Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoCsp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123234254
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123234254.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci žalobcu: UBC 2020 k. s., so sídlom
Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO:
53 151 135, sídlo kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, značka správcu 2009, správca konkurznej
podstaty úpadcu Silverside a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská

časť Ružinov, IČO 50 052 560, zastúpeného spoločnosťou: VIVID LEGAL, s.r.o., so sídlom Plynárenská
7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, proti žalovanej: A. A., predtým B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., štátna občianka SR, zastúpenej spoločnosťou: WEBBER LEGAL, s.r.o.,
so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO:
50 680 552, o zaplatenie sumy 2.904,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 46Csp/43/2023-142 zo dňa 15. apríla 2024 a o návrhu žalobcu zo dňa 14.
februára 2025 na zmenu žalobcu, takto

r o z h o d o l :

Návrhu žalobcu zo dňa 14.02.2025, aby namiesto žalobcu UBC 2020 k. s.,
so sídlom Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, sídlo kancelárie Zelinárska 6, 821
08 Bratislava, značka správcu: S 2009, správcu konkurznej podstaty úpadcu: Silverside a. s. v konkurze,
so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, vstúpil nový
žalobca – Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov, IČO: 51 179 172, do konania namiesto žalobcu, nevyhovuje.

Mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 46Csp/43/2023-142 zo dňa 15. apríla 2024 vo výroku I. tak,
že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta.

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.904,24

Eur, vyčíslené zmluvné úroky vo výške 799,56 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 602,79 Eur, spolu s úrokmi
z omeškania vo výške 5 % ročne nasledovne: zo sumy 134,48 Eur od 29.08.2020 do zaplatenia, zo
sumy 134,48 Eur od 29.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.10.2020 do zaplatenia, zo
sumy 134,48 Eur od 29.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.12.2020 do zaplatenia,
zo sumy 134,48 Eur od 29.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 01.03.2021 do
zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od

29.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od
29.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur
od 29.08.2021 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.09.2021 do zaplatenia, zo sumy134,48 Eur od 29.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.11.2021 do zaplatenia,
zo sumy 134,48 Eur od 29.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.01.2022 do zaplatenia,
zo sumy 134,48 Eur od 01.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.03.2022 do

zaplatenia, zo sumy 134,48 Eur od 29.04.2022 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných
splátkach vo výške 68,00 Eur, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po
mesiaci, v ktorom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť s tým, že omeškanie s plnením,
čo i len jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia (výrok I.). O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 18.08.2023
sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by mu súd priznal voči žalovanej nárok
na zaplatenie súm priznaných výrokom I. napadnutého rozhodnutia presne špecifikovaných v bode 1.
odôvodnenia tohto rozhodnutia a nárok náhradu trov konania.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 28.04.2017 bola medzi
žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o spotrebiteľskom

úvere číslo (variabilný symbol) 401976889, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej spotrebiteľský
úver v celkovej sume 5.000,00 Eur, ktorý mu mala žalovaná splatiť v 60 mesačných splátkach po 134,48
Eur. RPMN bola v zmluve určená na 22,78 %, priemerná hodnota RPMN bola 15,12 % a ročná úroková
sadzba činila 22,78 %, odplata 20,72 %. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 28.04.2022, prvá
splátka splatná 28.05.2017, splatnosť splátok je 28. dňa v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ

zaplatiť, predstavoval sumu 8.068,80 Eur.
4. Upomienkou č. 1 zo dňa 04.04.2018 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na mesačnej
splátke splatnej dňa 28.03.2018 vo výške 134,48 Eur a vyzval ju na úhradu celkovej sumy 137,48
Eur do troch dní od doručenia upomienky. Žalovaná upomienku prevzala dňa 09.04.2018, no svoj dlh
neuhradila. Následne žalobca vyzval žalovanú poslednou výzvou zo dňa 02.05.2018 na zaplatenie

nedoplatku na mesačných splátkach v celkovej výške 268,96 Eur a náhrade nákladov za
listové upomienky v sume 19,00 Eur s poučením o tom, že ak bude žalovaná v omeškaní s
úhradou viac ako tri mesiace môže žalobca pristúpiť k zosplatneniu celého úveru. Túto výzvu žalovaná
prevzala dňa 07.05.2018, avšak dlh žalobcovi neuhradila.
5. Následne bol na majetok úpadcu - spoločnosti Silverside, a.s. uznesením Okresného súdu Bratislava

I sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 22.09.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 dňa
29.09.2022 vyhlásený konkurz. Dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č.
85/2023 pod číslom K024068 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/25/2022
zo dňa 24.04.2023, ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku II. rozhodol o tom, že do funkcie správcu
ustanovuje spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, číslo

správcu: 2009. Žalobca je teda je správcom konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti Silverside, a. s.
v konkurze, čím mal konajúci súd preukázanú jeho aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore.
6. Podľa platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaná zaplatila žalobcovi titulom
poskytnutého úveru celkom sumu 4.486,24 Eur. Tieto tvrdenia žalobcu žalovaná v priebehu konania
nenamietala ani nespochybnila, preto ich okresný súd považoval za nesporné. Okrem toho z prehľadu

úhrad a splátok jednoznačne vyplýva, že žalovaná pravidelne v plnej výške uhrádzala splátky do
13.03.2018, od splátky splatnej v mesiaci 04/2018 neuhrádzala splátky ani pravidelne ani v plnej výške.
7. V zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo
k zverejneniu uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku dňa 29.09.2022, t.j. nasledujúcim
dňom t.j. k 30.09.2022 nastali ex lege účinky zosplatnenia predmetného spotrebiteľského úveru.

Z uvedeného dôvodu súd v tomto spore neskúmal, splnenie podmienok pre zosplatnenie poskytnutého
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
8. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná sa predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazala
uhradiť mu celkom sumu 8.068,80 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 5.000,00 Eur a celkových
nákladov spojených týmto úverom vo výške 3.068,80 Eur. Žalovaná však zaplatila žalobcovi iba sumu

4.486,24 Eur. Z uvedeného dôvodu si žalobca voči nej uplatňoval v tomto spore sumu 2.904,24 Eur a
vyčíslené zmluvné úroky vo výške 799,56 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 602,79 Eur a zákonné úroky z
omeškania z jednotlivých súm splátok splatných od 29.08.2020 do 29.04.2022.
9. Pri právnom posúdení veci prvoinštančný súd vychádzal z ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii, § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“), § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010
Z. z., § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 657, §
544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb., § 3 ods. 1,§ 1 ods. 4, § 1a ods. 1, § 3a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom
od 01.02.2013, (ust. § 792 ods. 1 a 2 a § 801 ods. 1 a § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vo svojom
rozhodnutí len citoval, ale neaplikoval – poznámka odvolacieho súdu) a konštatoval, že žalobca ako

veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného
aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná
zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní

konkrétneho prípadu okresný súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákona
č. 129/2010 Z. z.“) a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na
základe zmluvy uzavretej dňa 28.04.2017 je vzťahom občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať
ustanovenia tohto zákona. Po preskúmaní obsahu tejto zmluvy prvoinštančný
súd konštatoval, že predmetná spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky povinné náležitosti uvedené v §

9 ods. 2 písm. a) až v) zákona č. 129/2010 Z. z. a následne pristúpil ku preskúmaniu ich správnosti.
Skúmal preto súlad zmluvných dojednaní s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 1 a § 1a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., t.j. či odplata stanovená v zmluve neprevyšuje najvyššiu
prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať. Z údajov uvedených v zmluve
vyplýva, že výška RPMN je 22,78 % a odplata 20,72 %. Z údajov Národnej banky Slovenska pre rok

2016 vyplýva, že v IV. štvrťroku 2016 (ktoré je obdobím rozhodným pre posúdenie najvyššej prípustnej
miery odplaty) bola priemerná výška odplaty pri spotrebiteľských úveroch od 1 do 5 rokov vo výške 22,78
%. V súlade s ust. § 1 ods. 4 a 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., okresný súd dospel k záveru,
že žalobcom stanovená výška odplaty nepresahuje dvojnásobok priemernej výšky odplaty v rozhodnom
čase, nakoľko je v hraničnej prípustnej výške vyplývajúce z údajov Ministerstva financií SR

pre rozhodné obdobie, pretože v zmluve je určená odplata vo výške 22,78 %. Je teda zrejmé, že údaj o
výške odplaty, ročnej úrokovej sadzby a RPMN je v súlade s právnymi predpismi.
10. Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty súd prvej inštancie prezentoval názor,
že žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné
uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného záväzku

omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia peňažného
dlhu je zo zákona sankcionované úrokom
z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel).,
čo vyplýva i z rozsudku Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21Cob/40/2009. Dodal,
že z ust.§ 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvná pokuta je prípustným právnym nástrojom

aplikovateľným v prípadoch porušenia zmluvnej povinnosti, ak sa medzi zmluvnými stranami dohodla.
Žalovaná bola s ustanoveniami predmetnej spotrebiteľskej zmluvy oboznámená, kde si pre prípad
nesplácania úveru zmluvné strany v článku IX. bod 2. dohodli i zmluvnú pokutu. Žalovaná namietala,
že v zmluve je uvedená výška zmluvnej pokuty vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa
omeškania (článok IX. bod 1. a 4.). Súčet tejto zmluvnej pokuty vo výške 12 % spolu s úrokmi z

omeškania vo výške 5 % prevyšuje prípustnú mieru sankcií za omeškania spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov uvedených v ustanovení § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a tiež, že žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu
len vo výške 10 % p.a., avšak v zmluve je uvedená výška zmluvnej pokuty 12 % ročne. Po preskúmaní
článku IX. predmetnej zmluvy konajúci súd dospel k záveru,

