Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. november 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Co/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123364536
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Anovčin
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:6123364536.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Anovčina a členiek senátu
JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom
Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 50 496 166, zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller
§ Dikoš, s.r.o., so sídlom Žilina, Tolstého 1201/20, IČO: 36 864 455, proti žalovanej KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o

zaplatenie2310,-eur,oodvolanížalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.14C/60/2023–
102 zo dňa 9. februára 2024, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovanú (v napadnutom rozsudku

uvádzaná nesprávne ako žalovaný) zaplatiť žalobcovi sumu 2 310,- eur s úrokom z
omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2 310,- eur od 21.02.2023 do zaplatenia, a to všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie tak v plnom rozsahu vyhovel žalobe, ktorou
sa žalobca domáhal uvedeného plnenia. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový
stav: Dňa 28.11.2022 došlo ku škodovej udalosti, dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu

motorového vozidla Toyota Land Cruiser e.č. A., poškodeného - spoločnosti PILWOOD SK, s.r.o.
Motorové vozidlo Ford Focus e.č. B., ktorého vodič nehodu zavinil, bolo povinne zmluvne poistené
u žalovaného. Vozidlo poškodeného Toyota Land Cruiser bolo podľa potvrdenia autoservisu prevzaté
do autoservisu za účelom opravy dňa 05.12.2022 a po ukončení opravy a doručení krycieho listu zo
strany žalovanej bolo vozidlo odovzdané držiteľovi (poškodenému) dňa 11.01.2023. Z dôvodu potreby
opravy motorového vozidla poškodeného si poškodený prenajal u žalobcu náhradné motorové vozidlo

Jeep Wrangler e. č. A. v čase od 09.12.2022 do 15.12.2022 a vozidlo BMW X5 e. č. A. v čase od
16.12.2022 do 10.01.2023. Dĺžka nájmu bola spolu 33 dní a žalobca po ukončení nájmu vystavil
poškodenému faktúru na úhradu nájomného číslo 052023 zo dňa 11.01.2023 so splatnosťou dňa
25.01.2023 na sumu 3 297,- eur (suma nájomného 2 747,50 eur + DPH). Dňa 11.01.2023 postúpil
poškodený svoju pohľadávku voči žalovanej, spočívajúcu v nároku na náhradu účelne vynaložených
nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou na vozidle poškodeného

na žalobcu. Postúpenie pohľadávky oznámil poškodený žalovanej listom zo dňa 11.01.2023. Žalovaná
poskytla žalobcovi poistné plnenie na základe oznámenia zo dňa 06.02.2023 vo výške 437,50 eur. Podľa
žalovanej bol dôvodný nájom náhradného vozidla len 5 dní, a preto poukázala poistné plnenie len v
sume437,50eur,ktorápodľažalovanejzodpovedalatejtodobenájmu.Poistnéplnenievuvedenejvýške
poukázala žalovaná na účet žalobcu. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa § 442 ods. 1, ods. 3, §
524ods.1,ods.2,§788ods.1Občianskehozákonníka,§4ods.1,ods.2,§11ods.7,§15ods.1zákona

č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 381/2001 Z. z.“alebo „zákon o povinnom zmluvnom poistení“). Uviedol, že hmotnoprávnym základom uplatneného
nároku na zaplatenie žalovanej sumy je nárok poškodeného na náhradu škody voči žalovanej ako
poisťovateľovi z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla. Škoda sa v tomto prípade odvodzuje od dočasnej nemožnosti poškodeného
používať havarované vozidlo počas doby opravy a spočíva v znížení majetkového stavu poškodeného,
ktorý vynaložil vyššie náklady na vypožičanie náhradného vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by
bol inak vynaložil na prevádzku svojho motorového vozidla, ktoré nemohol používať po určitú dobu v
dôsledku poškodenia. Majetkový stav poškodeného sa znižuje tým, že poškodený náklady na prenájom

náhradného vozidla vynaloží a škoda tak vzniká zaplatením nákladov na požičané náhradné vozidlo.
Podľa názoru súdu nebolo medzi stranami sporu sporné to, že poškodenému vznikol nárok na poistné
plnenie za prenájom náhradného vozidla, že tento svoj nárok ako pohľadávku postúpil poškodený na
žalobcu, že postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené a sporné nebolo ani to, že vznikol nárok
na poistné plnenie za 5 dní nájmu motorového vozidla. Žalovaná totiž v čase pred podaním žaloby
plnila z poistnej udalosti a poskytla žalobcovi poistné plnenie za 5 dní nájmu náhradného vozidla.

