Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1223202443
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1223202443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.

Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, adresa sídla Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa matky: B. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu C., D. XX a otca: E. F., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G. H., G. X, zastúpený
splnomocnencom: DRAPPANOVÁ & Partners s.r.o.,IČO: 36 860 484, adresa sídla Bratislava, Moravská
7, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky a odvolaní otca proti rozsudku Mestského
súdu Bratislava II č. k. 59P/41/2023 - 370 zo 17. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 300 eur na sumu 350
eur mesačne počnúc dňom 31.05.2023 a zročné výživné za obdobie od 31.05.2023 do 30.04.2024 v
sume 551,66 eur otcovi uložil povinnosť zaplatiť matke do 31.12.2024 (výrok I.), vo zvyšku súd návrh
matky zamietol (výrok II.) a rozhodol, že týmto rozhodnutím sa mení rozsudok bývalého Okresného
súdu Bratislava II, č.k. 28P/86/2020-445, zo dňa 03.11.2021 v časti o výške bežného výživného na mal.

A. F. (výrok III.).

1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.05.2023 sa
matka domáhala zvýšenia výživného na maloletého A. zo sumy 300 eur mesačne na sumu 500 eur
mesačne z dôvodu, že od posledného rozhodnutia o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému
sa zmenili okolnosti, ktoré podmieňujú plnenie vyživovacej povinnosti. Od septembra 2023 maloletý

nastupuje na 4-ročnú Súkromnú strednú športovú školu, kde je ročný poplatok 1.200 eur. Na strane
maloletého došlo aj k nárastu jeho odôvodnených výdavkov spojených s jeho mimoškolskými aktivitami
atonajmäjehošportovoučinnosťouazdravotnýmstavom.Otecmaloletého snávrhommatkynesúhlasil
poukazujúc a pokles jeho príjmu a nárast jeho výdavkov spojených s uspokojovaním jeho osobných
potrieb. Ďalej uviedol, že je rád, že syn A. sa venuje športu, ale je otázne, či to má robiť na takej drahej
škole, pričom poukázal na to, že sú aj iné rodiny, ktoré si z finančných dôvodov nedovolia takúto školu,
že syn A. vyhľadal kontakt s ním jedine za účelom peňazí, neprejavil o neho záujem ani v prípade

zdravotnýchproblémovav15rokochsizmenilpriezviskozF.naB.,abynemuselnosiťotcovopriezvisko.
Na základe uvedeného navrhol súdu, aby návrh matky v celom rozsahu zamietol. Kolízny opatrovník na
pojednávaní dňa 17.04.2024 mal za to, že návrh matky bol podaný dôvodne, nakoľko nastala zmena
pomerov na strane maloletého. Spochybnil príjem otca, ktorý nepreukázal svoj zdravotný stav, ktorý byho obmedzoval v pracovnej činnosti. Výživné na maloletého navrhol zvýšiť na sumu 400 eur mesačne,
pričom poukázal na to, že chlapec si už napríklad počas leta môže privyrobiť.

1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k.
4C/183/2009-639 zo dňa 28.04.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k.
8Co/478/2015-675 zo dňa 24.05.2016, upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému tak, že
maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť platiť na syna výživné vo
výške 200 eur mesačne.

1.2.1 Bývalý Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. 28P/86/2020-445 zo dňa 03.11.2021 zvýšil
vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne.

1.2.2 Včaseostatnéhorozhodovaniasúduorozsahuvyživovacejpovinnostiotcavočimaloletému,ďalej
len „ v roku 2021“ sa maloletý A. nachádzal v osobnej starostlivosti matky, mal 13 rokov, navštevoval

druhý stupeň základnej školy a matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené
mesačnévýdavkyvovýške597eur(bývanie100eur,elektrina17eur,hygienickéakozmeticképrípravky
50eur,oblečenieaobuv70eur,školsképotreby20eur,strava200eur,liekyazubár30eur,mimoškolské
aktivity 45 eur (resp. kravmaga 65 eur), vreckové 30 eur, mobil, TV, internet 35 eur). Okrem toho maloletý
absolvoval vyšetrenie na čeľustnej ortopédii, záverom ktorého bolo odporúčanie lekára na zakúpenie

strojčeka na zuby pre maloletého v hodnote 1.000 eur.

1.2.3 Matka v roku 2021 pracovala v spoločnosti D., G., s dohodnutou mesačnou mzdou vo výške
1.000 eur brutto (cca 812 eur netto). Poberala prídavok na dieťa (v roku 2020 24,95 eur). Po súdnom
vyporiadaní BSM ostal otcovi rodinný dom v G. H. s povinnosťou vyplatiť matke 61.000 eur. Bývala v

mestskom byte na D. so synom A.. Výdavky matky boli nasledovné: nájom (dokopy) 197,43 eur, ZSE
elektrina 38,50 eur, telekom 72 eur, splátka G. 50 eur - pôžičku mala vo výške 3.885 eur. Nevlastnila
žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Matke ubudla vyživovacia povinnosť k synovi I. F.
počnúc 01.04.2019. Na strane matky tak došlo ku zmene pomerov, avšak súd prihliadol na skutočnosť,
žezabezpečovalaosobnústarostlivosťomaloletéhoA.bezakejkoľvekpomociotca,poskytovaladieťaťu

bývanie, stravu, zabezpečovala mu voľnočasové aktivity a dovolenky.

1.2.4 Otec v roku 2021 dosahoval priemerný mesačný príjem 476 eur, na pojednávaniach deklaroval
zhoršenie zdravotného stavu spočívajúce v operácii kŕčových žíl, avšak súd nezistil, že by v dôsledku
tejto skutočnosti došlo u otca k zníženiu jeho príjmu. Mesačné výdavky otca súd ustálil na sumu cca

351 eur (poplatok do štátneho fondu rozvoja bývania 50 eur, poistka 32 eur, poistka 9 eur, telefón 20
eur, stavebné sporenie 40 eur a strava približne 200 eur). Od januára 2021 otec žil spolu so svojím
starším synom I. F. v byte, ktorého vlastníkom je syn a prispieval mu na náklady s v bývaní sumou
200 eur mesačne. Z uvedeného mal súd za preukázané, že po pripočítaní výživného v sume 200
eur na maloletého A. výdavky otca prevyšovali jeho príjmy. Súdu nebolo zrejmé, z akých finančných

prostriedkov potom otec tieto sumy uhrádzal, ak príjem deklaroval necelých 480 eur, pričom mesačné
výdaje predstavovali spolu sumu 751 eur. Súd neuveril tvrdeniam otca o výške príjmu, a to najmä s
poukazom na výpis z obchodného registra obchodnej spoločnosti J. G., celkové výnosy a hospodárenie
obchodnej spoločnosti zistené na internetovej stránke K.. Otec previedol svoj obchodný podiel k rodinnej
firme za sumu 2.000 eur, napriek tomu, že firma preukázateľne prosperovala, na internete ponúkala

výrobky - zariadenia pre zdravotníctvo. V roku 2019 a 2020 dosahovala firma výnosy 951.000 eur,
pričom otec predal obchodný podiel a za 2.000 eur (odhliadnuc od skutočnosti, že v zmluve o prevode
obchodného podielu bola dohodnutá kúpna cena 1 eur). Týmto spôsobom sa vzdal majetkového
prospechu. Rovnako sa súdu nejavilo ako logické, aby odborný zamestnanec, rodinný príslušník
spoločníka, s 19 ročnou praxou zarobil menej ako zamestnanec (syn I. F.), ktorý ukončil štúdium na

gymnáziu skôr ako zmaturoval, teda zamestnanec bez odborného vzdelania a praxe.

