Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Natália Štrkolcová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/99/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116210221
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7116210221.3
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. v spore žalobcu: IKA TRANS, spol. s r.o., so
sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 00 635 081, zastúpeného: Art or Ius, s.r.o., so sídlom
Panenská 668/24, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 038 315, proti žalovanému:
Východoslovenská energetika a. s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767, za účasti
intervenienta Východoslovenská distribučná, a. s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599
361, zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Apollo Business Center
II, blok A, Prievozská 4, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, o zaplatenie
4.138,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k.
33Cb/44/2016-439 zo dňa 24. septembra 2018, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 33Cb/44/2016-439 zo dňa 24. septembra 2018
a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť
nahradiť žalovanému a intervenientovi trovy konania v rozsahu 100 %.
2. Uviedol, že žalobca navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 4.138,81 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.897,01 eur od 21.2.2015 do zaplatenia, zo sumy
2.241,80 eur od 23.4.2015 do zaplatenia titulom ceny za dodanú elektrinu, paušálnu náhradu nákladov
spojenú s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur a nahradiť žalobcovi trovy konania.
3. Žalobca dôvodil, že ako výrobca uzavrel dňa 9.12.2014 so žalovaným ako odberateľom a
spoločnosťou Východoslovenská distribučná, a. s. ako PDS trojstrannú zmluvu o dodávke elektriny,
prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: OZE_508_2013_15, číslo zmluvy
VSE: OZE_508_2013_15_VSE (ďalej len „zmluva“). Podľa článku I. zmluvy, predmetom zmluvy je a)
záväzok výrobcu dodať elektrinu odberateľovi v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore a odovzdať
údaje o vyrobenej elektrine podľa ustanovení Prevádzkového poriadku PDS; b) záväzok odberateľa
odobraťvovlastnommeneanavlastnýúčetodvýrobcuelektrinupodliehajúcu§3ods.1písm.b)zákona
o podpore za cenu za dodávku elektriny podľa zmluvy; c) záväzok odberateľa výrobcovi zaplatiť za
odobranú elektrinu určenú cenu; f) záväzok PDS v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi
a spôsobom v tejto zmluve uvedeným zaplatiť výrobcovi doplatok podľa cenového rozhodnutia Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) vydaného výrobcovi. V článku III. bode 1 zmluvy
bolo pokiaľ ide o fakturáciu dodávky elektriny dohodnuté, že odberateľ uhrádza cenu za dodávky podľa
tejto zmluvy na základe faktúry vystavenej výrobcom, a to za podmienok a spôsobom v tejto zmluve
uvedeným. Podľa článku III. bodu 2 zmluvy, časový úsek pre vyhodnotenie a zúčtovanie dodávky
elektriny je jeden kalendárny mesiac. Po jeho uplynutí je výrobca povinný zaslať odberateľovi faktúru
do 15. dňa v mesiaci za predchádzajúci mesiac. V článku V. bode 1 zmluvy bolo dohodnuté, že zadodávku elektriny: a) cena za 1 MWh elektriny dodanej do distribučnej sústavy PDS sa stanovuje na
obdobie príslušného kalendárneho roka; b) cena na príslušný kalendárny rok je stanovená na základe
rozhodnutia ÚRSO, ktorým sa určuje cena elektriny na straty; c) úprava ceny za dodanú elektrinu je
možná len na základe platného a účinného rozhodnutia ÚRSO. Ako vyplýva z prípisu žalovaného vo
veci zaslania zmluvy zo dňa 10.12.2014, cena na straty pre rok 2015 je stanovená rozhodnutím ÚRSO
č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 vo výške 44,0150 eur/MWh. Žalobca argumentoval, že na základe
vyššie uvedených zmluvných ustanovení žalovanému v kalendárnom mesiaci január 2015 dodal 35,916
MWh elektriny za cenu 1.897,01 eur s DPH, na zaplatenie ktorej žalovaného vyzval faktúrou č. 5150004
splatnou dňa 20.2.2015 a v kalendárnom mesiaci marec 2015 dodal žalovanému 42,444 MWh elektriny
za cenu 2.241,80 eur s DPH (44,0150 eur/MWh), na zaplatenie ktorej žalovaného vyzval faktúrou č.
5150053 splatnou dňa 22.4.2015. S poukazom na uvedené eviduje pohľadávku voči žalovanému za
dodávky elektriny realizované v mesiacoch január 2015 a marec 2015 v celkovej výške 4.138,81 eur.
4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu, navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny,
no nie je subjektom, ktorému majú byť adresované v zmysle zákona č. 309/2009 Z. z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákona o podpore OZE“) právne úkony potrebné pre vznik alebo uplatnenie práva
na podporu obnoviteľných zdrojov elektriny. Dôvodil, že výrobcovia elektriny z obnoviteľných zdrojov
s právom na podporu majú zákonom stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené (Východoslovenská distribučná, a. s.).
Uviedol, že prevádzkovateľom distribučnej sústavy mu bola poskytnutá informácia, že žalobca nesplnil
povinnosti, ktoré by ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona
o podpore OZE. Nesplnenie povinností žalobcu potvrdil ÚRSO aj na svojom webovom sídle A. ,
kde zverejnil úplný zoznam výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 zákona o podpore
OZE. Tento zoznam obsahuje zariadenia výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorí
nemajú nárok na doplatok a odber elektriny za cenu elektriny na straty na rok 2015, pretože si nesplnili
oznamovaciu povinnosť o uplatnení podpory na rok 2015, vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny na nasledujúci kalendárny rok ku dňu 15.8.2014. Prílohou oznamu zverejneného ÚRSO boli
tabuľky so zoznamom výrobcov podľa ich príslušnosti k regionálnej distribučnej sústave, do ktorej
je ich výrobné zariadenie pripojené. V časti tohto zoznamu označenej ako „Výrobcovia elektriny na
území prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy Východoslovenská distribučná, a. s.“ je uvedený
žalobca. S poukazom na uvedené považoval za preukázané, že ÚRSO konštatoval u žalobcu porušenie
povinností s dôsledkami z toho vyplývajúcimi. Ďalej žalovaný uviedol, že je subjektom, ktorý je v súlade
s § 4 ods. 1 písm. b) zákona o podpore OZE poverený prevádzkovateľom distribučnej sústavy na
odber elektriny podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore OZE, ktorú výrobca dodá do distribučnej
sústavy. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o podpore OZE sa odber elektriny uskutočňuje na základe
zmluvy o dodávke elektriny. Zmluva, ktorú uzavrel so žalobcom slúži na realizáciu ustanovení zákona
v praxi, teda bola uzavretá za účelom poskytovania podpory žalobcovi ako výrobcovi elektriny. Ak
žalobca nesplnil povinnosti potrebné na to, aby si mohol uplatniť právo na podporu na ním vyrobenú
elektrinu, nemôže požadovať cenu elektriny určenú ÚRSO ako cenu elektriny na straty, teda cenu,
vyplácaním ktorej sa uskutočňuje podpora výrobcov, ktorí povinnosti pre uplatnenie podpory splnili. Ďalej
dôvodil, že zmluvou sa žalovaný zaviazal, že za elektrinu podliehajúcu podpore vyplatí žalobcovi cenu
vo výške určenej ÚRSO. V zmysle zákona o podpore OZE by v prípade splnenia predpokladov pre
uplatnenie podpory mal žalobca v roku 2015 nárok na výkup elektriny za cenu elektriny na straty vo
výške 44,015 eur/MWh. Keďže však žalobca svoje povinnosti nesplnil, nemôže si uplatňovať nárok na
regulovanú cenu elektriny na straty. Žalobcovi bola ponúknutá možnosť odberu ním dodávanej elektriny
nepodliehajúcej nároku na uplatnenie podpory za zmluvne stanovenú cenu prostredníctvom dodatku
k zmluve. Žalovaný argumentoval, že je pripravený na základe správneho daňového dokladu vyplatiť
žalobcovi bez meškania cenu elektriny určenú spôsobom, ktorý vyplýva z dodatku (teda cenu obvyklú
pri obchodovaní na spotovom trhu, kde priemerná trhová cena elektriny predstavovala v januári 2015
hodnotu 31,26 eur/MWh a v marci 2015 hodnotu 31,00 eur/MWh). Cestou uplatnenia obvyklej ceny je
žalobca schopný získať väčšinu ním požadovanej sumy (ktorú by mohol od žalovaného žiadať, ak by
splnil povinnosti podľa zákona). Uzavrel, že výlučne z dôvodov na strane žalobcu nedošlo zatiaľ ani k
vyplateniu ceny za elektrinu dodanú žalobcom žalovanému.
