Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoKR/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121248475
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6121248475.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 863 998, právne zastúpeného JUDr. Martinou Kupcovou, advokátkou, so sídlom Kláry Jarunkovej
2, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému Donly Invest, s.r.o., so sídlom Lazovná 1487/56, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 50 848 542, právne zastúpenému JUDr. Jánom Notom, advokátom, so sídlom
Veličná 371, Veličná, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cbi/2/2021-386 zo dňa 5. júna 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Cbi/2/2021-386 zo dňa 5. júna 2023 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou určil, že pohľadávka žalobcu
v celkovej výške 162.346,45 Eur uplatnená prihláškou s poradovým číslom 1 zo dňa 11.12.2020,
doručenou správcovi Mgr. Maríne Zacharovej so sídlom kancelárie Horná 65/A, Banská Bystrica,
značka správcu S1953 dňa 11.12.2020, zapísaná v zozname pohľadávok pod č. 15A v konkurze

vyhlásenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2K/50/2016 na majetok úpadcu A. B. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX, D., z titulu Zmluvy o pôžičke zo dňa 16.12.2014 uzavretej medzi
žalobcom a úpadcom je nesporná, čo do poradia, výšky právneho dôvodu a vymáhateľnosti a pozostáva
z istiny vo výške 115.000,- Eur, zo zmluvného úroku vo výške 13.503,84 Eur a z úrokov z omeškania
vo výške 33.842,61 Eur. Druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie prejednávanú vec právne posúdil podľa § 32 zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“), ako aj ustanovenia § 657 a § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), pričom na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto jej vyhovel v celom rozsahu.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku konštatoval medzi stranami nespornú skutočnosť, že

v zmysle uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 20. 10. 2020,
zverejneného v Obchodnom vestníku SR č. 206/2020 zo dňa 26. 10. 2020 súd vyhlásil konkurz na
majetok úpadcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX/XX D. (ďalej len „úpadca“) a do funkcie
správcu úpadcu ustanovil Mgr. Marínu Zacharovú, so sídlom kancelárie Horná 65/A Banská Bystrica.Nespornou bola i prihláška pohľadávky žalobcu s por. č. 1 zo dňa 11.12.2020, doručená správcovi dňa
11.12.2020 a zapísaná do zoznamu pohľadávok pod č. 15A v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu,
kde žalobca si v prihláške pohľadávky uplatnil túto pohľadávku v celkovej výške 162.346,45 Eur ako

inú, pozostávajúcu z istiny 115.000,- Eur, zo zmluvných úrokov vo výške 13.503,84 Eur a z úrokov z
omeškania vo výške 33.842,61 Eur. Právnym dôvodom vzniku uvedenej pohľadávky bola Zmluva o
pôžičke zo dňa 16. 12. 2014, uzavretá medzi žalobcom a úpadcom v písomnej forme a doložená i
dokladom o jej poskytnutí, ako i uznaním dlhu zo strany úpadcu. Z predložených dôkazov mal súd prvej
inštancie za to, že uvedená zmluva o pôžičke spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu, v zmysle ktorého

žalobca požičal dlžníkovi peňažnú sumu vo výške 115.000,- Eur, a to prevodom na bankový účet dlžníka,
o čom svedčí i samostatný vyššie citovaný doklad, pričom v rámci uvedenej zmluvy sa strany dohodli,
že dlžník za poskytnutie pôžičky je povinný zaplatiť veriteľovi úrok vo výške 2 % ročne zo sumy prijatej
pôžičky. V bode 3 čl. 1 zmluvy sa zároveň dohodli na lehote vrátenia tejto pôžičky do 31.12.2014. Pre
prípad porušenia povinnosti si dohodli i zmluvnú pokutu vo výške 0,055 % zo sumy pôžičky, so splatením
ktorej je dlžník v omeškaní, a to za každý deň trvania porušenia zabezpečovanej povinnosti. Podľa

tvrdenia žalobcu, úpadca uvedenú pôžičku žalobcovi nevrátil, z ktorého dôvodu si uplatnil v prihláške
okrem vrátenia dlžnej istiny i dohodnuté zmluvné úroky a v súlade s príslušnými právnymi predpismi SR
aj úroky z omeškania. Úpadca v súlade s ustanovením § 558 OZ dlh voči veriteľovi písomne uznal, a
preto v prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník,
ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol, napríklad splnením alebo inak,

by to musel v konaní preukázať.

4. Súd prvej inštancie považoval za nesporné aj popretie pohľadávky žalovaným zo dňa 08.01.2021,
doručené správcovi a následne oznámené žalobcovi dňa 20.01.2021. Za spornú považoval otázku, či
popretie pohľadávky žalobcu bolo žalovaným dôvodné, pričom konštatoval, že subjekt, ktorý poprel

pohľadávku prihlásenú žalobcom do konkurzného konania úpadcu nebol správca majetku úpadcu, ale
veriteľ inej pohľadávky úpadcu, ktorú si prihlásil do konkurzného konania vyhláseného na majetok
úpadcu.

