Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122208945
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122208945.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.
Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X,
XXX XX B. - D. E., zastúpená: JUDr. Jozef Vaško, advokát, so sídlom Szakkayho 1, 040 01 Košice,
IČO: 32 474 075 proti žalovanej: F. G. B., správca konkurznej podstaty úpadcu: Rapid life životná
poisťovňa, a.s. v konkurze, Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, so sídlom kancelárie

správcu: Masarykova 21, 040 01 Košice, zn. správcu: S1177, zastúpená: DEMKO & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 54 245 729, v konaní o určenie popretej
pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Mestského súdu Košice 32Cbi/13/2022-88 z 5. marca
2024, takto

r o z h o d o l :

I. Mení uznesenie Mestského súdu Košice č. k. 32Cbi/13/2022-88 z 5. marca 2024 v napadnutom výroku
II. tak, že žalovanej priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

II. Žalovanej priznáva proti žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil (výrok I.) a stranám sporu nepriznal
náhradu trov konania (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že pohľadávka
žalobkyne ako veriteľa úpadcu vo výške 2.289,45 EUR uplatnená v konkurznom konaní úpadcu -
Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904 vedenom t.č. na Mestskom súde Košice pod sp.zn.
31K/28/2017 je nesporná. Uvedeného sa domáha po tom, čo žalovaná ako správkyňa úpadcu poprela
právny dôvod jej prihlásenej pohľadávky.

3. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 12.02.2024 zobrala svoju žalobu v celom rozsahu späť pre
zmenu okolností týkajúcich sa predmetu žaloby a žiadala, aby súd konanie zastavil a žiadnej zo strán
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením konanie zastavil a stranám sporu nepriznal náhradu
trov konania. Konanie zastavil s poukazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1

zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže z obsahu spisu vyplýva,
že vo veci sa nekonalo žiadne pojednávanie, či predbežné prejednanie sporu, preto súd na základe
dispozitívneho úkonu žalobcu - späťvzatie žaloby v celom rozsahu, rozhodol v súlade s citovanými
zákonnými ustanoveniami.

5. V uznesení konštatoval, že súd pri zastavení konania musí skúmať v zmysle zákonných ustanovení

procesné zavinenie zastavenia konania jednou zo strán sporu; pričom vo všeobecnosti platí, že ak
žaloba bola podaná dôvodne, tak žalobca má nárok na náhradu trov konania alebo naopak ak žalobcazoberie žalobu späť bez udania hodnoverného dôvodu tak nárok na náhradu trov konania má žalovaný.
Poukazoval na to, že po posúdení obsahu podaní strán sporu (žaloba a vyjadrenia strán sporu v rámci
prípravy pojednávania v zmysle ust. § 167 CSP) a doložených listinných dôkazov, dospel k záveru,

že nie je možné jednoznačne (v tomto konkrétnom spore) uviesť, že žaloba bola podaná nedôvodne
a preto dospel k záveru, že v danom prípade, za účelom odstránenia tvrdosti zákona, sú tu dôvody
hodnéosobitéhozreteľavyplývajúcezcharakterusamotnéhosporu,charakterustránsporuacharakteru
vzniku právneho vzťahu medzi žalobkyňou a úpadcom a preto o nároku strán sporu na náhradu trov
konania rozhodol v súlade s ust. § 257 CSP tak, že v spore žiadnej zo strán nárok na náhradu trov

konania nepriznal (výrok II.).

6. Proti výroku II. napadnutého uznesenia podala odvolanie žalovaná z dôvodu podľa § 365 ods.
1 písm. f) a písm. h) CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nestotožnila
sa s napadnutým výrokom II. a považovala ho za vecne nesprávny. Poukazovala na ustanovenie § 256

ods. 1 CSP a pojem procesné zavinenie ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 M Cdo 4/2010
zo dňa 14.09.2011.

7. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu
zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Takéto zhodnotenie existencie nároku na náhradu trov konania

jednou zo strán sporu (v spojitosti so späťvzatím žaloby žalobkyňou) však v odôvodnení uznesenia súdu
prvej inštancie absentuje, čo zakladá vadu jeho nepreskúmateľnosti.