že táto argumentácia žalovanej nie je dôvodná. Poukázal pritom na článok IX. odsek 2. zmluvy, ktorého
obsah je totožný so znením nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré v § 3a ods. 1 upravuje
maximálnu výšku sankcií za omeškania spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov totožným
spôsobom ako je to uvedené v tejto časti zmluvných dojednaní. Podľa označeného ustanovenia
nariadenia vlády boli úroky z omeškania vo výške 5 % ročne, pričom trojnásobok tejto sumy predstavuje

výšku 15 % ročne. Pokiaľ teda žalobca v tomto spore uplatňuje sankciu voči žalovanej za nesplácanie
peňažných prostriedkov vo výške 15 % ročne, ktorá zahŕňa aj zákonné úroky z omeškania v
zmysle § 3 nariadenia vlády vo výške 5 % ročne a zmluvnú pokutu vo výške 10 % ročne, táto je upravená
v súlade s § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Dodal, že obdobne aj Krajský súd v Banskej Bystrici
v rozsudku sp.zn. 43Co/70/2019 zo dňa 14.11.2019, konštatoval, že dojednanie zmluvnej pokuty v

spotrebiteľských veciach nie je samo o sebe neprípustné, neprípustné je iba v
prípade, ak dojednaná sankcia za nesplnenie záväzku spotrebiteľa je neprimerane vysoká, čo nemožno
konštatovať v prejednávanej veci.11. Ako nedôvodnú vyhodnotil okresný súd i námietku žalovanej, že žalobca v súvislosti s poskytnutím
predmetného spotrebiteľského úveru neskúmal s odbornou starostlivosťou jej bonitu. Zároveň zdôraznil,
že tvrdenia žalobcu týkajúce sa skúmania bonity žalovanej nemožno považovať za zmenu skutkových

tvrdení majúcich za následok zmenu žaloby. Takýto výklad prezentovaný žalovanou je v rozpore s
logikou veci ako aj s § 139 a 140 CSP. Žalobca totiž len reagoval na námietku žalovanej, že neuniesol
dôkazné bremeno v spore. Žalobca teda v súlade s ust. § 167 CSP iba využil svoje právo vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam namietaným žalovanou a preukazoval splnenie svojej povinnosti skúmať bonitu
spotrebiteľa. Žalovaná iba vo všeobecnej rovine tvrdila, že žalobca si túto povinnosť nesplnil a neuvádzal

tvrdenia preukazujúce skúmanie jej bonity. Naproti tomu žalobca v konaní riadne preukázal,
z akých skutočností pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal (z príjmu žalovanej v rozhodnom
čase v priemere 550,00 Eur mesačne, ňou tvrdených výdavkov v sume 288,51 Eur a tieto skutočnosti
overil v dostupných databázach). Príjem žalovanej žalobca zisťoval z jej výplatných pások aj potvrdenia
zamestnávateľa. Jej výdavky, resp. záväzky si overil v registri úverov, z ktorého vyplynulo, že žalovaná
mala v čase vyhodnocovania žiadosti o úver ďalšie tri splátky úverov, spolu vo výške 69,00 Eur, ktorá

suma podľa vyjadrení samotnej žalovanej a jej čestných prehlásení mala tvoriť jej mesačné výdavky.
Je preto zrejmé, že pri výpočte voľných príjmov žalovanej (201,49 Eur) žalobcadospel k správnemu
záveru o jej schopnosti splácať splátky poskytnutého úveru. V danej súvislosti konajúci súd dodal, že
prípadné zmeny v majetkových pomeroch, ktoré nasledovali po poskytnutí úveru, nemajú žiaden vplyv
na tieto jeho zistenia. Žalobca ako veriteľ je povinný vychádzať z majetkových pomerov spotrebiteľa v

čase vyhodnocovania nároku
na poskytnutie úveru. Špekulácie o budúcich príjmoch a výdavkoch žalovanej preto neprichádzajú do
úvahy. Tvrdenia žalovanej o tom, že v súčasnosti platí za byt 161,52 Eur, hypotéku 160,00 Eur, plyn 6,00
Eur a elektrinu 33,00 Eur, spotrebiteľský úver 81,50 Eur, preto nemajú žiaden vplyv na posudzovanie jej
bonity v roku 2017. Tieto okolnosti môže súd vyhodnocovať nanajvýš vo vzťahu k návrhu na priznanie

splácať pohľadávku žalobcu
v splátkach. Z vykonaného dokazovania mal teda súd prvej inštancie preukázané, že žalobca
skúmal bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou, keď posudzoval príjmy a výdavky žalovanej
v zmysle databáz, registrov úverov, potvrdení o jej príjme a deklarovaných výdavkoch. V zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. má veriteľ povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa, pričom vzhľadom na

požiadavku odbornej starostlivosti je aj veriteľ povinný subjektívne údaje poskytnuté spotrebiteľom overiť
minimálne u zamestnávateľa a zistené údaje konfrontovať s údajmi z verejne dostupných databáz. V
preskúmavanom prípade žalobca predložil súdu tvrdenia aj dôkazy o tom, že bonitu žalovanej skúmal
v súlade s ust. § 7 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom postupom zmysle
§ 7 ods. 20 a 21 tohto zákona zistil, že príjem žalovanej je vo výške 550,00 Eur a pozostáva z príjmu

zo závislej činnosti. Žalobca vychádzal z existujúcich údajov o príjmoch žalovanej, jej záväzkoch a
pripočítal k tomu výšku životného minima a dospel k záveru o disponibilných voľných prostriedkoch
žalovanej. Žalovaná len vo všeobecnej rovine tvrdila, že žalobca si túto svoju povinnosť nesplnil. Na
základe uvedeného konajúci súd dospel k záveru, že žalobca konal s odbornou
starostlivosťou, keďže v rámci komunikácie o žiadosti žalovanej o poskytnutie úveru mal k dispozícii

všetky potrebné podklady, ktorými preveril jej bonitu a túto následne vyhodnotil ako dostatočnú
pre poskytnutie spotrebiteľského úveru.
12. Rovnako námietku žalovanej, že žalobca nemá nárok na úroky z omeškania ani zmluvnú pokutu,
okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako už bolo uvedené vyššie, výška žalobcom uplatnenej
zmluvnej pokuty je v súlade s právnymi predpismi, a preto poskytnutý spotrebiteľský úver nemožno

považovať za bezúročný a bez poplatkov.
13. Nad rámec uvedeného okresný súd dodal, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná
bola žalobcom ešte pred vyhlásením konkurzu výzvou zo dňa 04.04.2018 vyzvaná na zaplatenie
neuhradených splátok. Následne bola upozornená aj poslednou výzvou zo dňa 02.05.2018 na
nedoplatok na úhradách splátok a možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Ďalším legitímnym

krokom žalobcu by preto bolo zosplatnenie úveru ešte
v roku 2018. Pravdepodobne len v dôsledku finančných problémov žalobcu, ktoré vyústili
do vyhlásenia konkurzu, k tomuto kroku nedošlo. Reálne preto žalovaná mala ešte viac času na
prípadnú úhradu nezaplatených splátok (do vyhlásenia konkurzu na žalobcu v septembri 2022), keďže
vyhlásením konkurzu na žalobcu došlo k predĺženiu doby, počas ktorej mohla žalovaná svoje nedoplatky

uhradiť.
14. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti prvoinštančný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a
žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila istinu vo výške 2.904,24 Eur, vyčíslené zmluvné úroky vo
výške 799,56 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 602,79 Eur, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 %špecifikovanými vo výroku napadnutého rozsudku. Dodal, že zmluvný úrok žalobca vyčíslil v
sume 799,56 Eur, keď vychádzal z výšky zmluvného úroku 20,72 % za obdobie omeškania so splátkami
v súlade s článkom II. zmluvy. Výška zmluvnej pokuty bola vypočítaná v súlade článkom IX. zmluvy,

kde je určená vo výške 12 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, pričom žalobca si uplatnil
zmluvnú pokutu iba vo výške 10 % ročne zo splátok úveru, t.j. v celkovej sume 602,79 Eur. Zákonný
úrok z omeškania žalobca žiadal priznať vo výške 5 % ročne, čo súd vyhodnotil rovnako ako
dôvodné a v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to zo splátok splatných do
28.dňa v mesiaci počnúc od prvej 29.8.2020 do splátky splatnej 29.04.2022.

15. S prihliadnutím na výšku dlhu a majetkové pomery žalovanej, aktuálny príjem žalovanej (690,00
Eur) a jej preukázané výdavky v sume 451,00 Eur (bez nevyhnutných výdavkov na stravu, lieky a
ošatenie), žiadosť žalovanej o možnosť postupného splácania dlhu a výslovný súhlas žalobcu, okresný
súd povolil žalovanej splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 68,00 Eur, vždy k
20. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudlo rozhodnutie súdu
právoplatnosti, nakoľko povinnosť uhradiť pohľadávku v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku by

malo pre žalovanú nepriaznivé finančné následky. V prípade, že sa žalovaná dostane
do omeškania s plnením čo i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh a zanikne jej výhoda plniť
dlh v splátkach. Výška mesačnej splátky bola súdom ustálená aj na základe vyjadrenia žalobcu,
ktorý za primeranú považoval minimálnu splátku predstavujúcu polovicu zo splátky určenej v zmluve o
úvere. S prihliadnutím na pomer príjmov a výdavkov žalovanej, okresný súd vyhodnotil výšku mesačnej

splátky v sume 68,00 Eur ako primeranú.
16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti neúspešnej žalovanej.
17. Súčasne k argumentácie žalovanej dodal, že fakt, že žalobca je správcom konkurznej podstaty
úpadcu, t.j. subjektom s právnickým vzdelaním a povinnosťou vymáhať pohľadávky úpadcu, sám osebe

nezakladá dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP.
18. Výnimočnosť použitia tohto zákonného ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa však nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom
konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Judikatúra je tiež jednotná v tom, že toto ustanovenie

nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle),
ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebnépri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009 z 28.01.2010). Zároveň zo žiadneho právneho
predpisu nevyplýva, že by sa osoba s právnickým vzdelaním nemohla dať v konaní zastúpiť advokátom.
Aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo 30/2012 zo dňa 17.10.2013 konštatoval, že aj advokát,
ktorý sa v súdnom konaní domáha svojho nároku vyplývajúceho ako z jeho podnikateľskej činnosti, tak i
zo súkromnoprávneho vzťahu, resp. ktorý vystupuje v takýchto vzťahoch na strane žalovanej, má právo

dať sa
v konaní zástupcom (advokátom), ktorého si zvolí.

19. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne, a súčasne prizná žalovanej voči žalobcovi

nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.
20. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie jej ako strane nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva
na spravodlivý proces, tiež, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zároveň namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) a f)
CSP].
21. Žalovaná sa nestotožnila so záverom okresného súdu o tom, že uplatnený nárok
na zmluvnú pokutu a úroky z omeškania sú v súlade s ust. § 3a nariadenia vlády SR

č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Citovala ust. §
53 ods. 4 písm. k), § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako aj § 3a ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. s tým, že podľa čl. II. zmluvy mal mať žalobcapre prípad omeškania nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % p.a. V zmysle
zmluvy mal mať teda veriteľ v prípade omeškania dlžníka nárok na zmluvnú pokutu vo výške 12 %
a úroky z omeškania vo výške 5 %. Súčet týchto sankcií predstavuje výšku

17%,čocelkomzjavnepresahujenajvyššiuprípustnúvýškusankciízaomeškanie.Súčasneodvolateľka
zdôraznila, že toto zmluvné dojednanie bolo vopred stanovené a nie je výsledkom individuálnej dohody
medzi veriteľom a dlžníkom, a preto predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a je neplatné. Nakoľko
nárok na zmluvnú pokutu nevyplýva priamo zo zákona, ale vyžaduje platnú dohodu strán, ktorá v
tomto prípade absentovala, okresný súd mal v časti zmluvnej pokuty a na ňu nadväzujúcich úrokov

z omeškania žalobu zamietnuť. Súd prvej inštancie v uvedenej časti rozhodol arbitrárne a bez opory
vplatnejprávnejúprave,pričomjehozáverysúzmätočné,keďnajednejstranekonštatuje, že
dojednanie zmluvnej pokuty v spotrebiteľských veciach nie je samo osebe neprípustné (tvrdiac, že toto
je neprípustné iba v prípade, ak je dojednaná sankcia za nesplnenie záväzku neprimerane vysoká), no
na druhej strane napriek skutočnostiam zistených dokazovaním uzavrel, že v danom prípade zmluvná
pokuta nebola dohodnutá v neprimeranej výške. Keďže v danom prípade absentuje platná dohoda

zmluvných strán o zmluvnej pokute ako základný predpoklad pre jej priznanie, je úplne irelevantné, v
akej výške si ju žalobca uplatnil v tomto konaní. Žalovaná pritom v štádiu konania pred súdom prvej
inštancie namietala,
že zmluvná pokuta nebola v zmluve dojednaná individuálne, ale táto bola žalobcom vopred uvedená
vo formulárovej zmluve, bez reálnej možnosti žalovanej ovplyvniť jej obsah. Na túto námietku žalovanej

však okresný súd v napadnutom rozsudku nedal odpoveď, iba skonštatoval, že žalovaná bola s
uvedenými ustanoveniami zmluvy oboznámená a pre prípad nesplácania bola zmluvná pokuta upravená
v článku IX. zmluvy, bod 4.
22.Súčasneodvolateľkanamietalaajsprávnosťzáveruokresnéhosúduotom,žežalobcasiriadnesplnil
povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Podľa jej názoru totiž žalobca v tomto spore nepreukázal

splnenie svojich povinností v zmysle § 7 zákona č. 129/2010
Z. z. vrátane jeho povinností uvedených odsekoch 19. až 42. tohto zákonného ustanovenia) a ich
splnenie nevyplýva ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Odvolateľka zopakovala, že až na
základe námietok žalovanej v odpore žalobca prezentoval nové skutkové tvrdenia a doložil nové dôkazy
otom,žeúdajnepreduzavretímzmluvyposudzovalschopnosťžalovanejsplácaťúveraakýmspôsobom

sa tak udialo, čo žalovaná považuje za neprípustnú zmenu žaloby a preto konajúci súd na tieto skutkové
tvrdenia a dôkazy nemal prihliadať. Okrem toho žalovaná namietala, že skutkové tvrdenia žalobcu
nekorešpondujú dôkazmi (napr. v otázke, z akého príjmu a následne z akej výšky voľných prostriedkov
pred uzavretím zmluvy vychádzal). Aj túto otázku okresný súd vyhodnotil v napadnutom rozsudku veľmi
všeobecne, keď poukázal na vyjadrenie žalovanej a predložené dôkazy a uviedol, že žalobca vychádzal

z príjmu žalovanej v rozhodnom čase v priemere 550,00 Eur mesačne, výdavkov v sume 288,51 Eur
a výšky voľných príjmov žalovanej v sume 201,49 Eur, čo však nekorešponduje s vyjadrením žalobcu zo
dňa 12.03.2024. V dôsledku toho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti zmätočný a nepreskúmateľný.
23. Ďalej žalovaná namietala aj rozhodnutie okresného súdu v časti, v ktorej jej bolo uložené splácať
žalobcovi priznaný nárok v splátkach s mesačnou výškou 68,00 Eur oproti ňou požadovanej výške

25,00 Eur. Pozitívne hodnotila, že súd prvej inštancie jej umožnil splácať dlh v splátkach, no namietala
jeho úvahu vo vzťahu k jej výške, ktorú považoval za minimálnu v sume, ktorá
predstavuje polovicu zo splátky úveru určenej v zmluve o úvere, ktorá zodpovedá aj príjmom a výdavkom
žalovanej. Odvolateľka však vyčítala okresnému súdu, že sa nijako nevysporiadal s jej žiadosťou a ňou
produkovanými skutkovými tvrdeniami a dôkazmi z ktorých vyplýva, že aktuálne mesačne uhrádza

nasledovné platby: hypotéka vo výške 160,00 Eur, spotrebiteľský úver vo výške 81,50 Eur,
úhrada za byt v sume 161,52 Eur, úhrada za plyn 6,00 Eur a úhrada za elektrinu vo výške 33,00 Eur.
Mesačná mzda žalovanej je 690,00 Eur, z ktorej sú jej ešte vykonávané zrážky vo výške 90,00 Eur.
Celkové mesačné výdavky žalovanej tak predstavujú sumu 532,00 Eur a jej mesačný príjem činí sumu
690,00 Eur. Žalovanej zostane teda na mesiac suma 158,00 Eur, čo je výrazne nižšia suma, ako je

životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu. Práve preto žalovaná požiadala súd, aby jej súd
povolil úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom v splátkach vo výške 25,00 Eur mesačne. Ak by odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok, žalovaná nebude schopná uhrádzať dlh v predmetnej výške a hrozí,
že stratí výhodu splniť dlh v splátkach. Z uvedených dôvodov záver okresného súdu v predmetnej časti
žalovaná považuje za svojvoľný, nedôvodný a bez náležitého odôvodnenia, ktorý je nepreskúmateľný.

24. Za nesprávny považuje odvolateľka i výrok, ktorým okresný súd priznal žalobcovi voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, považuje za svojvoľný a formalistický. Podľa jej názoru
v posudzovanom prípade boli jednoznačne dané dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP a okresný
súd i túto otázku nesprávne právne posúdil. Žalovaná zopakovala svoju argumentáciu, že za dôvodosobitného zreteľa považuje skutočnosť, že ako spotrebiteľ a slabšia strana sporu sa dostala do situácie,
že došlo k zosplatneniu úveru bez toho, aby bol dodržaný zákonný postup a len výlučne pre to, že
na majetok veriteľa bol vyhlásený konkurz (teda v dôsledku ňou nezavinenej skutočnosti). Okrem toho

žalobca je zastúpený správcom konkurznej podstaty, ktorý má povinnosť vymáhať pohľadávky úpadcu
a za svoju činnosť získava odmenu. V súdenom spore ale správca splnomocnil na vymáhanie
advokátsku kanceláriu, čo je podľa názoru odvolateľky buď neúčelné a nehospodárne
a v prípade neúspechu v spore žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, alebo ak by aj išlo o účelné
zastúpenie,nemásprávcanároknaodmenuzasvojučinnosť,keďžetátobudevykonávanáadvokátskou

kanceláriou, správca/úpadca získa náhradu trov právneho zastúpenia. Žalovanej ako spotrebiteľovi nie
je zrejmé, prečo by mal byť správca (ako osoba
s právnickým vzdelaním, ktorého povinnosťou je vymáhať pohľadávky úpadcu), právne zastúpený
niekým iným. Okresný súd sa s týmto argumentom žalovanej vysporiadal veľmi stroho, keď iba
uviedol, že správca má právnické vzdelanie a aj advokát ako účastník sporu sa môže nechať zastúpiť.
Neodpovedal však už na ďalší argument žalovanej, že správca bol ustanovený na vykonávanie práve

tejto časti – t.j. na vymáhanie pohľadávok, za ktoré v konkurze inkasuje odmenu, ktorá mu bude
vyplatená z rozvrhu z výťažku, no napriek tomu sa nechal v spore zastúpiť, čo je podľa jej názoru
nehospodárne a v rozpore s dobrými mravmi a čl. 38 Charty základných práv EÚ. V danom prípade totiž
správca predstavuje zástupcu pôvodného veriteľa. V tejto súvislosti odvolateľka citovala z uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo 5/2011 zo dňa 18.01.2012, z ktorého vyplýva,

že rozhodnutie súdu, aby ten, kto v konaní napokon uspel, znášal svoje náklady, sa bude javiť
spravodlivým predovšetkým vzhľadom na existenciu okolností súvisiacich so stavom pred začatím
sporu,sosprávanímsaúčastníkovvpriebehusporu,sokolnosťamiuplatnenianárokuapod.Vsúdenom
spore nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalobcovi odôvodňuje aj finančná situácia žalovanej,
ktorú okresný súd síce zohľadnil pokiaľ ide o splácanie priznanej sumy s príslušenstvom

v splátkach, no už naň neprihliadol vo vzťahu rozhodnutiu o náhrade trov konania.

