Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 8C/104/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124212072
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bartová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124212072.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/104/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Danou Bartovou v spore žalobcu: Okresné stavebné bytové družstvo,
so sídlom Dlhá č. 4, 950 50 Nitra, IČO: 36 526 029, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXXX/XX, XXX XX E., o náhradu škody 150 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

8C/104/2024

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,65 % ročne
zo sumy 150 eur od 20.11.2024 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

8C/104/2024

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2024 sa žalobca ako správca bytového domu v mene
a na účet vlastníkov bytov domáhal voči žalovanému náhrady škody vo výške 150 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,65 % ročne z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom bytu č. XX bytového domu vo vchode č.o. XX vo E.. Žalovaný
dňa XX.XX.XXXX pri sťahovaní nábytku poškodil osobný výťah v uvedenom bytovom dome tým, že
neoprávnene a neodborne zasahoval do mechanizmu výťahu. Žalovaný vtesnal do výťahu nadrozmernú

pohovku, ktorú sa mu následne nedarilo vyniesť von z výťahu, a preto úmyselne odmontoval dvere
výťahu. Po vynesení pohovky dvere opäť namontoval naspäť, avšak rameno mechanizmu spínača na
dverách opačne. Do mechanizmu zasahoval aj napriek predchádzajúcemu telefonickému upozorneniu
zástupcu vlastníkov bytov. V dôsledku poškodenia dverí bol výťah asi tri hodiny nefunkčný. Poukázal,
že výťah je v zmysle vyhlášky MPSVaR SR č. 508/2009 Z.z. vyhradeným technickým zariadením.
Náklady na opravu výťahu predstavujúce uplatnenú škodu boli uhradené servisnej firme vo výške 150
eur z prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu. Žalobca vyzval žalovaného na

úhradu sumy 150 eur, na čo žalovaný v písomnej odpovedi uznal použitie výťahu na sťahovanie s tým,
že výťah nepoškodil úmyselne a škodu neuhradil. Podanie žaloby odsúhlasili vlastníci bytov na schôdzi
vlastníkov bytov konanej dňa 20.10.2024.2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal uplatnený nárok z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimáciežalobcu,keďpodľažalovanéhonebolopreukázané,žežalobcadisponujeriadnymmandátom
v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.. Ďalej namietal nedostatok riadneho schválenia podania žaloby na

schôdzi vlastníkov bytov, nakoľko žalovaný nebol o konaní schôdze dňa XX.XX.XXXX vôbec písomne
oboznámený, ani o tom, že sa bude preberať táto skutočnosť, a tým pádom sa nemohol pred vlastníkmi
obhájiť. Toto hlasovanie je neobjektívne a neplatné. K samotnému nároku na náhradu škody namietal,
že žalobca nepreukázal, že škoda vo výške 150 eur skutočne vznikla, ani že existuje príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného a vznikom škody. Potvrdil, že dňa XX.XX.XXXX vynášal výťahom pohovku

naposlednéposchodie.Privyťahovanípohovkyzvýťahuzistili,žesanedajúdostatočneotvoriťvnútorné
dvere výťahu, preto telefonicky kontaktoval zástupcu vlastníkov bytov (domovník), ktorý sa vyjadril, že
nemá čas a máme si pomôcť sami. Nakoniec po hodine sa im podarilo pohovku vyniesť von z výťahu na
základe rozbalenia ochranných prvkov pohovky (kartón a ochranná fólia). V tom čase prišiel domovník.
Žalovaný poprel, že demontoval dvere výťahu. Výťah mohol byť už poškodený pred nástupom doň.
Im sa dali na prízemí vnútorné dvere zavrieť bez problémov a pohovka svojou hmotnosťou (50 kg)

a veľkosťou nepresiahla nosnosť výťahu. Domovník na mieste povedal, že zavolá opravára výťahov.
S domovníkom sa dohodli, že ak nastala nejaká škoda, tak sa to zaplatí z fondu opráv, kde už štyri roky
prispieva po 19,17 eura, čo predstavuje viac ako 900 eur. Žalovaný uviedol, že odkedy sa nasťahoval,
nemá s domovníkom dobré vzťahy. Od doby, kedy bol výťah renovovaný cca tri roky dozadu, je tento
výťah v zlom technickom stave a každú chvíľu sa kazí a bol opravovaný nespočetne veľa krát. K podaniu

pripojil fotky vnútorných výťahových dverí a fotky preukazujúce, že aj ďalší susedia prepravujú vo výťahu
ťažký stavebný materiál.

3. Žalobca v replike uviedol, že aktívna vecná legitimácia vyplýva priamo z § 9 ods. 8 písm. b)
zákona č. 182/1993 Z.z., k podaniu žaloby nepotrebuje žalobca žiaden iný mandát. Ďalej uviedol, že

zákon nevyžaduje, aby podanie žaloby voči vlastníkovi bytu bolo odsúhlasené nadpolovičnou väčšinou
všetkých vlastníkov bytov. Správca bytového domu je v súlade s § 8b ods. 1 písm. c) zákona č.
182/1993 Z.z. povinný zastupovať vlastníkov pri vymáhaní škody a v súlade s § 9 ods. 7 uvedeného
zákona koná v mene a na účet vlastníkov bytov. Oznámenie o konaní schôdze sa doručuje vlastníkom
dvoma spôsobmi, a to mailom, ak má vlastník o takomto spôsobe uzatvorenú písomnú dohodu

alebo vhodením písomného oznámenia o konaní schôdze do schránky za prítomnosti dvoch svedkov,
pričom doložil ako dôkaz prezenčnú listinu z odovzdávania obálok. K škode uviedol, že jej výšku
preukázal faktúrou a výpisom fondu opráv za tok 2024. Príčinou vzniku škody bolo konanie žalovaného,
ktorý neoprávnene a neodborne zasahoval do mechanizmu výťahu, čím spôsobil jeho poškodenie.
Ďalej uviedol, že príspevky, ktoré vlastník bytu uhrádza do fondu prevádzky, údržby a opráv, nepatria

vlastníkovi bytu, ale patria všetkým vlastníkom v dome. Poprel tvrdenie žalovaného o zlom technickom
stave výťahu. Výťah je pravidelne mesačne kontrolovaný, pravidelne mesačne sa vykonávajú paušálne
práce na zabezpečenie prevádzkyschopnosti. Okrem toho sa pravidelne vykonávajú odborné prehliadky
a medziobdobné prehliadky tak, ako to vyplýva predovšetkým z vyhl. č. 508/2009 Z.z. Žalobca predložil
kópiu protokolu o odbornej prehliadke výťahu vykonanej dňa 31.05.2024, teda deň pred vznikom

škodovej udalosti, z ktorej vyplýva, že výťah je prevádzkyschopný.

