Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422203270
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1422203270.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej v právnej veci manžela: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXX/X, XXX XX C., zastúpený ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Tolstého 9,
811 06 Bratislava, IČO: 36 708 771, a manželky: A. F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E., XXX/X, XXX
XX C., zastúpená JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, o
rozvod manželstva a o úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: G. C., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,
Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie manželky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II

zo dňa 17.10.2023 č.k. B4-17P/171/2022-205 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch II., III., IV. a v závislom výroku V. m e
n í tak, že

Maloletý G. C., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti
otca.

Obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je povinná prispievať na výživu maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 eur
mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom 01.09.2024.

Zročné výživné na maloletého za obdobie od 01.09.2024 do 28.02.2025 vo výške 1.200 eur je matka
povinná zaplatiť do rúk otca do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Za obdobie od 22.11.2023 do 31.08.2024 je otec povinný prispievať na maloletého G. C., nar.
XX.XX.XXXX výživným vo výške 200 eur mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci do rúk matky.

Zročné výživné na maloletého za obdobie od 22.11.2023 do 31.08.2024 otcovi nevzniklo.

Styk matky s maloletým sa neupravuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.10.2023 č.k. B4-17P/171/2022-205 vo výroku I. rozviedol
manželstvo A. B. C. nar. XX.XX.XXXX a A. F. C., B. H., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa 20.04.2002
v Pukanci zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Pukanci vo zväzku III., ročník 2002,na strane 43, pod poradovým číslom 2. II. Maloletého G. C., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Otca oprávnil stretávať sa s maloletým G. vždy od
štvrtku v párnom kalendárnom týždni od 15.00 hodiny do nedele v párnom kalendárnom týždni do

17.00 hodiny a od utorka v nepárnom kalendárnom týždni od 15.00 hodiny do štvrtku v nepárnom
kalendárnom týždni do 17.00 hodiny. Pre prázdniny a sviatky určil osobitnú úpravu, ktorou oprávnil
otca stretávať sa s maloletým G. vždy počas jarných prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od piatku
predchádzajúceho jarným prázdninám od 15.00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni jarných
prázdnin do 17.00 hod., počas Veľkonočných prázdnin v párnom kalendárnom roku vždy od posledného

dňa školskej dochádzky predchádzajúceho Veľkonočným prázdninám od 15.00 hod. do posledného
dňa Veľkonočných prázdnin do 17.00 hod., počas letných prázdnin vždy od 30.06. od 15.00 hod. do
15.07. do 17.00 hod. a od 31.7. od 15.00 hod. do 16.08. do 17.00 hod., počas jesenných prázdnin
každý párny rok od posledného dňa školskej dochádzky predchádzajúceho jesenným prázdninám od
15.00 hod. do dňa bezprostredne predchádzajúceho pokračovaniu školskej dochádzky po jesenných
prázdninách do 17.00 hod., počas zimných prázdnin vždy v párnom roku od posledného dňa školskej

dochádzky predchádzajúceho zimným prázdninám od 15.00 hod. do 30.12. do 17.00 hod. a vždy v
nepárnom roku od 30.12 od 15.00 hod do posledného dňa zimných prázdnin predchádzajúceho nástupu
na školskú dochádzku po týchto prázdninách do 17.00 hod. III. Otcovi uložil povinnosť prispievať na
výživu maloletého G. sumou 200 eur mesačne vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky. IV.
V prevyšujúcej časti návrh matky na určenie výživného zamietol. V. Žiadnemu z účastníkov nepriznal

nárok na náhradu trov konania.

2. Vec právne posúdil podľa čl. I. základných zásad, § 18, § 19 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods.
1 2, 3, 4, 5, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 75 ods. 1 zákona č. 363/2005 Z. z. o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“). Na základe vykonaného dokazovania mal

preukázané splnenie hmotnoprávnych predpokladov na rozvod manželstva. Vzal do úvahy vyjadrenie
manželky, ktorá pôvodne uvádzala, že manželia sa pokúšajú rozvrat odstrániť (túto skutočnosť manžel
popieral), v závere konania deklarovala, že z jej pohľadu nie sú pre rozvod manželstva splnené
predpoklady, avšak jej vyjadrenie bolo v rozpore s vyjadrením zo dňa 13.06.2023, ako aj s výsluchom
manželov na pojednávaní 02.08.2023, z ktorého vyplynulo, že manželstvo je rozvrátené, pričom

samotná manželka si napokon nevedela predstaviť ďalšiu komunikáciu medzi manželmi. Manželov
vyzýval k pokusu o odstránenie rozvratu, aj pomocou odbornej intervencie, avšak manžel rezolútne trval
na rozvode manželstva s tým, že si nevie už nápravu vzťahu s manželkou predstaviť. Konštatoval,
že manželia síce zatiaľ bývajú v jednej domácnosti, podľa manžela z dôvodu, že nemajú aktuálne
vysporiadané majetkové vzťahy, ktorá skutočnosť nie je dôvodom pokračovať v manželstve. Napriek

túžbe maloletého, aby sa rodičia nerozvádzali a ešte sa pokúsili vzájomný vzťah riešiť, s čím rodičov
oboznámil, manžel pre ďalšie zachovanie manželstva priestor nevidel a trval na rozvode. Za týchto
okolností vyhodnotil rozvrat manželstva odôvodňujúci jeho rozvod za preukázaný a návrhu manžela
vyhovel.

3. Pri rozhodovaní o zverení maloletého na čas po rozvode manželstva konštatoval, že otcom
modifikovaný návrh na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti, resp. zverenie maloletého do
starostlivosti matky a úpravu styku otca s maloletým v rozsahu po sebe idúcich 10 dní, neposúdil z
pohľadu záujmu maloletého a lepšieho zabezpečenia jeho potrieb, za vhodnú. Prihliadajúc na vykonaný
pohovor s maloletým považoval za zrejmé, že maloletý je viac naviazaný na matku, ktorú vníma ako

rodiča, ktorý mu dokáže poskytnúť širší časový priestor, pričom mal preukázané, že počas manželstva
matkasdeťmi trávilaviacčasu,bolasnimipopoludní,otecprichádzalzpráceneskôr.Zatýchtookolností
nepovažoval za vhodné upravovať styk s otcom nepretržite. Návrhu otca vyhovel v rozsahu styku s
maloletým v mesiaci (10 dní), avšak styk rozvrhol do troch víkendových dní v párnom týždni a následne
do dvoch pracovných dní v nepárnom týždni. Konštatoval, že daná úprava je síce spojená s častejšími

presunmimedzidomácnosťouotcaamatky(hocizvyjadrenírodičovvyplynulo,ženejakýčasporozvode
budú ešte žiť v jednej domácnosti), z pohľadu prežívania maloletého je však vhodnejším riešením, ak
odlúčenie maloletého od toho, ktorého rodiča (v čase, keď už rodičia nebudú žiť v spoločnej domácnosti)
bude trvať kratší čas, ako otcom navrhovaných 20, resp. 10 dní. Pri rovnomernej úprave styku počas
prázdnin a sviatkov zohľadnil návrhy rodičov a presne vymedzil časové intervaly striedania (čo v návrhu

otca absentovalo) zabezpečiac vykonateľnosť rozhodnutia.

4. Na základe vykonaného dokazovanie vo vzťahu k určeniu výšky výživného na maloletého konštatoval,
že otec navrhoval určiť výživné 150 eur mesačne s tým, že bude naďalej uhrádzať platby spojenés užívaním domu, daň z nehnuteľnosti, poistenie domácnosti, a pravidelné výdavky maloletého za
plávanie, angličtinu, obedy v škole, sporenie, životné poistenie, uskladnenie pupočníkovej krvi, dopravu
MHD. Prihliadol na otcom preukázané realizácie týchto nákladov, ktoré však nehradil len zo svojich

prostriedkov (zo mzdy), ale aj z prostriedkov vyplácaných matke ako dividendy (za rok 2021 v sume
37.200 eur, za rok 2022 v sume 18.600 eur), teda zo spoločných prostriedkov v BSM manželov, keď
potvrdil, že si z účtu matky presúval prostriedky v závislosti od potreby úhrady potrieb. Pri určovaní
výživného vychádzal z predpokladu, že po rozvode bude pravidelné platby spojené s úhradou potrieb
maloletého realizovať matka a otec na ich úhradu bude prispievať výživným, pričom zohľadnil rozsah

starostlivosti otca o maloletého v rámci styku a vyjadrenia rodičov, že po rozvode ostanú žiť v
spoločnej domácnosti. Vzal do úvahy predpoklad, že náklady zodpovedajúce rozsahu starostlivosti o
maloletého, t.j. bývanie, stravu, hygienu, bude každý z rodičov uhrádzať v rozsahu zodpovedajúcom
miere starostlivosti, pričom sa jedná o domácnosť, v ktorej rodina žije aj do rozvodu. Náklady na
oprávnené potreby maloletého ustálil sumou 300 eur mesačne strava (strava v škole okolo 50 eur
mesačne), 25 eur zdravotná starostlivosť, 20 eur škola, 15 eur doprava, 5 eur domáce zviera, 10 eur

knihy a iné potreby. Otcom spochybňované náklady na stravu vo výške 300 eur mesačne nepovažoval
za dôvodné, keď táto suma predstavuje 10 eur denne, čo s ohľadom na príjem rodičov, ktorý zahŕňa
aj príjmy z dividend, nepredstavuje sumu, ktorá by bola pre celodennú stravu nadhodnotená, najmä
s poukazom na vyváženosť stravy. Matkou vyčíslené náklady na oblečenie 111,50 eur vyhodnotil ako
neprimerane vysoké, keď za primeranú ustálil sumu cca 80 eur mesačne (vrátane nákupov sezónneho

oblečenia). Náklady na hygienické potreby, drogériu a kozmetiku považoval za primerané vo výške 30
eur mesačne, vychádzajúc z pomernej spotreby pracích práškov a hygienických potrieb pripadajúcich
na maloletého v domácnosti, a nevyhnutných hygienických potrieb a kozmetiky. K matkou vyčísleným
nákladom na dovolenky a tábory vo výške 141 eur uviedol, že náklad na dovolenky bude po rozvode
v réžii toho rodiča, ktorý bude dovolenku s maloletým tráviť, bez toho, aby možnosti otca odôvodňovali

