Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8323202779
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8323202779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Martina Barana a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobkyne: D. Q., rod. P., nar. XX.XX.lXXX,
bytom L. XXX/XX, XXX XX P. V., zast. JUDr. Evou Kákošovou, advokátkou so sídlom Partizánska 1057,
069 01 Snina, proti žalovanému: Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX X., zast. JUDr.
Danielom Finkom, advokátom so sídlom Valaškovská 6210/21, 066 01 Humenné, v konaní o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa
5.6.2024, č. k. 7C/49/2023-127, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému voči žalobkyni právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol,
cit.:
„I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. . Žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva zo dňa

XX.XX.XXXX, uzatvorená medzi ňou a žalovaným, je neplatná a zaviazal žalovaného na náhradu trov
konania.

3. Súd vec právne posúdil podľa § 588; § 589; § 34; § 37 ods. 1; § 39; § 39a; § 40a zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ,,Občiansky zákonník“ alebo „OZ“); § 4 ods. 1; § 34
ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti; § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“); čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. O trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1; § 257; § 262 ods. 1 CSP. Súd v danej veci považoval za potrebné aplikovať
ustanovenie § 257 CSP, ktoré predstavuje výnimku z pravidla, podľa ktorého platí, že preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva v civilnom sporovom konaní, v konečnom dôsledku nesie jedna zo strán sporu. Súd dôvody hodné
osobitného zreteľa vzhliadol v majetkovej a sociálnej situácii žalobkyne a o trovách konania rozhodol
tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

4. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle procesných pravidiel zavedených
Civilným sporovým poriadkom je možné domáhať sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy súd považuje za žalobu výlučne podľa § 137 písm. d) CSP. Ďalej citoval z
rozhodnutia PL. ÚS 19/09 z 26. januára 2011. Žalobkyňa od počiatku tohto súdneho konania v prvomrade tvrdila, že kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je neplatná v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, teda pre jej rozpor so zákonom, dobrými mravmi. Súd preto dospel k záveru, že ňou podaná
žaloba je prípustná a v ďalšom sa potom zaoberal jednotlivými skutočnosťami tvrdenými žalobkyňou,

pre ktoré kúpnu zmluvu považuje za neplatný právny úkon. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa ako
predávajúca a žalovaný ako kupujúci uzatvorili dňa XX.XX.XXXX písomnú kúpnu zmluvu, predmetom
ktorej bol odpredaj parcely registra A. Č. XXXX/X - orná pôda o výmere 1 648 m2, zapísanej na LV č.
XXXX, k. ú. O. X.. Medzi stranami konania bola dojednaná kúpna cena vo výške 0,60 eur za m2, čo na
začiatku sporu nepopierala ani žalobkyňa, keďže tieto skutočnosti uviedla v žalobe. V priebehu konania

vyšlo najavo, že medzi stranami sporu došlo k následnej dohode, že žalovaný jej vyplatí kúpnu cenu 1
000,- eur, t. j. o 11,20 eur viac ako je uvedené v kúpnej zmluve, keďže zo strany žalovaného došlo k
zaokrúhleniu kúpnej ceny na celú sumu, a žalobkyňa s tým vyslovila súhlas. Túto skutočnosť potvrdila
žalobkyňa aj vo svojej výpovedi. V zmysle toho aj žalovaný zaplatil žalobkyni 1. splátku kúpnej ceny vo
výške 10 % kúpnej ceny, t. j. 100,- eur.

5. Súd v prvom rade posudzoval, či predmetná kúpna zmluva nebola uzatvorená v rozpore so zákonom
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. V danej právnej veci súd dospel k záveru, že kúpnu zmluvu zo
dňa XX.XX.XXXX uzatvorili v predpísanej zákonnej forme, podpis žalobkyne overil príslušný orgán, a
táto zmluva zároveň obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, teda nebola uzatvorená v rozpore
so zákonom. Ako nepodstatné vyhodnotil súd tvrdenie žalobkyne, že v zmluve je uvedená iná kúpna

cena, ako sa strany sporu dohodli. Žalobkyňa priamo v žalobe uviedla, že dohodnutá cena bola 0,60 eur
za m2 kupovanej parcely, pričom následne žalovaný navrhol, že jej vyplatí po zaokrúhlení sumu 1 000,-
eur, t. j. o 11,20 eur viac, s čím žalobkyňa súhlasila. Takto obidvomi stranami akceptovanú zmenu kúpnej
ceny, ktorá sa iba nepatrne odlišuje od dojednanej kúpnej ceny v zmluve, súd nevyhodnotil ako konanie
rozporné so zákonom, pre ktoré by predmetná kúpna zmluva bola neplatná. Ani skutočnosť, že oproti

zmluvnému dojednaniu, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra podal iba žalovaný, nemá vplyv
na platnosť kúpnej zmluvy. Spôsob podania návrhu na vklad vlastníckeho práva, ako aj obsah návrhu
je oprávnený preveriť príslušný katastrálny orgán a v prípade nedostatkov je v jeho kompetencii vyzvať
navrhovateľa na odstránenie rozporov, príp. na doplnenie návrhu. Tiež za nedôvodnú súd považoval
námietku žalobkyne, že v zmluve, ktorú jej po podpise žalovaný odovzdal, chýba vyhlásenie zmluvných

strán o tom, že predávajúci predáva za dohodnutú kúpnu cenu nehnuteľnosť a kupujúci ju kupuje
do svojho osobného vlastníctva za dohodnutú kúpnu cenu. Uvedené vyhlásenie nie je podstatnou
zákonnou náležitosťou kúpnej zmluvy, pre absenciu ktorej by bola kúpna zmluva pre rozpor so zákonom
neplatná. Okrem toho žalovaný v konaní súdu predložil zmluvu, ktorá toto vyhlásenie obsahuje a tiež
z katastrálneho spisu vyplýva, že žalovaný spolu s návrhom na vklad vlastníckeho práva predložil

katastrálnemu orgánu kúpnu zmluvu v dvoch origináloch, a aj v nich sa predmetné vyhlásenie nachádza.
Tento rozpor v písomných vyhotoveniach strany sporu nevedeli objasniť, žalovaný, ktorý zmluvu pripravil
a vytlačil, uviedol, že nevie, ako k tomu došlo. Neplatnosť kúpnej zmluvy nespôsobuje ani nepripojenie
listu vlastníctva, na ktorom je predmetná parcela zapísaná, aj keď mal tvoriť súčasť zmluvy. V Článku
I. zmluvy je predmet kúpy zrozumiteľne, určito a nezameniteľne identifikovaný, pričom list vlastníctva je

verejnosti prístupným dokladom.

6. Žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi a to vzhľadom
na výšku dojednanej kúpnej ceny, ktorá je podľa jej názoru v hrubom nepomere k predmetu kúpy.
K definícii pojmu „dobré mravy“ súd citoval z rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26. 6. 1997,

sp. zn. 3 Cdon 69/96, rozsudku NS SR sp. zn. 4MCdo/21/2011 zo dňa 24.10.2013, rozsudku NS
SR sp. zn. 3Cdo/244/2018 zo dňa 27.06.2019, rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2019, sp.
zn. 3Cdo/244/2018), uznesenia ÚS SR III. ÚS 412/2016 z 21. júna 2016, uznesenia NS SR sp. zn.
8Cdo/156/2020 zo 17.09.2020. Posúdenie, či dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny, pri ktorom dochádza
k zvlášť hrubému nepomeru medzi plnením a protiplnením pri kúpe nehnuteľnosti, je alebo nie je v

rozpore s dobrými mravmi, závisí v každej veci na individuálnych skutkových okolnostiach týkajúcich
sa predovšetkým vzájomného vzťahu zmluvných strán. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba
preto posudzovať vždy komplexne, so zreteľom na konkrétnu situáciu účastníkov úkonu, s prihliadnutím
na všetky rozhodujúce okolnosti. Avšak sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy o prevode
nehnuteľnosti sa pri jej uzavretí dohodli na nízkej kúpnej cene, bez ďalšieho nesignalizuje porušenie

dobrých mravov (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom
dohody jej účastníkov nespätej s konaním priečiacim sa dobrým mravom (konaním contra bonos mores),
samo dojednanie kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky
neakceptovateľné ciele, ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi.7. V danej právnej veci nebolo sporné, že žalovaný pozemok vo vlastníctve žalobkyne chcel kúpiť a
žalobkyňa pozemok žalovanému predať chcela. Tieto skutočnosti potvrdila žalobkyňa a aj žalovaný vo

svojich výpovediach. Žalobkyňa teda jasným a zrozumiteľným spôsobom prejavila svoju vôľu pozemok
odpredať a žalovaný vôľu pozemok kúpiť. Následne obidve strany sporu svoju vôľu premietli do kúpnej
zmluvy, ktorú uzatvorili zákonným spôsobom dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy bola plne spôsobilá na právne úkony a potvrdila, že zmluvu podpísala a jej podpis overila
pracovníčka obecného úradu. Kúpna cena medzi stranami sporu bola teda výsledkom ich dohody,

pričom zmluvná voľnosť strán sporu nebola obmedzená. Žalovaný pred podpísaním zmluvy zisťoval
cenu obdobných nehnuteľností, za akú sa v danom čase predávali. Pracovníčka obecného úradu v obci
O. mu uviedla tento údaj, oproti tomu žalovaný cenu ešte zvýšil a to z 0,55 eur/m2 na 0,60 eur/m2.
Žalobkyňa s takto navrhnutou cenou súhlasila, nemala žiadne výhrady, žiadnym spôsobom sa nesnažila
zistiť inú cenu, neoslovila svojich známych, rodinných príslušníkov, aj keď túto možnosť mala. Tieto
skutočnosti začala skúmať až po uzatvorení kúpnej zmluvy a v dôsledku tvrdení jej známych o príliš

nízkej cene, následne od kúpnej zmluvy aj odstúpila. V konaní žalobkyňa predložila vyjadrenie realitnej
kancelárie a následne aj znalecký posudok, na preukázanie ceny odpredaného pozemku, avšak vo
vyjadrení a aj znaleckom posudku je uvedená terajšia cena, nie cena, ktorú predmetný pozemok mal
v roku 2021, kedy bola uzatvorená kúpna zmluva. Okrem toho, tieto listiny vychádzali z toho, že sa
jedná o parcelu druhu zastavané plochy a nádvoria a to v zmysle územného plánu obce O. X. z roku

2021, pričom ako vyplýva z LV č. XXXX, predmetom odpredaja bola orná pôda. Územný plán obce
znamená, že do budúcna obec v určitej lokalite plánuje výstavbu rodinných domov, a tým aj zmenu
druhu pozemkov, pričom za tým účelom je potrebné vykonať rad právnych krokov a nejde o jednoduchý
a rýchly proces. Teda územný plán obce nemôže byť podľa názoru súdu relevantným podkladom na
určenie ceny pozemku iného druhu, ako je reálne druh pozemku vedený v príslušnom katastrálnom

oparáte. Súd dospel k záveru, že kúpnu cenu strany sporu nedojednali v rozpore s dobrými mravmi.
Kúpna cene medzi stranami sporu bola výsledkom dohody medzi nimi, žalovaný kúpnu cenu navrhol,
žalobkyňa s ňou súhlasila a následne aj kúpnu zmluvu podpísala.

8. Žalobkyňa tvrdila, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že bola uzatvorená v tiesni, žalovaný

ju uviedol do omylu ohľadom kúpnej ceny, zneužil jej finančnú situáciu a takýmto konaním sa na
jej úkor chcel obohatiť. K pojmu tieseň súd citoval nález I. ÚS/145/2008 z 26.02.2009. V konaní
žalobkyňa žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala, že kúpnu zmluvu uzatvorila v tiesni. Žalobkyňa
je dôchodkyňou od roku XXXX a poberá iba starobný dôchodok. Žije v rodinnom dome so svojim
synom. Vo februári XXXX absolvovala liečenie na psychiatrickom oddelení pre nadmerné užívanie

alkoholických nápojov, liečenie ukončila a v liečbe ďalej nepokračuje. Kúpnu zmluvu uzatvorila v októbri
XXXX. Žalovaný jej jej bratranec a dlhodobo žije v X.. Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že ho
nevidela cca. XX rokov pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Žalobkyňa nepreukázala, že sa ocitla v takej
životnej situácii, ktorá by ohrozovala jej život, zdravie, že by nevyhnutne v čase uzatvorenia kúpnej
zmluvy potrebovala peňažné prostriedky (napr. že jej hrozila exekúcia, dražba) a jediným spôsobom

ich získania by bolo práve uzatvorenie kúpnej zmluvy so žalovaným. Žalobkyňa tiež tvrdila, že bola v
časovej tiesni, nemala dostatok času na premyslenie si návrhu žalovaného a celý kontraktačný proces
medzi nimi prebehol počas 15 minút a to od oslovenia zo strany žalovaného po podpísanie kúpnej
zmluvy. Vykonaným dokazovaním však súd mal za preukázané, že toto tvrdenie žalobkyne nie je
pravdivé. Samotná žalobkyňa potvrdila, že žalovaný ju oslovil za účelom odpredaja pozemku. Vzhľadom

na jej tvrdenie, že ona nemala vedomosť o tom, že vôbec nejaký pozemok vlastní, žalovaný vytlačil
list vlastníctva datovaný zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý žalobkyni predložil a následne mu ona povedala,
že mu pozemok odpredá. Dňa XX.XX.XXXX žalovanému aj odpísala formou krátkej textovej správy
pracovníčka obecného úradu ohľadom ceny, za ktorú sa pozemky v lokalite obce predávajú. Zmluva je
datovaná zo dňa XX.XX.XXXX a v uvedený deň aj bola podpísaná. Súdu sa javí ako technické nemožné,