1.2.5 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa maloletý A. nachádzal v osobnej starostlivosti matky,
s otcom nemal žiaden kontakt. Bol vo veku 16 rokov, navštevoval súkromnú strednú športovú školu. V
čase podania návrhu hral za futbalový klub SDM Domino, v čase rozhodovania súdu hral za FC Ružinov.

Matka mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené mesačné výdavky vo výške cca 750
eur(stravavškole90eur,stravadoma200eur,50eurfutbal,10eurbirmovka,nájomné130 eur,internet,
mobil 45 eur a 25 eur elektrina, 5 vložky do topánok, 15 eur električenka, 13 eur holič, oblečenie a obuvcca 50 eur, hygiena a kozmetika cca 70 eur s ohľadom na kožné problémy, vreckové 50 eur). Majetok
väčšej hodnoty nevlastnil. Podstupoval liečbu kožných problémov a potreboval aj špeciálnu kozmetiku.

1.2.6 Matka maloletého v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím s mierou funkčnej poruchy 45 %. Bola zamestnancom spoločnosti D. G.. V období od
októbra 2022 do septembra 2023 dosahovala zo zamestnania priemernú mesačnú netto mzdu vo výške
1.139,98 eur. Od januára 2023 dosahovala priemernú mesačnú brutto mzdu vo výške 1.180 eur. Za
nájom bytu platila 256,87 eur mesačne, za služby telekomu 90 eur mesačne (internet, Tv + mobily),

ZSE 50 eur, lieky 20 eur, zubár 30 eur. Okrem toho poberala invalidný dôchodok vo výške 302,80
eur mesačne. Liečila sa na cukrovku, neuropatiu a mala problémy aj s chrbticou. Majetok väčšej
hodnoty nevlastnila. Výťažok z postúpenia pohľadávky voči otcovi maloletých detí vo výške 35.000 eur
spotrebovala na splatenie svojich dlhov voči G..

1.2.7 Otec maloletého bol zamestnancom spoločnosti J. G. (jeho pracovný pomer v tejto spoločnosti

trvá od 01.01.2015) s tým, že od 01.03.2022 pracoval bez vážnych dôvodov len na polovičný pracovný
úväzok, z ktorej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške 360 eur (tu pozri výpoveď
otca na pojednávaní súdu konanom dňa 17.04.2024). Okrem toho si v lete privyrábal brigádnicky okolo
300 eur netto mesačne. Okrem týchto príjmov iné príjmy nemal a s uspokojovaním svojich osobných
potrieb mal spojené len bežné výdavky. Žil spolu so synom I. v jeho 2-izbovom byte. Synovi na bývanie

neprispieval a všetky výdavky za neho platila jeho sestra. Občas urobil nejaký nákup. S maloletým A.
sa nestretával a ani s ním nekomunikoval. Naďalej trpel ochorením kŕčových žíl, pričom jeho zdravotný
stav bol stabilizovaný. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. inú vyživovaciu povinnosť nemal.
Bol výlučným vlastníkom rodinného domu v obci G. H., vedeného na liste vlastníctva číslo XXXX, na
ktorom viazlo exekučné záložné právo na vymoženie pohľadávky s istinou 61.485,93 eur v prospech

postupníka matky maloletého. Dom bol prázdny, nikto ho neužíval, nakoľko bol pripravený na predaj.
Okremtejtonehnuteľnostiinénehnuteľnostianihnuteľnéveciväčšejhodnotynevlastnil.Najehomajetok
bol dňa 23.02.2024 vyhlásený konkurz.

1.2.8 Svedok I. F. (starší syn rodičov), nar. XX.XX.XXXX na pojednávaní dňa 22.01.2024 uviedol, že

otcom je vychovávaný od 9 rokov a s mamou nemá žiaden vzťah, dá sa povedať, že ju ani nepozná.
Nehnuteľnosť v ktorej s otcom bývajú je jeho a nadobudol ju cez úver, ide o 2-izbový byt. Jeho mesačný
netto príjem je cca 800 eur, pričom splátka úveru je 435 eur. Pracuje vo firme ako otec na pozícii CNC
operátor, pracuje vlastne to isté ako otec, len otec je na 4 hodiny. Pomáha aj s programovaním, ovláda
anglický jazyk. Ďalšie poplatky za užívanie bytu sú v sume 120 eur (energie, poplatky správcovskej

spoločnosti a podobne), tieto hradí on. Otec prispieva tak, že spraví nákup, pomôže v domácnosti,
peniaze od neho nepýta. Otec je nemajetný, má problémy s nohami, bol operovaný, má problémy s
kŕčovými žilami. Svedok ďalej uviedol, že nemá dobrý vzťah s matkou. Keď bol menší a býval s ňou,
tak mu zakazovala chodiť za otcom. Niekedy musel aj ukazovať lístky na autobus, aby videla že za ním
nešiel. Od svojich 9-tich až 10-tich rokov žije s otcom. Z ich strany boli snahy stretnúť sa s bratom, ale

nepodarilo sa to. Od svojich 14 - 15-tich rokov nemal s matkou žiaden kontakt. Týždeň pred 18-timi
narodeninami išiel za ňou, ona však na neho zavolala 112 a odviedla ho sanitka na Kramáre, pretože
matka uvádzala, že má psychické problémy. Odvtedy sa nekontaktovali. Matka mu vypisuje, aj teraz
pred pojednávaním mu písala, čo si má priniesť. Vo Vlčom hrdle býval asi 1 mesiac so svojou priateľkou
a potom sa vrátil do bytu na L., bolo to v roku 2019. S bratom nemá bohužiaľ žiaden kontakt, pred rokom

po nejakom pojednávaní mu brat napísal SMS a nebolo to nič pekné.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive maloletého dieťaťa
- zvýšenie výživného na maloleté dieťa a to podľa § 61 ods. 1, 2, 4 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a
ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len "ZR“ a § 121

zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len
"CMP“ a nárok povinného na určenie dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na plnenie podľa § 323 ods.
4 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len
„CSP“ a dospel k záveru , že návrh matky na zvýšenie výživného voči maloletému A. je sčasti dôvodný
a to v rozsahu jej návrhu na zvýšenie výživného o 50 eur mesačne odo dňa 31.05.2023, v ktorej časti

návrhu matky vyhovel , čo však neplatilo o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého o ďalší
150 eur mesačne od 31.05.2023, v ktorej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol .1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že porovnávajúc pomery matky, otca a maloletého
dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi je nutné konštatovať, že
od poslednej úpravy výživného uplynulo obdobie cca. 2,5 roka a jednoznačne došlo k zmene pomerov

najmä na strane dieťaťa.