osobitne sa podieľať na príspevkoch aj na dovolenky, ktoré bude matka tráviť s maloletým. Konštatoval,
že maloletý do táborov aktuálne nechodieva (nebol ani v roku 2023) a nezúčastnil sa ani sústredenia.
Pravidelné platby na záujmy maloletého zohľadnil za plávanie 40 eur a angličtina okolo 45 eur mesačne.
Prihliadol na skutočnosť, že rodičia plánujú (zatiaľ bližšie neurčený čas) žiť stále v spoločnom dome,
pričom náklady na dom (energie, poistenie, daň z nehnuteľností) činia cca 370 eur mesačne, tretinu

z nich znáša každý z rodičov sám (čo zodpovedá rozsahu styku otca s maloletým) a na zostávajúcu
tretinu považoval za dôvodné od otca požadovať príspevok okolo 60 eur ako výživné. Podobný princíp
ustálil aj pre príspevok na stravu, hygienické potreby a kozmetiku, kde mal za dôvodné požadovať
pri súčasnom nastavení príspevok od otca v sume 50 eur na stravu (ak znáša sám náklady v sume
100 eur z celkovej sumy 300 eur zodpovedajúcich rozsahu styku) a sumu 5 eur na náklady na

hygienu a kozmetiku, ak znáša sám náklady zodpovedajúce sume 10 eur z celkovej sumy 30 eur
určené pomerom styku s maloletým). Ďalšie dôvodné náklady zohľadnil ako príspevok otca vo výške
40 eur ošatenie, 12,50 eur lieky a zdravotnú starostlivosť, 7,50 dopravu, 10 eur výdavky spojené
so školou, 2,50 eur výdavky spojené s domácim zvieraťom. Takto vypočítaná suma príspevku na
výživu maloletého otcom predstavuje cca 187 eur, preto výživné určil vo výške 200 eur mesačne a v

prevyšujúcejčastinávrhmatkynaurčenievýživnéhozamietol.Uzavrel,žeurčenévýživnéreflektujeajna
vyživovaciu povinnosť otca voči plnoletému synovi a zodpovedá možnostiam rodičov, keď otec dosahuje
aktuálne pravidelný príjem okolo 1.300 eur mesačne, s výnimkou jednorazovej odmeny vyplácanej na
konci roku, ktorá v roku 2022 predstavovala sumu 3.700 eur brutto. Prihliadol na preukázaný príjem
matky okolo 1.100 eur mesačne (s výnimkou niektorých mesiacov (v apríli 2023 1.367,26 eur, resp.

v novembri 2022 2.091 eur). Príjem z dividend posúdil ako spoločný príjem manželov, bez ohľadu
na skutočnosť, že držiteľkou akcií je manželka, ktorej je tento príjem vyplácaný, keď z vyjadrenia otca
vyplynulo, že aj z týchto prostriedkov realizuje platby v domácnosti. Pri určení výživného vychádzal
zo situácie v čase rozhodovania, keď obaja rodičia žijú v jednom dome, kde aj plánujú nejaký čas
žiť, kým doriešia vzájomné majetkové záležitosti (vrátane podielu v spoločnosti I. - I., F.,. a podielu

na výnosoch tejto spoločnosti). Zároveň zohľadnil, že podiel na spoločnosti je rovnaký pre oboch
rodičov. Konštatoval, že v blízkej budúcnosti môže nastať zmena pomerov, ktorá bude odôvodňovať aj
zmenu výživného (rozdelenie domácností, vysporiadanie majetku a úspor vrátane obchodného podielu
z obchodnej spoločnosti) a môže predstavovať iné rozvrhnutie výdavkov na bývanie a súvisiace potreby
v domácnosti a môže znamenať zmenu rozhodnutia o výživnom. O trovách konania rozhodoval podľa

§ 52 CMP.

5. Proti výroku II. rozsudku súdu inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu navrhujúc rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že styk otca s maloletým saneupravuje a otec je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 450 eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Odvolanie odôvodnila ust. § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP namietajúc, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

a k nesprávnym záverom. Vo vzťahu k styku otca s maloletým dala do pozornosti ust. § 24 ods. 1,
5, § 25 ods. 2 a § 43 ods. 1 Zákona o rodine a vyjadrenie maloletého, ktorý uviedol, že styk s otcom
nechce mať upravený a chce sa s ním vopred dohodnúť. Uviedla, že aj kolízny opatrovník poukazoval na
vyjadreniemaloletého,ktorýsaopakovanepriklonilkuzvereniumatkebezstriktnejúpravystykusotcom,
na ktorom sa vedia dohodnúť. Potvrdila, že maloletý má s oboma rodičmi vytvorenú citovú väzbu, je

zvyknutý na pravidelný kontakt s nimi, je vo veku, kedy sa chce sám rozhodovať kedy a s kým strávi
čas a kedy sa chce venovať svojim záľubám. Autoritatívnu úpravu styku považovala, s prihliadnutím
na vek maloletého, za nevhodnú a nezohľadňujúcu jeho názor, pričom vzhľadom na bezproblémovú
komunikáciu otca s maloletým je aj do budúcna pre maloletého najvhodnejšie styk neupraviť. Mala
za to, že je potrebné rešpektovať názor 13 ročného dieťaťa, ktorý je rozumovo vyspelý a dokáže
sa vyjadriť k styku s otcom. Namietala, že súd nezohľadnil názor dieťaťa, ani odporúčanie kolízneho

opatrovníka. Nestotožnila sa s rozsudkom súdu v časti o výživnom, keď súd pri rozhodovaní nebral do
úvahy skutočnosť, že rodičia síce bývajú v spoločnej domácnosti, ale ide len o dočasný stav, ktorý
sa môže kedykoľvek zmeniť. Napriek tomu, že s otcom maloletého žijú v jednej domácnosti, výchovu
maloletého zabezpečovala a doteraz zabezpečuje v prevažnej miere sama. S maloletým absolvuje
lekárske vyšetrenia, sprevádza ho do/zo školy, na krúžky, pomáha mu so školskými povinnosťami

a zabezpečuje všetky jeho ostatné potreby. S prihliadnutím na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery rodičov, ako aj potreby maloletého spojené so zvyšovaním jeho veku, napádané rozhodnutie
nezohľadňujeaniodôvodnenépotrebydieťaťa.Namietala,žesúdnezistilnáležiteadostatočneskutočný
stav veci s poukazom na posúdenie životnej úrovne rodičov pri určení výživného (Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 330/2018-26 zo dňa 20.06.2018). Výživné predstavuje komplex

práv dieťaťa prostredníctvom, ktorých majú byť uspokojované základné, ako aj jeho hmotné a kultúrne
potreby pre jeho duševný, fyzický vývin a jeho uplatnenie v živote. Zotrvala na určení výživného na
maloletého sumou 450 eur mesačne, pretože vekom sa potreby dieťaťa menia a pribúdajú jeho výdavky.
Odôvodnené potreby maloletého vyšpecifikovala sumou 955 eur mesačne, ktorá predstavuje platby za
stravu 300 eur, oblečenie a obuv 111,50 eur, hygienické potreby 81 eur, lieky a zdravotnú starostlivosť 25

eur, výdavky spojené so školou 20 eur, bývanie 80 eur (pomerný podiel), dopravu 15 eur, domáce zviera
5 eur, knihy, hračky, iné 10 eur, voľnočasové aktivity 141 eur a dovolenky a tábory 166 eur. Poukázala na
to, že otec dosahuje príjem 1.300 eur mesačne a ona ako učiteľka zarába mesačne 1.100 eur, pričom
daňový bonus aj prídavky na dieťa si uplatňuje otec.

6. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu považoval
odvolanie za nedôvodné a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdiť ako
vecne a právne správny, stotožňujúc sa so závermi súdu prvej inštancie v celom rozsahu. Nesúhlasil
s tvrdeniami matky ohľadom zisťovania a vyhodnotenia názoru maloletého. Mal za to, že súd prvej
inštancie postupoval v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa, keď pristúpil aj k zisťovaniu

názoru dieťaťa za prítomnosti kolízneho opatrovníka. Maloletý sa vyjadril v zmysle, že nechce rozvod
rodičov, chce mať neobmedzený styk s oboma, teda chcel, aby zostalo všetko „tak ako doteraz“.
Maloletý má vytvorenú pevnú citovú väzbu s oboma rodičmi, je zvyknutý na pravidelný kontakt s nimi,
pričom rodičovské právo otca zahŕňa aj právo (právoplatným súdnym rozhodnutím) mať garantovanú
možnosť styku. Poprel, že by bola s matkou možná dohoda o styku s maloletým. Podľa jeho názoru

nie je v najlepšom záujme dieťaťa styk neupraviť, keď k takejto úprave sa pristupuje v prípadoch,
ak sa rodičia vedia dohodnúť. Keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia sa nevedeli
dohodnúť na starostlivosti a ani na styku s maloletým, je nevyhnutné, aby bol styk stanovený súdom.
Pôvodne v návrhu zo dňa 20.09.2022 a v znení úpravy jeho petitu zo dňa 27.09.2022 navrhoval
zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vzhľadom na oprávnené záujmy

maloletého a jeho vyjadrenie, upravil návrh na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky
a určenie styku s maloletým v rozsahu po sebe idúcich 10 dní. Napokon súhlasil so zverením
maloletého matke, a napriek tomu, že jeho právo styku s maloletým je oproti jeho pôvodnému návrhu
oklieštené, podaným odvolaním ho chce matka úplne vylúčiť zo styku s maloletým. Ak nebude upravený
styk právoplatným rozsudkom, matka mu v ňom bude brániť, čo nie je v najlepšom záujme

dieťaťa, ktoré má mať zabezpečené väzby s oboma rodičmi, pričom by tiež došlo k porušenie jeho
rodičovských práv. Jeho návrh na striedavú starostlivosť reflektoval na veľmi dobrý a láskavý vzťah
maloletého s matkou a otcom. Maloletý je zvyknutý na pravidelný kontakt s oboma rodičmi, má
s nimi vytvorené silné citové väzby, a preto sa striedavá starostlivosť javila ako najlepšie riešenie vprospech záujmu maloletého, kedy je zachovaný rovnocenný a pravidelný styk dieťaťa s rodičmi v
maximálnej možnej miere. Pokiaľ matka uvádza, že maloletý chce mať neobmedzený styk s otcom
aj nad rámec výroku rozsudku, maloletému vždy vyjde v ústrety a umožní mu styk s matkou (aj

