Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/147/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124254560
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:6124254560.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v
spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne
zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom A. X, B.,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpený JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom so sídlom C.
XX, D., o zaplatenie 1.889,89 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Martin č. k. 5C/44/2024-120 zo dňa 11.7.2024 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e c h á v a n e d o t k n u t ý vo výroku II. o čiastočnom zamietnutí
návrhu žalobcu v časti úroku z omeškania a vo výroku III. o čiastočnom zastavení konania ohľadne istiny
1.259,93 eur.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti (výroky I. a IV.).

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 629,96 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 9,25 eur ročne, zo sumy 629,96 eur od 22.6.2024 do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.889,89 eur od 13.8.2023 do 7.6.2024 to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Návrh žalobcu v časti úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne
zo sumy 1.289,89 eur od 5.8.2023 do 12.8.2023 zamietol (výrok II.) a konanie v časti o zaplatenie istiny
1.259,93 eur zastavil (výrok III.)

2.1. S poukazom na aplikáciu § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b/, § 11 ods. 6, 7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.
z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 442 ods. 1 a § 524 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj ako OZ, ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) súd prvej inštancie východiskovo ustálil,
že dňa 4.5.2023 došlo v meste B. ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom
motorovom vozidle zn. Audi Q7, E. F. B., C. ktorého je poškodený. Škodová udalosť bola spôsobená
prevádzkou osobného motorového vozidla zn. Škoda Octavia ev. č. A. poisteného u žalovaného. V

dôsledku škodovej udalosti poškodený svoje osobné motorové vozidlo nemohol užívať. Dňa 7.6.2023
uzatvoril poškodený ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme vozidla č. XXX/
XXX, C. zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného motorového vozidla zn. Nissan Qashqai - automat
ev. č. D. s dobou nájmu od 7.6.2023 do 3.7.2023, teda počas nevyhnutného času opravy poškodenéhomotorového vozidla s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 70 eur/1 deň prenájmu s DPH. Dňa
3.7.2023 žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230409 na sumu celkom vo výške 1.889,89 eur za
prenájom motorového vozidla v trvaní prenájmu 27 dní, čo pri výške nájmu uvedeného vo faktúre, t. j.

sumy 58,33 eur/1 deň bez DPH predstavuje sumu vo výške 1.574,91 eur bez DPH, t. j. sumu vo výške
1.889,89 eur vrátane 20 % DPH. Zo zákazkového listu zo dňa 5.6.2023, ako aj z faktúry č. OF2320
301702 je zrejmé, že poškodené vozidlo bolo v oprave
v spoločnosti G. H. v období od 5.6.2023 a oprava ako služba mala byť dodaná dňa 3.7.2023.
2.2. Dňa 3.7.2023 bola medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným ako postupcom uzavretá

zmluva o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ. Z obsahu tejto zmluvy podľa okresného
súdu vyplynulo, že poškodený má pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.889,89 eur titulom jeho
nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. Postupca touto zmluvou postúpil postupníkovi/
žalobcovi túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal poškodenému uhradiť za postúpenie pohľadávky
odplatu vo výške 1.889,89 eur, pričom táto suma zodpovedala faktúre č. 230409, vystavenej žalobcom
ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi za náhradné motorové vozidlo. V článku 5 tejto zmluvy sa

zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a nárok postupníka na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy
započítajú, pričom postupník, čiže žalobca, si bude pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný
účet. Poškodený oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 3.7.2023.

3.1. Ďalej súd prvej inštancie v rozoberanej spojitosti zistil, že dňa 6.6.2024 došlo zo strany žalovaného
k čiastočnej úhrade žalovanej sumy vo výške 1.259,93 eur, ktorá bola na účet žalobcu pripísaná dňa
7.6.2024. Žalovaný teda priznal poškodenému dobu nájmu náhradního vozidla v rozsahu 18 dní a za
túto dobu prenájmu poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.259,93 eur (v danej časti žalobca vzal
žalobu späť). Sporným tak ostal prenájom v rozsahu 9 dní, výška nájomného za prenájom náhradného

motorového vozidla a samotný vznik zmluvného vzťahu.
3.2. Okresný súd tu zdôraznil, že poškodený náhradné motorové vozidlo používal
v dôsledku škodovej udalosti v období od 7.6.2023 do 3.7.2023, t. j. 27 dní .Vozidlo bolo
v autoservise od 5.6.2023 do 3.7.2023. Poškodený po dobu opravy nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo
a prenájom náhradného vozidla bol pre poškodeného nevyhnutný. Možnosť využiť náhradné vozidlo