Preto mal súd za to, že spornou medzi stranami zostala napokon len výška poistného plnenia, resp.
to, za koľko dní nájmu (nad rámec 5 dní) bolo ešte dôvodné priznať poistné plnenie. Z dokazovania
vyplynulo, že poškodený nemohol svoje vozidlo užívať najmenej 33 dní, keďže bolo prevzaté na
opravu dňa 05.12.2022 a odovzdané mu bolo až 10.01.2023. Poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku
opravy a z dôvodov, ktoré nezavinil, nemohol svoje vozidlo ani užívať. Rozsah náhrady škody v

prípade uplatneného nároku na náhradu nákladov na používanie náhradného motorového vozidla
počas nemožnosti používania havarovaného vozidla v dôsledku jeho opravy je daný nevyhnutnosťou
a účelnosťou nákladov vynaložených na nájom náhradnej veci. Dĺžka doby, za ktorú možno uplatniť
nároknanáhradunákladovvynaloženýchnanájomnáhradnéhovozidla,zodpovedápredovšetkýmdobe
opravy, t. j. času, po ktorý je poškodené motorové vozidlo v servise. Táto doba zahŕňa aj čas, kedy sa

vozidlo priamo neopravuje, avšak čaká na obhliadku, resp. objednanie náhradných dielov. Je potrebné
zohľadniť, že poškodený nemôže dĺžku opravy ovplyvniť a relevantná je dĺžka opravy v servise, ktorý bol
reálne použitý. Poškodený pred odovzdaním motorového vozidla na opravu nie je povinný robiť výber
servisu v zmysle najlacnejšieho servisu alebo servisu poskytujúceho opravu najrýchlejšie. Nezohľadňujú
sa tak len časové jednotky potrebné na samotnú opravu, ale celý čas od poškodenia motorového vozidla

po jeho obhliadku, odovzdanie do autoservisu, objednanie náhradných dielov až do vykonania samotnej
opravy, pokiaľ nebol ovplyvnený subjektívnym, neodôvodneným nekonaním dotknutých subjektov
(najmä poškodeného) a nie je vzhľadom na charakter opravy a zvyčajný postup autoservisov neobvyklý.
Súdna prax považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku ale i prípady akýchkoľvek
nákladov vynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Skutočnou škodou je teda aj nájomné

za prenajaté motorové vozidlo. V danom prípade bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová
udalosť (poistná udalosť) skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Žalovaná namietala,
že oprava vozidla poškodeného trvala neprimerane dlho, a preto nájom náhradného vozidla až na
takú dlhú dobu nebol dôvodný. Žalovaná na preukázanie svojej argumentácie predložila aj Odborné
vyjadrenie č. 93/2023 znaleckej organizácie Automotive Solution4u, s.r.o. zo dňa 28.11.2023. Z tohto

vyjadrenia vyplýva, že samotnú opravu bolo možné zrealizovať za 8 hodín (2,5 hodín opravárenské
práce a 5,5 hodiny lakovacie práce), t. j. cca za jeden pracovný deň. S prihliadnutím na celkový proces
opravy vozidla Toyota Land Cruiser, je možné z technického hľadiska považovať za primeranú dĺžku
opravy (s prihliadnutím aj na časovú rezervu) v rozsahu 7 až 11 dní. Súd nespochybňuje časové údaje
uvedené v odbornom vyjadrení. Aj z neho však vyplýva, že opisuje relatívne ideálny beh vecí, keď sú

náhradné diely dostupné, mechanikov je dostatok a vozidlo nie je „na čakačke“, t. j. nie je potrebné
počkať kým príde na rad po oprave ostatných vozidiel. Súd zároveň poukázal na potvrdenie autoservisu,
z ktorého vyplýva, že posledné náhradné diely, ktoré boli potrebné na opravu, boli autoservisu dodané
až 28.12.2022 (t. j. až 23 dní po tom, čo bolo vozidlo prijaté do servisu). Vozidlo bolo v autoservise na
oprave v čase vianočných sviatkov a prelomu kalendárnych rokov a súd poukázal na skutočnosť, ktorá

je nepochybne notorietou, že uvedené obdobie je časom zvýšeného počtu dovoleniek, t. j. autoservis v
tom čase nemusel mať k dispozícii dostatočný počet mechanikov. Poškodený preto nemohol žiadnym
spôsobom ovplyvniť dĺžku doby, počas ktorej bolo vozidlo v oprave ani dôvody trvania opravy. Zmyslom
celej konštrukcie právnej úpravy povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je ochrana poškodeného. Dopravná nehoda spôsobená inou osobu

