Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206834
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7112206834.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Danice Hovančákovej v spore žalobcu A. B. B. C., D., správca
úpadcu PROFITUBE spol. s r.o., IČO: 36 026 042, so sídlom správcu na adrese kpt. Nálepku 17, Košice,
zastúpeného JUDr. Petrom Reblánom, advokátom, Cestice 118, proti žalovanému Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova 5, o náhradu škody,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 19C/73/2012-785 z 31.10.2023 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I.P o t v r d z u j e rozsudok.

II.Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) v poradí druhým rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta
a žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 24.984.459,28 eur s prísl. titulom náhrady škody spôsobenej podľa z.č. 514/2003 Z.z.
2.2.Nárok žalobca odôvodnil tým, že 31.7.2008 spoločnosť PROFITUBE spol. s r.o. uzatvorila so
spoločnosťou ARLEEN TRADING LIMITED, Cyprus, reg.: HE 168964 zmluvu o uzavretí budúcej

zmluvy o predaji podniku, predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán, aby v lehote najneskôr do
15.5.2009 uzatvorili na celý podnik PROFITUBE spol. s r.o. zmluvu o predaji podniku za kúpnu cenu
vo výške 33.200.000 eur. K uzatvoreniu zmluvy o predaji podniku v zmysle uvedenej zmluvy o uzavretí
budúcej zmluvy o predaji podniku nikdy nedošlo, a to z dôvodu vstupu spoločnosti PROFITUBE spol.
s r.o. do konkurzu. Po zverejnení uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 26K/5/2009 o začatí
konkurzného konania voči spoločnosti PROFITUBE spol. s r.o. v Obchodnom vestníku SR č. 76/2009
z 22.4.2009 spoločnosť ARLEEN TRADING LIMITED listom z 24.4.2009 od predmetnej zmluvy o

uzavretí budúcej zmluvy odstúpila s odvolaním sa na porušenie čl. 4 bod 4.2 písm. d/ a čl. 4. bod 4.4
uvedenej zmluvy, v ktorých spoločnosť PROFITUBE spol. s r.o. ako budúci predávajúci sa zaviazala,
že počas trvania zmluvy nebudú na ňu začaté konkurzné konanie. Spolu s odstúpením od zmluvy si
spoločnosť súčasne uplatnila voči spoločnosti PROFITUBE spol. s r.o. v zmysle čl. 4.6 predmetnej
zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 5.000.000 eur. Odstúpenie od zmluvy a tiež spôsobenú škodu zapríčinil
svojím neoprávneným konaním Daňový úrad Košice IV, a to z dôvodu, že Daňový úrad Košice IV
postupoval nesprávne, keďže neexistoval zákonný dôvod na to, ktorý by umožnil použiť nadmerný

odpočet na kompenzáciu neexistujúceho nedoplatku. Žalobcovi tak bola spôsobená priama finančná
škoda, keď daňový úrad v rozpore so svojou povinnosťou vrátiť žalobcovi nadmerné odpočty a preplatky
v celkovej sumy 1.530.926 eur, nielen že nevrátil, ale použil ich na kompenzáciu s neexistujúcou
povinnosťou plnenia daňových nedoplatkov. Nestotožnil sa s rozhodnutím o podaných reklamáciách,v ktorých Daňový úrad Košice IV uviedol, že odklad vykonateľnosti neznamená oddialenie splatnosti,
ale len oddialenie vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní, a že odloženie
vykonateľnosti nie je prekážkou na kompenzáciu nadmerného odpočtu na splatný nedoplatok žalobcu.

PostupomDaňovéhoúraduKošiceIVrealizovanýmikompenzáciamibolpriamozmarenýúčelapodstata
odkladu vykonateľnosti v zmysle § 250c OSP, čím došlo k porušeniu tohto zákonného ustanovenia a k
celkovej nezákonnosti vykonanej kompenzácie. Odklad vykonateľnosti úplne stratil svoje opodstatnenie,
nakoľko žalobcu neochránil pred vznikom finančnej ujmy. Práve spôsobená finančná škoda v podobe
nevyplatených nadmerných odpočtov a preplatkov v čiastke 1.530.926 eur spôsobila, že spoločnosť

PROFITUBE spol. s r.o. sa dostala do platobnej neschopnosti a bola nútená vstúpiť do konkurzu.
Spoločnosť PROFITUBE spol. s r.o. s finančnými prostriedkami, ktoré mala získať za nadmerné odpočty
plne počítala a plánovala ich použiť na plnenie svojich záväzkov voči veriteľom a na zabezpečenie
riadnej prevádzky podniku. V čase uzavretia zmluvy o budúcej zmluve o predaji podniku táto spoločnosť
vychádzala z opodstatnenej a oprávnenej domnienky, že nemá voči daňovému úradu žiadnu úhradovú
povinnosť,nakoľkovšetkyvyrubovérozhodnutiamalivtejdoberozhodnutímKrajskéhosúduvBratislave

odloženú vykonateľnosť. Predmetná zmluva preto bola zo strany PROFITUBE spol. s r.o. uzatváraná
s predpokladmi, že všetky nadmerné odpočty bude môcť využiť na svoju obchodnú činnosť a pokrytie
výdavkovstoutočinnosťouspojených.Neoprávnenýmnevyplatenímnadmernýchodpočtov,t.j.priamym
konaním daňového úradu bola preto spoločnosť PROFITUBE spol. s r.o. neočakávane obraná o značné
finančné prostriedky, s ktorými počítala, s čím sa dostala do omeškania s plnením svojich ďalších

záväzkov a následne tak do úpadku. Na majetok spoločnosti tak 30.4.2009 s účinkami od 1.5.2009
bol vyhlásený konkurz. Žalobca má za to, že predčasnými a nezákonnými rozhodnutiami Daňového
úradu Košice IV o kompenzácii nadmerného odpočtu z 18.8.2008, 4.9.2008, 2.12.2008, 18.3.2009,
6.4.2009 a 16.4.2009 tak bola spoločnosti PROFITUBE spol. s r.o. a tiež jej konkurzným veriteľom
spôsobená škoda. Uplatnená náhrada škody pozostáva zo sumy 23.070.555,39 eur, ktorú žalobca

zdôvodnil v súvislosti s výškou dohodnutej kúpnej ceny 33.200.000 eur v zmluve o uzavretí zmluvy o
budúcej zmluve, ktorá bola ponížená o nasledovné čiastky: kúpna cena za predaj podniku v konkurznom
konaní vo výške 9.350.000 eur, kúpna cena za predaj osobného motorového vozidla Škoda Octavia vo
výške 1.900 eur, kúpna cena za predaj zásob vo výške 4.044,58 eur a kúpna cena za predaj zásob vo
výške 773.500,03 eura a zo sumy 1.913.903,89 eur ako časť uhradenej zmluvnej pokuty spoločnosti

ARLEEN TRADING LIMITED. Žalobca v rámci žiadosti zo 6.7.2011 o predbežné prerokovanie nároku si
predmetnú sumu uplatnil u žalovaného, avšak bezúspešne. Preto popri žalovanej istine 24.984.459,28
eur si uplatňuje tiež úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.1.2012 do zaplatenia, pričom
pripustením zmeny žaloby (č.l. 206) si uplatňuje úrok z omeškania 9,25 % ročne od 28.4.2009 do
zaplatenia.

