Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. marec 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 8C/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725200821
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Ocelková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1725200821.1

Uznesenie

OkresnýsúdPezinokvprávnejvecižalobcu:ZTS-ŠPECIÁL,a.s.,IČO:36302511,sosídlom:Lieskovec
575/25, Dubnica nad Váhom, proti žalovaným 1/ „AN-24 (5605) - HEJCE", občianske združenie, so
sídlom: Jablonec 334, Jablonec, IČO: 51 221 071, 2/ X. J., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. súp.
č. XX, H. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.03.2025 podaný na tunajší súd dňa

12.03.2025 sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému 1/ a žalovanému 2/ sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.marca 2025 bol súdu doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým sa
žalobca domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení:

I. Súd ukladá žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť do troch dní od doručenia tohto uznesenia
natrvalo odstrániť video zverejnené dňa 28.02.2025 na sociálnej sieti Facebook, ktoré je dostupné na
adrese: H.:/..F..P..

II. Súd ukladá žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť do troch dní od doručenia tohto uznesenia

natrvalo odstrániť video zverejnené dňa 04.03.2025 na sociálnej sieti Facebook, ktoré je dostupné na
adrese: H.:/..F.. P..

III. Súd ukladá žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa akoukoľvek formou v akomkoľvek
znení zverejňovania a šírenia nepravdivých informácií o tom, že produkt žalobcu je nekvalitný.

IV. Súd ukladá žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa akoukoľvek formou v akomkoľvek
znení zverejňovania a šírenia nepravdivých informácií o žalobcovi a zamestnancoch žalobcu.

V. Žalobca má voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobu odôvodnil tým, žalobca dňa 04.03.2025 videl zverejnené príspevky žalovaným zo dňa

28.02.2025 a dňa 04.03.2025 na webstránke F..P.: H.:/..F..P. a H.:/..F..P. (ďalej spolu len ako „príspevky“)
s identifikátorom č. XXXXXXXXXXXXXXX, registrovaná na občianske
združenie žalovaného. Žalobca považuje príspevky žalovaného za nepravdivé, hrubo zavádzajúce s
cieľom poškodiť dobré meno spoločnosti žalobcu a jeho zamestnancov. Žalobca má za to, že príspevky
predstavujú neoprávnený zásah do jeho práv na ochranu dobrej povesti, pričom sa na neho vzťahuje
celá nižšie uvedená argumentácia. Príspevky sú spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, ide

neoprávnený zásah, medzi konaním žalovaného a ohrozením, resp. poškodením dobrej povesti žalobcu
je príčinná súvislosť a je daná objektívna zodpovednosť žalovaného, ktorý je autorom príspevkov.Žalobca je v príspevkoch vykreslený ako právnická osoba, ktorej výroba je nekvalitná a konanie
jej vedenia, resp. zamestnancov je spoločensky škodlivé, nelegitímne, pričom niektoré vyjadrenia
z príspevkov môžu byť vnímané ako obvinenie z páchania závažnej trestnej činnosti. Vyjadrenia v

príspevkoch na adresu žalobcu a jej zamestnancov sú negatívne, resp. vyvolávajú samostatne a vo
vzájomnej súvislosti o ňom negatívny obraz. Tieto tvrdenia nie je možné nijako dôkazmi verifikovať
a nemajú ani žiaden skutkový základ. Je zjavné, že ambíciou žalovaného ako autora príspevkov
nebolo informovať o aktuálnom spoločenskom dianí, prípadne toto dianie vecne kritizovať. Naopak,
očividným cieľom príspevkov je bezdôvodný a ničím nepodložený útok na žalobcu prostredníctvom

vymyslených konštrukcií, ktoré nemajú nič spoločné s objektívnou realitou a z nich vyplývajúcich
skreslených a manipulatívnych hodnotení. Žalobca popiera v celom rozsahu tvrdenia uvedené v
príspevkoch žalovaného a príspevky žalovaného sú zjavne v rozpore s cieľmi občianskeho združenia
žalovaného uvedených v Stanovách žalovaného zo dňa 04.11.2017, ktoré uvádzajú, že „prvoradým
cieľom združenia je podpora a rozvíjanie aktivít na celoštátnej i nadnárodnej úrovni v oblasti pomoci
pozostalýmpoobetiachhavárievojenskéholietadlaAN-24navrchuBorsó,...“.Príspevkynemajúžiaden

súvis s cieľmi združenia a teda sa jedná podľa názoru žalobcu o účelové úmyselné konanie žalovaného
alebo bližšie neidentifikovateľných bývalých zamestnancov spoločnosti žalobcu s cieľom poškodiť dobré
meno žalobcu ako aj zamestnancov.
Spoločnosť žalobcu je globálne pôsobiacou slovenskou spoločnosťou. Pri svojej činnosti žalobca
dodržiava najprísnejšie etické štandardy voči obchodným partnerom, zamestnancom ako i celej

spoločnosti. Podnikanie žalobcu je transparentné, žalobca riadne priznáva a zdaňuje v Slovenskej
republike všetky svoje príjmy a zverejňuje v súlade s príslušnými právnymi predpismi závierky a výročné
správy. Žalobca sa nikdy nedopustil akéhokoľvek konania, ktoré by bolo v rozpore s právnymi predpismi,
alebo by mohlo byť pri použití najprísnejších hodnotiacich kritérií označené za nelegálne, nelegitímne,
či morálne pochybné.