25. K odvolaniu žalovanej sa v podaní zo dňa 05.09.2024 vyjadril subjekt, ktorý nie je stranou tohto sporu
– Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská časť
Ružinov, IČO: 51 179 172, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Súčasne

(označujúc sa za žalobcu) si uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
26. Opravný prostriedok žalovanej označil za nedôvodný a účelový, v snahe vyhnúť sa úhrade dlžnej
čiastky. Akcentoval, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, náležite odôvodnený a jeho
odôvodnenie vychádza zo správneho skutkového a právneho základu.
27. Zdôraznil, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu bola zmluvná pokuta dojednaná v súlade

so zákonom, ktorá v čl. IX. ods. 2 doslovne kopíruje ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. Okrem toho samotný Občiansky zákonník nezakazuje dojednanie zmluvnej pokuty a dojednanie
o zmluvnej pokute sa nenachádza ani vo výpočte neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré upravuje
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. S poukazom na ust. § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
ako aj ustanovenia uvedené vyššie, je teda zrejmé, že zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi zmluvy

dojednaná písomne (čl. IX. ods. 1, 2 a 4 zmluvy) a jej výška bola určená (čl. IX. ods. 1, 2 a 4 zmluvy).
Dojednanie zmluvnej pokuty je tak v plnom súlade s Občianskym zákonníkom, keďže táto je vymedzená
presnou výškou. Okrem toho Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 3Asan/5/2017 zo
dňa 30.05.2018 judikoval, že dojednanie zmluvnej pokuty
vo formulárových a spotrebiteľských zmluvách je prípustné. Vychádzajúc z ust. § 53 ods. 1 a 4

Občianskeho zákonníka a citovanú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je zrejmé, že
zmluvnú pokutu je možné v spotrebiteľskej zmluve dojednať, táto (výška zmluvnej pokuty) však nesmie
byť neprimeraná. O tom, že zmluvná pokuta je v zmluvnej dokumentácii žalobcu primeraná, svedčí
aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/70/2019-207 zo dňa 14.11.2019, ktorý
konštatoval, že dojednanie zmluvnej pokuty

v zmluvnej dokumentácii žalobcu je primerané, súladné s príslušnými právnymi predpismi
a nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

28. Pokiaľ žalobca vo vyjadrení k odporu predložil listinné dôkazy ohľadne skúmania žalovanej, nejedná
sa o neprípustnú zmenu žaloby, pretože tým nedošlo k rozšíreniu uplatňovaného práva a žalobca si ani

neuplatnil iné právo, ani nešlo o podstatnú zmenu alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe (§ 140 ods. 1 a 2 CSP). Vo vzťahu k rozdielnym sumám príjmov a výdavkov uviedol, že
žalovaná v žiadosti uviedla priemerný mesačný zárobok vo výške 555,55 Eur, avšak žalobca posúdil
všetky listinné dôkazy žalovanej pripojené k žiadosti, a to konkrétne potvrdenie o príjme žalovanej,z ktorého je zrejmé, že jej priemerný mesačný príjem za posledné tri mesiace predstavuje sumu
542,34 Eur. Vo vzťahu k výdavkom žalobca pripočítal k sume životného minima žalovanej a jednej
vyživovanej osoby súčet mesačných výdavkov a na splácanie úverov, čo predstavuje sumu 357,51

Eur. Z týchto všetkých žalobcom vyhodnotených skutočností vyplynul preukázaný záver, že žalovaná
v čase posudzovania žiadosti pravidelne disponovala voľnými zdrojmi vo výške 184,85 Eur
mesačne, čo jej umožňuje splácať dohodnutú mesačnú splátku úveru vo výške 134,48 Eur. Aj
Krajský súd v Žiline v uznesení č. k. 8CoCsp/51/2022-240 zo dňa 28.04.2024 konštatoval, že žalobca
zisťoval výdavky žalovanej ako žiadateľa o úver, hoci mal tieto bližšie zisťovať, ktoré porušenie odbornej

starostlivosti zo strany žalobcu však odvolací súd na rozdiel od okresného súdu považuje za menej
závažné. Zákon hrubé porušenie odbornej starostlivosti majúcej za následok, že úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov vymedzuje tým, že je bez akýchkoľvek údajov o výdavkoch. V danej veci sa
nedá konštatovať, že by neboli žalovanou uvedené a dokladované žiadne výdavky.
29. K ďalšej odvolacej námietke žalovanej označený subjekt akcentoval, že súd má právo, a nie
povinnosť povoliť žalovanej splácať priznanú sumu s príslušenstvom. Finančná situácia žalovanej však

nemôže byť na ťarchu žalobcu. Zdôraznil, že pôvodná splátka úveru bola v zmluve dohodnutá vo výške
134,48Eur.Vprípade,žebysúdpovolilžalovanejsplácaťpriznanýnárokvsplátkachvovýške25,00Eur,
by tak žalovaná predmetný úver, resp. len istinu, zmluvné úroky a zmluvnú pokutu splácala minimálne
15 rokov, čo by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Aj keď v danom prípade došlo k zosplatneniu
úveru v dôsledku vyhlásenia konkurzu na žalobcu, žalovaná naplnila už podmienky na zosplatnenie

úveru žalobcom oveľa skôr (v zmysle § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov), konkrétne pri splácaní v poradí jedenástej splátky splatnej dňa 28.03.2018, pri
ktorej sa dostala do omeškania so splácaním o viac ako 3 mesiace a žalobca toto svoje právo nevyužil
a naďalej poskytol žalovanej možnosť splácať svoj záväzok v zmysle pôvodných zmluvných dojednaní.

30. Dňa 22.08.2024 podal žalobca v tomto spore návrh na vstup nového žalobcu do
konania s jeho súčasným súhlasom so vstupom do konania v zmysle ust. § 80 CSP.
31. Tento svoj procesný návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 30.01.2024 bola medzi spoločnosťou
Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov,
Slovenská republika, IČO: 50 052 560, registrovanú v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava

III, oddiel Sa, vložka č. 6261/B ako postupcom
a spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s., so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká
republika, IČO: 24 316 717, registrovanou v Obchodnom registri Krajského súdu
v Brne, oddiel B, vložka 8086 ako postupníkom, uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, v zmysle
ktorej prechádzajú na spoločnosť IFIS investiční fond, a.s. všetky práva

a povinnosti, vrátane pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených.
32. Dňa 01.03.2024 bola medzi spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s. ako postupcom
a spoločnosťou AKM Collectors s.r.o., so sídlom J. Cígera-Hronského 1634/10, 031 02 Bratislava -
mestská časť Nové Mesto, IČO: 55 479 103, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu
Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 169899/B ako postupníkom, uzatvorená zmluva o postúpení

pohľadávok, v zmysle ktorej prechádzajú na spoločnosť AKM Collectors s.r.o. všetky práva a povinnosti,
vrátane pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojených.
33. Dňa 06.03.2024 bola medzi spoločnosťou AKM Collectors s.r.o. ako postupcom
a spoločnosťou Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 51 179 172, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava

III, oddiel Sro, vložka č. 123585/B, ako postupníkom, uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok, v
zmysle ktorej prechádzajú na spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o. všetky práva a povinnosti,
vrátane pohľadávok, ich príslušenstva
a všetkých práv s nimi spojenými. Súčasťou postúpenia pohľadávok je taktiež pohľadávka voči žalovanej
- A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., Slovenská republika, prejednávaná v

konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 46Csp/43/2023, ktorá vznikla na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, VS: 401976889. V dôsledku uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok sa
spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o. stala veriteľom vo vzťahu k pohľadávke, jej príslušenstvu,
ako aj ku všetkým právam s ňou spojenými. Zároveň spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o.
vyjadrila svoj súhlas so vstupom do konania vedeného pod sp. zn. 46Csp/43/2023 na strane žalobcu.

34. Prílohou tohto podania žalobcu je aj generálne plnomocenstvo, ktorým spoločnosť Silverside
Financial Services, s.r.o. splnomocnila splnomocneného zástupcu žalobcu - spoločnosť VIVID LEGAL,
s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, na zastupovanievo všetkých súdnych konaniach, a tiež vyššie označené zmluvy o postúpení pohľadávok, no bez ich
Prílohy č. 1, na ktoré všetky tri zmluvy o postúpení pohľadávok odkazujú.