mimo súdom určeného styku). Argumenty matky, že maloletý je vo veku, kedy chce tráviť čas aj s
kamarátmi a venovať sa svojim záľubám nepovažoval za dôvod pre neupravenie styku, pretože maloletý
sa môže stretávať s kamarátmi aj v čase, keď bude s otcom. Ak by mu matka bránila v styku s
maloletým, nemal by právny titul na realizáciu styku a riešenie veci súdnou cestou by bolo nehospodárne
a nesúladné so záujmom maloletého. Matka navrhovala upraviť styk počas bežného roka aj sviatkov ich

rozdelením paritne medzi rodičov, a v rozpore so svojimi tvrdeniami, v odvolaní navrhuje styk neupraviť.
Vyslovil názor, že hlavným zámerom matky je, aby otec nemal právne garantovanú možnosť styku
s maloletým. Stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku, keď súd náležite skúmal najlepší
záujem maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že súd pri rozhodovaní o úprave styku musí zohľadniť
právo rodičov na osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v rovnakej miere, čomu zodpovedá aj právo
dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov,

malo by byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada, čo
najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS 2298/15 zo dňa 15.03.2016, čl. 41 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky. Aj z rozhodnutia ústavného súdu (sp. zn. PL. ÚS 26/05) vyplýva
právny názor, že úprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie k obmedzeniu práv rodičov,
ale prostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii, a preto nemôže byť v nesúlade s čl. 41

ods. 4 ústavy (uznesenie Najvyššieho súdu SR, č. k. I. ÚS 120/2010-15 zo dňa 31.03.2010). Dal
do pozornosti judikatúru Ústavného súdu Českej republiky zaoberajúcu sa zisťovaním názoru dieťaťa
a najlepším záujmom dieťaťa, podľa ktorého je prianie dieťaťa jedným z kritérií posúdenia, nie kritériom
jediným (uznesenie Ústavného súdu ČR, sp. zn. III. ÚS. 816/15 zo dňa 12.05.2015 a sp. zn. I. ÚS
902/22 zo dňa 19.04.2022). Odvolanie matky v časti o styku považoval za nedôvodné, pretože daným

rozhodnutím bude mať maloletý garantované právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov. Vo
vzťahu k výroku o výživnom uviedol, že súd prvej inštancie riadnym a náležitým spôsobom rozhodnutie
zdôvodnil a pri rozhodovaní vychádzal z ním preukázaných príjmov a výdavkov. Matka okrem príjmu
nezdokladovala nič, nepreukázala jej výdavky na spoločnú domácnosť a starostlivosť o maloletého.
Nesúhlasil s tvrdeniami matky ohľadom zabezpečenia starostlivosti o maloletého, pretože na tejto sa

podieľali obaja rodičia, a podieľa sa na nej aj v súčasnosti, maloletému zabezpečuje potreby súvisiace
so zdravotnou starostlivosťou, návštevou krúžkov, sprevádzal ho k lekárovi. K argumentom, že vekom
sa potreby maloletého budú meniť a spoločná domácnosť rodičov môže byť zmenená, uviedol, že súd
pri rozhodovaní vychádzal zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, a nie z budúceho stavu. Uvedené nie
je, vzhľadom na aktuálny stav, relevantným dôvodom na podanie odvolania zo strany matky. Namietal,

že matka síce v konaní predložila tabuľku výdavkov maloletého, avšak tieto nepreukázala. Z jeho strany
boli predložené potvrdenia o viacerých úhradách výdavkov maloletého dieťaťa, pričom na výžive dieťaťa
sa majú podieľať obaja rodičia. Nakoľko preukázal výšku svojho príjmu 1.300 eur a bol preukázaný
príjem matky 1.100 eur, ktorá je navyše vlastníkom akcií v spoločnosti I., J. (ktoré sú súčasťou BSM),
rozhodnutie považoval za zákonné, primerané a zohľadňujúce schopnosti, možnosti a majetkové

pomery rodičov. Stotožnil sa s názorom súdu vo vzťahu k ustáleniu nákladov na maloletého, keď
vyhodnotil niektoré matkou označené náklady za neprimerane vysoké. Poukázal na jeho vyjadrenie na
pojednávaní dňa 17.10.2023, kedy uviedol, že platby spojené s užívaním domu za plyn, elektrinu, vodu,
daň z nehnuteľnosti, poistenie domácnosti je ochotný platiť, kým sa dom nepredá. Uvedené bolo v
konaní náležite preukázané predložením relevantných dokumentov, ktoré boli prílohou jeho vyjadrenia

zo dňa 12.05.2023. V konaní tiež uviedol, že pravidelné výdavky maloletého súvisiace s plávaním,
angličtinou, obedmi v škole, sporením, životným poistením, uskladnením pupočníkovej krvi, dopravou
MHD, je ochotný znášať naďalej v celom rozsahu a tieto vyčíslil sumou cca 280 eur. Stotožnil so
závermi o určení výšky výživného na maloletého, ktoré zohľadňuje aktuálne pomery účastníkov konania.

7. V podaní zo dňa 28.01.2025 otec v odvolacom konaní oznámil nové skutočnosti, ktoré nastali dňa
24.01.2025, kedy bola matka za sprievodu policajnej hliadky hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení
Univerzitnej nemocnice Bratislava na Mickiewiczovej 13 po tom ako zamkla otca aj oboch synov v ich
spoločnom dome tvrdiac, že sa tam nachádza tretia osoba, ktorá ich má ohrozovať a chce ich zabiť.
Správanie matky prepuklo až do agresivity voči nemu a staršiemu synovi A., pričom po dohode so synom

zavolal záchrannú službu a táto zavolala políciu. Matku sanitka odviezla do nemocnice a plnoletý syn
ho informoval, čo sa dialo predtým ako matka dobehla do spálne a ako ich všetkých zamkla. Nepozná
presnú diagnózu matky, preto navrhol vyžiadať si lekársku správu o jej zdravotnom stave. Nakoľko
z uvedeného vyplýva, že matka je psychiatrický pacient trpiaci vážnym psychiatrickým ochorením,je nevyspytateľná, je tu dôvodná obava z možného ohrozenia života a zdravia maloletého G., a aj
ostatných členov spoločnej domácnosti. Uvedené okolnosti zdôrazňujú potrebu vydanie rozhodnutia,
ktorým žiadal zveriť maloletého do svojej výlučnej osobnej starostlivosti otca, upraviť styk matky s

maloletým na každý nepárny týždeň od piatku od 18.00 hod. do nedele do 18.00 hod., určiť že otec
bude zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok a matke uložiť povinnosť prispievať na výživu
maloletého sumou 200 eur mesačne k rukám otca.

8. V súlade s ust. § 384 a § 385 CSP odvolací súd vo veci doplnil dokazovanie a nariadil pojednávanie,

na ktorom dňa 13.01.2025 a 04.03.2025 pojednával a rozhodol v neprítomnosti matky, za prítomnosti
jej právnej zástupkyne, ktorá prezentovala súhlas matky s pojednávaním len za účasti jej právneho
zástupcu.

9. Právna zástupkyňa matky vo výpovedi pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 13.01.2025
uviedla, že matka dieťaťa má psychické problémy, nie je možné sa s ňou skontaktovať, komunikuje iba

prostredníctvom jej brata. Podľa získaných informácií, by matka mala v priebehu mesiaca február 2025
nastúpiť do práce, pričom od novembra 2024 býva u svojich rodičov v K., kde aj absolvuje liečbu. Vo
februári 2025 sa má matka vrátiť do C., kde nastúpi do práce, jej zdravotný stav sa zlepšuje, avšak
aktuálnu lekársku správu nemajú k dispozícii. Potvrdila, že na základe dohody rodičov starostlivosť
omaloletéhoaktuálnezabezpečujeotec,napriektomumatkanaodvolanímatka.Uviedla,žekdokladom

predloženým otcom nedostali spätnú väzbu od matky, ktorá s nimi nebola oboznámená. Žiadala
o odročenie pojednávania, nakoľko matka sa bude mať záujem k veci vyjadriť. Na pojednávaní dňa
4.3.2025 právna zástupkyňa matky uviedla, že matka sa nedostavila na pojednávanie z dôvodu jej
zdravotných problémov s poukazom na správu z novembra 2024. S matkou sú v úzkom kontakte,
majú od nej len strohé informácie. Poukázala na predložené potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti

matky a správu z Univerzitnej nemocnice Nemocnica sv. Michala a.s. vyhotovenú psychiatrom A. L.
F. dňa 27.2.2025, podľa ktorej je matka práceneschopná od 20.8.2024, predpokladané ukončenie
práceneschopnosti je stanovené na deň 13.3.2025. Z lekárskej správy tiež vyplýva, že matka je schopná
zabezpečovať domácnosť a starať sa o svoje deti. Matka zotrváva na svojom stanovisku a na zverení
maloletého do jej starostlivosti, preto nesúhlasia s návrhom otca na zverenie dieťaťa do jeho osobnej

starostlivosti.Kotázkezabezpečovaniastarostlivostiomaloletéhoodseptembra2024aknávrhuotcana
zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti sa právna zástupkyňa nevedela vyjadriť. Zdôraznila,
že podľa lekárskej správy z novembra 2024 sa matka bude schopná vyjadriť k veci v priebehu 5-6
mesiacov. Nemá vedomosť ako fungujú rodičia v rámci domácnosti, keďže nemá iné informácie od
matky, avšak má vedomosť, že rodičia komunikujú len o základných otázkach. Tiež jej nie je známe,

či si matka plní vyživovaciu povinnosť k maloletému a ako sa o neho stará. Matka bola naposledy
v ich advokátskej kancelárii deň pred pojednávaním po pracovnej dobe, nechala na recepcii lekárske
správy, k ničomu sa nevyjadrovala, nechce sa vyjadrovať ani k pojednávaniu, jej aktuálny stav je taký,
že stále má blok. Matka má informáciu o tom, že prebieha konanie pred odvolacím súdom, odkazuje
len na lekársku správu z novembra 2024 a komunikuje len s JUDr. Garom. Hoci návrhy na doplnenie

dokazovania právna zástupkyňa matky nemala, považovala za vhodné, aby sa matka k veci vyjadrila,
pretože nie je možné potvrdiť ani vyvrátiť tvrdenia otca odprezentované na pojednávaní. Navrhla, ak to
prinesie nejaký efekt, odročiť pojednávanie za účelom výsluchu matky.

