Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/6/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123266493

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6123266493.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

12 10C/6/2023

OkresnýsúdBanskáBystrica,rozhodujúcsudcomJUDr.PavlomRohárikom,vsporežalobcuObčianske
združenie Nádej Slovenská Ľupča, 976 13 Slovenská Ľupča, Czambelova 274/19, IČO: 42 395 925,
zastúpeného Lion Law Partners s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, Komenského 14A, IČO: 36 862 461,
proti žalovanému A. A., nar. XX. XXXXXX XXXX, 974 01 Banská Bystrica, Nedeckého 8, zastúpenému
URBÁNI & Partners s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, Skuteckého 17, o žalobe na plnenie podľa § 137
písm. a) CSP, takto

r o z h o d o l :

11 10C/6/2023

r o z h o d o l

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100%
v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov, o ktorej rozhodne samostatným
uznesením vyšší súdny úradník.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení od
žalovaného v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov, o ktorej
rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník.

IV. Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k10C/6/2023-79
zo dňa 17. apríla 2023.

o d ô v o d n e n i e :

2 10C/6/20231. Žalobca žiada uložiť žalovanému povinnosť nahradiť prejav vôle pôvodného darcu (poručiteľa - otca
žalovaného) uzatvorením novej darovacej zmluvy, ktorá nebude obsahovať ustanovenia týkajúce sa
zriadenia vecného bremena v prospech zosnulého darcu. Argumentuje, že ako obdarovaný uzavrel

s otcom žalovaného B. A. A. ako darcom (ďalej len „otec žalovaného“) dňa 29. júna 2020 darovaciu
zmluvu, ktorou mu darca daroval predmetné nehnuteľnosti. Na druhý deň, dňa 30. júna 2020,
darca zomrel. Po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu prerušil Okresný
úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor vkladové konanie a vyzval žalobcu na doloženie dodatku
k darovacej zmluve, ktorým bude zo zmluvy vypustené ustanovenie o zriadení vecného bremena

v prospech zosnulého darcu. Pretože žalovaný žalobcovi pri uzatvorení dodatku neposkytol potrebnú
súčinnosť, podal žalobca na súd žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložiť žalovanému povinnosť
uzatvoriť s ním dodatok k Darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 29.
júna 2020. Rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 18C/53/2020-210 zo dňa 14. októbra 2021, ktorým
žalobu zamietol, odvolací súd rozsudkom č.k. 15Co/24/2022-285 zo dňa 1. februára 2023 potvrdil.
V odôvodnení rozhodnutí súdy uviedli, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania

a užívania nehnuteľností je vecným bremenom „in personam“, ktoré patrí konkrétnej osobe, a preto
je neprevoditeľné a zaniká smrťou oprávnenej osoby. Neprechádza na dedičov a žalovanému ako
dedičovi,ktorýdoprávavecnéhobremenanevstúpil,pretonemožnouložiť,abyuzatvorildodatokzmluvy
týkajúci sa odstránenia dojednania o zriadení vecného bremená. Žalobca uvádza, že žalovaný je ako
jediný dedič zosnulého darcu viazaný prejavom vôle poručiteľa - darovacou zmluvou (napr. uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 29/2010 zo dňa 11. augusta 2011). Konštatuje,
že viazanosť účastníkov prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy, účinky ktorej zakladá až kladné
rozhodnutie správneho orgánu, trvá aj pre dediča zomrelého účastníka, vstupujúceho do jeho práv
a záväzkov z občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na základe ich zhodných prejavov vôle
ešte pred vznikom vecno-právnych účinkov zmluvy. Tu žalobca poukazuje i na rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) v konaniach sp.zn. 1Sžr/75/2014, 1Sžr/15/2012,
2Cdo/184/2005 a 3Cdo/196/2005. Podľa žalobcu je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré mu poručiteľ
daroval, patria do dedičstva po poručiteľovi, a fakt, že návrh na vklad nebol povolený za života
poručiteľa, nemení nič na účinnosti zmluvy, ktorá nastala za života poručiteľa. Žalobca tiež uvádza, že
z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že je jediným dedičom po zosnulom darcovi a predmet darovacej

zmluvy bol vyňatý z už ukončeného dedičského konania. Pretože v dedičskom konaní nemá žalobca
postavenie účastníka, nemôže si doň prihlásiť pohľadávku a notár nie je povinný oznámiť mu, že
sporné nehnuteľnosti boli prededené. Žalobca tvrdí, že žalovaný darovaný byt prenajíma, má z neho
majetkový prospech, nakladá s ním ako s vlastným majetkom a nerešpektuje vôľu poručiteľa. I z konania
sp.zn. 18C/53/2020 je zrejmé, že žalovaný neuznáva vôľu poručiteľa darovať nehnuteľnosti žalobcovi,

a preto sa žalobca obáva, že v okamihu prededenia nehnuteľností, žalovaný po obdržaní osvedčenia
o dedičstve, prevedie predmet darovacej zmluvy na tretiu osobu, čím sťaží možnosť žalobcu dosiahnuť
zápis vlastníckeho práva.

