Rozsudok – Darovacia zmluva ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 59C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123217003
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kotusová Hucová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7123217003.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Michaelou Kotusovou Hucovou v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, trvalý pobyt C. XX, zastúpeného: JUDr. Eva Hencovská, advokátka, so sídlom v Košiciach,
Bajzova 2, proti žalovanému: D. E., F.: XX XXX XXX, E. E. B. G., H. C. XXXX/X, o určenie neúčinnosti
právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Určuje, že právny úkon darovacia zmluva zo dňa 29.6.2023, ktorým spoločnosť E. E., F.:XXXXXXXX, E.
E. H. C. XXXX/X G. previedla motorové vozidlo značky H. I. H. /J. B.:K. AB hatchback, 3-dverové, typ
motora W10B16A, modrej metalízy svetlej na žalovanú obchodnú spoločnosť D. E.. F.: XXXXXXXX E.
E. H. C. XXXX/X G., je voči žalobcovi právne neúčinný.

Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 3.10.2023, v znení upresnenom na pojednávaní 30.4.2024, sa žalobca
domáhal určenia, že darovacia zmluva zo dňa 29.6.2023, ktorou spoločnosť E. E., F.:XXXXXXXX, so
sídlom H. C. XXXX/X G. previedla motorové vozidlo značky H. I. H. B.:K. L. M., X-XXXXXXX, N. H. B.,
modrej metalízy svetlej na žalovanú obchodnú spoločnosť D. E., F.: XXXXXXXX, E. E. H. C. XXXX/X
G., O. B. P. Q. neúčinná.

2. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že v konaní na Mestskom súde Košice (predtým
Okresný súd Košice II) pod sp. zn. G./XX/XXXX sa domáhal zaplatenia sumy 7.000 eur s úrokom z
omeškania 5% ročne z tejto sumy od 20.6.2019 do zaplatenia voči spoločnosti E. E., F. XX XXX XXX, E.
E. H. C. X, G. (ďalej len „dlžník žalobcu“). Rozsudkom z 26. júla 2023 v spojení s opravným uznesením
zo 4. augusta 2023 súd uložil dlžníkovi žalobcu zaplatiť mu 7.000 eur s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 7.000 eur od 20.6.2019 do zaplatenia. Dňa 7.8.2023 podal žalobca návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým sa domáhal zriadenia záložného práva k hnuteľným veciam

vo výlučnom vlastníctve dlžníka žalobcu. Záložné právo navrhol zriadiť aj k osobnému motorovému
vozidlu značky Mini Cooper, EVČ: G. XXX H., VIN: K. (ďalej len „motorové vozidlo“). Mestský súd
Košice uznesením zo 4. septembra 2023 rozhodol o zriadení záložného práva. V časti zriadenia
záložného práva na motorové vozidlo návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko dlžník žalobcu v čase
rozhodovania o návrhu nebol jeho vlastníkom. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že jediným
spoločníkom žalovaného je D. M., rovnako ako u dlžníka žalobcu, ktorý potom, čo súd rozsudkom
judikoval pohľadávku 7.000 eur, previedla osobné motorové na žalovaného. Z výpisu z obchodného

registra týchto spoločností je nespochybniteľné personálne prepojenie týchto spoločností, nakoľko
ich jediným spoločníkom a konateľom D. M.. Žalobca disponuje pohľadávkou na základe rozsudku
Okresného súdu Košice II z 26. júla 2023 sp. zn. G./XX/XXXX. Pohľadávka nebola uhradená a dlžník
žalobcu previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na žalovaného, čím sa zbavil majetku, zktorého by žalobca mohol uspokojiť pohľadávku 7.000 eur s príslušenstvom. Nakoľko vlastnícke právo k
motorovému vozidlu previedla na inú právnickú osobu, v ktorej je členom štatutárneho orgánu a zároveň
jediným spoločníkom rovnaká osoba, platí vyvrátiteľná domnienka o tom, že žalovaný mal vedomosť

o ukracujúcom úmysle dlžníka. Úmysel dlžníka je zrejmý aj z toho, že vlastníkom motorového vozidla
sa stala v krátkom časovom úseku od vydania rozsudku, na základe ktorého vznikla povinnosť vyplatiť
mu 7.000 eur.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu 11.12.2023 uviedol, že žalobca v čase podania