10. Otec v rámci výpovede pred odvolacím súdom uviedol, že matka od júla 2024 býva v K., čo je

150 km do C.. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec nie na základe dohody rodičov, pretože
nemá kontakt na matku, nemá možnosť s ňou komunikovať, pričom má vedomosť o jej zdravotných
psychických problémoch. O syna sa stará kompletne, vrátane úhrad všetkých jeho potrieb. Zotrval
na výške nákladov na maloletého, ktoré predložil vo svojich podaniach v rámci odvolacieho konania.
Uviedol, že v priebehu letných prázdnin maloletý trávil čas striedavo s matkou v K. alebo v C. po

týždni alebo dvoch, so synom bol na dovolenke v Grécku. Od začiatku školského roka zabezpečuje
všetky synove potreby a matke posiela na základe rozsudku výživné vo výške 200 eur mesačne. Matka
žiadnym spôsobom neprispieva na syna, maloletý chodí za matkou zhruba každý druhý víkend (napr.
v sprievode brata), syn je s matkou v kontakte, má na ňu telefónne číslo, komunikujú spolu. Synovi
platí okrem bežných nákladov na stravu 200 eur, hygienu, maloletý nemá špeciálne potreby, celkovo za

bývanie platí 504 eur mesačne. Okrem toho synovi platí mesačne poplatky za stravu v škole vo výške
12 eur, ZRPŠ 3,50 eur, angličtinu 55 eur, poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi 5,52 eur, životné
poistenie 43,21 eur, dopravu 8,29 eur, dáva mu vreckové 32 eur mesačne. Starší plnoletý syn A. je
študent vysokej školy, mesačne mu prispieva na obedy, životné poistenie a uskladnenie pupočníkovejkrvi celkovo sumou 80,75 eur mesačne. Jeho majetkové pomery sa nezmenili. Nevie, či matka dáva
synovi vreckové a odkedy je maloletý v jeho starostlivosti, matka nikdy neprejavila záujem prispievať
na jeho výživu. Matka od 05.01.2025 prišla naspäť do domu v C., mohla sa zúčastniť pojednávania.

Na pojednávaní konanom dňa 4.3.2025 otec uviedol, že od prepustenia matky z nemocnice rodičia
spolu komunikujú len o prevádzkových nákladoch, takýmto spôsobom komunikuje matka aj so synom.
Obidvaja synovia sú už veľkí, vedia sa o seba postarať. Maloletý G. sa pripravuje na pohovory na
prijímacie skúšky na strednú školu, pomáha mu s učením a ak má problém so slovenským jazykom,
posiela ho za matkou, ktorá tento predmet učí. Náklady na bývanie hradí otec, ktorý zabezpečuje aj

veľké nákupy do domácnosti, matka občas urobí drobný nákup v potravinách, synovi nekupuje nové
veci na oblečenie. Vyslovil obavu, že ak by sa problémy matky vyskytli v budúcna, nemá istotu ako
matka zvládne situáciu. V priebehu mesiaca január 2025, keď matka bývala s nimi v dome, fungovala
obdobne ako teraz. Náklady synovi platí on, pokiaľ ide o školu, angličtinu, do domácnosti dopĺňa stravu
a hygienické potreby. Matka na výživu syna neprispieva, neposlala mu naspäť ani tých 200 eur, ktoré jej
odosielal titulom výživného na syna. V júli a auguste 2024 bol maloletý s matkou v K. polovicu prázdnin,

kdemalzabezpečené,čopotreboval.Vdomácnosti fungovalivpriebehumesiacajanuár2025striedavo,
varili obaja, pomohla aj bývalá svokra, náklady na bývanie platí on, pretože u matky nevidí spoľahlivosť
plnenia týchto platieb. Matka nikdy tieto záležitosti neriešila, zabezpečoval ich on. Otec sa zúčastňuje
rodičovských združení, komunikuje s triednou učiteľkou, cez Edupage, a synovi dáva ospravedlnenky.
S maloletým chodí k lekárovi, prihlášku na strednú školu s ním riešil on spolu so starším synom.

Matka sa k tomuto nevyjadrovala, nakoľko bola v tom čase hospitalizovaná. Po návrate z nemocnice
sa matka neinformovala ohľadne maloletého, z nemocnice prišla matka so svojou mamou, ktorá sa
v ich domácnosti zdržiavala 2-3 dni. Matka rieši len seba, pretože má problém, upratuje, uvarí, ak niečo
v chladničke chýba, kúpi len drobné potraviny. Veci na oblečenie pre syna s matkou neriešil, matka
kupuje len drobnosti. Nemá vedomosť o tom ako si matka plní vyživovaciu povinnosť voči maloletému.

Matka neprispieva na bývanie, výživné na syna poberá, nevie, čo mu z neho zabezpečuje, možno mu
na Vianoce kúpila botasky. On obom synom platí aj poplatok za mobilný telefón.

11. Právny zástupca otca na pojednávaní pred odvolacím súdom žiadal zohľadniť súčasný stav
a navrhol zveriť maloletého do osobnej starostlivosti otca alebo do striedavej starostlivosti rodičov a

výživné neurčiť. S určeným stykom počas prázdnin vyslovil súhlas majúc za to, že rozsah styku je
potrebné presne špecifikovať, pretože rodičia sa nevedia a doteraz sa nevedeli dohodnúť. Uviedol,
že matka je opakovane liečená, má psychiatrické problémy, rodičia žijú v jednej domácnosti a tento
stav bude pretrvávať, kým nedôjde k rozdeleniu majetku. V súvislosti s výživným poukázal na to,
že matka doposiaľ nepreukázala svoje výdavky a výdavky na dieťa, pričom otec predložil všetky

doklady k príjmom a výdavkom. Na pojednávaní konanom dňa 4.3.2025 právny zástupca otca uviedol,
že matka bola prepustená z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení dňa 10.2.2025, aktuálne žije
s otcom v spoločnom rodinnom dome, dohoda medzi rodičmi nebola možná. Žiadal maloletého zveriť do
starostlivosti otca, pretože psychický stav matky je nestabilný ako vyplýva z predložených lekárskych
správ obsahujúcich údaje o diagnostike matky. Situácia, ku ktorej došlo v januári, kedy matka musela

byť hospitalizovaná, vystrašila otca a obe deti. Otec nemá istotu, že matka bude v poriadku. Styk
navrholupraviťmatkesmaloletýmnakaždýdruhývíkend,pretožerodičiasanevedianastykudohodnúť.
Otec nebráni matke v kontakte s maloletým a ani nemá záujem jej dieťa odňať. Určenie, že otec bude
zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok žiadali vzhľadom na hospitalizáciu matky, avšak otec
nemá problém, keď budú obaja rodičia určení na zastupovanie a správu majetku maloletého. Výživné

navrhol matke určiť vo výške 200 eur mesačne.

12. Kolízna opatrovníčka uviedla, že s maloletým G. bol vykonaný pohovor, pričom od dieťaťa si musela
vypýtať kontakt na jeho matku, aby ju vedela informovať. Maloletý je veľmi inteligentný chlapec, vyjadruje
sa na úrovni 18 ročného, sám si určoval, čo chce, aby bolo v zápisnici uvedené. Poukázala na to, že

matku sa im nepodarilo telefonicky kontaktovať. Na pojednávaní dňa 4.3.2025 uviedla, že vzhľadom
k tomu, že otec dlhodobo zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, aj finančne, navrhuje
dieťa zveriť do starostlivosti otca, styk matky s maloletým neupraviť, keďže ide o dieťa 15-ročné,
ktorého rodičia bývajú spolu v jednej domácnosti. S navrhovanou výškou výživného súhlasila.

13.Vpriebehuodvolaciehokonania predložilotecdoklady,zktorýchvyplývajúnímhradenéplatbyvroku
2023 na životné poistenie F. C. vo výške 74,27 eur, životné poistenie B. C. 845,68 eur ročne (93,35
eur mesačne), životné poistenie B. C. 1.120,23 eur ročne (93,35 eur mesačne), poistenie rodinného
domu, domácnosti, zodpovednosti z držby domácnosti 374,60 eur ročne (31,22 eur mesačne), telefón 77eur, havarijné poistenie motorového vozidla Hyundai 206,41 eur (17,20 eur mesačne), povinné zmluvné
poistenie motorového vozidla Hyundai 127,90 eur ročne (15,62 eur mesačne), internet 37,19 eur, voda
36,67 eur, odvoz odpadu 14,38 eur, RTVS 4,64 eur, plyn 150 eur mes., elektrika 87 eur a náklady za rok

2024, a to životné poistenie F. C. vo výške 88,02 eur, životné poistenie B. C. 886,98 eur ročne (73,92
eur mesačne), životné poistenie B. C. 1.221,17 eur ročne (101,76 eur mesačne), poistenie rodinného
domu, domácnosti, zodpovednosti z držby domácnosti 312,03 eur ročne (26 eur mesačne), telefón 80,24
eur, havarijné poistenie motorového vozidla Hyundai 309,61 eur (25,80 eur mesačne), povinné zmluvné
poistenie motorového vozidla Hyundai 142,40 eur ročne (11,87 eur mesačne), daň z nehnuteľnosti za

rok2023224,62eurročne(18,72eurmesačne),internet2eur, voda41,90eur,vyúčtovanievoda206,76
eur ročne (17,23 mesačne), odvoz odpadu 18,69 eur, RTVS 4,64 eur, plyn 176 eur, elektrina 18,63
eur. Otcom hradené poplatky na maloletého v roku 2023 predstavovali za sporenie 132,78 eur, plávanie
242 eur polročne ( 40 eur mesačne), poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi 5 eur mesačne, životné
poistenie 2,95 eur (ING SMART), strava v škole 30,48 eur, MHD 13,33 eur, v roku 2024 ZRPŠ 3,50
mesačne, strava v škole 12 eur, angličtina (Helen Doren) 55 eur, poplatok za uskladnenie pupočníkovej

krvi 5,52 eur mesačne, životné poistenie 43,21 eur (ING SMART), MHD 8,29 eur, vreckové 32 eur.
Náklady otca na plnoletého syna A. C. v roku 2023 činili ročné členské vo Floorclub 360 eur, poplatok
za uskladnenie pupočníkovej krvi 1,20 eur, životné poistenie 1,59 eur, strava v škole 45 eur a v roku
2024 poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi 1,50 eur, životné poistenie 19,25 eur, strava v škole
60 eur. Príjem otca od októbra 2023 do decembra 2023 činil v priemere 989,84 eur netto s bonusom

a stravným 1.286,17 eur, od januára 2024 do decembra 2024 1.266,20 eur, za január a február 2025
činil 1.103 eur. Z prehľadu platieb výživného je zrejmé, že otec platil pravidelne výživné na maloletého
vo výške určenej súdom prvej inštancie.

