Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/115/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322203554
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322203554.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: JUDr.
Ľuboslava Vanková a Mgr. Jozef Mačej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
C. XXXX/XX, D., zastúpená advokátkou: JUDr. Zuzana Bartová, so sídlom Farská 25, Nitra, proti
žalovaným: 1. E. F., nar. X.X.XXXX, trvale bytom G. E. E. XXXX/X, H., 2. I. J., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom J. XXX/X, B., zastúpená: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 14,

Šaľa, 3. K. A. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. M. C. XXXX/XX, A., 4. A. N. O., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytomK.XXX/XX,D.,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,oodvolaniachžalovaných
v 3. a 4. rade proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 10C/47/2022-247 zo dňa 17.5.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. v napadnutej časti rozhodnutia o náhrade
trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 3. a 4. rade m e n í tak, že vo vzťahu žalobkyne
a žalovaných v 3. a 4. rade žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania na súde prvej

inštancie.

II. Žalované v 3. a 4. rade m a j ú voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil; výrokom II.

žalobkyni priznal náhradu trov konania voči žalovanej v 1., 3. a 4. rade v rozsahu 100% trov konania;
výrokom III. žalobkyni voči žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne § 144, § 145, § 146, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257, § 262
ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

3. Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa
22.9.2022 domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti – pozemku
„parc. reg „C“ par. č. 257/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 506 m2, nachádzajúceho sa v kat.
úz. C. P. (zapísaného na LV č. XXXX – pozn. odvolacieho súdu). Dňa 17.1.2023 doručila žalobkyňa
súdu návrh, v ktorom uviedla, že trvá na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym
rozdelením nehnuteľnosti. S ohľadom na skutočnosť, že v tom čase boli podielovými spoluvlastníčkami

dotknutej nehnuteľnosti (žalovaná v 2. rade a žalobkyňa – opätovne pozn. odvolacieho súdu), ktorý stav
nastal až po podaní žaloby žalobkyňou (darovacia zmluva bola uzatvorená dňa 7.10.2022), žalobkyňa
zobrala čiastočne svoju žalobu späť, a to vo vzťahu k žalovaným v 1., 3. a 4. rade a navrhla konanie voči
nimzastaviťažalovanév1.,3.a4.radezaviazaťnazaplatenienáhradytrovkonaniažalobkynivrozsahu
100%. Súd prvej inštancie následne uznesením č. k. 10C/47/2022-102 zo dňa 16.3.2023 výrokom I.
konanie voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade zastavil a výrokom II. žalobkyni priznal náhradu trov konania

voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade v rozsahu 100% trov konania. Proti výroku II. predmetného uznesenia
podali žalované v 1., 3. a 4. rade odvolanie. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením sp. zn.26Co/45/2023 zo dňa 30.11.2023 uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. o zastavení konania voči
žalovaným v 1., 3. a 4. rade potvrdil a ďalším výrokom uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II.
o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

4. Podaním doručeným súdu dňa 19.9.2023 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť, čo
odôvodnila tým, že žalobkyňa so žalovanou v 2. rade uzavreli dohodu o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva ohľadne predmetu sporu a tým vysporiadali vzájomné práva a povinnosti.

Okresný úrad Šaľa, rozhodnutím V 1197/2023 zo dňa 12.9.2023 povolil vklad vlastníckeho práva
z titulu uzatvorenej dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V článku III. 4.
Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa strany dohodli, že po povolení vkladu
vlastníckeho práva dôjde zo strany žalobkyne k späťvzatiu žaloby a v súvislosti so zastavením konania
si žiadna zo zmluvných strán nebude uplatňovať nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa zároveň
navrhla, aby súd v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že

žalovaná v 1. – 4. rade nemá nárok na náhradu trov konania a žalované v 1., 3. a 4. rade sú povinné
zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.

5. Žalovaná v 2. rade v podaní zo dňa 11.10.2023 so späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas, žiadala konanie
zastaviť, náhradu trov si neuplatnila a navrhla, aby súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania

nepriznal.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, súd pri rozhodovaní o trovách konania skúma procesnú zodpovednosť strán na zastavení
konania. Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby a pri posudzovaní nároku na náhradu

trov konania má zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie svoj význam. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 ods. 1 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri posudzovaní

nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je súd povinný vždy skúmať, či
niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Ak má byť konanie zastavené v dôsledku
späťvzatia žaloby, je súd povinný skúmať dôvod, pre ktorý zobral žalobca žalobu späť. Ak je dôvodom
späťvzatia žaloby správanie žalobcu, potom musí ísť výlučne o správanie tejto strany sporu, nie o
správanie niekoho iného alebo o správanie oboch strán. Ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim

predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatiažaloby,považujesanaúčelynáhradytrovkonaniažalovanýzastranu,ktoráprocesnezavinila
zastavenie konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok, Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 531). V ostatných prípadoch
zavinil zastavenie konania žalobca a znáša povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré v spore vznikli

žalovanému. Skutočnosť, či bola žaloba podaná pôvodne dôvodne, je pre rozhodnutie o trovách konania
právnebezvýznamná.Posúdenie,čižalobabolapodaná(ne)dôvodne,jepredmetomrozhodovaniasúdu
vo veci samej a nie je predmetom skúmania pri vydaní procesného rozhodnutia o zastavení konania.