Spoločnosť žalobcu zvýšila od 02/2022 produkciu hlavní do 155mm zbraňových systémov zo 6 ks hlavní
ročne na 19 ks v súčasnosti a tento počet stále postupne zvyšuje. Rovnako došlo k navýšeniu tržieb
spoločnosti žalobcu z 10.746.865,- EUR za rok 2022 na 15.296.744,- EUR za rok 2023 a za rok 2024
sú predpokladané tržby spoločnosti žalobcu vo výške 18.000.000,- EUR. Vykázaný zisk spoločnosti
žalobcu rovnako kontinuálne rastie zo sumy 749.519,- EUR za rok 2022 na 1.358.908,- EUR za rok 2023

a za rok 2024 je predpokladaný zisk spoločnosti žalobcu vo výške približne 2.000.000,- EUR. Počet
zamestnancov žalobcu konštantne rastie a oproti roku 2022 došlo k navýšeniu o 24 ks. Taktiež došlo k
navýšeniu miezd zamestnancov spoločnosti žalobcu oproti roku 2022 v priemere o 17 %.
Vyššie uvedený nárast produkcie spoločnosti žalobcu zjavne podľa príspevkov negatívne vníma
žalovaný a asi niektorí bývalí zamestnanci spoločnosti žalobcu s ktorými bol rozviazaný pracovný pomer

pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny alebo pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh a to buď
výpoveďou alebo dohodou. Zároveň platí, že spoločnosť žalobcu neprepustila žiadneho špecialistu,
naopak spoločnosť aktívne hľadá nové pracovné sily na trhu a rozširuje strojové vybavenie tak, aby bola
naďalej konkurencie schopná a schopná plniť zverené úlohy ako subjekt hospodárskej mobilizácie.
Žalobca je dlhodobo zo strany jeho obchodných partnerov a zákazníkov, ale aj verejnosti vnímaný ako

jeden z lídrov vo vývoji a dodávkach zbraňových systémov v Slovenskej republike. Rovnako je žalobca
vnímaný aj v okruhu svojich zamestnancov a spolupracovníkov.
Je nepochybné, že sprostredkúvať širokej verejnosti svoje názory a komentovať aktuálne spoločenské
dianie je realizáciou slobody prejavu tak, ako je táto zaručená v ústave Slovenskej republiky a v
medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktorými je Slovenská republika viazaná. Na základe

časti informácií a názorov zverejnených na facebook stránke žalovaného a osobitne po analýze statusov
máme za to, že tieto predstavujú neoprávnený zásah do práv žalobca. Žalobca je na facebook stránke
žalovaného vykresľovaný ako právnická osoba, ktorej konanie je spoločensky škodlivé, nelegitímne,
ba dokonca je možné vyjadrenia žalovaného považovať za obvinenie žalobcu z páchania závažnej
trestnej činnosti. V statusoch na facebook stránke žalovaného žalovaný označuje žalobcu priamo jeho

obchodným menom, pod ktorým je všeobecne známy. Z každého príspevku žalovaného napádaného
týmto návrhom je žalobca jasne a určito identifikovateľný. Preto neexistuje pochybnosť o tom, že v
príspevkoch na facebook stránke žalovaného sa žalovaný vyjadruje na adresu žalobcu.
Žalobca má za to, že žalovaný nie je novinársky subjekt. Žalovaný zároveň nikdy nekontaktoval žalobcu
pred zverejnením príspevkov. Zamestnanci žalobcu nikdy nekontaktovali žalobcu pred zverejnením

príspevkov s nejakým problémom. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na upustenie od protiprávneho
konania a zároveň sa snažil vec vyriešiť zmierlivo telefonicky, avšak bezúspešne. Rovnako sa žalovaný
v príspevkoch prezentuje spôsobom, že sa nejedná o jeho subjektívny názor, ale odvoláva na
zamestnancov žalobcu, avšak nepredkladá žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.Žalovaný dňa 07.03.2025 zverejnil ďalší v poradí tretí príspevok: H.:/..F.-D..P., z ktorého podľa názoru
žalobcu vyplýva, že zámerom žalovaného bolo nadviazať komunikáciu zamestnancov žalobcu so
žalobcom. Za týmto účelom slúžia ale iné zákonné inštitúty ako je napr. účinný sociálny dialóg na

dosahovanie sociálneho mieru v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a zákonom č.
2/1991 Zb. Zákon o kolektívnom vyjednávaní. U žalobcu naviac pôsobí odborová organizácia V. J..
Žalobca znovu potvrdzuje, že zamestnanci spoločnosti nikdy nedoručili žalobcovi ako zamestnávateľovi
žiadnu sťažnosť alebo návrh na zmenu pracovných podmienok.
Z vyššie opísaného skutkového stavu jasne vyplýva, že intenzita útokov žalovaného v jeho príspevkoch

na jeho stránke facebook stúpa. Z obsahu jeho príspevkov a z jeho prejavov vyplýva, že plánuje v
tejto kampani voči žalobcovi pokračovať. Napriek výzve žalobcu žalovaný pokračuje v útokoch a svoje
tvrdenia nekoriguje. Práve naopak, tvrdenia žalovaného sú čím ďalej tým menej pravdivé a utieka sa
vylovene k výmyslom a klamstvám, len aby získal čo najväčšiu pozornosť na sociálnych médiách.
Pokračovanie šírenia týchto informácií spôsobí ďalšiu ujmu žalobcovi a zároveň bude mať negatívny
dopad na spoločnosť žalobcu. Tým je daná potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.