počas doby opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Podstatné pre
posúdenie nutnosti a účelnosti je, že
v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje
motorové vozidlo a bol nútený zapožičať si iné vozidlo, za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím

mu vznikla škoda. Poškodený bol nútený v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si
iné vozidlo, za ktoré musel uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu.
3.3. Podľa súdu prvej inštancie tak išlo o účelne vynaložené náklady. Skutočnou škodou, ktorá bola
poškodenému spôsobená škodovou udalosťou, je v tomto prípade nájomné za celú dobu nájmu

náhradného vozidla. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že oprava mala trvať kratší čas, ako aj skutočnosti
uvádzané žalovaným s poukazom na predložené faktúry, okrem samotných tvrdení žalovaný nepredložil
súdu iný dôkaz (odborné vyjadrenie, znalecký posudok), ktorým by preukázal, že oprava mala trvať
kratší čas. Poškodený nemohol ovplyvniť postup autoservisu, dĺžku samotnej opravy, ani čas, kedy
mu bolo motorové vozidlo odovzdané zo servisu. Nie je povinnosťou žalovaného, aby hľadal najbližší

a najflexibilnejší autoservis a robil výber medzi autoservismi a vybral ten, ktorý by vykonal opravu
motorového vozidla v čo najkratšom čase. Pokiaľ ide o žalovaným osobitne namietanú dobu nájmu
v rozsahu 9 dní, za ktoré nepriznal žalobcovi poistné plnenie, je podľa okresného súdu relevantnou
skutočnosť, či bol prenájom náhradného vozidla realizovaný počas opravy poškodeného vozidla.

4.1. Čo sa týka výšky denného nájmu, okresný súd uviedol, že poškodený náhradné motorové vozidlo
používal pri zmluvne dohodnutej cene nájmu za 1 deň vo výške 80,00 eur
s DPH, ktoré bolo dohodnuté v súlade s cenníkom prenájmu náhradných vozidiel žalobcu, pričom pri
ukončení prenájmu bola dohodnutá cena nájmu za 1 deň vo výške 70,00 eur
s DPH, teda vo výške 58,33 eur bez DPH, a tak nájomné za celú dobu nájmu náhradného motorového

vozidla predstavuje sumu vo výške 1.889,89 eur s DPH.
4.2. Cenníky predložené zo strany žalovaného z iných autopožičovní nie je možné považovať za
prieskum trhu, nakoľko z predložených výpisov z internetových portálov autopožičovní nie je zrejmé,
či uvedený „prieskum“ bol vyhotovený v rozhodnom čase, či ide o ceny konečné alebo sa k cenámdoučtovávajú ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla, prípadne iné náklady alebo poplatky, ktoré
by bol poškodený nútený v prípade zapožičania náhradného vozidla uhradiť a rovnako, či bolo náhradné
vozidlo v rozhodnom čase

k dispozícii na zapožičanie. Navyše, neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť poškodeného, aby
hľadal najlacnejšiu požičovňu a vykonával výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú.
Jednalo by sa totiž o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho
motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou, je pre neho výrazne obmedzujúcim
stavom.

5. Súd prvej inštancie zhrnul, že škoda v uplatnenom rozsahu reálne vznikla a doba prenájmu
náhradného motorového vozidla bola dôvodná a preukázaná. Škodou bolo nájomné za prenajaté
motorové osobné vozidlo, keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol
v rozhodnom období svoje vozidlo po dobu opravy využívať a po celý tento čas bolo zabezpečenie
náhradného vozidla nutné, pričom účelom zapožičania náhradného vozidla bolo najmä jeho použitie

na rodinné účely, nákupy a na vozenie detí do školy v rámci okresu Martin, ako vyplýva zo zmluvy
o prenájme vozidla. Žalovaný, v rámci popretí skutkových okolností neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal, že tvrdenia žalobcu nevyplývajú zo skutočného stavu veci. Keďže žalovaný neposkytol
žalobcovi poistné plnenie titulom prenájmu náhradného motorového vozidla vo výške 629,96 eur,
súd považoval nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 629,96 eur, predstavujúcej rozdiel medzi

vyfakturovaným nájomným vo výške 1.889,89 eur a priznaným nájomným vo výške 1.259,93 eur zo
strany žalovaného v tomto rozsahu za dôvodný a žalobe v tomto rozsahu vyhovel, vrátane uplatneného
úroku z omeškania z dôvodu, že žalovaný sa dostal s plnením poistného do omeškania (od 13.8.2023 do
7.6.2024, naopak, žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania od 5.8.2023 do 12.8.2023 zamietol).

6. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní
plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v plnom
rozsahu.

7.1. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal zamietnutia žaloby v celom

rozsahu.
7.2.Namietal,ževkonanípotrebnéskúmaťokolnosti,zaktorýchzotrvalomotorovévozidlovautoservise
neprimerane dlhú dobu, ako aj okolnosti, ktoré viedli poškodeného
k nutnosti nájmu náhradného vozidla. Nájom náhradného vozidla zo strany poškodeného bol nutný
a účelný, nakoľko poškodený mohol estetické poškodenia svojho vozidla odstrániť aj tzv. opravou na

počkanie, i kedy by si s autoservisom dohodol konkrétny čas opravy vozidla. Zdôraznil, že náklady nájmu
sú opodstatnené výlučne počas faktického trvania opravy, a ako opodstatnený nie je možné vnímať čas,
ktorý vozidlo strávi v servise bez toho, aby sa na ňom vykonávali práce. Upozornil tiež, že vozidlo bolo
pojazdné a takmer mesiac od nehody poškodená náhradné vozidlo nepotrebovala.
7.3. Dodal, že si je vedomý existencie zásady voľného hodnotenia dôkazov, aj skutočnosti, že žiaden

dôkaz nemá predpísanú dôkaznú silu, napriek tomu zastáva stanovisko, že súd nie je oprávnený
nahrádzať vlastnou úvahou odpovede týkajúce sa skutočností, ktoré žalobca nepreukazuje. Takýto
postup súdu je v rozpore s kontradiktórnosťou konania a zásadným zásahom súdu do rovnováhy
strán sporu. Nestačí samotné konštatovanie, že inštitút náhradného vozidla má slúžiť k nahradeniu
zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Konajúci súd opomenul tú skutočnosť, že žalobca sa

likvidáciou poistných udalostí a nárokov z nich vyplývajúcich zaoberá ako podnikateľský profesionál,
kedy jeho predmetom konania je dosiahnutie príjmu z plnenia z povinného zmluvného poistenia a nie
náhrada škody ako taká. V posudzovanej veci tak nejde o ochranu poškodeného, ale príjem z podnikania
žalobcu..

8. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že
s námietkou dĺžky nájmu náhradného vozidla sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne
vysporiadal v bodoch 19. a 20. svojho odôvodnenia. Je podľa neho nepochybné, že ak by klient
žalovaného nespôsobil škodovú udalosť, nebola by poškodená nútená pristúpiť k nájmu náhradného
vozidla. Dal do pozornosti, že poškodená konala s odbornou starostlivosťou, keď svoje vozidlo

dala opraviť do servisu autorizovaného a nezvolila servis neautorizovaný, navyše je partnerským
servisom žalovaného. Tvrdenia žalovaného, že žalobca sa likvidáciou poistných udalostí zaoberá
ako podnikateľský profesionál, kedy jeho predmetom konania je dosiahnutie príjmu z plnenia z PZP
a nie náhrada škody ako taká, označil za bezvýznamné. Žalobca nedokáže ovplyvniť dĺžku oprávpoškodených vozidiel, pričom nájom náhradného vozidla vždy trvá len po dobu opravy poškodeného
vozidla.

9. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne
legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

10.1. Náležite odvolateľ argumentuje, že „v konaní je potrebné skúmať okolnosti, za ktorých zotrvalo
motorové vozidlo v autoservise...ako aj okolnosti, ktoré viedli poškodeného
k nutnosti nájmu náhradného vozidla“.
10.2. Práve opísané okolnosti však boli predmetom konania/dokazovania pred súdom prvej inštancie,
keď práve ohľadom nich žalobca predložil listinné dôkazy jednak o nevyhnutnosti (poškodená nevlastní

iné pojazdné vozidlo) a účele (vozenie detí do školy, nákupy, rodinné účely) nájmu náhradného vozidla
počas opravy, ako i o dĺžke (vyjadrenie servisu o chronológii dodávky náhradných dielov), zatiaľ čo zo
strany žalovaného žiadna adekvátna reakcia na tieto konkrétne dôkazy (za účelom ich kvalifikovaného
spochybnenia) predostretá nebola. Dôvodne preto okresný súd konštatoval (bod 5 tohto odôvodnenia)
neunesenie dôkazného bremena (po jeho presune zo žalobcu) žalovaným.