je udalosť, ktorú poškodený nevyvolal, je pre neho nečakanou nepríjemnosťou a všetky úkony, ktoré
musí v súvislosti s touto škodovou udalosťou vykonať, ho v podstate zaťažujú. Mechanizmus upravený
platnou právnou úpravou ho má čo najrýchlejšie a najpružnejšie ochrániť tak, aby bol čo najmenej
obťažovaný a aby sa jeho majetok v dôsledku škodovej udalosti čo najmenej zmenšil. Ani prenájomnáhradného vozidla nie je pre poškodeného želaným stavom a spôsobuje mu neočakávané výdavky.
Uvedené akcentuje vo svojej rozhodovacej činnosti aj Ústavný súd Slovenskej republiky, podľa ktorého
je účelom náhradného motorového vozidla eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody,

ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne užívať svoje
vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu zničeného
vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodový následok
(rozhodnutie III. ÚS 602/2022 zo dňa 16.2.2023). Ústavný súd v tomto rozhodnutí zároveň poukázal na
právny názor Krajského súdu v Bratislave, s ktorým sa stotožnil, a to že účelnosť nákladov spojených s

užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla,
defactovtedy,keďsaopravenévozidlodostanedodispozičnejsférypoškodenéhonaďalšiepoužívanie.
Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku doby, počas
ktorej bolo jeho motorové vozidlo v autoservise, a keďže ním mohol disponovať až 11.01.2023, nájom
náhradného motorového vozidla, ktorý trval do 10.01.2023, bol dôvodný. Preto bolo dôvodné zaviazať
žalovanú na doplatenie poistného plnenia zodpovedajúceho zvyšnej (doteraz žalovanou neuhradenej)

časti nájomného za nájom náhradného vozidla v celkovej sume 2 310,- eur, a preto súd žalobe vyhovel.
Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania od 21.02.2023 do zaplatenia. Žalobca poukázal na ustanovenie
§ 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z oznámenia žalovanej o poistnom plnení zo
dňa 06.02.2023 vyplýva, že žalovaná skončila šetrenie poistnej udalosti dňa 03.02.2023. Napriek tomu
žalobcovi nevyplatila celú sumu poistného plnenia. Dostala sa tak do omeškania uplynutím 15 dní. Preto

je povinná zaplatiť aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania od
21.02.2023. Žalovaná bola v tom čase nepochybne už v omeškaní s plnením poistného plnenia, preto
súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v súlade so žalobou. Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom
rozsahu úspešný, súd mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že súd prvej inštancie
pochybil, keď konštatoval, že poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy a nemohol svoje vozidlo
ani užívať. K tomuto záveru dospel súd bez akejkoľvek opory vo vykonanom dokazovaní, nakoľko
samotný poškodený, ktorý je osobou odlišnou od osoby žalobcu, nebol k predmetnej otázke vôbec

vypočutý a ani sa k nej nevyjadril. Z predloženého odborného vyjadrenia znalca je nepochybné, že
vozidlo poškodeného bolo aj po škodovej udalosti plne pojazdné, preto poškodený mohol vozidlo
na prevádzku ďalej riadne využívať, oprava mu nesúrila a mal reálnu možnosť, najmä ak vedel, že
si mieni prenajímať náhradné vozidlo, dohodnúť sa s autoservisom na realizovaní opravy tak, aby
nemuselo čakať v servise na prestoje neprimerane dlhú dobu, obzvlášť v období vianočných sviatkov,

najmä ak znalec konštatoval reálny čistý čas opravy cca 8 hodín. Súd sa síce zaoberal skutočnosťou,
že poškodené vozidlo bolo v servise aj počas vianočných sviatkov, kedy mohli mať zamestnanci
dovolenky, avšak vôbec nevyhodnotil, či bol pre poškodeného, ktorým bola obchodná spoločnosť,
prenájom náhradného vozidla v čase vianočných sviatkov nutným a účelným napriek tomu, že jeho
poškodené vozidlo bolo v oprave. Konateľ poškodeného totiž v predloženom dotazníku k účelnosti

nákladov uviedol „výkon funkcie“, a teda je otázne, či túto funkciu, či iné pracovné povinnosti vykonával
aj v čase štátnych sviatkov. Pokiaľ žalobca predložil potvrdenie autoservisu k doručeniu posledných
náhradných dielov, tak toto nie je spôsobilé preukázať, že sa skutočne jednalo o náhradné diely
k motorovému vozidlu poškodeného, pretože autoservis nepredložil žiaden dodací list viažuci sa ku
konkrétnej zákazke. Súd teda nevyhodnotil uvedené dôkazy vo vzájomnom kontexte, najmä s ohľadom