Vo vzťahu k prvému príspevku žalovaného zo dňa 28.02.2025 žalobca uviedol: Žiaden zamestnanec
spoločnosti žalobcu nekontaktoval žalobcu ako zamestnávateľa s informáciami alebo sťažnosťou
uvedenou v príspevkoch a to ústne, písomne a ani prostredníctvom tzv. „whisteb-lowing“ konania.
Na začiatku prvého príspevku odznieva informácia o tom, že vo vzťahu k udalosti zahorenia vozidla
Zuzana 2 v skúšobnom ústave Vojenský technický a skúšobný ústav Záhorie, IČO: 00 800 902, zo

dňa 25.02.2025, povolila mechanika, ktorú vyrába spoločnosť žalobcu z dôvodu nekvality. Uvedené je
absolútne nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko spoločnosť žalobcu vyrába podľa technickej a výrobnej
dokumentácie a záväzných noriem. Spoločnosť žalobcu má rámcovo vybraných a zazmluvnených
viac subdodávateľov pre svoju produkciu a ich objednávky sú zadávané podľa ich kapacít a cien.
Väčšina subdodávateľov pre spoločnosť žalobcu pracuje viac ako 5 rokov a pochádzajú z územia celej

Slovenskej republiky, nie len z „východu“ alebo naopak „považia“. Každý dodaný diel do spoločnosti
žalobcu je vždy interne kontrolovaný a podľa záverov kontroly ďalej vyhodnotený v súlade s prijatými
postupmi noriem ISO a AQAP. Udalosť je predmetom vyšetrovania. Bez záverov vyšetrovania nie je
možné konštatovať zlyhanie žalobcu alebo akékoľvek súvislosti s výrobou žalobcu. Naviac nie všetky
časti zbraňového systému vyrába spoločnosť žalobcu, ale najkritickejšie časti zbrane (napr. záver a

iné, ktoré spomína aj žalovaný v príspevkoch) si vyrába spoločnosť J. - A.-F., O..I.. sama. Naviac
všetky diely ako aj samotný produkt podliehajú štátnemu overovaniu kvality Úradom pre obrannú
štandardizáciu, kodifikáciu a štátne overovanie kvality, v súlade so zákonom č. 11/2004 Z. z. Zákon
o obrannej štandardizácii, kodifikácii a štátnom overovaní kvality výrobkov a služieb na účely obrany.
Žalovaný tak verejne bez dôkazov spochybňuje a napáda kvalitu výroby a kontroly nie len žalobcu, ale

aj spoločnosti J. - A., O..I.. a Ú. N. V. Š., J. O. Š. V. J.. Vo vzťahu k informácií o tom, že spoločnosť riadi
pani Mária, si dovoľujeme uviesť, že spoločnosť žalobcu je riadená riadne predstavenstvom spoločnosti
a generálnym riaditeľom spoločnosti s výlučnou podpisovou a schvaľovacou právomocou. Pani K. K.
je riadnym zamestnancom spoločnosti vykonávajúcim finančnú kontrolu nad chodom spoločnosti. Nie
je tak pravdou, že by riadila spoločnosť žalobcu. Použité invektívy na zamestnankyňu pani K.Ú. a

zamestnanca pána X.. K. predstavujú iba útok na ich osoby a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi.
Žalovaný ďalej uvádza, že v spoločnosti dochádza k hodinovým výpovediam zamestnancov. Žalobca
má za to, že opätovne ide o ničím nepodložené a zvádzajúce tvrdenie žalovaného. Počet zamestnancov
žalobcu konštantne rastie a oproti roku 2022 došlo k navýšeniu o 24 ks. Taktiež došlo k navýšeniu miezd
zamestnancov spoločnosti žalobcu oproti roku 2022 v priemere o 17 %. Inštitút okamžitého skončenia

pracovného pomeru je využívaný iba výnimočne a to v prípade hrubého porušenia pracovnej disciplíny
v súlade s ust. § 68 a nasl. zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce. Naviac spoločnosť žalobcu ku dňu
tohto návrhu nikdy nebola pasívne legitimovanou v konaní o neplatnosť podanej výpovede zo strany
zamestnávateľa. Dodaný stroj na vŕtanie hlavní bol dodaný žalobcovi, je funkčný a prevzatý žalobcom.
Všetky stroje žalobcu sú plne funkčné a vyrábajú. Z tohto dôvodu sú informácie zverejnené žalovaným o

nefunkčnosti stroja klamlivé a zavádzajúce. Spoločnosť žalobcu je akciovou spoločnosťou pôsobiacou
samostatne na trhu. Nie je tak pravdou, že by jej financovanie bolo hradené z verejných prostriedkov.
Spoločnosť nie je rozpočtovou organizáciou a ani príspevkovou organizáciou a nie je ani verejným
obstarávateľom. S poukazom na vyššie uvedené finančné výsledky ako aj verejne dostupné údaje nie je
tak jasné prečo žalovaný nepovažuje spoločnosť žalobcu za výkladnú skriňu Slovenského zbrojárskeho

priemyslu. Spoločnosť žalobcu nie je nijakým spôsobom likvidovaná a ani pripravovaná na odovzdanie
do súkromných rúk. Tieto konštatovania žalovaného v jeho príspevkoch sú absolútne zavádzajúce a
klamlivé s cieľom poškodiť dobré meno spoločnosti.Vo vzťahu k druhému príspevku žalovaného zo dňa 04.03.2025 žalobca uviedol: Prvá časť príspevku
o dotovaní spoločnosti žalobcu daňovými poplatníkmi je opätovne nepravdivá s poukazom na
odôvodnenie čl. II písm. A bod 13. tohto návrhu. Žalovaný ďalej konštatuje, že všetky vozidlá spoločnosti

žalobcu sú značky Kia a zakúpené v spoločnosti J. V.. Uvedené nie je pravdou. Spoločnosť disponuje
vozidlami značky Kia, značky Škoda, značky Peugeot a Citroën, ktoré boli zakúpené u rôznych
dodávateľov. Vo výberových konaniach na nové vozidlá väčšinou zvíťazí značka Kia z dôvodu pomeru
nízkej ceny, vysokej výbavy a dlhej záruky. Naviac sú vozidlá značky Kia vyrábané v Slovenskej
republike. Ďalej žalovaný uvádza, že malo dôjsť k nákupu vrtákov z Číny v spojitosti s pani K.. Opätovne

sa jedná o nepravdivé a ničím podložené tvrdenie žalovaného s použitím invektív na zamestnankyňu
pani K. predstavujúcim neodôvodnený útok na jej osobu. Žalovaný následne znovu uvádza nefunkčnosť
stroja ktorú spája s nejakým prasknutím betónového základu. Uvedené je nepravdivé a zavádzajúce,
v tomto prípade až komické, nakoľko takýto údajný nedostatok nenamietal ani dodávateľ stroja. Znovu
opakujeme, že dodaný stroj na vŕtanie hlavní bol dodaný žalobcovi, je funkčný a prevzatý žalobcom.
Žalobca taktiež nemá žiadnu vedomosť o tom, že by vyfakturoval 100.000.000,- EUR za minulý rok.