2. Uznesením č.k. 10C/6/2023-79 zo dňa 17. apríla 2023 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým

žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek prevodov, zaťažovania a iného nakladania nad
rámec bežných úkonov s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku rozhodnutia (predmet darovacej
zmluvy).
3. Žalovaný žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdí o.i., že obsahuje viaceré neodstrániteľné
procesné vady, pre ktoré by mal súd konanie zastaviť. Vzhľadom na predchádzajúce konanie vedené

pod sp.zn. 18C/53/2020 trpí konanie prekážkou res iudicata, preto súd o tej istej veci nemôže opätovne
rozhodovať v súlade s ústavnoprávnou zásadou ne bis in idem a na túto neodstrániteľnú vadu musí
ex offo prihliadnuť. Poukazuje na totožnosť subjektov i skutku, keďže žalobca sa v predošlom
konaní domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť vstúpiť s ním do záväzkovoprávneho vzťahu,
výsledkom ktorého je uskutočnenie prevodu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam na žalobcu.

Tvrdí, že žalobca uvádza v žalobe rovnaké skutočnosti, ako v pôvodnej žalobe, jej obsahom nie sú
žiadne iné skutkové, ani právne okolnosti. Na odôvodnenie svojho názoru dodáva, že žalobca sa v
žalobe pridržiava rovnakých argumentov, právnych predpisov a judikatúry, s ktorými sa však už súdy
vysporiadali. Ako ďalšiu procesnú prekážku uvádza nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
Keďže z výpisu katastra nehnuteľností je zrejmé, že na liste vlastníctva sporných nehnuteľností ako

vlastník stále figuruje otec žalovaného (poručiteľ a darca), vlastníctvo žalovaného nie je deklarované
žiadnym rozhodnutím. Sporné nehnuteľnosti boli vyňaté i z dedičského konania po poručiteľovi. Podľa
zásady nemo plus iuris nie je preto možné, aby žalovaný žalobcovi previedol právo, ktoré mu nepatrí.
Žalobca podľa žalovaného neustále opomína, že zmluva podpísaná žalobcom a poručiteľom obsahujeokrem úkonu darovania sporných nehnuteľností aj zriadenie vecného bremena k nim. Právne úkony
boli obsiahnuté v jednom kontrakte a podpísaním zmluvy malo dôjsť k darovaniu, ktoré však bolo
podmienené zriadením práva doživotného bývania. Preto žalovaného nemožno nútiť, aby teraz daroval

nehnuteľnosti, na ktoré má zákonný nárok. Právo zodpovedajúce vecnému bremeno je právo in
personam a nie je prevoditeľné, preto nemohlo prejsť na žalovaného, ktorý nemôže vstúpiť do práv
z vecného bremena. Vecné bremeno v prospech poručiteľa tu nevzniklo, pretože poručiteľ zomrel
dňa XX. XXXX XXXX a návrh na vklad zmluvy do katastra nehnuteľností bol podaný dňa 2. júla
2020. Vzhľadom k tomu, že vecné bremeno nenadobudlo žiadne právne účinky, nemohlo ani zaniknúť.

Žalovaný poukazuje na § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ktorý ukladá katastrálnemu úradu povinnosť
preskúmať zmluvu ako celok a neumožňuje mu rozhodnúť len o jej časti. V dôsledku smrti osoby
oprávnenej z vecného bremena už nie je možné nijakým spôsobom meniť ňou prejavenú vôľu uzavretím
novej darovacej zmluvy s iným obsahom. Svoju argumentáciu dopĺňa žalovaný odkazom na rozhodnutia
NS SR sp.zn. 6Sžr/116/2014 zo dňa 30. marca 2016, Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/119/2017
zo dňa 20. novembra 2019 a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/406/2016 zo dňa 6. decembra 2016.