2.3.Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že nie sú splnené zákonné podmienky na
uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu vydania nezákonného rozhodnutia. Tvrdil, že žalobca
nie je oprávnený označiť napadnuté rozhodnutia Daňového úradu Košice IV za nezákonné, pretože
o nezákonnosti rozhodnutí môže rozhodnúť súd v rámci správneho súdnictva a zákonnosť rozhodnutí
správcu dane nie je možné preskúmať ani v predmetnom konaní o náhradu škody. Správca dane

žalobcovi písomne oznámil, že nadmerný odpočet bude použitý na kompenzáciu daňového nedoplatku
na DPH, proti ktorému oznámeniu žalobca mal možnosť podať reklamáciu, pričom túto možnosť využil
len v dvoch prípadoch. V oboch prípadoch Daňový úrad Košice IV rozhodol zamietavým spôsobom a
v odôvodnení uviedol, že odklad vykonateľnosti neznamená oddialenie splatnosti, ale len oddialenie
vymáhania daňového nedoplatku v daňovom exekučnom konaní a nie je prekážkou na kompenzáciu

nadmernéhoodpočtunasplatnýnedoplatokpodľa§63ods.8z.č.511/1992Zb.Rozhodnutiaoreklamácii
boli vydané v auguste a septembri 2008, pritom o odklade vykonateľnosti rozhodnutia Krajský súd v
Bratislave rozhodol ešte v roku 2007. Žalobca rozhodnutia o reklamácii nežiadal preskúmať správnym
súdom, a preto uvedené rozhodnutia sú právoplatné a pre nezákonnosť neboli zrušené. Mal za to,
že pokiaľ žalobca náhradu škody odôvodňuje aj z titulu nesprávneho úradného postupu, z opatrnosti

vzniesol námietku premlčania.
2.4.Súd po vykonanom dokazovaní rozsudkom zo 6.12.2019 č.k. 19C/73/2012-623 žalobu zamietol,
žalovanému vo vzťahu k žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2.5.Krajský súd v Košiciach uznesením zo 14.12.2022 sp.zn. 5Co/159/2021 zrušil rozsudok a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení uložil súdu po vrátení veci nariadiť

pojednávanie,predvolaťstranysporu,umožniťim,abyzhrnulisvojenávrhy,vyjadrilisakdokazovaniuak
právnejstránkeveci,aksúdnebudepovažovaťzapotrebnévykonaťďalšiedôkazy,vyhlásiťdokazovanie
za skončené a vo veci rozhodnúť a rozhodnutie doručiť stranám sporu.2.6.Súd poukázal na písomné podanie žalobcu z 30.8.2023, ktorým predložil rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo 17.4.2019 sp.zn. 2Sžfk/15/2015, ktorý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k.
6S/117/2008 z 28.4.2016 zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 698/230/65780/08/Tak zo 4.9.2008

v spojení s oznámením žalovaného č. 698/230/62283/08/Tak zrušil a vrátil žalovanému na nové
konanie. Podľa názoru najvyššieho súdu sa súdom povolený odklad vykonateľnosti rozhodnutia
správneho orgánu vzťahuje na právny stav založený napadnutým správnym rozhodnutím so všetkými
právnymi konzekvenciami a nie teda iba na exekučnú vykonateľnosť. Legislatívna úprava inštitútu
odkladu vykonateľnosti nasvedčuje tomu, že správny súd do účinkov právoplatnosti preskúmavaného

rozhodnutia zasahuje v značnom rozsahu sistáciou „zmrazením“ právneho stavu. Žalobcovi totiž nie
vždyideibaoodkladexekúcie,alečastokrátoodloženieinýchprávnychúčinkovsprávnehorozhodnutia.
Účelom žiadosti účastníka o odklad vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu je nesporne to, aby
súd zabránil akýmkoľvek právnym dôsledkom, ktoré vyplývajú z právoplatnosti správneho rozhodnutia.
2.7.ŽalobcapoukázalnarozsudokNajvyššiehosúduSRzo14.5.2009sp.zn.3Sž97/2008,podľaktorého
„nárok na nadmerný odpočet vzniká ex lege a jeho vznik nie je podmienený existenciou rozhodnutia

správcu dane“. Relevanciu tohto judikátu potvrdil Ústavný súd vo svojom náleze z 10.5.2022 sp.zn.
II.ÚS 106/2022, kde s poukazom naň uviedol, že v právnom štáte nemôže byť pochybenie štátneho
orgánu, či už vo forme nedokonalosti prijatej právnej úpravy, ktorá opomína prípadné vrátenie platby
dane vyrubenej až po uplynutí zákonnej lehoty alebo vo forme rozhodovacej činnosti správcu dane v
rozpore so zákonom, na ťarchu účastníka administratívneho konania.

2.8.Súd vo veci opätovne rozhodol a právne ju posúdil podľa § 3 ods.1,2, § 9 ods.1,2, § 15 ods.1, § 17
ods.1, § 19 ods.1 prvá veta, ods.3 z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, § 44 ods.6 písm. b/ bod 1, § 48 ods.5,8, § 63 ods.8, § 63 ods.1,2 z.č. 511/1992 o správe
daní a poplatkov, § 289 ods.1, § 292 ods.5 Obchodného zákonníka, § 544 ods. 1 OZ, § 344 Obchodného
zákonníka a konštatoval, že predmetom konania je nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému titulom

náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a predpisov, a to v súvislosti s
Daňovým úradom Košice IV realizovanými kompenzáciami nadmerných odpočtov vo výške 1.530.926
eur s vyrubenými daňovými nedoplatkami v čase, kedy rozhodnutia daňového úradu o vyrubení rozdielu
dane z pridanej hodnoty za rozhodné zdaňovacie obdobie bolo podľa rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave odložené a teda v čase, kedy predmetné rozhodnutia daňového úradu o vyrubení rozdielu

dane z pridanej hodnoty za rozhodné zdaňovacie obdobie neboli vykonateľné.
2.9.Predmetný nárok súd posúdil v súlade s ustanoveniami zákona č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších
zmien a predpisov za konštatácie nesporných skutkových okolností, podľa ktorých: spoločnosť
PROFITUBE spol. s.r.o. ako budúci predávajúci a spoločnosť ARLEEN TRADING LIMITED ako budúci
kupujúci uzatvorili v písomnej podobe zmluvu o budúcej zmluve o predaji podniku dátumovanú k

31.7.2008 s náležitosťami tak, ako zo zmluvy vyplývajú, spoločnosť PROFITUBE spol. s r.o. ako dlžník
podala návrh na vyhlásenie konkurzu, ktorý návrh došiel Okresnému súdu Košice I dňa 2.4.2009
z dôvodu, že spoločnosť je platobne neschopná a súčasne je predlžená s tým, že o návrhu bolo
rozhodnuté Okresným súdom Košice I uznesením zo 17.4.2009 sp.zn. 26K/5/2009 tak, že začína
konkurzné konanie voči dlžníkovi PROFITUBE spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Jazerná 3. Budúci

kupujúci spoločnosť ARLEEN TRADING LIMITED písomným spôsobom odstúpil od predmetnej zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy o predaji podniku, a to dňom 24.4.2009 a súčasne si uplatnil voči PROFITUBE
zmluvnú pokutu 5.000.000 eur. Daňový úrad Košice IV vyrubil spoločnosti PROFITUBE, s.r.o. rozdiel
dane z pridanej hodnoty za určité zdaňovacie obdobie, a to rozhodnutiami tak, ako sú špecifikované
v žalobe. Daňový úrad Košice IV započítal vyrubený daňový nedoplatok s uplatneným nadmerným

odpočtom podľa špecifikácie uvedenej v žalobe, išlo pritom o zápočty realizované daňovým úradom
v čase odkladu napadnutých rozhodnutí Daňového úradu Košice IV a žalobca písomným spôsobom
požiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
v zmysle § 15 zákona č. 514/2003 Z.z.
2.10.Súd uviedol, že v konaní nebolo medzi stranami sporu sporné skutkové okolnosti ohľadne

realizovaných daňových kontrol a v rámci v nich realizovaných kompenzácií v rozsahu ako boli
vyšpecifikované v žalobe, pričom od začiatku konania strany sporu mali rozdielny právny názor na
posúdenie, či v tejto súvislosti na strane daňového úradu išlo o nesprávny úradný postup, resp.
nezákonné rozhodnutie. K uvedenému zaujal Okresný súd Košice I stanovisko vo svojom rozsudku z
21.11.2017 č.k. 24C/26/2017-53, s ktorého závermi sa stotožnil Krajský súd v Košiciach (rozsudok z