Tržby spoločnosti žalobcu za rok 2024 sú predpokladané vo výške 18.000.000,- EUR. Opätovne sa tak
jednáoklamlivéazvádzajúceinformácie.Tvrdeniažalovanéhootom,žebysapredsedapredstavenstva
a generálny riaditeľ spoločnosti žalobcu pán I. niekedy vyjadril o tom, že „ho nikto nikdy odtiaľ nedostane
a on na každého niečo má“ sú absolútne nepravdivé a bez žiadneho dôkazu. Žalovaný ďalej pokračuje
konštatovaniami a prepojením medzi zahorením húfnice na Záhorí a údajnou nekvalitou 30mm kanóna.

Tieto tvrdenia sú znovu absolútne nepravdivé a zavádzajúce, nakoľko 30mm kanón patrí k najviac
predávaným produktom žalobcu s minimálnym počtom reklamácií zo strany zákazníkov a spomínaná
húfnica na Záhorí má 155mm kanón. Teda sa jedná o dva rozdielne produkty žalobcu, ktoré nemajú
okrem toho, že sú to zbrane, nič spoločné. Žalovaný nepochopiteľne uvádza aj nejaký problém so
Švédmi. Žalobca nemá žiaden problém so Švédmi. Žalobca spolupracuje so všetkými zákazníkmi.

Spoločnosť žalobcu je riadnym držiteľom certifikácie ISO a AQAP s pravidelným obnovovaním. Z
tohto dôvodu sú konštatovania žalovaného znovu nepravdivé a nezmyselné. Žalovaný ďalej spomína
kontrolu životným prostredím „chrómovne“. Chrómovacia linka má všetky povolenia a je riadne v
skúšobnej prevádzke s plánovaným zavedením trvalej prevádzky na základe rozhodnutia príslušného
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Naviac žiadne chemikálie z linky neunikli a ani žiaden

zamestnanec žalobcu (a to nie len s chrómovacou linkou) k dnešnému dňu nekontaktoval žalobcu
ako zamestnávateľa so zdravotnými problémom. Z tohto dôvodu sú konštatovania žalovaného znovu
nepravdivé a nezmyselné.

3. Súd sa oboznámil s prílohami návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to: email zo dňa
04.03.2025, video zverejnené dňa 28.02.2025 a dňa 04.03.2025 na sociálnej sieti Facebook, snímkou
obrazovky - screenshot na mobile zo sociálnej siete Facebook žalovaného 1/ č.l. 10-14, stanovy
Občianskeho združenia AN-24 (5605) HEJCE zo dňa 04.11.2017.

4. Podľa § 324 ods. 1, zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len “CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby

podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa ustanovenia § 328 ods.1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne.9. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo

neodkladné opatrenie nariadené.

11. Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na
slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo
myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.

12. Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, výkon týchto
práv a základných slobôd pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým
formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankcia, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v
demokratickej spoločnosti záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom
a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku

dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

13. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

14. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie je zaručené.

15. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou,
obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez
ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu.

16.Podľačl.26ods.4ÚstavySR,slobodaprejavuaprávovyhľadávaťašíriťinformáciemožnoobmedziť
zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,
bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

17. Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov svojej osobnej povahy.

18. Podľa § 19b ods. 2 Občianskeho zákonníka - pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa
možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;

možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

19. Podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka - odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby.

20. Predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je preukázanie potreby bezodkladnej úpravy
pomerov medzi stranami sporu alebo preukázanie obavy z ohrozenia exekúcie. Súd vzhľadom na
charakter neodkladných opatrení pred ich nariadením nemusí dodržať formálny postup určený na
dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. Neodkladné
opatrenie však nemožno nariadiť bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať

záver o možnej opodstatnenosti uplatneného práva. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi
stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko
napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenému
účastníkovi a zabrániť zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený
skutkový stav. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí

byť aspoň osvedčené, že existuje určité právo ochrany sa domáhajúceho subjektu a že toto právo
môže byť ohrozené alebo narušené a na jeho ochranu je predbežné opatrenie potrebné. Jedným
z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom
opatrení, žalobca musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Idepredovšetkým o osvedčenie tohto, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany
poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní. Navrhované neodkladné opatrenie musí
mať nadväznosť na obsah žaloby a na jej žalobný petit tak, aby neodkladné opatrenie malo v obsahu

žaloby, teda aj v tvrdení uplatneného práva a v relevantných dôkazoch, konkrétny základ.

21. Súd zdôrazňuje, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, keďže pre jeho nariadenie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a tiež musí byť zrejmé, že bez tejto okamžitej ochrany,
hoci iba dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo strany sporu ohrozené. Tiež ide o posúdenie
proporcionality v proti sebe kolízii stojacich právach - práva na ochranu osobnosti žalobcu na strane
jednej a práva žalovaných na slobodu prejavu na strane druhej. V zásade platí, že podanie pravdivej
informácie nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ tento údaj nie je podaný tak, že skresľuje
skutočnosť, či nie je natoľko intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti.