na závery odborného vyjadrenia znalca, že v prípade náhradných dielov potrebných na opravu sa
jednalo o štandardné náhradné diely bežne na trhu dostupné v rozmedzí 1 – 4 dní, ale prihliadol výlučne
na listiny predložené žalobcom. Záver súdu o možnom nedostatočnom počte mechanikov z dôvodu
dovoleniek je iba špekuláciou bez opory vo vykonanom dokazovaní. S poukazom na judikát R 7/92,
rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/131/2019 a rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn.

14C/34/2020 z 11.03.2021, potvrdeného rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/95/2021 zo
dňa 28.02.2022, vyslovila žalovaná názor, že súd prvej inštancie tiež vec nesprávne právne posúdil.
Ďalej uviedla, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami dôležitými
pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, najmä nezohľadnil, že žalobca nie je osobou totožnou
s poškodeným, ale ide o podnikateľský subjekt, ktorý ťaží z čo najdlhšej doby prenájmu náhradného

vozidla poškodenému. Sám žalobca deklaruje prenájom náhradného vozidla poškodeným bez ich
akejkoľvek finančnej účasti. Poškodených tak nemusí zaujímať samotná doba a denná sadzba za
prenájom, resp. či zapožičanie je nutné a účelné, a preto by povinnosť postupovať tak, aby na náhradné
vozidlo boli vynakladané iba náklady v nevyhnutnom rozsahu, mala zaťažovať samotného žalobcu,ktorý vystupuje ako osoba znalá pomerov v danej oblasti. Súd prvej inštancie sa napriek ustálenej
judikatúre nezaoberal otázkou, či v prípade poškodenej obchodnej spoločnosti išlo skutočne o nutný
prenájom náhradného vozidla, najmä ak konštatoval, že časť obdobia opravy poškodeného vozidla

spadala do vianočného a dovolenkového obdobia. Podľa žalovanej mal súd túto skutočnosť vyhodnotiť
vo vzťahu k tomu, či v tomto období potrebovala obchodná spoločnosť náhradné vozidlo pre výkon
svojej podnikateľskej činnosti, resp. výkon funkcie konateľa. Na základe uvedeného žalovaná navrhla,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a sám žalobu zamietol.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za
vecnesprávny,odvolaniežalovanejzanedôvodnéaplnesastotožňujesvyslovenýmizávermisúduprvej
inštancie, v zmysle ktorých súd považoval náklady na nájom náhradného vozidla za vynaložené nutne
aj účelne, nakoľko boli vynaložené počas vykonávania opravy poškodeného vozidla. Za rozhodujúcu
je pritom v súlade so závermi súdu potrebné považovať skutočnosť, že poškodený nemohol používať
vlastné motorové vozidlo po dobu opravy a nevydania motorového vozidla servisom do doručenia

krycieho listu od poisťovne. Servis vykonávajúci opravu vydá opravené motorové vozidlo poškodenému
až po obdržaní krycieho listu, preto skoršie vystavenie faktúry za opravu vozidla nemôže byť dôvodom
pre krátenie poistného plnenia. Rozhodujúca je dĺžka skutočnej opravy a skutočnej doby nájmu
náhradného vozidla. Dôvod užívania náhradného vozidla odpadá ku dňu vydania opraveného vozidla
poškodenému, pretože k predmetnému dňu sa opravené vozidlo dostáva do dispozície poškodeného,

čo zodpovedá aj právnemu názoru vyslovenému v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022-34. Deň ukončenia opravy nemožno považovať za
rozhodujúci deň, ku ktorému by mal poškodený ukončiť nájom náhradného vozidla, ak nemá objektívnu
možnosť opravené vozidlo týmto dňom užívať. Táto nastáva až momentom vydania opraveného vozidla
autoservisom poškodenému, ku ktorému autoservis pristupuje v čase, keď má aspoň deklarované

krytie nákladov na vykonanú opravu zo strany poisťovne prostredníctvom krycieho listu. V predmetnej
veci poškodený užíval náhradné vozidlo do dňa 10.01.2023, t.j. do dňa, kedy sa opravené motorové
vozidlo na základe doručenia krycieho listu autoservisu dostalo do dispozičnej sféry poškodeného. Je
nepochybné, že poškodený nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť dĺžku doby, po ktorú je poškodené
vozidlo v autoservise. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, po akú dobu sa poškodené motorové

