Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/122/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124225771
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124225771.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Romana Tichého a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore
žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, 036 01
Martin, IČO: 55 732 453, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so
sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 779,12 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 5C/48/2024 - 96 zo dňa 01.08.2024,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin (ďalej aj „súd prvej inštancie“, prípadne „okresný súd“) napadnutým rozsudkom
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 779,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9,50 % ročne zo sumy 779,12 eur od 23.11.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku(výrokI.napadnutéhorozsudku)arozhodol,žežalobcamávočižalovanémunároknanáhradu
trov konania v rozsahu 100 % (výrok II. napadnutého rozsudku).

1.1. Okresný súd uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že v dôsledku
škodovej udalosti zo dňa 02.12.2022, spôsobenej prevádzkou motorového vozidla poisteného u
žalovaného došlo ku škode na motorovom vozidle poškodeného, v dôsledku čoho poškodený užíval
prenajaté vozidlo na základe Zmluvy o prenájme vozidla č. 26/702 v období od 11.01.2023 do
27.01.2023, t.j. 17 dní počas nevyhnutnej doby opravy vlastného poškodeného vozidla. Z predloženého
čestného vyhlásenia poškodeného vyplynulo, že v čase prenájmu bolo motorové vozidlo poškodeného

v autoservise, pričom poškodený po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii iné motorové vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol preto pre neho nevyhnutný na dochádzanie do zamestnania.
Možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou
kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho
komfortu poškodeného. Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku škodovej udalosti
zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol nútený
zapožičať si iné vozidlo, za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá je krytá z

povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Okresný súd sa v zmysle uvedeného stotožnil
s právnym názorom žalobcu, že v danom prípade išlo o účelne vynaložené náklady.
1.2. Okresný súd ďalej uviedol, že skutočnou škodou, ktorá bola poškodenému spôsobená škodovou
udalosťou,nároknanáhraduktorejpoškodenémuvyplývaz§442ods.1Občianskehozákonníkajevšakv tomto prípade nájomné za celú dobu nájmu náhradného vozidla. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného,
že oprava mala trvať kratší čas, okresný súd uviedol, že okrem samotných tvrdení žalovaný nepredložil
súdu iný dôkaz (odborné vyjadrenie, znalecký posudok), ktorým by preukázal, že oprava mala trvať

kratší čas. Okresný súd uviedol, že poškodený nemohol ovplyvniť postup autoservisu pokiaľ ide o
objednávku a dodanie náhradných dielov, dĺžku samotnej opravy ani čas kedy mu bolo motorové vozidlo
odovzdané zo servisu. Okresný súd v danom smere uviedol, že nie je povinnosťou žalovaného, aby
hľadal najbližší a najflexibilnejší autoservis a robil výber medzi autoservismi a vybral ten, ktorý by vykonal
opravu motorového vozidla v čo najkratšom čase. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej

inštancie považoval nájomné v rozsahu 17 dní, teda po dobu kedy sa poškodené motorové vozidlo
nachádzalo v autoservise za primerané, nutné a účelné. K zmene technickej hodnoty poškodeného
vozidla a k pevným prevádzkovým nákladom, ktoré žalovaný odpočítal z uplatneného nároku okresný
súd uviedol, že v zmysle rozhodnutí okresných a krajských súdov, pri určovaní výšky škody nemožno
zohľadňovať akékoľvek paušalizované odpočty, ale vždy sa vychádza z konkrétnej, skutočnej škody.
Žalovaný nepreukázal o aké konkrétne ušetrené náklady na prevádzku vlastného vozidla malo dôjsť a

ako dospel k výpočtu ich výšky uvedenej v prílohe k Oznámeniu o poistnom plnení, preto aj v tejto časti
krátenia pojistného plnenia došlo zo strany žalovaného k nedôvodnému kráteniu pojistného plnenia.
1.3. Okresný súd sa zaoberal aj žalovaným namietanou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pričom s
takýmito námietkami žalovaného sa už v obdobných súdnych sporov zaoberala viackrát i súdna prax, v
zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade

