Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoEk/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815204289
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8815204289.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Martina Barana a JUDr. Kataríny Krochtovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 58, právne zastúpený Advocate, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 81 109 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX X., o udelenie poverenia - žiadosť zamieta, odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 9Er/423/2015-17 zo dňa16. júna
2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením
rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora K. B. R. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

zamietol.

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným
súdnemu exekútorovi K. B. R., domáhal vymoženia sumy vo výške 16 eur s príslušenstvom. Exekučným
titulombolrozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduvydanýStálymrozhodcovskýmsúdom
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR 05393/14.

3. Uviedol, že z predloženej Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX vyplývalo, že povinnému bol dňa
27.03.2012 oprávneným poskytnutý úver vo výške 100 eur. Táto zmluva mala s poukazom na ust.
§ 52 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), povahu spotrebiteľskej
zmluvy, a to aj napriek dohode zmluvných strán v bode 15. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
o tom, že v zmysle ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka sa právne vzťahy budú spravovať

Obchodným zákonníkom. Súd posúdil, že právny vzťah založený Zmluvou o úvere medzi účastníkmi
konania je s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako dodávateľa, ktorý vyplýva aj z výpisu z OR
vzťahom spotrebiteľským. Na základe uvedeného mal za to, že na právny vzťah je potrebné aplikovať
okrem Všeobecných podmienok poskytnutia úveru aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Následne súd preskúmal prijateľnosť rozhodcovskej doložky ustanovenej
samostatne v rozhodcovskej zmluve zo dňa 27.03.2012, pričom dospel k záveru, že rozhodcovská

zmluva uzavretá medzi povinným a oprávneným je typizovanou, štandardnou zmluvou, a že spotrebiteľ
nemal možnosť meniť jej obsah. V prípade rozhodcovskej zmluvy došlo k dopísaniu iba osobných údajov
povinného a takto vypísané tlačivo nie je možné považovať za individuálne dojednané podmienky.
Rovnako sa zaoberal aj vyhlásením dlžníka, z ktorého vyplývalo, že bol osobitne poučený o dôsledkoch
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Mal za to, že rozhodcovská zmluva neobsahuje kvalifikovaná
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Možnosť riešenia sporov vzniknutých zo

Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 27.03.2012, vrátane sporov o jej platnosť pred všeobecnými
súdmi Slovenskej republiky je len zdanlivá. Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu preexekučný titul znemožňovala voľbu spotrebiteľa rozhodovanie sporu všeobecným súdom. Na základe
takejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stratil brániť sa voči
takýmto nárokom na tomto súde. Mal za to, že v tomto prípade neboli splnené podmienky prijateľnosti

rozhodcovskej zmluvy. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského
súdu, a preto rozhodcovský rozsudok predstavuje nulitný právny akt. Súd prvej inštancie dospel k záveru
o rozpore exekučného titulu so zákonom podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

4.Protiuzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Odvolanieprávneodôvodnil

ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a
návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne

preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu..
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Exekučný súd nemôže skúmať
samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu.
Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov

exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom Zákona o rozhodcovskom konaní. Oprávnený
namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Poukázal na to, že
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní formou
samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmysle
§ 2 ods. 2 druhá veta predmetnej zmluvy sa účastníci zmluvy dohodli, že v prípade akéhokoľvek

sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť
za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy, t.j. povinnému nebola odňatá možnosť konať pred
všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ak v rámci rozhodcovskej doložky dodávateľ

od spotrebiteľa požaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom v
zmysle dôvodovej správy bolo úmyslom predmetnej úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde
uplatnia svoje práva. Oprávnený mal za to, že exekučný súd rozhodol nad rámec zákonných ustanovení.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu nevyjadrili.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

8. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci

konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

9. Viaceré rozhodnutia tohto odvolacieho súdu, ale aj Najvyššieho súdu SR konštatovali oprávnenie
exekučného súdu preskúmať, či predložené rozhodnutie rozhodcovského súdu bolo vydané na základe
platnej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, ževšetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo nevznikli v určenom zmluvnom alebo inom
právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní, resp. v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

10. Vo veci 3Cdo 146/2011 Najvyšší súd SR judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto
otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný.“ (Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia
Ústavného súdu vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky

sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1. novembra 2011).