1.4.1 Maloletý A. sa v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2021 nachádzal v starostlivosti
matky. V tom čase mal cca. 13 rokov, navštevoval druhý stupeň základnej školy. Matka vyčíslila mesačné
náklady na maloletého v sume 597 eur (nájomné v pomernej sume 100 eur, elektrina 17 eur, hygienické

a kozmetické prípravky 50 eur, oblečenie a obuv 70 eur, školské potreby 20 eur, strava 200 eur, lieky a
zubár 30 eur, mimoškolské aktivity 45 eur (resp. kravmaga 65 eur), vreckové 30 eur, mobil, TV, internet
35 eur).

1.4.2 V súčasnosti sa maloletý stále nachádza v starostlivosti matky, s otcom nemá žiaden kontakt. Je
vo veku 16 rokov, navštevuje súkromnú strednú športovú školu. V čase podania návrhu hral za futbalový

klub SDM Domino, v súčasnosti hrá za FC Ružinov. Matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého
nasledovne: školný poplatok na súkromnej škole ročne 1.200 eur, MHD 15 eur, jeden obed 4,50 eur, t.
j. 90 eur na obedy na 20 dní, poplatok za športový klub kravmaga 80 eur (v súčasnosti prerušil návštevu
tohto klubu z dôvodu prípravy na birmovku), vreckové 60 eur, strihanie vlasov 13 eur, kopačky (jedny
stoja 100 až 130 eur), ortopedické pomôcky - vložky do topánok 20 eur štvrťročne, zvýšené výdavky

na dermatokozmetiku (syn navštevuje kožnú ambulanciu), matka synovi platí všetky výlety, lyžiarsky
výcvik, birmovku a podobne - celkové náklady na dieťa vyčíslila v sume cca 900 eur.

1.4.3 Porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi,
súd dospel k záveru že na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá

odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa. Maloletý má 16 rokov
(v čase predchádzajúcej úpravy mal cca. 13 rokov), nastúpil na strednú športovú súkromnú školu
(predtým navštevoval druhý stupeň základnej školy), čo predstavuje podstatnú zmenu pomerov na
stranemaloletéhodieťaťa,oprotičasukedysúdrozhodovalovýživnomnaposledy.Pokiaľideomesačné
výdavky na maloletého, súd z veľkej časti akceptoval vyčíslenie výdavkov, ktoré matka uvádzala, a

to okrem výdavku na školné, ktoré predstavuje ročne sumu 1.200 eur a výdavku na stravu mimo
školského zariadenia v sume 350 eur. Výdavky na maloletého vyčíslené matkou súd považoval za reálne
a akceptovateľné v sume cca 750 eur mesačne (strava v škole 90 eur, strava doma 200 eur, 50 eur futbal,
10 eur birmovka, nájomné 130 eur, internet, mobil 45 eur a 25 eur elektrina, 5 vložky do topánok, 15
eur električenka, 13 eur holič, oblečenie a obuv cca 50 eur, hygiena a kozmetika cca 70 eur s ohľadom

na kožné problémy, vreckové 50 eur). Majetkové pomery dieťaťa boli v čase predchádzajúcej úpravy
totožné so súčasným stavom. Maloletý A. bol v starostlivosti matky, kde je až do súčasnej doby, otec
sa so synom absolútne vôbec nestretáva.

1.5 Pokiaľ ide o zmenu pomerov na strane otca možno konštatovať, že došlo k miernemu poklesu

jeho príjmu (bez racionálneho zdôvodnenia), bytové pomery ostali nezmenené, zdravotný stav totožný
s obdobím predchádzajúcej úpravy. V súvislosti s vyhlásením osobného bankrotu otcovi odpadla
povinnosť splácať dve exekúcie, v rámci vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov mu
bola uložená povinnosť vyplatiť matke maloletého sumu 61.485,93 eur. Pokiaľ ide o jeho majetkové
pomery, tie ostali v porovnaní s predchádzajúcim stavom rovnaké, stále je vlastníkom rodinného domu,

ktorý získal v rámci vyporiadania BSM s povinnosťou vyplatiť matku v sume cca. 61.000 eur, okrem
toho nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, v súčasnosti je na jeho majetok
vyhlásený konkurz. Otec rovnako ako v čase predošlého rozhodnutia nemá žiadnu inú vyživovaciu
povinnosť.

1.6 Porovnávajúc pomery matky v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi
možno konštatovať, že matkin príjem stúpol o cca 180 eur brutto, taktiež jej bol priznaný čiastočný
invalidný dôchodok vo výške 302,80 eur, poberá zvýšený prídavok na dieťa v sume 60 eur, od otca
dostáva výživné 300 eur, v rámci vyporiadania BSM jej bolo vyplatených 35.000 eur. Celkovo môže
teda matka mesačne disponovať so sumou cca 1.660 eur, vrátane výživného. Pokiaľ ide o majetkové

pomery matky, tie ostali v porovnaní s predchádzajúcim stavom rovnaké, nevlastní žiadne nehnuteľnosti
ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Matka v čase posledného rozhodnutia ani v súčasnosti nemá inú
vyživovaciu povinnosť.1.7 Súd pri rozhodovaní o výživnom zobral do úvahy najmä tú skutočnosť, že maloletý A. nastúpil
na súkromnú strednú školu, t.j. na vyšší stupeň vzdelania, avšak pokiaľ matke nevychádzal dostatok
financií na súkromnú školu, bolo na jej zvážení, či by mal A. takúto školu navštevovať. Matka o súhlas

otca ani nežiadala s odôvodnením, že aj starší syn chodil do súkromnej školy a taktiež z dôvodu, že
išlo o želanie maloletého, čím jednoznačne vynechala otca zo spolurozhodovania o type školského
zariadenia pre ich spoločného syna. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že matka mala možnosť
zapísať dieťa na školu štátnu, napr. športové gymnázium na Ostredkovej ulici, kde sú pravidelné platby
značne nižšie a ktoré poskytuje taktiež obdobnú formu vzdelania ako súkromná športová škola. Súd