35. O tomto procesnom návrhu žalobcu rozhodol odvolací súd uznesením sp. zn. 6CoCsp/14/2024 zo
dňa 25.09.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2024 tak, že návrhu žalobcu na
zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP nevyhovel.
36. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že postup žalobcu, ktorý svoj procesný návrh podľa § 80
ods. 1 CSP podal až v štádiu odvolacieho konania, považoval odvolací súd za zneužitie výkonu práva,

ktorého cieľom je síce dosiahnutie účelu a zmyslu sledovaného právnou normou, ale ktoré je v rozpore s
ustálenými dobrými mravmi vedené priamym úmyslom spôsobiť inej strane ujmu. Žalobca sa totiž snaží
uplatňovať v štádiu odvolacieho konania prostriedky procesného útoku, ktoré z vlastnej viny neuplatnil
v konaní pred súdom prvej inštancie a poukazuje na zmluvy o postúpení pohľadávok, v ktorých došlo
opakovane (t. j. zmluvou zo dňa 30.01.2024, následne zmluvou dňa 01.03.2024 a napokon zmluvou dňa
06.03.2024) k postúpeniu pohľadávky s príslušenstvom žalovanej aj v tomto spore. K týmto právnym

skutočnostiam došlo teda jednoznačne skôr, ako súd prvej inštancie dňa 15.04.2024 vyhlásil rozsudok
vo veci samej. Žalobca teda ako strana, ktorá má v civilnom sporovom konaní povinnosť pravdivo a
úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 CSP), si
túto povinnosť v štádiu prvoinštančného konania nesplnil, hoci vedel, že vo vzťahu k žalovanej istine s
príslušenstvom došlo k singulárnej sukcesii, (t.j. k jej zmluvnému prevodu na iný subjekt), v dôsledku

čoho už žalobca nie je v tomto spore aktívne vecne legitimovaný. Povinnosť riadneho vedenia
sporu je pritom všeobecne vyjadrená i v článku 8 Základných princípov CSP tak, že strany sporu sú
povinné vykonať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v súlade s princípom
hospodárnosti. Súčasne z článku 5 Základných princípov CSP vyplýva, že procesné úkony nesmú viesť
k prieťahom v konaní. Účelom a zmyslom takejto právnej úpravy je prispieť k rýchlosti konania,

zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
Zároveň zákonná koncentrácia konania je pre súd a strany sporu obligatórna (§ 154 CSP).
37. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie na súde prvej

inštancie končí (§ 154 CSP). Koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní totiž vychádza
z tzv. neúplného apelačného systému a procesné nástupníctvo (s výnimkou procesného nástupníctva,
s ktorým je spojená strata procesnej subjektivity) sa uplatní v prípade, ak právna skutočnosť, z ktorej
je možné vyvodiť prechod práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, nastala po rozhodnutí súdu prvej
inštancie, alebo takáto právna skutočnosť nastala v konaní na súde prvej inštancie, ale len vtedy, ak na

uplatnenie procesného nástupníctva nie je potrebné uvádzať nové skutočnosti
a dôkazy, a súčasne žalobca navrhol zmenu sporových strán predtým ako odvolací súd, rozhodol o
podanom odvolaní.
38. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na argumentáciu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v uznesení sp. zn. 5Sžo/44/2011 zo dňa 31.10.2011: „Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do

pozornostizásadu,ktoráplatilaužvrímskompráve,podľaktorej„vigilantibusiurascriptasunt“,t.j.„práva
patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou
a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva

bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové,
osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení.“
39. V posudzovanom prípade je teda zrejmé, že v priebehu prvoinštančného konania ešte pred
vyhlásením rozsudku vo veci samej nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod
práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Napriek tomu právny zástupca žalobcu, ktorý bol prítomný aj

na pojednávaní konanom dňa 15.04.2024, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku
a ktorý od 28.02.2024 disponoval predvolaním na toto pojednávanie, konajúcemu súdu singulárnu
sukcesiu, t. j. postúpenie žalovanej pohľadávky s príslušenstvom žalobcom na ďalšie subjekty
vôbec neoznámil a nepodal návrh na zmenu subjektu na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP. V
dôsledku toho súd prvej inštancie ďalej konal v spore so žalobcom.

40. Žalovaná vo svojej odvolacej replike zo dňa 23.10.2024 reagovala na vyššie uvedené vyjadrenie
k odvolaniu podané subjektom Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/
B, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 51 179 172, v ktorej zotrvala na svojejpredchádzajúcej argumentácii prezentovanej v štádiu prvoinštančného i odvolacieho konania.
Zdôraznila,ževpredmetnomvyjadrení„žalobca“uplatnilďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,vyjadrilsa
k jednotlivým sumám príjmov a výdavkov žalovanej, ktoré označila za neprípustné novoty v odvolacom

konaní, na ktoré odvolací súd nie je oprávnený prihliadať. Dodala, že nemôže byť pripísané na ťarchu
žalovanej, že veriteľ svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka neuplatnil. Zároveň prezentovala
názor,
ževdanomprípadeveriteľtotosvojeprávoaniuplatniťnemohol,atominimálnezdôvoduporušeniajeho
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou v zmysle § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

41. Dňa 14.02.2025 žalobca podal na Krajský súd v Žiline opätovný návrh na zmenu žalobcu. Žiadal,
aby odvolací súd vyhovel jeho návrhu, aby namiesto žalobcu UBC 2020, k. s., so sídlom
Tamaškovičova 2742/17, 917 01 Trnava, IČO: 53 151 135, sídlo kancelárie Zelinárska 6, 821 08
Bratislava, značka správcu: S 2009, správcu konkurznej podstaty úpadcu: Silverside a. s. v konkurze, so
sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, vstúpil do konania

nový žalobca – Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava –
mestská časť Ružinov, IČO: 51 179 172.
42. Tvrdil, že uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6CoCsp/14/2024 zo dňa 25.09.2024 znemožnilo
novému žalobcovi konať a uplatňovať svoje práva v súvislosti s vymáhaním žalovaného nároku, ktorý
nadobudol postúpením pohľadávky. Civilný sporový poriadok síce taxatívne neupravuje, čo presne sú

prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, avšak žalobcovi nie je zrejmé, z akého
ustanovenia, prípadne literatúry vyplýva, že by za prostriedok procesnej obrany či útoku bolo možné
považovať návrh
na vstup nového žalobcu do konania, a teda aplikovať ust. § 154 CSP. Uvedené má byť uplatnené
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V zmysle judikatúry „postúpeniu

pohľadávky nebráni ani to, že pohľadávka je predmetom neskončeného súdneho konania. Prípadné
obmedzenia musia v tomto smere vyplývať
zo zákona alebo rozhodnutia príslušného orgánu (R 41/2008). Rovnako tak platí,
že právoplatnosť rozsudku, podľa ktorého postúpená pohľadávka nebola v dobe postúpenia platná,
má účinky rozsúdenej veci nielen medzi pôvodnými stranami záväzku, ale i medzi dlžníkom a tým,

komu bola pohľadávka postúpená. Nezáleží preto na tom, že rozsudok v spore medzi pôvodnými
stranami záväzku nadobudol právoplatnosť až po postúpení pohľadávky. Rovnako nezáleží na tom,
kedy sa postupník dozvedel o uvedenom rozsudku“. (rozsudok NS ČSR sp. zn. RVI/338/31 zo dňa
04.03.1932). Z uvedených judikátov vyplýva, že právna prax predpokladá, že k postúpeniu pohľadávky
môže dôjsť v akomkoľvek štádiu súdneho konania. V praxi je bežné, že dochádza k využívaniu

inštitútu postúpenia pohľadávky, a to aj v prebiehajúcom súdnom či inom konaní. Bolo by predsa
nelogické, keby počas súdneho konania nebolo možné disponovať s pohľadávkami, ktoré sú predmetom
konania. Postúpením pohľadávky nadobúda veriteľ aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie, čo
vyplýva aj z ust. § 488 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka
upravuje povinnosť postupcu oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. V uvedenom prípade došlo

k oznámeniu o postúpení pohľadávky až dňa 01.07.2024. Samotný proces zasielania oznámení
o postúpení pohľadávok dlžníkom,
môže trvať aj niekoľko mesiacov, ako tomu bolo i v posudzovanom prípade. Preto je potrebné
na postúpenie pohľadávky potrebné nazerať komplexne a neodopierať tým strane sporu prístup
k spravodlivosti, resp. k spravodlivému súdnemu konaniu. V danej súvislosti žalobca poukázal na

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1ObdoV13/2005 zo dňa 27.04.2006, z ktorého
vyplýva, že pohľadávka nepochybne môže existovať bez ohľadu na to, či to deklaruje nejaké rozhodnutie
súdu alebo iného orgánu, ako aj bez ohľadu na to, či to dlžník uznáva alebo nie. Predsa záväzok
(záväzkový vzťah spravidla) nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale právo na plnenie (pohľadávka)
vzniká spravidla z právnych úkonov (§ 488, § 489 Občianskeho zákonníka), a to objektívne

asúdnerozhodnutieažnáslednedeklarujeexistenciu(alenezakladávznik)príslušnéhoprávnehoúkonu
a deklaruje už existujúcu povinnosť (napr. povinnosť zaplatiť) plniť, a to aj s príslušenstvom (úroky
sa prisudzujú nie odo dňa vydania súdneho rozhodnutia, ale odo dňa, keď je dlžník v omeškaní).
Pokiaľ je pohľadávka predmetom prebiehajúceho konania, má veriteľ záujem na čo jej najefektívnejšom
a najhospodárnejšom vymožení. S poukazom na vyššie uvedené nie je možné považovať návrh žalobcu

za návrh, ktorý je v rozpore s právnymi predpismi iba preto, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania
bola postúpená a postup žalobcu tak v žiadnom prípade nie je možné považovať za zneužitie výkonu
práva, práve naopak.43. K tomuto svojmu podaniu žalobca pripojil dve listiny - Oznámenie o postúpení Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere/pohľadávky obidve zo dňa 01.07.2024 adresované žalovanej, avšak bez
dokladu o ich doručení adresátovi.