predmetnej faktúry započítaním, nespôsobuje rozpor s § 524 Občianskeho zákonníka, či neexistenciu
nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zmluva o postúpení pohľadávky
predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na
náhradu nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva
zachovaný,zmenilasalenosobaoprávnenádomáhaťsauspokojeniapredmetnejpohľadávky.Dlžníkom

v tomto prípade je práve žalovaný, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k
úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe
všeobecných súdov neodporuje zákonu. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho došlo
k vzájomnému zápočtu práve nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie
odplaty za postúpenie a nie samotného nároku na náhradu škody, ktorý bol postúpený. Podľa zmluvy o

postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil predmetnú faktúru za
nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody
voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu.
1.4. K žalovaným namietanej absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok, z dôvodu jej
neurčitosti, nakoľko v jej záhlaví absentuje dátum narodenia poškodeného, okresný súd uviedol, že

predmetnúZmluvuopostúpenípohľadávkyjemožnédefinovaťakoplatnýprávnyúkon,atozdôvodu,že
ide o zmluvu určitú, ktorá svojim obsahom neodporuje zákonu, zákon neobchádza a neprieči sa dobrým
mravom. K žalovaným namietaným úrokom z omeškania súd prvej inštancie uviedol, že nárok na úroky z
omeškania upravený v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. je striktne viazaný na nesplnenie povinnosti
poisťovne v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001. V danom prípade bolo z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný

plnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. tým, že listom zo dňa 07.11.2023
žalobcovi oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, avšak poskytol žalobcovi poistné plnenie len
vo výške 920,81 eur, teda poistné plnenie krátil o sumu 779,12 eur. S poukazom na vyššie uvedené
sa žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v sume
779,12 eur, ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 22.11.2023 podľa § 11 zákona o PZP.

Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 07.11.2023 podľa Oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia a od tohto dňa mal 15 dní na poskytnutie plnenia z poistnej udalosti poškodenému, resp. jeho
právnemunástupcovi,t.j.do22.11.2023.Od23.11.2023sadostalžalovanýdoomeškania,pretookresný
súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 779,12 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % ročne zo sumy 779,12 eur od 23.11.2023 do zaplatenia, predstavujúci rozdiel medzi

vyfakturovaným nájomným a priznaným poistným plnením za prenájom náhradného vozidla v plnom
rozsahu za dôvodný a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
1.5. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") tak, že žalobcovi, ktorý mal
v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva

v plnom rozsahu.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v rozsahu výroku I., ktorým súd žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 779,12 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 779,12
eurod23.11.2023dozaplatenia,atovšetkodotrochdníodprávoplatnostirozsudku,akoajvčastivýrokuII., ktorým súd žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %, podal žalovaný odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zmení
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a

vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a tiež, že okresný súd dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
2.1. Žalovaný v prvom rade namietal aktívnu vecnú legitimáciu. Mal zato, že okresný súd vec

nesprávne právne posúdil keď v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku dospel k záveru, že
žalobca mal aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie daného nároku v súdnom konaní. Poukázal,
že inštitút započítania vo svojej podstate predstavuje akýsi právny konštrukt, resp. právnu fikciu, pri
ktorej nedochádza k žiadnemu skutočnému (reálnemu) plneniu, resp. nedochádza tu k žiadnej úhrade
faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 230050 zo dňa 27.01.2023 a k vzniku ujmy v majetkovej
sfére poškodeného, ale dochádza tu len k zániku započítavaných pohľadávok a im zodpovedajúcim

nesplneným záväzkom (vrátane nesplneného záväzku poškodeného vyplývajúceho mu z faktúry za
prenájom náhradného vozidla). Žalovaný mal zato, že právne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu zo strany súdu je ako v rozpore so samotnou podstatou a účelom inštitútu započítania, tak aj
v rozpore so zásadou náhrady skutočnej škody ako aj podstatou a účelom zákona č. 381/2001 Z. z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný mal preto jednoznačne zato, že otázku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu v sporoch vedených na rovnakom alebo podobnom skutkovom základe nemožno v
žiadnom prípade považovať za vyriešenú a ustálenú. V tejto súvislosti podporne poukázal napr. aj na
rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/46/2024-362 zo dňa 27.06.2024 a rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn.4Obdo/30/2022 zo dňa 23.08.2023. Žalovaný mal preto jednoznačne