14. Činnosťou odvolacieho súdu bolo zistené z lustrácie v Sociálnej poisťovni, že matka je zamestnanec

Základnej škole K. M. XX, C.. Z potvrdenia o príjme matky vyhotoveného zamestnávateľom vyplýva,
že od januára do septembra 2023 jej príjem činil 1.112 eur netto, od októbra 2023 do decembra 2023
činil 1.838,67 eur, to znamená, že za celý rok 2023 predstavoval sumu 1.475 eur a od januára 2024
do augusta 2024 činil 1.272,51 eur. Sociálna poisťovňa matke vyplatila nemocenské za obdobie od
septembra 2024 do januára 2025 vo výške v priemere 994 eur a za august 2024 vo výške 65 eur (v

auguste 2024 mala vyplatený aj príjem).

15. Zo správy Univerzitnej nemocnice Bratislava, Pažítková 4, zo dňa 27.01.2025 je zrejmé, že matka
bola prijatá na nedobrovoľnú hospitalizáciu na psychiatrickej klinike a bola jej diagnostikovaná iná
akútna psychotická porucha s prevahou bludov, a iná depresívna epizóda. Uznesením Mestského

súdu Bratislava II č.k. 26Pu/12/2025-10 zo dňa 29.01.2025 súd rozhodol, že prevzatie umiestnenej
A. F. C. do zdravotníckeho zariadenia Univerzitná nemocnica Bratislava, psychiatrická klinika LF UK
UNB, ku ktorému došlo dňa 25.01.2025 bolo prípustné. Uznesením č. k. 26Pu/12/2025-40 zo dňa
21.02.2025 Mestský súd Bratislava II zastavil konanie o prípustnosti prevzatia a držania umiestnenej
v zdravotníckom zariadení z dôvodu, že umiestnená A. F. C. bola zo zdravotníckeho zariadenia dňa

10.02.2025 prepustená do ambulantnej starostlivosti.

16. Z lekárskej správy A. L. F., K., psychiatra zo dňa 12.11.2024, predloženej právnym zástupcom
matky so žiadosťou o odročenie pojednávania nariadeného na deň 27.11.2024 vyplýva, že matka je
v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti Univerzitnej nemocnice - Nemocnica Sv. Michala a.s., jej

psychický stav sa labilizoval v súvislosti s krízovou situáciou v rozvode, s rozvodovým konaním a
následnými problémami (starostlivosť o deti, majetkové vysporiadanie), oslabil sa výkon pacientky v jej
zamestnaní, tento stav zle toleruje, aktuálne je na dlhšie trvajúcej práceneschopnosti a každý kontakt
s expartnerom ju traumatizuje a naopak, posilňuje ju prítomnosť detí a oporou sú jej príbuzní (rodičia,
brat). V súčasnosti nie je stav pacientky natoľko stabilizovaný, či pevný, že by sa bez ujmy na zdraví

dokázala zúčastňovať súdnych pojednávaní ohľadom budúceho usporiadania rodiny. Tento stav je
treba chápať ako dočasný, pri stabilizácii stavu, ktorý nemožno očakávať skôr ako o 5 - 6 mesiacov
možno predpokladať jej riadnu súčinnosť a spoluprácu. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti
vystaveného dňa 27.02.2025 A. L. F., K., je zrejmá práceneschopnosť matky od 20.08.2024 a dátum
predpokladaného ukončenia práceneschopnosti dňa 13.03.2025. Zo správy zo dňa 27.02.2025 vyplýva,

že pacientka sa dostavila na kontrolné vyšetrenie, cíti sa dobre, lieky užíva podľa ordinácie, myslí si, že
deti je schopná vychovávať, ako aj plniť si ďalšie rodinné i pracovné povinnosti, objednaná na kontrolu
dňa 13.3.2025, má nastavenú farmakologickú liečbu, s odporúčaním v práceneschopnosti a liečbepokračovať bez zmien, kontrola o dva týždne, pacientka je v súčasnosti schopná zabezpečovať svoju
domácnosť a starať sa o svoje deti.

17. Odvolací súd v súlade s ust. § 43 Zákona a rodine a § 38 CMP zisťoval názor maloletého
prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 03.01.2025 vyplynulo,
že s maloletým vykonal dňa 02.01.2025 (na žiadosť odvolacieho súdu) pohovor bez prítomnosti rodičov,
so zverejnením obsahu pohovoru rodičom maloletý nesúhlasil. Z vykonaného pohovoru je zrejmé, že
maloletý je žiakom 9. triedy základnej školy, dosahuje veľmi dobrý prospech, nenavštevuje žiadne

školské krúžky, mimo školy navštevuje jedenkrát do týždňa krúžok anglického jazyka, chce študovať
na gymnázium, vo voľnom čase doma rád cvičí, bicykluje, hrá videohry. Vianoce trávil s oboma rodičmi
striedavo, obaja sa o neho pekne starajú. Matka trávila leto u svojich rodičov v K., v blízkej budúcnosti
sa vráti domov, kde budú spolu bývať. Maloletý uviedol, že chce byť v kontakte s oboma rodičmi, pretože
ich má rád.

18. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností danej prejednávanej veci a doplnení dokazovania
v odvolacom konaní (§ 384 ods. 1, 2 CSP) berúc do úvahy nové okolnosti a skutočnosti, ktoré nastali
v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd, ktorý nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
podľa § 65, § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), po doplnení
dokazovania a nariadení odvolacieho pojednávania (§ 384, § 385 CSP a § 68 CMP), vychádzajúc

pri rozhodovaní zo stavu v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. je potrebné zmeniť.

19. Nakoľko predmetom odvolacieho konania je rozhodovanie o úprave pomerov manželov
k maloletému dieťaťu na čas po rozvode (výroky II., III. a IV.), odvolací súd označuje účastníkov konania

ako matka a otec.

20. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

21. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

23. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

24. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

25. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich

sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.26. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

27. Vo vzťahu k výroku o zverení maloletého dieťaťa odvolací súd vychádzal z ust. § 65 a § 66
CMP, podľa ktorého nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie

aj bez návrhu a nie je viazaný odvolacími dôvodmi, keď v tomto prípade je predmetom konania vec
starostlivostiomaloletédieťanačasporozvodemanželstvarodičov.Posudzujúcokolnostipodstatnépre
rozhodnutie, ktorému z rodičov bude po rozvode manželstva zverený maloletý do osobnej starostlivosti,
zohľadňujúc skutočný stav veci zistený doplneným dokazovaním ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu
a prihliadajúc na aktuálny stav v rodine (a s tým súvisiaci návrh otca na zverenie maloletého do jeho

osobnej starostlivosti), vyhodnotil výsledky dokazovania jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti s
prihliadnutímna všetko,čovyšlopočaskonanianajavo(§191CSP),adospel kzáveru,žesohľadomna
najlepší záujem maloletého je potrebné napadnutý rozsudok vo výroku o zverení zmeniť. Poukazuje na
Všeobecnýkomentárč.14(2013)kDohovoruoprávachdieťaťavsúvislostisposudzovanímnajlepšieho
záujmu dieťaťa, ktoré musí byť prvoradým hľadiskom pri prijímaní všetkých vykonávacích opatrení, čo

znamená, že najlepší záujem dieťaťa sa nesmie posudzovať na rovnakej úrovni s inými hľadiskami.
Najlepší záujem dieťaťa po posúdení a určení môže byť v rozpore s inými záujmami alebo právami,
napr. tak, ako je tomu v tomto prípade s ohľadom na zdravotný stav matky. Potenciálne konflikty medzi
najlepším záujmom dieťaťa a právami iných osôb (napr. rodičov) treba riešiť individuálne, prípad od
prípadu, starostlivo zvažovať záujmy všetkých strán a hľadať vhodný kompromis. Ak nie je možné ich

zosúladiť, príslušné orgány a rozhodujúci činitelia musia zanalyzovať a posúdiť váhu práv všetkých
zúčastnených, majúc na pamäti, že najlepší záujem dieťaťa má prioritu, nie je len jedným zo záujmov
strán a treba mu pripísať omnoho väčšiu váhu. Je zrejmé, že právam maloletého dieťaťa prináleží
jednoznačne väčšia miera ochrany než právam rodiča a v kontexte konfliktu medzi právami dieťaťa
a právami rodiča sú práva dieťaťa silnejšie a práva rodiča im v prípade konfliktu musia ustúpiť. Pri

všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa maloletého dieťaťa má prvoradý význam jeho najlepší záujem.
V prípadoch, keď sa záujmy maloletého dieťaťa a jeho rodičov dostanú do konfliktu vyžaduje sa, aby súd
dosiahol spravodlivú rovnováhu medzi týmito záujmami, a aby v procese vyváženia pripisoval osobitný
význam najlepšiemu záujmu dieťaťa, ktorý môže v závislosti od svojej povahy a závažnosti prevážiť nad
záujmami rodičov.

28. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do starostlivosti toho ktorého rodiča, prípadne o jeho zverení
do striedavej starostlivosti oboch rodičov súd vychádza z vykonaného dokazovania, vec posudzuje
podľa ust. § 24 Zákona o rodine upravujúceho kritériá, ktorými sa majú súdy riadiť pri rozhodovaní o
rodičovských právach a povinnostiach. V konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa súd prihliada na

prvoradý záujem dieťaťa, najmä jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného
prostredia, schopnosť rodičov dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd
pritom dbá na právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a tiež právo na
udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s rodičmi. Pri rozhodovaní o
výkone rodičovských práv je potrebné posudzovať aj výchovné schopnosti rodičov maloletého dieťaťa,

t.j osobnosti rodiča, ich rodičovské kompetencie, schopnosť postarať sa o dieťa a zaoberať sa aj
zisťovaním názoru maloletého dieťaťa v súlade s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, ktorému musí byť
venovaná tiež náležitá pozornosť.