žaloby nedisponoval judikovanou pohľadávkou a poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6Cdo/253/2012 a 6Cdo/237/2017 ohľadne výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávky. Pokiaľ ide o
zmenšenie majetku dlžníka, tento nepredstavuje dôvod neúčinnosti právneho úkonu v prípade, ak
aj takto zmenšený majetok dlžníka postačuje na uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky.
Mestský súd Košice uznesením zo 4. septembra 2023 č. k. G.- XXX/XX/XXXX-XXX zriadil v prospech
žalobcu záložné právo k hnuteľným veciam vo výlučnom vlastníctve dlžníka žalobcu. Ide o majetok,

z ktorého je možné uspokojiť žalobcovu pohľadávku. V čase uskutočnenia odporovateľného právneho
úkonu je zrejmé, že dlžník žalobcu disponoval majetkom, z ktorého bolo a je možné uspokojiť tvrdenú
pohľadávku žalobcu. Prevod motorového vozidla nepredstavuje ohrozenie uspokojenia žalobcovej
pohľadávky a nie sú ani naplnené zákonné predpoklady na rozhodnutie o neúčinnosti tohto právneho
úkonu voči žalobcovi. Žalobca predloženými dôkazmi nepreukázal kvalifikované skrátenie dlžníkovho

majetku, ani čiastočné ohrozenie uspokojenie jeho tvrdenej pohľadávky. Účelom prevodu motorového
vozidla na spoločnosť žalovaného bola ekonomická, podnikateľská činnosť, a teda cieľom bolo použitie
vozidla na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie svojich zdaniteľných príjmov a vôbec nešlo o
zmenšenie majetku dlžníka a k ohrozeniu tvrdenej pohľadávky žalobcu. Dlžník žalobcu sa viackrát
pokúšal podať žiadosť o zmenu vlastníctva motorového vozidla (29.6.2023, 17.7.2023, 2.8.2023),

avšak z dôvodu systémovej chyby na stránke E. bola žiadosť podaná až 11.8.2023. Nie je pravdou
tvrdenie žalobcu, že motorové vozidlo bolo prepísané účelovo v krátkom časovom úseku po vydaní
rozsudku. Naviac žalobca v žalobe nekonkretizoval, o aký konkrétny právny úkon dlžníka, ktorý ukracuje
uspokojene jej vymáhateľnej pohľadávky, ide.

4. Žalobca v replike uviedol, že „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa
uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím.
Ide o vymáhateľnú pohľadávku, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní.
Uvedené konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 23. novembra 1999, sp.
zn. 3Cdo/102/99, publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky č. 3/2001 pod č. 44 (R 44/2001). Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.1VCdo/1/2022,ktorýbolpublikovanývzbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutí
súdov Slovenskej republiky č. 1/2022 pod č. 2 (R 2/2022). K obrane žalovaného, že majetok dlžníka by
malpostačovaťnauspokojeniepohľadávkyžalobcužalobcauviedol,žeouvedenejskutočnostižalovaný
nepredložil žiadny dôkaz. Finančná situácia dlžníka žalobcu nebola priaznivá, nakoľko z poslednej