4. Žalovaný v duplike k zápisnici o doručovaní oznámenia o konaní schôdze uviedol, že toto
nepreukazuje, že mu bolo doručené. Na schôdzi bolo 23 vlastníkov, nebola dosiahnutá nadpolovičná
väčšina na schválenie bodov schôdze, čo znamená, že hlasovanie je neplatné. Žalobca nemôže tvrdiť,

že on poškodil výťah, keď je stále v rovnakom stave ako predtým, ani nevie dokázať, že pred nástupom
do výťahu nebol už tento poškodený. Z fotografií, ktoré predložil, vidno, že stále chýbajú ďalšie súčiastky
ako sú skutky a tým pádom nie je výťah v dobrom technickom stave a na základe tejto skutočnosti dal
domovník zavolať servis a opravovať výťah. Výťah patrí medzi spoločné zariadenia a on nevidí dôvod
prečo by mal platiť za tento spoločný priestor.

5. Súd prejednal vec na pojednávaní za účasti strán sporu. Žalobca zotrval na svojej argumentácii.
Žalovaný uviedol, výťah je síce určený na prepravu osôb, ale každý vlastník v ňom prepravuje aj iné veci
vrátene stavebného materiálu. Žalovaný prenášal pohovku, ktorá mala 40 kg. Bolo to v sobotu ráno
o 7,00 hod., použil výťah cestou dolu. Neevidoval, že by bol v zlom stave. Pohovka sa bez problémov

zmestila do výťahu, dvere išli riadne zavrieť. Vyšli hore a vnútorné dvere sa nedali otvoriť, čo bolo
spôsobné tým, že výťah na každom poschodí nezastane rovnako a v dolnej časti chýbal asi 1 cm aby
sa vnútorné dvere výťahu dali otvoriť, v hornej časti dverí problém nebol v spodnej časti chýbal asi 1
cm. Nechcel zasahovať do výťahu alebo ho nejako poškodiť, preto volal domovníkovi, ktorý uviedol,že nemá čas a majú si pomôcť sami. Preto odstraňovali obalový materiál t.z. kartón a igelit z pohovky,
čo im trvalo asi hodinu. Druhýkrát sme volali domovníkovi, ktorý im opätovne odmietol pomôcť. Asi po
hodine a rozbalení pohovky túto vyniesli von z výťahu a dvere sa v poriadku zatvorili. Následne prišiel

domovník, ktorý tvrdil, že s výťahom je niečo urobené, preto zavolá servisákov, s čím súhlasil. Dohodli
sme sa , že ak bude niečo potrebné na výťahu urobiť, uhradí sa to z fondu opráv. K výťahu uviedol, že
v takom stave, v akom doň nastúpil, z neho aj vystúpil.

6. V záverečnej reči žalobca poukázal na výpisy z fondu opráv, z ktorých je evidentné, že výťah bol

pravidelne podrobovaný kontrolám a revíziám. Neboli na výťahu evidované žiadne závady, ktoré by mali
zapríčiniť jeho nefunkčnosť. Neboli urobené žiadne oznámenia, že by bol výťah nefunkčný, alebo že by
sa často kazil. Servisný technik ako aj zástupca vlastníkov vypovedali, uviedli že k poškodeniu mohlo
prísť len tým spôsobom že sa do výťahu zasahovalo.

7. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že výsluchy svedkov pána F. a C. sa nestotožňujú, preto navrhoval

na výsluch pána G., ktorý sa vyjadril nestranne a uviedol skutočnosti tak ako sa stali. Servisný technik,
ktorý túto závadu odstraňoval, sám uviedol, že ak by bol výťah v takom stave, vedela by sa pohovka
prepraviť a k fotografiám uviedol, že takýto stav výťahu je nevyhovujúci. A. F. priznal, že tento stav je
nezodpovedajúci, na základe tejto fotografie.

8.Súdvykonaldokazovanievýsluchomsvedkov,listinnýmidôkazmi,najmäfaktúrou,výzvaminaúhradu,
odvolanie proti výzve na úhradu, vyjadrením k odvolaniu (výzve na úhradu), výpisom z LV č. XXXX,
zmluvou o výkone správy, zápisnicou o schôdze vlastníkov bytov, prezenčnou listinou z odovzdávania
pozvánok, protokolom o prehliadke výťahu, výpisom z fondu opráv, fotografiami vnútra výťahu, , a zistil
tento skutkový stav:

9. Žalovaný je vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí v bytovom dome súp. číslo XXXX, v k.ú E., na ulici
C. D., vchod o.č. XX (výpis z LV č. XXXX). Správu bytového domu vykonáva žalobca na základe zmluvy
o výkone správy pre bytový dom sídl. D. XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX.

10. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný v ranných hodinách prepravoval v osobnom výťahu v uvedenom
bytovomdomespolusosvedkomC.B.(bratom)pohovkuzprízemianaX.poschodie,kdenastalproblém
s vybratím pohovky z výťahu. Po vybratí pohovky z výťahu bol výťah nefunkčný a poruchu odstránil
privolaný servisný technik spoločnosti F. H. – Výťahy, IČO. 11 779 990, I. A.. Za opravu výťahu vyúčtoval
dodávateľ prác F. H. – Výťahy, IČO: 11 779 990, odberateľovi – vlastníkom bytov a NP v bytovom dome

D. XX,XX, cenu prác a materiálu na výťahu vo vchode č. XX (oprava kabínových dverí) vo výške 150
eur faktúrou č. XXXXXXXX J. dňa XX.XX.XXXX, splatnou XX.XX.XXXX. Z výpisu fondu opráv objektu
č. XXX C.. D. XX-XX za rok 2024 vyplýva, že suma 150 eur bola uhradená dňa XX.XX.XXXX z fondu
opráv. Do fondu prispievajú vlastníci bytov, žalovaný mesačne vo výške 19,17 eura.