44. V prvom z týchto oznámení žalobca a spoločnosť IFIS investiční fond, a. s., so sídlom Čechyňská
419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 24 316 717 oznámili žalovanej, že vzhľadom na
to, že spoločnosť Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava – mestská
časť Ružinov, Slovenská republika, IČO: 50 052 560, (ďalej len „Silverside“) evidovala
voči žalovanej pohľadávku, ktorá vznikla na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

VS: 401 976 889, uzatvorenej medzi žalovanou a spoločnosťou Silverside dňa 28.04.2017 (ďalej len
„Pohľadávka“) a spoločnosť Silverside, v mene ktorej koná správca, spoločnosť UBC 2020,
k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 53 151 135, zapísaná v Zozname
správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, značka správcu: 2009 (ďalej len
„UBC 2020“), a spoločnosť IFIS investiční fond, a. s., uzatvorili dňa 30.01.2024 Zmluvu
o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej je dohoda spoločnosti Silverside ako postupcu a spoločnosti

IFISakopostupníkaopostúpenípohľadávok,vrátanevšetkéhopríslušenstva avšetkýchprávspojených
s predmetnými pohľadávkami (ďalej len „Zmluva 1“). Zmluvou 1 došlo k postúpeniu
Pohľadávky na spoločnosť IFIS; dňa 01.03.2024 došlo k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení
pohľadávok, a to medzi spoločnosťou IFIS v postavení postupcu a spoločnosťou AKM Collectors s.r.o.,
so sídlom J. Cígera-Hronského 1634/10, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, Slovenská

republika, IČO: 55 479 103, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III oddiel:
Sro, vložka číslo: 169899/B (ďalej len „AKM Collectors“), v postavení postupníka (ďalej len „Zmluva 2“).
Zmluvou 2 došlo k postúpeniu Pohľadávky na spoločnosť AKM Collectors; v dôsledku uzavretia Zmluvy
1 a Zmluvy 2 sa spoločnosť AKM Collectors stala veriteľom vo vzťahu k pohľadávke, jej príslušenstvu,
ako aj ku všetkým právam s ňou spojenými.

45. Druhým z týchto oznámení spoločnosť AKM Collectors oznámila žalovanej, že
vzhľadom na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 01.03.2024 evidovala voči nej
pohľadávku, ktorá vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, VS: 401 976 889, uzatvorenej medzi
žalovanou a spoločnosťou Silverside dňa 28.04.2017 (ďalej len „Pohľadávka“) a dňa 06.03.2024 došlo
k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávok, a to medzi spoločnosťou AKM Collectors, v postavení

postupcu a spoločnosťou Silverside Financial services, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09
Bratislava - mestská časť Ružinov , Slovenská republika, IČO: 51 179 172, registrovanou v Obchodnom
registri Mestského súdu Bratislava III oddiel: Sro, vložka číslo: 123585/B (ďalej len „Silverside FS“) v
postavení postupníka (ďalej len „Zmluva“). Zmluvou došlo k postúpeniu pohľadávky na
spoločnosť Silverside FS. V dôsledku uzavretia Zmluvy sa spoločnosť Silverside FS stala veriteľom vo

vzťahu k pohľadávke, jej príslušenstvu, ako aj ku všetkým právam s ňou spojenými. Spoločnosť AKM
Collectors týmto žalovanej ako dlžníkovi oznámila, že odo dňa doručenia tohto oznámenia je povinná
splniť záväzok zaplatiť Pohľadávku spolu s príslušenstvom, prípadne jednotlivé splátky
výlučneplnenímspoločnostiSilversideFS.ÚhraduPohľadávkyajejpríslušenstva,prípadnejednotlivých
splátok má žalovaná uskutočniť v prospech bankového účtu spoločnosti Silverside FS vedeného v

E. F., G., číslo účtu IBAN: H. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 401 976 889. Vo všetkých iných
záležitostiach ohľadne predmetnej Pohľadávky má žalovaná kontaktovať výlučne spoločnosť Silverside
FS: na adrese pre doručovanie: B. X/X, F. - A. I. J. XXX XX, H. J..

46. Ďalšie podania strán sporu v štádiu odvolacieho konania neboli produkované.

47. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a na nariadenom pojednávaní, po zopakovanom a doplnenom
dokazovaní (§ 385 ods. 1 CSP) návrhu žalobcu zo dňa 14.02.2025 na zmenu žalobcu nevyhovel
a následne v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobu

v celom rozsahu zamietol.

48. Žalobca, žalovaná a ani jej splnomocnený zástupca sa na pojednávanie na odvolacom súde
nedostavili, doručenie mali riadne vykázané, lehotu na prípravu pojednávania mali zachovanú.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd prejednal a rozhodol vec v ich neprítomnosti.

49. Žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní prostredníctvom svojej splnomocnenej zástupkyne
navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Výslovne uviedol, že
jeho podanie zo dňa 14.02.2025 je opakovaný návrh na zmenu žalobcu v zmysle ust. § 80 CSP, naktorom trvá. Ďalej uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní len opakuje identickú argumentáciu, ako
už prezentovala počas celej fázy prvoinštančného konania, s ktorou sa súd prvej inštancie dôsledne
vysporiadal v napadnutom rozsudku. Odvolanie žalovanej preto žalobca považuje za nedôvodné,

účelovopodanéscieľomvyhnúťsasplácaniudlhu,ktorýmávočižalobcovi.Jednotlivéodvolaciedôvody
namietané žalovanou v jej opravnom prostriedku sú prezentované len citáciou zákonných ustanovení,
ich naplnenie však žalovaná nijako nešpecifikuje, iba rozsiahlo cituje časti odôvodnenia napadnutého
rozsudku, s ktorými nesúhlasí.

50. Následne odvolací súd postupom podľa § 295 CSP s použitím § 354 CSP doplnil dokazovanie na
pojednávaní, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 30.01.2024 medzi spoločnosťou Silverside
a.s. v konkurze ako postupcom a spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s. ako postupníkom (č. l. 205
– 210 spisu), Zmluvou zo dňa 01.03.2024, uzavretou medzi spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s.
a spoločnosťou AKM Collectors s.r.o. ako postupníkom (č. l. 190 – 204 spisu), Zmluvou zo dňa
06.03.2024, uzavretou medzi spoločnosťou AKM Collectors s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou

Silverside Financial Services, s.r.o. ako postupníkom (č. l. 185 – 189 spisu), Prílohou uvedených zmlúv
o postúpení pohľadávky predloženú žalobcom dňa 13.02.2025 (č. l. 253 spisu).

51.Predskončenímpojednávaniaodvolacísúdvsúladesust.§385CSPpoučilprítomnúsplnomocnenú
zástupkyňu žalobcu o možnosti aplikácie čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 3 ods. 1 a 2, čl. 5, čl. 8 Základných princípov

CSP, § 295 CSP, § 524 CSP a čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktoré doposiaľ v určitej časti
neboli súdom pri rozhodovaní v merite veci použité.

52. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu len zotrvala na svojej doterajšej argumentácii prezentovanej
v prvoinštančnom i odvolacom konaní a doplnila, že skutočnosť, že došlo k postúpeniu žalovanej

pohľadávky, ešte nebráni tomu, aby žalobca v súlade s ust. § 530 Občianskeho zákonníka túto
pohľadávku vymáhal v súdnom konaní v prospech nového postupníka.

53. Predovšetkým vo vzťahu k opätovnému návrhu žalobcu zo dňa 14.02.2025 na zmenu žalobcu
odvolací súd uvádza, že tento procesný návrh má rovnaký skutkový základ ako jeho pôvodný návrh

na zmenu žalobcu zo dňa 26.08.2024, pretože je odôvodnený opakovaným postúpením pohľadávky
s príslušenstvom, ktorá je predmetom tohto sporu, o čom predložil do spisu dôkazy - zmluvy o postúpení
pohľadávokpresnešpecifikovanévbodoch31.až34.odôvodneniatohtorozhodnutiaaknimvzťahujúcu
sa prílohu, preukazujúcu, že postúpená bola i pohľadávka žalobcu proti žalovanej zo zmluvy o úvere
č. (VS):401976889 zo dňa 28.04.2017. Keďže aktuálne žalobca predložil k svojmu procesnému návrhu

do spisu i oznámenia o postúpení pohľadávky, obidve zo dňa 01.07.2024 adresované
žalovanej, špecifikované v bodoch 43. až 45. odôvodnenia tohto rozhodnutia, odvolací súd v prvej vete
výroku tohto rozsudku opätovne rozhodoval o jeho návrhu na zmenu žalobcu zo dňa 14.02.2025.

54. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že dňa 27.02.2024 sudkyňa súdu prvej

inštancie K. A. A. B. nariadila vo veci termín pojednávania na deň 15.04.2024 a predvolanie naň prevzal
právny zástupca žalobcu dňa 28.02.2024 (č. l. 74 spisu). Dňa 13.03.2024 doručil žalobca Okresnému
súdu Žilina podanie označené ako Vyjadrenie k odporu a jeho prílohy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu
na č. l. 76 až 118 spisu. Dňa 12.04.2024 splnomocnený zástupca žalobcu poveril svojho advokátskeho
koncipienta A. L. K. na zastupovanie na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 15.04.2024

(č. l. 136 spisu). Zo zápisnice o súdnom pojednávaní konanom na Okresnom súde v Žilina
dňa 15.04.2024 vyplýva, že menovaný advokátsky koncipient bol na tomto pojednávaní, kedy došlo aj
k vyhláseniu napadnutého rozsudku, osobne prítomný (č.l. 137 - 141 spisu).

55. Odvolacie konanie v tejto sporovej veci začalo dňa 17.05.2024, kedy žalovaná prostredníctvom

svojho splnomocneného zástupcu podala proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15.04.2024 včas
odvolanie s účinkami uvedenými v § 367 ods. 1 CSP. Konanie vo veci samej nie je teda
doposiaľ právoplatne skončené.

56. Podľa § 80 ods. 1 CSP ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod

alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na
jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.57. Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu
alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne
účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované (§ 80 ods. 2 CSP).

58. Rozhodnutie súdu o zmene subjektov je v Civilnom sporovom poriadku koncipované tak, že súd
takémuto návrhu strany vyhovie, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v § 80 ods.
1 CSP, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Koncepcia zákonodarcu je teda taká,
že nedochádza k automatickému procesnému nástupníctvu, ale toto je nárokovateľné za predpokladu,
že kumulatívne nastanú nasledovné skutočnosti:

1/ zmenu strán navrhne oprávnený subjekt (žalobca),
2/ súhlasí s tým ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu (ak sa má nástupníctvo týkať strany žalovaného,
táto podmienka odpadá),
3/ preukáže sa, že došlo k právnej skutočnosti podľa § 80 ods. 1 CSP.