5. Súd prvej inštancie vychádzal z ustanovenia § 32 ods. 9 ZKR, ktoré umožňuje poprieť pohľadávku

veriteľa nielen správcom, ale aj iným veriteľom s tým, že podľa ustanovenia § 32 ods. 5 ZKR ten, kto
pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť
sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho
práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Po vykonanom dokazovaní mal súd prvej
inštancie za preukázané, že žalovaný pohľadávku žalobcu prihlásenú do konkurzného konania úpadcu

a zapísanú do zoznamu pohľadávok pod poradovým č. 15A poprel z titulu právneho dôvodu, výšky,
poradia, vymáhateľnosti i zabezpečovacieho práva, ktoré si však žalobca v prihláške neuplatnil. Dôvody
popretiaprikaždomdôvodeuvádzalrovnaké,atietonáslednebližšiešpecifikovalivpísomnomvyjadrení
k žalobe.

6. Súd prvej inštancie podľa obsahu tvrdení žalovaného vyhodnotil, že žalovaný nepoprel prevzatie
finančných prostriedkov úpadcom vo výške 115.000,- Eur, avšak zameral sa na účel, za ktorým ich
prevzal a ktoré mali súvisieť s budúcimi aktivitami úpadcu, ako i žalobcu. Na základe týchto tvrdení
mal žalovaný za to, že medzi úpadcom a žalobcom nedošlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, ale k
uzavretiu simulovaného právneho úkonu, ktorého účelom bolo vyplatenie akcionára INGSTEEL, spol.

s r.o. z projektu EUROPA SC ZV a.s., aby sa mohla realizovať výstavba 2. etapy EUROPA SC Zvolen
spoločnosťou EUROPA SC ZV II a.s. a sledoval sa cieľ prostredníctvom úpadcu pri 20 % úrokovej
sadzbe ročne zabezpečiť plnenie v prospech B. E., ako vopred vyplatenú zálohu za sprostredkovanie
financovania,kuktorémusazaviazalaspoločnosťREALCENTRUMs.r.o.BratislavaaprojektPBA,s.r.o.
v memorande uzavretom dňa 16.12.2014. Vôľa oboch zmluvných strán nebola preto uzatvoriť zmluvu o

pôžičke, ale dohodu o investícii s dohodnutou odmenou vo výške zmluvnej pokuty, ktorá predstavovala
sumu cca 20 % ročne z poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 115.000,- Eur. Žalovaný dôvodil,
že žalobca sa zúčastňoval rokovaní o realizácii projektov a mal v úmysle vstupovať ako investor v rámci
výstavby projektu VAV park – výstavba EUROPA SC ZV II. etapa Banská Bystrica, z ktorého mal mať
ekonomický prospech v podobe výnosu. Potom mal za to, že právny dôvod uvádzaný pri prihlásenej

pohľadávke žalobcom neobstojí, a tento namietal. Poukazoval i na ustanovenie § 41a ods. 1, 2 OZ, v
zmysle ktorého ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa
naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Ak právnym úkonom má byť
zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetkyjeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho
považoval za nezastretý.

7. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca tvrdenia o
simulovanom právnom úkone namietal, tvrdil, že jeho skutočnou vôľou bolo požičať finančné prostriedky
úpadcovi, ktorý ho o to požiadal vzhľadom na jeho finančnú situáciu a v tom čase sa úpadca zaviazal
vrátiť pôžičku cca do 2 týždňov späť žalobcovi. Svedčí o tom dátum uzavretia zmluvy o pôžičke,
reálne požičanie finančných prostriedkov a lehota, do ktorej mal terajší úpadca vrátiť pôžičku žalobcovi.

Žalobca tvrdil, že z uvedenej pôžičky mu úpadca nevrátil nič napriek tomu, že bol v takej situácii, že tak
urobiť mohol. Účel pôžičky nebol v písomnej zmluve žiadnym spôsobom špecifikovaný, pričom žalobca
rázne poprel účelovosť vyfabulovaných a ničím nepreukázaných tvrdení žalovaného o simulovanom
právnom úkone, ktorým išlo o údajnú spoločnú obchodnú príležitosť, dohodu o kumulovaní finančných
prostriedkov, ktoré mali byť ďalej poukázané v prospech tretej osoby na základe údajnej spoločnej
dohody. Úpadca potreboval finančné prostriedky pre ich požičanie pánovi E., ktorý bol v tom čase s

úpadcom v právnom vzťahu, avšak nie so žalobcom.

