Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/12/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8721200376
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8721200376.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: A. B. B., nar. XX.XX.XXXX, C.
D. XXX/X, XXX XX E. D., F. G., zastúpeného: JUDr. Michal Treščák, ml., advokát, Thurzova 6, Košice,
proti žalovaným: 1) H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J. XXXX/XX, H., 2) B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. J.
XXXX/XX,H.,zastúpeným:Hudzík&Partnerss.r.o.,advokátskakancelária,Mnoheľova830/15,Poprad,

IČO: 47 251 654, o určenie vlastníckeho práva s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 12C/6/2021-147 zo dňa 24.05.2023, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku II. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) rozhodol nasledovne:

„I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaní v 1. a v 2./rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške náhrady rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí.“

2. V odôvodnení súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal pasívnu vecnú legitimáciu ani jedného zo
žalovaných. Žalovaný v 1. rade nie je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu č. 62 na ul. I. J. č.XX
v H.. Predmetný byt nenadobudol žiadnym zo zákonom stanovených spôsobov v zmysle ust. §
132 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva. Výlučnou vlastníčkou predmetného bytu tak, ako to
vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. H., je žalovaná v 2. rade, ktorá byt nadobudla do svojho
výlučného vlastníctva kúpnou zmluvou po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej „BSM“). Bolo to v čase, kedy síce trvalo jej manželstvo so žalovaným
v prvom rade, ale ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené predtým súdnym rozhodnutím.
Neskorším súdnym rozhodnutím nebolo BSM obnovené. Občiansky zákonník v ust. § 148a predpokladá
situácie, kedy získaním oprávnenia na podnikateľskú činnosť niektorým z manželov môže dôjsť k
ohrozeniu majetkovej sféry druhého manžela, prípadne rodiny, preto sám zákon predpokladá možnosť
zrušenia BSM na návrh druhého manžela za účelom ochrany manželov, prípadne zvyšku rodiny pre

prípad neúspešnej podnikateľskej činnosti druhým manželom. Vydanie takého rozhodnutia nie je možné
považovaťzaobchádzaniezákona,atoanivčase,kedyvočidruhémumanželoviužjevedenáexekúcia.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen,,CSP“).Žalovanýmakoúspešnejstraneprislúcha
náhrada trov v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení po

nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.
Namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a nesprávne právne posúdenie nároku na náhradu
trov konania. Mal za to, že prvoinštančný súd rozhodoval výlučne v intenciách § 255 ods. 1 a 262

CSP a neprihliadal na iné rozhodujúce ustanovenia CSP, ako ani na skutkový stav veci, postup žalobcu
a žalovaných pred podaním žaloby a dôvod podávania žaloby.
Poukazoval na skutočnosť, že spolu so žalovaným je účastníkom exekučného konania (EX 20780/16),
kde sa žalobca ako oprávnený voči žalovanému v 1. rade ako povinnému domáha úhrady pohľadávky
vyplývajúcej z exekučného titulu - Notářsky zápis - dohoda o úhradě a uznání dluhu a dohoda o svolení a

vykonatelnosti notářskeho zápisu. Nakoľko žalovaný v 1. rade, ani ostatní povinní, nedisponujú žiadnym
relevantným majetkom, z ktorého by si vedel žalobca uspokojiť svoju pohľadávku, preto v súčinnosti
s exekútorom JUDr. Stachom Chladným žalobca zisťoval skutočnosti rozhodné pre zistenie existencie
BSM - žalovaných. Prostredníctvom exekútora žiadal Okresný súd Poprad o poskytnutie informácie,
či na ňom prebiehalo konanie o zrušenie BSM žalovaných, keď s prihliadnutím na obsah tejto odpovede
si bol žalovaný istý, že za situácie, ak na OS Poprad nebolo v dopytovanom období vedené konanie

o zrušenie BSM a žalovaní sú stále manželmi, tak BSM žalovaných v čase uskutočnenia relevantného
prevodu - kúpna zmluva z 11.02.2004 - existovalo, a relevantné nehnuteľnosti tak boli nadobudnuté
do BSM žalovaných, keď by si žalobca vedel ich speňažením uspokojiť aspoň časť svojej pohľadávky.
Okrem toho v súčinnosti s Mestom K. L. zabezpečil sobášny list a vykonal i iné kroky smerujúce
k mimosúdnemu vyriešeniu veci. V domnení, že žalovaní musia byť bezpodielovými spoluvlastníkmi