teda uznal iba sumu platieb za obedy vo výške 90 eur mesačne. Pokiaľ ide o výdavok maloletého na
stravu v domácnosti mesačne v sume 350 eur, súd ho vyhodnotil za nadhodnotený a účelovo navýšený,
pričom za adekvátnu sumu vzhľadom na vek dieťaťa považoval sumu 200 eur mesačne (čo spolu so
školskými obedmi predstavuje sume 290 eur mesačne). Pri rozhodovaní o zvýšenom výživnom súd
prihliadal i na to, že aj matka je povinná podieľať sa na výživnom pre mal. A., ktorý sa v jej osobnej
starostlivosti nachádza a otec ho vôbec nekontaktuje. Súd ďalej zohľadnil i tú skutočnosť, že maloletý má

v súčasnosti nové aktivity, navštevuje futbalový klub FC Ružinov, pripravuje sa na prvé sväté prijímanie a
birmovku. Taktiež zohľadnil nárast cien, tovarov a služieb, zároveň i tú skutočnosť, že maloletý má kožné
problémy s čím súvisí nákup kozmetických prostriedkov a ošetrenia pleti v zdravotníckom zariadení,
potrebuje ortopedické pomôcky - vložky do topánok. V súvislosti s obdobím prudkého rastu v ktorom sa
maloletý nachádza, bolo nutné obnoviť ošatenie a obuv s čím nesporne vznikli matke zvýšené náklady.

Súd zohľadnil aj alikvótnu výšku výdavkov matky na bývanie a to konkrétne podiel na nájomnom 130
eur, internet, mobil 45 eur a 25 eur elektrina (čo predstavuje polovicu uhrádzanej sumy).

1.8 V neposlednom rade súd poukazuje aj na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom tzv.
tabuľkové výživné (metodika je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za

účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom). V predmetnej veci ide o
maloleté dieťa vo veku 16 rokov, teda ide o dieťa, u ktorého by určenie výživného nemalo v zásade
presahovať viac ako 24% z príjmu, čo predstavuje v prípade otca, ak vychádzame z premisy, že otec
je schopný dosahovať čistý príjem cca 1.200 eur sumu cca 288 eur.

1.9 Povinnosťou súdu v konaní o zvýšenie výživného pre maloletého je prihliadnuť na tzv. potencialitu
príjmov, t. j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem,
ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality
má prednosť pred princípom fakticity. Rodič je povinný plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a
je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností (vzdelanie, zdravotný stav, pracovné skúsenosti

a pod.) a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si
riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

1.10 Súd po zistení všetkých relevantných skutočností zhodnotil, že je v možnostiach otca platiť výživné
vyššie o 50 eur mesačne. Otec má potenciál na platenie výživného v sume 350 eur mesačne. K

tvrdeniam otca, že výživné viac ako 300 eur sa mu zdá neadekvátne vzhľadom k jeho zdravotnému
stavu, súd uvádza, že pri rozhodovaní prihliadol aj na túto skutočnosť, avšak jeho choroba - kŕčové
žily nie je až tak závažného charakteru, že by bol úplne vylúčený z trhu práce (ide o bežnú diagnózu),
resp. že by jeho schopnosť pracovať bola znížená, čo dokazuje samotná skutočnosť, že otec sa
nesnaží ani o uznanie za invalidného s presne určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť. Závažné zdravotné komplikácie, ktoré by mu bránili vo výkone práce nijako nepreukázal, takisto
nepreukázal žiadne reálne dôvody, kvôli ktorým môže pracovať iba na polovičný úväzok. Súd takisto
prihliadol na skutočnosť, že otec už nevynakladá výdavok na stavebné sporenie a momentálne sa
nachádza v osobnom bankrote - na jeho majetok bol vyhlásený konkurz, čím sa mu znížili výdavky na
exekúcie.

1.11 Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania v predmetnej veci súd dospel k záveru, že je v
možnostiach otca platiť výživné v sume 350 eur, a to vzhľadom na nárast potrieb maloletého (v čase
predchádzajúceho rozhodnutia matka vyčíslila výdavky na dieťa v sume cca 600 eur, v súčasnosti
súd ustálil výdavky v sume 750 eur) ako i s ohľadom na potencionálny príjem otca zohľadňujúc jeho

vzdelanie, vek, zdravotný stav a lokalitu v ktorej sa trvale zdržiava (Bratislavský kraj s množstvom
pracovných príležitostí). Súd rozhodoval aj s prihliadnutím na to, že otec sa s maloletým vôbec
nestretáva, a teda neuhrádza žiadne platby na spoločných stretnutiach, nad rámec výživného ničím
neprispieva.1.12 Záverom súd považuje za nutné konštatovať, že otec dostatočne nevyužíva svoj potenciál
a nevyvíja úsilie aby zabezpečil adekvátnu výživu nie len sebe ale aj svojmu dieťaťu, jeho postoj

k získavaniu finančných prostriedkov je mimoriadne pasívny, pričom využíva pomoc svojich blízkych
rodinných príslušníkov a priateľov. Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, je povinný
usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo
ohrozené aj napriek mierne zhoršenému zdravotnému stavu a nie spoliehať sa na finančnú pomoc iných
osôb, prípadne na matku dieťaťa, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť vyvažuje aj osobnou starostlivosťou

o maloletého.

1.13 V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky
svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo
nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za
všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda výživou odkázané

na svojich rodičov.

1.14 Súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého A. od podania návrhu, t. j. od 31.05.2023,
čím vzniklo zročné výživné za obdobie od 31.05.2023 do 30.04.2024 v sume 551,66 eur (pri zohľadnení
faktu, že otec pravidelne hradí matke výživné 300 eur mesačne), t. j. za obdobie 1 dňa v mesiaci máj

2023 a jún 2023 až apríl 2024 (za 1 mesiac zročné výživné predstavuje 50 eur, za 1 deň 1,66 eur), teda
1 x 1,66 eur (za jeden deň v máji 2023) + 11 x 50 eur (za jún 2023 až apríl 2024). Súd vo výroku tohto
rozsudku uložil otcovi povinnosť zaplatiť zročné výživné za obdobie od 31.05.2023 do 30.04.2024 v
sume 551,66 eur do 31.12.2024. Uvedené časové obdobie je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné
uhradené v celom rozsahu, a to s ohľadom na príjem otca, jeho schopnosti a možnosti ako i majetkové

pomery. Je na rozhodnutí otca, či zročné výživné bude uhrádzať v pravidelných splátkach, alebo ho
zaplatí jednorazovo najneskôr v posledný deň uvedenej lehoty.

1.15 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( výrok
IV.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na § 52 CMP.

2. Rozsudok napadli riadnym a včasným odvolaním obaja rodičia.

2.1 Matka maloletého vo výroku I. a II. s návrhom na jeho zmenu vyhovením jej návrhu na zvýšenie
výživného aj v zamietajúcej časti, teda uložením povinnosti otcovi platiť na výživu maloletého sumou

ďalších 150 eur mesačne od 31.05.2023, viniac súd prvej inštancie, že tento na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil ( § 365 ods.1
písm. f) a h) CSP).