účtovnej závierky z roku 2021 vyplynulo, že jeho majetok predstavuje 7.533 eur a vlastné imanie - 64.224
eur. Rovnako bol evidovaný nedoplatok preddavku poistného voči poisťovni UNION vo výške 840,65 eur
a dlh voči Sociálnej poisťovni na sociálnom poistení vo výške 1.357,55 eur. Aktuálne sa podľa verejne
dostupných údajov pohybuje dlh voči Sociálnej poisťovni na úrovni 1.778,44 eur a preddavok poistného
voči poisťovni UNION vo výške 1.147,76 eur. Proti uzneseniu, ktorým bolo zriadené záložné právo,

podal dlžník žalobcu odvolanie, v ktorom tvrdil, že časť hnuteľných vecí bola nefunkčná, a preto boli
vyhodené, časť sa v prevádzke v čase jej prevzatia nenachádzala a ostatné používaním stratili svoje
pôvodné vlastnosti, opotrebovali sa, stali sa nefunkčnými a nie je vlastníkom žalobcom označených
hnuteľných vecí, tieto neeviduje vo svojom majetku, keďže išlo o hmotný majetok krátkodobej spotreby
podliehajúci opotrebovaniu. Argumentácia žalovaného je účelová, keďže na jednej strane prezentuje,

že majetok dlžníka žalobcu sa nezmenšil a z hnuteľných vecí špecifikovaných v uznesení o zriadení
záložného práva je možné uspokojiť pohľadávku žalobcu, na druhej strane hnuteľné veci, na ktoré
malo byť zriadené záložné právo, buď neexistujú, alebo nie sú vo vlastníctve dlžníka žalobcu. Hodnota
daných hnuteľných vecí naviac nedosahuje výšku vymáhanej pohľadávky. Dlžník žalobcu v konaní
vedenom na Mestskom súde Košice sp. zn. G./XX/XXXX podal sťažnosť proti súdnemu poplatku

s odôvodnením, že jeho majetkové pomery a nepriaznivá finančná situácia mu nedovoľujú zaplatiť súdny
poplatokasúčasnepožiadalooslobodenieodpovinnostiplatiťsúdnepoplatky.Zožiadostiooslobodenie
súdnych poplatkov z 31.10.2023 vyplýva, že disponuje finančným zostatkom na účtoch spolu vo výške
1.083,76 eur. Zároveň sa však medzi peňažnými záväzkami nachádza aj dlh voči spoločnosti C. R.C. F. a.s. 2.687,49 eur. Nemožno sa stotožniť s názorom žalovaného, že prevod motorového vozidla
nepredstavuje ohrozenie uspokojenia pohľadávky žalobcu. Absurdne vyznieva argument, že účelom
prevodu motorového vozidla na spoločnosť žalovaného bola ekonomická, podnikateľská činnosť a teda

že cieľom bolo použitie vozidla na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie svojich príjmov.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že keďže žalobca nemá v čase podania žaloby pohľadávku, ktorá mu
bola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, na základe ktorého možno nariadiť výkon
rozhodnutia – exekúciu v tomto konaní o odporovacej žalobe, nemá aktívnu legitimáciu. Je zrejmé, že

v otázke správneho výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka sú rozdielne právne názory súdov a v
takom prípade je na rozhodnutí súdu prikloniť sa k jednému z právnych názorov. Ak by súd pripustil
výklad pojmu vymáhateľná pohľadávka ako pohľadávka žalovateľná, ktorej sa možno domáhať na
súde, v takomto prípade, by pre úspech v konaní veriteľa stačilo, že o svojej pohľadávke tvrdí, že
je vymáhateľná. Súd prizná žalobcovi - veriteľovi náhradu trov konania, ktoré žalovaný je povinný
znášať. Následne pohľadávku, ktorej zabezpečenie vymoženia bolo predmetom konania (podstata

odporovacej žaloby), môže neskôr súd konajúcim o pohľadávke vyhlásiť za neexistujúcu, teda žalobu
veriteľa voči dlžníkovi zamietne. Žalovaný tak bezdôvodne znáša trovy konania, ktoré musel vynaložiť
v konaní o právnu neúčinnosť, a ktoré musel zaplatiť žalobcovi – veriteľovi prípadne jeho právnemu
zástupcovi, pričom súd poskytol ochranu pohľadávke, ktorá nikdy neexistovala. Ani obnova konania
nemusíbyťúčinnýprostriedoknápravy,pretožekonanieovydaniebezdôvodnéhoobohateniasanemusí