29. V danej prejednávanej veci odvolací súd po doplnení dokazovania v odvolacom konaní a po zistení

pre rozhodnutie podstatných skutkových zistení dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie,
ktorým zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, nemožno v aktuálnom čase považovať za
správny a zohľadňujúci najlepší záujem maloletého dieťaťa. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov
sa dieťa zverí do výlučnej osobnej starostlivosti, zohľadňuje množstvo faktorov jednak na stranerodičov a jednak na strane dieťaťa. Zásadne na rozhodnutie o zverení majú vplyv okolností a to
osobnosť rodiča (keďže pre zdravý vývoj osobnosti dieťa nevyhnutne potrebuje vzor, výchovu má
určovať psychicky zdravší rodič), vzťah rodiča k dieťaťu (pozitívny vzťah k dieťaťu, ktorý je základnou

podmienkou pre jeho ďalší normálny vývoj, charakter, morálka, štruktúra mravných a iných noriem,
rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, ekonomické
a sociálne zázemie podľa aktuálnych podmienok rodiny. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného
dokazovania pred súdom prvej inštancie aj v odvolacom konaní bolo nepochybne preukázané, že
rodičia maloletého bývali v jednej nehnuteľnosti aj po rozvode manželstva, kde bývajú aj aktuálne

s výnimkou obdobia júl 2024 až január 2025, kedy sa matka v dôsledku jej zdravotných problémov
zdržiavala v domácnosti jej rodičov v K. vzdialeného od C. cca 150 km. Vzhľadom na zdravotný
stav matky a s tým súvisiacu situáciu v rodine odvolací súd musel prihliadať na okolnosti, ktoré
nastali po rozhodnutí súdu prvej inštancie. Z listinných dôkazov predkladaných právnym zástupcom
matky a doložených do spisu činnosťou odvolacieho súdu bolo nesporne preukázané, že matka má
dlhodobo zdravotné problémy psychického charakteru, ktoré ju diskvalifikovali nielen z výkonu práce (od

novembra 2024 je práceneschopná), ale ovplyvnili aj jej konanie vo vzťahu k zabezpečeniu starostlivosti
o maloletého. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od letných mesiacov roku 2024 sa maloletý
nachádza v starostlivosti otca, za matkou v priebehu letných prázdnin dochádzal a od septembra
2024 bol s matkou v kontakte v K. počas každého druhého víkendu. Od septembra 2024 starostlivosť
o maloletého zabezpečuje otec v celom rozsahu, vrátane zabezpečenia jeho potrieb. Výkon takejto

starostlivosti o maloletého výlučne zo strany otca prebiehal až do januára 2025, kedy sa matka vrátila
do spoločnej nehnuteľnosti, v ktorej podľa vyjadrení otca síce vykonávala bežné činnosti v domácnosti
a drobné nákupy, ale vzhľadom na jej zdravotný stav bola nútená sa v prvom rade venovať sebe.
Predložené lekárske správy preukazujú skutočnosti, že v dôsledku zhoršenia psychického stavu matky
došlo dňa 27.01.2025 k jej prevzatiu do zdravotníckeho zariadenia v UNB Bratislava, Pažitková 4, na

psychiatrické oddelenie na základe rozhodnutia súdu (Uznesenie Mestského súdu Bratislava II, č.k.
26Pu/12/2025-10zodňa29.01.2025)a dňa10.02.2025bolaprepustenázhospitalizáciedoambulantnej
psychiatrickej liečby A. L. F., K. s nastavenou farmakologickou liečbou. Podľa vyjadrení otca sa matka
po návrate z nemocnice vrátila do ich spoločného rodinného domu, nezaujímala sa o maloletého, jej
komunikácia s ním aj s otcom spočívala len v základných otázkach, domáce práce síce vykonávala, ale

robila len drobné nákupy a jej aktivity boli ovplyvnené jej zdravotným stavom. S ohľadom na uvedené
skutočnosti, nemožno ponechať bez povšimnutia správanie matky, ktorá odišla v lete 2024 do K., kde
zotrvala po dobu šesť mesiacov, maloletého ponechala v starostlivosti otca, od ktorého naviac prijímala
finančné príspevky titulom výživného, ktoré otec posielal na základe vykonateľného rozsudku súdu
prvej inštancie a s otcom nekomunikovala, nemal na ňu ani žiaden kontakt. Matka, hoci má vedomosť

o prebiehajúcom súdnom (odvolacom) konaní, nekomunikuje s právnym zástupcom, ktorého si zvolila,
resp. podľa vyjadrenia poverenej právnej zástupkyne matky, táto je len v úzkom kontakte s JUDr.
Andrejom Garom, nezúčastňuje sa súdom nariadených pojednávaní a pred pojednávaním konaným
dňa 04.03.2025 len po pracovnej dobe doručila do advokátskej kancelárie lekársku správu zo dňa
27.02.2025 bez akéhokoľvek vysvetlenia a na predmetné konanie nereagovala ani písomným podaním.

Takéto konanie matky nasvedčuje jej aktuálnemu nepriaznivému zdravotnému stavu, jej nevyrovnanosti
a indispozícii, ktorá vzbudzuje pochybnosti o jej schopnosti za súčasného jej stavu a nastavenia, riadne
fungovať, postarať sa o maloletého, zabezpečovať jeho potreby a riešiť vzniknuté situácie a potrebné
úkony týkajúce sa dieťaťa. V priebehu odvolacieho konania mala matka možnosť sa vyjadriť k veci
prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, ktorý by jej stanovisko odprezentoval tak, aby sa vyhla

osobnej účasti na pojednávaní, ak jej kontakt s bývalým manželom spôsobuje problémy (z lekárskej
správy A. L. F., K. z 12.11.2024 je zrejmé, že zdravotné problémy matky nastali v súvislosti s rozvodom
a riešením porozvodovej situácie). K predloženej lekárskej správe A. L. F., K. zo dňa 27.02.2025,
v ktorej v rámci odporúčaní lekár udáva, že pacientka je v súčasnosti schopná zabezpečovať svoju
domácnosť a starať sa o svoje deti, odvolací súd konštatuje, že dané vyjadrenie lekára len kopíruje

vyjadrenie matky v úvode vyšetrenia. Ani argumenty právneho zástupcu matky o jej schopnosti starať
sa o maloletého a jej predpokladanom ukončení práceneschopnosti v mesiaci marec 2025 nie je
možné zohľadniť, pretože ukončenie práceneschopnosti je zatiaľ len v hypotetickej rovine (matka má
lekárom určený termín kontroly), keď nemožno opomenúť, že matka nebola schopná ani jej avizovanej
účasti na pojednávaní dňa 04.03.2025. Všetky vyššie uvedené skutkové zistenia aj s ohľadom na

dôvody obsiahnuté v uznesení Mestského súdu Bratislava II č.k. 26Pu/12/2025-10 zo dňa 29.01.2025,
otcom vyslovenú obavu zo správania matky s poukazom na nutnosť jej hospitalizácie (v januári 2025)
a tomu predchádzajúce jej správanie, a skutočnosť, že matka naďalej podstupuje psychiatrickú liečbu,
zakladajú dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o zverení. Odvolací súd zdôrazňuje, žedané skutočností vyhodnotil a posúdil v prvom rade so zohľadnením najlepšieho záujmu maloletého
a potreby zabezpečenia jeho starostlivosti, výchovy a všetkých odôvodnených potrieb. V tomto prípade
vyvstala situácia, kedy je potrebné nadradiť záujem dieťaťa nad záujem rodiča a zastabilizovať pomery

maloletého na čas po rozvode.

30. Pri rozhodovaní o zverení maloletého do starostlivosti otca, odvolací súd vzal do úvahy, že z celého
vykonaného dokazovania aj pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že otec má vytvorené
podmienky pre zdravý vývin dieťaťa, matka pred súdom prvej inštancie ani nevznášala žiadne výhrady

vtomtosmereasamotnáokolnosť,žeosynasastaralvčasedlhodobejneprítomnostimatky,preukazuje
jeho schopnosť zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Odvolací súd zohľadnil aj na názor dieťaťa (ust. §
43 Zákona o rodine, § 38 ods. 1 CMP, čl. 12 ods. 1 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa), ktorý bol v čase
jeho výsluchu vykonaného dňa 03.01.2025 prostredníctvom kolízneho opatrovníka, vo veku takmer 15
rokov, kedy je dieťa dostatočne vyspelé, rozumie významu vyjadrení a dokáže odprezentovať svoje
predstavy a vzťah k rodičom. Z názoru vyjadreného maloletým nepochybne vyplýva, že má vybudované

citové väzby k obom rodičom, má rád matku aj otca, chce byť v kontakte s oboma rodičmi a hoci
preferoval matku, z jeho vyjadrení nevyplynuli žiadne nedostatky vo vzťahu k výkonu starostlivosti otca
o neho. Z vyjadrenia maloletého je zrejmé, že v letných mesiacoch v roku 2024 za matkou dochádzal
do K. a v blízkej budúcnosti očakáva návrat matky do ich domácnosti. Vzhľadom na okolnosti danej veci
odvolacísúd,nepovažovalzavhodnénanovoaktualizovaťnázormaloletého,keďboloprioritnepotrebné

reflektovať na okolnosti na strane matky v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Pre úplnosť dodáva, že
maloletý je vo veku adolescenta, ktorý si síce nevyžaduje celodennú starostlivosť ako dieťa v mladšom
veku a aktívnu pomoc rodiča pri príprave svojich školských povinností, ale rovnako potrebuje rodiča,
ktorý mu zabezpečí zdravý psychický a fyzický vývin, nastaví pravidlá, skontroluje ho, bude k nemu
pristupovať s empatiou. Odvolací súd rozumie matke, ktorá má záujem starať sa o maloletého, avšak

rozhodnutie musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu a reflektovať na najlepší záujem dieťaťa,
pričom v konaní bolo preukázané, že aktuálne sú na strane matky prekážky v dôsledku jej nepriaznivého
psychického zdravotného stavu, pričom otec dokáže maloletému vytvoriť zázemie a zabezpečiť jeho
potreby po všetkých stránkach. Zdôrazňuje, že dané rozhodnutie vychádza zo súčasného stavu v rodine
ovplyvneného aktuálnou zdravotnou dispozíciou matky, a ak dôjde ku zmene na strane matky, majú

rodičia možnosť kedykoľvek nahradiť rozhodnutie súdu dohodou o výkone starostlivosti o maloletého
s prihliadnutím aj na jeho názor (§ 24 ods. 3 Zákona o rodine). Na základe uvedených dôvodov pristúpil
k zmene výroku o zverení maloletého a tohto na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti otca, u
ktorého má maloletý zabezpečenú stabilitu prostredia, otec mu poskytuje podmienky pre jeho zdravý
psychický a fyzický vývin, a ako vyplynulo z vykonaného dokazovania umožňuje mu kontakt s matkou

a rešpektuje rolu druhého rodiča v živote maloletého. Záujmom maloletého je, aby vyrastal spokojne,
v prostredí, v ktorom sú saturované všetky jeho potreby, teda po stránke psychickej aj materiálnej
stránke.

