s tým,
aby zamestnávateľ vykonával zo mzdy dlžníka dohodnuté mesačné zrážky až do výšky aktuálnej
pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“ Poukázal napr. na rozsudok Okresného súdu Poprad,
sp. zn. 17C/241/2013, zo dňa 26.01.2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 1Co/39/2018, zo dňa 12.06.2018. Súčasne poukazujem aj na rozsudky Krajského súdu v
Prešove, sp. zn. 3Co/67/2017, zo dňa 03.10.2017; sp. zn. 6Co/276/2015, zo dňa 11.10.2016; sp. zn.
7Co/24/2016, zo dňa 30.05.2016; sp. zn. 8Co/328/2015, zo dňa 25.01.2016; sp. zn. 14Co/9/2016, zo
dňa 28.04.2016; sp. zn. 18Co/117/2016, zo dňa 26.06.2017; sp. zn. 19Co/85/2016, zo dňa 30.06.2016
a sp. zn. 21Co/260/2016, zo dňa 31.08.2017.
5. Podľa žalobcu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou aj zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod
06., v znení: „Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom
alebo v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy,
a to najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia veriteľa a iné veriteľom preukázateľne
vynaložené náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s
uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie,
trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia
veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho
práva.“ Táto zmluvná podmienka je postavená na úplnej svojvôli zˇalovaného, ako veriteľa. K tomu
poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/109/2011, zo dňa 21.11.2012, z ktorého
vyberá: „Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v
rozpore s „ ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania
nad limit podľa nar.vl. 87/1995 Zz.). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá
vyjadrujefinančnýzáväzokspotrebiteľazaplnenie,,ktorémupomateriálnejstránkeniejedodanéaslúži
v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti
s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Sankčnú povahu má evidentne aj paušálna
náhrada nákladov 1.660,-Eur v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Pri tejto zmluvnej podmienke ide
o zjavný odklon od ratio legis zákonného inštitútu príslušenstva pohľadávky. Odvolací súd považuje
za neprijateľnú podmienku aj takú, ktorá predstavuje takýto odklon od zmyslu a účelu zákonného
inštitútu. Podľa § 121 ods.3 Občianskeho zákonníka sa za príslušenstvo pohľadávky považujú okrem
iného ,,náklady spojené s jej uplatnením“. Paušálna náhrada výdavkov umožňuje navyšovanie dlhuspotrebiteľa o neexistujúce náklady a tak sa táto zmluvná podmienka dostáva do rozporu s ust. §
121 ods.3 v spojení s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré pravidlo zakazuje nevýhodnejšie
dojednanie oproti ustanoveniu Občianskeho zákonníka. Nemali by byť pochybnosti, že ustanovenie
zmluvyopovinnostiplatiťneexistujúcenákladjenevýhodnejšímustanovenímoprotizákonnémupravidlu
(por. Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu (Brandenburgisches Oberlandesgericht)
z 21. júna 2006 č. k. 7 U 17/06 Poplatok za vystavenie kvitancie v predpísanej pozemkovo-knižnej
forme je v rozpore s ratio legis právnej úpravy, keďže spotrebiteľ by mal znášať iba skutočné náklady
za kvitanciu a nie aj poplatok za jej vystavenie).“ Podporne poukázal aj na rozsudky Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 32Csp/108/2019, zo dňa 04.12.2019 a sp. zn. 20Csp/167/2020, zo dňa 14.05.2021.
6. Ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa žalobcu je zmluvná podmienka uvedená vo VOP,
bod 13., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške na základe tejto zmluvy
ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto zmluve a zaväzuje sa
ju uhradiť v splátkach/e tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy. Tretina poplatku predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.“ Poplatok vo výške 443,47 eura (13.360 Sk) je z časti
tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou.Žalovanýmuneposkytolreálneplneniezatakýtopoplatok.Akosúčasťformulárazmluvynebol
individuálnedojednanýasvojouvýškou,najednejstraneaabsenciou,zodpovedajúcehoprotiplnenia,na
strane druhej, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a preto predstavuje podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľnú podmienku. Zo zmluvy nie je mozˇné
zistiť, o aké administratívne plnenie ide. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa, spočíva v tom, zˇe si zˇalovaný nárokuje poplatok za úkony, ktoré
nie sú spotrebiteľom vopred známe, ani len svojim obsahom. Výška tohto poplatku prevyšuje sumu,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše, nie je ničím odôvodnené, prečo poplatok závisí
od výšky poskytnutého úveru. Nie je jasné, z akých dôvodov zˇiada zˇalovaný vyšší poplatok od
spotrebiteľa, ktorému pozˇičiava vyššiu sumu, ako od spotrebiteľa, ktorému pozˇičiava menej. Ako súvisí
výška pozˇičanej sumy s výškou administratívneho poplatku, ak sa bude vychádzať z významu pojmu
administratíva, podľa slovníka slovenského jazyka, ako správa, riadenie, vybavovanie veci podniku
a pod. Z mnozˇstva rozhodnutí určujúcich jej neprijateľnosť poukazujem len na rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove a to na rozsudky, sp. zn. 3Co/12/2021, z 15.07.2021 a sp. zn. 17CoCsp/20/2021, z
29.09.2021.