5. Žalobca dôvodil, že žalovaný nešpecifikoval, ktorú konkrétnu zákonnú povinnosť si nesplnil a akým
konkrétnym spôsobom konania či opomenutia si túto zákonnú povinnosť nemal splniť. Uviedol, žev decembri 2014 mu bola doručená zmluva, ktorej návrh bol výlučne vypracovaný žalovaným a
intervenientom. Táto zmluva bola bez pripomienok podpísaná žalobcom dňa 24.10.2014, žalovaným
dňa 9.12.2014 a intervenientom dňa 12.11.2014, t. zn., že bola uzavretá dňa 9.12.2014 s účinnosťou od
1.1.2015. V predmetnej zmluve boli dohodnuté záväzky jej účastníkov. Spoločne s označenou zmluvou
mu bol doručený prípis intervenienta zo dňa 15.12.2014 vo veci Oznámenia o nemožnosti uplatnenia
si podpory pre kalendárny rok 2015, v ktorom mu bolo okrem iného oznámené, že intervenient je
v zmysle platnej legislatívy povinný každoročne pripraviť podklady pre ÚRSO za účelom stanovenia
predikcie týkajúcej sa množstva vyrobenej elektriny, ktorá spadá podľa zákona o podpore OZE do
systému podpory na najbližší kalendárny rok. Pri príprave takýchto podkladov v relevancii pre rok
2015 bolo údajne zistené, že vo vzťahu k žalobcom prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku 2014 k
splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby žalobcom
prevádzkovanýzdrojpožívalpodporuvyrobenejadodanejelektrinyvkalendárnomroku2015,konkrétne
neboli naplnené podmienky upravené v ust. § 4 zákona o podpore OZE. Vzhľadom na uvedené je zo
zákona vylúčená možnosť zaradiť žalobcom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, a
teda elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možné
uplatniť si právo na podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore OZE. Na predmetné
oznámenie žalobca odpovedal prípisom zo dňa 30.12.2014, v ktorom vyjadril nesúhlas s uvedenými
tvrdeniami intervenienta a požiadal ho, aby pokračoval v odbere elektriny z bioplynovej stanice bez
prerušenia. Povinnosť predložiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy (intervenientovi)
potvrdenie o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov energie si splnil dňa 17.3.2014, kedy ho zaslal
intervenientovi doporučenou poštou pod podacím číslom RPI 1890687SK. Ďalej dôvodil, že povinnosť
oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, t. j. intervenientovi uplatnenie
podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k
15. augustu na nasledujúci kalendárny rok si voči ÚRSO splnil dňa 30.5.2014, kedy toto oznámenie
zaslal e-mailom a intervenientovi dňa 4.7.2014 toto oznámenie zaslal doporučenou poštou pod podacím
číslom RP 12125963SK, čo zdokladoval e-mailom zo dňa 30.5.2014 spolu s prílohou adresovaný ÚRSO
a hlásením pre intervenienta spolu s podacím lístkom. Žalobca uviedol, že ako odosielateľ na podacích
lístkoch je uvedená spoločnosť Tatranská mliekareň a. s. a nie on, pretože so spoločnosťou Tatranská
mliekareň a.s. má spoločné sídlo a na základe vzájomnej dohody s ňou využíva jej administratívne
služby. To, že si splnil všetky svoje povinnosti potvrdzuje aj to, že žalovaný spolu s intervenientom s ním
uzavreli zmluvu, ktorej návrh vypracovali dňa 9.12.2014, t. j. v dobe, kedy im muselo byť zrejmé, alebo
aspoň intervenientovi, či žalobca spĺňa zákonné podmienky na priznanie podpory.
6. Žalobca ďalej dôvodil, že povinnosť oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej
sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok bola do zákona o podpore OZE vložená
zákonom č. 382/2013 Z. z. Ten istý zákon zároveň doplnil do zákona o podpore OZE ustanovenie § 18e,
ktorý upravuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014. Podľa odseku 1 tohto
ustanovenia, podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby
elektriny vysoko účinnou kombinovanou výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré bolo uvedené do
prevádzky pred 1. januárom 2014, zostávajú zachované podľa doterajších predpisov. Vzhľadom na to,
že bioplynovú stanicu uviedol do prevádzky dňa 12.12.2012 (t. j. pred 1. januárom 2014) mal za to, že
povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE mu ani nevznikla.
7. Žalovaný argumentoval, že požiadal intervenienta o súčinnosť ohľadne preverenia okolností
týkajúcich sa zásielky zo dňa 4.7.2014, ktorú mal žalobca zaslať intervenientovi (oznámenie pod
podacím číslom RP912125965SK). Intervenient mu na túto žiadosť oznámil, že zásielka s podacím
číslom C. mu bola doručená dňa 8.7.2014, jej odosielateľom bola Tatranská mliekareň a. s., pričom
zásielka obsahovala žiadosť o vydanie stanoviska k projektu - D. E., vrátane projektovej dokumentácie
a mapy, v ktorej súvislosti súdu predkladá fotokópiu strany z evidencie prijatej pošty intervenienta. Ďalej
namietal, že žalobca zmluvu medzi ním, žalovaným a intervenientom, ktorá bola uzavretá 9.12.2014
prezentuje ako dôkaz splnenia si svojich povinností zo zákona o podpore OZE. Argumentoval, že
koncom roka 2014 bolo po analýze okolností súvisiacich s poskytovaním podpory výrobcom elektriny
s právom na podporu prijaté rozhodnutie, že žalovaný bude poverený prevádzkovateľom distribučnej
sústavy na výkup elektriny vyrobenej výrobcami s právom na podporu. V tejto súvislosti uviedol, že všetci
výrobcovia mali v tom čase uzatvorenú zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z
obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za
odchýlku výlučne s intervenientom. Aby bol možný odber elektriny žalovaným ako poverenou osobou,bolo potrebné v krátkom čase uzatvoriť zmluvy s viac ako 800 výrobcami elektriny s právom na podporu.
Obsah práv a povinností v novej zmluve v porovnaní s pôvodnou zmluvou (okrem vstupu nového
subjektu do zmluvného vzťahu) sa podstatne nezmenil. Ak by nedošlo k uzavretiu novej trojstrannej
zmluvy, postavenie žalobcu podľa pôvodnej zmluvy by bolo porovnateľné so súčasným postavením
(teda pre účely konania s postavením v roku 2015). Keďže však išlo o plošné prezmluvnenie všetkých
výrobcov elektriny s právom na podporu, nebolo splnenie si povinnosti výrobcu podľa § 4 ods. 2 písm.
c) zákona o podpore OZE predmetom preverovania.
8. Žalovaný sa nestotožnil ani s výkladom žalobcu ohľadne ust. § 18e ods. 1 zákona o podpore OZE.
Dôvodil, že zákon o podpore OZE ukladá výrobcom elektriny s právom na podporu rôzne povinnosti.
Jednou z nich je povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi distribučnej
sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej
elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Táto povinnosť je v nezmenenej podobe
súčasťou zákona o podpore OZE od jeho prijatia v roku 2009. Preto tvrdenie, že žalobcovi vzhľadom
na znenie § 18e zákona o podpore OZE táto povinnosť vôbec nevznikla, považoval za nesprávne.
Argumentoval, že zákonom č. 382/2013 Z. z. bolo v zákone o podpore OZE zmenené znenie ust. § 4
ods. 3, v zmysle ktorého výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa ods.
2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1
písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
9. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že:
- ÚRSO vydal žalobcovi dňa 3.2.2014 záruku pôvodu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie č.