7. V danom prípade súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, pričom

mal za to, že žalobkyňa zobrala žalobu v časti voči žalovaným v 1., 3. a 4. rade späť s tým, že šlo o
reakciu na správanie žalovaných v 1., 3. a 4. rade (uzatvorenie darovacej zmluvy po podaní žaloby) pri
dôvodne podanej žalobe. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalobkyne zo dňa 6.2.2024, že žalované v 1.,
3., 4. rade boli na podanie žaloby o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňou
vopred upozornené, a to v listoch zo dňa 15.8.2022, v ktorých žalobkyňa navrhla zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva každej z podielových spoluvlastníčok predovšetkým jej rozdelením, a teda
odčlenením časti parcely zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a ostatných
podielových spoluvlastníčok, teda žalovaných v 1. - 4. rade. Žalované v 1., 3. a 4. rade nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom tohto konania nikdy neužívali, užívali ju len žalobkyňa a žalovaná v 2. rade.
Žalovaná v 1. rade na návrh žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

nereagovala vôbec, žalované v 3. a 4. rade navrhli zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
prevodom ich podielov žalobkyni, avšak za evidentne vysokú cenu. Žalobkyňa postupovala v súlade so
zákonom, najprv navrhla zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ostatným podielovým
spoluvlastníčkam a až následne sa domáhala svojho nároku súdom (žalobou podanou na súd dňa22.9.2022). Až následne žalované v 3. a 4. rade previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovanú v 2.
rade,atobezodplatne. Akbyžalovanév3.a4.radeprejaviliajvočižalobkynirovnakúvôľu,atopreviesť
bezodplatne svoje spoluvlastnícke podiely, neboli by pasívne legitimované v predmetnom konaní. Len v

dôsledku konania žalovaných v 3. a 4. rade bola žalobkyňa nútená vynaložiť náklady na súdne konanie,
v ktorom sa musela proti nim domáhať zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Súd
nevzhliadolužalovanýchv1.,3.,4.radežiadnedôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,ktorébyodôvodňovali
aplikáciu ust. § 257 CSP. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení
zo dňa 2.2.2024, žalované v 3. a 4. rade vo svojich vyjadreniach zo dňa 7.2.2024 a 12.3.2024 vyjadrili

súhlas s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.11.2023 sp. zn. 26Co/45/2023. Súd prvej
inštancie mal za to, že žalované v 1., 3. a 4. rade si boli vedomé, že žalobkyňa podá žalobcu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, žalobkyňu žiadnym spôsobom neinformovali o tom, že
previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovanú v 2. rade a mali tiež vedomosť o tom, že žalobkyňa
reálne a skutočne dotknutú nehnuteľnosť pravidelne a aktívne užíva. Žalované v 1., 3. a 4. rade
procesne zavinili zastavenie konania voči ich osobám, preto má žalobkyňa právo na náhradu trov

konania v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté
samostatným uznesením po rozhodnutí vo veci samej.

8.Čosatýkanáhradytrovkonaniavočižalovanejv2.radesúdprvejinštancieotrováchkonaniarozhodol
v zmysle čl. III. 4 Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovanej

v 2. rade, a to tak, že žalobkyni voči žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal s tým,
že o výške náhrady trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

9. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie žalované v 3. a 4. rade, avšak len proti výroku II. o náhrade
trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanými v 3. a 4. rade so zjavným návrhom na jeho

zmenu v napadnutom rozsahu uložením povinnosti nahradiť trovy konania žalobkyni. Nesúhlasili s tým,
že by mali znášať náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola podaná predčasne, lebo žalobkyňa
neodpovedala na ich návrh, nakoľko o kúpnej cene mohli rokovať. Dôkazom je darovacia zmluva
z 20.9.2022, doručená na katastrálny odbor dňa 20.9.2022, ktorej vklad bol povolený 7.10.2022. V čase
pojednávania preto neboli pasívne legitimované. Tento stav zavinila žalobkyňa sama, nakoľko od

zahájeniazmenyvlastníctvavkatastrinehnuteľnostípoupozornenienazmenyvovlastníckychvzťahoch
uplynuli dva mesiace, pričom kataster nehnuteľností je verejný register vlastníckych vzťahov, ku ktorému
má verejnosť elektronický prístup. Žaloba bola podaná „v zlej viere“, t. j. v rozpore s dobrými mravmi,
teda nie za účelom riešiť vzniknutý právny a skutkový stav, ale vyvolať konflikt v rodine a zbytočné trovy
konania.