8. Súd prvej inštancie uvedený právny úkon posúdil na základe prejavenej vôle žalobcu ako platný
úkon zmluvy o pôžičke so všetkými právnymi dôsledkami. Konštatoval, že žalovaný, ktorý nebol v
zmluvnom vzťahu so žalobcom, uvádza v popretí pohľadávky prihlásenej žalobcom do konkurzného

konania úpadcu také skutočnosti, o ktorých nemohol mať vedomosť bez toho, aby mu tieto nesprístupnil
samotný úpadca, alebo ním ovládané alebo spriaznené osoby. Súd prvej inštancie zdôraznil, že
účelom konkurzného konania je aspoň čiastočné uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov, a
nie prihlásenie pohľadávok voči úpadcovi do konkurzného konania za účelom popierania pohľadávok
prihlásených inými veriteľmi. Uzavrel, že popretie pohľadávky žalovaným sa javí ako zrejmá a účelová

obštrukcia a bezprecedentné zneužívanie práva v súlade s čl. 5 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), čo vyplýva i z konštatácie Okresného
súdu Banská Bystrica v rozhodnutí sp. zn. XX/XX/XXXX-XXXX zo dňa 08.03.2021. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že zjavné zneužitie práva nemôže požívať právnu
ochranu. Ide o potrebu odmietnutia formalistického prístupu k právu, keď nie je akceptovateľné, aby

právu, ktoré je vykonávané síce v súlade s jazykovým výkladom právnej normy garantujúcej dané
subjektívne právo, ale v rozpore s jeho účelom, bola priznaná ochrana. Na základe uvedeného súd
prvej inštancie neuveril tvrdeniam žalovaného o simulovanom právnom úkone, a to i z dôvodu, že
nebol účastníkom daného zmluvného vzťahu a uveril tvrdeniam žalobcu o tom, že išlo o právny úkon
uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Podľa súdu prvej inštancie táto bola uzatvorená stranami sporu v

písomnej forme, a túto zmluvu označil i žalobca v prihláške prihlásenej pohľadávky ako právny dôvod
jej vzniku. Výška pohľadávky vyplýva z písomnej zmluvy o pôžičke, ako i z dokladu preukazujúcom
poskytnutie týchto finančných prostriedkov bezhotovostne žalobcom na účet úpadcu. Nevrátenie
uvedenejsumyposkytnutejžalobcomúpadcovijenespornouskutočnosťou,zktorejvyplývaivýškaistiny
uplatnenej žalobcom v prihláške prihlásenej pohľadávky, ku ktorej si uplatnil v zmysle zmluvy o pôžičke

zmluvný úrok a v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 OZ i nárok na príslušenstvo pohľadávky, t. j. úrok
z omeškania, ktorý vypočítal do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Súd prvej inštancie mal
teda okrem právneho dôvodu, výšky pohľadávky preukázané ďalej i poradie uplatnenej pohľadávky ako
inej, pričom z dôvodu neuvedenia poradia žalovaným, popretie poradia považoval za neúčinné v súlade
s ustanovením § 32 ods. 5 ZKR. Vymáhateľnosť uvedeného nároku, považoval súd prvej inštancie za

preukázanú z dôvodu uznania dlhu úpadcom, a teda nejde o premlčaný nárok. Námietky žalovaného
považoval za irelevantné a dôvodnosť podanej žaloby za preukázanú v celom rozsahu.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý mal plný úspech vo veci priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo

výške 100 % s tým, že o ich výške súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý napadol
rozsudok v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f), g) a h) CSP. Navrhol,
aby odvolací súd žalobu zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania alebo odvolaním

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Žalovaný v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie žalobcom tvrdeného nároku. Trval na svojej
argumentácii, že zmluva o pôžičke a následné uznanie dlhu boli zastierajúcimi právnymi úkonmi. Podľa
žalovaného je z konania dotknutých osôb zrejmé, že pôžička sa neposkytovala úpadcovi, išlo výlučneo finančnú cestu, akou sa predmet pôžičky dostal k skutočnému adresátovi – dlžníkovi, a to na základe
všetkých zúčastnených a dotknutých osôb, preto zmluva o pôžičke a v jej nadväznosti uznanie dlhu nie
sú platnými právnymi úkonmi.