0241/2014/ZA;
- intervenient v prílohe listu zo dňa 10.12.2014 zaslal žalobcovi zmluvu č. OZE_508_2013_15 a týmto
listom ho zároveň upovedomil, aký je správny postup pri fakturácii a tiež, že cena na straty pre rok 2015
je stanovená rozhodnutím ÚRSO č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 vo výške 44,0150 EUR/MWh;
- faktúrou č. 5150004 splatnou dňa 20.2.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny elektriny vo
výške 1.897,01 eur s DPH (1.580,84 eur bez DPH) za 01/2015 (35,916 MWh elektriny za cenu 44,0150
EUR/MWh);
- faktúrou č. 5150003 splatnou dňa 22.4.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie ceny elektriny vo
výške 2.241,80 eur s DPH (1.868,17 eur bez DPH) za 03/2015 (42,444 MWh elektriny za cenu 44,0150
EUR/MWh);
- žalobca dňa 2.2.2015 vyhotovil dodací list pre fakturačné obdobie 01/2015, podľa ktorého cena za
dodanú elektrinu predstavuje 1.580,84 eur bez DPH;
- žalobca dňa 1.4.2015 vyhotovil dodací list pre fakturačné obdobie 03/2015, podľa ktorého cena za
dodanú elektrinu predstavuje 1.868,17 eur bez DPH;
- oznámením o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 zo dňa 15.12.2014 dal
intervenient na vedomie žalobcovi, že si nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015 z dôvodu,
že v roku 2014 nesplnil všetky zákonné náležitosti pre uplatnenie podpory (neboli splnené podmienky
podľa § 4 zákona o podpore OZE);
- listom zo dňa 30.12.2014 reagoval žalobca na oznámenie intervenienta zo dňa 15.12.2014 tak, že mu
oznámil svoje stanovisko, že zákonné povinnosti na uplatnenie podpory na rok 2015 splnil;
- z fotokópie podacieho lístku žalobcu č. XXXXXXXXXXX vyplýva odoslanie bližšie neidentifikovanej
poštovejzásielkyžalobcomnaadresuVSDa.s.,Mlynská31,04291Košicesdátumompoštovejpečiatky
Poprad 1 dňa 30.12.2014;
- z fotokópie podacieho hárku č. EPH002083810 vyplýva údaj o odosielateľovi Tatranská mliekareň a.
s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, pod podacím číslom C. s uvedením adresáta Východoslovenská
distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice s bližšie neidentifikovanou poštovou zásielkou s dátumom
poštovej pečiatky Kežmarok dňa 17.3.2014;
- z e-mailu zo dňa 30.5.2014 vyplýva zaslanie hlásenia ÚRSO pre IKA TRANS, spol. s r. o. žalobcom;
- z fotokópie podacieho hárku č. EPH002690490 vyplýva údaj o odosielateľovi Tatranská mliekareň a. s.,
Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, dátum podania 4.7.2014, pod podacím číslom C. s uvedením adresáta
Východoslovenská distribučná, a. s., Mlynská 31, 042 91 Košice s bližšie neidentifikovanou poštovou
zásielkou na adresu VSD, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, s dátumom poštovej pečiatky Kežmarok
dňa 4.7.2014;
- z informácie ÚRSO pre výrobcov elektriny s právom na podporu vyplývajú údaje o nesplnení povinností
výrobcov elektriny s právom na podporu povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore
OZE (oznamovacej povinnosti voči VSD, a. s. a povinnosti podľa § 4 ods. 4 zákona o podporeOZE vrátiť neoprávnene vyplatený doplatok), pričom súčasťou predmetnej informácie je aj zoznam
výrobcov elektriny s právom na podporu, u ktorých ÚRSO nemá preukázané splnenie vyššie uvedených
povinností;
- zo zoznamu výrobcov, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 zákona o podpore OZE zverejnenom na
webovom sídle ÚRSO zo dňa 9.2.2015 vyplýva, že sa medzi nimi nachádza aj žalobca;
- z fotokópie strany z evidencie prijatej pošty spoločnosti Východoslovenská distribučná, a. s. z 8.7.2014
vyplýva, že pri zásielke č. RP91212596 pod poradovým číslom 41970 je zápis: podacia pošta Kežmarok
1, odosielateľ Tatranská mliekareň a. s., obsah správy - žiadosť o vydanie stanoviska k projektu D. E.,
PD /projektová dokumentácia/ a mapy.
10. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 3 ods. 1; 4 ods. 2 písm. c); 4 ods. 3 v znení účinnom
do 1.1.2014 a po 1.1.2014; 18e zákona o podpore OZE, ktoré obsahujú úpravu spôsobu podpory a
podmienok podpory výroby elektriny, práv a povinností výrobcu elektriny, prechodných ustanovení k
úpravám účinným od 1. januára 2014 a podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje
úpravu nepomenovaných zmlúv.
11. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o dodávke
elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_508_2013_15, spôsob určenia ceny
elektriny, množstvo odobratej elektriny žalovaným od žalobcu, spustenie fotovoltickej elektrárne žalobcu
pred 1.1.2014 a tiež to, že žalobca je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov. Za sporné medzi
stranamioznačilsúdprvejinštancieto,čisižalobcasplnilvočižalovanémusvojuoznamovaciupovinnosť
v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE.
12. Súd prvej inštancie uviedol, že intervenient ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy
neevidovalnastranežalobcukdátumu15.8.2014včasnésplneniejehopovinnostipodľa§4ods.2písm.
c) zákona o podpore OZE, preto listom zo dňa 15.12.2014 oznámil žalobcovi nemožnosť uplatnenia si
podpory pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že vo vzťahu k zdroju prevádzkovanému žalobcom nedošlo
v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú nevyhnutným predpokladom na to, aby
žalobcom prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015,
s čím žalobca nesúhlasil.
13. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že u intervenienta došlo k zmene systému fungovania a z toho
dôvodu sa navrhovalo uzatvorenie nového typu tzv. trojstrannej zmluvy, čo bolo systémom spracované
a takéto zmluvy boli aj odoslané. Avšak bez ohľadu na uzavretie tejto trojstrannej zmluvy, od 1.1.2015 si
žalobca nemohol uplatňovať nárok na podporu, pretože si nesplnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu
mu zo zákona. S poukazom na uvedené prisvedčil intervenientovi, že žalobca nemôže splnenie
oznamovacej povinnosti nahradiť ani návrhom na uzavretie zmluvy, ani uzatvorením/neuzatvorením
novej zmluvy/ponechaním plynutia pôvodnej zmluvy, ani prechodným ustanovením zákona o podpore
OZE. Za rozhodujúce súd prvej inštancie považoval, či si žalobca splnil voči intervenientovi svoju
oznamovaciu povinnosť.
14. Pri posudzovaní podacieho lístku č. XXXXXXXXXXX žalobcu o odoslaní poštovej zásielky na adresu
VSD, a. s., Mlynská 31, 042 91 Košice, s dátumom poštovej pečiatky Poprad 1, vychádzal súd prvej
inštancie z toho, že táto poštová zásielka nie je bližšie identifikovaná pokiaľ ide o jej obsah a tiež, že
je zo dňa 30.12.2014. Dôvodil, že aj keby bola bližšie identifikovaná, podstatné je, že bola odoslaná po
zákonom stanovenej lehote, t. j. po 15.8.2014.
15. Pokiaľ ide o podací hárok č. EPH002083810, súd prvej inštancie argumentoval, že sa na ňom
nachádza údaj o odosielateľovi Tatranská mliekareň a. s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, ako
dátum podania je označený deň 17.3.2014, pod podacím číslom C. a adresátom je Východoslovenská
distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice. Ide však o bližšie neidentifikovanú poštovú zásielku, z
ktorej nie je zrejmý jej obsah. Uvedené údaje o zásielke nedokazujú jej obsah, a teda ani odoslanie
dokumentov - oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny
žalobcom intervenientovi.