právoplatne skončiť do jedného roku od konečného rozhodnutia vo veci určenia právnej neúčinnosti,
prípadneúdajnýveriteľaninemusípodaťžalobuopeňažnéplneniealebomôžehociajžalobuopeňažné
plnenie zobrať späť. Žalovaný zotrval na svojom názore, že prevod motorového vozidla nepredstavuje
ohrozenie uspokojenia žalobcovej pohľadávky a nie sú naplnené zákonné predpoklady na rozhodnutie
o neúčinnosti tohto právneho úkonu voči žalobcovi. Účelom prevodu motorového vozidla na spoločnosť

žalovaného bola ekonomická, podnikateľská činnosť, a teda cieľom bolo použitie vozidla na dosiahnutie,
udržanie a zabezpečenie svojich zdaniteľných príjmov a vôbec nešlo o zmenšenie majetku dlžníka a k
ohrozeniu tvrdenej pohľadávky žalobcu.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu 8.4.2024 (oboznámeného na pojednávaní) dal opätovne do

pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1VCdo/1/2022, ktorým bola
vyriešená otázka právneho výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka. Zopakoval, že dlžník a žalovaný v
tomto spore majú rovnakého jediného spoločníka ako aj konateľa a žalovaný jednoznačne vedel, že súd
prvej inštancie žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 7.000 eur spolu s príslušenstvom. Časová
nadväznosť prevodu motorového vozidla svedčí o tom, že dlžník aj žalovaný konali vedome a účelovo

znemožniť uspokojenie žalobcov pohľadávky.

7. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu
a žalobca; žalovaný po ospravedlnení jeho neprítomnosti sa pojednávania nezúčastnil. Súd preto vec
prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti (§ 180 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok;

ďalej len „CSP“).

8. Žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní upresnil právny úkon, ktorého
neúčinnosti sa domáha a žiadal, aby súd rozhodol tak, že právny úkon darovacia zmluva zo dňa
29.6.2023, ktorým spoločnosť E. E.. F.:XXXXXXXX so sídlom H. C. XXXX/X G. previedla motorové

vozidlo značky H. I. H. B.:K. L. M., X-XXXXXXX, N. H. B., modrej metalízy svetlej na žalovanú obchodnú
spoločnosť D. E.. IČO: XXXXXXXX so sídlom Moldavská cesta 1163/5 Košice, je voči žalobcovi právne
neúčinní.

9. Vychádzajúc zo skutkových tvrdení strán sporu a vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi

predloženými stranami sporu súd zistil nasledovný skutkový stav:

10. Nebolo sporné, že rozsudkom Mestského súdu Košice z 26. júla 2023 č. k. G./XX/XXXX-XXX
v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice zo 4. augusta 2023, č. k. G./XX/XXXX-XXX
bolo rozhodnuté, že spoločnosť E. E., IČO: XX XXX XXX, E. E. H. X, G. O. povinná zaplatiť žalobcovi

sumu 7.000 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.000 eur od 20.6.2019. Žalobcovi bol proti
žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.11.ZNEVÚdajeovozidlek9.4.2024vyplynulo,žeaktuálnymvlastníkomadržiteľommotorovéhovozidla
továrenskej značky H. H. I. H. B.:K. AB hatchback, 3-dverové, typ motora K., modrá metalíza svetlá,
evidenčné číslo vozidla G., je žalovaný.

12. Darovacia zmluva medzi E. E. a žalovaným bola uzavretá 29.6.2023; jej predmetom bol bezodplatný
prevod vlastníckeho práva z dlžníka ako darcu na žalovaného ako obdarovaného k motorovému vozidlu
značky Mini one Mini /RA31/31 VIN:K. L. M., X-XXXXXXX, N. H. K., modrá metalíza modrá, rok výroby
2004, evidenčné číslo vozidla G..