2.1.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že nesprávne je tvrdenie súdu v jeho odôvodnení

o tom, že otca vopred neoboznámila s prianím maloletého študovať na súkromnej škole, nakoľko
zo spisu bolo možné dospieť k záveru, že o tomto zámere maloletého matka otca informovala SMS
komunikáciou, pričom však otec maloletého sa k tomuto nemienil vyjadriť žiadnym spôsobom. Ku svojim
deťom pristupoval rozdielne, keďže staršieho syna I. dal študovať na súkromné bilingválne gymnázium.

2.1.2 Súd pri rozhodovaní nezohľadnil tvrdenia matky, že otec o svojich príjmoch neuvádza pravdu,
nakoľko zamestnávateľ ho vyplácal na ruku, čo potvrdila aj jej bývalá švagriná, ktorá bola manželkou
otcovho brata. Zároveň súd neprihliadol na výpisy z účtu otca z rokov 2008 a 2009, teda z obdobia,
kedy ešte žili ako rodina a kedy chodievali aj na dovolenky. Súd zároveň neprihliadol na to, že syn I.,
ktorý je taktiež zamestnaný v tej istej spoločnosti ako otec, údajne zarába viac, napriek tomu, že otec

maloletého je roky skúsený strojný zámočník .

2.1.3 Taktiež súd neprihliadol na výpoveď samotného otca na pojednávaní konanom dňa 08.11.2023,
keď vypovedal, že synovi I. pomohol so zariadením bytu a poskytol mu cca 7.000 eur z údajne
našetrených finančných prostriedkov. Súd sa nezaoberal tým, ako mohol otec zo mzdy 300 eur mesačne

našetriť sumu 7.000 eur.

2.1.4 Podľa názoru matky otec zarába minimálne 2.000 eur netto a k tomu si je schopný ešte privyrobiť
na fuškách.2.1.5 Súd nesprávne rozhodol aj v časti zročného výživného, keď otcovi povolil zaplatiť zročné výživné
do 31.12.2024, nakoľko maloletý potrebuje peniaze hneď na platenie školy a školských pomôcok. Preto

bolo dôvodným otcovi uložiť povinnosť zaplatiť zročné výživné do 30 dní.

2.2 Otec maloletého napadol rozsudok odvolaním taktiež vo výrokoch I. a II. s návrhom na jeho zmenu
zamietnutím návrhu matky na zvýšenie výživného, prípadne s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie .

2.2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že súd nepostupoval správne, pokiaľ pri rozhodovaní
zohľadnil skutkovú okolnosť, že otec previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti J. G. za sumu 2.000
eur v neprospech otca, keďže tento predaj bol zohľadnený už pri ostatnom rozhodovaní súdu o rozsahu
jeho vyživovacej povinnosti k maloletému A. ( rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 28 B/86/2020
- 445 z 03.11.2021 ).

2.2.2 Súd nezohľadnil skutočnosť, že pokiaľ aj otcovi ostal po vyporiadaní BSM s matkou maloletého
rodinný dom v L. H. s povinnosťou vyplatiť bývalú manželku sumou 61.000 eur, tak tento rodinný dom
nemožno predať ani za sumu 61.485,93 eur, nakoľko je postavený na cudzom pozemku a prístup k
nemu je taktiež len cez cudzí pozemok.

2.2.3 Matka počas dokazovania predložila viaceré výdavky, ktoré nesúvisia s maloletým, ako napríklad
výdavky na taxi a výdavky spojené s jej zdravotnou starostlivosťou a podobne. Takéto výdavky má aj
otec maloletého, nakoľko jeho zdravotný stav sa takisto vekom komplikuje.

2.2.4 Zvýšenie výživného matka odôvodnila najmä skutočnosťou, že maloletý začal študovať na
súkromnej športovej škole, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu jeho výdavkov spojených práve so
štúdiom na tejto škole a to napriek tomu, že matka vopred s otcom štúdium maloletého na takejto škole
neodsúhlasila. Otec maloletého síce želanie maloletého ďalej študovať víta a podporuje, avšak považuje
za dôležité, aby sa aj maloletý naučil objektívne hodnotiť finančné možnosti rodičov.

2.2.5 Otec maloletého súdom ustálené výdavky maloletého v sume 750 eur mesačne považuje za
neprimerane vysoké.

2.2.6 Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, z čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec nedostatočne

využívasvojpotenciál,keďževovecipotenciáluotcasadokazovanievrámcikonanianevykonalo.Vtejto
súvislosti zdôrazňuje, že má len učňovské vzdelanie zaučeného zvárača, v dôsledku čoho môže robiť
iba jednoduché zváračské práce. Otec však súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že horná hranica
príjmu osôb so vzdelaním ako má otec je vyššia, avšak pokiaľ by aj súd vychádzal z potenciálneho
príjmu otca vo výške 1.200 eur, tak pri použití odporúčanej metodiky pre súdy, výživné z takto ustáleného

príjmu by vychádzalo na sumu 288 eur (24% z príjmu povinného rodiča) a tak výživné určené súdom
prvej inštancie je vyššie o 62 eur mesačne.

2.2.7 Vzhľadom na neschopnosť otca vyplatiť matku z vyporiadaného BSM bol otec nútený vstúpiť do
osobného bankrotu .

3. Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach vyzývajúc
odvolací súd, aby prehodnotil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vzhľadom na dôkazy, ktoré v roku 2009
doložila do súdneho spisu, ktorými dokladovala príjmy otca v období kedy spolu žili, ako aj ich životnú
úroveň v predmetnom období.

4. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhol odvolaním napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolania boli podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami – rodičmi maloletého (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnutérozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolaní (§ 66 CMP), s prihliadnutím na
prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§
67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolania rodičov
maloletého nie súd dôvodné.

6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č. k. 28 B/86/2020 - 445 z 03. novembra 2021 časti o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti

otca k maloletému a to zvýšením výživného otca voči maloletému z doterajších 300 eur mesačne na
500 eur mesačne od 31.05.2023.

6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu rodičov maloletého, predmetom odvolacieho konania je
preskúmať, či súd prvej inštancie správne zvýšil výživné zo strany otca voči maloletému A. zo sumy
300 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne od 31.05.2023, správne rozhodol o zročnom výživnom za

obdobieod31.05.2023do30.04.2024asprávnenávrhmatkynazvýšenievýživnéhovozvyškuzamietol.

7. Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na Skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie
použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu
argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne

postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním
sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas oboch rodičov maloletého s takýmito
dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými
tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa
nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací

súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa

26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu
hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo
zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil
nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval

(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

9.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

9.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh
(1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).

9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a

o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

9.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa
zmenia pomery.