16. K podaciemu hárku č. EPH002690490, súd prvej inštancie uviedol, že z neho vyplýva údaj o
odosielateľovi Tatranská mliekareň a. s., Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, dátum podania 4.7.2014,
podacie číslo C., pričom aj tu ide o odoslanie bližšie neidentifikovanej poštovej zásielky žalobcomadresátovi Východoslovenská distribučná, a. s., Mlynská 31, 042 91 Košice, s dátumom poštovej
pečiatky Kežmarok dňa 4.7.2014. Uvedený údaj o poštovej zásielke ani v tomto prípade nedokazuje
podľa súdu prvej inštancie jej obsah, a teda ani odoslanie dokumentov - oznámenie o uplatnení podpory,
vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny žalobcom intervenientovi.
17. Z evidencie prijatej pošty intervenienta zo dňa 8.7.2014 mal súd prvej inštancie preukázané, že pri
zásielke C. pod poradovým číslom 41970 je uvedený zápis: podacia pošta Kežmarok 1, odosielateľ
Tatranská mliekareň a. s., obsah správy - žiadosť o vydanie stanoviska k projektu - D. E., PD /
projektová dokumentácia/ a mapy. Z uvedeného je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že zásielka
doručená intervenientovi dňa 8.7.2014 pod hore uvedeným poradovým číslom neobsahovala zákonom
požadovanédokumentyouplatnenípodporynarok2015odžalobcuadresovanéintervenientovi,naopak
v označenej zásielke bola len žiadosť o vydanie stanoviska k projektu - Teplovod Kežmarok, PD /
projektová dokumentácia/ a mapy.
18.Súdprvejinštanciepoukázal,žepodľa§4ods.2písm.c)zákonaopodporeOZEbolžalobcapovinný
oznámiť prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy (intervenientovi) uplatnenie podpory podľa
§ 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny k 15. augustu 2014 na
nasledujúci kalendárny rok, t. j. na rok 2015. Takéto oznámenie vykonané žalobcom k intervenientovi
podľa súdu prvej inštancie zo žiadneho dôkazu nevyplynulo a vzhľadom na to nepovažoval za
preukázané, že žalobca si splnil predmetnú oznamovaciu povinnosť voči intervenientovi. Dospel k
záveru, že v dôsledku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) zaniklo
žalobcovi právo uplatňovať si v roku 2015 na elektrinu vyrobenú v príslušnom zariadení na výrobu
elektriny nárok na podporu.
19. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že uplatnenie podpory zo strany výrobcu je hmotnoprávnym
úkonom, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote. Márne uplynutie tejto lehoty má
za následok, že výrobca si v nasledujúcom roku nemôže uplatniť nárok na podporu.
20. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že splnil všetky podmienky podpory na rok 2015 v intenciách
ustanovenia § 18e zákona o podpore OZE v platnom znení, súd prvej inštancie poukázal, že povinnosť
výrobcu elektriny oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie
podpory bola a je rovnaká v znení zákona o podpore OZE platnom a účinnom do 31.12.2013 aj po
1.1.2014. Novelou ust. § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE účinnou od 1.1.2014 nedošlo k zmene
podmienok podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ostali aj po
1.1.2014 nezmenené. Došlo len k zmene následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v §
4 ods. 2 a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa odseku 2,
si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1
písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.
21. Súd prvej inštancie uzavrel, že nakoľko žalobca si svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona
o podpore OZE voči intervenientovi v zákonom stanovenej lehote (do 15.8.2014) nesplnil, nemôže si na
elektrinu vyrobenú vo svojom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c)
na nasledujúci kalendárny rok, t. j. na rok 2015. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie žalovanej
sumy s príslušenstvom, preto žalobu zamietol.
22. Návrh žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedka zamietol z dôvodu, že obrana
žalovaného a intervenienta spočívajúca v ich skutkových tvrdeniach bola dostačujúca na vyvrátenie
skutkových tvrdení žalobcu. Súd prvej inštancie preto upustil od vykonania ďalšieho dokazovania,
pretože listinné dôkazy predložené žalovaným a intervenientom jednoznačne podľa neho preukazujú
nesplnenie si zákonných povinností žalobcu voči intervenientovi.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa §§ 255 ods. 1, 262 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že žalovanému a intervenientovi,
ktorí mali v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
24. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1
písm. e) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
25.Pokiaľideoodvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.b)CSPžalobcadôvodil,ženapadnutýrozsudok
nie je náležite odôvodnený, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Poukázal, že v konaní pred súdom
prvej inštancie argumentoval, že zmluvný vzťah medzi stranami je potrebné posudzovať z pohľadu
súkromnej autonómie zmluvných strán, že podrobne argumentoval k problematike prechodného
ustanovenia § 18e ods. 1 zákona č. 309/2009 Z. z., ale aj tým, že pokiaľ by súd prvej inštancie
neprisvedčil zmluvnému nároku žalobcu, bolo potrebné jeho nárok posúdiť podľa kritéria bezdôvodného
obohatenia. Mal za to, že vyššie uvedené argumenty sú v priamej antagónii k výroku, no súd prvej
inštancie sa s nimi nevysporiadal. Dôvodil, že nemôže dostatočne a účinne argumentovať a brániť
sa proti niečomu, čo nie je v napadnutom rozsudku uvedené a tým došlo k popretiu jeho práva na
spravodlivé súdne konanie.
26. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP žalobca poukázal, že (i) ako sprievodným
listom intervenienta zo dňa 10.10.2014 spolu s návrhom zmluvy o dodávke a doplatku 2015, ktoré
boli doručené žalobcovi, (ii) tak aj uzavretím zmluvy dňa 9.12.2014 v spojení so sprievodným listom
intervenienta zo dňa 10.12.2014 intervenient a žalovaný uznali v zmysle § 323 Obchodného zákonníka
svoj záväzok zodpovedajúci nárokom žalobcu na poskytnutie podpory. Podstata uznania záväzku v
zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka spočíva v nastúpení vyvrátiteľnej právnej domnienky,
že uznaný záväzok v čase jeho uznania trvá. V dôsledku takejto domnienky dochádza k zmene
procesného postavenia veriteľa (žalobcu), pretože dôkazné bremeno o neexistencii záväzku zaťažuje
dlžníka (žalovaného a intervenienta) a to s poukazom na § 192 CSP. V dôsledku uvedenej kvalifikácie
spomenutých právnych úkonov, ktoré predstavujú aj uznanie záväzku mala nastúpiť zo strany súdu prvej
inštancie aplikácia ust. § 192 CSP.
27. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalobca poukázal, že v konaní tvrdil, že si
svoju povinnosť voči intervenientovi podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE riadne a včas splnil
prostredníctvomoznámeniadoručenéhointervenientovidňa8.7.2014vpoštovejzásielkespolusďalšími
dokumentmi, pričom predložil dôkaz o odoslaní takejto zásielky a jej hmotnosti. Intervenient namietal, že
podateľňa pre neho činná eviduje príjem uvedenej zásielky avšak neeviduje, že by jej prijatým obsahom
bolo predmetné oznámenie. Žalobca poukázal, že zo svedeckej výpovede pracovníčky podateľne
činnej pre intervenienta v konaní pred súdom prvej inštancie sp. zn. 33Cb/70/2015 vyplynulo, že
evidencia obsahu prijatých zásielok neprebieha podľa formalizovaných pravidiel a je veľmi nepresná a
nespoľahlivá, preto žalobca navrhol vypočutie F. C. G., ktorý predmetnú zásielku pripravoval a odovzdal
na poštovú prepravu a zároveň navrhoval, aby intervenient v konaní pred súdom prvej inštancie predložil
originál predmetnej jemu doručenej zásielky tak, ako ju obdržal (s celým jej obsahom a obálkou), čo by
umožnilo preverenie jej hmotnosti a porovnanie oproti hmotnosti uvedenej na doklade o jej odovzdaní
na poštovú prepravu. Okrem toho navrhoval, aby k okolnostiam a dôvodom uzavretia zmluvy v čase po
15.8.2014 boli vypočuté osoby, ktoré zmluvu a sprievodné listy k jej návrhu podpisovali za intervenienta.