31. Nakoľko s výrokom o zmene zverenia úzko súvisí aj výrok o zastupovaní a správe majetku, odvolací

súd oprávnil oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok na čas po rozvode,
keď v konaní neboli preukázané žiadne dôvody pre obmedzenie rodičov v ich rodičovských právach.
Zdôrazňuje, že hoci matka má aktuálne zdravotné problémy psychického charakteru, ktoré boli dôvodom
pre zmenu rozhodnutia vo výroku o zverení, daná skutočnosť, nie je však dôvodom pre vylúčenie
matky, resp. jej obmedzenie vo výkone rodičovských práv k maloletému v otázke zastupovania a správy

majetku, nakoľko toto sa týka len bežných záležitosti. Dopĺňa, že pri rozhodovaní o podstatných veciach
týkajúcich sa maloletého sa vyžaduje súhlas oboch rodičov, v opačnom prípade je vec riešená súdnou
cestouvsúladesust.§35Zákonaorodine.Vneposlednomradedodáva,žeotecvpriebehuodvolacieho
konania súhlasil s rozhodnutím o oprávnení oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho
majetok na čas po rozvode.

32. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

33. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

34.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumyživotného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

35. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

36. Podľa § 64 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

37. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

38. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

39. K posudzovanej časti predmetu konania o výživnom udáva, že výživným sa rozumejú náklady na
uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným

rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných
potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na
nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Pokiaľ ide o výšku
výživného, vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, súd pri určovaní
výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb

dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie,
nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami platí zásada priamej úmernosti, ktorá je
plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.
Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od

veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov
a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované
i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené,
sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých

nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so
zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a
obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné
všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri úprave

vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods.
4 Zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného
nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne
kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o
dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu.

40. Pri určení výživného na maloletého odvolací súd vychádzal z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie a doplneného odvolacím súdom, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o
návrhu na určenie výživného z hľadiska odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, príjmov rodičov,
ich schopností, možností, majetkových pomerov a životnej úrovne (§ 62 a nasl. Zákona o rodine).

Vzhľadom na zmenu rozhodnutia vo výroku o zverení maloletého, po doplnení dokazovania aj vo vzťahu
k výživnému, toto určil obom rodičom, keď uložil povinnosť matke prispievať na výživu maloletého
od 01.09.2024 a povinnosť otcovi prispievať na výživu maloletého od právoplatnosti výroku rozsudkuo rozvode považujúc za spravodlivé zosúladiť nárok dieťaťa vo vzťahu k obdobiam, počas ktorých ten
ktorý rodič zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého.

41. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb
týkajúcich sa stravovania, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských
aktivít, iných mimoriadnych výdavkov, ako aj podielu nákladov na bývanie. Je potrebné uviesť, že
nie je povinnosťou rodiča starajúceho sa o dieťa preukazovať výdavky na bežné denné potreby
dieťaťa (nákupnými bločkami) z dôvodu, že súd vychádza zo všeobecných dostupných cien tovarov

primeraných veku dieťaťa. Matka v priebehu konania na súde prvej inštancie vyčíslila mesačné náklady
na maloletého na stravu 300 eur, oblečenie a obuv 111,50 eur, hygienické potreby 81 eur, 25 eur lieky
a zdravotná starostlivosť, 20 eur školu, bývanie 80 eur, 15 eur dopravu, 5 eur domáce zviera, 10 eur
knihy a iné potreby, dovolenky a tábory 166 eur a voľný čas 141 eur, t.j. spolu 955 eur. Zo strany otca
boli vyčíslené mesačné náklady na maloletého za rok 2023 na sporenie 132,78 eur/mesačne, plávanie
40 eur, uskladnenie pupočníkovej krvi 5 eur, životné poistenie ING SMART 2,95 eur, stravu v škole

30,48 eur a MHD 13,33 eur, pričom hradil aj náklady súvisiace s bývaním za poistenie rodinného domu,
domácnosti, zodpovednosti z držby domácnosti 374,60 eur ročne (31,22 eur mesačne), telefón 77 eur,
internet 37,19 eur, voda 36,67 eur, odvoz odpadu 14,38 eur, RTVS 4,64 eur, plyn 150 eur, elektrika
87 eur. Za obdobie od septembra 2024 vyčíslil náklady na maloletého na stravu vo výške 200 eur, na
hygienu, preukázal úhrady platieb za ZRPŠ 3,50 mesačne, stravu v škole 12 eur, angličtinu (Helen

Doren) 55 eur, poplatok za uskladnenie pupočníkovej krvi 5,52 eur mesačne, životné poistenie 43,21 eur
(ING SMART), MHD 8,29 eur a bývanie a to za poistenie rodinného domu, domácnosti, zodpovednosti
z držby domácnosti 309,61 eur ročne (26 eur mesačne), telefón 80,24 eur, internet 2 eur, voda 41,90
eur, odvoz odpadu 18,69 eur, plyn 176 eur, elektrika 66,50 eur.

42. Odvolací súd ustálil náklady na odôvodnené potreby maloletého mesačne za stravu vo výške 210 eur
(vrátane stravy v škole 30 eur), oblečenie a obuv 80 eur, hygiena 20 eur, lieky a zdravotná starostlivosť
10 eur (matka ani otec nepreukázali, že by mal maloletý zdravotné problémy vyžadujúce trvale zvýšené
výdavky), školské poplatky a potreby 20 eur (vrátane poplatku za ZRPŠ), doprava 10 eur, voľný čas 30
eur, uskladnenie pupočníkovej krvi 5 eur, krúžok anglického jazyka 55 eur, t.j. spolu 440 eur mesačne.

K týmto nákladom treba pripočítať podiel nákladov na bývanie (v roku 2023), ktorý predstavuje z celkovej
sumy 329,88 eur (internet, voda, plyn, elektrina, RTVS, odvoz odpadu) podiel v 1 vo výške 80 eur
mesačne a v roku 2024 zo sumy 385 eur, t.j. podiel na osobu 96 eur. Celkové náklady teda činili na
maloletého v roku 2023 v priemere 520 eur mesačne a v roku 2024 a 2025 v priemere 536 eur.
K otcom vyčísleným a preukázaným nákladom na bývanie, do ktorých zahrnul aj platby za poistenie

domácnosti a nehnuteľnosti odvolací súd udáva, že tieto náklady sú výdavkom vlastníka nehnuteľnosti
a nemožno ich zahrnúť do potrieb a výdavkov maloletého dieťaťa. Rovnako tak nie je možné vziať
do úvahy otcom platené sporenie maloletému, nakoľko ide o výdavok, ktorý otec realizuje na základe
svojho vlastného rozhodnutia a nejde o odôvodnený a nevyhnutný náklad na dieťa. Nakoľko odvolací
súd určil výživné aj otcovi za obdobie výkonu osobnej starostlivosti matky o maloletého posudzoval aj

matkou vyčíslené náklady na maloletého, ktoré na stravu, ošatenie, obuv a hygienu vyhodnotil ako
neprimerane vysoké a nezodpovedajúce veku a potrebám dieťaťa. Ani náklady na dovolenky vo výške
160 eur a tábory vyčíslené matkou nebolo možné zohľadniť, pretože úhrady poplatkov za dovolenky
predstavujú režijný náklad každého z rodičov. Vyčíslené náklady na úhrady táborov pre maloletého,
neboli v konaní matkou preukázané. Za výdavok dieťaťa nemožno v žiadnom prípade považovať ani

náklady súvisiace so starostlivosťou o domáce zviera. V neposlednom rade pri určení výživného na
maloletého či už vo vzťahu k matke, alebo otcovi zohľadnil aj vyplácané prídavky na dieťa, ktoré sú
určené na zabezpečenie jeho potrieb.

43.Prizisťovanípomerovnastraneobochrodičov,vychádzajúczvykonanéhodokazovaniasúdomprvej

inštancie a dokazovania doplneného na odvolacom súde, je zrejmé, že rodičia bývajú aj po rozvode
manželstva v spoločnej nehnuteľnosti v rodinnom dome v C. a spoločne sú aj vlastníkmi osobného
motorového vozidla zn. Hyundai i20 a majú podiel v obchodnej spoločnosti I., J., (v ktorej je otec
zamestnaný, držiteľom akcií je matka). V súvislosti s príjmami rodičov z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že priemerný mesačný príjem otca činil v roku 2022 1.282 eur netto, v roku 2023 1.294,58

eur, v roku 2024 1.266,20 eur a v roku 2025 1.103 eur netto. Matka dosahovala priemerný mesačný
netto príjem od januára do septembra 2023 vo výške 1.112 eur netto, od októbra 2023 do decembra
2023 činil 1.838,67 eur, to znamená, že za celý rok 2023 predstavoval jej príjem sumu 1.475 eur a od
januára 2024 do augusta 2024 činil 1.272,51 eur, od septembra 2024 do januára 2025 mala Sociálnoupoisťovňou vyplatené nemocenské dávky vo výške v priemere 994 eur a za august 2024 vo výške
65 eur. V spoločnosti I., J. vykonáva otec funkciu člena predstavenstva, z tejto funkcie nemá osobitný
príjem, pričom dividendy spoločnosť vyplácala matke ako akcionárke spoločnosti za rok 2021 a 2022,

ktorý príjem rodičia použili na úhradu platieb za bývanie. Rovnako ako súd prvej inštancie aj odvolací
súd príjem z dividend, ktorý bol vyplatený len v rokoch 2022 a 2023 posúdil ako spoločný príjem rodičov
(v čase, kedy boli manželmi, pričom v konaní nebolo preukázané, že by v nasledujúcich rokoch boli
matke vyplácané dividendy), bez ohľadu na skutočnosť, že držiteľkou akcií je matka. Príjem z dividend
bude predmetom vzájomného majetkového vyporiadania (vrátane podielu v spoločnosti I. - I., F.,. a aj

podielu na výnosoch tejto spoločnosti v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Je potrebné
konštatovať, že každý z rodičov má náklady bežné na zabezpečenie svojich potrieb, pričom otec počas
celej doby, teda aj od rozvodu manželstva uhrádzal maloletému poplatky za plávanie, angličtinu, stravu
v škole a poplatky za bývanie, ktoré platby riadne preukázal. V rodinnom dome žije s rodičmi a maloletým
aj plnoletý syn A., ktorému okrem bežných nákladov na stravu, hygienu a pod. otec platil v roku 2023
výdavky vo výške 77,79 eur mesačne za floorbal (30 eur), uskladnenie pupočníkovej krvi (1,20 eur),

životné poistenie (1,59 eur), obedy v škole (45 eur) a v roku 2024 vo výške 80,75 eur za uskladnenie
pupočníkovej krvi (1,50 eur), životné poistenie (19,25 eur), obedy v škole (60 eur).

44. Odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom ustálené náklady na odôvodnené potreby maloletého
s prihliadnutím na príjem, majetkové pomery rodičov a ich životnú úroveň (ktorá je porovnateľná),

je určené výživné matke vo výške 200 eur mesačne primerané veku a potrebám maloletého (ako
žiaka 9. ročníka základnej školy) a zodpovedá príjmu matky aj v čase jej práceneschopnosti, keď jej
vyplácané nemocenské dávky predstavovali sumu v priemere 994 eur mesačne netto. Výživné na
maloletého určil odvolací súd matke od 01.09.2024 prihliadajúc na skutkové okolnosti, ku ktorým došlo
v priebehu odvolacieho konania, majúc za preukázané, že od tohto času otec zabezpečoval starostlivosť

o maloletého a výlučne v jeho réžii boli úhrady nákladov na jeho potreby.

45. Vzhľadom k tomu, že matka nepredložila a nepreukázala akékoľvek úhrady príspevkov na výživu
maloletého za obdobie, kedy zabezpečoval starostlivosť o dieťa otec, matke vzniklo zročné výživné za
obdobie od 01.09.2024 do 28.02.2025 (t.j. k poslednému dňu kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu

rozhodnutiu odvolacieho súdu) vo výške 1.200 eur, t.j. 200 eur x 6 mesiacov. V súlade s ust. §
232 ods. 3 CSP odvolací súd umožnil matke splatenie zročného výživného v lehote do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku do rúk otca prihliadajúc na aktuálnu situáciu matky, ktorá je toho času
dlhodobo práceneschopná, na druhej strane však vzal do úvahy spotrebný charakter výživného, ktoré
je určené na krytie potrieb maloletého dieťaťa.

46. V záujme spravodlivého usporiadania vzťahov v rodine, kedy je povinnosťou súdu v rozsudku
o rozvode manželstva upraviť pomery k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom v danom
prípade starostlivosť o maloletého od právoplatnosti výroku rozsudku o rozvode zabezpečovala matka
do 31.08.2024 odvolací súd za obdobie od 22.11.2023 do 31.08.2024 (pretože v mesiacoch júl a august

2024 maloletý trávil čas s oboma rodičmi v rovnomernom režime) uložil otcovi povinnosť prispievať
na maloletého výživným vo výške 200 eur mesačne do rúk matky. Pri určení výživného vychádzal
z výšky ustálených nákladov na odôvodnené potreby maloletého, zohľadnil príjmy, majetkové pomery
a životnú úroveň rodičov, ktorá je porovnateľná (s poukazom na body 47 a 48 tohto rozsudku). Vo
vzťahu k odvolacím námietkam matky konštatuje, že na tieto neprihliadal, keď ňou vyčíslené náklady na

maloletého vyhodnotil ako neprimerane vysoké a nezodpovedajúce veku a potrebám dieťaťa (podrobne
uvedené v bode 47 tohto rozsudku), pričom náklady na dovolenky a tábory neuznal ako nepreukázané.
Zároveň prihliadol na platby realizované otcom predstavujúce úhrady poplatkov za bývanie, plávanie,
stravu a hygienu pre maloletého.

47. Keďže otec preukázal v odvolacom konaní úhrady platieb titulom výživného na maloletého za
obdobie od právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o rozvode, t. j. od 22.11.2023 do
31.08.2024 odvolací súd konštatuje, že zročné výživné otcovi za dané obdobie nevzniklo. Z uvedeného
dôvodu, pre odstránenie akýchkoľvek prípadných nezrovnalostí medzi rodičmi vo výroku II tohto
rozsudku uvedené deklaroval.

48. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku nežiadajú upraviť.49. V nadväznosti na prijatú úvahu týkajúcu sa zverenia maloletého dieťaťa odvolací súd následne vo
výroku rozhodnutia rozhodol vo vzťahu ku styku matky s maloletým tak, že tento na čas po rozvode

manželstva rodičov neupravil. Po vyhodnotení všetkých preukázaných relevantných okolnosti danej
prejednávanej veci, posudzujúc ich v kontexte celkovej rodinnej situácie a vzájomných vzťahov, zobral
do úvahy vek maloletého (15 rokov) a jeho vyjadrenie, z ktorého je nepochybné, že k obom rodičom
má vybudovaný blízky citový vzťah, oboch má rád a chce s oboma tráviť čas, pričom tiež potvrdil,
že za matkou dochádzal do K., v čase kedy v tomto meste trávila čas. Z vyjadrenia maloletého

a aj z výpovede otca jednoznačne vyplynulo, že maloletému v styku s matkou nebolo bránené,
aktuálne bývajú v jednom rodinnom dome a aj do budúcna otec umožní maloletému styk s matkou.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že súdna úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom je opodstatnená
len vtedy, pokiaľ rodič majúci maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, stretnutia druhého
rodiča s ním vôbec neumožňuje, zámerne a účelovo ich marí alebo obmedzuje, prípadne komplikuje
neprimeranými podmienkami alebo podmieňuje určitými výhodami. Za dôležitý faktor sa tiež považuje

vek maloletého dieťaťa a s ním spojené plnenie študijných povinností, realizovanie aktívnej záujmovej
činnosti a v neposlednom rade aj vlastných osobných záujmov. V danom prípade je potrebné vziať
do úvahy vek maloletého, jeho školský a mimoškolský režim, keď je prirodzené, že si svoj program
organizujeaplánujeajsamostatne.Napokonmatkavpodanomodvolanívočivýrokuostykuprávetýmito
dôvodmi argumentovala. Pokiaľ otec zotrvával na svojom návrhu o potrebe rozhodnúť o úprave styku

matky s maloletým v otcom navrhovanom rozsahu, odvolací súd daný návrh vyhodnotil ako nedôvodný,
nereflektujúci na vek maloletého, jeho potreby a fakt, že s matkou sa má možnosť stretávať kedykoľvek
(naviac, aktuálne spoločne bývajú v rodinnom dome). Tvrdenia otca o tom, že medzi rodičmi nie je
možné dospieť k dohode o styku sú v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním, keď je nesporné,
že počas výkonu osobnej starostlivosti otca o maloletého sa styk matky so synom realizoval a realizuje

bez akýchkoľvek problémov, či už počas bežného školského roka alebo počas školských prázdnin. Ak
otec sám potvrdil, že jeho zámerom nie je brániť matke v styku s maloletým a matka sa úpravy styku
nedožadovala a aj v podanom odvolaní dôvodila vekom maloletého, ktorý si už sám určuje svoj program,
odvolací súd dospel k záveru, že návrh otca v tejto časti nie je dôvodný. Je nepochybne v záujme
maloletého ponechať jeho styk s matkou na dobrovoľnosti a ich vzájomnej dohode.

50. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku II (o úprave
pomerov rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode) podľa § 388 CSP zmenil prihliadajúc na
aktuálnu situáciu v rodine a pomery rodičov a berúc do úvahy najlepší záujem dieťaťa.

51. Odvolací súd nevyhovel návrhu právneho zástupcu matky na odročenie pojednávania za účelom
výsluchu matky majúc za to, že daný postup by bol nehospodárny a zbytočne by predlžoval konanie.
Nespochybňuje, že matka ako účastník konania má právo vyjadriť sa k veci, ktoré právo však
nevyužila. Matka bola opakovane predvolávaná na pojednávanie nariadené odvolacím súdom, pričom
na pojednávanie konané dňa 27.11.2024 svoju neprítomnosť prostredníctvom zvoleného právneho

zástupcu ospravedlnila s poukazom na predloženú lekársku správu A. L. F., K. zo dňa 12.11.2024.
Ďalšieho pojednávania nariadeného na deň 13.01.2025 sa matka mala možnosť zúčastniť, nakoľko
sa nachádzala v C., čo vyplynulo z vyjadrenia otca na pojednávaní. O ostatnom pojednávaní
nariadenom na deň 04.03.2025 matka mala tiež vedomosť, keď pred pojednávaním podnikla kroky
a doručila právnemu zástupcovi aktualizovanú lekársku správu o jej zdravotnom stave. V prípade

všetkých pojednávaní odvolací súd pojednával a konal s právnym zástupcom matky, ktorý prezentoval
súhlas matky s takýmto postupom.

52. S poukazom na ust. § 183 ods. 1, 2 CSP odvolací súd nepovažoval za dôvodné odročovať
pojednávanie, pokiaľ je matka zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom. Naviac v danom prípade

nepriaznivý zdravotný stav matky pretrváva dlhodobo a nemožno ani predpokladať, kedy fakticky dôjde
k ukončeniu práceneschopnosti a kedy bude schopná dostaviť sa na pojednávanie a vypovedať.
Dôvodom pre odročenie pojednávanie nie je ani argument, že podľa ostatnej lekárskej správy A. L. F., K.
je predpokladaný termín ukončenia jej práceneschopnosti v marci 2025, nakoľko ide len o predpoklad.
Navyše zo správy lekára zo dňa 12.11.2024, na ktorú právna zástupkyňa matky poukazovala vyplýva, že

matka bude pravdepodobne schopná zúčastniť sa pojednávania pred súdom v priebehu 5-6 mesiacov.
Ani skutočnosť, že matka nie je ochotná/schopná komunikovať s právnym zástupcom, nezakladá dôvod
pre odročenie pojednávania, vzhľadom na zachovanie zásady hospodárnosti a rýchlosti konania, keď
v danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa. V neposlednom rade odvolacísúd prihliadal aj na skutočnosť, že matka mala možnosť kedykoľvek v priebehu odvolacieho konania sa
k veci vyjadriť nielen prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu, ale aj písomnou formou.

53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

54. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).