Hodnotiaci úsudok naopak vyjadruje subjektívny názor jeho autora a hodnotí sa z hľadiska jeho
správnosti a prijateľnosti na základe vlastných kritérií. Z uvedeného možno prijať záver, že sloboda
prejavu a práva na informácie je legitímna, len ak neoprávnene nezasahuje do zákonom chránených
zložiek osobnosti a teda žalovaný má legitímne právo zverejňovať informácie o žalobcovi len v takej
miere, v rozsahu a obsahu, dokiaľ nimi nedovoleným spôsobom nezasahuje do jeho osobnostných práv.

22. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou
situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012).
Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív, Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010,

strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako
nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).

23. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania
vo veci samej. Súčasne ide o prípad nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré konzumuje rozhodnutie
vo veci samej. Neodkladné opatrenie v takomto prípade nemá povahu dočasnej úpravy, čo ale aktuálna
právna úprava pripúšťa cez spomínaný § 330 ods. 2 CSP (porovnaj napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I.
ÚS 191/19). Legislatívnu možnosť nariadiť neodkladné opatrenie podľa § 330 ods. 2 CSP nie je možné

aplikovať bezvýhradne, pretože súd musí v každom jednotlivom prípade dôkladne zvážiť, či nariadené
neodkladné opatrenie, ktoré konzumuje vec samu, nezasahuje do ústavnoprávnych garancií civilného
procesu.

24. Žalobný petit /údaj o tom, čoho sa navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha/ musí byť úplný, určitý a zrozumiteľný. Vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v
ňom obsiahnutých preto musí byť vykonateľné tak presne a jednoznačne, aby po jeho prevzatí do výroku
súdneho rozhodnutia mohla byť nariadená a vykonaná exekúcia, pretože súd nemôže stranám priznať
iné práva a uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované, zároveň musí žalobný petit svojím rozhodnutím

celkom vyčerpať a nesmie ho prekročiť /nejde o vec, v ktorej by súd mohol začať konanie aj bez návrhu/.
25. Súd takto preskúmal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to predovšetkým formuláciu
petitu návrhu v časti výrokov III. a IV. a zistil, že týmto nie je možné vyhovieť. Žalobca v súvislosti
s požadovanou ochranou sa domáhal uložiť žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa
akoukoľvek formou v akomkoľvek znení zverejňovania a šírenia nepravdivých informácií o tom,

že produkt žalobcu je nekvalitný. Taktiež sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému 1/ a
žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa akoukoľvek formou v akomkoľvek znení zverejňovania a šírenia
nepravdivých informácií o žalobcovi a zamestnancoch žalobcu. Kde súd dané petity považoval za
neurčité, nevykonateľné, spočívajúce v neurčitosti zdržania sa zásahu do osobnostných práv žalobcu,
bez bližšej špecifikácie výrokov ako aj bez bližšej špecifikácie formy konania. Petit je presná formulácia

akého výroku sa žalobca podanou žalobou, resp. návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
domáha. Petit označuje záväznú časť žaloby alebo iného podania adresovaného súdu, v ktorom žalobca
realizujúc svoje dispozičné oprávnenie navrhuje, ako má súd rozhodnúť. Formulácia petitu je veľmi
dôležitou skutočnosťou, pretože nielenže vymedzuje predmet konania, ale od správne vymedzenéhopetitu závisí spôsob rozhodnutia a následná vykonateľnou rozhodnutia. Pokiaľ ide aj o znenie výroku
„zdržať sa akoukoľvek formou v akomkoľvek znení zverejňovania a šírenia nepravdivých informácií
o žalobcovi a zamestnancoch žalobcu, platí tiež, že samotný výrok neodkladného opatrenia musí

byť formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne, čo znamená, že povinnej strane musí byť daný jasný
a presný obsah jej povinností, ktoré sa jej ukladajú, aby ho v prípade potreby bolo možné nútene
vykonať. Slovná formulácia zdržať sa akoukoľvek formou v akomkoľvek znení, voči neurčitému počtu
zamestnancoch žalobcu, považuje súd taktiež za neurčitý a najmä nevykonateľný petit. Formulácia
petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je v danom prípade maximálne všeobecná a široko

koncipovaná, pričom nezodpovedá ani v návrhu tvrdením skutočnostiam, resp. dôkazom predloženým
žalobcom na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Jedným z právnych
prostriedkov ochrany osobnosti je návrh, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, avšak aby výrok
o povinnosti zdržať sa zásahov do osobnosti právnickej osoby, mal povahu podkladu pre súdny výkon
rozhodnutia, je potrebné aby konkrétne činy boli vo výroku presne špecifikované. Uvedené platí pre
rozhodnutia vo veci samej, ale rovnako aj pre neodkladné opatrenia.

Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v intenciách vyššie uvedeného výkladu v
spojení so znením vyššie citovaných zákonných ustanovení a dospel k záveru, že návrh neobsahuje
všetky formálne a materiálne náležitosti vyžadované zákonom pre takýto druh podania, nakoľko návrh
neobsahuje určitý a materiálne vykonateľný petit, a preto existuje zákonný dôvod na odmietnutie
takéhoto návrhu.