7. Podľa žalobcu je ďalšou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, zmluvná podmienka uvedená vo VOP,
bod 17., a to v časti v znení: „Rozhodcovská doložka uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z.z.:
Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s.
so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu.“ V spotrebiteľských úveroch je neprijateľným dojednanie, ktorým
sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej zmluvy pred rozhodcovským
súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie tohto rozhodcovského súdu malo
slúzˇiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch spôsobuje, zˇe o právach a
právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná
zˇiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných podmienok. Takáto zmluvná
podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa vopred vzdáva
svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou dolozˇkou a zhoršuje si tým svoje zmluvné postavenie.
Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac, poukazujem aj na nález Ústavného súdu
SR, zo dňa 11.6.2019, sp. zn. III. ÚS 438/2018, z ktorého vyplýva, zˇe pre platnosť rozhodcovskej
zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby mal spotrebiteľ možnosť vyjadriť s ňou
pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.
8. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa žalobcu aj zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod
19., v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že
všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“ Aj táto zmluvná podmienkaje notoricky známou neprijateľnou zmluvnou podmienkou, naprieč všetkými nebankovými subjektami,
ktoré na úverovom trhu pôsobili, alebo ešte pôsobia. Vo vzťahu k zˇalovanému poukázal na rozsudok
Krajského súdu Prešov, sp. zn. 25CoCosp/9/2024, zo dňa 06.6.2024. O neprijateľnosti obdobnej
zmluvnej podmienky rozhodol rozsudkom Krajský súd Prešov, sp. zn. 8Co/34/2017, zo dňa 20.2.2018,
ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 10C/56/2016, zo dňa 29.11.2016. V danom
prípade ide o spotrebiteľskú vec, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho
zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre
spotrebiteľavýhodnejšie.KeďzˇevýlučnespravovaniezáväzkovéhovzťahuustanoveniamiObchodného
zákonníka by bolo pre neho ako spotrebiteľa nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka vytvára materiálnu
disproporciu v jeho neprospech podľa § 53 ods. 1 OZ, pretozˇe sa týmto vopred vzdávam svojich
zákonných práv a zhoršujem si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá § 54 ods. 1 OZ
v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o stav
podľa § 53 ods. 2 OZ. Na podporu svojho tvrdenia dal do pozornosti platné znenie § 52 ods. 2 OZ,
podľa ktorého: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.“ Na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu
SR, sp. zn. I. ÚS 402/2013, zo dňa 19.6.2013.
9. Podľa žalobcu neprijateľnou zmluvnou podmienkou je zmluvná podmienka uvedená vo VOP, bod
20., a to v časti v znení: „Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že
nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne
relevantné.“ Táto zmluvná podmienka je prejavom nekalej obchodnej praktiky zˇalovaného, ktorou
neprijateľneprenášadôkaznébremenonaspotrebiteľa.Poukázalktomunapr.narozhodnutiaKrajského
súduvPrešove,sp.zn.20Co/41/2016,zodňa27.04.2017asp.zn.7CoCsp/46/2021,zodňa13.12.2021.