11. Žalovaný v odvolaní opätovne poukázal na skutočnosti tvrdené vo svojom popieracom prejave
a v konaní pred súdom prvej inštancie, že plnenie, ktoré poskytol žalobca úpadcovi dňa 16.12.2014 na
jeho účet vo výške 115.000,- Eur boli finančné zdroje určené v prospech tretej osoby, a to pána B. E.,
ktorému boli aj v ten istý deň z účtu úpadcu poukázané a s ktorým za účasti konateľa žalobcu prebiehali

od októbra 2014 rokovania o zabezpečení financovania projektov VAV invest s.r.o., konkrétne vyplatenie
akcionára INGSTEEL, spol. s r.o. z projektu EUROPA SC ZV a. s., aby sa mohla realizovať výstavba
2. etapy EUROPA SC Zvolen spoločnosťou EUROPA SC ZV II a. s. Žalobca a jeho konateľ JUDr. Ing.
Miroslav Ďuraj zastupoval na základe Mandátnej zmluvy v roku 2014 spoločnosť EuropaCinema ZV
s.r.o., VAV HOLD a. s., Petrastav s.r.o., Byty B s.r.o., Byty A s.r.o., úpadcu aj jeho manželku, a tiež
manželov C. pri podaní návrhu na zrušenie BSM. Spracoval aj komplet zmluvnú dokumentáciu medzi

úpadcom a B. E., a to zmluvu o pôžičke, dodatok č. 1 a č. 2, zmenku, dohodu o vyplňovacom práve
k zmenke, zmluvu o spolupráci medzi REAL CENTRAL s.r.o., Projekt BAU s.r.o. a VAV invest. s.r.o.,
dodatok č. 1 a 2 k zmluve o spolupráci, pričom B. E. požadoval vyplatenie zálohy vo výške 200.000,-
Eur v súvislosti so zabezpečením plnenia podľa zmluvy o spolupráci. Nakoľko VAV invest s.r.o. ani
úpadca nemali v tom čase k dispozícii voľnú sumu 200.000,- Eur, ponúkol konateľ žalobcu, že za úrok

vo výške 20 % ročne zabezpečí od svojich kolegov financie vo výške 190.000,- Eur. Následne žalobca
zapožičal sumu 115.000,- Eur a sám konateľ žalobcu sumu 75.000,- Eur. Nakoľko na Okresnom súde
Banská Bystrica bol už podaný návrh na vyhlásenie konkurzu VAV invest, s.r.o. zo strany spoločnosti
INGSTEEL spol. s r.o. z dôvodu akcionárskych rozporov v spoločnosti EUROPA SC ZV a.s., kde vlastnil
VAV invest s.r.o. 50 % akcií a INGSTEEL spol. s r.o. 50 % akcií, konateľ žalobcu upravil pôvodne

navrhované texty zmlúv tak, že prispôsobil dennú zmluvnú pokutu za omeškanie s vrátením pôžičky
na 0,055 % denne, čo pri 365-dňovom roku je 20,075 % p. a. a riadny úrok stanovil na 0 % , takže
pôžička vyzerala ako bezúročná. Konateľ žalobcu sa viac ako 20-krát v roku 2015, 2016 a 2017 zúčastnil
osobne na rokovaniach s B. E. a jeho kolegom A. F. G.. Keďže v novembri 2014 podala spoločnosť
INGSTEEL spol. s r.o. na VAV invest s.r.o. návrh na konkurz, konateľ žalobcu riešil zapožičanie cez

osobu úpadcu Ing. Petra Valacha ako konateľa a zároveň spoločníka pre prípad, že by Okresný súd
Banská Bystrica v budúcnosti vyhlásil na VAV invest s.r.o. konkurz. Úpadca v dobrej viere plne dôveroval
žalobcovi a zmluvu o pôžičke s lehotou vrátenia požičaných financií do 14 dní podpísal, aby mohli byť
ročne vyplácané úroky vo výške 20 %. Nakoľko však následne začalo konkurzné konanie na spoločnosť
VAV invest s.r.o., práva a povinnosti zo zmluvy o spolupráci uzavretej medzi VAV invest s.r.o. na jednej

strane prevzal na seba VAV HOLD a.s. a spoločnosti REAL CENTRAL s.r.o. a Projekt Bau, s.r.o. na
strane druhej zostali. Žalovaný ďalej v odvolaní prezentoval svoju verziu priebehu konkurzného konania
vedeného na spoločnosť VAV invest s.r.o. s tým, že aj počas konkurzu sa zúčastňoval konateľ žalobcu na
rokovaniachsB.E.aA.F.G.ozabezpečenífinancovania,terazužpreVAVHOLDa.s.Žalovanýuviedol,
ženapožiadaniežalobcu,ktorýchcelmaťprávnuistotuohľadneposkytnutýchpôžičiek,podpísalúpadca

v dobrej viere a po uistení H. A. I. J., že sa jedná iba o predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov, uznanie
dlhu pre žalobcu, a to 3 dni pred vypršaním premlčacej doby s tým, že počká, kým sa úpadcovi vrátia
financie rozinvestované ním spriaznenými spoločnosťami v projektoch Bytové domy Belveder, EUROPA
SC ZV II. etapa. Zároveň sa dohodli, že žalobca spracuje a podá žalobu na B. E. o vrátenie finančnej
pôžičky. Tento žalobu na B. E. podal vo februári 2018 na Okresný sud Bratislava II., ktorý vyhlásil