sporných nehnuteľností, podal žalobca na Okresný úrad Poprad, odbor katastra návrh na zosúladenie
právneho a faktického stavu z 03.08.2020, ktorým chcel prostredníctvom mimosúdnych prostriedkov
zabezpečiť správny zápis vlastníctva vychádzajúc z dovtedy známych informácií. Z odpovede
katastrálneho odboru bolo zrejmé, že zápis na príslušný list vlastníctva sa môže zrealizovať len
prostredníctvom judikovania skutočnosti, že nehnuteľnosti sú v BSM žalovaných. Vzhľadom na uvedené

bol žalobca v legitímnom očakávaní, že sporné nehnuteľnosti sú v BSM žalovaných a zmenu zápisu
na príslušnom liste vlastníctva docieli iba prostredníctvom súdneho konania.
Keď sa žalobca dozvedel, že BSM žalovaných bolo ešte pred realizáciou prevodu sporných
nehnuteľností zrušené, bolo zrejmé, že procesný úspech docieli iba prostredníctvom zmeny žaloby,
v ktorej sa bude domáhať určenia nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva žalovaných. Žalobcom

navrhovanú zmenu žaloby však súd prvej inštancie nepripustil (viď zápisnica o pojednávaní z 20. apríla
2022)azároveňsúdprvejinštancienijakoneprihliadolaninanávrhžalobcu,abyvsúvislostisuvádzanou
situáciou žalovaným nepriznal náhradu trov konania podľa § 257 CSP, a to nielen vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti, ale i vzhľadom na skutočnosť, že ešte pred podávaním žaloby v snahe o zmierne
vyriešenie veci so žalovanými, títo neposkytli informáciu o tom, že bolo zrušené ich BSM.

Nakoľko sa žalobca snažil zvrátiť nehospodárny postup súdu prvej inštancie, ktorým bol založený stav,
ktorýbudevyvolávaťnovéprávnespory,podalústavnúsťažnosťanajejpodkladeajnávrhnaprerušenie
konania. Ústavná sťažnosť však bola odmietnutá.
S prihliadnutím na uvádzané možno podľa žalobcu konštatovať, že tento vynaložil maximálnu snahu
na využitie všetkých prostriedkov na dôsledné poznanie skutkového a právneho stavu veci, vykonal

nevyhnutnú komunikáciu so žalovanými, z ktorej nevyplynula skutočnosť, že majú zrušené BSM
a počas konania postupoval dôsledne, keď po zistení skutočnosti na pojednávaní, že bolo zrušené
BSM žalovaných, navrhol zmenu žaloby. Žalobca preukázal i účinnú snahu o zhospodárnenie
akýchkoľvek súdnych konaní, ktoré prebiehajú, či budú prebiehať medzi žalobcom a žalovanými
a aj napriek uvedenému bol zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré s prihliadnutím na odborné

posúdenie veci zaviniť nemohol.
Podkladom pre aplikáciu § 257 CSP je zohľadnenie okolností, ktoré viedli strany konania k uplatneniu
nároku na súde a ich postoj v konaní, ako i okolnosti súvisiace so stavom konania pred začatím
sporu a so správaním sa účastníkov v priebehu sporu. Súd prvej inštancie mal preto zisťovať, či jeho
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nebude neprimerane tvrdé, posúdiť to, aký podiel niesli

strany konania na vzniku sporu a tiež prihliadať na okolnosti sporu.
Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie poznal špecifické okolnosti veci odôvodňujúce použitie
§ 257 CSP, tento bez akéhokoľvek odôvodnenia a bez akcentu na okolnosti konania, rozhodol
bez akéhokoľvek ozrejmenia jeho postupu iba v intenciách § 255 ods. 1 a § 262 CSP. Prvoinštančný
súd tak nielenže nesprávne právne posúdil otázku nároku žalovaných na náhradu trov konania

voči žalobcovi, ale svoj postup ani náležite nezdôvodnil, čím zaťažil rozhodnutie o trovách konania vadou
nepreskúmateľnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci.
Spoukazomnadôvodyodvolaniažalobcanavrhol,abyodvolacísúdnapadnutývýrokII.rozsudkuzmenil
tak, že stranám konania nárok na náhradu trov konania nepriznáva.5. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní 1/, 2/ uviedli, že súd prvej inštancie rozhodol správne aj vo
vzťahu k nároku na náhradu trov konania. Skutočnosť, že súd nepripustil zmenu žaloby, nemá žiaden