aby od doby prvého oslovenia žalobkyne zo strany žalovaného, až po okamih podpísania kúpnej zmluvy,
prebehol časový interval iba 15 minút, tak ako to žalobkyňa tvrdí a za uvedený čas, aby žalovaný
predložil jej výpis z LV, následne vypracoval zmluvu, vrátil sa k žalobkyni a v tomto časovom intervale
aj by zmluvu podpísali a overili na nej podpis žalobkyne na obecnom úrade. Súd podotýka, že žalovaný
nebýva v obci O., býva v Humennom, pričom vzdialenosť medzi týmito miestami je XX,X km. Žalobkyňa

teda nebola v časovej tiesni, mohla si návrh žalovaného premyslieť, poprípade ho prekonzultovať so
známymi, rodinnými príslušníkmi a až následne zmluvu podpísať alebo ju odmietnuť. Súd podotýka, že
žalobkyňa pred uzatvorením zmluvy nemala potrebu túto skutočnosť s nikým prekonzultovať, hoci jej v
tomničnebránilo,alenáslednepopodpisezmluvysaotombežnebavilanielensrodinnýmipríslušníkmi,ale aj so susedmi a známymi a vtedy už ich rady brala do úvahy a robila následne aj právne kroky za
účelom odstúpenia od kúpnej zmluvy.

9. V ďalšom žalobkyňa tvrdila, že žalovaný ju uviedol do omylu ohľadom výšky kúpnej ceny a ona v
dôsledku toho kúpnu zmluvu podpísala. Na strane žalovaného podľa nej bol úmysel za neprimerane
nízku cenu pozemok odkúpiť. Žalovaný navrhol žalobkyni výšku kúpnej ceny a to po jej overení u
pracovníčky Obecného úradu O. X.. Žalobkyňa výšku kúpnej ceny akceptovala a žalovaný jej poskytol
aj dostatočný čas, aby jeho ponuku zvážila. Teda bolo na nej, či návrh prijme a uzatvorí kúpnu

zmluvu alebo návrh žalovaného neprijme. V konaní žalobkyňa potvrdila, že inú cenu, než žalovaným
navrhnutú nezisťovala. Súd poukázal, že žalobkyňa, ako vlastníčka odpredávanej nehnuteľnosti, pri
bežnej opatrnosti mohla nadobudnúť vedomosť o územnom pláne obce a vzhľadom na uvedené mohla
navrhnúť inú výšku kúpnej ceny, ktorú by žalovaný buď akceptoval alebo nie. V konaní žalobkyňa
nepreukázala, že ju žalovaný uviedol do omylu ohľadom podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy - kúpnej
cenyažebykonalvúmyslenajejúkorsaobohatiť.Žalobkyňunikaničnenútilo,abyzadohodnutúkúpnu

cenu pozemok žalovanému predala. Išlo o jej slobodné rozhodnutie. Súd dospel k záveru, že na strane
žalobkyne nedošlo k uneseniu dôkazného bremena ohľadom preukázania ňou tvrdených skutočností,
pre ktoré by kúpna zmluva zo dňa XX.XX.XXXX bola neplatným právnym úkonom.

10. Súd na záver poukázal aj na samotné konanie žalobkyne, ktorá spočiatku kúpnu zmluvu považovala

za platný právny úkon, keďže od nej odstúpila, a odstúpiť je možné iba od platného právneho úkonu.
Na základe tohto úkonu žalobkyne bolo aj konanie o vklade vlastníckeho práva žalovaného do katastra
nehnuteľností prerušené a žalovanému bolo uložené podať žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy. Žalovaný žalobu podal a na tunajšom súde sa vedie osobitné konanie, ktoré je
prerušené a to vzhľadom na podanie žaloby v danej právnej veci. Žalobkyňa žalobu podala až po

vykonaní dokazovania v uvedenom spore a po vyslovení predbežného právneho názoru súdu a to v
čase už pred rozhodnutím v uvedenej veci.

11.Vočirozsudkusúduprvejinštanciepodalaodvolaniežalobkyňa,zdôvodovpodľa§365CSP,vktorom
uviedla, že z pohľadu súdu prvej inštancie možno zvíťazilo „právo“, nezvíťazila však spravodlivosť. Z

pohľadu súboru pravidiel slušného správania zaužívaných medzí ľuďmi, ktoré tvoria obsah dobrých
mravov, v danom prípade došlo až k pohoršeniu podmienok a okolností, za akých žalobkyňa odpredala
svoj jediný majetok. Z pohľadu dobrých mravov sa javí nepodstatným, kto, kedy, kde a akým spôsobom
upozornil žalobkyňu na totálnu nevýhodnosť ňou uzavretej zmluvy. Javí sa nepodstatným, že žalobkyňa
najskôr zvolila odstúpenie od zmluvy z titulu nevýhodnosti zmluvy a uvedenia do omylu. Podstatným

v tomto konaní je, či právny úkon bol uzatvorený v súlade s dobrými mravmi a či nedošlo zo strany
žalovaného k takému konania, ktoré vykazuje znaky zneužitia sociálneho, zdravotného stavu a ťažkej
sociálnej a majetkovej núdze žalobkyne. Od počiatku bolo žalovanému zrejmé, že kupovaný pozemok
je pozemkom vhodným na výstavbu domu a nie kosenie, zahrnutie pozemku v územnom pláne obce.
Nie je možné ani porovnávať možnosti žalobkyne, ktorá nevlastní ani telefón, nemá elektrinu, vodu a

používa suchý záchod, s možnosťami žalovaného, ktorý má prístup ako 90% ľudí na internet, stránky
obce, k telefónu a pod. Obrana založená na svedkyni O. ktorá mu údajne uviedla sumu za trvalé trávne
porasty alebo ornú pôdu, neobstojí, pretože prístupová poľná cesta k pozemkom, existujúci postavený
dom, avizujú, že daný pozemok z trhového pohľadu je oveľa lukratívnejší. Dokazovať skutočnosť, ktorá
musí byť zrejmá z obyčajného pohľadu na pozemok v teréne, z pohľadu do mapy, je vyžadovaním

dokazovania nepodstatného, pretože žalovanému aj súdu ide o skutočnosť úplne zrejmú. Je pravda, že
obdobnemohlamaťinformáciuosvojompozemkuajžalovaná,vkonanívšakpredložilalekárskusprávu,
že trpí alkoholizmom, sociálnou núdzou a nemožnosťou mať k dispozícii informácie, ktoré sú pre iných
vecou dvoch minút. Je nepodstatné, že nedokladala súdu neskoršie lekárske správy, pretože lekársku
pomoc nevyhľadávala, za alkoholizmus sa hanbila a dokonca ho popierala. V prípade žalobkyne je jej