26. Splnenie uvedenej zákonnej povinnosti nemôže strana sporu prenášať na súd, pretože súd na to
nemá žiadne zákonné oprávnenie a jeho aktivitu v tomto smere nemôže súd z vlastnej iniciatívy ako

súčinnosť ani nahrádzať, pretože by tým porušil ústavnú zásadu rovnosti občanov pred zákonom /čl. 12
ods. 1 Ústavy SR/, resp. zásadu rovnosti strán sporu /čl. 6 ods. 1 CSP/. Návrh musí byť teda dostatočne
určitý na to, aby mohol súd exaktne vymedziť predmet konania. Keďže konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je ovládané dispozičným princípom, musí súd uznesením vyčerpať celý návrh
a nesmie pri tom konať ultra petitum. Procesný postup súdu teda vyžaduje detailnosť a presnosť, čo je

prirodzene podmienené zrozumiteľnosťou a určitosťou samotného návrhu. Listinné dôkazné prostriedky
majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd
nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán.
27. Zároveň súd poukazuje, že zverejnené príspevky zo dňa 28.02.2025 a dňa 04.03.2025 na
webstránke v facebook.com: H.:/..F..P. a H.:/..F..P. boli zverejnené na stránke žalovaného 1/ pod

jeho občianskym združením. Žalobca v návrhu neodôvodnil pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/.
Z návrhu súd nemá za preukázané, kto je žalovaný 2/ a prečo má nariadiť aj voči nemu neodkladné
opatrenie.
28. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca
na základe ním tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dokladov hodnoverne

neosvedčil dôvodnosť nároku, zabezpečenia ochrany ktorého sa navrhovaným neodkladným opatrením
domáha. V danom prípade žalobca neosvedčil také svoje právo, ktorého ohrozenie či porušenie by
bolo nevyhnutne potrebné chrániť neodkladným opatrením. Žalobca neosvedčil svoj hmotnoprávny
nárok, nakoľko ním uvádzané tvrdenia a predložené listinné dôkazy neboli dostatočne relevantné pre
osvedčenie dôvodnosti jeho nároku. Nebolo tak spoľahlivo osvedčené, že by zo strany žalovaného 1/ po

uverejnení videa na sociálnej sieti Facebook došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti žalobcu.

29. Sloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti a tvorí jednu zo
základných podmienok jej rozvoja a uplatnenia každého jednotlivca. Právo na slobodu prejavu však
nie je absolútne, je totiž obmedzené, tak ako to predpokladá článok 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, právami na ochranu
osobnosti a dobrej povesti v rozsahu vymedzenom ustanoveniami § 11 a nasl. a § 19b Občianskeho
zákonníka. V prípade kolízie práva na slobodu prejavu s právom na ochranu osobnosti a dobrej
povesti treba vychádzať z požiadavky ich vyváženosti a proporcionality pri ich uplatňovaní, teda aby
jednému právu nebola daná bezdôvodne prednosť pred právom druhým. V intenciách ustanovení §

19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka požíva právnická osoba ochranu pred neoprávneným zásahom
do jej existujúcej povesti, ktorý je objektívne spôsobilý poškodiť túto jej povesť, a teda privodiť zmenu
dobrej povesti na horšiu či zlú povesť. Dobrá povesť obsahuje predovšetkým určité morálne, ale
aj kvalitatívne vlastnosti charakterizujúce právnickú osobu, podľa ktorých je hodnotená a prijímanáspoločnosťou.Dobrápovesťpredstavujepredovšetkýmpoctivosť, serióznosť,dôveryhodnosť,slušnosť,
vážnosť, spoľahlivosť, ktoré zabezpečujú uznanie a ocenenie výsledkov jej práce v podobe služieb,
výkonov či výrobkov a rešpektovanie profesionálnej zdatnosti a odbornosti jej predstaviteľov. Dobrá

povesť je základná hodnota, ktorá podstatným spôsobom ovplyvňuje postavenie a uplatnenie výsledkov
právnickej osoby v určitej oblasti spoločenského života. Každá
právnická osoba má právo na zachovanie dobrej povesti, na disponovanie s ňou a v
prípade neoprávneného zásahu do tohto práva iným subjektom, má právo na jej ochranu.

30. Nemožno opomenúť, že neodkladné opatrenie, ktorého sa žalobca domáha, by v prípade jeho
nariadenia znamenalo zásah štátnej moci do práva na slobodu prejavu žalovaného 1/. Takýto zásah
je za zachovania podmienok uvedených v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd možný, avšak Európsky súd pre ľudské práva konštantne judikuje, že dôvody pre
obmedzenie slobody prejavu musia byť interpretované úzko, pričom potreba obmedziť slobodu prejavu
musí byť v každom jednotlivom prípade presvedčivým spôsobom preukázaná (rozhodnutie ESĽP vo

veci Jersild v. Dánsko z 23. septembra 1994). K obmedzeniu slobody prejavu možno pristúpiť, len
ak má takýto zásah oporu v zákone (zákonný základ), ak smeruje k uskutočneniu legitímneho cieľa
spočívajúceho v niektorom z dôvodov ospravedlňujúcich obmedzenie slobody prejavu v zmysle článku
10 ods. 2 Dohovoru, ak je primeraný takémuto cieľu a ak ide o zásah v demokratickej spoločnosti
nevyhnutný (rozhodnutie ESĽP vo veci Prager a Oberschlick v. Rakúsko z 26. apríla 1995, rozhodnutie

ESĽP vo veci Feldek v. Slovensko z 12. júla 2001). V prípade autoritatívnych zásahov štátnej moci
obmedzujúcich výkon práva na slobodu prejavu je potrebné postupovať zvlášť zdržanlivo, ak by tento
zásah bol výsledkom iba skráteného konania, kde má protistrana (pôvodca prejavu) len obmedzené
(resp. v prvej inštancii žiadne) možnosti brániť sa a kde rýchlosť konania prevažuje nad dôslednosťou
zistenia skutkového stavu a zásadou rovnosti strán sporu.