dňa 03.04.2020 rozsudok č. k. XXX/XX/XXXX a zaviazal B. E. ako žalovaného uhradiť sumu vo výške
200.000,- Eur s príslušenstvom na účet A. B. C.. Úpadca a konateľ žalobcu sa dohodli už pri podávaní
žaloby, že z vysúdenej sumy sa uhradia pôžičky poskytnuté žalobcovi vrátane príslušenstva podľa
zmluvy, ktorá bola od počiatku len zastierajúcim právnym úkonom. Žalovaný trval na svojej argumentácii,
že zmluva o pôžičke zo dňa 16.12.2014, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a úpadcom, na základe

ktorej žalobca poskytol finančné prostriedky vo výške 115.000,- Eur je simulovaným právnym úkonom,
nakoľko v prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý účastníci nechcú uzavrieť, a
ktorým predstierajú iný právny úkon, je simulovaný úkon z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov
neplatným. Simulovaný právny úkon je absolútne neplatný nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu,
ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi a keďže Zmluva o pôžičke zo dňa

16.12.2014 je absolútne neplatná, je neplatné aj uznanie dlhu zo dňa 28.12.2018, nakoľko dlh v čase
jeho uznania neexistoval. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch
ním navrhovaných svedkov. Súd prvej inštancie takýmto postupom nenáležite zistil skutkový stav veci
potrebný na rozhodnutie, nakoľko ich výsluchom by boli potvrdené okolnosti uzatvorenej dohody medzidotknutými osobami. Mal za to, že na právnu povinnosť náležite a riadne zistiť skutkový stav nemôže
konajúci súd rezignovať. V tejto súvislosti poukázal na to, že v súdnom konaní je potrebné postupovať
tak, aby základné právo účastníkov na súdnu ochranu bolo rešpektované. Uvedené právo účastníkov

je potrebné vykladať v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu a interpretáciu nemožno
použiť v takom smere, aby došlo k obmedzeniu základného práva na súdnu ochranu.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného doručenom okresnému súdu dňa 09.10.2023 uviedol,
že žalovaný vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti ani dôvody nad rámec

svojich vyjadrení, ktoré uviedol v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom namieta platnosť zmluvy
o pôžičke ako aj platnosť následného uznania dlhu z dôvodu simulovaných právnych úkonov. Podľa
žalobcu celková konštrukcia žalovaným tvrdených okolností uzavretia zmluvy o pôžičke a následného
uznania dlhu zo strany úpadcu predstavuje len umelo vyfabulované a ničím nepodložené tvrdenia
žalovaného. Tieto sa nezakladajú na pravde, pričom rovnako nemajú oporu ani vo vykonanom
dokazovaní. Žalobca považuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny,

spravodlivýaajriadneasprávneodôvodnený.Podľažalobcusúdprvejinštancienazákladevykonaného
dokazovania dospel k správnym a pravdivým skutkovým zisteniam a taktiež vec správne posúdil, a
to ako v rovine vyhodnotenia dôkazov, tak aj v rovine právneho posúdenia veci. Žalobca sa rovnako
v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý potvrdil
argumentáciu žalobcu, že zmluvy o pôžičke ako aj následné uznanie dlhu sú platnými právnymi úkonmi,

a teda žalobca v prihláške riadne špecifikoval právny dôvod vzniku pohľadávky, jej výšku a rovnako
správne uviedol aj poradie uspokojenia. Za zásadnú žalobca považuje skutočnosť, že pohľadávku
žalobcu nepoprel samotný správca, urobil tak len žalovaný, ktorý je osobou preukázateľne spriaznenou
s úpadcom, pričom takýto postup žalovaného je nevyhnutné považovať v súlade s čl. 5 CSP za
zjavné a bezprecedentné zneužívanie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Navrhol, aby odvolací súd

odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

13. Súd prvej inštancie vyjadrenie žalobcu zaslal na vyjadrenie žalovanému, ktorý dňa 11.12.2023
doručil okresnému súdu písomné podanie podpísané konateľkou žalovaného D. K. C.. Vychádzajúc z

predmetu tohto sporu spadajúceho pod spory vyvolané alebo súvisiace s konkurzom musí byť strana
sporu v zmysle § 90 ods. 1 CSP v tomto konaní povinne zastúpená advokátom. Vzhľadom na to, že
konateľka žalovaného nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a uvedené písomné
vyjadrenie nebolo podané prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného, v zmysle § 90 ods. 2 CSP na
uvedené podanie nie je možné prihliadať. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd obsahom tohto podania

žalovaného ani naň nadväzujúcim podaním žalobcu doručeným okresnému dňa 05.02.2024 nezaoberal.