Uloženie povinnosti žalovanému navrhovanej žalobou by bolo prílišným zásahom do práv žalovaného,
ktorý v tejto veci nemá žiadnu povinnosť niečo konať. Žalovaný namieta aj perfektnosť zmluvy
z dôvodu absencie podstatnej náležitosti podľa § 5 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov
a nebytových priestoroch, pretože jej prílohou nebolo potvrdenie správcu o nedoplatkoch. Akt darovania
je neplatný i pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poručiteľ nebol človekom,

ktorý by počas svojho života čokoľvek darovával a vždy bol zástancom vlastnenia majetku. V zariadení
žalobcu bol umiestnený len 4 mesiace, čo je krátka doba, aby si s kýmkoľvek v zariadení vybudoval
tak silné vzťahy, že by zanechal časť svojho majetku cudzím ľuďom. Žalovaný argumentuje, že riaditeľ
zariadenia A. C., v ktorom bol poručiteľ umiestnený, je vyšetrovaný orgánmi činnými v trestnom konaní z
dôvodu, že mal prostredníctvom žalobcu podobným spôsobom nadobúdať majetky od viacerých klientov

zariadenia. V konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Banská Bystrica pod ČVS:
ORP-704/3-VYS-BB 2020 vystupuje v postavení obvineného a žalovaný bol v tejto veci vypovedať
v postavení svedka - poškodeného. Konanie bolo iniciované finančnou správou z dôvodu podozrivých
prevodov s majetkami klientov žalobcu.
4. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 29. septembra 2023 nesúhlasí s názorom žalovaného

o prekážke res iudicata tvrdiac, že nie je daná totožnosť skutku vymedzeného v žalobe v porovnaní
so skutkom v konaní sp.zn. 18C/53/2020, v ktorom išlo o povinnosť žalovaného uzavrieť so žalobcom
dodatok k darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 29. júna 2020, ktorého
obsahom malo byť zrušenie vecného bremena. Argumentuje, že v tomto konaní ide o odlišnú povinnosť
- nahradenie prejavu vôle. O prekážku res iudicata nejde ani z dôvodu, že v konaní sp.zn. 18C/53/2020

nebolo meritórne pozitívne rozhodnuté. Žalobca zotrváva na odôvodnení pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného s poukazom na univerzálne právne nástupníctvo podľa § 460 Občianskeho zákonníka.
K argumentácii žalovaného o podmienenosti úkonov uvádza, že dar nebol podmienený žiadnou
relevantnou podmienkou, ani zriadením vecného bremena. Ide o dva samostatné právne úkony, dve na
sebe nezávislé zmluvy spísané v jednom dokumente. K tvrdenej neplatnosti právneho úkonu vzhľadom

na trestné stíhanie riaditeľa zariadenia A. C. dodáva, že za žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy konala
v pozícii štatutárneho orgánu D. E. a žalovaný nerešpektuje prezumpciu neviny. Nestotožňuje sa
ani s tvrdením žalovaného o neplatnosti právneho úkonu s tým, že je známe, že vzťah žalovaného
a jeho otca nebol dobrý, čo podporuje prejavenú vôľu darcu. Tvrdí, že žalovaný napriek nariadenému
neodkladnému opatreniu komerčne prenajíma spornú nehnuteľnosť tretím osobám. K viazanosti

prejavov vôle účastníkov zmluvy o prevode vlastníckeho práva poukazuje na rozsudok NS SR sp.zn.
1Sžr/75/2014 zo dňa 19. mája 2015, podľa ktorého „prevod vlastníckych práv k nehnuteľnostiam
má v podstate dve fázy. Zmluva je platná po podpísaní všetkými jej účastníkmi (ak nie sú iné
dôvody jej absolútnej neplatnosti). Účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy za
predpokladu, že zákon alebo dohoda strán neustanovuje inak. K nadobudnutiu vlastníckych práv k

nehnuteľnostiam dochádza až vkladom do katastra. Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu
vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Neprechádzajú však
na nich len povinnosti právneho predchodcu, ale aj všetky jeho práva, teda napr. aj právo odstúpiť
od zmluvy pri splnení zákonných, resp. zmluvných podmienok (pozri napr. aj rozhodnutie NS SR
2SžoKS/13/2004). Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej v zmluve, až

do právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade kúpnej zmluvy“. Konštatuje, že rozhodovacia činnosť
súdov v rozhodujúcej právnej otázke nie je jednotná.5. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 30. októbra 2023 trvá na tom, že vo veci je daná
prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Spochybňuje argumentáciu žalobcu založenú na tvrdení, že
v predchádzajúcom konaní nebolo meritórne pozitívne rozhodnuté a poukazuje pritom na konštantnú

judikatúru (uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 13Co/13/2020 zo dňa 24. novembra 2020,
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 9Co/259/2016 zo dňa 14. septembra 2016, rozsudok
NS SR sp.zn. 2Cdo/13/2021 zo dňa 25. apríla 2022, uznesenie NS SR sp.zn. 1MCdo/12/2010 zo
dňa 30. januára 2013 a rozhodnutia NS ČR sp.zn. 21Cdo/3084/2006 a sp.zn. 28Cdo/3199/2009).
K podmienenosti daru s ohľadom na klauzulu rebus sic stantibus uvádza, že zo zmluvného vzťahu

