Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123374245
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123374245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra

Šalamúna a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: A.
B. C., C., so sídlom D. X, XXX XX E. - F. G. H., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: H. I., C., so sídlom D.
X, XXX XX E. - F. G. H., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. B., H. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom
J. K. XX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 3.786,59 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Csp/37/2023-138 zo dňa 23. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Csp/37/2023-138 zo dňa 23. októbra 2024
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č. k. 16Csp/37/2023-138 zo dňa 23. októbra 2024 Okresný súd Banská
Bystrica (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalobu zamietol (I. výrok) a žalovanej
nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výrok).
1.1 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáha voči žalovanému nároku na zaplatenie sumy vo výške 3.786,59 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 3.603,46 € od 07.06.2022 do zaplatenia, nákladmi spojenými s uplatnením

pohľadávky vo výške 184,33 € a trov konania, a to titulom Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
23.09.2019. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej zo dňa 13.12.2022 medzi postupcom
C. C., L., M. XX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca
na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 23.09.2019 Zmluvu
č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej postupca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených termínoch splátky,
čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do

omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený v
lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,
postupca k 06.06.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej
sumy. Žalovaný pred postúpením pohľadávky vykonal úhrady vo výške 1.771,96 €.
1.2 V ďalšom obsahu napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol stručný priebeh konania a
zistený skutkový stav, na ktorý aplikoval ustanovenia § 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 zákona č. 513/1991
Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2, § 2

písm. a/ a b/, § 2 písm. d/, § 9 ods. 1 a § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ďalej len ,,ZSÚ“), § 37 ods. 1, § 52 ods. 1 až 4, §
53 ods. 9, § 54 ods. 1 a 2, § 524, § 525 ods. 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník vznení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o
bankách, v znení platnom v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len „Zákon o bankách“).
1.3 Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi právnym

predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie
v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že právny predchodca žalobcu v postavení banky postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, a
keďže zákonné úpravy v prípade takéhoto postúpenia vyžadujú splnenie viacerých podmienok (platné
a účinné zosplatnenie, výzva na zaplatenie pred postúpením, trvanie omeškania dlžníka 90 dní pred

postúpením), súd prvej inštancie tieto podmienky preskúmal.
1.4 S poukazom na bod 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok v znení účinnom od
01.01.2019, na znenie ktorých odkazuje samotná spotrebiteľská zmluva, mal súd prvej inštancie v
konaní za preukázané, že k dohode o možnosti žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky medzi právnym predchodcom a žalovaným skutočne došlo. Súd prvej inštancie sa
tak ďalej zaoberal otázkou, či okrem dohody o možnosti zosplatnenia úveru boli zachované aj ďalšie

podmienky, tak ako ich stanovujú ustanovenia § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na zistený skutkový stav veci, a to výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením
na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si
povinností dlžníka, za ktorú výzvu možno považovať práve Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru zo
dňa 05.05.2022, dospel k záveru, že k zosplatneniu úveru ku dňu 06.06.2022 v zmysle Oznámenia o

vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07.06.2022 nedošlo platne, nakoľko uvedenie splátky,
pre ktorú veriteľ pristúpil k zosplatneniu celého úveru, absentuje. Súd prvej inštancie sa pri tom stotožnil
so závermi uvedenými v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo
dňa 25.01.2024 a sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 a dospel k záveru, že neuvedenie splátky,
pre ktorú veriteľ zosplatnil dlh v listine, ktorou veriteľ oznámil predčasné zosplatnenie úveru a ani vo

výzve na zaplatenie, realizovanej v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, má za
následok neplatné zosplatnenie úveru.
Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mieni zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá
a bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, nie je dostatočne určitý ani právny úkon, ktorým
veriteľ realizoval predčasné zosplatnenie úveru.