zato, že súd vec nesprávne právne posúdil už len z toho hľadiska, že dohodu o započítaní vzájomných
pohľadávok chápal ako podstatnú súčasť zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023, resp,
dohodu o započítam vzájomných pohľadávok posudzoval spolu so zmluvou o postúpení pohľadávky
ako jeden právny úkon.
2.2. Žalovaný v odvolaní ďalej vo vzťahu k neexistencii zákonného nároku poškodeného voči

žalovanému ako poisťovateľovi na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla uviedol,
že okresný súd v súvislosti s posúdením aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vec nesprávne právne
posúdil aj v tom smere, že poškodený mal mať voči žalovanému ako poisťovateľovi zákonný nárok
na náhradu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného vozidla, ktorý poškodený mohol
zmluvou o postúpení pohľadávky platne postúpiť na iný subjekt. Žalovaný poukázal na rozsudok

Krajského súdu v Žiline sp.zn. 1lCo/92/2018 zo dňa 18.12.2018. Mal zato, že okresný súd vec
jednoznačne nesprávne právne posúdil keď v bode 16. odôvodnenia napadnutého rozsudku mal zato,
že skutočnou škodou ktorá mala poškodenému vzniknúť v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
je už samotné nájomné za celú dobu nájmu náhradného vozidla. Žalovaný mal ďalej zato, že ide o
absolútne nesprávny a svojvoľný výklad § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo strany súdu. Navyše

súd Slovenskej republiky sa takouto argumentáciou, v zmysle ktorej skutočnou škodou má byť už
len samotné nájomné za celú dobu nájmu náhradného vozidle neprípustným a absolútne svojvoľným
spôsobom odchýlil od ustáleného výkladu pojmu skutočnej škody, ktorý je judikatúrou už dlhodobo
ustálený minimálne od spomínaného rozhodnutia R 55/1971.
2.3.Žalovanýuviedol,žezatiaľčotedavsúvislostisosamotnýmpoškodenímmotorovéhovozidlavznikla

poškodenému skutočná škoda už v deň dopravnej nehody (t. j. 02.12.2022), tak v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla mohla poškodenému vzniknúť skutočná škoda až v okamihu, kedy by poškodený
ako nájomca žalobcovi ako prenajímateľovi faktúru za prenájom náhradného vozidla č. 230050 zo dňa
27.01.2023riadneuhradil(t.j.záväzokpoškodenéhovyplývajúcimuvočižalobcovizfaktúryzaprenájom
náhradnéhovozidlač.230050zodňa27.01.2023byzanikolriadnymsplnenímpodľa§559Občianskeho

zákonníka).
2.4.Žalovanýmalzato,ževdanomprípadesipoškodenýužalovanéhoakopoisťovateľanikdyneuplatnil
nárok na náhradu škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla a poškodený tak žalovanému
ako poisťovateľovi ani nikdy nepreukázal úhradu faktúry za prenájom náhradného vozidla č. 230050
zo dňa 27.01.2023 (napr. doložením potvrdenia o bankovom prevode či dokumentu z elektronickej

registračnej pokladnice v prípade platby za prenájom náhradného vozidla v hotovosti). Namiesto toho
bezprostredne po tom, čo mal byť podľa Zmluvy o prenájme vozidla č. 26/702 zo dňa 11.01.2023
prenájomnáhradnéhovozidladňa27.01.2023ukončený,bolaeštetohoistéhodňat.j.27.01.2023medzi
žalobcomapoškodenýmuzatvorenázmluvaopostúpenípohľadávkyadohodaozapočítanívzájomnýchpohľadávok. Žalobca následne prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 02.02.2023 požadoval
od žalovaného úhradu nájomného za prenájom náhradného vozidla poškodenému v celkovej výške 1
699,93 eur s DPH. Žalovaný má teda jednoznačne zato, že účelom uzatvorenia zmluvy o postúpení