alkoholizmus zrejmý na prvý pohľad. Napriek uvedenému vzbudilo verejné pohoršenie u jej susedov, aj
pracovníčky katastra a tiež právnej zástupkyne, že tento človek príde pre svoj sociálny a vzdelanostný
statusojedinýsvojmajetok.Dokoncažalovanýajehoprávnyzástupcaspochybňovalimotiváciususeda,
ktorý zabezpečoval jej účasť na pojednávaní, motiváciu iných susedov, pracovníčok katastra a dokonca
i právnej zástupkyne na nezištnej pomoci žalobkyni. Asi to nebýva štandardom. Napriek tomu tvrdí, že

je neuveriteľný nepomer, ak rozdiel v kúpnej cene je taký obrovský, ako v danom prípade, oproti necelej
sume 1.000 eur je trhová cena 30.000 eur (odhad realitného makléra bol nižší, avšak k sume 20.000
tiež v obrovskom nepomere). K hodnote riadne predloženého znaleckého posudku dokonca žalovaný
a jeho právnik vznášali požiadavky na podanie trestného oznámenia na znalca, podozrievanie právnejzástupkyne za falšovanie podpisov a pod. Pritom pohoršenie z prevodu takej lukratívnej nehnuteľnosti
za necelých 1.000 eur je absurdné.

12. Pri dobrých mravoch je nevyhnutné porovnanie jednotlivých prípadov, ktoré sa v súdnej praxi
vyskytujú. Označiť človeka za nedbalého vlastníka, ktorý si „ za to“ môže sám, pretože si nič nezisťoval,
nevolal, nebrázdil po internete v prípade, keď ide o človeka s minimálnym príjmom, bez vody, elektriny,
telefónu, oddaného tvrdeniam svojho bratranca, nie je správne, pretože nedbalým by mal byť ten
vlastník, ktorého v možnostiach bolo veci zistiť z titulu vzdelania, technických možností a pod. Žalobkyňa

nie je ten prípad, je zúfalým nemajetným občanom, ktorý sa nechal zlákať vidinou 1.000 eur, ktorá sama
o sebe je pre žalobkyňu veľkým majetkom. Dobré mravy, tak ako ich vnímajú ľudia určite nezahrňujú
predaj takej lukratívnej nehnuteľnosti za sumu 1.000 eur.

13. Súd nezohľadnil ani vady kúpnej zmluvy, pretože podľa nej by žalobkyňa ani nedostala „dohodnutú“
sumu 1.000 eur, ako tvrdil sám žalovaný, že s ňou dohodol, zaviazal ju skrytým poplatkom, zmluvu jej

odovzdal nekompletnú a pod. Kúpnu cenu jej dokonca vyplácal tak, že 100 eur pri podpise a zvyšok
po vklade. Iste by nemala zaručenú sumu 1.000 eur, len 988 podľa zmluvy. Súd je povinný sám a z
úradnej povinnosti (bez ohľadu na predchádzajúce právne a neprávne postupy žalovanej), či právny
úkon - kúpna zmluva nevykazuje rozpor s dobrými mravmi. Nikto by nemal využiť rozumovú, sociálnu a
zdravotnú nedostatočnosť vo svoj prospech a už vôbec nie takým neuveriteľne markantným rozdielom v

kúpnej cene. Dôvodom neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy je, že bola uzatvorená v rozpore s dobrými
mravmi, tak ako to má na mysli ustanovenie § 39 a § 3 ods. 1 OZ. V konaní bolo listinnými dôkazmi,
ako aj výsluchom strán sporu preukázané, že žalovaný už pri uzatváraní kúpnej zmluvy nepostupoval
so žalobkyňou poctivým spôsobom, samotnú zmluvu, ktorú pripravil sám, spracoval v rozpore s ústnymi
dojednaniami so žalobkyňou, ale najmä výška kúpnej ceny bola dojednaná v hrubom nepomere s

hodnotou nehnuteľnosti. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov by mal byť
vsúladesdobrýmimravmiaprávneúkonyvrámcinichuzatváranénesmúodporovaťdobrýmmravom.V
spoločnosti, medzi občanmi vyvoláva vždy pohoršenie skutočnosť, pokiaľ dôjde viac či menej závažným
konanímniektoréhozúčastníkovobčianskoprávnehovzťahukzneužitiusociálne,rozumovoazdravotne
hendikepovanej osoby, k využitiu tiesne, neskúsenosti, rozumovej vyspelosti, rozrušeniu, dôverčivosti,

ľahkomyseľnosti, finančnej závislosti druhým účastníkom s cieľom obohatiť sa.

14. V konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, že žalobkyňa trpí syndrómom závislosti na alkohole,
sociálnou núdzou, nemá vodu, elektriku, jej príjem je vdovský dôchodok vo výške necelých 300 eur
a žije so synom, ktorý je dlhodobo nezamestnaný. Kúpnu zmluvu uzatvorila narýchlo, v jeden deň,

bez overenia a získania adekvátnych informácií vo vidine získania peňažnej sumy 1.000 eur, ktorá
však bola v hrubom nepomere k hodnote predávaného pozemku. Tento bol jej jedinou majetkovou
hodnotou, predajom ktorého mohla svoj život zlepšiť. Tvrdenie žalovaného, že kúpnu cenu vo výške
0,60 centov za m2 možno považovať za cenu primeranú vzhľadom na cenu zistenú prostredníctvom
zamestnankyne obecného úradu je účelovým tvrdením, keďže žalovaný vzhľadom na svoje schopnosti

si bol vedomý, že pozemok má ďaleko vyššiu cenu. V čase predaja už časť pozemku územný plán obce
zahrnul na účely výstavby. Už len ohliadkou pozemku je zrejmé, že sa nachádza v blízkosti novostavba
rodinného domu a prístupová poľná cesta. Oveľa vyššej hodnoty pozemku si bol vedomý, pretože ako
sám uviedol na poslednom pojednávaní, po odstúpení žalobkyne od kúpnej zmluvy, sám jej ponúkal
sumu 2.000 eur, potom 2.500 eur, až napokon 4.000 eur. Pokiaľ by si nebol od počiatku vedomý tejto

vyššej hodnoty nehnuteľnosti, neponúkal by následne žalobkyni sám štvornásobok pôvodnej ceny. Nič
by na tom nemenila ani skutočnosť, že sa chcel vyhnúť súdnemu sporu. V tom by predsa predpokladal,
že by bol úspešný, ak mala byť dojednaná kúpna cena primeraná. Žalovaný však nekonal so žalobkyňou
poctivo ani v zmluve uvedenou cenou, pretože obaja vypovedali o dohode o výške kúpnej ceny 1.000
eur, avšak žalovaný uviedol do zmluvy kúpnu cenu nižšiu. Po podpise žalobkyni uhradil iba 100 eur s