59. Podľa článku 5 CSP Základných princípov CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.

Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré
celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné
a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom
v konaní.

60. V danom prípade je zrejmé, že v priebehu prvoinštančného konania ešte
pred vyhlásením rozsudku vo veci samej nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo
prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Napriek tomu právny zástupca žalobcu, ktorý bol
prítomný aj na pojednávaní konanom dňa 15.04.2024, na ktorom došlo
k vyhláseniu napadnutého rozsudku a ktorý od 28.02.2024 disponoval predvolaním na toto

pojednávanie, konajúcemu súdu singulárnu sukcesiu, t. j. postúpenie žalovanej pohľadávky
s príslušenstvom žalobcom na ďalšie subjekty vôbec neoznámil a nepodal návrh na zmenu subjektu
na strane žalobcu podľa § 80 ods. 1 a 2 CSP. V dôsledku toho súd prvej inštancie ďalej konal v spore
so žalobcom.

61. Odvolací súd poukazuje na argumentáciu uvedenú v odôvodnení uznesenia Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 6CoCsp/14/2024 zo dňa 25.09.2024 (citovanú v bodoch 36. až 39. odôvodnenia tohto rozsudku),
ktorou odôvodňuje i svoje aktuálne rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu žalobcu zo dňa 14.02.2025.

62. Súčasne krajský súd uvádza, že žalobca vo svojom procesnom podaní účelovo tvrdí, že v uznesení

sp. zn. 6CoCsp/14/2024 zo dňa 25.09.2024 odvolací súd argumentoval tým,
že procesný návrh žalobcu podľa § 80 ods. 1 CSP je prostriedkom procesného útoku. Zrejme však
pozornosti žalobcu uniklo, že z ust. § 149 CSP vyplýva, že medzi prostriedky procesného útoku o.i.
patria skutkové tvrdenia a návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré podliehajú zákonnej koncentrácii konania
v zmysle ust. § 154 CSP. Práve na tom bola založená relevantná argumentácia odvolacieho súdu pri

rozhodovaní o obidvoch o návrhoch žalobcu na zmenu žalobcu v tomto odvolacom konaní.

63. Odvolací súd pritom nespochybňuje, že pohľadávka voči žalovanej môže nepochybne existovať bez
ohľadu na to, či to deklaruje súdne rozhodnutie, a tiež bez ohľadu na to, či to žalovaná uznáva alebo
nie. Otázne však ostáva, ako sa žalobca bez právoplatného súdneho rozhodnutia domôže jej splnenia

od žalovanej, ktorá mu ju doposiaľ dobrovoľne nezaplatila.

64. Zároveň odvolací súd dodáva, že aj v štádiu odvolacieho konania neraz nastane právna skutočnosť,
s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná a žalobca navrhne,
aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva

alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. V takom prípade odvolací súd takémuto procesnému
návrhu žalobcu vyhovie, ak sú splnené podmienky uvedené v ust. § 80 ods. 2 CSP, t. j. ak sa preukáže,
že po začatí odvolacieho konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým
súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Ak ale chce byť žalobca v spore úspešný,
jeho povinnosťou je riadne a včas uplatňovať v jeho priebehu prostriedky procesného útoku. Odvolací

súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že postúpeniu pohľadávky nebráni ani to, že pohľadávka
je predmetom neskončeného súdneho konania. Aj sám žalobca však vo svojom podaní zdôraznil, že
prípadné obmedzenia v tomto smere musia vyplývať zo zákona alebo z rozhodnutia príslušného orgánu.
Takýmto zákonným obmedzením je práve ust. § 366 CSP, ktoré definuje novoty v odvolacom konanía výslovne určuje prípady, kedy môžu byť prostriedky procesného útoku (v danom prípade zmluvy
o postúpení pohľadávky voči žalovanej) alebo prostriedky procesnej obrany uplatnené v odvolacom
konaní ako novoty, ak tieto neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie. Je pritom zrejmé, že

na posudzovaný prípad ust. § 366 CSP nedopadá a žalobca to v tomto spore ani netvrdil.

65. Možno teda zhrnúť, že v prípade, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť,
z ktorej je možné vyvodiť prechod práv a povinností, o ktoré v konaní ide, pred rozhodnutím súdu prvej
inštancie žalobca má možnosť podať procesný návrh na zmenu podľa § 80 ods. 1 CSP najneskôr do

vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie na súde prvej inštancie končí. Civilný sporový poriadok
totiž v ust. § 80 ods. 2 na uplatnenie procesného nástupníctva vyžaduje, aby žalobca takúto novú
skutočnosť (napr. singulárnu sukcesiu) v konaní preukázal, t. j. produkoval v tomto smere nové dôkazy.
Opomenutie žalobcu (hoc aj zavinením
z nedbanlivosti) podať včas, t.j. najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie na súde
prvej inštancie končí, návrh podľa § 80 ods. 1 CSP má svoje procesné dôsledky v podobe straty

možnosti vykonať tento procesný úkon v štádiu odvolacieho konania. Aj na tento procesný úkon
totiž dopadá zákonná koncentrácia konania v zmysle ust. § 154 CSP, je pre súd a strany sporu záväzná.

66. Vo vzťahu k dvom oznámeniam o postúpení Zmluvy o spotrebiteľskom úvere/ pohľadávky, obidvom
zo dňa 01.07.2024 adresovaným žalovanej, špecifikovaným v bodoch 43. až 45. odôvodnenia tohto

rozhodnutia odvolací súd uvádza, že ani tieto listinné dôkazy nemohli ovplyvniť jeho rozhodnutie
o druhom návrhu na zmenu žalobcu, keďže žalobca
do spisu nepredložil relevantný doklad (doručenku), ktorým by preukázal, že sa tieto zásielky dostali do
dispozičnej sféry jej adresáta, t.j. žalovanej.

67. S prihliadnutím na vyššie popísané individuálne okolnosti tohto sporu a právnu argumentáciu
odvolací súd návrhu žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu zo dňa 14.02.2025 podľa § 80 ods.
1 a 2 CSP nevyhovel.

68. Vo vzťahu k meritu veci odvolací súd uvádza nasledovné:

69. Odvolateľka v tomto spore okrem iných uplatnila aj odvolací dôvod v zmysle ust.
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

70. Súčasne preskúmavanie vecnej legitimácie, či už z aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo
dňa 29.06.2010). Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že žiaden z účastníkov
konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010).

71. Vecná legitimácia vyjadruje v postavení účastníka konania (teda strany sporu) v hmotnoprávnom
vzťahu (niekedy aj procesno-právnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo
neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má
pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa

na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne
so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca
za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo

214/2011 zo dňa 18.01.2012).

72. Zároveň z článku 2 ods. 1 CSP Základných princípov CSP vyplýva, že ochrana ohrozených alebo
porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor

bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej
ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude
rozhodnutý spravodlivo (článok 2 ods. 2 Základných princípov CSP). Strany sporu sú pritom povinnéoznačiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi v súlade
s princípom hospodárnosti konania (čl. 8 Základných princípov CSP).

73. Z článku 6 ods. 1 Základných princípov CSP tiež vyplýva, že strany sporu majú v konaní
rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu
strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

74. Podľa článku 5 CSP Základných princípov CSP zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré
celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

75. V posudzovanom prípade žalobca vo svojej žalobe tvrdil, že dňa 28.04.2017 spoločnosť Silverside,

a.s. ako veriteľ uzatvorila so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom
úvere číslo (variabilný symbol) 401976889, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanej spotrebiteľský
úver v celkovej sume 5.000,00 Eur, ktorý mu mala žalovaná splatiť v 60 mesačných splátkach po 134,48
Eur. RPMN bola v zmluve určená na 22,78 %, priemerná hodnota RPMN bola 15,12 % a ročná úroková
sadzba činila 22,78 %, odplata 20,72 %. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 28.04.2022, prvá

splátka splatná 28.05.2017, splatnosť splátok je 28. dňa v mesiaci. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ
zaplatiť predstavoval sumu 8.068,80 Eur.
76. Podľa platobnej disciplíny k zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaná zaplatila žalobcovi titulom
poskytnutého úveru celkom sumu 4.486,24 Eur, ktoré tvrdenie žalovaná v priebehu konania nenamietala
ani nespochybnila. Z prehľadu úhrad a splátok jednoznačne vyplýva, že žalovaná pravidelne v plnej

výške uhrádzala splátky do 13.03.2018, od splátky splatnej v mesiaci 04/2018 neuhrádzala splátky ani
pravidelne ani v plnej výške.
77. Upomienkou č. 1 zo dňa 04.04.2018 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na mesačnej
splátke splatnej dňa 28.03.2018 vo výške 134,48 Eur a vyzval ju na úhradu celkovej sumy 137,48
Eur do troch dní od doručenia upomienky. Žalovaná upomienku prevzala dňa 09.04.2018, no svoj dlh

neuhradila. Poslednou výzvou zo dňa 02.05.2018 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku na
mesačných splátkach v celkovej výške 268,96 Eur a náhrade nákladov za listové upomienky v sume
19,00 Eur s poučením o tom, že ak bude žalovaná v omeškaní s úhradou viac ako tri mesiace,
môže žalobca pristúpiť k zosplatneniu celého úveru. Túto výzvu žalovaná prevzala dňa
07.05.2018, avšak dlh žalobcovi neuhradila.