13. Z výpisov z obchodného registra ohľadom žalovaného vyplýva, že spoločníkom a štatutárnym
orgánom žalovaného je D. M..

14. Z výpisov z obchodného registra ohľadom spoločnosti E. E., F.: XX XXX XXX, so sídlom Moldavská
cesta 5, Košice vyplýva, že spoločníkom a štatutárnym orgánom je D. M..

15. Z výpisu z finstat.sk ohľadom spoločnosti E. E., IČO: XX XXX XXX, so sídlom Moldavská cesta 5,
Košice vyplýva, že uvedená spoločnosť mala k 2.1.2024 nedoplatok na preddavku poistného voči Union
vo výške 1.147,76 eur a dlh na sociálnom poistení k 28.12.2023 vo výške 1.778,44 eur.

16. Z účtovnej závierky obchodnej E. E. E., F.: XX XXX XXX, so sídlom Moldavská cesta 5,
Košice zostavenej k 31.12.2021 vyplýva, že výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení
predstavoval sumu - 35.243 eur.

17. Zo Sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. G./XX/XXXX-XXX z 9.11.2023

vyplynulo, že spoločnosť E.–D. E., dlžník žalobcu, v nadväznosti na svoje majetkové pomery –
finančná tieseň a absenciu finančnej hotovosti na zaplatenie súdneho poplatku a tiež skutočnosť, že
nemá hnuteľný či nehnuteľný majetok relevantnej hodnoty, ktorý by bolo možné speňažiť, požiadala
ooslobodenieodsúdnychpoplatkovazrušenieuzneseniaauloženípoplatkovejpovinnostizaodvolanie.

18. Z tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané
oslobodenie od súdnych poplatkov, vo veci vedenej pod sp. zn. G./XX/XXXX z 13.12.2023 vyplýva, že
spoločnosť E.–D. E. má vlastné imanie -76.336 eur, má dlhy voči veriteľom C. R. C. F.. 2.687,49 eur,
Sociálnej poisťovni 1.828,44 eur a zdravotnej poisťovni 840 eur; má tiež úver v E. E. 25.000 eur so
splátkou 540,10 eur mesačne. Disponuje zostatkom na účte v banke vo výške 1.083,76 eur.

19. Zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení právnych predpisov:

20. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“)
veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú

uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už
bol uspokojený.

21. Podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý
je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo
spoločníkom, b) osobou blízkou (§ 116 a § 117) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou,
v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách

a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e)
právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb
uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla
ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

22. Podľa § 42b ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.23. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

24. Žalobca žalobou doručenou súdu 3.10.2023 odporuje právnemu úkonu Darovacej zmluve uzavretej
29.6.2023, preto je zachovaná trojročná prekluzívna lehota (počítaná od urobenia úkonu, ktorému sa

odporuje) na uplatnenie práva žalobcu súdnou cestou.

25. Rozhodujúcou právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie súdu, bola otázka výkladu
zákonného pojmu „vymáhateľná pohľadávka“, teda to, či sa ňou má rozumieť žalovateľná pohľadávka
alebo vykonateľná pohľadávka.

26. Otázke výkladu pojmu vymáhateľná pohľadávka v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka
sa venuje rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lVCdo/1/2022
zo 17. mája 2022. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto uznesení celkom jednoznačne uzavrel,
že „Vymáhateľná pohľadávka v zmysle ustanovenia § 42a odsek 1 Občianskeho zákonníka je
pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom konaní“. Uvedeným rozhodnutím

došlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu o tejto otázke, preto odkaz žalovaného na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/237/2017 a 6Cdo/253/2012, ktoré
rozhodnutiu sp. zn. lVCdo/1/2022 predchádzali, nie je relevantný.