20.6.2019 sp.zn. 1Co/217/2018), podľa ktorého z hľadiska splnenia prvej základnej podmienky pre záver
o zodpovednosti štátu za vznik škody, t.j. nesprávneho úradného postupu, súd prvej inštancie mal za to,
žepostupdaňovéhoúradupodľa§63ods.8a§63ods.2z.č.511/1992Zb.,atedarealizáciikompenzácie
bránila skutočnosť, že došlo k odkladu vykonateľnosti vyššie uvedených rozhodnutí daňových orgánov.V prejednávanej veci súd nemal dôvod odkloniť sa od právneho názoru vyjadreného odvolacím súdom
v konaní vedenom pod sp.zn. 24C/26/2017 ani od právneho názoru vysloveného prvostupňovým
súdom v rozsudku zo 6.12.2009 sp.zn. 19C/73/2012 a zhodne posúdil sporné kompenzácie daňového

úradu realizované v čase odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových úradov, ktorými bol vyrubený
nedoplatok na dani použitý na kompenzáciu ako nesprávny úradný postup, čím možno konštatovať
splnenie jednej zo základných podmienok zodpovednosti žalovaného pri posúdení tohto nároku a
poukázal na rozhodnutie Rc116/1999.
2.11.Podľa názoru súdu v danom prípade nie je splnený zákonný predpoklad príčinnej súvislosti medzi

protiprávnym konaním orgánu verejnej správy a vznikom škody. Žalovaný by mohol byť zodpovedný za
škodu žalobcovi v prípade, ak by nesprávnym úradným postupom bola spôsobená žalobcovi škoda. V
danom prípade škoda nebola spôsobená priamo v dôsledku nesprávneho úradného postupu daňového
úradu, ale v dôsledku odstúpenia druhej zmluvnej strany od zmluvy o budúcej zmluve, ktorú spoločnosť
PROFITUBE spol. s r.o. uzatvorila a v ktorej zmluve sa spoločnosť zaviazala k určitým povinnostiam
- vyhláseniam a ubezpečeniam okrem iného, že nie je na jej majetok podaný návrh na vyhlásenie

konkurzu alebo na povolenie reštrukturalizácie, nie je na jej majetok začaté ani neprebieha žiadne
konkurzné ani iné reštrukturalizačné konanie a nie je na jej majetok vyhlásený konkurz alebo povolená
reštrukturalizácia a súčasne že spoločnosť je povinná počas trvania zmluvy dodržiavať a plniť svoje
vyhlásenia a ubezpečenia, ktorých porušenie sa považuje za podstatné porušenie povinností s tým, že v
prípade porušenia tejto povinnosti má druhá strana právo odstúpiť od zmluvy a tiež právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty.
2.12.Daňový úrad nenesie zodpovednosť za to, že spoločnosť PROFITUBE spol. s r.o. pristúpila na
takéto znenie zmluvy nepochybne pre ňu nevýhodné. Zároveň počas trvania predmetnej zmluvy (zmluvy
o budúcej zmluve o predaji podniku) na majetok spoločnosti ako budúceho predávajúceho bol vyhlásený
konkurz, čo je okolnosťou predpokladanou podľa § 292 ods.2 OchZ.

2.13.Podľa ustálenej súdnej praxe (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 8Cdo/112/2017, 5Cdo/126/2009,
6MCdo/16/2012), ktoré sa zaoberali vysvetlením pojmu príčinnej súvislosti medzi nezákonným
rozhodnutím,resp.nesprávnymúradnýmpostupomavzniknutouškodoujeprijatýzáver,ževzťahpríčiny
a následku musí byť vždy priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, aby bol sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako priama príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím (nesprávnym úradným postupom) je daná
lenvtedy,akbyškodapriabsenciinezákonnéhorozhodnutia,nesprávnehoúradnéhopostupunevznikla,
teda musí ísť o priamu nielen sprostredkovanú príčinu vzniku škody.
2.14.Daňový úrad vykonal kompenzácie pohľadávky spoločnosti v rozpore so zákonom, ale z dôvodu,

že priamo s týmto protiprávnym konaním nedošlo na strane žalobcu k vzniku škody nebola naplnená
základná podmienka pre priznanie nároku na náhradu škody.
2.15.Žalovaný vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nesprávnemu úradnému, ku ktorému malo
dôjsť kompenzáciami daňového úradu realizovanými v roku 2008 a v 1. polovici roku 2009. Pokiaľ
žalobca vzniknutú škodu vyšpecifikoval jednak ako zaplatenú zmluvnú pokutu a jednak ako nevyplatenú

kúpnu cenu zo zmluvy o budúcej zmluve, trojročná premlčacia doba začala plynúť najneskôr odstúpením
od zmluvy o budúcej zmluve. V danom prípade k odstúpeniu došlo 24.4.2009 a preto, pokiaľ predmetná
žaloba bola uplatnená na súde 12.3.2012 žalobou uplatnený nárok nie je premlčaný.
2.16.Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vyhlásením
konkurzu na majetok spoločnosti. V tejto súvislosti žalobca navrhol vypočuť svedkov, ktorému návrhu

súd vyhovel, pričom v ich výpovediach tvrdenia o tom, že spoločnosť vstúpila do konkurzu práve v
dôsledku realizovaných kompenzácií pôsobia nepresvedčivo a iba ako ich subjektívny názor, pretože
posúdiť, či spoločnosť v dôsledku súdom konštatovaného nesprávneho úradného postupu viedla k
platobnej neschopnosti spoločnosti a súčasne jej k predlženiu, bez odbornej analýzy ekonomického
stavu spoločnosti nie je možné.

2.17.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, a to v celom rozsahu z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP.
3.2.K jednotlivým dôvodom žalobca uviedol, že podľa záverov súdu škoda mala svoj pôvod

v nezákonných kompetenciách daňového úradu, ktoré boli realizované v rokoch 2008 a v 1. polovici
roka 2009. Dodal, že žalovaná škoda má svoj pôvod aj v daňových kontrolách úpadcu trvajúcich contra
legem neprimerane dlhú dobu (spojených so zadržiavaním daňových pohľadávok úpadcu v rozpore so
zákonom po neprimerane dlhú dobu). Podľa súdu moment vzniku škody mal nastať odstúpením odzmluvy o budúcej zmluve budúcim kupujúcim. Podľa súdu ide o deň 24.4.2009 hoci z príloh žaloby a
tiež zo zmeny žaloby je zrejmé, že kupujúci od zmluvy o budúcej zmluve síce odstúpil svojim prípisom
datovaným 24.4.2009, avšak tento bol doručený úpadcovi až 27.4.2009, pričom škoda vznikla (bola

dokonaná) 28.4.2009.
3.3.Ak súd mal za to, že škoda v uvedený dátum vznikla túto mal posúdiť podľa zákona č. 514/2003
účinného od 1.1.2009 do 31.12.2010 nie v aktuálnej časovej verzii účinnej od 1.7.2023. Žalobca je toho
názoru, že došlo k vade uplatnenia neprípustnej pravej retroaktivity pri posudzovaní náhrady škody
(hmotnoprávny nárok, upravený hmotným právom), preukazuje samotné odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia, najmä bod 33. napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zjavné, že súd prvej inštancie na
vec uplatnil aktuálne znenie 514/2003 Z.z., ktoré v relevantnom čase v roku 2009 neexistovalo, a teda
netvorilo súčasť objektívneho práva.
3.4.Súd prvej inštancie bol povinný na vec aplikovať z.č. 514/2003 Z.z. v znení, v akom bol tento účinný
v relevantnom čase (v čase vzniku škody). Namiesto toho súd vec posudzoval podľa aktuálne účinného
znenia z.č. 514/2003 Z.z., ktorý v čase vzniku škody, resp. vzniku zodpovednosti štátu za ňu nebol platný

ani účinný.
3.5.Z uvedeného je zrejmé, že došlo k uplatneniu pravej retroaktivity na prejednávanú vec bez toho, aby
súd svoj postup riadne a zákonne odôvodnil. Týmto postupom súd porušil právo na spravodlivý proces.
3.6.K posudzovaniu zmluvy o budúcej zmluve žalobca uviedol, že ide nepochybne o obchodnoprávnu
zmluvu. Súd však podľa bodu 46. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia na vec uplatnil § 544 ods.1

OZ, pričom § 373 až § 386 ObchZ upravujú obchodnoprávny nárok na náhradu škody, keď § 300 ObchZ
rieši vzťah zmluvnej pokuty vo vzťahu k § 374 ObchZ.
3.7.Žalobca má za to, že ak súd posudzoval väzbu obchodnoprávnej zmluvnej pokuty na inštitút náhrady
škody podľa občianskoprávnej úpravy, hoci tento vzťah je osobitne upravený v § 300 ObchZ, a naopak
§ 300 ObchZ na posúdenie vôbec neaplikoval, dopustil sa vady v konaní.