78. Následne bol na majetok úpadcu - spoločnosti Silverside, a.s. uznesením Okresného súdu Bratislava
I sp. zn. 31K/25/2022 zo dňa 22.09.2022, zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 dňa
29.09.2022, vyhlásený konkurz. Dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č.
85/2023 pod číslom K024068 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/25/2022
zo dňa 24.04.2023, ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku II. rozhodol o tom, že do funkcie správcu

ustanovuje spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, číslo
správcu: 2009. Žalobca je teda je správcom konkurznej podstaty úpadcu - spoločnosti Silverside, a.
s. v konkurze.
79. V zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii došlo
k zverejneniu uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku dňa 29.09.2022, t.j. nasledujúcim

dňom t.j. k 30.09.2022 nastali ex lege účinky zosplatnenia predmetného spotrebiteľského úveru.
Z uvedeného dôvodu súd v tomto spore neskúmal splnenie podmienok pre zosplatnenie poskytnutého
spotrebiteľského úveru v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
80. Ďalej žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná sa predmetnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazala
uhradiť mu celkom sumu 8.068,80 Eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 5.000,00 Eur a celkových

nákladov spojených s týmto úverom vo výške 3.068,80 Eur. Žalovaná však zaplatila žalobcovi iba sumu
4.486,24 Eur. Z uvedeného dôvodu si žalobca voči nej uplatňoval v tomto spore sumu 2.904,24 Eur a
vyčíslené zmluvné úroky vo výške 799,56 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 602,79 Eur a zákonné úroky
z omeškania
z jednotlivých súm splátok splatných od 29.08.2020 do 29.04.2022.

81. Následne žalobca až v štádiu odvolacieho konania podal dvakrát (v dňoch 26.08.2024 a 14.02.2025)
návrh na zmenu žalobcu v zmysle ust. § 80 ods. 1 CSP, v ktorých navrhol vstup nového žalobcu
(Silverside Financial services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časťRužinov, IČO: 51 179 172) do konania, ktorý so vstupom do konania v zmysle ust. § 80
CSP vyslovil súhlas. Tieto svoje procesné návrhy žalobca odôvodnil tým, že dňa 30.01.2024 bola medzi
spoločnosťou Silverside, a. s. v konkurze, so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská

časť Ružinov, Slovenská republika, IČO: 50 052 560, registrovanú v Obchodnom registri Mestského
súdu Bratislava III, oddiel Sa, vložka č. 6261/B ako postupcom a spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s.,
so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 24 316 717, registrovanou
v Obchodnom registri Krajského súdu v Brne, oddiel B, vložka 8086 ako postupníkom, uzatvorená
zmluva o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej prechádzajú na spoločnosť IFIS investiční fond, a.s.

všetky práva a povinnosti, vrátane pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi
spojenými. Následne dňa 01.03.2024 bola medzi spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s. ako postupcom
a spoločnosťou AKM Collectors s.r.o., so sídlom J. Cígera-Hronského 1634/10, 031 02 Bratislava -
mestská časť Nové Mesto, IČO: 55 479 103, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu
Bratislava III, oddiel: Sro, vložka č. 169899/B ako postupníkom, uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej prechádzajú na spoločnosť AKM Collectors s.r.o. všetky práva

a povinnosti, vrátane pohľadávok, ich príslušenstva a všetkých práv s nimi spojenými. A napokon dňa
06.03.2024 bola medzi spoločnosťou AKM Collectors s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou Silverside
Financial services, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
51 179 172, registrovanou v Obchodnom registri Mestského súdu Bratislava III, oddiel Sro, vložka č.
123585/B, ako postupníkom, uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej prechádzajú

na spoločnosť Silverside Financial services, s.r.o. všetky práva a povinnosti, vrátane pohľadávok, ich
príslušenstva a všetkých práv s nimi spojenými. Žalobca tvrdil a preukázal, že súčasťou postúpenia
pohľadávok bola aj pohľadávka voči žalovanej - A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., H. J., prejednávaná v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod
sp. zn. 46Csp/43/2023, ktorá vznikla na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, VS:

401976889. V dôsledku uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok sa spoločnosť Silverside Financial
services, s.r.o. stala veriteľom vo vzťahu k pohľadávke, jej príslušenstvu, ako aj ku všetkým
právam s ňou spojenými.

82. Odvolacie konanie v tejto sporovej veci začalo dňa 17.05.2024, kedy žalovaná prostredníctvom

svojho splnomocneného zástupcu podala proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 15.04.2024 včas
odvolanie s účinkami uvedenými v § 367 ods. 1 CSP. Konanie vo veci samej nie je teda
doposiaľ právoplatne skončené, pričom odvolací súd obidvom návrhom na zmenu žalobcu nevyhovel
z dôvodov uvedených vyššie.

83. Z článku 3 ods. 1 CSP Základných princípov CSP vyplýva, že každé ustanovenie tohto zákona je
potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť
pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu
pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi

chránené.

84. Podľa článku 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (pôvodný článok 249 ZES) Na účely
výkonuprávomocíÚnieinštitúcieprijímajúnariadenia,smernice,rozhodnutia,odporúčaniaastanoviská.
Nariadenie má všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo uplatniteľné vo všetkých

členských štátoch. Smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na
výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.
Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie, ktoré označuje tých, ktorým je určené, je
záväzné len pre nich. Odporúčania a stanoviská nie sú záväzné.

85. Zaobstarávanie a vykonávanie dôkazov v prospech spotrebiteľa ex officio je podrobne rozpracované
v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie, ktorý vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôraznil, že
s cieľom zabezpečiť úroveň ochrany, ktorú chce smernica 93/13/EHS dosiahnuť, nerovný vzťah medzi
spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný jedine pozitívnym zásahom, vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy (napr. rozhodnutie vo veci C-137/08 VB Pénzűgyi Lízyng, Zrt.

Bod 47.; vo veci C-618/10 Banco Espa??ňol de Crédito, bod 40.; vol veci C-472/11 Banif Plus Bank Zrt,
bod 20.). Vyjadrením tejto ochrany je práve ust. § 295 CSP, z ktorého vyplýva, že v spotrebiteľskom
spore, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.86. S prihliadnutím na spotrebiteľský charakter tohto sporu, odvolací súd v súlade s ust. § 295
CSP s použitím § 384 CSP vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi – zmluvami o postúpení pohľadávky

voči žalovanej zo dňa 30.01.2024 medzi spoločnosťou Silverside, a.s. v konkurze ako postupcom
a spoločnosťou IFIS investiční fond, a.s. ako postupníkom, ako aj zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 01.03.2024 medzi spoločnosťou IFIS, investiční fond, a.s. ako postupcom a spoločnosťou AKM
Collectors s.r.o. ako postupníkom a tiež zmluvou o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou AKM
Collectors s.r.o. a spoločnosťou Silverside Financial services, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 06.03.2024.

Súčasnesámžalobcavodvolacomkonanítvrdil,žežalovanúpohľadávkupostúpiltak,akobolouvedené
vyššie a tieto jeho skutkové tvrdenia žalovaná výslovne nepoprela, a preto ich odvolací súd v súlade
s ust. § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné.
87. Žiada sa dodať, že ust. § 530 ods. 1 Občianskeho zákonníka umožňuje, aby sa účastníci
zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli, že postupca bude postúpenú pohľadávku vymáhať sám
vo svojom mene na účet postupníka. Po oznámení alebo preukázaní postúpenia dlžníkovi môže

postupca pohľadávku vymáhať, len ak ju nevymáha postupník a ak postupca preukáže dlžníkovi
súhlas postupníka s vymáhaním. Takáto dohoda zakladá aktívnu legitimáciu postupcu na akékoľvek
vymáhanie pohľadávky. Žalobca však v tomto spore nepreukázal existenciu dohody uzavretej medzi
postupcom a postupníkom, ktorá by ho oprávňovala vymáhať postúpenú pohľadávku vo svojom mene
na účet postupníka (bližšie neoznačeného). Navyše, jedná sa o neprípustnú novotu prezentovanú až

v záverečnom štádiu odvolacieho pojednávania, a teda v zásade platí, že pôvodný veriteľ (postupca,
t. j. v danom prípade žalobca) stratil hmotnoprávnu aj procesnú legitimáciu na vymáhanie postúpenej
pohľadávky, a to okamihom uzavretia zmluvy o jej postúpení 30.01.2024. Dokonca nie je významné
ani to, či vo vzťahu k dlžníkovi splnil/nesplnil notifikačnú povinnosť. Túto argumentáciu prezentovala
splnomocnená zástupkyňa žalobcu až v závere pojednávania odvolacieho súdu, keď jej na základe

vykonanéhodokazovaniabolozrejmé,žežalobcanemôžebyťvtomtosporeúspešný,apretojuodvolací
súd vyhodnotil ako účelovú.
88. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žalovaná vo svojom opravnom prostriedku nemohla
uplatniť nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore ako prostriedok procesnej obrany, a to
ani v podobe novoty (§ 366 CSP), keďže o tejto skutočnosti sa dozvedela až dňa 03.10.2024, kedy jej

odvolací súd doručil uznesenie sp. zn. 6CoCsp/14/2024 zo dňa 25. septembra 2024, ktorým návrhu
žalobcu zo dňa 26.08.2024, aby namiesto žalobcu UBC 2020, k.s. vstúpil nový žalobca – Silverside
Financialservices,s.r.o.,nevyhovel.Bolobyvšakvrozporesprincípmimateriálnehoprávnehoštátu,aby
procesný predpis bránil súdu v nastolení spravodlivosti v podobe vydania meritórneho rozhodnutia za
účelom ochrany ohrozených alebo porušených subjektívnych práv účastníka žalovanej. Súd musí nielen

rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať k spravodlivému výsledku. Právo musí
byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom právnych predpisov, ktoré sú mechanicky
a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou
normou (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. I. ÚS
192/2015).

89. S poukazom na uvedené výsledky dokazovania a vyššie uvedenú argumentáciu a princíp
hospodárnosti konania sa krajský súd už nezaoberal ďalšími odvolacími námietkami žalovanej
prezentovanými v jej opravnom prostriedku.
90. Z dôvodu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť aj
o trovách prvoinštančného i odvolacieho konania, o ktorých krajský súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1

CSP, § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá bola v tomto spore úspešná,
priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % voči žalobcovi, ktorý v spore úspech nemal.
O výške náhrady trov tohto konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 1 CSP).
91. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti /Exekučný poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).