1.5 Právnym následkom neplatného zosplatnenia je neplatnosť postúpenia neplatne zosplatnenej
pohľadávkyspoukazomnaustanovenie§92ods.8Zákonaobankáchvspojenísustanovením§17ods.
1 ZoSÚ. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia
pohľadávky,atožedošlokplatnémuzosplatneniupohľadávky,ktorábolapredmetompostúpenia,takéto
postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho

zákonníka. Nakoľko pohľadávka právneho predchodcu žalobcu nebola na žalobcu platne postúpená,
žalobca nie je v konaní, v ktorom si uplatňuje pohľadávku z neplatného postúpenia, aktívne vecne
legitimovaný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol.
1.6 O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP a § 262 ods. 1
CSP. Keďže žalobu v celom rozsahu zamietol, vzhľadom na pomer úspechu v konaní by úspešnému

žalovanému patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z obsahu spisu vyplýva, že v
danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si
neuplatnil ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Súd prvej inštancie,
preto v danej veci s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP, aplikoval na rozhodnutie o nároku na
náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovanému rozhodol

podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej
normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť
priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v celom
rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t. j. z dôvodu, že súd prvej inštancie mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
2.1 Žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením veci súdom, v zmysle ktorého, ak žalobca vyhlásil,
že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru podaním zo dňa 07.06.2022,
pričom splátka, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nebola vo výzve v zmysle §53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a následne ani v oznámení o zosplatnení presne špecifikovaná,
tak uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka nebolo platné z dôvodu neurčitosti týchto
právnych úkonov. Poukazoval pri tom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

1Cdo/123/2022 z 30.01.2024, v ktorom sa dovolací súd nestotožnil s názorom, ktorý prezentovali
dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou
platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Konštatoval, že v súčasnosti existuje zásadný rozpor ohľadom
náležitostí/obsahu zosplatňujúcej výzvy (resp. výzvy, ktorá zosplatneniu predchádza), kedy dochádza z
dôvodu (diametrálne) odlišného posudzovania predmetnej právnej otázky súdmi na všetkých úrovniach

k právnej neistote na strane subjektov súkromnoprávnych vzťahov v širšom rozsahu. Podľa jeho názoru
je však zároveň nutné v tejto súvislosti zdôrazniť, že výlučne právny názor vyjadrený senátom 1Cdo vo
vyššie cit. uznesení možno ohľadom riešenia tejto právnej otázky považovať za vecne správny, majúci
podklad v dotknutých ustanoveniach Občianskeho zákonníka, ale aj všeobecnej aplikačnej praxe súdov
za obdobie od prijatia znenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
2.2 Ďalej argumentoval tým, že zákon takéto označenie splátky v zosplatňujúcom úkone, resp. výzve,

podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka veriteľovi neukladá. V predmetnej veci posudzované výzvy
(výzva pred vyhlásením splatnosti, či zosplatňujúca výzva), z hľadiska obsahu uvádzajú celkovú dlžnú
sumu, s ktorou bol dlžník toho času v omeškaní. Priemerný spotrebiteľ má vedomosť o výške sumy,
zaplatením ktorej zabráni zosplatneniu úveru. Priemerný spotrebiteľ musí mať vedomosť o čerpaní
úveru, o jeho výške, o tom, ako ho splácal a predovšetkým na akej výške mesačnej splátky sa

s veriteľom dohodol. Špecifikácia splátky nemá v konečnom dôsledku žiaden pozitívny dopad na
zvýšenie platobnej disciplíny dlžníka-spotrebiteľa, absencia špecifikácie splátky nestavia spotrebiteľa do
nevýhodnejšieho postavenia. Predmetnú otázku posudzovali súdy približne od roku 2008 do roku 2024
a z rozhodovacej praxe súdov (na všetkých úrovniach) pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky vo
výzve zosplatňujúcej, resp. pred zosplatnením, nevyplynula, pričom až v roku 2024 došlo k zásadnej

zmene pri posudzovaní obsahu predmetného ustanovenia. Aj keď sa súdna prax môže v čase vyvíjať,
nová argumentácia konajúceho súdu pre posudzovanie (ne)platnosti uvedených právnych úkonov za
danej situácie predstavuje podľa neho zásadný zásah do právnej istoty veriteľov, ktorému podľa názoru
žalobcu intenzitou nekorešponduje potrebná ochrana spotrebiteľa. Predmetnú problematiku posudzoval
dovolací súd pri riešení právnej otázky premlčania (výsledkom čoho bol aj judikát publikovaný

pod č. R29/2023, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022 sp. zn.
7Cdo/268/2020), kedy nevyhnutne musel dovolací súd posudzovať aj náležitosti jednotlivých výziev (ak
posudzoval začiatok plynutia premlčacej doby), pričom nedospel k záveru o tom, že by zákon veriteľovi
ukladal povinnosť uviesť rozhodnú splátku v tej-ktorej výzve.
2.3 S ohľadom na uvedené dospel žalobca k záveru, že výklad dotknutých zákonných ustanovení v tom

zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a rovnako aj v samotnom zosplatnení, nemôže v žiadnom ohľade obstáť, keďže
v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by
táto informácia nepriniesla vôbec žiadnu informačnú hodnotu. Naopak spotrebiteľ, by sa mohol dostať do
informačnej asymetrie práve v prípade, kedy by veriteľ uviedol vo výzve podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka akúkoľvek omeškanú splátku, nakoľko by spotrebiteľ mohol nadobudnúť mylnú domnienku,
že uhradením len tejto splátky zabráni zosplatneniu – čo by však nemohlo nastať, nakoľko pri úhrade
(len)tejtosplátkybypodmienkypodľa§53ods.9Občianskehozákonníkazostalizachované(spotrebiteľ
by bol naďalej v omeškaní so splácaním dlhu po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, keďže zvyšné splátky
neuhradil a zároveň bol upozornený na možné uplatnenie práva na vyhlásenie splatnosti).

2.4 Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že predmetné znenie Občianskeho zákonníka bolo
s účinnosťou od 01.11.2024 novelizované. V zmysle novelizovaných ustanovení § 53 ods. 9 a 10
Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ani po ich novelizácii nebude „obligatórnou“ náležitosťou výzvy
uvedenie konkrétnej splátky, resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude
uvedenie sumy, s ktorou je dlžník v omeškaní.

2.5 Vychádzajúc aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 a II. ÚS
796/2016-65, t. j. z ústavnoprávnych východísk priority platnosti právneho úkonu a právomoci súdu
zákonné predpisy aplikovať, nie však novelizovať, žalobca uvádza, že podľa jeho názoru je riešenie
uvedenejprávnejotázkyzostranysúduvpredmetnejproblematikeprávneneudržateľné,pričomnaopak,
senát Najvyššieho súdu 1Cdo predmetnú právnu otázku vyriešil zákonne a správne.

2.6 Žalobca zastáva názor, že zo strany veriteľa nedošlo pri uplatnení práva podľa § 565 Občianskeho
zákonníka k porušeniu žiadnej zákonnej povinnosti. V konaní bolo riadne preukázané, že možnosť
zosplatnenia úveru bola medzi postupcom a žalovaným dohodnutá, čo napokon nemal za sporné ani
samotnýsúd.Žalovanýbolpreukázanevomeškanísozaplatenímsplátokaspoňtrimesiace,pričombolozároveň preukázané, že postupca upozornil žalovaného v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka. V zmysle vyššie uvedeného mal žalobca za to, že je
zrejmé,ževprípade,akpostupcavyhlásilmimoriadnusplatnosťúverupodanímzodňa07.06.2022–toto

svoje právo uplatnil v súlade s § 565 OZ a v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/224/2021
z 30.11.2022, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2021 z 15.12.2022,
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7Cdo/26/2023 z 29.11.2023, uznesenie
NajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Cdo/87/2023z31.05.2023,uznesenieNajvyššiehosúdu

Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/148/2022 z 12.07.2023, atď.) pre nezaplatenie splátky splatnej dňa
10.02.2022 (t. j. splátky, ktorá vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru predchádzala po dobu troch
mesiacov a pre ktorej nezaplatenie mohol ako jedinej vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru) a zároveň
toto svoje právo uplatnil v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka po omeškaní spotrebiteľa
(žalovaného) s platením splátok po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom spotrebiteľ (žalovaný) bol
nesporne na toto oprávnenie veriteľa upozornený (podaním zo dňa 05.05.2022). K tvrdeniu okresného

súdu ohľadom toho, že obsahom výzvy v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako aj oznámenia
o zosplatnení, má byť špecifikovaná omeškaná splátka, pre ktorú sa rozhodol veriteľ zosplatniť úver,
žalobca poukázal na rozhodovaciu prax krajských súdov.
2.7 Záverom žalobca uviedol, že sa nestotožňuje ani s tým, že by bez uvedenia splátky, pre ktorú
dochádza k zosplatneniu v upozornení na možné zosplatnenie, resp. v samotnom úkone, ktorým veriteľ