tým, že zostatok uhradí po vklade vlastníckeho práva do KN. Podľa zmluvy by bol však povinný zaplatiť
žalobkyni iba sumu 988,80 eur. V zmluve zaviazal žalobkyňu aj k úhrade správnych poplatkov, čo by
malo za následok ďalšie zníženie v zmluve dojednanej peňažnej sumy, aj tej uvedenej v rozpore s
ústnym dojednaním. Návrh na vklad podal tiež v rozpore so zmluvou sám. V originále kúpnej zmluvy
odovzdanej žalobkyni chýba prejav vôle žalobkyne predmetné pozemky predať, čo v prípade podmienky

písomnosti pri prevodoch nehnuteľností je vadou brániacou vkladu vlastníckeho práva do katastra. Nie je
bezvýznamu,žežalobkyňavypovedalanasúdezmätočne,čovšakzodpovedájejrozumovej,zdravotnej
a emocionálnej nevyspelosti.15. Nie je bez významu, že zmluva bola uzatváraná za pandémie Covid 19 s výraznými obmedzeniami
v prístupe na úrady, pohyb obyvateľstva, získavanie údajov a pod. Na druhej strane sociálna núdza
žalobkyne, skutočnosť, že nemá telefón, auto a spoliehanie sa na tvrdenia žalovaného spôsobili, že

odpredala výrazným spôsobom pozemok pod cenu a predajom nehnuteľnosti by prišla o jediný majetok,
ktorý mohol zlepšiť jej život. Žalovaný nekonal so žalobkyňou poctivo a priamo, konal narýchlo, a ani
ústne dojednania o výške kúpnej ceny neuviedol do zmluvy v súlade s ústnym dojednaním. Zaviazal
ju dokonca k úhrade správnych poplatkov. Uvedená kúpna zmluva a okolnosti jej uzatvorenia vykazujú
rozpor s dobrými mravmi, preto navrhuje žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alternatívne, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe vyhovie a žalobkyni prizná právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolacie dôvody považuje za príliš všeobecné, len
formálne, bez bližšej konkretizácie a v zásade len účelové. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že

odvolanie má silne emocionálny podtón, avšak s minimom právnej argumentácie. Žalovaný uvádza, že
so všetkými skutočnosťami, na ktoré poukazuje žalobkyňa, sa súd dostatočne a zreteľne vysporiadal
vo svojom rozsudku a konštatácia súdu v namietaných skutočnostiach sa opiera o riadne vykonané
dokazovanie. V zásade jediným argumentom, na ktorý poukazuje žalobkyňa v podanom odvolaní, je
údajnýrozporkonaniažalovanéhosdobrýmimravmi.Stoutoskutočnosťousasúdpodrobnevysporiadal

v bode 29. a 30. rozhodnutia, pričom súd nedospel k záveru o konaní žalovaného, ktoré by bolo v
rozpore s dobrými mravmi. Samotná žalobkyňa považuje uvedený rozsudok za zákonný a vydaný
v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, keď konštatuje, že pri rozhodovaní zvíťazilo
právo. Bez ďalšieho tak samotná žalobkyňa potvrdila legitimitu a zákonnosť napadnutého rozsudku.
Žalobkyňa konštatuje: „Javí sa nepodstatným, že žalobkyňa najskôr zvolila odstúpenie od zmluvy z titulu

nevýhodnosti zmluvy, uvedenia od omylu.“ Súd sa argumentačne vysporiadal aj s touto otázkou, keď v
bode 39. poukazuje na samotné konanie žalobkyne, ktorá spočiatku považovala kúpnu zmluvu za platný
právny úkon, keďže od nej odstúpila a odstúpiť je možné iba od platného právneho úkonu. Žalobkyňa
podala žalobu až po vykonaní dokazovania v predchádzajúcom súdnom spore (neplatnosť odstúpenia
od kúpnej zmluvy) a až po vyslovení predbežného právneho názoru súdu v čase pred rozhodnutím

v tomto štádiu prerušeného konania 6C/107/2022. V obidvoch súdnych sporoch týkajúcich sa tejto
nehnuteľnosti zastupuje D. Q. ten istý advokát. Toto konanie o neplatnosti kúpnej zmluvy tak možno s
vysokou pravdepodobnosťou považovať len za špekulatívne.

17. Žalobkyňa na viacerých miestach odvolania navyše zavádzajúcim spôsobom konštatuje viaceré

skutočnosti,ktorévkonanínebolipreukázané,pričomsnimipracujeakospreukázanýmiskutočnosťami,
to sa týka napríklad konštatácií vo vzťahu k samotnému žalovanému. Žalobkyňa nesprávne označuje
mená svedkov, či právne úkony, ktoré mal žalovaný vyhotoviť. V tomto kontexte vyznieva celé odvolanie
ako mimoriadne nepresvedčivé a bez hlbšej právnej argumentácie. Na strane 2 odvolania sa
konštatuje: „Obrana založená na svedkyni O., ktorá mu mala uviesť sumu za trvalé trávne porasty....“ V

skutočnosti sa nejedná o svedkyňu O., ale o svedkyňu Y.. Je potrebné poukázať, že právna zástupkyňa
žalobkyne bola účastníkom aj ďalšieho súdneho sporu, ktorý predchádzal tomuto konaniu spisovej
značky 6C/107/2022, pričom tak v konaní 6C/107/2022, ako aj v tomto konaní boli predložené dôkazy,
kde sms o výške ceny zaslala žalovanému pani Y. a nie O.. Žalobkyňa na strane 3 odvolania konštatuje:
„Je pravdou, že obdobne mohla mať informácie o svojom pozemku aj žalovaná, .....“ Aj tu poukazuje

na nepresne použitú terminológiu, keďže v tomto spore vystupuje D. Q. ako žalobkyňa a nie žalovaná.
Ako žalovaná vystupuje v spore sp. zn. 6C/107/2022. V obidvoch súdnych sporoch pritom žalobkyňu
zastupuje ten istý advokát. Zároveň však žalobkyňa sama uvádza, že obdobne ako žalovaný aj
žalobkyňamohlamaťinformáciuosvojompozemku.Žalobkyňataksamavosvojomodvolaníkonštatuje,
že informácie o pozemku mať mohla, pokiaľ ich však nemala, podporuje to len konštatáciu a závery

súdu o nedbalom vlastníkovi.
18. Žalobkyňa ďalej poukazuje na alkoholizmus, ktorý spája s nemožnosťou mať k dispozícii informácie.
Žalovaný odmieta právny konštrukt, že alkoholizmus rovná sa nemožnosť mať k dispozícii informácie.
Poukazuje na minimálnu procesnú aktivitu žalobkyne vo vzťahu k preukázaniu jej alkoholizmu a
následne nemožnosti platne uzatvoriť tento vzťah práve z tohto dôvodu, prípadne, že práve z tohto

dôvodu došlo k zneužitiu práva zo strany žalovaného. Pokiaľ si žalobkyňa myslela, že jej alkoholizmus
bolprekážkoualebovadouuzatvoreniaprávnehovzťahu,mohlavtejtovecinavrhnúťvykonanieďalšieho
dokazovania, napríklad znaleckými posudkami, ktoré by potvrdili, resp. vylúčili je schopnosť podpísať
kúpnu zmluvu. Procesné návrhy zo strany žalobkyne ohľadom ďalšieho dokazovania však v tomtosmere predložené neboli. Žalobkyňa v odvolaní zľahčuje situáciu, ak tvrdí, že je nepodstatné, ak
nedokladala súdu ďalšie lekárske správy. Zo správy, ktorú predložila, nevyplýva, že žalobkyňa bola
nejakým spôsobom obmedzená alebo pozbavená spôsobilosti na právne úkony.