3.8.Žalobca tvrdí, že zo strany súdu došlo k vade pri aplikácii právnych predpisov a zároveň k vade
spočívajúcej v nesprávnom právnom posúdení, a to tým, že namiesto § 300 ObchZ sa súd riadil § 544
ods.1 OZ. Uvedené zakladá vady, odôvodnenia a nepresvedčivosť napadnutého rozhodnutia.
3.9.Žalobca považoval za potrebné poukázať na to, že jemu patrí postavenie úpadcu, za ktorého v zhode
so zákonnou úpravou koná konkurzný správca, pričom na majetok úpadcu stále prebieha konkurz, ktorý

je vedený na Mestskom súde Košice pod sp.zn. 26K/5/2009.
3.10.Uviedol, že za vadu v konaní považuje i to, že súd prejednávanú vec vôbec neposudzoval a ani
na ňu neaplikoval z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, hoci mal vedomosť o tom, že na
majetok úpadcu prebieha konkurz a žalovaná pohľadávka predstavuje majetok podliehajúci konkurzu.
V tomto smere žalobca považuje za vhodné uviesť, že žalovaný vo vzťahu k zápisu žalovanej peňažnej

pohľadávky úpadcu do súpisu jeho všeobecnej podstaty u správcu takýto zápis nikdy nerozporoval a
ani nežiadal správcu o vylúčenie predmetného majetku zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, čo mal
súd prvej inštancie zohľadniť a s uvedeným sa mal aj vysporiadať. Na vec preto je potrebné aplikovať
aj ZoKR, k čomu zo strany súdu nedošlo.
3.11.Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že medzi stranami neboli sporné skutkové

okolnosti ohľadne realizovaných daňových kontrol a v rámci nich realizovaných daňových kompenzácií
tak, ako boli žalobcom špecifikované. Súd tak prijal záver, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Jeden z troch kumulatívnych predpokladov zodpovednosti štátu za škodu bol splnený.
3.12.Poukázal i na to, že z napadnutého rozhodnutia možno vyvodiť záver, že bol splnený o ďalší
(druhý) predpoklad, a to, že škoda úpadcovi vznikla (hoci za ňu pre nedostatok v príčinnej súvislosti

nezodpovedá štát). Žalobca konštatuje, že príčinnú súvislosť nemožno skúmať bez toho, aby nebolo
zistené protiprávne konanie a tiež to, že škoda vznikla.
3.13.V prejednávanej veci tak možno ustáliť, že podľa súdu boli splnené dva predpoklady zodpovednosti
štátu za škodu podľa z.č. 514/2003 Z.z., teda nesprávny úradný postup a existencia škody.
3.14.Súd žalobu zamietol z dôvodu, že v prejednávanej veci nie je splnený zákonný predpoklad príčinnej

súvislosti medzi protiprávnym konaním orgán verejnej správy a vznikom škody. Príčinná súvislosť medzi
škodou a nesprávnym úradným postupom je daná, len ak by škoda pri absencii nesprávneho úradného
postupu nevznikla, teda musí ísť o priamu príčinu vzniku škody.
3.15.Na tomto mieste však žalobca musí uviesť, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu
daňového úradu, žalovaná škoda by jednoznačne nevznikla, keďže na strane PROFITUBE spol. s r.o. by

nedošlo k úpadku, čo súd opomenul zohľadniť a posúdiť. Podľa súdu nezákonným úradným postupom
daňového úradu priamo nedošlo k vzniku škody, čím nebola splnená jedna z troch kumulatívnych
podmienok na priznanie žalovaného nároku, s čím sa žalobca nestotožňuje.3.16.Nesúhlasí s tým, že nie je splnený zákonný predpoklad príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
konaním, t.j. nezákonným nesprávnym úradným postupom daňového úradu a vzniknutou škodou.
3.17.Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/112/2017, 5Cdo/126/2009

a 6MCdo/16/2012 a uviedol, že súd mal zamerať svoju pozornosť a vysporiadať sa s tým, či nesprávny
úradný postup daňového úradu – nezákonné kompenzácie nadmerného odpočtu DPH a nedodržanie
zákonných lehôt na vykonanie daňových kontrol, počas ktorých boli contra legem zadržiavané ďalšie
nadmerné odpočty DPH a preplatky z daňových rozhodnutí, ktoré mali byť vyplatené úpadcovi – spôsobil
u PROFITUBE spol. s r.o. vznik stavu úpadku, keďže práve tento stav úpadku viedol k vzniku škody.

3.18.Podľa žalobcu nežiadúci stav úpadku by u úpadcu v roku 2009 nenastal, ak by na strane daňového
úradu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, následkom ktorého vznikla úpadcovi žalovaná
škoda. Vznik škody má totiž svoj neodvratný pôvod (príčinu) práve v stave úpadku, ktorý zavinil/vyvolal
nesprávnym úradným postupom daňový úrad a za ktorý zodpovedá žalovaný. Inak povedané, pokiaľ by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu na strane daňového úradu, u PROFITUBE spol. s r.o. by
nenastal stav úpadku, a teda ani k odstúpeniu od zmluvy o budúcej zmluve, či vzniku nároku na zmluvnú

pokutu by nemohlo dôjsť. Škoda by úpadcovi bez právneho úradného postupu jednoznačne nevznikla.
3.19.Žalobca namieta vykonané závery súdu a má za to, že medzi nesprávnym úradným postupom
daňového úradu (nezákonné kompenzácie nadmerného odpočtu DPH a po nezákonne dlhú dobu
zadržiavané ďalšie nadmerné odpočty a preplatky z daňových rozhodnutí v rámci zákon porušujúcich
daňových kontrol a škodou existuje príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako priama väzba javov

objektívnych súvislostí, v rámci ktorých jeden jav – príčina vyvolal druhý jav – následok. Nemožno totiž
prehliadať, že nesprávny úradný postup daňového úradu je konaním protiprávnym, priamo vedúcim
k vzniku ďalšieho zákonom nežiadúceho stavu, a to stavu úpadku u PROFITUBE spol. s r.o., keď
škoda, ktorá je predmetom tohto konania, vznikla práve následkom protiprávnosti na strane daňového
úradu. Škoda, náhrada ktorej je predmetom žaloby, preto nevznikla z dôvodu na strane úpadcu a/alebo

budúceho kupujúceho, ale preto, že priamo v dôsledku nesprávneho úradného postupu daňového úradu
vznikol u PROFITUBE spol. s r.o. stav úpadku. Inak povedané, príčinou vzniku žalovanej škody nebola
iná skutočnosť než to, že zo strany daňového úradu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ktorý
spôsobil stav úpadku (ktorý je objektívnym právom nežiadúci/neželaný).
3.20.Pokiaľ by na strane daňového úradu nedošlo k nezákonnej kompenzácii nadmerného odpočtu DPH

a ak by daňový úrad nevykonal daňové kontroly v rozpore so zákonom po neprimerane dlhý čas, potom
by daňový úrad musel úpadcovi ex lege vyplatiť nielen nadmerné odpočty DPH za príslušné obdobia,
ale aj preplatky z daňových rozhodnutí, čím by k úpadku PROFITUBE spol. s r.o. jednoznačne nedošlo
a nielenže na majetok úpadcu by nebol vyhlásený konkurz, ale nedošlo by k ani k vzniku škody. V tomto
smere uviedol i to, že príčinnú súvislosť nemožno skúmať iba medzi protiprávnym konaním a škodou,

za ktorú je požadovaná náhrada. Nemožno ju teda posudzovať len vo vzťahu ku konaniu, ktoré nie
je protiprávnym konaním. Je treba zvýrazniť, že jediným protiprávnym konaním vo vzťahu k žalovanej
náhrade škody je protiprávne konanie daňového úradu vo forme nesprávneho úradného postupu, pri
ktorom je nesporné, že o protiprávne konanie ide. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti preto treba škodu
izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.