10. Žalobkyňa navrhla uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správne
potvrdiť. Nesúhlasila s argumentmi žalovaných v 3. a 4. rade, ktoré boli na podanie žaloby o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobkyňou vopred upozornené, a to v listoch zo dňa
15.8.2022, v ktorých žalobkyňa navrhovala zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

každej z podielových spoluvlastníčok predovšetkým jej rozdelením, a teda odčlenením časti parcely
zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu žalobkyne a ostatných podielových spoluvlastníčok.
Žalované v 3. a 4. rade nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania nikdy neužívali, užívali
ju len žalobkyňa a žalovaná v 2. rade. Žalované v 3. a 4. rade navrhli zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva prevodom ich podielov žalobkyni, avšak za kúpnu cenu 2.000 eur +

„náklady za prepis“, a to za každý z podielov žalovaných v 3. a 4. rade. S ohľadom na to, že cena
2.000 eur bola za spoluvlastnícky podiel žalovaných v 3. a 4. rade absolútne neadekvátna, nebol
takýto spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyňou prijatý. Žalobkyňa poukázala na
časovú chronológiu úkonov súvisiacich s danou vecou: 15.8.2022 – odoslanie návrhov na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovaným, 22.8.2022 – obdržanie odpovede od A. N.

O., 30.8.2022 – obdržanie odpovede od A. A. L., 22.9.2022 – podanie žaloby na súd, 7.10.2022 –
uzavretie darovacích zmlúv medzi žalovanými v 1., 3. a 4. rade a žalovanou v 2. rade, 8.1.2023 –
prevzatie vyjadrenia žalovanej v 2. rade, z ktorého sa žalobkyňa dozvedela o prevode spoluvlastníckych
podielov. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa postupovala v súlade so zákonom, najprv navrhla zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ostatným podielovým spoluvlastníčkam a až následne

sa domáhala svojho nároku cestou súdu. Ak niekto nepostupoval v súlade so zákonom, prípadne v
rozpore s dobrými mravmi, boli to minimálne žalovaná v 3. a 4. rade, pretože: I. ponúkli na predaj svoj
spoluvlastnícky podiel evidentne za absurdne vysokú cenu, avšak neskôr previedli svoje spoluvlastnícke
podiely bezodplatne na žalovanú v 2. rade; II. žalobkyne vznikol právny nárok domáhať sa určeniarelatívnej neplatnosti darovacej zmluvy, keďže si nesplnili svoju ponukovú povinnosť voči žalobkyni,
prípadne domáhať sa nahradenia prejavu vôle; III. ak by žalované v 3. a 4. rade prejavili aj voči žalobkyni
rovnakú vôľu, a to previesť bezodplatne svoje spoluvlastnícke podiely, neboli by pasívne legitimované

v predmetnom konaní; IV. len v dôsledku konania žalovaných v 3. a 4. rade bola žalobkyňa nútená
vynaložiť náklady na súdne konanie, v ktorom sa musela proti nim domáhať zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Napadnuté uznesenie je preto vydané správne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami CSP upravujúcimi rozhodovanie súdu o nároku na náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu súdu
prvej inštancie bolo podané včas a oprávnenými osobami (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných v 3. a 4. rade je dôvodné.

12. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

17. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

18. Vo všeobecnosti sa náhrada trov konania spravuje zásadou úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je
doplnenázásadouprocesnejzodpovednostizazavinenie(§256CSP).Zásadaprocesnejzodpovednosti
za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli, pričom náhrada

týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri zastavení sporového konania
je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán
sporu z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Kritérium procesného zavinenia potom treba
posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala,
resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu

späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom
význame, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie strany sporu a dôsledkom
je vznik trov protistrany.

19. Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady pre aplikáciu

§ 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa). Aplikácia
ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Súd je povinný skúmať, či vo veci
neexistujúzvláštneokolnosti,naktoréjepotrebnépriuloženípovinnostiuhradiťtrovykonaniavýnimočne

prihliadnuť(viďnapr.rozhodnutieÚSČRsp.zn.I.ÚS401/2006).Musívšakísťovýnimočnýprípad,ktorý
musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej
veci, ako aj v okolnostiach na strane strán. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba
prihliadať nielen na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých strán, ale tiež na okolnosti,ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania
musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj
to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým

mravom.