vozidlo nachádzalo v autoservise za účelom jeho opravy, pričom je nutné tiež poukázať na skutočnosť,
že bol to práve poškodený, ktorému bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a kedy sa ocitol v situácii,
kedy nemohol využívať svoje motorové vozidlo. Prevádzkyschopnosť opraveného vozidla poškodeného
dňom zavŕšenia jeho opravy nepredstavuje odstránenie príčiny, pre ktorú nemohol poškodený svoje
motorové vozidlo užívať škodová udalosť je sanovaná až ku dňu, kedy poškodený môže svoje opravené

motorové vozidlo opäť užívať, a to jeho vydaním zo strany autoservisu. Je potrebné považovať za
účelnú dobu nájmu náhradného vozidla od momentu, kedy bolo vozidlo prijaté do opravy až do momentu
jeho vydania poškodenému, a to za predpokladu, že dobu nájmu úmyselne alebo z nedbanlivosti
poškodený nepredĺžil svojím úmyselným konaním alebo nedbanlivosťou. V prejednávanej veci nebolo
preukázané, že by doba zotrvania opravovaného vozidla v autoservise bola pričítateľná poškodenému,

práve naopak, doba zotrvania vozidla v autoservise a nutnosť užívania náhradného vozidlo súvisí
výhradne so vznikom dopravnej nehody zapríčinenej poistencom žalovanej a jeho zodpovednosťou
za náhradu škody, ktorá nahlásením poistnej udalosti prešla na poisťovňu. Okolnosti, pre ktoré je
vozidlo poškodeného v autoservise, súvisia výhradne s konaním škodcu. Ak by nedošlo k protiprávnemu
konaniu škodcu, poškodený by nemusel nechať svoje vozidlo opraviť v autoservise. Skutočnosť, že sa

vozidlo poškodeného nachádzalo v autoservise a poškodený ho nemohol užívať, v dôsledku čoho si
musel prenajať náhradné vozidlo, je v príčinnej súvislosti s konaním poistenca žalovanej ako vinníka
dopravnej nehody, a teda oprávnenou dobou nájmu náhradného vozidla pre účely priznania nároku na
náhradu škody, a teda poskytnutia poistného plnenia, je celá doba zotrvania vozidla poškodeného v
autoservise. Pokiaľ je doba zotrvania v autoservise podľa názoru poisťovne neprimeraná, nie je dôvod

prenášať zodpovednosť na poškodeného, ale je to práve poisťovňa, ktorá má dôsledky vyvodzovať voči
autoservisu titulom záväzkového vzťahu uzavretého s ním. Nie je v záujme žalobcu, a podľa jeho názoru
anivzáujmeautoservisu,abyopravovanévozidlozotrvalovautoserviseponejakúkonkrétnudobualebo
dlhšie ako je nevyhnutné. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prenajíma motorové
vozidlá, tzn. akonáhle sa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu záujemcovi. Autoservis je

povinný dodržiavať lehoty pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme je opraviť čo najviac
vozidiel, tzn. že pre autoservis je ekonomicky najvýhodnejšie vykonať opravu čo najrýchlejšie a vozidlo
odovzdať, aby mohol do autoservisu prijať ďalšie vozidlo za účelom opravy. Poškodený má taktiež
záujem na čo možno najskoršej oprave svojho poškodeného vozidla a za týmto účelom si tiež zvolilautorizovaný servis, ktorý je zmluvným partnerom žalovanej. S ohľadom na uvedené žalobca navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa
16.02.2023, sp. zn. III. ÚS 602/2022, interpretuje zavádzajúco, nakoľko ústavný súd sa zaoberal inou
skutkovou situáciou, a to prípadom tzv. totálnej škody na vozidle. Ďalej zotrvala na podanom odvolaní,
z ktorého časť svojej argumentácie zopakovala, a doplnila, že súd prvej inštancie nevyhodnotil dôkazy

v súlade s § 191 CSP a nekriticky vychádzal výlučne z tvrdené a listín predložených žalobcom, dôkazy
predložené žalovanou, vrátane odborného vyjadrenia, odignoroval a porušil tak princíp rovnosti strán
sporu. Z odborného vyjadrenia, zápisu o poškodení vozidla a fotodokumentácie pritom jednoznačne
vyplynulo, že vozidlo poškodeného bolo aj po škodovej udalosti plne pojazdné, nakoľko oškreté
veko zadného nárazníka nemalo absolútne žiaden vplyv na motorické a jazdné vlastnosti vozidla.
Poškodený tak mal možnosť dohodnúť sa na termíne opravy tak, aby boli eliminované značné prestoje.