3.21.Súd pritom prijal záver o tom, že škoda vznikla a tiež prijal záver o existencii protiprávneho konania
daňovéhoúraduvovzťahukúpadcovi,spočívajúcomvnesprávnomúradnompostupe.Medziuvedeným
je pritom jasná časová a skutková súvislosť. Podľa názoru žalobcu tak bolo povinnosťou súdu za
týchto okolností skúmať a určiť, ktorá konkrétna príčina – protiprávne konanie – škodu vyvolalo, čo súd
nespravil a ani neodôvodnil, prečo sa uvedeným nezaoberal. Vzhľadom na uvedené je preto nielen

paradoxné, ale i nesprávne, ak súd na jednej strane prijal záver, že k vzniku škody došlo, avšak na
strane druhej opomenul zaoberať sa tým, čo bolo protiprávnou príčinou, ktorá túto škodu vyvolala.
3.22.Práve opomenutie na strane súdu skúmať, čo – aké protiprávne konanie vyvolalo vznik škody,
bolo dôvodom neidentifikovania priamosti pôsobenia príčiny na následok. Žalobca sa nestotožňuje so
záverom, že medzi príčinou a následkom nie je priamy, bezprostredný a neprerušený vzťah. V rámci

príčinnej súvislosti v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako priama príčina škody totiž
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť žalovaného za škodu, čo súd prehliadol, resp.
neskúmal.
3.23.Nesprávny úradný postup daňového úradu bol dôvodom, ktorý u PROFITUBE spol. s r.o. spôsobil
stav úpadku, ktorý bránil a pre ktorý už nemohlo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve so

spoločnosťou ARLEEN TRADING LIMITED a zároveň k zaťaženiu úpadcu zmluvnou pokutou, teda
príčinou vzniku škody, náhrada ktorej je predmetom súdneho konania. Žalobca namietol, že súd sa
v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyporiadal s tým, ako sa k otázke príčinnej súvislosti
argumentačne podrobne vyjadril žalobca vo svojom podaní zo 16.2.2015, doručenom súdu 20.2.2015,v rámci ktorého osobitne poukázal na možnosť dôjdenia tzv. konkurenčnej kauzalite, príčiny a následku.
ZároveňpoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduSR6MCdo/11/2020,podľaktoréhoprotiprávnyúkon
nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody. Kumulatívna kauzalita, stačí, že je jednou z príčin, dôležitou,

podstatnou a značnou...
3.24.Žalobca namietal, že súd sa nevysporiadal ani s príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným
postupom a vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. V tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov
E. F. D. zo 6.5.2016, B. G., vypočutý 17.3.2017 a konateľa a spoločník úpadcu. Žalobca sa nestotožňuje
so záverom súdu, považuje ho za nesprávny.

3.25.Súd formálne vykonal výsluch svedkov, avšak tento dôkaz vôbec nevyhodnotil, pričom svedkovia
zastávali v štruktúre úpadcu významné funkcie (finančný riaditeľ a konateľ, resp. jediný spoločník
úpadcu),titulomktorýchmaliamuselimaťvedomosťotom,čospôsobiloúpadokPROFITUBEspol.sr.o.
3.26.Na základe formálne vykonaného, avšak súdom prvej inštancie nedôvodne na ujmu žalobcu
nevyhodnoteného dokazovania prostredníctvom svedeckých výpovedí súd podľa žalobcu dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím bola založená odvolacia vada napadnutého rozhodnutia

v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
3.27.Súd podľa žalobcu tým, že vykonané dokazovanie nehodnotil, skutočnosťami týmto dokazovaním
preukázanými sa nezaoberal, potom nemohol vec ani správne právne posúdiť.
3.28.Súd nesprávne ustálil (zistil) skutkový stav, z ktorého následne vychádzal na ujmu žalobcu, čím
poručil jeho základné práva. Bez objektívneho dôvodu taktiež zo strany súdu v konaní došlo k porušeniu

rovnosti strán sporu, k porušeniu kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, a to v neprospech žalobcu.
3.29.Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Mestského súdu Košice
tak, že žalovaného zaviaže povinnosťou zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty úpadcu žalovanú
sumu 24.984.459,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 28.4.2009 do zaplatenia
a žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania

v celom rozsahu.

4.1.K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný (820-821), v ktorom sa stotožnil so záverom súdu prvej
inštancie.
4.2.K námietke, že súd vo veci postupoval podľa Občianskeho zákonníka, pričom tento vzťah je osobitne

upravený v § 300 Obchodného zákonníka uviedol, že základná úprava zabezpečovacieho inštitútu je
obsiahnutá v Občianskom zákonníku a Obchodný zákonník obsahuje iba jeho doplňujúce ustanovenia.
Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by súd posudzoval väzbu obchodnoprávnej zmluvnej
pokuty na inštitút náhrady škody podľa občianskoprávnej úpravy a ani to, že by súd posudzoval väzbu
obchodnoprávnej zmluvnej pokuty na inštitút náhrady škody podľa obchodnoprávnej úpravy. Keďže na

to nebol v tomto prípade dôvod, súd neskúmal ani zodpovednostný princíp, ktorý tvorí rozdiel medzi
občianskoprávnou a obchodnoprávnou úpravou zmluvnej pokuty.
4.3.Z napadnutého rozhodnutia výlučne vyplýva to, že súd uznal existenciu zmluvnej pokuty, a to, že
žalobcovi vznikla povinnosť ju zaplatiť v príčinnej súvislosti s jeho vlastným konaním, keďže porušil
ustanovenia zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou ARLEEN TRADING LIMITED. Vzhľadom na uvedené

považujú námietky za neopodstatnené.
4.4.Námietka žalobcu, že súd v prejednávanej veci neaplikoval zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii, uviedol, že žalobca ju použil bez akejkoľvek zákonnej podpory svojho tvrdenia.
4.5.V časti odvolania, v ktorej žalobca sa venuje príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním orgánu
verejnej správy a vznikom škody, pričom sa nestotožňuje s názorom súdu, ktorý tvrdí, že nebola

naplnená jedna z troch kumulatívnych podmienok na priznanie žalovaného nároku uviedol, že súd sa
s argumentáciou žalobcu náležite vyporiadal v napadnutom rozhodnutí a žalobca v odvolaní neuvádza
nové argumenty, nepovažuje za potrebné sa k tejto časti vyjadriť.
4.6.Navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

5.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalobca v zákonnej
lehote, preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce
a bez nariadeného odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP, prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP,
lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

6.1.Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP.6.2.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b/ CSP, spočíva v tom, že nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

6.3.Skutočnosť, že žalobca sa so skutkovým hodnotením a následne právnym názorom súdu
nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia.
6.4.Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania konštatuje, že žalobca uplatnený odvolací dôvod
vníma v tom, že súd uplatnením právnej normy v čase jeho rozhodovania, nie právnej normy, ktorá bola