9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a
povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby
bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmeniaokolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie
je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na
to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej

starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa
nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene
pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu
o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na

jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov
a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo o zmene
výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by vlastne
o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe
zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho
úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne –

okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne
– vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená
strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným
nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými
okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb

– u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň –
2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak
má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti
rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.

9.6 Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že od
posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému je maloletý A. viac
ako o tri roky starší a už je študentom strednej školy (keď v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu
vyživovacej povinnosti otca k maloletému študoval na druhom stupni základnej školy), v dôsledku čoho
jeho odôvodnené výdavky vzrástli o cca 150 eur mesačne ( zo sumy cca 600 eur mesačne na sumu

cca 750 eur mesačne ), súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o potrebe zmeny
ostatného rozhodnutia súdu o výživnom (z dôvodu podstatnej zmeny v pomeroch na strane maloletého)
a to jeho zvýšením, postupom podľa § 26 a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR ako aj § 121 a § 157 CMP. Neobstojí
preto námietka otca o nesprávnom právnom posúdení veci - o nesprávnej aplikácii práve citovaných
zákonných ustanovení na prejednávanú vec.

9.7 Pokiaľ ide o námietku rodičov maloletého o nesprávnosti rozhodnutia súdu o rozsahu zvýšenia
výživného na maloletého (t.j. o nesprávnej aplikácii § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR na
prejednávanú vec) odvolací súd uvádza:

9.7.1 Súd prvej inštancie takýto nárok právne posúdil podľa § § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3
ZR a dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého ako aj na strane jeho
rodičov je dôvodným zvýšiť výživné otca na maloletého A. z doterajších 300 eur mesačne na sumu 350
eur mesačne, s ktorým záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd plne stotožňuje a tak námietky
otca a matky o nesprávnej aplikácii práve citovaných ustanovení ZR na prejednávanú vec považuje

za nedôvodné .

9.7.2 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9.7.3 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

9.7.4 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.9.7.5 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

9.7.6 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9.7.7 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

9.7.8 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia
povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť,
poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného
ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade
vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý

sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Vodiacou zásadou na
strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s
rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom
možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa,
pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou

osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba
považovať jeho reálny priemerný mesačný zárobok, ktorý dosahuje za posledný kalendárny rok pred
vyhlásením rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča,
ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako
je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti

v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce
jeho skutočné zárobkové ( prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom,
nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.

9.7.9 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie

nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd
rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na
dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby
bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie

jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná
starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa,
poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce
finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Súd je povinný prihliadať

tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania
vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania
alebo zárobku. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd
pristúpiťkurčeniumiery,ktorousanastanovenýchmesačnýchnákladochbudepodieľaťkaždýzrodičov.
Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho, ktorého rodiča, majetkové

pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti
aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom
nauvedenéjepretopotrebnéuvedenéfaktoryobochrodičovporovnaťnavzájomazohľadniťtiežosobnú
starostlivosťodieťa,prípadnestarostlivosťospoločnúdomácnosť. Vtejtosúvislostiajodvolacísúddáva

do pozornosti Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom
– tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného
za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministromspravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR
https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf; ďalej len „Metodika“).

9.7.10 Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu
záveru o schopnosti otca pracovať u jeho zamestnávateľa na plný pracovný úväzok a to či už v roku
2021, ako aj v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v roku 2024. Vychádzajúc z uvedeného, v roku
2021bolovmožnostiacha schopnostiachotcadosahovaťujehoaktuálnehozamestnávateľa priemerný

mesačný netto príjem vo výške 476 eur a v roku 2024 priemerný mesačný netto príjem vo výške 720
eur (360 eur x 2 = 720 eur). Z vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo
možné dospieť k záveru o opodstatnenosti výkonu práce otca len v rozsahu polovičného pracovného
úväzku. Potenciálny priemerný mesačný netto príjem otca u jeho aktuálneho zamestnávateľa preto od
roku 2021 stúpol minimálne o cca 244 eur mesačne (720 – 476 = 244). Z vykonaného dokazovania bolo
ďalej jednoznačne preukázané, že matka maloletého mala v roku 2021 príjem 812 eur netto mesačne

a v roku 2024 príjem vo výške 1.270 eur netto mesačne (968 + 302 = 1270). Jej príjem preto stúpol
o cca 458 eur netto mesačne. Vzhľadom na takto ustálený skutkový stav potom súd prvej inštancie
správne zvýšené výdavky maloletého A. vo výške cca 150 eur mesačne pokryl príspevkom zo strany
matky vo výške cca 100 eur mesačne (t.j. sumou zodpovedajúcou cca 22% z jej zvýšeného príjmu
cca 458 eur netto mesačne, namiesto Metodikou určenej sumy 110 eur mesačne zodpovedajúcej 24%

zo zvýšeného príjmu matky ), vzhľadom na jej osobnú starostlivosť o maloletého realizovanú bez
akejkoľvek pomoci a príspevku zo strany otca maloletého a zvýšením výživného zo strany otca o 50 eur
mesačne(t.j.sumouzodpovedajúcou cca24%zjehozvýšenéhopotenciálneho príjmucca244eurnetto
mesačne), zohľadniac skutočnosť, že na osobnej starostlivosti o maloletého a výžive maloletého sa otec
okrem platenia súdom určeného výživného žiadnym spôsobom nepodieľa. Takto určený podiel rodičov

na pokrytí zvýšených odôvodnených potrieb maloletého na jednej strane zodpovedá možnostiam a
schopnostiam rodičov prispievať na jeho výživu a druhej strane zohľadňuje aj rozsah reálne vykonávanej
osobnej starostlivosti o maloletého zo strany jeho rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ otec
maloletého prispeje na výživu maloletého sumou 350 eur mesačne a matka maloletého sumou 400 eur
mesačne a k tomu sa pripočítajú rodinné prídavky na maloletého vo výške 60 eur mesačne, vytvorí

sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého A. a zároveň bude
naplnené jeho právo podieľať sa na zmenenej životnej úrovni jeho rodičov.

10. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že otca vopred

neoboznámila s prianím maloletého študovať na súkromnej škole, nakoľko zo spisu bolo možné dospieť
k záveru, že o tomto zámere maloletého matka otca informovala SMS komunikáciou odvolací súd
uvádza, že takáto námietka nemohla obstáť, nakoľko pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného nebolo
podstatným, či matka vopred oboznámila otca s jej rozhodnutím zapísať maloletého na štúdium na
súkromnej strednej športovej škole, prípadne akým spôsobom mu tento svoj zámer oznámila. Pre

rozhodnutie súdu však bolo podstatným len to, že otec so štúdiom maloletého na súkromnej škole
nesúhlasil a v konaní nebolo preukázané jej tvrdenie, že maloletý A. nespĺňal predpoklady pre štúdium
na štátnej športovej škole, na ktorej v súvislosti s jeho štúdiom by nebolo potrebné vynakladať finančné
prostriedky na platenie školného vo výške 1.200 eur ročne. Pokiaľ matka takéto svoje tvrdenia v konaní
nepreukázala, súd prvej inštancie vecne správne zvýšené výdavky na maloletého v súvislosti splatením

školného na uvedenej súkromnej škole nezohľadnil pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca
k maloletému.