Mal možnosť dohodnúť si s autoservisom odovzdanie vozidla až po doručení náhradných dielov,
resp. až po vianočných sviatkoch, aby jeho vozidlo zbytočne nestálo v servise. Súd prvej inštancie
absolútne neposúdil okolnosti konkrétneho prípadu, keď žiadnym spôsobom nereflektoval skutočnosť,
že poškodený mal vozidlo plne pojazdné. Podľa žalovanej sa súd prvej inštancie odklonil od ustálenej
judikatúry, keď nezohľadnil konkrétne okolnosti prípadu. V takom prípade by totiž nemohol konštatovať,

že poškodený postupoval v súlade s hľadiskom nutnosti a účelnosti, keď svoje plne pojazdné vozidlo
nechal stáť v autoservise, čakajúce na náhradné diely a na to, kým si zamestnanci autoservisu
vyčerpajú dovolenky počas vianočných sviatkov a sám si za ten čas prenajímal náhradné vozidlo 33
dní. Poškodený by takto nepostupoval, ak by si náklady spojené s prenájmom náhradného vozidla mal
uhradiť sám. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na povinnosť poškodeného počínať si tak, aby škodu

nezväčšoval, t. j. na prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka. Navrhla, aby odvolací
súd rozhodol v súlade s podaným odvolaním.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie žalovanej bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolateľka
použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu na tom právnom závere, že
nárok žalobcu predstavuje pohľadávku, ktorá mu bola postúpená poškodeným, a ktorá poškodenému
vznikla z titulu nároku na poistné plnenie za prenájom náhradného vozidla z dôvodu, že poškodený

nemohol užívať svoje vozidlo najmenej 33 dní, keďže bolo prevzaté na opravu dňa 05.12.2022 a
odovzdané mu bolo až 10.01.2023, pričom k jeho poškodeniu došlo v dôsledku dopravnej nehody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené žalovanou. Rozsah
náhrady škody v prípade uplatneného nároku na náhradu nákladov za používanie náhradného
motorového vozidla počas nemožnosti používania havarovaného vozidla v dôsledku jeho opravy je daný

nevyhnutnosťou a účelnosťou nákladov vynaložených na nájom náhradnej veci.

7. Odvolacie námietky žalovanej boli koncentrované najmä na tvrdenia o tom, že záver, že poškodený
nemohol ovplyvniť dĺžku opravy a nemohol svoje vozidlo ani užívať nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní,ževozidlopoškodenéhoboloajpoškodovejudalostiplnepojazdné,pretopoškodenýmohol

vozidlo na prevádzku ďalej riadne využívať a mal reálnu možnosť ovplyvniť dobu, po ktorú mohlo byť
jeho vozidlo v servise, a že súd nevyhodnotil dôkazy vo vzájomnom kontexte a vec nesprávne právne
posúdil.

8.Žalovanávpodanomodvolaníoznačilaakoodvolaciedôvodyuvedenév§365ods.1písm.f)ah)CSP,

t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.9. Z podaného odvolania je však zrejmé, že žalovaná v ňom namietala aj nedostatočné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, keď namietala, že súd prvej inštancie nevyhodnotil viaceré okolnosti, a že sa
súd prvej inštancie riadne nevysporiadal so všetkými skutočnosťami. Posúdiac odvolanie aj podľa tohto

jeho obsahu v súlade s čl. 11 CSP a § 124 ods. 1 CSP odvolací zistil, že žalovaná uplatnila v podanom
odvolaní aj odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP).

10. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie

rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

11. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

12. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

13. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej veci dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie je skutočne založený na nedostatočných skutkových zisteniach, súd prvej inštancie

nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach tak, ako mu ukladá ustanovenie §
191 CSP a v odôvodnení napadnutého rozsudku sa nevysporiadal so všetkými relevantnými dôkazmi
a námietkami žalovanej, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok pre nedostatočné odôvodnenie
nepreskúmateľný.