pohľadávky a účelom uzatvorenia dohody o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 27,01.2023 bolo
vylúčenie resp, obídenie všeobecne záväzných pravidiel vyplývajúcich z § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods.
1 zákona o PZP v spojení s § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
2.5. Žalovaný ďalej v súvislosti so samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 v
prvom rade uviedol, že považuje za nesprávne tvrdenie uvedené v bode 1. tejto zmluvy o postúpení

pohľadávky, podľa ktorého mal mať poškodený v čase uzatvorenia tejto zmluvy o postúpení pohľadávky
voči žalovanému peňažnú pohľadávku z titulu nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za
nutné užívanie náhradného vozidla. Skutočná škoda teda mohla poškodenému v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla vzniknúť len vtedy, ak by záväzok poškodeného vyplývajúci mu z faktúry za
prenájom náhradného vozidla č. 230050 zo dňa 27.01.2023 zanikol riadnym splnením dlhu (solúciou),
nakoľko inštitút započítania je len právny konstrukt resp, právny fikcia, pri ktorej k žiadnemu skutočnému

plneniu a teda ani ku skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza.
2.6. V súvislosti s vyššie uvedeným považoval žalovaný za potrebné ďalej poukázať aj na webovú
stránku žalobcu A., na ktorej žalobca poškodeným dopravnými nehodami ponúka prenájom náhradných
vozidiel bez ich „finančnej účasti", t. j. bezplatne. Vyššie uvedené skutočnosti vyplývajúce z tejto webovej
stránky žalobcu tak podľa názoru žalovaného taktiež spochybňujú resp, priamo popierajú tvrdenia

žalobcuuvedenévjehopodaniach,podľaktorýchmalonastranepoškodenéhodôjsťkvznikuakejkoľvek
škody v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla.
2.7. Žalovaný podotkol, že právny úkon započítania predstavuje vo všeobecnosti ekvivalentný právny
úkon, pri ktorom vzájomné pohľadávky zanikajú vždy len v rozsahu, v akom sa kryjú (t. j. na
strane každého účastníka dohody o započítaní vzájomných pohľadávok stratu aktív t. j. pohľadávok

kompenzuje v rovnakom rozsahu strata pasív t. j. záväzkov). Pri ekvivalentných právnych úkonoch je
vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku účastníkov
právnych vzťahov. Už teda len zo samotnej podstaty právneho úkonu započítania ako ekvivalentného
právneho úkonu teda vplýva, že v dôsledku právneho úkonu započítania nemôže nikdy žiadnemu
subjektu práva vzniknúť žiadna škoda. V zmysle vyššie uvedeného preto žalovaný považuje taktiež

za absolútne nesprávne a svojvoľné závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 16. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, v zmysle ktorých malo v dôsledku započítania dôjsť k akémukoľvek úbytku
v majetkovej sfére poškodeného.
2.8. K primeranosti doby prenájmu náhradného vozidla žalovaný uviedol, že v konaní rozporoval dĺžku
opravy (a od toho sa odvíjajúcu dĺžku prenájmu náhradného vozidla) s poukazom na čistý čas opravy

vyplývajúci z faktúry za opravu, ako aj s poukazom na skutočnosti vyplývajúce z Oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 07.11.2023. Za takéhoto skutkového stavu bolo preto vecou žalobcu (a nie žalovaného ako
nesprávne konštatoval okresný súd) aby riadne zdokladoval, prečo oprava poškodeného vozidla mala
trvať ním deklarovaných 17 dní, namiesto 10 dní uvedených žalovaným v jeho Oznámení o poistnom
plnení zo dňa 07.11.2023. Žalovaný uviedol, že žalobca však do konania nedoložil jediný dôkaz ktorým