účinná v čase vzniku škody sa dopustil pravej retroaktivity bez toho, aby svoj postup riadne a zákonne
odôvodnil.
6.5.Odvolací súd preskúmaním právnych noriem použitých súdom a právnych noriem platných
a účinných v čase vzniku škody (24.4.2009) a ich analýzou dospel k záveru, že súd síce neodôvodnil
použitie predpisu v čase rozhodnutia a formálne sa môže javiť, že boli spätne použité právne normy,
ale v skutočnosti právne normy použité súdom a tie, ktoré boli platné v čase vzniku škody boli totožné,

takže reálne k žiadnej retroaktivite nedošlo.
6.6.Použitie právnych noriem súdom nemalo za následok porušenie práva na spravodlivý proces.
Rozhodnutie súdu je preskúmateľné, súd dostatočne zistil skutkový stav a správne ho právne posúdil.
6.7.Žalobcom uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, predstavuje vady konania, ktoré nie sú

subsumované pod ostatné odvolacie dôvody avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť (§ 160), postihujú chybný
postup súdu prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu
konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie
nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom

spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom
takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania
nedošlo.Vadnosťkonaniamôžeúčastníkpreukazovaťnielennazákladeskutkovéhoadôkaznéhostavu,
ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred

súdom uplatnené. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo
postupované v súlade s príslušnými ust. CSP, napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola
vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz
bol vykonaný v rozpore s § 204 CSP a p..
6.8.Žalobca v podanom odvolaní žiadnu vadu, ktorú by bolo možné subsumovať pod uplatnený odvolací

dôvod neuvádza, preto uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
6.9.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutiejenesprávne,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,pričommedzichybamiskutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť. Skutkové zistenie nezodpovedá

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to,
že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli,
ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v

úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami).
6.10.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.
6.11.Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h/ CSP. Právnym posúdením je činnosť
súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

6.12.Nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemožňuje realizáciu žiadneho
jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1
Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo
44/2011, sp. zn. 6 Cdo 41/2011 a sp. zn. 7 Cdo 26/2010).6.13.Súd len čiastočne použil správny právny predpis, ten správne vyložil a na daný skutkový stav ho
i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery
o právach a povinnostiach strán sporu. V časti, kde použil nesprávny právny predpis (použil normy

občianskeho práva pričom mal použiť normy obchodného práva) súd síce pochybil, ale toto pochybenie
nemalo žiaden vplyv na konečné rozhodnutie.
6.14.Odvolací súd konštatuje, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

7.Predmetom odvolacieho konania je nárok žalobcu uplatnený vo forme škody v rozsahu 24.984.459,28

eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne počítaný od 28.4.2009 do zaplatenia a závislý výrok o trovách
konania.

8.1.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.
8.2.Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť

nasledovné:

9.Štát garantuje náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej moci prostredníctvom z.č. 514/2003
Z.z. Zodpovednosť štátu je však logicky naviazaná na splnenie zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu nie je možné konštatovať paušálne v každom prípade,

len na podklade nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu. Zodpovednosť za
škodu je daná iba v prípade, ak škoda skutočne vznikla pričinením štátu, t.j. ak je daná príčinná
súvislosť a ak sú naplnené všetky ostatné zákonné predpoklady. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon
nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky je potrebné v každom jednotlivom
prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, skúmať naplnenie všetkých predpokladov vzniku

existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody a príčinnej súvislosti medzi škodou
a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu.

10.1.Podľa § 3 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d)
nesprávnym úradným postupom.
10.2.Podľa § 3 ods. 2 z. č. 514/2003 Z. z. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

11.1.Podľa § 3 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej
časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
11.2.Podľa § 3 ods.2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 zodpovednosti podľa odseku
1 sa nemožno zbaviť.

12.1.Podľa § 9 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom
dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
12.2.Podľa § 9 ods.2 z. č. 514/2003 Z. z. za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a/ a d/Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky.

13.1.Podľa § 9 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

13.2.Podľa § 9 ods.2 z. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

14.Podľa § 15 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

15.Podľa § 15 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 nárok na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj
nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16.Podľa § 17 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

17.Podľa § 17 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 uhrádza sa skutočná škoda a

ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18.1.Podľa § 19 ods.1 veta prvá z. č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.
18.2.Podľa § 19 ods.3 z. č. 514/2003 Z. z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku

podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

19.1.Podľa § 19 ods.1 z. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 právo na náhradu škody sa
premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva
na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa

doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
19.2.Podľa § 19 ods.3 z. č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010 lehota neplynie počas
predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,
najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

20.1.Pôsobnosťou právnej normy rozumieme vymedzenie rozsahu jej použitia na konkrétne prípady, a
to so zreteľom na subjekty (osobná pôsobnosť), priestor (miestna pôsobnosť) a čas (časová pôsobnosť).
20.2.K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je
významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita
je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá

a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený
na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu
štátu,nepraváretroaktivitasaakceptujeakoprípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočne
významných cieľov verejnej moci.
20.3.Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti

založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny
predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. Vdôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako
jeho platnosť (skôr, než začal existovať).
20.4.Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa

predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,

pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej
úpravy.

21.Výklad právnej normy nemôže byť založený len na jednom spôsobe výkladu, a už vôbec nie iba na
jazykovom. Najvyšší súd SR v uznesení 6MCdo 22/2010 uviedol: „Na tomto mieste považuje dovolací
súd za potrebné poznamenať, že je neakceptovateľným momentom aplikácie práva taká jeho realizácia,
ktorá vychádza výlučne z rigorózneho jazykového výkladu dotknutých ustanovení. Jazykový výklad

je len počiatočným spôsobom prístupu k aplikácii právnej normy; je len východiskom pre objasnenie
a ujasnenie si jeho obsahu a účelu, k čomu ostane slúžiť celý rad ďalších postupov, ako je výklad
logický, systematický, výklad e ratione legis a pod. Súd teda nie je absolútne viazaný iba doslovným
znením zákonných ustanovení, ale môže (a v niektorých prípadoch musí), ak to vyžaduje účel zákona,
história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne

konformnom právnom poriadku ako významovom celku, ho vyložiť tak, aby závery jeho výkladu boli vo
všeobecnosti akceptovateľné a objektívne realizovateľné, inak povedané, aby súd nedospel k výkladu,
ktorý význam a účel normy naostatok poprie a sťaží alebo dokonca znemožní jej realizáciu.“

22.Vychádzajúc z uvedenej právnej teórie odvolací súd dospel k záveru, že aj napriek skutočnosti, že

súd zrejme pri rozhodovaní použil právne normy, ktoré boli platné v čase rozhodovania súdu, nie v čase
vzniku žalobcom tvrdenej škody, dopustil sa chyby pri použití právnej normy, avšak bez akýchkoľvek
následkov (kladných alebo záporných) na konečné rozhodnutie.

23.1.Jediný rozdiel medzi použitými právnymi normami platnými v čase rozhodovania súdu a v čase

vzniku škody je v § 9 ods.2 z. č. 514/2003 Z. z., ktorý v platnom znení vymedzuje, aké konanie
štátu sa nepovažuje za nesprávny úradný postup, pričom § 9 ods.2 v znení platnom do 31.12.2010
vymedzuje subjekt, ktorému vzniká právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom. Súd samotné znenie § 9 ods.2, ktoré citoval nepoužil pri svojom rozhodnutí. Z odôvodnenia
rozhodnutia je zrejmé, že použil § 9 ods.2 v znení platnom do 31.12.2010, keď žalobcu považoval za

aktívne legitimovaného, teda subjekt, ktorému vzniká právo na náhradu škody za splnenia zákonných
podmienok.
23.2.Odvolaciemu súd sa v kontexte s uvedeným žiada dodať, že žalobca síce formálne namieta
uvedené pochybenie, ale neuvádza žiadne dôsledky, ktoré pre neho vyplynuli.

24.Z citovaných zákonných ustanovení platných do 31.12.2010 vznik zodpovednosti štátu za škodu
predpokladá:
nesprávny úradný postup;
existenciu škody;
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.