19. Žalobkyňa sa na viacerých miestach odvolania venuje skutočnostiam, ktoré nesúvisia s predmetom
konania(neplatnosťkúpnejzmluvy).Poukazujenapríklad,žežalovanývpriebehukonaniaspochybňoval
ajmotiváciujejsusedaaďalšíchosôb,ktorémalizáujemnaúdajnenezištnejpomocižalobkyni.Žalovaný
jednoznačnepoukázalnavyjadrenieavýsluchžalobkynezodňaXX.XX.XXXX,ktoráuviedla,žedôvody,

pre ktoré následne odstúpila od kúpnej zmluvy nastali až po jej uzatvorení, keď jej rodinní príslušníci
aj susedia hovorili, že pozemok údajne predala za nízku cenu. Uviedla tiež, že po podpise zmluvy za
ňou prišiel jej sused, ktorý sa o predaji údajne dozvedel z Z. alebo z takej stránky, kde bolo uvedené, že
nehnuteľnosť sa predáva. Bolo to nasledujúci týždeň po podpise. Žalobkyňa potvrdila, že tento sused
chcel pozemok kúpiť, s tým, že jej dá viac. Tieto skutočnosti vyplývajú priamo z výpovede žalobkyne,
na základe čoho možno konštatovať, že aj sused pani Q. mal záujem tento pozemok kúpiť. Z tohto

dôvodu sú preto nenáležité tvrdenia žalobkyne, že žalovaný mal neoprávnene spochybňovať motiváciu
jej suseda.

20. Je ďalej neprijateľné tvrdenie žalobkyne, ktorá konštatuje „neuveriteľný nepomer“ v rozdiele v kúpnej
cene oproti trhovej cene. K tejto skutočnosti sa žalovaný už viackrát vyjadril. Rovnako to rozobral aj

súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka žalobkyňou predložených dôkazov o cene
nehnuteľnosti, žalovaný opätovne konštatuje, že žalobkyňa zaslala do súdneho spisu znalecký posudok
č. X/XXXX (znalec S.. R. K.). Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že aktuálna hodnota spornej
nehnuteľnosti je vo výške 30.700 eur. Žalovaný opätovne uvádza, že podľa jeho názoru tento znalecký
posudok nemôže byť relevantným dôkazom pre uvedené konanie. Predmetom žalobného návrhu je

posudzovanie právneho úkonu kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX. Na strane 2 znaleckého
posudku v článku I. ÚVOD bod 4 sa uvádza dátum, ku ktorému sa nehnuteľnosť ohodnocuje, ktorým
je deň XX.XX.XXXX. Žalobkyňa predložila do súdneho spisu vyjadrenie realitnej kancelárie S.. L. K.
zo dňa XX.XX.XXXX. Podľa názoru žalovaného ani takýto dôkaz pre účely tohto súdneho konania
nemožno vziať do úvahy. Realitný maklér sa vyjadruje k predpokladanej trhovej cene dňa XX.XX.XXXX,

avšak kúpna zmluva bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX. Pokiaľ teda žalovaný spochybňoval napríklad
znalecký posudok, tak práve z dôvodu, že tieto posudky neurčujú cenu nehnuteľností v čase prevodu.
Žalovaný na to viackrát upozorňoval, pričom žalobkyňa na tieto námietky nijako nereagovala a opätovne
nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie v tomto smere. Žalobkyňa si bola veľmi dobre vedomá, že všetky
odborné odhady alebo znalecké posudky, ktoré predložila, nezohľadňujú hodnotu ku dňu prevodu. S

touto otázkou sa navyše podrobne vysporiadal aj súd v bodoch 31. a 32. napadnutého rozhodnutia.
21. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje aj na nezrovnalosti listinného vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktorú
predložila súdu, je potrebné konštatovať, že pochybnosť je zjavná práve vo vzťahu k žalobkyni a nie
k žalovanému. Právna zástupkyňa žalobkyne predložila súdu kúpnu zmluvu, o ktorej tvrdí, že ide o
originál a údajne tam chýba časť vyhlásení. Žalovaný sa k tomuto vyjadril už vo svojej záverečnej

reči, keď uviedol, že jeho originál kúpnej zmluvy takéto vyhlásenia obsahuje a po štúdiu pripojeného
súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj katastrálny spis, je bez pochýb možné konštatovať, že takéto
vyhlásenia obsahujú aj kúpne zmluvy nachádzajúce sa v katastri. Je preto zarážajúce, ak žalobkyňa
namieta neúplnosť kúpnej zmluvy, pričom jediná listina, z ktorej táto údajná neúplnosť vyplýva, je zmluva
predložená žalobkyňou. Preto nie žalobkyňa, ale žalovaný môže mať pochybnosť o predloženej listine,

ktorou disponuje žalobkyňa. V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukazuje aj na zmätočnosť samotnej
výpovede žalobkyne ohľadom toho, ako sa tento namietaný originál kúpnej zmluvy dostal do dispozície
právnej zástupkyne žalobkyne. Na otázku súdu, aby sa právna zástupkyňa žalobkyne vyjadrila k tomu,
že kto predmetnú zmluvu jej predložil po prevzatí právneho zastúpenia uvádza, že to bola samotná
žalobkyňa. Na otázku právnej zástupkyne žalobkyne, aby sa žalobkyňa vyjadrila k tomu, kto predložil

túto kúpnu zmluvu právnej zástupkyni, uvádza, že ona si to nepamätá. Na otázku právnej zástupkyne
žalobkyne, aby sa žalobkyňa vyjadrila k tomu, keď podpísala túto zmluvu, či jedno vyhotovenie zmluvy
jej bolo odovzdané, tak uvádza, že ona nič nemá. Odkiaľ teda mala právna zástupkyňa túto zmluvu a
navyše s chýbajúcimi riadkami nevedno, keďže predmetom vkladového konania boli zmluvy kompletné.