dosiahol splatnosť dlhu dlžníkov, boli takéto právne úkony neurčité. Prejav vôle je totiž neurčitý len v tých
prípadoch, pokiaľ je neistý jeho obsah, t. j. keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným
spôsobomstanoviť.Zobsahuuvedenýchúkonovjevšakcelkomzrejmýúmyselveriteľa,t.j.upozornenie
dlžníka v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka na to, že je v omeškaní po dobu viac ako
3 mesiacov, je z neho zrejmá aj celková výška jeho omeškania a rovnako upozornenie na to, že v

prípade, ak omeškané plnenie neuhradí v dodatočnej lehote, je veriteľ oprávnený žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky. Rovnako z obsahu zosplatnenia je zrejmá vôľa veriteľa, aby nastala splatnosť celej
pohľadávky z dôvodu porušenia povinností na strane dlžníka – nedodržania jeho platobnej disciplíny. Z
obsahu týchto úkonov je podľa neho teda bez akýchkoľvek pochybností zrejmá vôľa konajúcej osoby,
čo vylučuje možné právne posúdenie uvedených právnych úkonov ako neurčitých.

2.8 Nakoniec žalobca poukázal aj na zjavnú nepreskúmateľnosť záverov súdu prvej inštancie, nakoľko
v prejedávanom prípade došlo k postúpeniu splatnej pohľadávky aj v takom prípade, ak by došlo k
neplatnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Konečná splatnosť úveru (splatnosť poslednej
dohodnutej splátky úveru) nastala v prejednávanom prípade 10.10.2022. K postúpeniu pohľadávky
však došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13.12.2022, t. j. nepochybne v čase po konečnej

splatnosti úveru a teda pohľadávka bola ku dňu postúpenia splatná aj v takom prípade, ak by boli
závery súdu prvej inštancie o neplatnom vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru správne. Z uvedeného
dôvodu vôbec neobstoja závery súdu prvej inštancie, v zmysle ktorých s poukazom na nesplatnosť
pohľadávky (neplatné zosplatnenie) nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku je preto z tohto dôvodu podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné, v dôsledku

čohosúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilžalobcovi,abyuskutočňovaljemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
2.9 Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu
preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 CSP ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu, resp. v zmysle
ustanovenia § 389 ods. 1 CSP ho zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zároveň si vyčíslil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. V dôsledku odvolania podaného žalobcom proti rozsudku súdu prvej inštancie, krajský súd ako

súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.6. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Na základe podaného odvolania žalovanej tak v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP a
dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP, po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej na
základe vykonaného dokazovania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia skonštatoval skutkový stav

veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383
CSP je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy
vykonané v konaní vyhodnotil podľa § 191 ods. 1 CSP a rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením
§ 220 ods. 2 CSP, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má všetky náležitosti v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd pri rozhodovaní o veci vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného
skutkovéhostavu,pričomvsúdenejvecinebolinaplnenéprocesnépredpokladydoplňovaťdokazovanie,

prípadne nariaďovať odvolacie pojednávanie zo strany odvolacieho súdu (§ 383, § 384 ods. 1, 2 a 3 v
spojení s § 366 CSP).

8. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovanej a odvolacie dôvody uvedené v podanom odvolaní
odvolací súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie

je dôvodné, nemožno mu vyhovieť. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne
správne. Po preskúmaní veci nezistil odvolací súd žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej
inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok. S poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny ako vo výrokovej
časti, tak aj v časti odôvodnenia a zároveň v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu

prvej inštancie.

9. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru, ako aj výzvu na zaplatenie, posúdil z dôvodu neuvedenia
splátky, pre ktorú veriteľ dlh zosplatnil, ako neurčité, a teda neplatné právne úkony. Právnym následkom

neplatného zosplatnenia je neplatnosť postúpenia neplatne zosplatnenej pohľadávky s poukazom na
ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách a v spojení s ustanovením § 17 ods. 1 ZoSÚ. Žalobca
v podanom odolaní takéto právne posúdenie veci súdom prvej inštancie považoval za nesprávne a
vychádzajúce z nesprávnych skutkových zistení.

10. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi
ním tvrdené právo, respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej - existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo
pasívnej - existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania a súd je povinný skúmať ju z úradnej povinnosti v ktoromkoľvek štádiu konania (viď. napr.