Súd prvej inštancie rozhodol, že vypočutie svedka F. C. G. nevykoná, pretože už inak (t. j. iba na základe
tvrdenia intervenienta a výpisu z evidencie doručenej pošty podateľne činnej pre intervenienta, ktorá
bola nepresná a nespoľahlivá) mal za nepochybné, že žalobca si svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2
písm. c) zákona o podpore OZE nesplnil riadne a včas. Dôvodil, že súd prvej inštancie tak tvrdeniu
intervenienta pripísal väčšiu váhu ako tvrdeniam žalobcu a popri tom aj zotrel z povrchu zemského
relevantné návrhy žalobcu na dokazovanie, ktoré mali priamu schopnosť odstrániť rozdiel v tvrdeniach
zúčastnených strán. K návrhu žalobcu na ostatné dokazovanie sa súd prvej inštancie ani len nevyjadril.
Postup súdu prvej inštancie považoval žalobca o to za paradoxnejší, že je objektívne nemožné, aby
mohol inak preukázať to, čo bolo obsahom predmetnej poštovej zásielky pri jej otvorení v podateľni
činnejpreintervenienta.Obzvlášťzasituácie,akuvedenápodateľňanefungovalapodľaformalizovaných
pravidiel a jej evidencia nebola presná a spoľahlivá. Vyššie uvedený postup súdu prvej inštancie hodnotil
zároveň aj ako narušenie rovnosti zbraní a porušenie práva na spravodlivý súdny proces.28. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca argumentoval, že v konaní
pred súdom prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkyne F. H., ktorá v inom konaní vedenom
pred súdom prvej inštancie (sp. zn. 33Cb/70/2015), ktorého účastníkmi sú žalovaný a intervenient
vypovedala k fungovaniu podateľne intervenienta a k evidovaniu príjmu a následného spracovania
zásielok doručovaných do tejto podateľne. Táto svedkyňa pracovala v relevantnom čase roku 2014
ako zamestnankyňa v spoločnej podateľni činnej aj pre žalovaného a intervenienta. Žalobca uviedol,
že menovaná svedkyňa potvrdila, že ak do podateľne došla zásielka, v ktorej boli viaceré dokumenty,
nerozlišovalo sa to, neoddeľovalo a evidovalo sa to iba ako jeden dokument. Teda záznam v poštovej
knihe ohľadne prijatia doručenej zásielky zaslanej za žalobcu dňa 8.7.2014 (kde sa indikuje iba príjem
jedného alebo iba niekoľkých dokumentov) nemá a nemôže mať výpovednú hodnotu vo vzťahu k
tomu, že by v tejto zásielke nebol žalobcom tvrdený dokument. Vyššie uvedené však bolo súdom prvej
inštancie ignorované. Žalobca dôvodil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že obsahom zásielky zo dňa 4.7.2014 doručenej do
podateľne činnej aj pre intervenienta dňa 8.7.2014 nebolo oznámenie o uplatnení podpory, pretože toto
oznámenie nebolo v evidencii doručenej pošty zaevidované. Uvedený záver je však nesprávny, pretože
výpoveď menovanej svedkyne svedčí o inom skutkovom stave a to o tom, že výpis z poštovej knihy
v časti jej záznamu o prijatí a obsahu zásielky riadne a spoľahlivo nezodpovedá (a podľa uvedenej
svedeckej výpovede ani nemôže zodpovedať) skutočnosti a to vzhľadom na prax uvedenej podateľne
pri evidovaní zásielok.
29. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca uviedol, že zmluva bola
uzavretá dňa 9.12.2014. Jej účinnosť bola vždy (t. j. v jej návrhu a aj v jej konečnej podpísanej
podobe) predpokladaná od 1.1.2015 a aj doba jej trvania bola vždy predvídaná na dobu určitú - do
zániku práva žalobcu na podporu dodávky elektriny za cenu na straty (viď. čl. VII. bod 18. a bod
20. zmluvy). Právo žalobcu na podporu nikdy nezaniklo (čo medzi stranami nebolo sporné a ani
napadnutý rozsudok zánik takéhoto práva nekonštatuje). Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
zdôrazňoval, že zmluva o dodávke a doplatku 2015 bola uzavretá na návrh a podľa návrhu intervenienta
a žalovaného zo dňa 10.10.2014. Teda v čase po 15.8.2014, kedy žalovaný a najmä intervenient museli
bezpodmienečne vedieť, či si žalobca voči intervenientovi splnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm.
c). Žalobca tiež poukazoval na okolnosti uzavretia uvedenej zmluvy, najmä na obsah sprievodného
listu intervenienta zo dňa 10.10.2014 a aj sprievodného listu intervenienta zo dňa 10.12.2014, ktorý
obsahoval inštrukcie pre žalobcu k fakturovaniu podpory za rok 2015 v nadväznosti na uzavretie
zmluvy. Vzhľadom na súkromnoprávnu povahu vzťahu založeného zmluvou žalobca poukazoval na
nevyhnutnosť interpretovania návrhu uvedenej zmluvy a jej uzavretia v zmysle pravidiel podľa § 266
Obchodného zákonníka, ako aj s ohľadom na súkromnú autonómiu subjektov súkromnoprávneho
vzťahu, zásadu pacta sunt servanda, ochranu dobromyseľnosti, preferenciu platnosti právneho úkonu
a irelevantnosť prípadného omylu na strane intervenienta a žalovaného. Napadnutý rozsudok, vrátane
jeho odôvodnenia, však uvedené podľa žalobcu neberie do úvahy. Jediné, čo súd prvej inštancie
konštatoval je, že došlo u intervenienta k zmene systému fungovania a z toho dôvodu sa navrhovalo
uzatvorenie nového typu tzv. trojstrannej zmluvy, čo bolo systémom spracované, a také zmluvy boli
aj odoslané. Avšak bez ohľadu na to, či výrobca uzatvoril túto novú trojstrannú zmluvu alebo by ju
vôbec nebol uzatvoril, od 1.1.2015 si takýto výrobca (žalobca), nemohol uplatňovať nárok na podporu,
pretože si nesplnil oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu zo zákona. Tento záver napadnutého rozsudku
žalobca považoval za nesprávny. Zdôraznil, že prejav vôle žalovaného a intervenienta spočíval v ich
úmysle uzavrieť zmluvu o dodávke a doplatku 2015 tak, aby táto nadobudla účinnosť od 1.1.2015, a
tým nevyhnutne aj v ich úmysle poskytovať žalobcovi podporu podľa nej s účinnosťou od 1.1.2015
pre rok 2015 (príp. aj nasledujúce roky). Takýto úmysel bol žalobcovi známy práve z prejavenej vôle
intervenienta a žalovaného v návrhu zmluvy, zo sprievodného listu intervenienta zo dňa 10.10.2014, ako
aj zo skutočnosti, že uvedené dokumenty boli žalobcovi doručené takmer 2 mesiace po 15 8.2014.
30. Ďalej žalobca k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP uviedol, že už v konaní
pred súdom prvej inštancie poukázal na to, že sprievodný list intervenienta zo dňa 10.10.2014 spolu
s návrhom zmluvy, ktoré mu boli doručené, ďalej uzavretie zmluvy o dodávke a doplatku 2015 zo dňa
9.12.2014 a sprievodný list intervenienta zo dňa 10.12.2014, predstavujú uznanie záväzku intervenienta
a žalovaného zodpovedajúceho nielen právu žalobcu na poskytnutie podpory podľa zákona č. 309/2009
Z. z., ale aj nároku na uvedenú podporu, čo automaticky predurčuje nevyhnutnosť aplikovania ust. §
192 CSP.31. K nesprávnemu právnemu posúdeniu vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalobca
argumentoval, že žalovaný a ani intervenient nikdy nespochybnili, že by žalovaný od žalobcu uvedenú
elektrinu neodobral a tiež nebolo nikdy spochybňované ani jej dodané a odobraté množstvo. Žalovaný
napriek tomu, že predmetnú elektrinu odobral, zužitkoval ju a mal z nej prospech, nezaplatil za ňu
žalovanému odplatu. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že bez ohľadu na právnu
kvalifikáciu žalobou uplatneného nároku (plnenie zo zmluvy alebo vydanie bezdôvodného obohatenia) je
nesporné, že mu prináleží prinajmenšom nárok na peňažné plnenie vo výške bezdôvodného obohatenia
(t. j. nárok vo výške 2.926,19 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.347,28 eur od
21. 2. 2015 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.578,91 eur od 23.4.2015
do zaplatenia) a jeho nárok je minimálne v tejto časti dôvodný a nesporný. Súd prvej inštancie však
uvedené nevzal do úvahy.