11. Neobstojí ani námietka matky, že súd nesprávne pri rozhodovaní nezohľadnil tvrdenia matky, že
otec o svojich príjmoch neuvádza pravdu (nakoľko podľa jej vedomostí otec zarába minimálne 2.000

eur netto), nakoľko zamestnávateľ ho vyplácal na ruku, čo potvrdila aj jej bývalá švagriná, ktorá bola
manželkou otcovho brata, že zároveň súd neprihliadol na výpisy z účtu otca z rokov 2008 a 2009, teda z
obdobia kedy ešte žili ako rodina a kedy chodievali aj na dovolenky, nakoľko na jednej strane skutkové
tvrdenia matky o tom, že otec má vyšší ako jeho zamestnávateľom deklarovaný priemerný mesačný
netto príjem zo zamestnania preukázané neboli a na druhej strane predmetom tohto konania nebola

reparácia ostatného rozhodnutia súdu o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému, kde
by súd bol oprávnený posudzovať skutočné príjmy otca v rokoch 2008 až 2009, ako aj jeho životnú
úroveň v tomto období, ale predmetom tohto konania bolo posúdiť zmenu v pomeroch či už na strane
maloletého dieťaťa alebo jeho rodičov od ostatného rozhodnutia súdu o rozsahu vyživovacej povinnostiotca k maloletému, t.j. zmenu pomerov, ktorá nastala po 03. novembri 2021. Pokiaľ by súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní o výške výživného prehodnocoval aj príjmy a životnú úroveň otca v období
rokov 2008 až 2009, dopustil by sa neprípustného preskúmavania, prípadne neprípustnej reparácie

právoplatného súdneho rozhodnutia, teda jeho postup by bol v rozpore so zákonom (tak ako to uviedol
aj súd prvej inštancie v bode 42. svojho rozsudku). Napokon ani zo samotnej výpovede otca na
pojednávaní konanom dňa 08.11.2023 o finančnej pomoci synovi I. so zariaďovaním bytu nebolo
jednoznačne možné dospieť k záveru, že by otec reálne dosahoval vyšší ako jeho zamestnávateľom
deklarovanýpríjem.Okremtoho,akoužbolouvedenévyššie,súdprirozhodovaníorozsahuvyživovacej

povinnostiotcakmaloletémuA.respektíveorozsahuzvýšeniajehovyživovacejpovinnostikmaloletému
vychádzal z potenciálnych príjmov otca, teda zo sumy vyššej, ako uvádzal jeho zamestnávateľ v
potvrdení o príjmoch otca.

12. Naopak za dôvodnú bolo potrebné považovať námietku matky, že súd nesprávne rozhodol v časti
zročného výživného, keď otcovi povolil zaplatiť zročné výživné do 31.12.2024, nakoľko pre takýto jeho

postup v konaní neboli splnené zákonné podmienky (§ 232 ods.3 CSP). Otec maloletého nežiadal určiť
na zaplatenie zročného výživného dlhšiu lehotu ako tri dni a z vykonaného dokazovania ani nebolo
možné dospieť k záveru, že v prejednávanej veci bolo dôvodným určiť dlhšiu ako troj dňovú paričnú
lehotu na zaplatenie zročného výživného na maloletého (napr., že by si to vyžadovala sociálna,
prípadne rodinná situácia na strane otca maloletého, alebo jeho zdravotný stav). V tejto súvislosti však

odvolací súd dodáva, že takúto námietku je potrebné považovať už čase rozhodovania odvolacieho
súdu za bezpredmetnú, nakoľko lehota určená súdom prvej inštancie na zaplatenie zročného výživného
už uplynula.

13. Neobstojí námietka otca, že súd nepostupoval správne, pokiaľ pri rozhodovaní zohľadnil skutkovú

okolnosť, že otec previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti J. G. za sumu 2.000 eur v neprospech
otca, keďže tento predaj bol zohľadnený už pri ostatnom rozhodovaní súdu o rozsahu jeho vyživovacej
povinnosti k maloletému A. (rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 28 B/86/2020 - 445 z
03.11.2021), nakoľko súd síce v rozhodnutí konštatuje tieto skutočnosti (v rámci zistení okolností za
ktorých bol naposledy upravený rozsah jeho vyživovacej povinnosti k maloletému), ale z jeho záverov

priamo nevyplýva, že by pri rozhodovaní o ostatnom návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzal
z potenciálneho príjmu otca z predaja jeho obchodného podielu v spoločnosti J. G., ako sa to súdu
snaží podsúvať odvolaciemu súdu samotný otec.

14. Za nedôvodnú bolo potrebné považovať aj námietku otca, že súd nezohľadnil skutočnosť, že pokiaľ

aj otcovi ostal po vyporiadaní BSM s matkou maloletého rodinný dom v L. H. s povinnosťou vyplatiť
bývalú manželku sumou 61.000 eur, tak tento rodinný dom nemožno predať ani za sumu 61.485,93 eur,
nakoľko je postavený na cudzom pozemku a prístup k nemu je taktiež len cez cudzí pozemok, nakoľko
súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča voči maloletému dieťaťu síce
zohľadňuje v rámci posudzovania životnej úrovne povinného rodiča aj majetok, ktorý tento rodič vlastní,

avšak možnosti jeho speňaženia v konkrétnej dobe nie sú pre rozhodnutie o určení rozsahu vyživovacej
povinnosti povinného k maloletému dieťaťu podstatnými, teda súd na ne neprihliada. Rovnako súd
neprihliada ani na majetkové riziká a záväzky, ktoré povinný na seba preberá, nakoľko vyživovacia
povinnosť k maloletým deťom má jednoznačne prednosť nad záväzkami povinného z iných právnych
dôvodov. Pre rozhodnutie súdu v tomto konaní bolo preto nepodstatným, za akú sumu bolo možné

predmetný rodinný dom otca maloletého v čase rozhodovania súdu predať. Pre rozhodnutie súdu o
rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému bolo preto podstatným len to, že otec takýto majetok
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie skutočne vlastnil.