11. Výzvou zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobca žalovaného na základe žiadosti zástupcu vlastníkov
bytového domu o úhradu poškodených kabínových dverí výťahu. Prílohou výzvy bola faktúra
a objednávka na vykonanie opráv výťahu, podľa ktorej objednávateľ B. F. žiadal o vykonanie opravy:
„vandalizmu“ – poškodenie vzniklo prepravou nábytku, demontáž a montáž kabínových dverí, výmena
dverného mechanizmu, zoradenie spínačov kab. dverí. V spodnej časti formulára bol k rukou písanému

vyhláseniu „svedok dosvedčujúci poškodenie dverí F. C. pripojený podpis svedka. Ďalej bolo rukou
dopísané vyhlásenie - namietam úhradu z fondu, úhradu žiadam od p. A. B. – X.posch., vchod XX.

12. K uvedenej výzve žalovaný zo listom zo dňa 29.07.2024 označeným ako odvolanie proti
výzve namietal, že prepravou nábytku nepoškodil úmyselne výťahové dvere. Domovník bol viackrát

oboznámený telefonicky, že jemu a bratovi nejdú otvoriť výťahové dvere. Neboli si vedomí, že by boli
výťahové dvere nejako poškodené. Žalobca v následnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 31.07.2024
uviedol, že podľa zástupcu vlastníkov bytov žalovaný úmyselne odmontoval dvere výťahu a po vynesení
pohovky namontoval naspäť, avšak opačne, čím spôsobil poškodenie mechanizmu. Žalovaný úmyselne
spôsobil škodu tým, že použil na prepravu nábytku osobný výťah určený len na prepravu určitého počtu

osôb a následne neoprávnene zasahoval do mechanizmu výťahu. Žalobca opätovne výzvou zo dňa
06.09.2024 vyzval žalovaného na úhradu sumy 150 eur titulom náhrady škody.13. Dňa XX.XX.XXXX sa konala schôdza vlastníkov bytov bytového domu C.. D. XXXXX/XX I. XX, E..
Z celkového počtu bytov XX bolo na schôdzi prítomných XX vlastníkov. Bodom programu č. XX bolo
schváleniepodanianávrhunasúd–žalobyonáhraduškody153eurzapoškodenývýťah.Bodprogramu

bol schválený, za prijatie návrhu hlasovalo XX vlastníkov. Žalovaný sa na schôdzi nezúčastnil. Pozvánky
naschôdzubolizasielanébuďe-mailomalebovhodenímpozvánkydoschránky.Podľaprezenčnejlistiny
z odovzdania pozvánok bola pozvánka žalovanému vhodená do schránky dňa XX.XX.XXXX (rovnako
ako všetky ostatné pozvánky vhodené do schránky ostatným vlastníkom). Prezenčnú listinu podpísali
dvaja svedkovia.

14. Z protokolu o odbornej prehliadke výťahu vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bola v bytovom dome
vykonaná odborná prehliadka výťahu s výsledkom, že výťah je spôsobilý prevádzky. Prehliadku vykonal
revízny technik vyhradeného technického zariadenia zdvíhacieho skupiny A a B. Okrem iného boli
kontrolované v klietke výťahu podlaha, steny a strop, dvere, ovládanie dverných uzávierok a bola
vykonaná odborná skúšobná jazda (bod 54). Jediná zistená závada bola zistená v kontrolovanom diele

brzdy s odporúčaním nastaviť brzdy.

15. Z výpisov fondu opráv za roky 2022 až 2024 vyplýva, že sa pravidelne realizujú štvrťročné prehliadky
výťahu revíznym technikom, medziobdobné prehliadky výťahu a raz mesačne sa realizuje servisná
prehliadka spoločnosťou F. H. E..

16. Svedok I. A., pracovník spoločnosti vykonávajúci opravu výťahu, potvrdil, že v sobou doobeda volal
domovník F., že nejde výťah. A. mu povedal, že dvere boli demontované pri sťahovaní. Po demontovaní
vnútorných dverí výťahu zistil, že spínač - mechanizmus vnútorných dverí bol poškodený, urazený.
Mechanizmus vnútorných dverí funguje tak, že na dverách je umiestnená súčiastka – praporek, ktorá je

viditeľná a ktorá pokračuje do spodnej časti výťahu, ktorá viditeľná nie je a tu funguje tak, že v prípade
zatvorenia dverí uzatvorí bezpečnostný systém, čím umožní výťahu jazdu. V prípade, ak sa otvoria
vnútornédvere,atoajpočasjazdy,výťahzastane.Naspodnejstanepraporkujepolmesiac,ktorýspojuje
a rozpojuje bezpečnostný spínač. V prípade, ak sa zasiahne do dverí napríklad demontážou, praporek
spadne o cca 1-2 cm prípadne do podlahy. Ak sa len posunie dolu o 1-2 cm, môže sa vo vnútornej

častí dverí iba trochu otočiť, prípadne sa pretočiť naopak, čím dôjde k poškodeniu spínača. Vizuálne pri
pohľade na vonkajšie časť praporku nie je vidno, či je vo vnútornej časti dverí v správnej pozícii alebo
nie. vnútorné dvere idú zavrieť ale výťah nepôjde. Niekedy sa stáva, že sa praporek posunie o trochu
sám od seba, čo výťah znefunkční, avšak v danom prípade bol spínač poškodený a to sa mohlo udiať
len v prípade, ak sa do dverí zasahovalo. On vymenil súčiastky praporek aj spínač, na pravej z pohľadu

ako sa nastupuje do výťahu, ľavá strana bola v poriadku. Táto porucha, ktorú zistil bráni jazde výťahu,
to znamená, že ak predtým výťah išiel, táto porucha tam byť nemohla. Na otázku, ako prišiel na to, že
dvere boli demontované, svedok uviedol, že neboli namontované na šróboch na ktorých majú byť, bolo
vidno, že šróby sú vysunuté z nosného profilu. Výťah je nastavený tak, že po nástupe osoby do výťahu
sa zapne podlahový spínač, ktorý spôsobí to, že podlaha klesne cca o 1 cm. Keď si ručne spustil výťah,

zistil, že dvere boli dorazené na zemi, t.z., že nesedeli tie dvere na šróboch tak, ako mali byť pôvodne
namontované. On osobne nevidel, že dvere by boli zdemontované, ale keď mi bolo povedané, že bolo
s nimi manipulované, tak videl že to tak bolo. V prípade, ak by nefungoval podlahový spínač, výťah by
stále chodil len by sa stávalo, že eviduje, že je prázdny. Uvedené však nemá žiaden vplyv na zistenia
o poškodenia dverí resp. na bezpečnostný obvod výťahu. K stavu výťahu na fotografii na č.l.57-58