by bol býval preukázal, že oprava poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba
prenájmu náhradného vozidla) mala trvať až v rozsahu 17 dní, t. j. až do 27.01.2023.
2.9. V závere odvolania žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku
ani dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalovaného týkajúcou sa nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku
prvostupňového súdu v otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu považuje za zrozumiteľné a správne.
V danom ohľade poukazal na rozsudok Krajského súdu Žilina č.k. 9Co/30/2019 – 147 zo dňa 25.04.2019
a na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 43Cob/54/2019 – 124 zo dňa 13.06.2019, v
zmysle ktorých je odôvodnenie rozhodnutí prvostupňových súdov v obdobných veciach zrozumiteľné

a dostatočne vyčerpávajúce, ak je z neho zrejmé, aký myšlienkový postup viedol okresný súd pri
rozhodovaní vo veci.

3.1. Uviedol, že na samotný vznik škody nemožno nazerať len formalisticky tak, že poškodený neuhradil
predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu finančných prostriedkov z majetkovej sféry

poškodeného do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa). Máme za to, že neexistuje rozdiel v tom, či
poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí tú istú sumu ako odplatu
za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje vzájomným zápočtom. I v
zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/135/2019 – 186 zo dňa 25.06.2019 je zrejmé, žeuvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré
predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku dlhu. Uvedené nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z
titulu náhrady škody. Postúpenie pohľadávky poškodeného a následné započítanie pohľadávok žalobcu

a poškodeného v zmysle § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka nahrádza úhradu vystavenej faktúry a
teda predstavuje skutočnú škodu v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
3.2. Žalobca poukázal na judikatúru okresných, či krajských súdov, ktoré jednoznačne dospievajú k
záverom, že započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob zániku pohľadávky, ktorý nahrádza
plnenie. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného na žalobcu a následne zo žalobcu

na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť úkonom započítania. K úhrade
nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo predstavuje jeden zo spôsobov
zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky.
3.3. Žalobca mal zato, že otázka aktívnej legitimácie bola v konaniach s obdobným predmetom riešená
opakovane a v zmysle rozhodnutí vyšších súdnych autorít je aj judikovaná. Postúpením pohľadávky
medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu v

súlade s § 524 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky
totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky a
až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. K tvrdeniam žalovaného
ohľadom absolútnej neplatnosti právneho úkonu žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu
v Bratislave sp.zn. 2Cob/7/2021 zo dňa 22.08.2023.

3.4. K posúdeniu primeranosti doby prenájmu náhradného vozidla žalobca uviedol, že do konania
predložil faktúru za opravu vozidla, z ktorej jednoznačne vyplýva, koľko trvala oprava poškodeného
vozidla. Odmena za opravu je stanovená kalkulačnými programami, ktoré presne stanovia počet
normohodín potrebných na opravu vozidla. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo
nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný.

3.5. Pokaľ žalovaný namieta, že súd sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou
žalovaného, žalobca poukázal na bod 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde sa okresný súd
dostatočne a presvedčivo s argumentáciou žalovaného vysporiadal.
3.6. K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie žalobca s poukazom na základné
princípy Civilného sporového poriadku, predovšetkým na čl. 4, čl. 5, čl. 15 a čl. 17, na ktorých stojí

tento procesný právny predpis uviedol, že skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s názorom súdu
riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku ešte neznamená, že tým došlo k porušeniu jeho práv na
spravodlivý súdny proces. Účastník konania má totiž právo na nezávislé a nestranné prejednanie veci
súdom, avšak nemá nárok na to, aby súdy rozhodovali podľa jeho predstáv.
4. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý v prvom rade uviedol, že nakoľko v danom prípade

nedošlo k žiadnemu reálnemu úbytku v majetkovej sfére poškodeného v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla, resp. nedošlo k reálnemu vynaloženiu nákladov zo strany poškodeného v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla, tak mu v zmysle zásady náhrady skutočnej škody vyjadrenej v § 442
ods. 1
Občianskeho zákonníka nemohla vzniknúť ani žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného

vozidla. Žalovaný ďalej uviedol, že dokiaľ poškodený faktúru za prenájom náhradného vozidla žalobcovi
ako prenajímateľovi riadne neuhradí, tak mu žiadna škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla
nevznikneaprenájomnáhradnéhovozidlataknapoškodenéhododobyriadnejúhradynájomnéhonemá
žiadny negatívny dopad. V prípade ak by poškodený žalobcovi faktúru za prenájom náhradného vozidla
riadne uhradil, tak hospodársky účel zmluvy o prenájme náhradného vozidla by bol naplnený a v zásade

pre žalobcu by bolo ďalej už úplne irelevantné, či by si poškodený nárok na náhradu škody v súvislosti
s prenájmom náhradného vozidla následne voči žalovanému ako poisťovateľovi aj uplatňoval a ak áno,
či by žalovaný ako poisťovatel' následne priznal poškodenému náhradu škody v súvislosti s prenájmom
náhradného vozidla v plnej výške, resp, by mu žalovaný určitú pomernú časť nepriznal (krátil).
4.1. Žalovaný ďalej uviedol, že poškodenému v dôsledku právneho úkonu započítania podľa bodu

5. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 nemohla vzniknúť žiadna škoda v súvislosti s
prenájmom náhradného vozidla kvôli tomu, že právny úkon započítania je len právny konštrukt
resp. právny fikcia, pri ktorom k žiadnemu skutočnému plneniu a teda ani ku
skutočnému (reálnemu) zmenšeniu majetkovej sféry poškodeného nedochádza, ale dochádza tu
len k zániku vzájomných pohľadávok (aktív) a záväzkov (pasív) a tiež, že právny úkon započítania

je vo svojej podstate ekvivalentný právny úkon, pri ktorom je na strane každého účastníka dohody o
započítaný strata pohľadávok (aktív) kompenzovaná v rovnakom rozsahu stratou záväzkov (pasív),
pričom pri ekvivalentných právnych úkonoch je vo všeobecnosti známe, že pri nich nikdy nedochádza
k objektívnemu zmenšeniu majetku. Opätovne poukázal na to, že poškodený so žalobcom ani nemoholv rámci bodu 4. zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 platne dojednať odplatu za
postúpenie, nakoľko v čase podpisu tejto zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 27.01.2023 na strane
poškodeného neexistovala žiadna skutočná škoda v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Tu

opätovne poukázal nato, že škoda musí byť reálna (t. j. musí existovať v rozhodnom čase) pretože len
tvrdenie, že škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce.
4.2. Čo sa týka samotnej nevyhnutnej doby opravy poškodeného vozidla (a od toho sa odvíjajúcej
nevyhnutnej doby prenájmu náhradného vozidla), tak žalovaný má zato, že žalobca do konania nedoložil
jedinýrelevantnýdôkazktorýmbybolbývalpreukázal,ženevyhnutnádobaopravypoškodenéhovozidla

(a od toho sa odvíjajúca nevyhnutná doba prenájmu náhradného vozidla) mala byť v rozsahu nad
žalovaným uznaných 10 dní. Argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho vyjadrení týkajúcu sa normohodín
stanovených kalkulačnými programami ako aj toho, že počet normohodín uvedených vo faktúre nikdy
neodzrkadľuje reálny čas, ktorý mal byť potrebný na opravu poškodeného vozidla, žalovaný považoval
za ničím nepreukázané a účelové tvrdenia žalobcu. Žalovaný mal zato, že v sporoch tykajúcich sa
povinného zmluvného poistenia je jednoznačne dôkazné bremeno na žalobcovi aby preukázal, že

prenájom náhradného vozidla bol nevyhnutný a účelný počas ním deklarovanej doby.
5. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril tak, že vo vzťahu k námietkam žalovaného ohľadne
skutočnej škody sa v plnej miere odvoláva na predchádzajúce písomné vyjadrenia, pričom zotrváva
na stanovisku, že predmetom sporu bola skutočná škoda. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/45/2024 zo dňa 09.10.2024 a rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.