15. Neobstojí ani námietka otca, že matka počas dokazovania predložila viaceré výdavky, ktoré

nesúvisia s maloletým, ako napríklad výdavky taxi a výdavky spojené s jej zdravotnou starostlivosťou
a podobne a že takéto výdavky má aj otec maloletého, nakoľko jeho zdravotný stav sa takisto vekom
komplikuje, nakoľko súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti povinného rodiča zohľadňuje
v rámci možností a schopností povinného rodiča aj odôvodnené výdavky povinného rodiča súvisiace s
jeho zdravotným stavom - pokiaľ teda matka maloletého počas konania preukazovala výdavky spojené

s jej zdravotným stavom, takýto postup nemožno hodnotiť za nesprávny. V tejto súvislosti avšak odvolací
súd dodáva, že počas konania pred súdom prvej inštancie mal aj otec dostatok priestoru na to, aby
náležite zdokladoval výdavky spojené s jeho zdravotným stavom.16. Nakoľko z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je možné dospieť k záveru, že dôvodom pre zvýšenie
výživného zo strany otca voči maloletému bolo jeho štúdium práve na súkromnej športovej škole a s tým
spojená povinnosť platiť školné vo výške 100 eur mesačne, neobstojí ani námietka otca, že zvýšenie

výživného matka odôvodnila najmä skutočnosťou, že maloletý začal študovať na súkromnej športovej
škole, v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu jeho výdavkov spojených práve so štúdiom na tejto škole
a to napriek tomu, že matka vopred s otcom štúdium maloletého na takejto škole neodsúhlasila. Z
rozhodnutia je totiž zrejmé, že dôvodom pre zvýšenie výživného zo strany otca bola najmä skutočnosť,
že maloletý je od posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k nemu o dva a

pol roka starší a nastúpil na štúdium na strednej škole, ktoré samotné skutočnosti podľa ustálenej súdnej
praxe odôvodňujú závery súdov o zvýšení odôvodnených výdavkov maloletých detí. Toto napokon
vyplýva aj z v konaní už spomínanej Metodiky výpočtu výživného, zmysle ktorej prechod maloletého z
druhého stupňa základnej školy na strednú školu sa v zásade premieta do vyššieho podielu maloletého
dieťaťa na celkových príjmoch povinného rodiča v rozsahu cca 2 %. Okrem toho z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie (bod 50.) je zrejmé, že súd prvej inštancie pri ustálení odôvodnených

výdavkov maloletého vo výške 750 eur mesačne nezarátal do odôvodnených výdavkov maloletého
školné v súkromnej športovej škole vo výške 100 eur mesačne.

17. Neobstojí ani len všeobecná námietka otca, že súdom ustálené výdavky maloletého v sume 750
eur mesačne otec považuje za neprimerane vysoké a to najmä pre jej len všeobecný charakter. Podľa

názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne v rozhodnutí uviedol, z akých dôvodov
ustálil odôvodnené výdavky maloletého sume cca 750 eur mesačne a odvolací súd sa s takýmto jeho
záverom stotožňuje .

18. Za nedôvodnú bolo potrebné považovať aj námietku otca, že z rozhodnutia súdu nie je zrejmé,

z čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec nedostatočne využíva svoj potenciál. Súd prvej
inštancie správne ustálil, že pokiaľ otec maloletého vzhľadom na svoj vek, získané vzdelanie ako aj
zdravotný stav pracuje v rodinnej firme len na polovičný úväzok, je možné bez ďalšieho dokazovania
dospieť k záveru, že nedostatočne využíva svoj potenciál, najmä ak aj z vyjadrenia samotného otca
maloletého je zrejmé, že v konaní bolo nesporným, že horná hranica príjmu osôb so vzdelaním ako

má otec je vyššia a u iných zamestnávateľov dosahuje úroveň cca 1.200 eur mesačne . Neobstojí
preto námietka otca o arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie v otázke zdôvodnenia ustálenia
potenciálneho príjmu otca u jeho terajšieho zamestnávateľa vo výške cca 720 eur netto mesačne,
prípadne u iných zamestnávateľov aj vo výške 1.200 eur netto mesačne. V tejto súvislosti odvolací
súd ďalej dodáva, že predmetom tohto konania bol návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého

určeného skorším rozhodnutím súdu, kde úlohou súdu bolo posúdiť, či od ostatného rozhodnutia súdu o
úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletého, prípadne jeho rodičov a v kladnom prípade rozhodnúť o spôsobe premietnutia tejto zmeny
do úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému. Nešlo teda o prvé rozhodovanie súdu o
úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému, kde by súd bez ďalšieho (bez zohľadnenia

výšky doposiaľ určeného výživného a podmienok, za ktorých k nemu došlo) aplikoval Metodiku na
určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému, nehovoriac o tom, že pokiaľ aj Metodika
určuje percentuálny podiel nároku maloletého dieťaťa na životnej úrovni povinného rodiča, táto má
na jednej strane len odporúčací charakter pre rozhodovania súdov o výške výživného, ale na druhej
strane je však potrebné uviesť, že aj pri určovaní takzvaného tabuľkového výživného sa predpokladá, že

výživou povinný rodič sa podieľa aj osobnou starostlivosťou na plnení si svojej vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu aspoň s časti, keď sa s maloletým osobne stretáva (poskytujeme bývanie, stravu,
príležitostne mu kupuje oblečenie, poskytuje mu vreckové a podobne), čo však v prejednávanej veci
splnené nebolo, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo nesporným, že otec maloletého A. sa o
maloletého osobne vôbec nestará a okrem súdom určeného výživného mu neposkytuje ani žiadne či už

finančné alebo vecné plnenia. Pokiaľ by teda aj súdom určené výživné presne nekorešpondovalo s
percentom podielu maloletého na životnej úrovni otca určeného Metodikou (v zásade pre prípad prvého
určenia výživného), nie je možné bez ďalšieho takéto rozhodnutie považovať za vecne nesprávne.

19. Napokon za bezpredmetnú bolo potrebné považovať aj námietku otca, že vzhľadom na svoju

neschopnosť vyplatiť matku maloletého z vyporiadaného BSM bol otec nútený vstúpiť do osobného
bankrotu, nakoľko jeho vyživovacia povinnosť k maloletému A. pretrváva aj po vyhlásení bankrotu na
jeho majetok a tak ako to uviedol aj súd prvej inštancie, možno konštatovať, že vyhlásením bankrotu
na jeho majetok sa jeho finančné postavenie vo svojej podstate zlepšilo, nakoľko na jednej strane síceprichádza o svoj majetok, avšak na druhej strane dochádza aj k zániku jeho záväzkov, ktoré presahovali
hodnotu takéhoto jeho majetku.

20. S ostatnými námietkami otca maloletých sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci
nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).

21. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 CSP ako vecne správne
potvrdil, keďže súd prvej inštancie rozhodol správne aj o trovách konania.

22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s §
396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd

nezistilžiadneokolnosti,prektorébybolospravodlivéniektorémuzúčastníkovnáhradutrovodvolacieho
konania priznať.

23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).