uviedol, že výťah je takto funkčný. Mali by byť upevnené krajné dva šróby, ak by sa uvoľnili šróby, spadne
praporek o 2 cm a nebude výťah fungovať. V prípade, ak sa uvoľní šrób a spadne praporek môže dôjsť k
poškodeniu aké bolo zistené 1.6.2024. Nevedel sa vyjadriť, či porucha dňa 1.6.2024 mohla byť vyvolaná
výlučne zásahom osoby do výťahu alebo vyvolaná bez zásahu samovoľným uvoľnením šróbu, a to
najmä z dôvodu, že nevidel zmontované dvere. Videl, že dvere boli namontované inak, boli tesne na

podlahe, takto by podlahový spínač nefungoval a nebolo by možné privolať výťah z vonku, zvnútra by
ho bolo možné ovládať. Je možné sa na takom výťahu sa vyviesť, len nie je možné výťah privolať.

17. Svedok K. F., zástupca vlastníkov bytov (domovník) uviedol, že mu žalovaný dňa XX.XX.XXXX
E., že vynáša výťahom pohovku, ktorá sa nedá vybrať von, uviedol mu, že príde, ale najskôr musí

skontrolovať montáž klimatizácie. Asi po hodine prišiel k výťahu, pohovka bola už vybratá. Videl, že mali
skrutkovač a namontovávali pravé vnútorné dvere späť. Mechanizmus ovládania spínača pod podlahou
bol namontovaný nie z vnútornej strany dverí, ale z vonkajšej a nemohlo im sedieť osadenie dverí,
to znamená nesedeli im pôvodné dvere na pánt, ktorý je pozdĺž celých dverí. Pravdepodobne bratžalovaného uviedol, že „aj tak nám nesedia diery“. Prišiel servisný technik, spustil výťah na prízemie. V
priebehu opravy prvýkrát telefonoval žalovanému, aby prišiel dolu s tým, že mu servisný technik ukáže
čo je poškodené, žalovaný prišiel. Druhýkrát mu volal, aby prišiel dole, aby videl aké súčiastky sa musia

vymeniť, žalovaný prišiel dole nič nepovedal. Počas opravy bol prítomný pán C.. Vypísal žiadanku, že
odmieta uhradiť poškodenie výťahu z fondu opráv, nakoľko k poškodeniu došlo vynášaním nábytku a
teda túto žiadanku podpísal ako svedok pán C., ktorý bol prítomný, keď prišiel žalovaný pozrieť aké
súčiastkysúpoškodené,rovnakoajakésúčiastkybudúvymenené,resp.akénovébudúdané.Dosoboty
ráno mu nebolo oznámené, že na výťahu niečo nefunguje. Podľa jeho informácií do soboty rána fungoval

výťah štandardne. Deň predtým, teda XX.XX.XXXX v piatok, bola vykonaná revízna prehliadka revíznym
technikom, kde neboli zistené žiadne nedostatky. K fotografiám na č.l. 57-58 uviedol, že osadenie
skrutiek nie je dostatočné, ak by boli takto osadené len jednou skrutkou tak by sa to prejavovalo na
funkčnosti výťahu, výťah by sa zastavil alebo by sa nepohol, za posledného pol roka neevidujem takú
poruchu, ktorú by sme museli riešiť.

18. Svedok F. C. vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX išiel von vypiť kávu, výťah nefungoval, videl, že sa
svieti o poschodie vyššie, išiel tam pozrieť, videl zaseknutý gauč vo výťahu, žiadne osoby tam nevidel.
Potom zišiel dolu peši, keď bol vonku, prišla servisná služba. Výťah bol spustený na prízemí, rozprával
sa so servisákom a správcom. Správca zavolal žalovaného, aby sa prišiel pozrieť, čo bolo poškodené,
potom už neprišiel. Nevidel, že by žalovaný výťah demontoval alebo doň zasahoval.

19. Svedok K. G., vypovedal, že dňa XX.XX.XXXX chcel zísť dolu, ale výťah nefungoval. Keď išiel
okolo žalovaného, videl, že je tam zaseknutá sedačka, resp. postavená vo výťahu nastojato a šiel ďalej.
Nevidel, ako to vybrali.

20. Svedok C. B., brat žalovaného, vypovedal, že bol dohodnutý s bratom, že mu pomôže so sedačkou.
Sedačku dali už do pripraveného výťahu, dvere sa normálne zatvorili a výťah išiel hore. Keď chceli
sedačku vybrať z výťahu, nedali sa úplne pootvoriť vnútorné dvere výťahu. Brat zavolal pánovi F., ktorý
povedal, že im s tým nevie pomôcť. Skúšali dostať sedačku von, ale nešlo to. Pravá časť dverí sa
nedala úplne otvoriť, hore bol priestor, avšak dole nie, vnútorne dvere v spodnej časti zapierali do rohu

sedačky a preto ju nebolo možné vybrať. Pravá časť dverí sa nedala úplne otvoriť, hore bol priestor,
avšak dole nie, vnútorne dvere v spodnej časti zapierali do rohu sedačky a preto ju nebolo možné vybrať.
Potom sa rozhodli odbaliť sedačku, ktorá bola celá obalená ochrannou fóliou a na rohoch sedačky bol
kartón. Po odbalení sedačky sa nám dala táto vyniesť, tam chýbalo ani nie centimeter, aby sa dali
dvere výťahu otvoriť a sedačka dať von. Pri pokusoch vybrať sedačku nepoužívali nič, žiadne nástroje.

Žiadnym spôsobom nezasahovali do dverí výťahu, nakoľko tam nebola vôľa, nedalo sa s nimi hýbať.
Dvereneodmontovali,anineuvoľňovaližiadnymspôsobomskrutky.Potom,čovybralisedačkubolvýťah
funkčný, zavreli dvere, svetlá sa zhasli.

21. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa týchto ustanovení :

22. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

24. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

25. Podľa § 8b ods. 1 písm. c) zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej
aj ako bytový zákon) pri správe domu je správca povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka
bytu alebo nebytového priestoru v dome.