25.V konaní nebola sporná skutočnosť, že kompenzácie daňového úradu realizované v čase odkladu
vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov, ktorými bol vyrubený nedoplatok na dani použitý na
kompenzáciu predstavujú nesprávny úradný postup, čím možno konštatovať splnenie jednej zo
základných podmienok zodpovednosti žalovaného pri posúdení tohto nároku.

26.1.Škodou je potrebné rozumieť majetkovú ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom t. j. peniazmi.26.2.Žalobca si uplatnil škodu, ktorá pozostáva v súvislosti s výškou dohodnutej kúpnej ceny 33.200.000
eur v zmluve o uzavretí zmluvy o budúcej zmluve, ktorú ponížil o nasledovné čiastky:
-kúpna cena za predaj podniku v konkurznom konaní vo výške 9.350.000 eur,

-kúpna cena za predaj osobného motorového vozidla Škoda Octavia vo výške 1.900 eur,
-kúpna cena za predaj zásob vo výške 4.044,58 eur a
-kúpna cena za predaj zásob vo výške 773.500,03 eura a
-zo sumy 1.913.903,89 eur ako časť uhradenej zmluvnej pokuty spoločnosti ARLEEN TRADING
LIMITED. Po odpočítaní uvedených položiek žalobcom tvrdená a požadovaná škoda predstavuje sumu

24.984.459,28 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 12.1.2012 do zaplatenia a úrok z
omeškania 9,25 % ročne od 28.4.2009 do zaplatenia.

27.1.O vzťah príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi a škodou nesprávnym úradným
postupom pôjde vtedy, keď medzi škodou vzniknutou žalobcovi a nesprávnym úradným postupom
žalovaného,existujepríčinnásúvislosť,t.j.akškodavzniklanásledkomnesprávnehoúradnéhopostupu.

Ak by nesprávny úradný postup neexistoval, škoda by nevznikla.
27.2.Otázka príčinnej súvislosti medzi konaním zodpovedného subjektu a vznikom škody je otázkou
skutkovou, nie právnou. Právnym posúdením je vymedzenie, medzi akou ujmou (následkom) a akou
skutočnosťou ako príčinou tejto ujmy, má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti
za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, za ktorú sa požaduje

náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného, ak vznikla a konkrétnym konaním
škodcu sa zisťuje príčinná súvislosť. Ide o objektívnu kategóriu, ktorú nemožno zamieňať so zavinením
škodcu.
27.3.Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za škodu nemožno zamieňať príčinnú súvislosť
so súvislosťou časovou. Pre existenciu príčinnej súvislosti je nevyhnutné, aby reťazec postupne

nastupujúcich príčin a následkov bol vo vzťahu ku vzniku škody natoľko prepojený, že už z pôsobenia
prvotnej príčiny možno dôvodne vyvodzovať vecnú súvislosť so vznikom škodlivého následku. O vzťah
príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide totiž vtedy, ak je medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nevznikne. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné škodu izolovať zo všeobecných súvislostí

a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je
následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
27.4.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom prvoinštančného súdu uvedeným v bode
53. rozhodnutia, ktorý svoje závery oprel o rozhodnutie NS SR 8Cdo 112/2017, 5Cdo/126/2009,
6MCdo/16/2012.

28.1.Škoda, za ktorú žalobca požaduje náhradu mala vzniknúť zo záväzkového vzťahu uzatvoreného
medzispoločnosťouPROFITUBEspol.sr.o.aspoločnosťouARLEENTRADINGLIMITED,Cyprus,reg.:
HE 168964 založeného zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy o predaji podniku z 31.7.2008, predmetom
ktorej bol záväzok zmluvných strán, aby v lehote najneskôr do 15.5.2009 uzatvorili na celý podnik

PROFITUBE spol. s r.o. zmluvu o predaji podniku za kúpnu cenu vo výške 33.200.000 eur. Z uvedeného
je zrejmé, že škoda, ktorú si žalobca uplatňuje, nevyplynula priamo z konania žalovaného (kompenzácie
daňového úradu realizované v čase odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov, ktorými
bol vyrubený nedoplatok na dani použitý na kompenzáciu) v čase vykonania kompenzácií daňovými
nedoplatkami žalobcu 24.8.2008, 24.9.2008, 22.12.2008, 27.3.2009 a 24.4.2009, ale zo zmluvy o

uzavretí budúcej zmluvy o predaji podniku z 31.7.2008. Príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť
(zmluva o uzavretí budúcej zmluvy o predaji podniku z 31.7.2008 ako konanie žalovaného. Medzi
touto zmluvou a konaním žalovaného (kompenzácie daňového úradu realizované v čase odkladu
vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov, ktorými bol vyrubený nedoplatok na dani použitý na
kompenzáciu) neexistuje žiaden priamy ani následný vzťah.

28.2.Argumentácia súdu k nepriznaniu práva na náhradu škody je vecne správna, presvedčivá, vnútorne
nerozporná a vychádza z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít.

29.1.Žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že žalovaná škoda má svoj pôvod aj v daňových kontrolách
úpadcu trvajúcich contra legem neprimerane dlhú dobu (spojených so zadržiavaním daňových

pohľadávok úpadcu v rozpore so zákonom po neprimerane dlhú dobu).
29.2.ŽalobcavŽiadostiopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškodyvzmysle§15z.č.514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci zo 6.7.2011 (č. l. 170) v bode II.
jasne špecifikoval titul, na základe ktorého sa žalobca nároku na náhradu škody domáha (predčasnýcha nezákonných rozhodnutí mu vznikla škoda), teda nie z dôvodu, že konanie trvalo neprimerane dlhú
dobu. Titul, ktorý by mal základ v tvrdení, že konanie trvalo neprimerane dlhú dobu si žalobca v žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku neuplatnil, takže takýto nebol ani predbežne prerokovaný a správne

nebol súdom posudzovaný, keďže nebol ani predmetom žaloby.

30.1.Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že zmluva o budúcej zmluve je bezpochyby
obchodnoprávna zmluva a keď súd posudzoval zmluvnú pokutu podľa § 544 ods.1 OZ dopustil sa
chybného použitia právneho predpisu, lebo správne mal použiť príslušné ustanovenie ObchZ.

30.2.Žalobcom namietané pochybenie však nepredstavuje vadu, ktorá by mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie, lebo v konaní nebolo podstatné, na základe akých ustanovení nárok na zmluvnú
pokutu vznikol, keďže súd o nej nerozhodoval ani ju nevyhodnocoval. Pre zodpovednostný vzťah súd
správne použil špeciálny právny predpis upravujúci podmienky pre vznik nároku na náhradu škody,
ktorým je zákon 514/2003 Z. z.
30.3.Odvolací súd uvedené pochybenie odstránil a vyzval strany sporu, aby sa v súlade s § 382 CSP

vyjadrili k možnému použitiu § 3 ods. 1 ,2, § 9 ods. 1, 2, § 15, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1, 3 z.č. 514/2003
Z.z. v znení platnom od 1.1.2009 do 31.12.2010, § 300, § 373 až § 386 Obchodného zákonníka.

31.Žalobca má za to, že ak súd posudzoval väzbu obchodnoprávnej zmluvnej pokuty na inštitút náhrady
škody podľa občianskoprávnej úpravy, hoci tento vzťah je osobitne upravený v § 300 ObchZ, a naopak

§ 300 ObchZ na posúdenie vôbec neaplikoval, dopustil sa vady v konaní.

32.1.Podľa § 300 ObchZ okolnosti vylučujúce zodpovednosť (§ 374) nemajú vplyv na povinnosť platiť
zmluvnú pokutu.
32.2.Podľa § 301 neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a

význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia
porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú s vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla
neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
32.3.Podľa § 302 odstúpenie od zmluvy sa nedotýka nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty.

33.1.Podľa § 544 ods.1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
33.2.Podľa § 544 ods.2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

33.3.Podľa § 544 ods.3 OZ ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie
zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
33.4.Podľa § 544 ods.1 OZ, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný
plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
33.5.Podľa § 544 ods.1 OZ veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením

povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute
nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len
keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
33.6.Podľa § 544 ods.1 OZ, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu
zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.