22. Vo vzťahu k argumentácii žalobkyne, že kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že žalobkyňa nedostala
„dohodnutú sumu“, sa súd k tejto skutočnosti dostatočne vyjadril najmä v bode 28. rozhodnutia.
Skutočnosti ohľadom dohodnutej výšky kúpnej ceny mal navyše súd preukázané za nesporné, čo
konštatoval na pojednávaní dňa 08.04.2024. Žalobkyňa na strane 4 odvolania zavádzajúcim spôsobomkonštatuje viacero v konaní preukázaných skutočností. Okrem iného napríklad uvádza, že v konaní bolo
preukázané, že žalovaný nepostupoval poctivým spôsobom, že žalobkyňa trpí syndrómom závislosti
na alkohole, že kúpnu zmluvu uzatvorila narýchlo v jeden deň, že žalovaný vedel v čase predaja,

že časť pozemku bola územným plánom obce zahrnutá v čase podpisu zmluvy na účely výstavby.
Uvedené konštatácie sa nezakladajú na pravde a sú v rozpore s obsahom spisového materiálu a so
závermi riadne vykonaného dokazovania. Naopak v konaní bolo bez pochýb preukázané, a súd aj vo
svojom rozsudku dostatočne odôvodnil skutočnosti, že kúpna zmluva nebola uzatvorená v jeden deň,
že žalovaný nevedel v čase podpisu zmluvy, že časť pozemku bola už územným plánom obce zahrnutá

na účely výstavby. Tiež nebolo preukázané, aby syndróm závislosti od alkoholu nejakým spôsobom
obmedzoval spôsobilosť žalobkyne na právne úkony a nebolo ani preukázané, aby žalovaný konal
nepoctivým spôsobom. Ďalej namietané skutočnosti, že zmluva bola uzatvorená za pandémie Covid 19,
nesúvisia s tým, že žalobkyňa mala záujem uzatvoriť kúpnu zmluvu za vopred dohodnutú kúpnu cenu.
V tejto súvislosti žalovaný opätovne poukazuje napríklad na tieto skutočnosti. Súd na pojednávaní dňa
08.04.2024 vyslovil predbežný právny názor, že nedošlo k preukázaniu skutočností, na základe ktorých

bola podaná táto žaloba, a teda žeby žalobkyňa konala v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
že by bola uvedená do omylu zo strany žalovaného. S otázkou tiesne sa súd rozsiahlym spôsobom
vysporiadal v bode 33. až 36. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že zmluva nebola
uzatvorená v jeden deň a už vôbec nie v tiesni. Čo sa týka informácií žalobkyne ohľadom územného
plánu, žalovaný konštatuje, že podľa jeho názoru sú tieto námietky nedôvodné. Žalobkyňa mätúcim a

zavádzajúcim spôsobom uvádzala viaceré skutočnosti, najmä pokiaľ sa uvádza, že znalkyňa konštatuje,
že územný plán obce bol zverejnený od 04/2021. Následne na to žalobkyňa konštatuje, že kúpna zmluva
bola podpísaná 6 mesiacov po zahrnutí pozemku, resp. jeho časti do územného plánu. Táto skutočnosť
je konštatovaná mimoriadne zavádzajúcim spôsobom. Je zrejmé, že zverejnenie územného plánu na
pripomienkovanie a jeho schválenie predpísaným spôsobom orgánmi samosprávy sú dva úplne rozličné

pojmy. Z uvedeného nevyplýva, kedy bol územný plán schválený zákonom predpísaným spôsobom.
Nemožno si preto zamieňať pojem zverejnenia územného plánu na pripomienky s jeho schválením.
Interpretácia týchto skutočností je preto zavádzajúca. Žalovaný uvádza, že on sa nezaujíma o veci
súvisiace s rôznymi projektovými dokumentáciami, územným plánom atď., a v čase podpisu kúpnej
zmluvy nemal vedomosť, že potencionálne môže dôjsť k zmene územného plánu, prípadne, že k nemu

došlo. Vo vzťahu ku konštatácii, že žalobkyňa trpí syndrómom závislosti na alkohole, sa žalovaný vyjadril
už skôr. Opätovne len poukazuje na to, že táto skutočnosť sama o sebe nijako nezakladá právo na
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, keďže u žalobkyne nebolo konštatované obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil a priznal žalovanému náhradu trov konania.

23. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP)
v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1, 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne vo veci samej nie je dôvodné.

24. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a
v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné na posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej
inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Na všetky námietky žalobkyne uvedené v odvolaní už dal odpoveď súd prvej inštancie. Na doplnenie
považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne formulované v
podanom opravnom prostriedku, pričom v zmysle princípu neúplnej apelácie sa nezaoberal inými
prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd poukazuje na zodpovednosť

žalobkyne za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu
rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).26. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú nielen pre právnickú,

ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

27. Žalobkyňa v odvolaní vymedzuje odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h)
CSP, ktoré v odvolaní bližšie nerozvádza. Odvolacie konanie je pritom vybudované na systéme neúplnej
apelácie a obmedzenom prieskumnom princípe, čím je odvolací súd obmedzený (až na zákonné
výnimky) rozsahom svojej prieskumnej činnosti napádaného odvolania. Z podaného odvolania musí byť
zrejmé, aké právne alebo skutkové vady odvolateľ napáda, čím vlastne determinuje obsah odvolacieho
konania. Žalobkyňa odvolacie dôvody podľa citovaného ustanovenia podľa písmen a) až e) a g) bližšie

nešpecifikovala, preto odvolací súd nemohol zaujať stanovisko k týmto odvolacím dôvodom. V ďalšom
sa preto odvolací súd vo svojej argumentácii obmedzí na odvolacie námietky týkajúce sa nesprávnych
skutkový zistení súdu prvej inštancie a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

28. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky žalobkyne smerujúce voči hodnoteniu ňou

predložených dôkazov (znaleckého posudku a odhadu trhovej ceny realitnou kanceláriou). Odvolací
súd je toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, ak na dôkazy neprihliadol. Uvedený
listinný dôkaz nebol podstatný na rozhodnutie vo veci, keďže pri hodnotení kúpnej ceny je potrebné
prihliadať aj na pomerne široko koncipovanú zmluvnú voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu, čo vyplýva
zo zmluvnej slobody tvorenej nielen výberom svojho zmluvného partnera, či obsahu zmluvy, ale aj

slobodným určením kúpnej ceny. Občiansky zákonník síce v ust. § 589 uvádza, že cenu treba dojednať v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná, pričom týmito všeobecne
záväznými právnymi predpismi sa rozumie najmä zákon č. 18/1996 Z. z. o cenách, tento však v
zásade nereguluje dohadovanie výšky ceny v súkromnoprávnych vzťahoch, týkajúcich sa prevodu
nehnuteľností. Navyše, ako na to poukázal súd prvej inštancie, ako aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu,

predložené listinné dôkazy neboli vypracované v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy.