vplyv na zákonnosť konania a je možné s istotou tvrdiť, že zmena žaloby, ktorá mala po zmene
smerovať iba voči žalovanému 1/, by bola zjavne neúspešná. Tieto skutočnosti boli súdu v priebehu
procesu známe a preto nebolo hospodárne pripustiť zmenu žaloby a produkovať ďalšie zbytočné trovy
a naťahovať obdobie právnej neistoty pre žalovanú stranu. Ani súčinné konanie žalobcu s exekútorom
JUDr. Stachom Chladným, ktoré má navodzovať dojem legitimity, nie je podstatné pre toto konanie, ktoré

je len výsledkom nesprávneho právneho úsudku žalobcu, že sa bude uspokojovať z výlučného majetku
žalovaného 2/. Tvrdenie žalobcu, že sa o prekážke zrušenia BSM právoplatne rozhodnutom v roku 2000
tým istým súdom dozvedel iba v priebehu procesu, je nepravdivé, nakoľko o zrušení BSM vedel už aj
právny predchodca žalobcu, po ktorom zdedil pohľadávku voči žalovanému a túto nekompromisne a
sabsolútnoutvrdosťouuplatňujeprostredníctvomexekučnéhokonaniavočižalovanému1/.Užpoprvom
vyjadrení žalovanej strany v žalobe bolo žalobcovi známe, že dotknutý byt nepatrí do BSM žalovaných

a napriek tejto skutočnosti žalobca pokračoval v nezmyselnom procese voči obidvom žalovaným. Pokus
žalobcu o zápis žalovaného na list vlastníctva k predmetnému bytu svedčí o vysoko sofistikovanom
konaní žalobcu v snahe o dosiahnutie nenáležitej majetkovej výhody voči žalovaným, ktorí dotknutý byt
spolu s ich zdravotne hendikepovanou dcérou dlhodobo obývajú. Celé konanie žalobcu je možné vnímať
ako konanie bez akýchkoľvek zábran preukazujúce významnú absenciu ľudskosti, ktorého cieľom bolo

zbaviť žalovaných ich jediného bývania.
Je preto v tomto spore dôvodné priznať žalovanej strane náhradu trov konania lebo jednoznačné
neunesenie dôkazného bremena žalobcom, nadštandardné majetkové pomery žalobcu spojené
s majetkovými právami vyplývajúcimi z účasti v riadiacich a vlastníckych štruktúrach vo viacerých
obchodných spoločnostiach v SR aj ČR (ktoré vo vyjadrení sú riadne pomenované), dáva dostatočný

právny predpoklad na to, aby bol žalobca okrem 100 % neúspechu aj z dôvodu šikanózneho konania
zaviazaný zaplatiť žalovanej strane plnú náhradu trov súdneho konania.
Niktonemôžemaťprospechzvlastnejnepoctivosti.Žalobcapreukázateľnebolnepoctivýažalobupodal,
resp. nezobral späť včas - predovšetkým najneskôr ešte pred prvým pojednávaním, do poslednej chvíle
sa pokúšal získať nenáležitú majetkovú výhodu a uspokojiť sa z majetkových práv k bytu vo výlučnom

vlastníctve žalovanej 2/, s ktorou nikdy nemal žiaden právny vzťah. Navyše nie je úlohou žalovaných
informovať žalobcu o svojich osobných a majetkových pomeroch, aby žalobca mohol zostaviť žalobu
na určenie vlastníckeho práva k bytu alebo inú.
Žalobca nikdy nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v 1. rade, a to aj s prihliadnutím
na právoplatný rozsudok OS Poprad sp.zn. 12C/178/00 zo dňa 20.05.2000 a žalobca rovnako nikdy

nepreukázal pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade, s ktorým by on alebo jeho právny predchodca
mal akýkoľvek záväzkový vzťah. Žalovaní poukazovali na princíp právnej istoty a viac ako 23 rokov
právoplatné súdne rozhodnutie o zrušení BSM žalovaných. Nesprávne právne predpoklady a nesprávne
informácie žalobcu, ktoré podľa jeho vyjadrenia mal v čase podania žaloby, nemôžu byť vnímané
v neprospech žalovaných a tiež nemôžu zakladať žalobcovi právo na beztrestné podanie nedôvodnej

žaloby, ktorú mal súd už na začiatku odmietnuť, lebo žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a tiež
nepreukázal ani voči jednému zo žalovaných pasívnu legitimáciu. Vo vzťahu k bytu žalobca nepreukázal
naliehavý právny záujem. Jednotlivé právne úkony žalobcu od počiatku vykazujú znaky zneužívania
práva a snahu uspokojiť sa najmä na úkor žalovaného v 2. rade, ktorý nikdy nebol v akomkoľvek
záväzkovom vzťahu k žalobcovi alebo jeho právnemu predchodcovi.