K posudzovaniu uzˇ judikovaných zmluvných podmienok, ako neprijateľných, poukázal na publikáciu
Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, 1037, 1038 s.: „Napriek tomu, že vyhlásenie
zmluvnej podmienky za neprijateľnú v jednom individuálnom spotrebiteľskom spore nie je záväzné
pre posúdenie tejto zmluvnej podmienky v inom individuálnom spotrebiteľskom spore, za predpokladu
obdobných skutkových okolností by mal súd rozhodnúť obdobne. Zaväzuje ho k tomu požiadavka
právnejistotyvyjadrenávčlánku2CSP,akoajvrozhodovacejčinnostiÚstavnéhosúduSR.“Kprocesnej
stránke dokazovania neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorej neprijateľnosť uzˇ bola judikovaná,
poukazujem na publikáciu: Števček, M., Dulak, A.,Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič,
M., a kol. Občiansky zákonník I. § 1 – 450. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 635 s., 636 s.: „Ak
by však dodávateľ opätovne uplatnil žalobou plnenie na základe tej istej neprijateľnej podmienky, pre
ktorú mu už súd raz plnenie z takejto zmluvnej podmienky nepriznal, súd mu žalobu bez ďalšieho môže
zamietnuť a nemusí už opätovne zdôvodňovať neprimeranosť zmluvnej podmienky. Stačí poukázať už
na právoplatný rozsudok súdu. Súd nemôže priznať ochranu dodávateľovi, ak sa domáha plnenia v
rozpore so zákonom.“ Nie je zˇiaden dôvod na to, aby tento procesný princíp neplatil aj v prípadoch,
keď zˇalobu podá spotrebiteľ.
10. Tunajší súd v spore rozhodol rozsudkom č.k. 11Csp/50/2024-33 zo dňa 28.10.2024 tak že:
„ I. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená v
zmluve na str. 1 v znení:
„ Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom
plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú
na zadnej strane tejto zmluvy; nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.
II. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 04., v časti v znení: „ V prípade, ak bude dlžník
v omeškaní s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk
mandatára v hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 300,- Sk za každý jeden prípad omeškania. ",
v časti, v znení: „ V prípade, že dlžník neuhradí včas dve po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti
splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatnýokamžite. Dlžník má možnosť uhradiť dve po sebe idúce splátky, prípadne len časti dvoch po sebe
idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 300,- Sk do rúk mandatára v
hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového
kalendára.
v časti, v znení: „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 60,- Sk ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej
do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne
Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa,
ktorej účinnosť je podmienená neuhradením dvoch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť
celého dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť
dlhu prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník
dáva výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. I. písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi
dlžníka. Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy
údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného
vzťahu.Takistodlžníksúhlasístým,abyzamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačné
zrážky' až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa. je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 06., v znení: „ Dlžník je povinný uhradiť veriteľovi
všetky náklady, ktoré veriteľovi vzniknú za účelom alebo v súvislosti so zriadením zabezpečenia záväzku
dlžníka spôsobmi vyplývajúcimi z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy právneho zastúpenia
veriteľa a iné veriteľom preukázateľne vynaložené náklady. Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi
náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a
to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie. trovy rozhodcovského konania, trovy súdneho konania,
trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľne
vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
V. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 13., o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú: „dve
tretinyzahŕňajúnákladynavypracovanieauzatvorenieZmluvyoúvere,spolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8660307, zo dňa 22.02.2008, uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 17., v znení: „Rozhodcovská doložka uzatvorená
podľa zákona č. 244/2002 Z.z.:
Všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okrasného
súdu Bratislava L, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v lehote 60 dní, samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“
11. Súd zistil, že vyššie uvedeným rozsudkom nebolo rozhodnuté o celom predmete sporu, nakoľko
predmetom sporu boli okrem vyššie uvedených zmluvných podmienok konania, aj zmluvné podmienky
v Zmluve o úvere č. 8660307zo dňa 22.02.2008 uvedené vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru pod bodom 19. a pod bodom 20.12. Podľa § 225 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo o predbežnej vykonateľnosti,
môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý
nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
13. Podľa § 225 ods. 2 CSP doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh zamietne.
14. Keďže súd nerozhodol o neprijateľnosti zmluvných podmienok v Zmluve o úvere č. 8660307 zo
dňa 22.02.2008 uvedených vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru pod bodom 19. a 20., súd
pristúpil k rozhodnutiu o zostávajúcej časti uplatneného nároku v zmysle § 225 ods. 1 CSP.
15. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi a to zmluvou o úvere
zo dňa 22.02.2008, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom klientskej zóny, prednesom
právneho zástupcu žalobcu.
16. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
17.Zozmluvyoúverezodňa22.02.2008vyplýva,žežalovanýposkytolžalobcoviakospotrebiteľoviúver
vo výške 14 000 Sk, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť zvýšený o poplatok vo výške 13 360 Sk, t.j. celkovo
zaplatiť čiastku vo výške 27 360 Sk. Žalobca sa zaviazal úver splatiť v 12 mesačných splátkach po 2280
Sk. V závere zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať.
18. Súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru nachádzajúce sa na zadnej strany
zmluvy o úvere.
19. Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „Obidve zmluvné strany sa dohodli
v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať
Obchodným zákonníkom.“
20. Podľa bodu 20. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru: „ Obidve zmluvné strany vyhlasujú,
že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne
nevhodnýchpodmienok,čopotvrdzujúsvojimipodpismi.Stranyvyhlasujú,žeakékoľvektvrdeniedlžníka
v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude
považované za právne relevantné.“
21. Uvedený spor súd takto právne posúdil.
22. Podľa ust. § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.24. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. V zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
q) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.
26. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
27. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka).
28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
29.Podľa§3ods.3zákonaNRSRč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, Každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvyuzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
30. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu.
31. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako
zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
32. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný
ako dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol
daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na
daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia
žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.
33. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
34. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri
závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
35. Podľa ust. § 2 zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v
inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím
spotrebiteľského úveru, s výnimkou sankcií, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť za nesplnenie záväzkuuvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri
kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, poplatkov za prevod
peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského
úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu
veriteľaatietopoplatkysúneprimeranevysokévporovnanísobvyklýmipoplatkamizaobdobnéúvery.To
sanevzťahujenapoplatkyzavyberanietakýchtoúhradaleboplatiebbezohľadunato,čisavykonávajúv
hotovostialeboinak,členskýchpríspevkovpreprofesijnéazáujmovézdruženiaaleboskupiny,poplatkov
za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v
prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej,
ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako
podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá
sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, poplatkami akákoľvek platba,
ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
36. Podľa ust. § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z.z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
37. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.
38. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z.z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
39. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
40. Súd poukazuje, že predmetný úver bol spotrebiteľovi žalobcovi bol poskytnutý nebankovým
subjektom a spotrebiteľ očakáva riadnu odbornú starostlivosť pri postupe s poskytnutím úveru
41. Žalobca sa domáhal určenia neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v zmluve tak ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
42. Súd po preskúmaní žaloby po vykonanom dokazovaní považoval súd žalobu za dôvodnú. Súd sa s
názorom žalobcu že ním uvádzané podmienky sú neprijateľne z dôvodov ako uvádzal stotožnil.
43. Dôvodom ich vyhlásenia za neprijateľné zmluvné podmienky je fakt, že zmluvné podmienky neboli
individuálne dojednané, boli zakomponované do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive,
pričom ich žalobca nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť.
44. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rôzne súdne rozhodnutia vydané súdmi SR, tak ako
je to vyššie uvedené a na zákonné ustanovenia § 52 ods. 1 OZ, § 53 ods. 1 OZ a § 53 ods. 5 OZ.
45. Po preskúmaní veci, doloženej zmluvy a všeobecných podmienok súd dospel k záveru, že, žaloba
je dôvodná v celom rozsahu.
46. Je nesporne, čo vyplýva zo samotného textu zmluvy, úverových zmluvných podmienok, že nejde
o individuálne dojednané zmluvné podmienky, tieto bol zakomponované to textu, ktorý žalobca ako
spotrebiteľ, slabšia strana nemohol v žiadnom prípade ovplyvniť, ani ich znenie. Žalobca ako spotrebiteľmal na výber len to, že zmluvu a podmienky by akceptoval alebo nie. Ako slabšia strana nemal žiadnu
vyjednávaciu pozíciu.
47. Je zrejmé, že ide o ustanovenie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, teda žalobcu, zhoršujú jeho postavenie v záväzkovom
vzťahu so žalovaným.
48. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení poukazuje, že podanou žalobou sa žalobca môže
domáhať určenia neprijateľných zmluvných podmienok zo zmluvy, a to bez potreby preukazovania
naliehavého právneho záujmu. V zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho
predpisu.Týmtoosobitnýmpredpisomjezák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskorších
predpisov, ktorý v ust. § 3 ods. 5 umožňuje spotrebiteľovi proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonmi domáhať sa proti porušiteľovi na súde ochrany svojho práva (porov. uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 27/2018).
49. Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska
vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy
splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná
žalobavychádzazozákonnejpožiadavky,podľaktorejspotrebiteľskézmluvynesmúzásadneobsahovať
neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v
spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu,
ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva
priamo zo zákona ( rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/127/2017).
50. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej podmienky ani prípadný zánik záväzku splnením (prípadne aj
zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich
vecnú legitimáciu. Žalobca ako spotrebiteľ preto aj v prípade, že nárok uplatnil po zániku záväzkového
právneho vzťahu, je nositeľom hmotného oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom
spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi
domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou
na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“
51. V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl.
6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie
vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 Cofidis potvrdil, že uplynutie
času v žiadnom prípade nemôže byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv
spotrebiteľa pred nekalými obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.
52. Právny vzťah medzi stranami sporu bolo potrebné posúdiť podľa ZoSÚ. Zároveň však nepochybne
zmluvný vzťah je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. OZ, keďže žalobca
vystupuje v pozícii spotrebiteľa a žalovaný v pozícii dodávateľa. Táto skutočnosť v konaní nebola
spochybnená.
53. Predtým, ako súd môže pristúpiť k preskúmaniu nekalosti zmluvnej podmienky, musí dospieť k
záveru, či nejde o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti
ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.54. Po preskúmaní súd zistil, že napadnuté ustanovenia zmluvy sa netýkajú hlavného predmetu plnenia
a primeranosti ceny.
55. Vo vzťahu k posúdeniu individuálnosti zmluvných dojednaní je kľúčom k pochopeniu individuálneho
zmluvného dojednania práve možnosť spotrebiteľa svojou vlastnou aktivitou a konaním ovplyvniť
obsah a podstatu zmluvnej podmienky. Takáto možnosť je podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
sústredená výhradne v úprave procesu rokovania o zmluve, ktoré predstavuje jediné štádium kedy môže
spotrebiteľ ovplyvniť obsah zmluvy a jej podmienok. Preto je ho potrebné vykladať v intenciách vzniku
spotrebiteľskejzmluvyakodvojstrannéhoprávnehoúkonupridojednávaníktoréhoadresátponukyalebo
návrhu tento akceptuje, pričom predtým sa s ním mal možnosť oboznámiť a návrh modifikovať. Ak
nebudú dané podmienky a možnosť spotrebiteľa zmeniť návrh zmluvnej podmienky, t. j. zmeniť jej
obsah, a tým v parciálnej časti predložiť dodávateľovi nový návrh, nebude možné za žiadnych okolností
hovoriť o priestore na vznik individuálnych dojednaní. Iba dôsledné garantovanie a vykonávanie práv
spotrebiteľa v predzmluvnej fáze a pri dojednávaní zmluvy s dosahom na reálne zmeny ich podmienok
bude vytvárať relevantný priestor vzniku individuálneho zmluvného dojednania. (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 574). V tomto smere žalovaný žiadne dôkazy nepredložil, preto
súd vychádzal z domnienky, že zmluvné podmienky neboli individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 OZ).
23. Súd teda v ďalšom skúmal, či napadnuté zmluvné dojednania spôsobujú značnú nerovnováhu v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ).
56. „Článok 3 smernice len abstraktne uvádza skutočnosti, ktoré dávajú zmluvnej podmienke, ktorá
nebola individuálne dohodnutá, nekalý charakter, žepríloha,na ktorú odkazuje článok 3 ods. 3 smernice,
obsahuje len indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré možno považovať za nekalé,
a že podľa článku 4 smernice sa má nekalý charakter zmluvnej podmienky posudzovať so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v čase jej uzatvorenia.“ (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-137/08, VB
Pénzugyi Lízing)
57. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok
spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom
dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia).
58. Občiansky zákonník obsahoval v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy demonštratívny výpočet
neprijateľných zmluvných podmienok. To znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil
dôsledky zo zmluvného dojednania štandardnej formulárovej zmluvy, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka.
59. Žalobca ako spotrebiteľ a ako slabšia strana sporu, nemala možnosť participovať na vytvorení
formulárovej zmluvy , čo z jej formy nepochybne vyplýva. Ide o tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané
údaje konkrétneho znenia zmluvy, ako sú výška úveru, počet splátok, osobne údaje a podobne. Časť
týkajúca sa podmienok , vrátane tých ktoré sú predmetom tohto konania bola vopred uvedená a bola
súčasťou tlačiva do ktorého sa rukou vpisovali konkrétne údaje zmluvy.