33.7 Podľa § 545a neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

34.1.Podľa § 373 ObchZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
34.2.Podľa § 374 ods.1 ObchZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá
nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne

predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.
34.3.Podľa § 374 ods.2 ObchZ zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná
strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov.34.4.Podľa § 374 ods.1 ObchZ účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá
prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.
34.5.Podľa § 375 ObchZ, ak porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu spôsobila tretia osoba,

ktorej povinná strana zverila plnenie svojej povinnosti, je u povinnej strany vylúčená zodpovednosť
len v prípade, keď je u nej vylúčená zodpovednosť podľa § 374 a tretia osoba by takisto podľa tohto
ustanovenia nebola zodpovedná, keby oprávnenej strane bola priamo zaviazaná namiesto povinnej
strany.
34.6.Podľa § 376 ObchZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností

povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná.
34.7.Podľa § 377 ods.1 ObchZ strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na
všetkyokolnostimávedieť,žeporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,jepovinnáoznámiťdruhej
strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinnosti, a o jej dôsledkoch. Správa
sa musí podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri

náležitej starostlivosti mohla dozvedieť.
34.8.Podľa § 377 ods.2 ObchZ, ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie
je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
34.9.Podľa § 378 ObchZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak
to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34.10.Podľa § 378 ObchZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

34.11.Podľa § 385 ObchZ, ak poškodená strana odstúpila pri porušení zmluvnej povinnosti druhej strany
od zmluvy, nemá nárok na náhradu škody, ktorá vznikla tým, že nevyužila včas možnosť uzavrieť
náhradnú zmluvu na účel, na ktorý mala slúžiť zmluva, od ktorej poškodená strana odstúpila.

35.1.Odvolací súd v prvom rade k žalobcom vznesenej námietke uvádza, že predmetom konania nebol

zodpovednostný vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou ARLEEN TRADING LIMITED, resp. nárok
uvedenej spoločnosti na zmluvnú pokutu. Súd neposudzoval, či žalobcovi vznikla povinnosť na základe
občianskoprávnych predpisov alebo obchodných. Žalovaný nárok na zmluvnú pokutu nerozporoval a
súd túto zmluvnú pokutu uznal. Navyše žalobca o túto sumu (1.913.903,89 eur ako časť uhradenej
zmluvnej pokuty spoločnosti ARLEEN TRADING LIMITED) ponížil nim tvrdenú škodu.

35.2.Rovnako nedôvodná je aj námietka žalobcu vo vzťahu k nepoužitiu ustanovení o náhrade škody
podľa Obchodného zákonníka, keďže na prejednávaný spor sa vzťahuje z. č. 514/2003 Z. z., ktorý je
vo vzťahu k ObchZ lex specialis.
35.3.Žalobca ďalej namietal nepoužitie z. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, avšak nie je
zrejmé, v akom rozsahu mal tento predpis použiť a aké práva a povinnosti mali v prejednávanej veci

z citovaného zákona vyplynúť. Samotnú skutočnosť, že žalobcovi patrí postavenie úpadcu nikto nijakým
spôsobom nespochybnil.
35.4.Skutočnosť, že žalovaný nerozporoval zápis žalovanej pohľadávky do súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu a ani nežiadal správcu o vylúčenie zo súpisu všeobecnej podstaty.
35.5.Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe akých právnych skutočností v tomto konaní žalovaná

suma tvorí (by mala tvoriť) majetok, ktorý úpadcovi mal patriť v čase vyhlásenia konkurzu resp. mal byť
nadobudnutý počas konkurzu.

36.1.Podľa § 77 ods.1 z. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii do súpisu sa zapisuje majetok
podliehajúci konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota

sa do súpisu zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len "súpisová zložka majetku"); to nie je
potrebné, ak ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu
zapísať tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku,
ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.
36.2.Odvolací súd zastáva názor, že žalobcovi doteraz nevznikol žiaden právny dôvod na zapísanie

v tomto konaní žalovanej pohľadávky (majetku) do podstaty. Okrem uvedeného samotná skutočnosť,
že žalobca žalovanú pohľadávku poňal do svojej podstaty, pre rozhodnutie súdu v prejednávanej veci
nezakladá priamy nárok žalobcu na žalovanú sumu lebo pre priznanie uplatneného nároku je potrebné
kumulatívne splnenie podmienok vyplývajúcich zo z.č. 514/2003 Z.z.37.1.Žalobca opakovane namieta, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu daňového
úradu, žalovaná škoda by jednoznačne nevznikla, keďže na strane PROFITUBE spol. s r.o. by nedošlo

k úpadku.
37.2.K tejto námietke odvolací súd opakovane poukazuje na to, že predmetom konania nie škoda, ktorá
žalobcovi mala vzniknúť vstupom do konkurzu, pričom návrh podal úpadca 2.4.2009, čo bolo 9 mesiacov
od uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve o predaji podniku, v ktorej prehlásil, že nie je voči nemu vedené
exekučné alebo obdobné konanie (bod 4.3. písm. f/ zmluvy) a v bode 4.6. sa zaviazal zaplatiť zmluvnú

pokutu.

38.1.Odvolací súd je toho názoru, že aj keď na strane žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému
postupu, tento nevyvolal žalobcom tvrdenú škodu, uplatnenú v tomto konaní.
38.2.Porušenie povinností zo strany žalovaného bolo konštatované v konaní 24C/26/2017 Okresného
súdu Košice I v rozsudku z 21.11.2017, v bode 68. a 69. Následne súd v citovanom rozhodnutí ku škode

konštatoval, že o tej by bolo možné uvažovať, ak by úpadca nemal žiadne daňové nedoplatky a to
s poukazom aj na právny názor vyslovený ÚS SR v náleze III.ÚS 630/2015-45 z 11.5.2016.
38.3.Tvrdenie žalobcu vyplývajúce z jeho podania zo 16.2.2015, že v konečnom dôsledku za škodu
nikto nezodpovedá nie je založené objektívnych skutočnostiach, lebo aj keď v tomto konaní žalobca
škodu vyčíslil, táto nevyplývala bezprostredne z konania žalovaného a platí čo odvolací súd už uviedol

v bode 9. (Zodpovednosť za škodu je daná iba v prípade, ak škoda skutočne vznikla pričinením štátu,
t.j. ak je daná príčinná súvislosť a ak sú naplnené všetky ostatné zákonné predpoklady. Vzhľadom na
skutočnosť, že zákon nezakladá vznik nároku na náhradu škody paušálne a automaticky je potrebné
v každom jednotlivom prípade porušenia povinnosti zo strany orgánov štátu, skúmať naplnenie všetkých
predpokladov vzniku existencie zodpovednostného vzťahu, ktorými sú existencia škody a príčinnej

súvislosti medzi škodou a protiprávnym konaním alebo opomenutím orgánov štátu.).
38.4.V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že spoločnosť úpadcu mala viac ako 100 veriteľov
a jeho celkový dlh bol vo výške 28.549.691 eur. Ťažko možno uveriť tvrdeniu žalobcu, že kompenzácia
vykonaná žalovaným v sume 780 506,02 eur resp. nevyplatené nadmerné odpočty a preplatky
v čiastke 1.530.926 eur vyvolala celkový dlh bol vo výške 28.549.691 eur. Navyše toto tvrdenie žalobca

hodnoverne (odborným znaleckým posudkom) nepreukázal. Žalobca nepreukázal ani nim tvrdenú
rovnicu, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu daňového úradu, žalovaná škoda by
jednoznačne nevznikla, keďže na strane PROFITUBE spol. s r.o. by nedošlo k úpadku.

39.1.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39.2.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
39.3.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

39.4.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

40.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto žalovanému bola priznaná proti žalobcovi náhrada
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

41.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.