31. Podľa názoru súdu prvej inštancie musí byť v prípade zrejmej kolízie práva na slobodu prejavu a
na informovanie verejnosti o veciach verejného záujmu s právom na ochranu dobrej povesti dostatočne
osvedčenýtvrdenýneoprávnenýzásahdodobrejpovesti,tak,abyznávrhunanariadenie neodkladného
opatrenia bolo zjavné (prima facie), že došlo k uverejneniu nepravdivých tvrdení, pretože u týchto možno

zásadne predpokladať, že nimi aj bolo neoprávnene zasiahnuté do dobrej povesti právnickej osoby. V
prípade informovania o záležitostiach verejného záujmu na základe hodnotiacich úsudkov, nepostačuje
pre osvedčenie naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami len tvrdenie o neoprávnenosti zásahu
vdôsledkuuverejneniatýchtohodnotiacichúsudkov,bezsúčasnéhoosvedčeniatakej(značnej)intenzity
zásahu do chránených práv, že okamžitá ingerencia zo strany štátu (súdnej moci) do ústavou zaručenej

slobody prejavu je nevyhnutne potrebná pre zabránenie rozširovania (už) vzniknutých negatívnych
následkov alebo pre zamedzenie vzniku ďalšej (novej) ujmy, ktorých (úplné) odstránenie či (aspoň
čiastočné) eliminovanie by nebolo už dobre možné dosiahnuť právnymi prostriedkami, ktoré možno
uplatniť len žalobou vo veci samej. V tejto súvislosti považuje súd prvej inštancie za potrebné zdôrazniť,
že v danom prípade je potrebné splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného oparenia zvlášť

prísne posudzovať, nakoľko neodkladné opatrenie v týchto prípadoch môže predstavovať značne
represívny zásah štátnej moci do ústavou garantovaného práva každého na slobodu prejavu.

32. S poukazom na vyššie uvedené a majúc na zreteli limity konania o nariadenie neodkladného
opatrenia súd po oboznámení sa s obsahom žalobcom označeného statusu uverejneného na sociálnej

sieti Facebook na profile „AN-24 (5605) - HEJCE“ a videami zverejnenými dňa 28.02.2025 a 04.03.2025
dospel k záveru, že tento obsahuje hodnotiace úsudky, ktoré možno charakterizovať ako kritiku
zameranúnažalobcu.Nadruhejstranežalovaný1/zverejnenímvideavykonávalsvojeprávonaslobodu
prejavu, a to prednesením kriticky ladených (najmä) hodnotiacich úsudkov. Je potrebné zdôrazniť, že v
danom prípade nešlo o odborný článok ani o (bežné) spravodajstvo založené na objektívnych faktoch,

ale o zverejnené video na Facebook uverejnený ako názor žalovaného 1/ pod hlavičkou „AN-24 (5605)
- HEJCE“, občianske združenie“, ktoré vyjadruje svoj subjektívny pohľad na žalobcu.

33. Žalobca neosvedčil (ani netvrdil), že by v dôsledku s vyjadreniami žalovaného 1/ malo dôjsť
k prípadnému úbytku záujemcov o služby žalobcu vyplývajúce z jeho obchodnej činnosti resp. k

inému priamemu dôsledku na právach a oprávnených záujmoch žalobcu. Neodkladným opatrením
žiadaná úprava trvalého charakteru zároveň nezodpovedá zásade proporcionality, nakoľko právne
účinky neodkladného opatrenia podľa názoru súdu prvej inštancie v kontexte žalobcom prezentovaných
okolností obmedzia povinnú osobu (žalovaného) neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah najehoprávach,konkrétnetakzasiahnudoprávanasloboduprejavužalovanéhoakoprávagarantovaného
Ústavou SR. V prejednávanej veci dospel súd prvej inštancie k záveru, že v danom prípade zo
skutočností uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z obsahu spisu,

nevyplývajú žiadne skutočnosti osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu
navrhovaným spôsobom. Žalobca ničím neosvedčil, že je bezodkladne potrebné, aby bolo nariadené
práve neodkladné opatrenie a prečo nie je namieste, aby prebehlo riadne konanie o ochranu osobnosti
s riadne vykonaným dokazovaním, v ktorom by mal žalovaný 1/ možnosť vyjadriť sa k žalobe. Žalobca
návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej

ujmy v prípade, ak by ním navrhované neodkladné opatrenie nebolo vydané, čím neosvedčil, že je
daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, čo je podľa § 325 ods. 1 CSP podmienkou
pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď iba samotné tvrdenia žalobcu uvedené neosvedčuje.
Súd dodáva, že takýto nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže nahrádzať
vlastnými úvahami, pretože by porušil princíp rovnosti strán.

34. Dôvodom, pre ktorý súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, bolo neosvedčenie
potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Žalobca sa podrobne zaoberal v bode II.
návrhu vecným vyvrátením základov pre žalovaným prednesenú kritiku, od čoho odvodzovali existenciu
neoprávneného zásahu do ich osobnostných práv, avšak v ich návrhu absentuje uvedenie konkrétnych
dôvodov, pre ktoré by bolo potrebné bezodkladne autoritatívnym rozhodnutím súdu zasiahnuť do

právnych pomerov strán. Pokiaľ aj zverejnením videa na sociálnej sieti, ktorý veľmi pravdepodobne
dosiahol určitú publicitu, došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcov, z tejto
skutočnosti nemožno tak, ako to robí žalobca, bez ďalšieho vyvodzovať potrebu neodkladnej úpravy
pomerov uložením povinnosti odstrániť dotknuté videa. Nie každý zásah do subjektívnych práv vo forme
prednesenia výroku na určitom trvanlivom alebo opakujúci prístup umožňujúcom médiu je dôvodom

domnievať sa, že takýto zásah naďalej trvá v takej intenzite, že by bolo potrebné bezodkladne zamedziť
prístupu verejnosti k príslušným výrokom. Je skutočnosťou všeobecne známou bez potreby osobitného
dokazovania, že statusy na stránkach (profiloch) sociálnej siete Facebook, pokiaľ nie sú ich pôvodcom
osobitne propagované alebo nevyvolávajú zvýšený počet interakcií, nie sú algoritmami sociálnej siete
Facebook opakovane po dlhšiu dobu zobrazované širokému publiku. Ani samotný žalobca netvrdil, že