26. Podľa § 9 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu
domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo
a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v
dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdomalebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom
zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

27. Podľa § 9 ods. 8 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z. spoločenstvo a správca zastupujú v konaní
pred súdom a iným orgánom verejnej moci aj vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorí sa
domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

28. Podľa § 14b ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. o veciach, ktoré nie sú upravené v odsekoch 1 až 3, je

na prijatie rozhodnutia potrebná nadpolovičná väčšina hlasov vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v dome, ktorí sú prítomní na schôdzi vlastníkov alebo sa zúčastnili písomného hlasovania.

29. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa domáha
náhrady škody spočívajúcej v poškodení osobného výťahu v bytovom dome, ktorú mal žalovaný
spôsobiťprepravounábytkuvosobnomvýťahuaneodbornýmaneoprávnenýmzásahomdokabínových

(vnútorných dverí výťahu). V konaní nebolo sporné, že žalovaný spolu s bratom dňa XX.XX.XXXX
v ranných hodinách prepravovali osobným výťahom sedačku spôsobom, že ju na prízemí bytového
domu vniesli do osobného výťahu, vyviezli sa na poschodie, na ktorom má žalobný byt, avšak sedačku
sa nedarilo z výťahu vybrať, to sa im podarilo asi po hodine. Rovnako nebolo sporné, že následne
bol privolaný servisný technik, ktorý konštatoval poškodenie mechanizmu vnútorných dverí. Nebolo

sporné, že vyfakturovaná suma opravy vo výške 150 eur bola uhradená z fondu prevádzky, údržby
a opráv. Sporným bol neoprávnený zásah žalovaného do mechanizmu vnútorných dverí výťahu, resp.
odmontovanie dverí žalovaným. Žalovaný rozporoval akékoľvek poškodenie výťahu. Sporným bola
aktívna vecná legitimácia žalobcu.

30. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu, že žalobca nepreukázal riadny
mandát na podanie žaloby. Rovnako namietal, že hlasovanie vlastníkov bytov dňa 20.10.2024 je
neobjektívne a neplatné, nebol o ňom oboznámený a že nebolo preukázané, že žalobca koná v mene
všetkých vlastníkov na základe ich písomného splnomocnenia. Súd sa s uvedenými námietkami
nestotožnil. Aktívna vecná legitimácia žalobcu ako správcu bytového domu vyplýva priamo zo zákona,

konkrétne z ust. § 9 ods. 7 a 8 písm. b) zákona č. 182/1993 Z.z.. Žalobca na preukázanie svojho
postavenia predložil zmluvu o výkone správy. V prípadoch uvedených v ust. § 9 ods. 7 zákona č.
182/1993 Z.z. zastupujú vlastníkov správca a spoločenstvo vo vlastnom mene ako aktívne legitimované
subjekty vo veciach týkajúcich sa správy domu. Správou domu sa v zmysle § 6 ods. 2 písm. d)
uvedeného zákona rozumie aj vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a

iných pohľadávok a nárokov. Rovnako je zastúpenie upravené v § 9 ods. 8 bytového zákona, kde je
správca alebo spoločenstvo aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby na úhradu dlhu alebo plnenia
inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome. Zároveň v zmysle § 8b ods. 1
písm. c) bytového zákona je správca povinný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov pri
vymáhaníškody,ktoráimvzniklabuďčinnosťoutretejosobyalebočinnosťouvlastníka. Zastupovaniesa

bude týkať mimosúdneho, ako aj prípadného súdneho konania. V prípade súdneho sporu týkajúceho sa
správy domu zastupuje správca vlastníkov vo vlastnom mene v súlade s ust. § 9 ods. 7 bytového zákona,
ako už bolo vyššie uvedené. Správca teda nesmie byť nečinný po zistení skutočnosti, že vlastníkom
vznikla škoda v dôsledku konania niektorého z nich alebo tretej osoby. Jeho povinnosťou je podniknúť
všetky príslušné právne kroky na to, aby táto škoda bola čím skôr uhradená v čo možno najväčšom

rozsahu. Ak konaním vlastníka vznikne na majetku v spoločnom vlastníctve všetkých vlastníkov v dome
nejaká škoda, ktorú možno vyčísliť, správca je povinný vymáhať túto škodu od vlastníka, ktorý je
škodcom (Valachovič, M., Grausová, K., Cirák, J. Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.
Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2023, s. 1869).

31. Žalobca tak vzhľadom na uvedené nepotrebuje okrem zákonného zmocnenia iný „mandát“ na
podanie žaloby, ako sa domnieva žalovaný. Schválenie návrhu na podanie žaloby vlastníkmi bytov
a nebytových priestorov nie je podmienkou, aby mohol správca nárok na náhradu škody uplatniť na
súde. Zároveň súd nedospel k záveru o neplatnosti uznesenia vlastníkov prijatého na schôdzi dňa
XX.XX.XXXX. Zákon na prijatie uznesenia v prípade podania žaloby na náhradu škody voči vlastníkovi

alebo tretej osobe vyžaduje schválenie takéhoto návrhu nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných
vlastníkovnaschôdzi,anienadpolovičnouväčšinouvšetkýchvlastníkov(§14bods.4bytovéhozákona).
Vo vzťahu k doručovaniu oznámenia o schôdzi vlastníkov súd konštatuje, že toto bolo vykonané v súlade
s zmluvou o výkone správy, konkrétne článku XIII ods. 6) a článku XIV ods. 16 zmluvy, v zmysle ktorýchoznámenie o schôdzi musí byť v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového
priestoru spôsobom v dome obvyklým, ktorým je aj doručovanie prostredníctvom zástupcovi vlastníkov
bytov alebo inou určenou osobou vhodením do poštovej schránky vlastníka za prítomnosti dvoch

svedkov,očomsaurobípísomnýzáznamsuvedenímdátumudoručenia apodpisuprítomnýchsvedkov.
Uvedený postup bol dodržaný, čo preukazuje prezenčná listina z odovzdania pozvánok na schôdzu
vlastníkov. Na účinné doručenie nie je potrebné potvrdenie prijatia oznámenia podpisom adresáta, čoho
sa dožadoval žalovaný, keď namietal, že žalobca nevie preukázať doručenie oznámenia jeho podpisom.

32. Vo vzťahu k samotnému nároku na náhradu škody spočívala procesná obrana žalovaného v tvrdení,
že do dvier výťahu, resp. do mechanizmu dvier nezasahoval, dvere nedemontoval, ani nijako výťah
nepoškodil a výťah bol v rovnakom stave ako pred jeho použitím na prevoz pohovky.