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009, sp. zn. 4Cdo/162/2020). Súd
prvej inštancie sa tak správne v konaní v prvom rade zameral na skúmanie aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu, najmä s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi stranami sporu, v
nadväznosti na potrebu poskytnutia osobitnej ochrany spotrebiteľovi v spore s dodávateľom a súd prvej
inštancie správne zameral pozornosť na vysporiadanie sa s otázkou platnosti postúpenia pohľadávky zo

spotrebiteľskej zmluvy, na základe ktorej by súd mohol konštatovať, že žalobca je skutočným nositeľom
práva, ktorého sa v spore voči žalovanému, ako spotrebiteľovi, domáha.

11. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru zo spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53
ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Tieto hmotnoprávne podmienky pre platné a zákonné

zosplatnenie pohľadávky musia byť splnené kumulatívne. Ustanovenie § 53 ods. 9 predmetného zákona
pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú dlžníkovi
s upozornením na omeškanie presne vyšpecifikovanej konkrétnej splátky s výslovným upozornením
na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinnosti
dlžníka. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, právo na jednorazové splatenie celej neuhradenej

pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky
spotrebiteľa. Ustanovenie § 565 Občianskeho zákonníka ustanovuje, že ak ide o plnenie v splátkach,
môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo
dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Nakoľko ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníkapredstavuje v spotrebiteľských zmluvách „lex specialis“ oproti všeobecnej norme § 565 Občianskeho
zákonníka, je potrebné ustáliť, že právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka môže veriteľ vykonať
len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie s uvedenou

splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace, trvá. Pred žiadosťou veriteľa na
zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie
byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva.
11.1 Odvolací súd, v súvislosti s odvolacími námietkami rozporujúcimi záver súdu prvej inštancie o
nesplnení zákonných podmienok vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovanému poskytnutého úveru,

poukazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to na rozhodnutia
sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25. januára 2024 a najmä na najnovšie rozhodnutia sp. zn. 5Cdo/197/2022
zo dňa 26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31. júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.
septembra 2024, vydané neskôr ako žalobcom v odvolaní uvádzané rozhodnutie sp. zn. 1Cdo/123/2022
z 30.01.2024, z ktorého v rámci svojej odvolacej argumentácie ťažiskovo vychádzal, ako aj všetky
ostatné rozhodnutia,naktoréžalobcavosvojomodvolanípoukazoval,vzmyslektorejplatí,ževprípade,

ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 a
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby
už vo výzve pred zosplatnením, ako aj v samotnom zosplatnení, presne špecifikoval konkrétnu splátku,
pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.
11.2 Odvolací súd, rešpektujúc ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít v predmetnej

otázke konštatuje, že zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že ani vo výzve na zaplatenie a ani
v oznámení o mimoriadnom zosplatnení nie je konkrétne špecifikovaná splátka, pre ktorú veriteľ dlh
mimoriadne zosplatnil. Uvedený nedostatok potom neumožňuje pre konajúci súd jednoznačným a
nesporným spôsobom vyabstrahovať tú splátku, pre ktorú veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu
úveru, v dôsledku čoho nie je možné ani jednoznačne zistiť, či veriteľ v procese mimoriadneho

zosplatnenia postupoval v súlade s § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka. Odvolací
súd zdôrazňuje, že takáto identifikácia splátky je potrebná aj z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia
premlčacej lehoty, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka (spotrebiteľa) o tom, že zaplatením akej sumy
zabráni zosplatneniu úveru (sp. zn. 2Cdo/149/2021). Identifikácia je tak podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť

aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ
oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený (pozri sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa
25. septembra 2024).
11.3 Odvolací súd zdôrazňuje, že požiadavka špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne

zosplatňuje, má svoj racionálny základ v potrebe zabezpečenia „rovnomernej“ právnej ochrany
protistrany. Aj skrz spotrebiteľský charakter právneho vzťahu je dôležité, aby mal dlžník (spotrebiteľ)
možnosť objektívne z oznámenia o mimoriadnom zosplatnení úveru zistiť, pre ktorú splátku došlo
k aktivácii mimoriadneho zosplatnenia dlhu, v závislosti od ktorej je kreovaná pre dlžníka možnosť
posúdiť platnosť či neplatnosť takéhoto úkonu a k tomu prispôsobiť svoju následnú ekonomicko-právnu