8. V prípade splnenia predpokladov aplikácie ustanovenia § 257 CSP však nemožno tieto nachádzať
(odvodzovať ich) z dôvodnosti alebo nedôvodnosti podania žaloby. Ide v danom prípade o odôvodnenie

vecne nesprávne a bez akéhokoľvek súvisu. Pokiaľ ide o samotnú existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa odôvodňujúcu aplikáciu ustanovenia § 257 CSP uviedla, že žiaden z týchto dôvodov
preukázaný nebol. Zároveň uznesenie súdu prvej inštancie neposkytuje žiadne vysvetlenie v akom
zmysle je charakter sporu tak špecifický, že predstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce
nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Pokiaľ ide o „charakter strán sporu“ a „charakter vzniku

právneho vzťahu medzi žalobkyňou a úpadcom“, žalovaná je presvedčená, že tieto nemožno zahrnúť
medzi dôvody hodné osobitného zreteľa. Namietala, že nie je akceptovateľné, aby nepriznanie náhrady
trov konania bolo odôvodnené iba všeobecnou konštatáciou o existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa bez precízneho vysvetlenia, ktoré konkrétne a bezpečne preukázané skutočnosti odôvodňujú,
že žalobkyňa (ako účastník, ktorý zavinil zastavenia konania) by nebola schopná nahradiť žalovanej

trovy konania, resp. by bola schopná ich uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Bez takéhoto vyhodnotenia
je rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania procesným stranám celkom nepreskúmateľné.

9. Navrhla napadnuté rozhodnutie v napadnutom výroku zmeniť a žalovanej priznať náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100%. Zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu v súdom určenej lehote nevyjadrila.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

12. V prejednávanom spore rozhodoval súd prvej inštancie na základe žaloby žalobkyne voči žalovanej

o určenie popretej pohľadávky z poistnej zmluvy vo výške 2.289,45 EUR s príslušenstvom. Súd prvej
inštancie konanie z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyne zastavil a o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 257 CSP.

13. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania

protistrane.

14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.15. Aplikácia § 257 CSP je výnimkou zo zásad zodpovednosti, ktoré sa aplikujú pri rozhodovaní o
náhrade trov konania podľa § 255 a § 256 CSP. Výklad pojmu dôvody hodné osobitného zreteľa

a výnimočnosť okolností je ponechaná súdnej praxi. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších
autorít (napr. nález Ústavného súdu SR III. ÚS 119/03, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 5Cdo/67/2010) však aplikácia ustanovenia § 257 CSP musí byť náležite odôvodnená, riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.
Ustanovenie § 257 CSP nevytvára priestor pre ľubovoľnú úvahu súdu, práve naopak súd musí skúmať

existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa vždy individuálne (napr. uznesenia Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 2MCdo/17/2009, 3MCdo/46/2012), t.j. musí skúmať existenciu majetkových, sociálnych,
osobných, zárobkových a iných pomerov všetkých strán sporu ako aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku na súde a postoj strán v konaní (R 24/1964).

16. Odvolací súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého uznesenia týkajúce sa výroku II. bez bližšieho

skúmania pomerov strán nie je riadne a presvedčivé. Každé uplatnenie § 257 CSP si vyžaduje dôsledné
individualizované skúmanie jeho predpokladov, preto rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania
nemožno odôvodniť všeobecne charakterom prejednávaného sporu. V konaní nebol riadne preskúmaný
a preukázaný sociálny aspekt, ani žiadne osobné, majetkové alebo iné dôvody, ktoré by odôvodňovali
iný než v § 256 CSP upravený postup pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

17. Ak dôjde v konaní k späťvzatiu žaloby a zároveň nie je preukázaná existencia dôvodu hodného
osobitného zreteľa, súd o náhrade trov konania rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za zavinenie,
t.j. bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo a tiež bez ohľadu
na to, ktorá zo strán zavinila situáciu predchádzajúcu súdnemu sporu. Súd zavinenie za zastavenie

konania posudzuje výlučne z hľadiska procesného, preto ak procesná strana zaviní, že konanie muselo
byť zastavené a o veci preto nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť
druhej procesnej strane trovy konania. V prejednávanom prípade bolo preto na mieste, aby súd prvej
inštancie, rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá zobrala žalobu späť bez toho, aby bola v spore uspokojená,
uložil jej povinnosť nahradiť trovy žalovanej.

18. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, podľa
ktorej nie je možné, aby súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že je potrebné aplikovať ustanovenie
§ 257 CSP a strana, ktorá by inak trovy získala, sa to dozvie až z rozhodnutia (rozsudok ESĽP Čepek
proti Českej republike).

19. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

21. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd po preskúmaní napadnutého výroku II. uznesenia súdu
prvej inštancie z hľadísk žalovanou uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 388 CSP zmenil výrok II.

napadnutého uznesenia tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalovanej v odvolacom konaní, priznal odvolací súd
žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).