Na základe uvedeného žalovaná strana navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalobcu v celom rozsahu
zamietol a žalovaným spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

6. V odvolacej replike žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že súčinnosť so súdnym exekútorom,

či orgánmi verejnej moci, nemala pre posúdenie presvedčenia žalobcu o dôvodnosti žaloby žiaden vplyv
a nemá vplyv ani na nevyhnutnosť aplikácie § 257 CSP, nakoľko práve zohľadnenie okolností, ktoré
viedli strany konania k uplatneniu nároku na súde, ich postoj v konaní ako i okolnosti súvisiace so stavom
konania pred začatím sporu nevyhnutne zakladajú nevyhnutnosť zaoberať sa dôvodom aplikácie § 257
CSP.

Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu vedel o zrušení BSM žalovaných, títo nijako nepreukázali
a neuniesli dôkazné bremeno ani vo vzťahu k preukázaniu vedomosti žalobcu o tejto skutočnosti
od svojho právneho predchodcu. Preto žalobca zdôraznil, že o skutočnosti, že žalovaní majú zrušené
BSM nevedel, čo potvrdzuje jeho postup pred podaním žaloby. Vzhľadom na uvedené, ak žalobcavonkoncom nepredpokladal, že by mohlo byť BSM žalovaných zrušené, mal súd prvej inštancie zisťovať,
či jeho rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania nebude neprimerane tvrdé, posúdiť to, aký podiel
niesli strany konania na vzniku sporu a tiež prihliadnuť na okolnosti sporu.

Bez akéhokoľvek významu je argumentácia žalovaných vzťahujúca sa k majetkovým pomerom žalobcu.
Iba samotná majetková účasť v obchodnej spoločnosti a už vonkoncom nie vykonávanie činnosti
štatutárneho orgánu nepreukazujú majetnosť predmetnej osoby. Uvedená argumentácia nemá žiaden
vplyv na posúdenie aplikácie § 257 CSP, ak žalobca neopieral dôvodnosť jeho aplikácie o svoje
sociálne pomery, ale o zohľadnenie okolností vedúcich k uplatneniu nároku, postoj v konaní a okolnosti

pred začatím sporu. V ostatnom preto zotrval na svojom odvolaní.

7.Vodvolacejduplikežalovanízdôraznili,žezpredsúdnehokonaniažalovanýchatiežpostojažalovanej
strany bolo zrejmé, že právny nárok žalobcu bol od počiatku nedôvodný, rovnako z vyjadrení žalovanej
strany ešte pred prvým súdnym pojednávaním muselo byť žalobcovi zrejmé, že dotknutý byt nepatrí
do BSM, ale naopak, je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v 2. rade a získal ho v roku 2004. Mylné

informácie a rôzne domnienky žalobcu nemôžu mať akýkoľvek vplyv na povinnosť žalobcu zaplatiť
žalovaným celkovú náhradu trov doterajšieho súdneho konania. Keď o zrušení BSM žalovaných vedel
právny predchodca žalobcu, tak žalobca vstupom do práv právneho predchodcu získal objektívnu
vedomosť o zrušení BSM žalovaných. Túto podstatnú informáciu sa žalobca opakovane dozvedel
ešte pred súdnym pojednávaním a mohol od ďalšieho, značne agresívneho a bezhlavého ataku

voči žalovaným upustiť, čo však neurobil a preto musí niesť následky svojho konania.
Istota žalobcu o tom, že neprebieha konanie o zrušenie BSM žalovaných, spojená s konaním
o speňaženie bytu obidvoch žalovaných starajúcich sa o ich spoločnú hendikepovanú dcéru za účelom
uspokojenia aspoň časti pochybnej pohľadávky, je neetickým konaním žalobcu, ktoré v žiadnom
prípade nemôže byť posudzované v zmysle § 257 CSP. Konanie žalobcu k získaniu zmeny obsahu

zápisu v katastri nehnuteľností nesie znaky zločinu podvodu v štádiu pokusu ukrývané za žiadosť
o opravu chyby v katastrálnom operáte. Nezákonné konanie žalobcu založené na nesprávnych
úvahách a predpokladoch nemôže byť na neprospech žalovaných, ktorí, ak by žalobca postupoval
zákonne, nemuseli vynaložiť žiadne prostriedky na svoju právnu obranu. Vzhľadom na uvedené navrhli,
aby odvolací súd žalovaným spoločne a nerozdielne priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného

aj odvolacieho konania.