11. Odvolací súd sa preto stotožňuje so súdom prvej inštancie, ktorý prioritne riešil rozhodujúcu právnu
otázku, ktorou je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy.

12. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi
vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa §
18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje

aj právnych nástupcov zmluvných strán.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

14. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi

dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou, nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná a rozhodcovský súd nemal
právomoc rozhodnúť o spore zo zmluvy a vydať spôsobilý exekučný titul.

19. Samotná rozhodcovská zmluva, ale aj okolnosti jej uzavretia musia rešpektovať súčasne úpravu
Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

20. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Kritériom prezáver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu je zväčša forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že
rozhodcovská zmluva bola predložená povinnému ako spotrebiteľovi v podobe formulárovej zmluvy, bez
možnosti zmeny jej obsahu, či výberu konkrétneho rozhodcovského súdu. Takto to bolo aj v prípade

preskúmanej rozhodcovskej zmluvy. V danom prípade ide o rozhodcovskú zmluvu podľa zákona č.
244/2002 Z. z. Vzhľadom na notoricky známu metódu uzatvárania spotrebiteľských zmlúv predkladaním
viacerých formulárov na vyplnenie niekoľko málo údajov o osobe dlžníka - spotrebiteľa, pričom na
zakladanie viacerých rôznych právnych vzťahov v tom istom čase so spotrebiteľom používa rôzne
formuláre (napr. zmluva o úvere, dohoda o uznaní záväzku, rozhodcovská zmluva), vyššie uvedený

záver (že nejde o individuálne uzavretú zmluvu) musí dodávateľ vyvrátiť (§53 ods. 3 OZ), avšak inak, ako
len poukazom na to, že použil formulár legitimizovaný zákonom. Pri nezmenenej metodike uzatvárania
spotrebiteľských zmlúv, ani v tomto prípade odvolací súd nezistil odklon od dlhoročne používanej formy
(„predloženialistinynapodpis“),apretonezistilvpredmetnejveciindividuálnedojednanierozhodcovskej
doložky.

21. Predmetné zmluvné dojednanie, resp. spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nie je spotrebiteľom individuálne
vyjednaná, je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to aj z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva uzavretá uvedeným spôsobom, v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby
na súdnu ochranu.

22. Odvolací súd sa vo vzťahu k tejto individuálne nedojednanej zmluvnej podmienke pri rozhodovaní
rovnako ako súd prvej inštancie pridržiava naďalej spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná
podmienka v štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne

dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom
konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak
síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť

sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

23. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných

podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície, ako aj čo
do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28, uznesenie
POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37, a iné).

24. Nešlo teda o individuálne vyjednanie rozhodcovskej zmluvy. Preto možno súhlasiť so súdom prvej
inštancie, ak takúto podmienku v spotrebiteľskej zmluve vyhodnotil ako neprijateľnú, neplatnú a tak
nezakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť vo veci.

25. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia
ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial: „Podmienka, ktorá deleguje

právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,
ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto

spadá do kategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane
táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice adeleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné
sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle čl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou
dobrej viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“), a opätovne

tiež rozsudok C 243/08 Pannon GSM Zrt. ca Erzsébet Sustikné Győrfi „Pokiaľ však ide o podmienku,
ktorá je predmetom sporu vo veci samej, treba pripomenúť, že Súdny dvor v bodoch 21 až 24
už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores rozhodol, že vopred stanovená
podmienka predajcom alebo spotrebiteľom v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a predajcom
alebo dodávateľom v zmysle smernice, ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc

pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v ktorého obvode sa nachádza sídlo predajcu alebo
dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice kvalifikovaná ako nekalá.“

26. V tomto prípade rozhodoval rozhodcovský súd v E. a adresa trvalého pobytu spotrebiteľa bola v
čase vydania rozhodcovského rozsudku v obci X..

27. Pre vykonanie exekúcie tak chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský rozsudok vo veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Vydaný rozsudok nie je platný, nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky
musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.

28. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku po preskúmaní predloženého návrhu na vykonanie exekúcie žiadosť o udelenie
poverenia zamietol.

29. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie ako vecne správne potvrdzuje.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
CSP pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).