60. Pre právne posúdenie stavu nerovnováhy je potrebné predovšetkým vykonať test proporcionality,
ktorý vychádza v úvodnej fáze z porovnania zmluvnými podmienkami privodeného stavu so stavom
absolútnej - teoretickej rovnosti zmluvných strán. Práve uvedená komparácia je spôsobilá umožniť
vykonanie testu proporcionality vo vzťahu ku konkrétne namietaným zmluvným podmienkam. Z
praktického pohľadu možno nadobudnúť dojem, že značná nerovnováha je implikovaná práve
záväzkami, v ktorých vystupuje na jednej strane slabšia zmluvná strana. Uvedená premisa môže
mať štatút vyvrátiteľnej domnienky a jej aplikácia je nanajvýš opodstatnená, keďže aj samotná
filozofia smernice Rady 93/13/EHS prezumuje, že nadvláda dodávateľov nad spotrebiteľmi zakladá
východiskový stav určitej miery nerovnováhy, ktorý je potrebné korigovať pozitívnym zásahomštátu. Dané myšlienky vychádzajú z teórie spotrebiteľského správania a ekonómie, v rámci ktorých
pristupujúca nadvláda dodávateľa predstavuje len využitie existujúcej výhody na maximalizáciu
prospechu jednej strany na úkor strany druhej. E., ktorú naznačujeme, dlhodobo potvrdzuje aj Súdny
dvor EÚ vo svojich rozhodnutiach Mostaza Claro, Godard, Asturcom a pod..
61. Z uvedeného plynie, že vlastným testom neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné preveriť
prvotnú prezumpciu založenú na predpokladaní existencie nerovnovážneho postavenia zmluvných
strán. Z tohto dôvodu je zrejmé, že test neprijateľnosti zmluvných podmienok nie je hľadaním
nerovnováhy, ale preverovaním existujúceho stavu rovnováhy so zreteľom na právne postavenie
spotrebiteľa. V poradí druhým významným bodom z pohľadu koncepcie odseku 1 je už spomenutá
implicitná legálna definícia neprijateľnej zmluvnej podmienky s poukazom na materiálne kritériá
spôsobovania značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa v prípade neprijateľnej zmluvnej podmienky je potrebné vykonať kumulatívnu analýzu
značnej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa, ktorej predmetom je zameranie a účinok privedený
zmluvnou podmienkou.“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 562).
62. Aspekt značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako materiálny
znak neprijateľnosti zmluvnej podmienky rozvinula judikatúra súdov SR aj nasledovnými dvomi smermi
a to, značná nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je podľa generálnej
klauzuly založená aj vtedy, ak je spotrebiteľ vystavený nejasnej, nezrozumiteľnej alebo neurčitej
zmluvnej podmienke, z ktorej nemožno určiť práva a povinnosti plynúce pre spotrebiteľa. Najčastejšie
prípady nejasnosti a nezrozumiteľnosti zmluvnej podmienky spočívajú v používaní komplikovaných a
náročných technických a iných sofistikovaných termínov, v nejasnej formulácii zmluvného ustanovenia,
ktorá ho robí nepochopiteľným pre spotrebiteľa. Neurčitosť zmluvnej podmienky úzko súvisí s jej
nezrozumiteľnosťou a týka sa vád jej obsahu, ktorých následkom je, že spotrebiteľ je vystavený
právnej neistote v otázke úpravy práv a povinností v konkrétnom štádiu zmluvného vzťahu. Ako
príklad možno uviesť úpravu zmluvnej podmienky zľavy dojednávanej so spotrebiteľom v prípade
alternatívneho dodávateľa energií, ktorú identifikovala Komisia na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich (ďalej len „Spotrebiteľská
komisia“): Nejasnosť, neurčitosť a nezrozumiteľnosť zmluvnej podmienky sa na strane spotrebiteľa
prejavuje jednoducho, a to nemožnosťou ustáliť obsah podmienky a režim práv a povinností. Uvedené
atribúty bude spĺňať aj zmluvná podmienka, ktorá bude v dôsledku napríklad kolízie s inými zmluvnými
podmienkami nevykonateľná a tak nebude možné ustáliť jednoznačne režim úpravy práv a povinností
v spotrebiteľskom záväzku.
63. Ďalším príkladom značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa je
podľa generálnej klauzuly založená aj to, ak sa zmluvná podmienka v neprospech spotrebiteľa odchyľuje
od ratio legis zmluvného ustanovenia, hoci aj dispozitívnej povahy vychádzajúc pritom z jednostrannej
kogentnosti všetkých ustanovení zákona regulujúcich spotrebiteľské zmluvy.