14. Žalobca sa domáhal peňažného plnenia na tom základe, že žalovaná suma predstavuje nárok
poškodeného na poistné plnenie voči žalovanej, u ktorej bolo povinne zmluvne poistené motorové
vozidlo, ktorého prevádzkou vznikla škoda na vozidle poškodeného, ktorý si z dôvodu poškodenia
vlastného vozidla musel prenajať náhradné vozidlo a práve náklady na prenájom náhradného vozidla
predstavujú žalobcom uplatnený nárok, ktorý bol žalobcovi postúpený poškodeným. Medzi stranami

sporu nebolo sporné, že poškodenému vznikol nárok na poistné plnenie za prenájom náhradného
vozidla, že tento svoj nárok ako pohľadávku postúpil poškodený na žalobcu, a ani to, že vznikol nárok
na poistné plnenie za 5 dní nájmu motorového vozidla, keď žalovaná ešte pred podaním žaloby plnila
z poistnej udalosti a poskytla žalobcovi poistné plnenie za 5 dní nájmu náhradného vozidla. Spornou
medzi stranami zostal nárok na poistné plnenie z dôvodu nájmu náhradného vozidla nad rámec 5 dní,

keď poškodený mal náhradné vozidlo prenajaté celkovo 33 dní.

15.Podľa§442ods.1,ods.3Občianskehozákonníkauhrádzasaskutočnáškodaato,čopoškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

16. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.17. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za podmienky, ak
je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené
nutne a účelne.

18. V danom prípade súd prvej inštancie skonštatoval, že poškodený nemohol svoje vozidlo užívať
najmenej 33 dní, keďže bolo prevzaté na opravu dňa 05.12.2022 a odovzdané mu bolo až 10.01.2023,
poškodený nemohol ovplyvniť dĺžku opravy a z dôvodov, ktoré nezavinil, nemohol svoje vozidlo ani
užívať. Rozsah náhrady škody v prípade uplatneného nároku na náhradu nákladov na používanie

náhradného motorového vozidla počas nemožnosti používania havarovaného vozidla v dôsledku jeho
opravy je daný nevyhnutnosťou a účelnosťou nákladov vynaložených na nájom náhradnej veci.

19. Závery súdu prvej inštancie o tom, že poškodený nemohol vozidlo užívať najmenej 33 dní,
a preto potreba prenájmu náhradného vozidla na toto obdobie bola nevyhnutná a náklady na prenájom
náhradného vozidla za toto obdobie boli nutne a účelne vynaložené, sú minimálne predčasné.

20. Pokiaľ z ustálenej judikatúry vyplývajú závery, že poškodený má nárok na náhradné vozidlo len za
podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie
sú vynaložené nutne a účelne, tak tieto nemožno spochybniť, avšak pre prijatie takého právneho záveru
je nevyhnutné skúmať konkrétne okolnosti prípadu a takéto závery musia mať podklad vo vykonanom

dokazovaní.

21. V prejednávanej veci však bol nárok žalobcu významne spochybnený, keď žalovaná predložila ako
dôkaz odborné vyjadrenie č. OV 93/2023, na základe ktorého spochybnila nielen dôvodnosť doby opravy
poškodeného vozidla vzhľadom na rozsah poškodenia a v odbornom vyjadrení uvedený čas potrebný na

danú opravu, ale zároveň spochybnila aj nutnosť a účelnosť vynaloženia nákladov na prenájom vozidla
z toho hľadiska, že vozidlo malo byť podľa odborného vyjadrenia pojazdné v cestnej premávke.

22. Súd prvej inštancie však napriek tomu, že odborné vyjadrenie podľa zápisnice z pojednávania ako
listinný dôkaz oboznámil, všetky relevantné skutkové zistenia z neho neuviedol a v rámci právneho

posúdenia veci sa s ním vysporiadal iba čiastočne, keď nespochybnil časové údaje uvedené v odbornom
vyjadrení, avšak uviedol, že z neho vyplýva, že opisuje relatívne ideálny beh vecí, keď sú náhradné diely
dostupné,mechanikovjedostatokaniejepotrebnépočkaťkýmvozidloprídenaradpoopraveostatných
vozidiel. Ďalej poukázal na čas, kedy boli autoservisu doručené posledné náhradné diely potrebné na
opravu, ako aj na to, že vozidlo bolo v autoservise v čase vianočných sviatkov a prelomu kalendárnych

rokov, t. j. počas voľna a dovoleniek.

23. Žalovaná už v podaní zo dňa 06.02.2024, spolu s ktorým predložila uvedené odborné vyjadrenie,
namietla, že vozidlo bolo pojazdné. S týmto jej argumentom sa však súd nijakým spôsobom
nevysporiadal. Je potrebné dať žalovanej za pravdu, že súd nevyhodnotil všetky dôkazy vo vzájomných

súvislostiach, dôsledne sa nevysporiadal s relevantnou argumentáciou žalovanej, a to najmä otázkou
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla tak z hľadiska toho, že poškodené vozidlo malo byť
pojazdné, ako aj z hľadiska toho, že išlo o firemné vozidlo a náhradné vozidlo bolo prenajaté aj počas
sviatkov.