20. Z vyššie priblížených teoretických východísk vyplýva, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania
je súd vždy povinný vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné
skutočnosti.

21. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 22.9.2022 domáhala vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti –
pozemku „parc. reg „C“ par. č. 257/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 506 m2, nachádzajúceho
sa v kat. úz. C. P. a zapísaného na LV č. XXXX. Prílohou žaloby je list vlastníctva č. XXXX pre k.ú.
C. P., na ktorom je uvedený dátum vyhotovenia 4.7.2022, z ktorého vyplýva, že k uvedenému dňu boli

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti žalobkyňa a žalované v 1. až 4. rade. Žalobkyňa sa v priebehu konania
dňa 8.1.2023 dozvedela, že došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov k spornej nehnuteľnosti zo
žalovaných v 1., 3. a 4. rade na žalovanú v 2. rade, z ktorého dôvodu podaním zo dňa 16.1.2023 zobrala
čiastočne žalobu späť, a to vo vzťahu k žalovaným v 1., 3. a 4. rade.

22. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že darovaciu zmluvu uzavreli žalované v 1., 3. a 4. rade (ako darkyne)
a žalovaná v 2. rade (ako obdarovaná) na notárskom úrade notárky JUDr. Ivety Grellovej PhD. vo forme
notárskej zápisnice dňa 20.9.2022 (t. j. pred začatím konania), pričom v ten istý deň bol podaný návrh
na vklad vlastníckeho práva na Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor. Žaloba v prejednávanej veci
bola podaná až následne dňa 22.9.2022, pričom Okresný úrad Šaľa, katastrálny odbor povolil vklad

vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v prospech žalovanej v 2. rade rozhodnutím č. V 2307/2022
zo dňa 7.10.2022 (t. j. po začatí konania). K čiastočnému späťvzatiu žaloby v prejednávanej veci vo
vzťahu k žalovaným v 1., 3. a 4. rade pritom došlo práve z dôvodu, že darovacou zmluvou boli prevedené
spoluvlastnícke podiely žalovaných v 1., 3. a 4. rade na spornej nehnuteľnosti na žalovanú v 2. rade.

23. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodnutí o náhrade trov konania podľa ustanovenia
§ 256 ods. 1 CSP vychádzal z procesného zavinenia žalovaných, pretože žalobkyňa vzala žalobu
späť pre správanie žalovaných v 3. a 4. rade po podaní žaloby, jeho rozhodnutie nie je správne. K
čiastočnému späťvzatiu žaloby neprišlo z dôvodu, že by sa žalobkyňa už nedomáhala nejakej časti
svojho pôvodného nároku, alebo že by žalované v 1., 3. a 4. rade nejakú časť z požadovaného nároku

splnili po podaní žaloby, ale z dôvodu, že bolo potrebné procesne upraviť okruh strán sporu vzhľadom
na prevod spoluvlastníckych podielov medzi žalovanými. Súd prvej inštancie (rovnako ako žalobkyňa)
pritom nesprávne vychádzal z toho, že v prípade čiastočného späťvzatia žaloby išlo o reakciu na
správanie žalovaných v 1., 3. a 4. rade - uzatvorenie darovacej zmluvy po podaní žaloby. Zo skutkových
okolností danej veci je totiž zrejmé, že darovaciu zmluvu žalované v 1., 3. a 4. rade uzavreli ešte pred

podaním žaloby. Na uvedené nemohla mať vplyv ani mimosúdna komunikácia, ktorá prebiehala medzi
stranami sporu a v rámci ktorej žalobkyňa navrhovala rozdelenie dotknutej parcely (a nie nadobudnutie
spoluvlastníckych podielov žalovaných) a posledný návrh vyporiadania predostreli žalované v 3. a 4.
rade. Ak teda k uzavretiu darovacej zmluvy došlo pred začatím súdneho konania, žalovaným v 3. a 4.
rade nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania. V čase podania žaloby už bol síce podaný návrh

na vklad vlastníckeho práva, no rozhodnuté o ňom bolo až následne, z ktorého dôvodu ani žalobkyňa
nezavinila čiastočné zastavenie konania. V danej veci tak šlo o špecifický prípad, kedy vzhľadom na
zistené skutkové okolnosti nebolo možné uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok pre priznanie náhrady
trov konania pre procesné zavinenie zastavenia konania žalobkyňou či žalovanými v 3. a 4. rade.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
vo výroku II. v napadnutej časti rozhodnutia o náhrade trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných
v 3. a 4. rade v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 3. a 4. rade
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania na súde prvej inštancie právo.

25. V odvolacom konaní boli plne úspešné žalované v 3. a 4. rade, a preto im v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 CSP vznikol nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSPsúd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

26. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).