29. Čo sa týka námietky rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi, aj túto odvolací súd považuje za
nedôvodnú. Ak by totiž mal odvolací súd posúdiť otázku rozporu kúpnej zmluvy s dobrými mravmi iba
z pohľadu dojednanej nízkej kúpnej ceny, tak v tomto smere možno súčasne konštatovať, že súdna

prax sa už zhodla na názore, a teda je tu daná ustálená rozhodovacia prax aj dovolacieho súdu, že sa
„neprieči zákonu, pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy v prípade, na ktorý sa nevzťahuje cenová regulácia,
dojednajú na kúpnej cene vo výške, ktorá je buď vyššia alebo nižšia, ako cena obvyklá (trhová)“. V
rámci zmluvnej voľnosti nie je v týchto prípadoch právnym poriadkom zakázané ani dojednanie príliš
nízkej kúpnej ceny, resp. dojednanie, pri ktorom je „zvlášť hrubý nepomer medzi plnením a protiplnením

pri kúpe nehnuteľnosti“. Sama skutočnosť, že účastníci kúpnej zmluvy dohodli nízku kúpnu cenu (v
danom prípade 0,60 eur/m2), nepredstavuje rozpor so zákonom a nezakladá absolútnu neplatnosť tohto
právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ bolo uzavretie kúpnej zmluvy výsledkom
dohody účastníkov zmluvy nespätej s konaním, priečiacim sa dobrým mravom, samo dojednanie
kúpnej ceny v tejto výške nie je v rozpore s dobrými mravmi, nemá spoločensky neakceptovateľné

ciele ani dôsledky, ktoré by boli v kolízii s dobrými mravmi. Rovnako i Ústavný súd SR v uznesení z
21.06.2016, č. k. II. ÚS/412/2016-10 konštatoval, že „všeobecný súd konal v medziach svojej právomoci
a postupoval správne, keď kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti, len vzhľadom
na nízku dojednanú kúpnu cenu (1 Sk), nepovažoval za simulovaný právny úkon, ktorým malo byť
zastreté darovanie. Uzavretá kúpna zmluva obsahuje podstatné náležitosti (dohoda o predmete kúpy

a dohoda o kúpnej cene) a naopak, nemá náležitosti darovacej zmluvy, keďže v nej bola dohodnutá
kúpna cena (aj keď nízka), keď podstatnou náležitosťou darovacej zmluvy je naopak bezodplatnosť“,
ako na to poukázal v odôvodnení rozsudku aj súd prvej inštancie. Zároveň nedostatky kúpnej zmluvy,
ktoré namieta žalobkyňa, nedosahujú takú intenzitu, že by právnym následkom mala byť neplatnosť
právneho úkonu aj v súvislosti so zásadou, že v prípade pochybností má prednosť platnosť právneho

úkonu pred neplatnosťou.

30. V súdenej veci rovnako platí, že samotná skutočnosť dojednania nízkej kúpnej ceny, nepredstavuje
rozpor so zákonom a nezakladá neplatnosť tohto právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskehozákonníka. Obdobne v rozsudku sp. zn. 30Cdo/21/2012, Najvyšší súd ČR vyslovil, že nízka kúpna
cena, pokiaľ nie je v rozpore s cenovými predpismi a zároveň je výsledkom zmluvného dojednania
účastníkov bez toho, že by uzavretie právneho úkonu sprevádzala, resp. na uzatvorenie zmluvy mala

vplyv i okolnosť, v dôsledku ktorej by sa také konanie priečilo dobrým mravom, nesleduje nemravný cieľ,
ani nemá nemravný dôsledok.

31. Pokiaľ žalobkyňa v odvolaní namieta, že žalovaný jej zamlčal skutočnú hodnotu pozemku, keďže
údajne mal vedomosť o všeobecných cenách pozemkov tak ornej pôdy, ako aj stavebných pozemkov, k

tomu odvolací súd uvádza, že uvedené tvrdenia žalobkyňa nijako v konaní nepreukázala. V dňoch pred
podpisom zmluvy medzi 18. a 21. októbrom 2021 žalobkyňa mala dostatočný čas, aby si sama zistila
výšku obvyklej ceny, za ktorú sa predávajú pozemky v k. ú. O., aby predaj zvážila, resp. požadovala
vyššiukúpnucenu,akspôvodnouvýškounebolaspokojná..Vkonanísícebolopreukázané,žežalovaný
si zisťoval cenu za ornú pôdu u zamestnankyne obecného úradu, uvedené však nezakladá žiaden
predpoklad, že by žalovaný ovládal trhové ceny v k. ú. O.. Z výsledkov vykonaného dokazovania zároveň

nijako nevyplynulo, že by žalobkyňu do uzavretia kúpnej zmluvy niekto nútil, presviedčal ju k podpisu
zmluvy. Žalobkyňu na nevýhodnú cenu upozornil až sused, ktorý sa o kúpe dozvedel zo sociálnej siete
a ktorý sám prejavil záujem o kúpu predmetného pozemku.

32. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu

veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v

dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán

sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil

každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

33. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že

všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených
dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

34. K námietke o nesprávnom právnom posúdení § 365 ods.1 písm. h) odvolací súd poznamenáva,

že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.

7 Cdo 7/2010). Táto odvolacia námietka nebola naplnená.

35. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako
to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať zasvojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná

skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k
záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani
oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Odvolacou
námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo
na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo
na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a

po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli
zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení

svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II.

ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno
považovať za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia

rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil
právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

36. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.

decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.
303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou

proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, keďže tieto sú pre rozhodnutie v merite veci
bez významu.

37. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keďže odvolanie žalobkyne vo veci samej v

danom prípade nebolo dôvodné a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré
odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.40. Zákon v ust. § 257 CSP stanovuje dve základné podmienky, z ktorých by mal súd vychádzať, ak chce
uvedené moderačné právo využiť. Musí ísť o dôvody hodné osobitného zreteľa a musí ísť o výnimočné
okolnosti. Výklad týchto podmienok ponecháva zákon na súdnej praxi. Je preto vecou vždy konkrétneho

prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu o zmiernení účinkov
právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania. Súdna prax zdôraznila aj to, že pri skúmaní
existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 257
CSP treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých strán sporu
a treba vziať do úvahy nielen pomery toho, ktorý mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad

takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany sporu. Významnými z hľadiska
aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj strán
sporu v priebehu konania a pod.

41. Úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov podľa výsledku sporu, ale zvážiť,
či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv na priznanie alebo nepriznanie

náhrady účelne vynaložených nákladov. Súd prvej inštancie aplikoval na danú vec ustanovenie § 257
CSP a svoje rozhodnutie podrobne odôvodnil. S touto argumentáciou súdu prvej inštancie sa stotožnil
aj odvolací súd a vzhľadom na zásadu, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom
nie sú dve izolované konania, ale tvoria jeden celok, vzhliadol aj odvolací súd rovnaké dôvody hodné
osobitného zreteľa ako súd prvej inštancie na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej strane.

42. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).