24. Vzhľadom na dôkazy, ktoré súd vykonal, a ktoré sa v spise nachádzajú, sú súdom prvej
inštancie uvádzané skutkové zistenia neúplné, v dôsledku čoho potom súd nevyhodnotil komplexne
všetky vykonané dôkazy vo vzájomných súvislostiach a nevysporiadal sa s relevantnými námietkami
žalovanej o tom, že zo strany poškodeného nebolo nutné a účelné vynaloženie nákladov na prenájom
náhradného vozidla v rozsahu za 33 dní. V dôsledku absencie všetkých relevantných skutkových

zistení, nevyhodnotenia všetkých vykonaných dôkazov a nevysporiadania sa s relevantnými námietkami
žalovanej je potom napadnutý rozsudku postihnutý vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatočné
odôvodnenie.

25. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého

súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04)
„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj
právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovedena všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

26. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

27. Odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 220 ods. 2 CSP
a ustálenej judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď
jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany najmä pokiaľ ide o to, či bolo poškodené vozidlo pojazdné a následne či
ho bolo potrebné nechať čakať v autoservise na opravu, alebo ho bolo možné používať a nechať ho
v autoservise až po dôjdení všetkých náhradných dielov v čase, kedy bol servis schopný ho vzhľadom
na kapacitné možnosti opraviť. Nemožno namietať, že poškodený má právo výberu autoservisu, ani
skutočnosť, keď objektívne nemôže ovplyvniť dĺžku opravy vozidla, avšak v prípade, že je vozidlo

pojazdné a zároveň schopné prevádzky na pozemných komunikáciách, nie je podľa názoru odvolacieho
súdu nutné a účelné nechať vozidlo v autoservise čakať na dodanie náhradných dielov a na to, kedy
servis začne s opravou vozidla. Avšak okolnosť, či v tomto konkrétnom prípade bolo objektívne nutné
a účelné prenajímať si náhradné vozidlo po tak dlhú dobu, nebola dôsledne zhodnotená a presvedčivo
zdôvodnená.

28. Popísané vady odôvodnenia napadnutého rozsudku sú tak závažného charakteru, že v ich dôsledku
je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné. Tým, že sa súd prvej inštancie dôsledne
nezaoberal námietkami žalovanej, porušil jej právo na spravodlivý proces, pričom tieto vady nie je možné
napraviť v odvolacom konaní, a preto odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 mu vrátil vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

29. V ďalšom konaní súd prvej inštancie znovu nariadi na prejednanie veci pojednávanie, zopakuje celé
dokazovanie (prípadne ho na relevantné návrhy strán sporu doplní) a opätovne skutkovo i právne posúdi

uplatnený nárok žalobcu. Súd z dokazovania okrem iného zistí rozsah poškodenia vozidla a okolnosť,
či bolo pojazdné a zároveň spôsobilé prevádzky na pozemných komunikáciách a v nadväznosti na
tieto zistenia posúdi účelnosť a nevyhnutnosť prenájmu náhradného vozidla a tým aj rozsah s tým
súvisiacich nákladov. Pokiaľ však zistí, že vozidlo bolo pojazdné a prevádzky schopné a zároveň
žalobca nepreukáže nevyhnutnosť ponechania poškodeného vozidla servise po dobu dlhšiu, než vo

vyjadrení zo dňa 06.02.2024 akceptovala žalovaná (11 dní), nemožno podľa názoru odvolacieho súdu
považovať za nutné a účelné náklady za prenájom náhradného vozidla náklady presahujúce sumu
zodpovedajúcu nájomnému a prípadným poplatkom za obdobie dlhšie, než 11 dní. Súd prvej inštancie
vo veci opätovne rozhodne rozsudkom, ktorý bude spĺňať náležitosti podľa § 220 CSP v zmysle
vyššie uvedeného, pričom dôkazy vyhodnotí v súlade s ustanovením § 191 CSP a vysporiada sa so

všetkým hmotnoprávnymi námietkami strán sporu, ktoré majú relevantný vzťah k predmetu sporu. Pre
úplnosť, hoc to nebolo predmetom odvolacích námietok, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že
presvedčivo odôvodnené musia byť všetky výroky rozhodnutia súdu, a to aj o príslušenstve (kedy došlo
k omeškaniu a prečo od konkrétneho dňa a v konkrétnej výške sa priznáva úrok z omeškania).

30. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného
konania, ako aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

31. Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).