interakciu. Nie je žiadúce, aby v prípade, že dlžník považoval mimoriadne zosplatnenie dlhu za neplatný
právny úkon, bol nútený čakať až na spor vyvolaný veriteľom, v ktorom by veriteľ až dodatočne
špecifikoval splátku (napr. v žalobe), pre ktorú dlh zosplatnil a s ktorou skutočnosťou, by sa tak dlžník po
prvý raz oboznámil až v rámci súdneho konania. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah zastal odvolací
súd názor, podľa ktorého absenciu špecifikácie splátky, pre ktorú veriteľ dlh mimoriadne zosplatnil, nie

je možné konvalidovať ani žiadnym dodatočným (skutkovým) vymedzením v rámci súdneho konania
(napr. v žalobe či v replike).
11.4 Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd, zhodne so záverom súdu prvej
inštancie, konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal dodržanie podmienok v zmysle § 53 ods.
9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, z dôvodu ktorého nedošlo k platnému mechanizmu

mimoriadneho zosplatnenia dlhu.

12. Jednu z osobitných právnych úprav, dotýkajúc sa postúpenia pohľadávky zo spotrebiteľského
vzťahu, predstavuje Zákon o bankách. Predmetná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky
banky vyžaduje súčasné splnenie dvoch podmienok v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o

bankách (písomná výzva banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek písomnej
výzve banky). Súčasne § 92 ods. 8 Zákona o bankách predpokladá ako podmienku platnosti úkonu
postúpenia bankovej pohľadávky, aj dodržanie podmienky (§ 17 ZoSÚ), aby sa postupovala pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti, alebo ktorá sa stala splatnou pred konečným termínom splatnosti.Uvedené podmienky sú totiž zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle
hmotného práva a musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky (R 4/2021). Ako správny potom
odvolací súd posúdil záver súdu prvej inštancie, ktorý skonštatoval, že v posudzovanom prípade nebola

splnená podmienka postúpenia pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred konečným termínom splatnosti.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, v rámci ktorej žalobca poukazoval na zjavnú nepreskúmateľnosť
záverov súdu prvej inštancie, nakoľko v prejedávanom prípade došlo na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 13.12.2022 k postúpeniu pohľadávky po konečnej splatnosti úveru, ktorá nastala v

prejednávanom prípade 10.10.2022, v dôsledku čoho neobstoja závery súdu prvej inštancie, v zmysle
ktorých, s poukazom na nesplatnosť pohľadávky (neplatné zosplatnenie), nemohlo dôjsť k platnému
postúpeniu pohľadávky, odvolací súd dospel k záveru, že ani táto odvolacia argumentácia nie je
spôsobilá zvrátiť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko v konaní nebolo zo strany žalobcu
preukázané naplnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky v zmysle § 92 ods.
8 Zákona o bankách.

13.1 Zákon o bankách v uvedenom ustanovení platnosť postúpenia bankovej pohľadávky podmieňuje
písomnou výzvou banky jej klientovi a omeškaním klienta so splnením čo len časti jeho peňažného
záväzku voči banke v trvaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Za výzvu banky však nemôže
byť považovaná akákoľvek výzva veriteľa, ktorou vyzýva dlžníka na zaplatenie vyčísleného dlhu. V
posudzovanom prípade boli výzva banky, ako aj mimoriadne zosplatnenie produkované bankou, v

procese vyhlásenia mimoriadnej (predčasnej) splatnosti jej úverovej pohľadávky posúdené pre ich
neurčitosť za neplatné.
13.2 Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu v zmysle citovaného ustanovenia
je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie
písomne vyzvala. V zmysle záverov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 9Cdo/165/2022, ak banka klienta/dlžníka písomne vyzve na úhradu presne špecifikovanej
konkrétnej sumy pohľadávky, možno takúto písomnosť považovať za výzvu pred postúpením, od ktorej
doručenia musí uplynúť aspoň 90 dní a následne možno pohľadávku postúpiť, pretože dlžník bol
upozornený na omeškanie s úhradou jeho peňažného záväzku. Vzhľadom k tomu, že v zmysle odvolacej
argumentáciežalobcumalabyťpostupovanápohľadávkabankypokonečnejsplatnostispotrebiteľského