27. Na tomto mieste, vo vzťahu k tomu, čo predstavuje ustálenú rozhodovaciu prax, súd dáva do

pozornosti, že podľa rozhodnutia R 71/2018 patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho
súdu“ (§ 421 ods. 1 CSP) predovšetkým stanoviská alebo rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú
(ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je tiež prax vyjadrená opakovane
vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ

nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho
súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a z
hľadiska vecného na ne nadviazali (3 Cdo 158/2017, 4 Cdo 95/2017, 5 Cdo 87/2017, 6 Cdo 21/2017).
V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo/129/2017 z 31. októbra 2017: „S prihliadnutím
na čl. 3 Základných princípov CSP do pojmu ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu treba

zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva, prípadne Súdneho
dvora Európskej únie. Rozhodnutia súdov iných štátov, a teda ani rozhodnutia Ústavného súdu ČR a
Najvyššieho súdu ČR pod tento pojem nespadajú.“

28. Vzhľadom na uvedené sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadne výkladu pojmu

vymáhateľná pohľadávka a rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax tak, ako je prezentovaná
rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lVCdo/1/2022 zo 17. mája 2022, konštatuje,
že žalobcovi postačuje existencia pohľadávky, ktorú možno úspešne vymáhať v základnom súdnom
konaní, pričom pohľadávka na zaplatenie 7.000 eur s príslušenstvom takou nepochybne je. Napokon
bez významu je i odkaz na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorého rozhodnutia

do ustálenej rozhodovacej praxe nepatria.

29. Darovacia zmluva bola uzavretá v písomnej forme. Jej predmetom bol záväzok spoločnosti Sy-Lu
s.r.o. (dlžníka žalobcu) previesť na žalovaného bezodplatne vlastnícke právo k motorovému vozidlu.
Účastníci zmluvy sú identifikovaní určito a nezameniteľne, dohodnuté boli aj všetky obsahové náležitosti

darovacej zmluvy. Darovacia zmluva bola uzavretá v súlade s ustanovením § 628 Občianskeho
zákonníka a súd v rámci ex offo prieskumu nezistil jej rozpor so všeobecnými ustanoveniami o právnych
úkonoch a zmluvách podľa Občianskeho zákonníka, ktoré by mohli spôsobovať jej absolútnu neplatnosť.

30. Žalobca je v spore aktívne legitimovaný - je veriteľom dlžníka, keď voči nemu má pohľadávku vo

výške 7.000 eur s príslušenstvom, o ktorej bolo rozhodnuté rozsudkom Mestského súdu Košice z 26.
júla 2023 č. k. G./XX/XXXX-XXX v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice zo 4. augusta
2023 č. k. G./XX/XXXX-XXX, ktorý nie je právoplatný.31. Z odporovaného právneho úkonu v podobe Darovacej zmluvy zo dňa 29.6.2023 mal prospech
žalovaný ako obdarovaný, preto je v tomto spore preto pasívne legitimovaný.

32. Dlžník žalobcu E. E. darovacou zmluvou z 29.6.2023 svoj majetok previedol bezodplatne na
žalovaného, čím vzhľadom na bezodplatnosť odporovaného právneho úkonu nepochybne došlo
k zmenšeniu majetku dlžníka.

33. Skutkové tvrdenie žalobcu o neexistencii majetku dlžníka žalobcu, ktorý na uspokojenie pohľadávky

postačuje, t. j. že došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky žalobcu, nebolo v konaní potom, čo
žalobca toto skutkové tvrdenie podoprel listinnými dôkazmi (výpisy o finančnej kondícii dlžníka žalobcu,
postup dlžníka žalobcu v konaní sp. zn. G./XX/XXXX v súvislosti s jeho majetkovými pomermi),
žalovanýmúčinnepopretéaspochybnené(§151ods.1CSP).Žalovanýnapreukázaniemajetkudlžníka
žalovaného neuviedol relevantné skutkové tvrdenia a v nadväznosti na ne neoznačil a nepredložil žiadne
dôkazy. Zo strany žalovaného tak nebolo preukázané, že by majetok dlžníka v čase rozhodnutia súdu

o odporovacej žalobe na jej uspokojenie postačoval. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
konanie dlžníka žalobcu a žalovaného ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobcu.