8Co/53/2021 zo dňa 28.05.2021. Žalobca opätovne uviedol, že k úhrade nájomného došlo vzájomným
započítaním. Žalobca zastával názor, že žalovaný absolútne nerozlišuje medzi pojmami „bez finančnej
účasti“a„bezodplatne“,pričomtietoslovnéspojeniarozhodnenemožnopovažovaťzasynonymum.Kým
"bezplatne" znamená, že za niečo sa neplatí vôbec, slovné spojenie "bez finančnej účasti" znamená že
hoci konkrétna osoba priamo neplatí za službu, náklady môže niesť niekto iný, pre vysvetlenie žalobca

uviedol ako príklad vzdelávanie bez finančnej účasti študenta (hradené štátom), zdravotná starostlivosť
bez finančnej účasti pacienta (hradená poisťovňou). Žalobca zotrvával na stanovisku, že pokiaľ žalovaný
tvrdil, že oprava mala byť vykonávaná kratšie ako v skutočnosti aj bola mal k tomu predložiť aj relevantný
dôkaz. V tejto súvislosti sa v plnej miere žalobca stotožnil s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn.
14Cob/57/2019zodňa24.10.2019,vzmyslektoréhodôkaznébremenopreukázaniažalovanýmtvrdenej

neúčelnosti nájomného v rozsahu vyplývajúcom z predmetnej fakturácie bolo na strane žalovaného.
Tento toto dôkazné bremeno neuniesol a jeho procesná obrana v uvedenej časti zostala iba v rovine
tvrdenia, bez prepojenia na konkrétne dôkazy vyplývajúce z jeho vlastnej dôkaznej iniciatívy.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní

(§ 379, § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
postupom v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 779,12 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 779,12 eur od 23.101.2023 do zaplatenia v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku II. o trovách konania. Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie

nedotkol, keďže nebol napadnutý odvolaním.
7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením jeho
rozhodnutia. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca

spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvárajú organickú kompletizujúcu
jednotu. Z ustanovenia § 387 ods. 2 CSP vyplýva, že ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na
dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné
skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak
zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Odvolacie dôvody žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, pričom zároveň nezistil
ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§
380 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom
a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré je dostatočne podrobné, ale i jasné,
zrozumiteľné a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi

otázkamiaaspektmi,atedaspĺňazákonnékritériáodôvodneniauvedenévustanovení§220ods.2CSP.
9. Žalovaný v odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.
Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že pri škodovej udalosti dňa 02.12.2022 bolo
poškodené osobné motorové vozidlo zn. Škoda Kodiaq ev. č. B.. Škodová udalosť bola spôsobenáprevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Poškodený si na základe zmluvy
o nájme č. 26/702 zo dňa 11.01.2023 č prenajal od žalobcu náhradné motorové vozidlo do doby
ukončenia opravy, pričom po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230050 zo dňa

27.01.2023 na sumu 1.699,93 eur. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v spore odvodzoval od Zmluvy
o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.01.2023 medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným
z poistnej udalosti ako postupcom. Postúpená pohľadávka bola voči žalovanému z titulu nároku na
náhradu škody - vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla
v príčinnej súvislosti s vyššie popísanou škodovou udalosťou. Postúpenie pohľadávky bolo odplatné,

pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavovala sumu 1.699,93 eur. Zmluvné strany sa dohodli,
žedôjdekzapočítaniuichvzájomnýchnárokov,atonárokunaúhraduodplatyzapostúpeniepohľadávky
a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu poškodený postúpil zmluvne nárok na poistné plnenie (vo
zvyšku nevyplatenej náhrady žalovaným) na žalobcu v medziach ustanovení § 524 ods. 1, §
524 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Postupovaná pohľadávka vo výške 1.699,93,- eur predstavuje