8. Uznesením zo dňa 28.02.2024 č.k. 22Co/57/2023 Krajský súd v Prešove vrátil predmetnú vec súdu
prvej inštancie na postup podľa § 224 CSP nakoľko po preskúmaní spisu odvolací súd zistil, že vec
je potrebné vrátiť prvoinštančnému súdu na zosúladenie nesprávne uvedeného dátumu vyhotovenia

zápisniceopojednávaní,naktorombolvyhlásenýnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie(29.05.2023)
s dátumom písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku (24.05.2023).

9. Vychádzajúc z oznámenia súdu prvej inštancie zo dňa 11.03.2024 súd prvej inštancie zistil,
že v zápisnici o pojednávaní konanom dňa 24.05.2023, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, došlo

k nesprávnemu uvedeniu dňa pojednávania 29.05.2023, pričom pojednávanie sa uskutočnilo dňa
24.05.2023. O termíne pojednávania svedčia aj predvolania strán a zástupcov na pojednávaní. Uvedenú
zrejmú nesprávnosť v zápisnici opravil predseda senátu dňa 11.03.2024 (č.l. 145) a z uvedeného dôvodu
nevyhotovoval opravné uznesenie, pretože dátum na rozsudku 12C6/2021-147 je uvedený správne
a zodpovedá dňu vyhlásenia rozhodnutia.

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom
na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal úspešným žalovaným v 1. a 2.
rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v
odvolaní žiadal aplikovať ust. § 257 CSP a náhradu trov konania žalovaným nepriznať.14. Odvolací súd zástava názor, že úlohou súdu nie je len mechanicky rozhodovať o náhrade nákladov
podľa výsledku sporu, ale zvážiť, či tu neexistujú ďalšie rozhodujúce okolnosti majúce podstatný vplyv

na priznanie alebo nepriznanie náhrady účelne vynaložených nákladov. Súdu priamo zo zákona vyplýva
povinnosť pri rozhodovaní o náhrade trov konania skúmať i (ne)existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP. V žiadnom spore sa strana sporu nemôže spoliehať na to, že zmierňujúce
ustanovenie § 257 CSP sa jej nedotkne.

15. Zákon upravuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za
zavinenieprirozhodovaníonáhradetrovkonania,atovpodobeust.§257CSP.Civilnýsporovýporiadok
vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné
okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Aplikácia uvedeného ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené

všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však
ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý je potrebné v rozhodnutí náležite odôvodniť. Výnimočnosť môže
spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri skúmaní existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada súd jednak k majetkovým, osobným a sociálnym

pomerom strán sporu, ale rovnako je potrebné prihliadať aj k okolnostiam, ktoré viedli k uplatneniu práva
na súde a dôležitým je aj správanie strán sporu pred a po podaní žaloby. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že pri zohľadnení vyššie uvedených kritérií by sa javilo priznanie trov konania ako neprimerane tvrdé, je
na mieste aplikácia ustanovenia o trovách konania podľa § 257 CSP.

17. Žalobca v odvolaní tvrdí, že existuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP
spočívajúci v zohľadnení okolností, ktoré viedli strany konania k uplatneniu nároku na súde a ich
postoj v konaní, ako aj okolností súvisiacich so stavom konania pred začatím sporu a so správaním
sa účastníkov v priebehu sporu. Žalovaní 1/, 2/ jeho tvrdenia spochybňujú, zdôrazňujú skutočnosť,
že najneskôr pred prvým pojednávaním žalobca mal zobrať žalobu späť, nakoľko vedel o skutočnosti,

že predmetný byt bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej v 2. rade, ktorá ho nadobudla v roku 2004
potom,akobolozrušenéBSMžalovaných(vroku2000).Zároveňžalovanípoukazujúnanadštandardné
majetkové pomery žalobcu a na skutočnosť, že predmetný byt je jediným obydlím žalovaných a ich
hendikepovanej dcéry.
Odvolací súd konštatuje, že z hľadiska existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP

je významnou skutočnosťou aj podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu a okolnosti, ktoré žalobcu
viedli k uplatneniu nároku práva na súde. Na svoju nepriaznivú finančnú situáciu a sociálne pomery sa
žalobca neodvoláva, ani aplikáciu ustanovenia § 257 o ne neopiera, na druhej strane tie skôr naznačujú
žalovaní s poukazom, že ide o ich jediné obydlie, ako aj ich hendikepovanej dcéry.

18. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s
uvedenými skutočnosťami ako s potenciálnymi dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré zakladajú
aplikáciu ust. § 257 CSP.

19. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je

predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia

20. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup
súdu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o trovách konania postupom

vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

21. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým,
že posúdi, či v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP vo vyššie

uvedených intenciách. Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP tak,
aby jeho rozhodnutie bolo presvedčivé.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).