34. Sporný právny úkon bol uskutočnený medzi dlžníkom žalobcu, ktorý je právnickou osobou
a žalovaným, ktorý je právnickou osobou. Členom štatutárneho orgánu – konateľom dlžníka žalobcu

je D. M., ktorý je zároveň členom štatutárneho orgánu – konateľom žalovaného. Úmysel dlžníka
ukrátiť veriteľa sa pri tomto právnom úkone medzi ním a žalovaným prezumuje ex lege, čím žalobcu
nezaťažovala povinnosť preukazovať ukracujúci (pričom postačí i nepriamy) úmysel dlžníka žalobcu;
jeho skutočný úmysel na účely procesného úspechu žalobcu nebol v tomto prípade relevantný. Keďže
platí vyvrátiteľná domnienka, že žalovaný úmysel dlžníka ukrátiť žalobcu poznal, žalovaného preto v

tomto spore na vyvrátenie domnienky, že úmysel dlžníka nemohol ani pri náležitej starostlivosti poznať,
zaťažovala povinnosť tvrdenia i dôkazná povinnosť. Žalovaný bol v tomto smere nečinný a v rámci
svojej procesnej obrany neuviedol žiadne relevantné tvrdenia a neponúkol na tieto tvrdenia nadväzujúce
dôkazy.

35. Žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na to, že v prípade vyhovenia odporovacej žalobe
bude znášať trovy odporovacieho konania, ak by aj súd pohľadávke žalobcu nevyhovel a žalobca
by judikovanú pohľadávku nemal, a preto pripustenie odporovacej žaloby bez existencie exekučného
titulu popiera zmysel odporovateľnosti. Súd v tejto uvádza, že uvedenými úvahami sa žalovaný opäť
vracia k tomu, aby veriteľ v čase podania odporovacej žaloby disponoval vykonateľnou pohľadávkou,

čo však, ako už súd uviedol vyššie, podmienkou úspešnosti odporovacej žaloby nie je; postačuje
pohľadávka vymáhateľná. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe,
ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného
právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Konanie o určenie neúčinnosti právneho
úkonu je vždy vyvolané konaním dlžníka a subjektu, ktorý mal z odporovaného úkonu prospech

a v prípade splnenia zákonných podmienok pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, sú povinní
následky neúčinnosti znášať. V prípade subjektu, ktorý mal z takého úkonu prospech, je to prirodzene
i povinnosť prípadnej náhrady trov konania o odporovacej žalobe. Iba predpoklad, že pohľadávka
žalobcu voči dlžníkovi v budúcnosti nebude úspešne judikovaná, za súčasnej situácie, že odporovacia
žaloba je prípustná i bez judikovanej pohľadávky, z ktorej môže žalovanému vzniknúť povinnosť hradiť

trovy konania, nie je dôvodom pre nepripustenie takej žaloby.

36. Pre úplnosť súd dodáva, že dôsledky tohto rozhodnutia súdu spočívajú v relatívnej neúčinnosti tejto
darovacej zmluvy vo vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným. Umožňuje viesť exekúciu na
majetok žalovaného v časti zodpovedajúcemu majetku dlžníka, ktorý v dôsledku odporovaného úkonu z

jej majetku ušiel, pričom platí, že exekučný titul na plnenie naďalej smeruje proti dlžníkovi, keď len voči
nemu (jeho majetku) sa žalobca môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky. Žalovaný v prípadnom
exekučnom konaní proti dlžníkovi bude povinný strpieť exekúciu na predmet plnenia z odporovanej
darovacej zmluvy.

37. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti žalovanému. Z obsahuspisu nevyplynuli žiadne skutočnosti (aj vzhľadom na to, čo súd uviedol v odseku 35. odôvodnenia),
ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP. O výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice
v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecný náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)).