10.3. Nemožno tiež prehliadnuť vnútorný rozpor v rámci postoja žalovaného, ktorý sa síce na jednej
strane domáha záveru, že práca na vozidle nepresiahla 10 hodín, súčasne však ako primeraný čas
prenájmu dobrovoľne priznal/uhradil rozsah 18 dní. Ešte výraznejší je tento nesúlad v porovnaní
s tvrdením (ničím nepreukázaným) žalovaného o tom, že poškodená situáciu mohla riešiť opravou „na
počkanie“ (už len skutočnosť, že sa diely lakovali túto eventualitu vylučuje).

11.1. Obstáť nemôže ani námietka o „len“ estetickom charaktere poškodenia vozidla. Odhliadnuc od
skutočnosti, že poškodené boli dvere vozidla, ktorých súčasťou sú štandardne bezpečnostné prvky,
elektroinštalácia (vrátane senzorov), tesnenie a iné, predmetný argument predovšetkým „naráža“
na zmysel samotného inštitútu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla tak, ako ho formuluje relevantná práva úprava (ZPZP) a to, že
účelom danej úpravy je poskytnutie právnej ochrany poškodenému vo vzťahu k škodovým následkom
zapríčineným motorovým vozidlom škodcu. Text dotknutej normy teda rozhodne neumožňuje výklad
podsúvaný žalovaným, a to, že niektoré/vybrané (podľa potreby/úvahy žalovaného) poškodenia,
tu konkrétne poškodenie dverí vozidla, nie je potrebné/možné opravovať a nespadajú pod režim

dotknutého zákona.
11.2. Inými slovami, poškodenie dverí motorového vozidla nie je bez ďalšieho estetickým „detailom“ a
aj pokiaľ by v čisto hypotetickej rovine bolo, neznamená to, že poškodený je povinný akceptovať takto
škodovou udalosťou spôsobený „nový estetický stav“ svojho vozidla a nemôže si toto poškodenie dať
opraviť a uplatniť cez systém povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla S konštatovaným tiež súvisí irelevantnosť tvrdenia žalovaného, že
vozidlo bolo pojazdné a takmer mesiac od nehody poškodená náhradné vozidlo nepotrebovala. Je totiž
logické, že k prenájmu došlo po prevzatí vozidla do servisu za účelom opravy.

12.1. Z iných dôvodov odvolateľ závery okresného súdu nespochybnil. Pokiaľ tvrdil, že súd

nahrádzal odpovede týkajúce sa skutočností, ktoré žalobca nepreukazuje, uvedené bližšie/konkrétne
nešpecifikoval, preto nie je zrejmé, ako mal súd suplovať aktivitu žalobcu, osobitne, ak je ustálené (bod
10.2. tohto odôvodnenia), že rozhodnutie súdu je založené (práve) na dôkazoch predložených stranou
sporu.
12.2. Možno preto uzavrieť, že poškodená musela vynaložiť náklady na vypožičanie náhradného

osobného automobilu v dôsledku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou vozidla poisteného u
žalovaného, pričom nájomný vzťah trval po nevyhnutnú dobu, ktorú poškodený nemal možnosť
ovplyvniť.Zcelkovéhosprávaniapoškodenéhoažalobcujenepochybné,žemedzinimidošlokuzavretiu
zmluvy o nájme motorového vozidla. Rovnako úplne zrejmé z konania zmluvných strán boli predmet
zmluvy (požičanie/nájom individuálne určeného motorového vozidla), trvanie nájmu, ako aj výška

odplaty za požičanie/nájom motorového vozidla. Takéto zmenšenie majetku (škodu) je povinný nahradiť
v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov žalovaný (§ 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001
Z. z.), a to v okolnostiach súdenej veci postupníkovi dotknutej pohľadávky - žalobcovi. Bez osobitnéhoprávneho významu z opísaného/určujúceho hľadiska ostáva tvrdenie žalovaného, že/či sa žalobca
likvidáciou poistných udalostí a nárokov z nich vyplývajúcich zaoberá ako „podnikateľský profesionál“.

13.1. Nakoľko odvolacie námietky vymedzené žalovaným, ktorými je odvolací súd viazaný, neboli
dôvodné a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
13.2. Obdobne vecne správnym je i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania, keď okresný súd
náležite aplikoval zásadu úspechu v spore.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Odvolateľ – žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu – 100%. O konkrétnej výške týchto trov
rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251 CSP.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.