33. Súd vo všeobecnosti uvádza, že normatívna konštrukcia zakladajúca povinnosť nahradiť škodu
spôsobenú inému vychádza z ustanovenia § 420 ods. 1 a 3. V prvom odseku je vyjadrená zásada,

že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil inému porušením právnej povinnosti. V treťom odseku
je vyjadrená doplňujúca zásada, v zmysle ktorej sa zodpovednosti zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil. Podľa tejto konštrukcie poškodený preukazuje porušenie právnej povinnosti inou osobou,
ďalej to, že mu v majetkovej sfére vznikla škoda a že medzi právnym deliktom a škodu je príčinná
súvislosť.Nazákladepreukázaniatýchtoskutočnostíješkodcapovinnýškodunahradiť.Takýtonásledok

môže škodca vylúčiť, ak preukáže, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3). Vzhľadom na túto konštrukciu
sa tento prípad označuje ako zodpovednosť na základe predpokladaného zavinenia. Predpokladmi
zodpovednosti za škodu teda je protiprávny úkon (právny delikt), vznik škody, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a vznikom škody a zavinenie, ktoré sa prezumuje (predpokladá).

34. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti, t.j. úkon je v rozpore s platným
právom. Ide spravidla o porušenie (obchádzanie) všeobecne záväzných právnych predpisov a alebo
iných noriem, ktoré je osoba povinná zachovávať. V danom prípade nebolo sporné, že žalovaný
použil osobný výťah, ktorý je určený prioritne na prepravu osôb, na prepravu väčšieho nákladu.
Výťah sa smie používať len pre ten účel, pre ktorý bol skonštruovaný, pričom jeho parametre a

podmienky prevádzky nesmú byť prekročené (STN 27 4002). O protiprávnosť konania škodcu ide aj
v prípade porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v § 415 Občianskeho zákonníka. Toto
ustanovenie nezakladá objektívnu zodpovednosť za vzniknutú škodu, ale vzťahuje sa na prípady, kedy
vzhľadom na všeobecnú ľudskú skúsenosť je možné rozumne predvídať, s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti, že môže dôjsť ku škode. Prevenčnú povinnosť treba preto chápať ako povinnosť, ktorá

sa viaže len k tým okolnostiam či situáciám, ktoré je možné pri bežnej opatrnosti predvídať. Nejde
o povinnosť predvídať a niesť zodpovednosť za všetky situácie, ktoré môžu (v živote) nastať (rozsudok
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 25 Cdo 4195/2013). V daných skutkových okolnostiach s poukazom
charakter nákladu a jeho rozmery je možné prípadné poškodenie pri prevoze takého nákladu predvídať
(rozmery nákladu síce súd nemá preukázané, ale vzhľadom ku skutočnosti, že bol problém s vynesením

pohovky z výťahu, ako aj vzhľadom na tvrdenia svedkov C. a G. o zaseknutej sedačke, je zrejmé, že
kpomeromosobnéhovýťahuišloonadrozmernýnáklad,sakýmnastavenieosobnéhovýťahunepočíta).

35. V konaní žalobca tvrdil, že žalovaný neoprávnene a neodborne zasahoval do mechanizmu
vnútorných dverí výťahu, domontovaním a opätovným namontovaním vnútorných dverí. Žalovaný toto

tvrdenie popieral. Žiaden zo svedkov nepotvrdil, že by videl odmontované dvere (svedok F. len uviedol,
že videl že mali skrutkovač a namontovávali pravé vnútorné dvere). Svedok I. A., ktorý vykonával
opravu výťahu, rovnako potvrdil, že nevidel zmontované dvere. Funkčnosť mechanizmu vnútorných
dverí popísal tak, že na dverách je súčiastka- praporek, ktorá je viditeľná a ktorá pokračuje do spodnej
časti výťahu, ktorá viditeľná nie je. Na spodnej časti praporku je polmesiac, ktorý spojuje alebo rozpojuje

bezpečnostný spínač. V prípade zatvorenia vnútorných dverí sa uzatvorí bezpečnostný systém, čím
umožní výťahu jazdu. Svedok uviedol, že v danom prípade bol spínač poškodený, a to sa mohlo udiať
len v prípade, ak sa do dverí zasahovalo. Skutočnosť, že dvere boli demontované, odvodzoval svedok
od toho, že neboli namontované na šróboch, na ktorých majú byť, bolo vidno, že šróby sú vysunuté
znosnéhoprofilu.Zistil,žedverebolidorazenékpodlahevýťahu,t.j.ženesedelinašróbochtak,akomali

byť pôvodne namontované. Svedok síce pripustil, že ak by mali byť vnútorné dvere výťahu pripevnené
spôsobom ako na fotografiách na č.l.57 a 58 a ak by sa uvoľnili šróby, praporek spadne a môže dôjsť
k poškodeniu, aké bolo zistené v deň škodovej udalosti (pozn. - predložených žalovaným, kde je
uchytenie dverí na jednej skrutke; podľa svedka by mali byť štandardne upevnené krajné dve skrutky).Svedoknajmäzdôvodu,ženevidelzmontovanédvere,sanevedeljednoznačnevyjadriť,čibolaporucha
vyvolaná zásahom do výťahu alebo samovoľným uvoľnením šróbu. Následne opakovane potvrdil, že
videl, že dvere boli namontované inak, tesne na podlahe a takto by podlahový spínač nefungoval,

t.j. nebolo by možné privolať výťah z vonka. Výpoveď svedka potvrdzuje, že dvere neboli v správnej
polohe, t.j. že boli namontované inak, ako mali byť. Toto tvrdenie zopakoval viackrát. Súd hodnotí svedka
ako dôveryhodného, jeho výpoveď ako konzistentnú, bez vnútorných rozporov a súladnú aj s inými
vykonanými dôkazmi. Súd zároveň svedka hodnotí aj cez kritérium znalosti / odbornosti svedka, kedy
vzhľadom na jeho pracovnú činnosť (pracovník servisnej formy na výťahy) jeho zistenia o nesprávnom

osadení vnútorných dverí výťahu sú vierohodné.

36. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že nie je preukázané, v akom stave bol výťah pred tým, ako ho použil
a že tento mohol byť poškodený aj predtým, takéto tvrdenia sú vyvrátené dôkazmi vykonanými
v konaní. Z protokolu o odbornej prehliadke výťahu vykonanej revíznym technikom len deň pred
poškodením výťahu vyplýva, že výťah bol funkčný, neboli zistené žiadne nedostatky ani v rámci

nástupišťa (poschodové prepínačem bezpečnostné spínače, ovládačová kombinácia), ani v klietke
výťahu (dvere, ovládanie dverných uzávierok, bezpečnostné spínače, ovládačová kombinácia), bola
vykonaná skúšobná jazda; jediná závada bola uvedená s poznámkou nastaviť brzdy. Pokiaľ žalovaný
spochybňuje závery odbornej prehliadky s poukazom na terajší (a podľa žalovaného dlhodobý) stav
uchytenia vnútorných dverí, súd konštatuje, že takéto tvrdenie bez ďalšieho nie je spôsobilé spochybniť

závery odbornej prehliadky vykonanej revíznym technikom, teda ani záver o funkčnosti výťahu. Pokiaľ
by vnútorné dvere boli nesprávne osadené už pred sťahovaním pohovky, revízia konaná deň predtým
by tento nedostatok pravdepodobne odhalila, prinajmenšom by bolo zistené, že výťah nie je možné
privolať (podľa svedka I. A. pri ním zistenom stave osadenia dverí nefungoval podlahový spínač, čo
vylučuje privolanie výťahu z vonku). Zároveň konkrétne poškodenie, ktoré odstraňoval servisný technik

(t.j. nahradenie poškodených súčiastok – praporku a spínača na pravej strane dverí) nemohlo byť dané
už pred prevozom pohovky, nakoľko takéto poškodenie vylučuje jazdu výťahu, ako potvrdil svedok A..
Sám žalovaný potvrdil, že použil výťah cestou dolu, keď išiel pre sedačku. Ak žalobný argumentuje, že
aj svedok A. potvrdil, že ak by bol výťah v takom stave, vedela by sa pohovka vedela prepravovať, súd
uvádza, že toto tvrdenie svedka sa týkalo len konštatovania, že ak nefunguje podlahový spínač, výťahom

sa je možné odviesť a ovládať ho zvnútra, nie je ho možné privolať z vonka. Poruchu spínača odvodzoval
od toho, že vnútorné dvere boli tesne na podlahe. Ako však už súd uviedol, ak by bola takáto porucha
vopred daná (a dvere by boli namontované nesprávne, teda tesne na podlahe), zistila by ju revízia.
V danej súvislosti zástupca vlastníkov neeviduje žiadne hlásenia na takúto vadu v rozhodnom čase.

37. Ohľadom skutočnosti, či došlo k zásahu do mechanizmu dverí, vypovedali svedkovia rozdielne.
Svedok B. (brat žalovaného) zásah vylúčil tvrdiac, že napokon sa im sedačku podarilo vybrať
odstránením obalového materiálu. Svedok F. uvádzal, že videl žalovaného a jeho brata so skrutkovačom
pri namontovávaní dverí naspäť. V prípade rozporov výpovedí súd zhodnotil výsluchy svedkov cez
doktrínu RAVEN. V zmysle kritéria neutrality (celková ne / zaujatosti svedka) súd konštatuje, že svedok

B. je blízkym príbuzným žalovaného, avšak táto skutočnosť sama o sebe nemôže diskvalifikovať
výpoveď tohto svedka. Žalovaný má podľa vlastného tvrdenia so svedkom F. zlé vzťahy (aj keď
išlo iba o tvrdenie žalovaného súd nezistil takú úroveň narušenia vzťahov, ktorá by robila výpoveď
svedka nedôveryhodnou, takou skutočnosťou nemôže byť oznámenia svedka ako zástupcu vlastníkov
o namontovaní klimatizačnej jednotky žalovaným, keď malo ísť o zákonný postup a svedok oznamoval

aj iných vlastníkov s klimatizačnými jednotkami). Pokiaľ ide konzistentnosť výpovedí, súd ich vnútornú
rozpornosť nezistil ani u jedného svedka. Ak žalovaný tvrdí, že výpovede svedka F. a C. sa nezhodujú,
súd k tomuto záveru neprišiel. Nie je potrebné (ani žiaduce), aby výpovede svedkov boli totožné, na
ich hodnovernosť postačuje, že sú súladné s ostatnými dôkaznými prostriedkami. Súd zásadné rozpory
vo výpovedi svedkov F. a C. nezistil (jedine v tom, že svedok F. uviedol, že žalovaný prišiel počas

opravy dolu k výťahu dvakrát na jeho zavolanie a svedok C. uviedol, že len raz – takáto rozdielnosť
v nie podstatnej okolnosti zisťovaného skutkového deja je pre hodnovernosť akceptovateľná, vzhľadom
k časovému odstupu a rozdielnej schopnosti vnímať a pamätať si ). Vyššie uvedené skutočnosti vo
vzťahu k svedkom B. a F. neznižujú vierohodnosť ich výpovedí, preto súd pristúpil k hodnoteniu ich
výpovedí v súlade s ostanými dôkazmi a dospel k záveru, že skutočnosti naznačované svedkom

F. o zásahu do dverí výťahu (domontovaním dverí naspäť) korešpondujú s tvrdeniami svedka A.
o nesprávne namontovaných dverách, z ktorých svedok A. vyvodil zásah do týchto dverí.38. Dôkazy priame aj nepriame hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom prihliada ku všetkému, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli účastníci konania. Súd zhrnúc vyššie uvedené zhodnotenie dokazovania uzatvára, že

má preukázaný zásah do vnútorných dverí výťahu žalovaným, vychádzajúc z výpovede svedka A. a F.
(svedok A. opakovane uviedol, že dvere boli nesprávne namontované, neboli na skrutkách, na ktorých
majú byť a boli vysunuté z nosného profilu), v spojení s preukázaním, že stav výťahu pred prevozom
pohovkybolvporiadku,výťahbolfunkčný,bolavykonanárevízia,ktorákontrolovalavšetkyprvkyvýťahu.

39. Škodu je možné vyjadriť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, spočívajúcu v zničení,
strate, zmenšení či nezhodnotení majetku poškodeného a predstavujúce majetkové hodnoty potrebné
na uvedenie do predchádzajúceho stavu (stanovisko Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. Cpj 87/70). Vznik
škody a jej výšku má súd rovnako preukázané, keďže po vynesení výťahu bol výťah nefunkčný,
poškodenie mechanizmu vnútorných dverí potvrdil privolaný technik, ktorý poruchu odstraňoval. Výška
škody spočívajúca v nákladoch na opravu v sume 150 eur je preukázaná faktúrou a úhradou z fondu

prevádzky, údržby a opráv.