32. Pokiaľ ide o právne posúdenie uplatnenia prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 zákona o podpore
OZE žalobca argumentoval, že toto ustanovenie predstavuje vyjadrenie hmotnoprávnej intertemporality.
Aj napriek tomu, že zákon o podpore OZE v jeho znení účinnom od 1.1.2014 reguluje už existujúce
vzťahy do budúcnosti, určité právne stavy, úkony a udalosti, resp. ich parciálne prvky (v danom prípade
podmienky podpory výroby elektriny, ktoré generujú subjektívne právo na podporu) sa spravujú naďalej
podľa právnej úpravy účinnej pred 1.1.2014. V zmysle prechodného ustanovenia § 18e ods. 1 však
pre zariadenia na výrobu elektriny uvedené do prevádzky pred 1.1.2014 majú byť aplikované práve
dovtedajšie podmienky podpory.
33. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne
správny. Uviedol, že napadnutý rozsudok je zrozumiteľný, jasný a riadne odôvodnený. Súd prvej
inštancie sa v jeho odôvodnení dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými
pre rozhodnutie vo veci samej a svoje právne úvahy a posúdenia náležite zdôvodnil. Poukázal na
skutočnosť, že právo na spravodlivý súdny proces nie je možné vykladať tak extenzívnym výkladom, že
by bol súd povinný reagovať na každý argument ktorejkoľvek zo strán sporu.
34. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP intervenient poukázal
na sudcovskú koncentráciu konania, s ohľadom na ktorú dôvodil, že žalobca objektívne mohol
návrhy na vykonanie dokazovania výsluchmi svedkov vykonať už v skorších štádiách konania v
rámci svojej žaloby alebo repliky, nie až v závere konania. Mal za to, že takéto konanie žalobcu
nesledovalo zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania, práve naopak, realizácia žalobcom oneskorene
navrhovaných dôkazov by viedla v rozpore s článkom 5 CSP k predlžovaniu súdneho konania
a bezdôvodným prieťahom. Vzhľadom k uvedenému považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý
vykonanie navrhovaných dôkazov odmietol, za správny a súladný s ust. § 153 CSP.
35. Pokiaľ ide o základnú spornú otázku, ktorou bolo splnenie si zákonnej povinnosti žalobcu,
ktoré žalobcovi ako výrobcovi elektriny s právom na podporu ukladá povinnosť oznámiť ÚRSO a
intervenientoviakoprevádzkovateľoviregionálnejdistribučnejsústavyuplatneniepodporypodľa§3ods.
1 písm. b) a c) zákona o podpore OZE, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k
15. augustu na nasledujúci kalendárny rok intervenient dôvodil, že táto povinnosť bola a je v § 4 ods. 2
písm. c) zakotvená od 1.10.2010. Zákonom č. 382/2013 Z. z. bolo s účinnosťou od 1.1.2014 do znenia
§ 4 ods. 3 zahrnuté ustanovenie, v zmysle ktorého výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý si
nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 2 si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu
elektriny uplatniť právo podľa odseku 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Intervenient mal
za to, že súd prvej inštancie skúmaniu oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku venoval dostatočnú
pozornosť a riadne sa vysporiadal so všetkými spornými otázkami s tým súvisiacimi. Dôvodil, že žalobca
v celom konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal splnenie
svojej oznamovacej povinnosti. K námietke žalobcu, že v čase uzatvárania zmluvy o dodávke elektriny
s účinnosťou od 1.1.2015 mal intervenient aj žalovaný už mať vedomosť o tom, či si žalobca svoje
povinnosti splnil alebo nie, intervenient uviedol, že predmetná zmluva a plnenia z nej pre všetky zmluvné
strany vyplývajúce, je uzatvorená nie len na rok 2015, ale na celé obdobie, počas ktorého má žalobca
akovýrobcapriznanéprávonapodporu,tzn.žejeuzatvorenádlhodoboaupravujevzájomnúspoluprácu
všetkýchzmluvnýchstránaichprávaapovinnostinadlhodobéčasovéobdobie,pričomvprípadeplnenia
si všetkých zákonom stanovených povinností všetkými zmluvnými stranami, je predmetná zmluva a
ňou založená spolupráca výhodná pre všetky jej zmluvné strany, obzvlášť pre samotného žalobcu akovýrobcu. Vzhľadom k uvedenému by malo byť preto práve v záujme samotného žalobcu ako výrobcu
svojim konaním plnenie predmetnej zmluvy neznemožňovať.
36. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že argumentácia uvedená vo vyjadrení intervenienta k odvolaniu
je nesprávna a účelová. Dôvodil, že napadnutý rozsudok zhodne s intervenientom vychádza z toho,
že žalobca nepreukázal splnenie oznamovacej povinnosti voči intervenientovi v termíne do 15.8.2014
aj napriek (i) existencii poštovej zásielky C. zo dňa 4.7.2014 doručenej intervenientovi dňa 8.7.2014,
(ii) tvrdeniu žalobcu o obsahu tejto zásielky, (iii) návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania svedeckou
výpoveďou F. C. G., ktorý uvedenú zásielku pripravoval, kompletizoval a odoslal poštou na adresu
intervenienta. Zdôraznil, že celým konaním pred súdom prvej inštancie sa tak tiahne zásadná otázka,
na ktorú žalobca od počiatku poukazoval a súd prvej inštancie potrebu jej objasnenia a správnej právnej
kvalifikácie ignoroval a síce, prečo intervenient navrhol z vlastnej iniciatívy žalobcovi (listom zo dňa
10.10.2014) uzavretie zmluvy, podľa ktorej sa zaviazal vyplácať žalobcovi doplatok a odoberať od neho
prostredníctvomžalovanéhoelektrinuzajejcenunastratypráveod1.1.2015(anietedaažod1.1.2016),
keď v čase predloženia takéhoto návrhu musel vedieť, či si žalobca splnil alebo nesplnil svoje povinnosti.
37. Pokiaľ ide o nevykonanie navrhnutých dôkazov žalobca v odvolacej replike argumentoval, že spor
bol začatý na základe žaloby doručenej súdu prvej inštancie dňa 6.5.2016, teda pred účinnosťou CSP.
Prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP vylučuje okamžitú aplikabilitu ustanovení o sudcovskej
koncentrácii v sporových konaniach začatých pred 1.7.2016, ak by to bolo v neprospech niektorej zo
strán sporu. Považoval za potrebné zohľadniť, že v konaní sa reálne uskutočnilo iba jedno pojednávanie,
a to dňa 24.9.2018. Všetky návrhy na vykonanie dokazovania boli zo strany žalobcu uplatnené pred
týmto termínom. Pokiaľ ide o tvrdenia týkajúce sa uznania záväzku a prechodných ustanovení o podpore
zotrval na svojej argumentácii uvedenej v odvolaní.
38. Intervenient v odvolacej duplike uviedol, že žalobca v odvolacej replike okrem svojho názoru o
údajnej nedôvodnosti a nesprávnosti argumentácie intervenienta neuvádza napriek jeho rozsiahlosti
žiadne nové skutočnosti. Zdôraznil, že splnenie zákonnej povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm.
c) v zákonom stanovenej lehote neeviduje a toto nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie ani
zo strany samotného žalobcu preukázané. Dôvodil, že zásielka zo dňa 4.7.2014 s podacím číslom
RP912125965SK, na ktorú žalobca odkazuje, neobsahovala podanie, z ktorého by vyplývalo, že jeho
úmyslom bolo splnenie si spornej povinnosti. Predmetná zásielka neobsahovala žalobcom uvádzané
dokumenty, ale len žiadosť o vydanie stanoviska k projektu - D. E.. Mal za to, že nemá inú možnosť
ako preukázať negatívne tvrdenie, že mu zásielka, na ktorú žalobca poukazuje, nebola doručená,
než predloženou fotokópiou z knihy doručenej pošty, keďže v dotknutom období žiadnu zásielku so
žalobcom uvádzaným obsahom neobdržal. Akcentoval, že bez ohľadu na zápis v knihe doručenej pošty
intervenienta,dôkaznébremenopripreukazovaníobsahuzásielkyznášažalobcaakoodosielateľatento
ním uvádzanú skutočnosť o splnení svojej zákonnej povinnosti nepreukázal.
39. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, pričom dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudkom č. k. 3Cob/14/2019 – 879 zo dňa 29. apríla 2022
potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 33Cb/44/2016-439 zo dňa 24. septembra 2018 (výrok
I) a žalovanému a intervenientovi priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu (výrok II.).
40. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca, o ktorom rozhodol Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením sp. zn. 4Obdo/76/2022 zo dňa 31. januára 2024 tak,
že zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/14/2019-879 zo dňa 29. apríla 2022 a vrátil
mu vec na ďalšie konanie.
41. Dovolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie č. k.
33Cb/44/2016-439 z 24. septembra 2018 vyplýva, že žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca
v zákonom stanovenej lehote (do 15. augusta 2014) nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa §
4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE voči intervenientovi, spočívajúcu v oznámení o uplatnení
podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, ktorá okolnosť má za následok, že si
na elektrinu vyrobenú na svojom zariadení na výrobu elektriny nemôže uplatniť právo na podporu
podľa § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona o podpore OZE. Zároveň zamietol návrh žalobcu na vykonanie
dokazovania výsluchom svedka s odôvodnením, že obrana žalovaného a intervenienta spočívajúca vich skutkových tvrdeniach bola postačujúca na vyvrátenie skutkových tvrdení žalobcu. Mal za to, že
listinné dôkazy predložené žalovaným a intervenientom, nesplnenie si zákonných povinností žalobcu
voči intervenientovi, jednoznačne preukázali.
42. Dovolací súd uviedol, že proti zamietavému rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca
odvolanie, v ktorom vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena a hodnoteniu dôkazov dôvodil, že
zmluvný vzťah medzi stranami sporu, založený Zmluvou o dodávke a doplatku 2015 je potrebné
posudzovať aj z pohľadu jeho súkromnoprávneho charakteru, tvrdiac, že zákon o podpore OZE
nezasahuje do zmluvnej voľnosti strán sporu a vo vzťahu k zmluvnej voľnosti v ust. § 4 ods.
2 písm. c) a § 4 ods. 3 neobsahuje kogentné ustanovenia. Poukazom na rozsudok Najvyššieho
súdu ČR sp. zn. 32Odo/1160/2003 z 26. augusta 2004 dôvodil ďalej dôkazom opaku na strane
žalovaného a intervenienta a tvrdil, že za situácie platného uznania záväzku nemožno urobiť záver,
že oprávnený veriteľ (t. j. žalobca) neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočnosti, ktorej svedčí
vyvrátiteľná právna domnienka, a to ani vtedy, ak povinný dlžník takúto skutočnosť popiera negatívnymi
tvrdeniami. V odvolaní žalobca dôvodil svojimi návrhmi, jednak vo vzťahu k intervenientovi, aby predložil
originál jemu doručenej spornej zásielky, ďalej návrhom na vypočutie svedka F. C. G., ktorý zásielku
pripravoval a odovzdal na poštovú prepravu, ako aj návrhom na vypočutie osôb, ktoré Zmluvu o
dodávke a doplatku 2015 v čase po 15. auguste 2014 a sprievodné listy k návrhu podpisovali za
intervenienta.DôvodilďalejvýpoveďousvedkyneF.H.kokolnostiamfungovaniapodateľneintervenienta
v rozhodnom čase roku 2014. Napokon argumentoval nesprávnym právnym posúdením merita veci. Po
podaní odvolania žalobca odvolaciemu súdu doručil viaceré následné písomné podania, reagujúce na
vyjadrenia intervenienta v odvolacom konaní (napr. podanie žalobcu z 23. októbra 2018 na č. l. 554 a
nasl. spisu, v prílohe ktorého predložil dôkaz preukazujúci, že žalobca nahlásil uplatnenie podpory pre
rok 2015 ÚRSO aj intervenientovi, ďalej podanie žalobcu z 13. februára 2020 na č. l. 594 a nasl., ktorým
predložil odvolaciemu súdu podanie s prílohou - zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 2Cob/137/2018 vydaným v obdobnej veci žalobcu a ďalšie).
43.Dovolacísúdpoukázal,ženaodvolaniežalobcuKrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacírozsudkom
č. k. 3Cob/14/2019-879 z 29. apríla 2022, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd, totožne so súdom prvej inštancie uzavrel, že žalobca nepreukázal, že splnil notifikačnú
povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE, preto stratil možnosť uplatniť si právo na
podporu pre rok 2015. K návrhom žalobcu na doplnenie dokazovania uviedol, že ak by aj pri preverení
hmotnosti spornej obálky s jej obsahom, táto napokon vážila predsa len menej oproti údaju o jej
hmotnosti uvedenej na doklade o jej odovzdaní na poštovú prepravu, uvedené by ešte spoľahlivo
nepreukazovalo, že dokladom v nej chýbajúcim, ktorý je príčinou rozdielu vo váhe, bolo práve podanie,
ktorým si žalobca splnil svoju oznamovaciu povinnosť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatoval,
že takéto dokazovanie by neznamenalo priblíženie sa k želanej a možnej miere zistenia skutkového
stavu, ktorá by bez akýchkoľvek pochybností svedčila o tom, že žalobca uniesol dôkazné bremeno
ohľadne preukázania, že si povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE, splnil. Vo vzťahu k
tvrdeniu žalobcu o uznaní záväzku intervenienta a žalovaného, odvolací súd k žalobcom označeným
listinám uviedol, že je potrebné hodnotiť len to, čo je poznateľné z textu listiny. Zdôraznil, že listiny, na
ktoré žalobca poukázal, nemožno akceptovať ako dôkaz o tom, že žalobca si splnil povinnosti podľa §
4 ods. 2 zákona o podpore OZE v roku 2014. K ďalším odvolacím argumentom odvolací súd uviedol, že
ich považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.
44. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s jeho
podstatnými tvrdeniami a argumentami, uvedenými v odvolaní (stručne zhrnutými v odseku 42. tohto
uznesenia), nezaoberal, v dôsledku ktorej okolnosti porušil kogentné ustanovenie § 387 ods. 3
CSP, podľa ktorého odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súdprvejinštancie;odvolacísúdsamusívodôvodnenívysporiadaťspodstatnýmitvrdeniamiuvedenými
v odvolaní.
45. Osobitne vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch svedka F. C. G., ktorého výsluch žalobca
inicioval už v konaní na súde prvej inštancie, dovolací súd poukázal na skutočnosť, že jeho výsluchom
mal žalobca úmysel preukázať, že včas splnil svoju oznamovaciu povinnosť, ktorej konštatované
nesplnenie bolo zo strany konajúcich súdov dôvodom na zamietnutie žaloby žalobcu (resp. potvrdenie
zamietajúceho rozsudku súdom odvolacím). Predmetom výpovede označeného svedka nemalo byťpreverovanie hmotnosti spornej obálky s jej obsahom (ktorá námietka síce bola tiež jednou zo žalobcom
tvrdených okolností), ale podstatným malo byť zistenie obsahu zásielky a jej odovzdanie na poštovú
prepravu. Naviac, vo vzťahu k osobe F. C. G. žalobca dôvodil podaním z 15. februára 2022, doručeným
odvolaciemu súdu síce až po podaní odvolania, avšak v ktorom poukázal na to, že v obdobnom konaní
vedenom pod sp. zn. 29Cb/61/2016, súd prvej inštancie vypočutie svedka F. C. G. pripustil a tento vo
svojej svedeckej výpovedi z 20. januára 2020 potvrdil, že oznámenie o uplatnení podpory na rok 2015
za žalobcu pripravil (vyplnil) a dal do obálky spolu s ďalšími dokladmi. Označeným dôkazom žalobca
dôvodil ako novotou v odvolacom konaní, ktorú okolnosť bez vlastnej viny nemohol predložil v pôvodnom
konaní a ku ktorej okolnosti sa odvolací súd vôbec nevyjadril, rovnako tak, ako sa nevyjadril k ostatným
novotám predloženým žalobcom v odvolacom konaní po podaní odvolania. Bez zdôvodnenia ostali aj
ďalšie argumenty, resp. návrhy v odvolaní.