64. V tomto prípade ide o identifikáciu takých zmluvných podmienok, ktoré spochybnia garanciu
zákonného režimu a účelu právnej úpravy v neprospech spotrebiteľa, sa od zákona odchýlia. Práve
uvedené odchýlenie sa od ratio legis zákona v neprospech spotrebiteľa zakladá značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Judikatúra takýto prípad stotožňuje napríklad
so zmluvnou podmienkou, podľa ktorej má dodávateľ nárok na náhradu škody aj popri paušalizovanej
náhrade škody v podobe zmluvnej pokuty.
65. S prihliadnutím na vyššie uvedené východiská súd dospel k záveru, že napadnuté zmluvné
ustanovenia aj pokiaľ ide o podmienky pod bodom 19 a 20 sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
a to z nasledovných dôvodov.
66. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 19.
v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky
ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom.“67. K zmluvnej podmienke týkajúcej sa výlučnej aplikácie Obchodného zákonníka súd uvádza,
že ide o zmluvné ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou - § 52 ods. 2
vetou treťou Občianskeho zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014 Z.z. s
účinnosťou od 1.4.2015. Ide o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže vylučuje použitie
Občianskeho zákonníka, ktorého úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v
Obchodnom zákonníku, napr. v ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z
omeškania. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho
súdu SR 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015, podľa ktorého vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z.z.
neobsahuje prechodné ustanovenie k § 52 ods. 2 vete tretej, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na
právne vzťahy založené pred dňom účinnosti danej právnej normy. Zároveň však súd poukazuje aj
na už citovaný § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto táto zmluvná podmienka je v rozpore
s citovaným ustanovením. Ňou bolo upravené, že všetky vzťahy bez výnimky medzi účastníkmi
zmluvy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, hoci nepochybne uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá
sa posudzuje v zmysle noriem občianskeho práva. Obchodný zákonník pritom neobsahuje úpravu
neprijateľných zmluvných podmienok a teda možno dospieť k záveru, že cieľom dojednania tejto
zmluvnejpodmienkyzostranyžalovanej,ktorájupredformulovala,boloznemožnenieaplikácieprávnych
predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa. Nepochybne preto aj táto zmluvná podmienka, ktorá
je navyše v rozpore s aktuálnou právnou úpravou napĺňa všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto v tejto časti súd žalobe vyhovel. Obdobnú zmluvnú
podmienku súdy už určil právoplatnými rozsudkami za neprijateľnú ( napr. rozsudok Okresného súdu
Prešov č.k. 32Csp/136/2019-85 z 31.3.2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022).
68. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku uvedenú vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, bod 20.
v znení: „Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s
podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a nebude považované za právne relevantné.“
69. Týmto dojednaním sa žalovaný bez akýchkoľvek pochybností snažil preniesť dôkazné bremeno
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy na spotrebiteľa.
Takéto skryté prenesenie dôkazného bremena má pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k
potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných štátnych orgánov, nakoľko spotrebiteľ už len
v dôsledku takejto zmluvnej podmienky môže byť odradený od prípadného podania podnetov alebo
návrhov štátnym orgánom. Existuje preto nezanedbateľné nebezpečenstvo, že dojednaná zmluvná
podmienka ovplyvní spotrebiteľa pri uplatňovaní jeho práv, resp. môže u spotrebiteľa vyvolať dojem,
že sa nemôže dovolávať súdnej ochrany, keďže platí domnienka, že si zmluvné podmienky prečítal a
porozumel im, a to aj vo vzťahu k prijatiu bližšie nešpecifikovaných návrhov a vyslovil s nimi súhlas,
v dôsledku čoho spotrebiteľ už len z tohto dôvodu môže byť odradený od prípadného podania žalôb,
podnetov alebo návrhov súdom či štátnym orgánom. Takáto zmluvná podmienka je tak neprijateľná
podľa generálnej klauzuly vyplývajúcej z ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem toho,
Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 v ust. § 53 ods. 4 písm. l) za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve považoval i ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú
spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
mala niesť iná zmluvná strana.
70. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe aj vo zvyšnej
časti vyhovel a vyhlásil žalobcom uvádzané zmluvné podmienky pod bodom č. 19 a 20 za neprijateľné
zmluvné podmienky tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
71. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, o tomto nároku bolo rozhodnuté rozsudkom č.k.
11Csp/50/2024-33 zo dňa 28.10.2024.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.