40. Sporným bolo, či k vyššie uvedenej škode došlo v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného
spočívajúcim v preprave pohovky. Podmienkou vzniku povinnosti škodu nahradiť škodu je to, aby škoda
bola ním spôsobená Postup súdov pri zisťovaný existencie príčinnosti sa vysvetľuje tak, že súd sa po

zistení škody zameria na to, cˇi medzi skutočnosťami, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku
škody a škode predchádzajú je protiprávny úkon, príp. určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť,
alebo také skutočnosti, s ktorými sa podľa zákona spája zodpovednosť. Pri kladnom závere súd zisťuje,
a to vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, či táto skutočnosť skutočné vznik škody spôsobila,
cˇi by teda škodlivý následok nebol nastal aj bez tejto skutočnosti (príčiny). Ak bola príčinou škody iná

skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne. Príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie
ktorejbyškodovýnásledoknevznikol.Pritomnemusíísťojedinúpríčinu,alestačí,akideojednuzpríčin,
ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, a to o príčinu podstatnú. Ak žalovaný v priebehu konania
poukazoval fotografiami na stav výťahu, kde sú vnútorné dvere uchytené len jednou skrutkou a prípadne
naznačoval,žetotomohlobyťpríčinoupoškodenia,súduvádza,žezaprvéfotografienezachytávajústav

v čase škodovej udalosti a za druhé, ak by aj skutky boli len po jednej, neznamená to automaticky, že
dôjde k poruche. Svedok A. k tomuto stavu len hypoteticky viedol, že je možné uvoľnenie skrutky a vznik
poškodenia, ako v predmetnej veci. Zároveň ak žalovaný tvrdí, že tento stav je dlhodobý, zrejme to
nemá závažný vplyv na funkčnosť výťahu, keď svedok F. uviedol, že posedného pol roka neeviduje takú
poruchu.Svedoksvojetvrdenia,žesavýťahstálekazí,nijakonepreukázal.Súduzatvára,žezvýsledkov

dokazovania vyplýva, že príčinou škody bolo konanie žalovaného spočívajúce v zásahu do mechanizmu
výťahových dverí, iná príčina preukázaná nebola.

41. Súd je zároveň toho názoru, že aj keby nebol preukázaný úmyselný zásah žalovaného do
mechanizmu dverí, mal by danú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou.

Výťah bol po revízii deň pred škodovouudalosťou plne funkčný a ku škode došlo bezprostredne po tom,
ako žalovaný previezol pohovku a hodinu sa ju snažil z výťahu dostať von. Ak by aj k poškodeniu
mechanizmu došlo len z dôvodu konania žalovaného spočívajúceho v snahe vyniesť sedačku von
(prípadne samotným prevozom pohovky), je konanie žalovaného príčinou škody, pretože bez takéhoto
konania by ku škode nedošlo. Ak by aj bolo pravdivé tvrdenie, že výťahové dvere boli v čase škodovej

udalosti namontované na každej lište len jednej skrutke (ktoré súd preukázané nemá) a z toho dôvodu
sa a mohli skrutky uvoľniť, čo by mohlo viesť k poškodeniu mechanizmu dverí (čo hypoteticky nevylúčil
svedok A.), to že k tomu došlo bezprostredne po preprave pohovky, jej zaseknutí vo výťahu a následnom
vyberaní von, preukazuje záver, že jednou a hlavnou príčinou škody bol práve nedovolený prevoz
pohovky vo výťahu, prípadne následné pokusy dostať ju von. Inak povedané, ak by aj súd akceptoval,

že sa skrutky mohli samovoľne uvoľniť a došlo by k zapadnutiu praporku, toto by sa stalo vzhľadom na
skutkový dej práve v dôsledku prepravy pohovky a snahy vyniesť z výťahu z kliesnenú pohovku, teda
v príčinnej súvislosti s nedovoleným konaním žalovaného. Uvedený záver umocňuje to, že aj vzhľadom
na súčasné nastavenie skrutiek (jedna skrutka) k takýmto poruchám nedochádza (opak preukázaný
nebol).

42. Napokon všeobecná zodpovednosť za škodu je založená na princípe zodpovednosti za
predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla zavineným
konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť preukázaním toho, že škodunezavinil. Zbavenie sa zodpovednosti je možné len v prípade ak škoda nebola spôsobená ani pri
najľahšej forme nedbanlivosti. Takúto skutočnosť žalovaný nepreukázal.

43. Námietka žalovaného, že si platí fond opráv, z ktorého má byť škoda uhradená, neobstojí, keďže fond
prevádzky, údržby a opráv predstavuje spoločné prostriedky všetkých vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome. Ak došlo k poškodeniu spoločného zariadenia zavinením vlastníka, je povinný škodu
ostatným vlastníkom nahradiť zo svojich prostriedkov, nie zo spoločných.

44. Sumarizujúc vyššie uvedené závery súd prijal záver, že nárok žalobcu jej dôvodný a zaviazal
žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 150 eur.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

47. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy odo dňa podania žaloby, t.j,
od 20.11.2024. Súd konštatuje, že žalovaný sa dostal do omeškania po márnej výzve na okamžité
zaplatenie nákladov na opravu výťahu výzvou zo dňa 22.07.2024. Výzva mu bola doručená najneskôr
dňa 29.07.2024, kedy datoval odpoveď na výzvu. V uvedenom období bola výška zákonného úroku

z meškania 9,25 % ročne. Keďže si žalobca uplatnil úrok z omeškania v zákonom stanovenom limite, súd
priznal aj tento nárok, a teda zaviazal žalovaného na úhradu úroku z omeškania vo výške požadovanej
žalobcom 8,65 % ročne zo sumy 150 eur odo dňa podania žaloby, t.j. od 20.11.2024, kedy bol žalovaný
preukázateľne v omeškaní, do zaplatenia dlžnej sumy.

48. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods.2 citovaného
ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže bol žalobca v uplatnenom nároku plne úspešný,
súd mu priznal v oboch nárokoch náhradu trov konania v plnom rozsahu, teda v rozsahu 100 %.

50. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

8C/104/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
O odvolaní rozhodne Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je podanie určené, kto ho robí,
ktorejvecisatýka,čosanímsleduje,podpis)uvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.