46. Podľa § 455 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu.
47. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) po vrátení veci dovolacím súdom opätovne
prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP,
z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a vychádzajúc zo záväzného právneho názoru
dovolacieho súdu (§ 455 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti dôvodné.
48. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si žalobou uplatňuje ako výrobca elektriny s právom na podporu
v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore OZE zákonný nárok na doplatok s odôvodnením, že si
splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona. Súd prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok preskúmal
osobitne z hľadiska splnenia, resp. nesplnenia zákonných podmienok a osobitne zákonných povinností
vyplývajúcich z právnej úpravy zákona o podpore OZE.
49. Základnou spornou otázkou v predmetnom konaní je splnenie si zákonnej povinnosti žalobcu v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE vo vzťahu k výrobným zariadeniam žalobcu, čo
je nevyhnutné pre posúdenie riadneho a včasného splnenia povinnosti žalobcom voči intervenientovi,
pretože podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE je žalobca ako výrobca elektriny s právom
na podporu povinný ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy oznámiť uplatnenie
podpory podľa § 3 ods. 1 písm. a) a c) zákona o podpore OZE, vrátane predpokladaného množstva
dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Ak by si žalobca nesplnil svoju
povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore OZE malo by to za následok, že si nemôže na
elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo na doplatok za rok 2015.
50. Odvolací súd udáva, že s aplikáciou § 18e ods. 1 zákona o podpore sa vysporiadal Ústavný súd SR
nálezom PL. ÚS 50/2015, v ktorom uviedol, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom nového
znenia § 4 ods. 3 zákona o podpore je z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale aj žiadúce,
pričom mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie rozhodnutia s tým,
že sa jedná o súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Ustanovenia o podpore v zmysle
§ 4 ods. 2 zákona o podpore sú tak relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok na podporu, bez
ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky.
51. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sprievodný list intervenienta zo dňa 10.10.2014 spolu s
návrhom zmluvy, ďalej uzavretie zmluvy o dodávke a doplatku 2015 zo dňa 9.12.2014 a sprievodný
list intervenienta zo dňa 10.12.2014, predstavujú uznanie záväzku intervenienta a žalovaného
zodpovedajúceho nielen právu žalobcu na poskytnutie podpory, odvolací súd uvádza, že je potrebné
hodnotiť len to, čo je poznateľné z textu listiny. Nepochybne § 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore
OZE stanovuje žalobcovi povinnosť oznámiť voči žalovanému dve skutočnosti, a to oznámiť uplatnenie
podpory a oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny. I keď predmetná zákonná úprava
nestanovuje formu pre splnenie si týchto dvoch notifikačných povinností, musí byť preukázané, že tieto
boli splnené, pričom listiny, na ktoré žalobca poukázal nemožno akceptovať ako dôkaz o tom, že žalobca
si splnil povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o podpore OZE v roku 2014, aby nestratil právo na odber
a doplatok pre nasledujúci rok, t. j. pre rok 2015.52. Žalobca v odvolaní dôvodil i tým, že si svoju oznamovaciu povinnosť voči intervenientovi ako
prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy riadne a včas splnil prostredníctvom oznámenia
doručeného intervenientovi dňa 8.7.2014 v poštovej zásielke spolu s ďalšími dokumentmi, pričom
predložil dôkaz o odoslaní takejto zásielky a jej hmotnosti. Intervenient namietal, že podateľňa pre neho
činná eviduje príjem uvedenej zásielky, avšak neeviduje, že by jej obsahom bolo predmetné oznámenie.
Žalobca poukázal, že zo svedeckej výpovede pracovníčky podateľne činnej pre intervenienta v konaní
pred súdom prvej inštancie sp. zn. 33Cb/70/2015 vyplynulo, že evidencia obsahu prijatých zásielok
neprebieha podľa formalizovaných pravidiel a je nepresná a nespoľahlivá, preto žalobca navrhol
vypočutie F. C. G., ktorý predmetnú zásielku pripravoval a odovzdal na poštovú prepravu a zároveň
navrhoval, aby intervenient v konaní pred súdom prvej inštancie predložil originál predmetnej jemu
doručenej zásielky tak, ako ju obdržal (s celým jej obsahom a obálkou), čo by umožnilo preverenie jej
hmotnosti a porovnanie oproti hmotnosti uvedenej na doklade o jej odovzdaní na poštovú prepravu.
53. Súdu prvej inštancie žalobca v súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) vytýkal, že
nakoľko zo svedeckej výpovede pracovníčky podateľne činnej pre intervenienta vyplynulo, že evidencia
obsahu prijatých zásielok bola nespoľahlivá, žalobca navrhol vypočutie svedka F. C. G., ktorý predmetnú
zásielku pripravoval a odovzdal na poštovú prepravu a zároveň navrhoval, aby intervenient v konaní
pred súdom prvej inštancie predložil originál predmetnej jemu doručenej zásielky tak, ako ju obdržal (s
celým jej obsahom a obálkou), čo by umožnilo preverenie jej hmotnosti a porovnanie oproti hmotnosti
uvedenej na doklade o jej odovzdaní na poštovú prepravu. Okrem toho navrhoval, aby k okolnostiam a
dôvodom uzavretia zmluvy v čase po 15.8.2014 boli vypočuté osoby, ktoré zmluvu a sprievodné listy k
jej návrhu podpisovali za intervenienta. Postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh na vykonanie
výsluchu svedka F. G. považoval žalobca za o to paradoxnejší, že je objektívne nemožné, aby mohol
inak preukázať to, čo bolo obsahom predmetnej poštovej zásielky pri jej otvorení v podateľni činnej pre
intervenienta.
54. Súd prvej inštancie rozhodol, že vypočutie svedka F. C. G. nevykoná, pretože už inak (t. j. iba na
základe tvrdenia intervenienta a výpisu z evidencie doručenej pošty podateľne činnej pre intervenienta,
ktorá bola nepresná a nespoľahlivá) mal za nepochybné, že žalobca si svoju povinnosť podľa § 4 ods. 2
písm. c) zákona o podpore OZE nesplnil riadne a včas. Zároveň dodal, že k návrhu žalobcu na ostatné
dokazovanie sa súd prvej inštancie ani len nevyjadril.
55. S poukazom na to, že predmetom výpovede svedka F. C. G. malo byť zistenie obsahu zásielky a
jej odovzdanie na poštovú prepravu, dospel odvolací súd k záveru, že vykonanie tohto dôkazu môže
priniesť relevantné skutkové zistenia a jeho nevykonanie spôsobilo sťaženie dôkaznej pozície strany
sporu a zároveň sa vzdialilo želanej a možnej miere zistenia skutkového stavu, čím je naplnený odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.
56. Odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. c)
CSP zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
57. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyslúchnuť svedka F. C. G., prípadne ďalších
svedkov, ktorých výsluch strany navrhnú, ak to bude súd prvej inštancie považovať za potrebné,
a následne opätovne rozhodnúť, pričom súd prvej inštancie vezme pri svojom ďalšom rozhodovaní
do úvahy tie skutočnosti, ktoré vyjdú v konaní najavo (článok 11 ods. 4 CSP) procesne správnym
postupom. Pri právnom posudzovaní veci vyjde z platnej právnej úpravy aj z názoru odvolacieho súdu,
ktorým je v ďalšom konaní viazaný v zmysle § 391 ods. 2 CSP. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie
náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovo a právne
významnými otázkami i argumentmi sporových strán.
58. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 363 ods. 3 CSP).
59. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 :
0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.