by k takémuto javu dochádzalo, teda že by sa predmetnému statusu doposiaľ dostávala širšia publicita.
Žalobca v návrhu argumentovali, že „preukázali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán tým, že
preukázali existenciu nebezpečenstva bezprostredne im hroziaceho najmä s ohľadom na citované
výroky obsiahnuté v predmetných videách“. Ďalej uviedli, že v prípade, že by pomery upravené neboli,
došlo by k nenapraviteľným škodám na osobnostných právach žalobcu na ochranu dobrej povesti. Z

návrhu však nevyplýva, aké konkrétne nebezpečenstvo žalobcovi prítomnosťou dotknutého videa na
profiležalovaného1/ hrozíaužvôbecnie,aké„nenapraviteľnéškody“naosobnostnýchprávachžalobcu
má daný status svojou prítomnosťou spôsobovať. Súd opätovne zdôrazňuje, že predmetom konania
o nariadenie neodkladného opatrenia je rýchla úprava pomerov strán, ak pre to existuje naliehavá
potreba alebo ak je ohrozený výkon budúcej exekúcie. To znamená, že v tomto osobitnom skrátenom

konaní súd nerozhoduje (len) na základe toho, či žalovaný zverejnením videa na sociálnej sieti zasiahol
do práva na ochranu osobnosti alebo ochranu dobrej povesti žalobcu. Vzhľadom na to, že žalobca
sa domáhal odstránenia videa zo dňa 28.02.2025 a 04.03.2025 (pozn. súdu kde nadväzuje video aj
zo dňa 07.03.2025, ktoré žalobca nežiadal odstrániť zo sociálnej siete Facebook), súd sa zaoberal,
ako už bolo uvedené, tým, či ďalšia prítomnosť statusu na profile žalovaného 1/ ďalej vyvoláva alebo

prehlbuje intenzitu tohto zásahu. Je nespochybniteľné, že predmetné videa vyznievajú vo vzťahu k
žalobcovi prudko negatívne, avšak tvrdené dôsledky na reputáciu žalobcu v podnikateľskej komunite
alebo hroziace ukončenie podnikateľských partnerstiev, prípadne zamedzenie prístupu k investíciám
žalobca ničím neosvedčil.

35. Test proporcionality predstavuje conditio sine qua non osvedčovania danosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť súdna ochrana neodkladným opatrením, avšak jeho riadnemu vykonaniu v súlade s
princípom kontradiktórnosti konania, t.j., aby strana mala možnosť vyvrátiť, resp. spochybniť konkrétne
vyjadrenie protistrany, keď v prípade konania o ochrane osobnosti fyzickej osoby ide o spor par
excellance, bráni charakter konania o neodkladnom opatrení, ktorý umožňuje, aby súd rozhodol o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania. Uvedené závery neznamenajú neprípustnosť nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré
konzumuje vec samú v spore o ochranu osobnosti právnickej osoby. V záujme zabezpečenia prísneho,
ale spravodlivého prieskumu dotknutých práv strán sporu, bude však takého neodkladné opatreniepripustené len výnimočne. A to vtedy, keď bude bez najmenších pochybností aj v podmienkach o
nariadenieneodkladnéhoopatreniazjavné,žedanénamietané výrokysúverbálnymiútokminenávistné,
podnecujúce k násiliu alebo intolerancii a teda, že akékoľvek oneskorenie by žalobcovi spôsobilo ťažko

napraviteľnú ujmu majetkovú či nemajetkovú, t.j., že by namietané výroky spĺňali podmienku. O taký
prípad sa podľa názoru súdu v danej veci vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu
nejednábezprostrednejnevyhnutnostiokamžitéhozásahu.Spoukazomnavyššieuvádzanéskutočnosti
(test proporcionality pri osvedčovania danosti nároku), že z hľadiska obsahu súd tieto výroky žalovaného
k osobe žalobcu, nevyhodnotil ako verbálne výroky - útokmi nenávistné, podnecujúce k násiliu alebo

intolerancii, z ktorého dôvodu by bol odôvodnený, a nevyhnutný okamžitý zásah v navrhovanej forme
nariadenia neodkladného opatrenia, a zdržania sa ich. Nejedná sa o taký výnimočný prípad, kde
akékoľvek oneskorenie by žalobcovi spôsobilo ťažko napraviteľnú ujmu majetkovú či nemajetkovú.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované právne predpisy, nakoľko neboli splnené
procesné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh na jeho nariadenie podľa § 328

ods. 1 CSP zamietol.

37. Súd na záver dodáva, že v prípade zásahov do práva na ochranu osobnosti existujú rôzne
prostriedky na poskytnutie ochrany, pričom zrejme najrýchlejším je návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, kde však žalobca musí presne špecifikovať to, akej ochrany sa domáha, s uvedením

konkrétnych povinností, ktoré by mal súd žalovanému uložiť aj vzhľadom na intenzitu zásahu do
ostatných práv žalovaného. Okrem návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je možné požadovať
aj ochranu v zmysle § 13 OZ, resp. § 19b ods. 2 a 3 OZ, aj cestou žaloby vo veci samej, kde
súd po vykonaní dokazovania môže pristúpiť k poskytnutiu ochrany v podobe zdržania sa ďalšieho
konania, poskytnutia satisfakcie na odstránenie závadného stavu, príp. poskytnutia nemajetkovej ujmy

v peniazoch. Samozrejme okrem prostriedkov občianskoprávnej ochrany je možné siahnuť aj po
prostriedkoch trestnoprávnych.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

40.Onárokunanáhradutrovkonaniaoneodkladnomopatrenísúdrozhodolpodľa§255ods.1Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo
veci. V konaní o neodkladnom opatrení mal žalovaný 1/ a žalovaný 2/ plný úspech. Keďže žalovanému
1/, 2/ v konaní o neodkladnom opatrení žiadne trovy nevznikli, súd im ich náhradu nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. d) CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15
dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje - Okresný súd Pezinok.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obranyalebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.