14. V priebehu odvolacieho konania po predložení veci odvolaciemu súdu žalovaný podaním zo
dňa 26.11.2024 súdu oznámil, že v predmetnom súdnom konaní zanikla pasívna vecná legitimácia
žalovaného z dôvodu, že jeho prihlásená pohľadávka v konkurze vedenom na majetok úpadcu A. B. C.

bola popretá zo strany správcu konkurznej podstaty a žalovaný incidenčnú žalobu nepodal.

15. Podľa oznámenia správcu konkurznej podstaty zo dňa 12.12.2024 žalovaný si do konkurzu
vedenéhonamajetokúpadcudňa11.12.2020prihlásilpohľadávku,ktorábolasprávcomdňa09.01.2021,
ako aj veriteľom Cod SPV 3, s.r.o., so sídlom Za Humnami 3666/44, 949 01 Nitra, IČO: 52 021 611 dňa

07.01.2021 v celom rozsahu popretá, a to čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia.
Uvedenú skutočnosť správca oznámil žalovanému podaním označeným ako „Oznámenie o popretí
prihlásenej pohľadávky“ zo dňa 09.01.2021, ktoré si však žalovaný v odbernej lehote neprevzal.

16. Žalobca v reakcii na uvedené uviedol, že žalovaný počnúc dňom 05.03.2021 nie je veriteľom

v konkurze vedenom na majetok úpadcu, a to s poukazom na ustanovenie § 27 ods. 1 písm. c) ZKR,
nakoľko v lehote stanovenej zákonom nebola zo strany žalovaného podaná žaloba o určenie jeho
popretých pohľadávok. Žalobca mal za to, že v prípade zániku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného za
daných skutkových okolností, ktoré vznikli bez zavinenia žalobcu, žalobca nevyhnutne musí byť stranou
úspešnou v spore, nakoľko neexistuje iný zákonný spôsob, ako by sa pohľadávka žalobcu v konkurze

stala z pohľadávky popretej iným veriteľom, pohľadávkou zistenou, keďže popierajúci veriteľ nevyužil
svoje právo podať incidenčnú žalobu, v dôsledku čoho mu zaniklo postavenie účastníka v konkurze.
Keďže pohľadávku poprel iný veriteľ, nie správca, správca nie je oprávnený v zmysle ustanovenia §
32 ods. 17 ZKR bez súhlasu popierajúceho veriteľa pohľadávku uznať a pohľadávka žalobcu by takzostala v zozname pohľadávok ako popretá bez možnosti jej uspokojenia, čo je síce žiadúci výsledok pre
úpadcu, avšak v absolútnom rozpore so zákonom. Vzhľadom na špecifickosť skutkového stavu, ktorý
zákon výslovne nerieši, je v danom prípade potrebné vec posúdiť aj s prihliadnutím na základné právne

princípy, najmä princíp všeobecnej spravodlivosti.

17.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolacípodľaustanovenia§34CSP,pozistení,žeodvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi

podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať
alebodoplniťdokazovanievykonanépredsúdomprvejinštancieanariadeniepojednávanianevyžadoval
ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

18. Odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 383 CSP vychádzal zo skutkového stavu zisteného

súdom prvej inštancie, kde súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si prihláškou pohľadávky s
poradovým č. 1 zo dňa 11. 12. 2020, doručenou správcovi dňa 11. 12. 2020 a zapísanou do zoznamu
pohľadávok pod č. 15A, prihlásil v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, vedenom na Okresnom
súdu Banská Bystrica pod sp. zn. XX/XX/XXXX, pohľadávku v celkovej výške 162.346,45 Eur, ako
inú pohľadávku, pozostávajúcu z istiny 115.000,- Eur, zmluvných úrokov vo výške 13.503,84 Eur a

z úrokov z omeškania vo výške 33.842,61 Eur, titulom nevrátenej pôžičky, kde právnym dôvodom
vzniku pohľadávky bola Zmluva o pôžičke zo dňa 16. 12. 2014, uzavretá medzi žalobcom a úpadcom,
ktorej existenciu žalobca preukázal zmluvou o pôžičke vyhotovenej v písomnej forme a dokladom o
jej poskytnutí prevodom na bankový účet úpadcu, ako i uznaním dlhu zo strany úpadcu. Zároveň
konštatoval, že účel pôžičky nebol v písomnej zmluve žiadnym spôsobom špecifikovaný. V rámci

uvedenej zmluvy sa strany dohodli, že dlžník je za poskytnutie pôžičky povinný zaplatiť veriteľovi
dohodnutý zmluvný úrok vo výške 2 % ročne zo sumy prijatej pôžičky a v čl. I bode 4 zmluvy sa zároveň
dohodli na lehote vrátenia tejto pôžičky najneskôr do 30.12.2014.

19. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalovaný ako iný veriteľ úpadcu prihlásenú

pohľadávku žalobcu poprel, čo do právneho dôvodu, výšky, poradia, vymáhateľnosti i čo do poradia
zabezpečovacieho práva, hoci zabezpečovacie právo si žalobca v prihláške neuplatnil, s tým, že
žalovaný popretie pohľadávky odôvodnil skutočnosťami, ktoré následne žalovaný zopakoval aj vo
svojom písomnom vyjadrení k žalobe v tomto konaní a v podanom odvolaní. Oznámenie o popretí
pohľadávky bolo žalobcovi doručené dňa 20.01.2021 a žalobca žalobu na súde podal včas, v zákonnej

lehote dňa 19.02.2021.

20. Podľa § 32 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia

zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

21. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré

uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

22. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

23. Podľa § 32 ods. 14 ZKR, v žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo
poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.24.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Po preskúmaní veci v rozsahu dôvodov podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru, že
súd prvej inštancie v tejto veci vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, dostatočne zistil skutkový
stav potrebný pre rozhodnutie a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vydal rozsudok,

ktorým žalobe vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil žiadne vady. Súd prvej
inštancie sa dostatočne vysporiadal s tvrdením strán sporu a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom
odôvodnil. Náležite vysvetlil, prečo po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pohľadávka žalobcu
pozostávajúca z istiny vo výške 115.000,- Eur, zmluvného úroku vo výške 13.503,84 Eur a z úrokov
z omeškania vo výške 33.842,61 Eur, prihlásená do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu
A. B. C. z titulu Zmluvy o pôžičky uzatvorenej dňa 16.12.2014 je nesporná, čo do poradia, právneho

dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a podrobne opísal, akými úvahami sa pri posudzovaní oprávnenosti
nárokužalobcuriadil.Zároveňsúdprvejinštancievecsprávneprávneposúdil,atozdôvodovuvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 CSP v celom
rozsahu stotožnil a považuje za nehospodárne ich opätovne uvádzať.

26. Vzhľadom na dôvody žalovaným podaného odvolania odvolací súd na podporu správnosti
napadnutého rozhodnutia dodáva, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom. Z obsahu
vyjadrení žalovaného nevyplýva, že by sám bol prítomný pri rokovaniach žalobcu s úpadcom súvisiacich
s dojednaním zmluvných podmienok pri uzatváraní zmluvy o pôžičke, preto súd prvej inštancie správne

konštatoval, že v popretí pohľadávky prihlásenej žalobcom do konkurzného konania úpadcu žalovaný
uviedol len také skutočnosti, o ktorých nemohol mať vedomosť bez toho, aby mu tieto nesprístupnil
samotný úpadca, alebo ním ovládané alebo spriaznené osoby. Naproti tomu žalobca, ako jeden
z účastníkov zmluvného vzťahu bol pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nepochybne prítomný, keď zmluvu
o pôžičke vyhotovenú v písomnej forme podpísal a následne prostredníctvom bankového prevodu

úpadcovi dohodnutú istinu pôžičky aj reálne poskytol. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, ktorý právny úkon medzi žalobcom a úpadcom posúdil podľa prejavenej vôle žalobcu, keďže
žalobca v priebehu konania tvrdil, že jeho skutočnou vôľou bolo požičať finančné prostriedky úpadcovi,
ktorý ho o to vzhľadom na jeho finančnú situáciu požiadal a zaviazal sa vrátiť pôžičku žalobcovi cca
do 2 týždňov. Žalovaný vo svojom popieracom prejave ani v priebehu konania netvrdil, že by úpadca

akýmkoľvek spôsobom poskytnuté finančné prostriedky žalobcovi vrátil.

27. Súd je v incidenčnom konaní oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov,
ktoré žalovaný ako popierajúci veriteľ uviedol v popieracom prejave. Odvolací súd poukazuje na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. L. XXX/XXXX zo dňa 11.09.2014, v zmysle ktorého je z ustanovenia

§ 32 ZKR zrejmé, že: „správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah
popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod alebo na určitý rozsah znamená
právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu
konajúceho v incidenčnom konaní preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť
alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie a tým aj účasť na uspokojovaní v

konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky
súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom,
či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu
zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená“.
Uvedené rozhodnutie je použiteľné aj v prípade popretia pohľadávky iným veriteľom, preto súd prvej

inštancie správne posudzoval popretú pohľadávku len v rámci tých popieracích dôvodov, ktoré žalovaný
uviedol v popretí pohľadávok doručenom správcovi dňa 08.01.2021, teda v lehote určenej na popieranie
pohľadávok, pretože uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok sa právo popierajúceho
veriteľa uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa v následne
spornom rozsahu považuje za zistenú.

28. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dokazovanie výsluchom
svedkov, odvolací súd uvádza, že súd v civilnom sporovom nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie
dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonaniedokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu.
Ak súd teda v priebehu konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na
zistenie skutočného stavu, nejedná sa o nesprávny procesný postup v zmysle § 365 písm. b) CSP

znemožňujúci strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Obsahom práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) je umožniť
každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť
súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnený tým, že všeobecné
súdy zistia skutkový stav a na základe výkladu a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že

ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich
súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces
však nepatrí právo strany konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a
hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi. Súd neporuší žiadne práva procesnej obrany, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia

navrhnutých dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov (IV. L. XX/XX, A. L. XX/XX, II. L. XXX/XX, A. XXX/XX, A. X/XX).

29. Odvolací súd po preskúmaní veci uzavrel, že námietky žalovaného uvedené v odvolaní nie sú
dôvodné, tieto boli vyvrátené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd konštatuje, že

súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne
svoje rozhodnutie odôvodnil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia poskytuje primeranú odpoveď na
žalovaným uvádzané dôvody odvolania, keďže žalovaný v podanom odvolaní v podstatnej miere zotrval
na svojej argumentácii prednesenej v priebehu konania.

30. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených
žalovaným v podanom odvolaní. Pre úplnosť však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že sa
stotožňuje i s názorom súdu prvej inštancie, že popretie pohľadávky žalovaným sa javí ako zrejmá a
účelová obštrukcia. Už samotná žalobcom tvrdená a žalovaným nepopretá skutočnosť, že žalovaný si

v konkurznom konaní voči úpadcovi prihlásil pohľadávku len vo výške 200,- Eur, vyvoláva pochybnosti
o dobromyseľnosti žalovaného v súvislosti s popretím pohľadávky žalobcu, keďže žalovaný z pozície
veriteľaúpadcusvýškouprihlásenejpohľadávkyvcelkovejsume200,-Euriniciovalpopretiepohľadávky
iného konkurzného veriteľa (žalobcu) v celkovej výške 162.346,45 Eur, s ktorým popretím je v zmysle §
32 ods. 7 a 19 ZKR spojená povinnosť zložiť na účet správcu preddavok na trovy konania najmenej vo

výške 350,- Eur, teda v sume prevyšujúcej samotnú prihlásenú pohľadávku žalovaného. Podľa názoru
odvolacieho súdu, ak účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených hospodárskych
záujmov žalovaného, ale snaha výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu, jedná sa
o zjavné zneužitie práva, ktoré s poukazom na čl. 5 CSP nepožívajú právnu ochranu.

31. Zároveň odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že prihlásená pohľadávka
žalovaného bola neskôr správcom popretá a žalovaný incidenčnú žalobu v zákonom určenej lehote
nepodal, v dôsledku čoho dňom márneho uplynutia lehoty na podanie žaloby o určenie pohľadávky
v zmysle § 27 ods. 1 písm. c) ZKR žalovanému zaniklo i postavenie veriteľa v konkurze. Hoci platná
právna úprava nepočíta s takou situáciou, kedy popierajúci veriteľ po tom, čo poprie pohľadávku

inému veriteľovi, stratí postavenie účastníka v konkurznom konaní, v súvislosti s čím v priebehu tohto
odvolacieho konania následne vyvstala i otázka existencie pasívnej vecnej legitimácie žalovaného
v tomto konaní, odvolací súd zastáva názor, že z dôvodu právnej istoty žalobcu bolo potrebné dôvodne
podanej žalobe vyhovieť. Žalobca po tom, čo jeho pohľadávku žalovaný poprel, splnil všetky zákonné
podmienky v zmysle § 32 ods. 9 ZKR, keď sa dôvodne a včas podanou žalobou na súde domáhal jej

určenia voči žalovanému, t. j. voči tomu, kto pohľadávku žalobcu popieral. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že žalobe vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie aj napriek zániku účastníctva v konkurze
na strane žalovaného je potrebné potvrdiť, pretože pohľadávka žalobcu by inak ostala naďalej popretá
a nemôže byť v neprospech žalobcu okolnosť vzniknutá na strane žalovaného, ktorý svoj status veriteľa
v konkurznom konaní neobhájil, sám incidenčnú žalobu na určenie svojej vlastnej pohľadávky nepodal,

čím sám prispel k strate svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto konaní, a to bez zavinenia žalobcu.

32. Odvolací súd preto považoval napadnuté rozhodnutie v prvom výroku, ktorým súd prvej inštancie
žalobe vyhovel za vecne správne. Žalovaný podal odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu v celomrozsahu, vrátane druhého výroku o náhrade trov konania. Pretože súd prvej inštancie žalobe v celom
rozsahu vyhovel, v súlade so zásadou úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP správne priznal žalobcovi voči
žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

33. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
o veci samej, ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení v § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal voči žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa §
262 ods. 2 CSP.

35. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).