úveru, Výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky úveru v sume 1.741,11 € zo dňa 05.05.2022 ani výzvu
na zaplatenie sumy 4.137,79 €, zakomponovanú v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 07.06.2022, uskutočnené pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (predmetom
ktorých je zaplatenie iných súm ako sumy pohľadávky banky určenej ku dňu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru) nemožno považovať za výzvy banky majúce náležitosti v zmysle § 92 ods. 8

Zákona o bankách, spĺňajúce požiadavku presne špecifikovanej konkrétnej sumy pohľadávky banky, s
ktorej zaplatením je klient v omeškaní a ktorá môže byť postúpená.
13.3Žalobcasapodanoužaloboudomáhalzaplateniažalovanejsumytitulomsplneniazáväzkuvzmysle
zmluvy, pričom postupca ako právny predchodca žalobcu dňa 06.06.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, na základe nej poskytnutého žalovanému. V danom prípade, teda z obsahu spisu vyplýva,

že žalobca sa domáhal voči žalovanému zaplatenia peňažného nároku s tvrdením o predčasnom
zosplatnení spotrebiteľského úveru na základe neplnenia zmluvných povinností zo strany žalovaného.
Naproti tomu, žalobca v rámci posudzovaného odvolacieho dôvodu argumentoval, že sa domáha
voči žalovanému zaplatenia peňažného nároku splatného v dôsledku uplynutia termínu konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

4Cdo/85/2021, súd musí rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená,
že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený
v žalobnom návrhu. Vychádzajúc z vyššie opísaného procesného stavu odvolací súd dospel k záveru,
že žalobca touto odvolacou argumentáciou prekročil rámec ním samým vymedzeného petitu žaloby,
pretože požaduje priznania plnenia z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobnom

návrhu. Podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia sú pritom prostriedkom procesného útoku žalobcu
(§149 a § 150 CSP) a ich zmena sa v zmysle § 140 ods. 2 CSP považuje za zmenu žaloby, ktorá je
podmienená súhlasom súdu (§ 139 CSP), ak je žalovaným spotrebiteľ, v spotrebiteľských sporoch sa
nepripúšťa (§ 294 CSP), pričom v odvolacom konaní žalobu meniť nemožno (§ 371 CSP). Z uvedených
dôvodov je priznanie žalovanej sumy na základe takto žalobcom zmenených skutkových tvrdení v tomto

konaní vylúčené, nakoľko by sa takýmto rozhodnutím prekročil pôvodný žalobný návrh (§ 216 ods. 1
CSP a contrario), čím by došlo k porušeniu zásady „ne ultra petitum“, čo by malo za následok porušenie
práva žalovaného na spravodlivý proces.14. Sumarizujúc vyššie uvedené dôvody, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je spôsobilé privodiť zrušenie ani zmenu napadnutého rozsudku, a keďže napadnutý rozsudok je v
meritórnom výroku, ktorým súd žalobu zamietol, vecne správny, odvolací súd postupom podľa § 387

ods. 1 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne správny potvrdil.

15. Ako výrok závislý preskúmal odvolací súd i výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania,
ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal,
podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 2 CSP a čl. 17 CSP. V nadväznosti na

vecnú správnosť prvého meritórneho výroku rozsudku súdu prvej inštancie, je potom vecne správny
aj závislý druhý výrok, ktorým súd prvej inštancie v súlade so zásadou úspechu v spore vyplývajúcou
z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, rozhodol o trovách prvoinštančného konania, pričom zohľadnil
procesný úspech žalovaného v konaní, ako aj skutočnosť, že z obsahu spisu nezistil žiadne trovy v
konaní pasívneho žalovaného. Súd prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa
správnych ustanovení CSP a tieto správne aplikoval.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 396 ods. 1 CSP
a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní vedenom v dôsledku odvolania žalobcu, tento nebol úspešný
ani čiastočne, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. Procesný
úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovanému. Žalovaný sa však k podanému

odvolaniu žalobcu nevyjadril, a preto mu v súvislosti s odvolacím konaním trovy preukázateľne nevznikli,
preto odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania tak, že žalovanému, hoc procesne úspešnej
strane sporu v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne trovy
odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním objektívne
nevznikli (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. februára

2018).

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).