časť neuhradenej pohľadávky zo strany žalovaného z poistnej udalosti, zodpovedá neuhradenej
časti faktúry vystavenej SetCar sk s.r.o. ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného
motorového vozidla, pričom táto pohľadávka bola spôsobilá na postúpenie. Predmetná zmluva o
postúpení pohľadávky uzatvorená medzi poškodeným a žalobcom zo dňa 27.01.2023 mala charakter
kvalifikovaného právneho úkonu spĺňajúceho všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o

postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou úpravou.
11. Z uvedeného potom vyplýva, že v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorá spočívala v nákladoch na
zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný ani vo svojom odpore nespochybnil, že náklady na požičanie
náhradného vozidla predstavujú náklady vzniknuté
v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Ak namietal (popri tvrdenému nedostatku aktívnej

vecnej legitimácie), že uplatňovaná pohľadávka nemohla poškodenému ako postupcovi vzniknúť z
dôvodu, že faktúru za požičanie motorového vozidla nezaplatil.
S uvedeným záverom sa nebolo možné stotožniť, pretože postupcovi ako poškodenému
z dopravnej nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu
v nájomnom za prenájom motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale

vo vzťahu k uvedenému záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobov zániku
dlhu, nemohlo mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky nadobudol existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá založila jeho aktívnu vecnú
legitimáciu v prejednávanom spore. Zároveň žalovaný sám si vo svojej obrane protirečí, keď na jednej
strane namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, no na druhej strane sám dobrovoľne uhradil žalobcovi

v zmysle oznámenia o poistnom plnení sumu 920,81,- eur.
12. Navyše, odvolací súd dodáva, že predmetná pohľadávka poškodeného mohla byť predmetom
postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému
ako následok škodovej udalosti. Nebola totiž žiadna pochybnosť o tom, že stret vozidiel pri uvedenej
škodovej udalosti bol skutočnosťou, bez ktorej by nedošlo ku vzniku škody spočívajúcej v nákladoch

na náhradné vozidlo. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol
viazanýnaďalšieprávneúkony,ktoréboliobsahomdanejzmluvyatoodplatnosťpostúpeniaavzájomné
započítanie pohľadávok. Identifikovaná pohľadávka bola existujúca, vyjadrená určito a bez pochybností
bola identifikovateľná. Postúpená pohľadávka môže byť iba existujúca pohľadávka aj premlčaná, a tiež
budúca pohľadávka, pokiaľ bola určitá, identifikovateľná. Podmienkou platnosti zmluvy bolo, aby išlo

o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 165/2017).
V posudzovanej veci uzavretou zmluvou o postúpení pohľadávky došlo jednak k odplatnému postúpeniu
pohľadávky a súčasne k započítaniu vyúčtovaného nájomného za náhradné vozidlo s odplatou za
postúpenie pohľadávky, teda k vyporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom
ako prenajímateľom, čo zákon nevylučuje. Žalobca teda platne nadobudol postúpenú pohľadávku

poškodeného, postúpením pohľadávky vstúpil do práv a povinností poškodeného, čím bola v konaní
daná jeho aktívna vecná legitimácia.
13. Neobstojí námietka žalovaného týkajúca sa neprimeranosti doby prenájmu náhradného vozidla,
podľa ktorého uvedenú otázku súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, keďže práve žalobca bol
ten, kto mal zdokladovať, z akého dôvodu oprava predmetného motorového vozidla mala trvať 17 dní.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa touto argumentáciou žalovaného
náležite a presvedčivo vysporiadal v bode 16 odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými
závermi sa odvolací súd stotožňuje a zároveň naň v podrobnostiach odkazuje. Aj podľa odvolacieho
súdu tvrdenia žalovaného, že oprava mala trvať kratší čas, neobstoja, nakoľko bolo práve na žalovanom,aby uniesol dôkazné bremeno a predložil súdu prvej inštancie relevantný dôkaz (odborné vyjadrenie či
znalecký posudok), ktorým by boli preukázané jeho tvrdenia.
14. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci

už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované

len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
15. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu

byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,
nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody

sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom

dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného boli
neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

17. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje
vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu
argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania

má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
V Žiline dňa 27. februára 2025

JUDr. Roman Tichý

predseda senátu

JUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Vladimír Topoľančík

člen senátu