žalobcu a darcu (otca žalovaného) je zrejmé, že dar bol podmienený vznikom vecného bremena. Ak by
to tak nebolo, darca by netrval na vecnom bremene k predmetu daru a uzatvoril by len darovaciu zmluvu.
Tento názor bol vyjadrený aj v rozhodnutiach súdov v konaní sp.zn. 18C/53/2020. Žalovaný i naďalej
argumentuje nedostatkom svojej pasívnej vecnej legitimácie a nesúhlasí s tvrdením žalobcu o jeho
zlom vzťahu s otcom, ktoré nepodporil žiadnym relevantným dôkazom. Žalovaný tvrdí, že s otcom mal
dobrý vzťah, príkladne sa oňho staral, záhadné sú skôr okolnosti prevodov nehnuteľností vo vlastníctve

klientov žalobcu. Uvádza, že s judikatúrou predloženou žalobcom sa už súdy vysporiadali v konaní
sp.zn. 18C/53/2020. Rozhodnutia predkladané žalobcom sa týkajú skutkovo i právne odlišného prípadu,
v ktorom bola predmetom sporu len darovacia zmluva. Judikatúra súdov je tu konštantná.

6. Na pojednávaní dňa 27. februára 2024 právny zástupca žalobcu zotrval na svojich vyjadreniach.

Tvrdil, že neexistuje iný právny inštitút, ktorým by bolo možné domôcť sa prevodu vlastníckeho práva
na žalobcu, aby sa naplnila vôľa darcu. K trestnému stíhaniu štatutárneho zástupcu žalobcu A. C.
uviedol, že je v štádiu obžaloby, na deň 22. marca 2024 je v konaní sp. zn. 1T/74/2023 vytýčené
hlavné pojednávanie, ale podľa jeho názoru toto trestné konanie nemá žiadnu skutkovú ani inú súvislosť
stýmtocivilnýmkonaním.Oznámil,žekatastrálnekonanieovkladedarovacejzmluvyjestáleprerušené.

Právnyzástupcažalovanéhosanestotožnilsargumentáciouprotistranyanesúhlasilstým,abyuložením
právnej povinnosti súd nahradil vôľu žalovaného s uzavretím zmluvy. Súhlasil s tým, že trestné stíhanie
je iba okrajovou záležitosťou, ale svedčí o modus operandi žalobcu, ktorý ani žalovaný, ani jeho
právny predchodca nemohli ovplyvniť. Právny zástupca žalobcu uviedol, že účinky darovacej zmluvy sa
nezmenili, pripustil, že zmluva o vecnom bremene nemôže byť naplnená, avšak ide o dve samostatné

zmluvy.

7. Súd sa oboznámil so zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 22. marca 2024 v trestnom konaní
sp.zn. 1T/74/2023 vedenom proti obžalovanému A. C. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2, 3 písm.
d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na ktorom v postavení

svedka - poškodeného vypovedal žalovaný. Žalovaný sa vyjadril k zdravotnému stavu otca, spôsobu
jeho umiestnenia v zariadení žalobcu a financovania poskytovania služieb v zariadení. Poukázal na to,
že z bytu jeho otca bola presťahovaná do zariadenia žalobcu aj časť nábytku, aby sa cítil ako doma,
nábytok u žalobcu zostal aj po jeho smrti. Podľa tvrdení žalovaného ho mal A. C. požiadať v mene
jeho otca, aby mu pred zariadenie doviezol i jeho motorové vozidlo značky Mercedes B, od ktorého mu

odovzdal kľúč. Odvtedy toto auto nevidel. Keď svojho otca v zariadení žalobcu navštevoval, musel sa
na základe pokynov A. C. ohlásiť. C. bol pri návštevách prítomný, len občas odbiehal. Žalovaný tvrdil, že
C. mu z ničoho nič poslal výpisy z katastra o vlastníctve pozemkov otcom žalovaného, čomu žalovaný
neprikladal dôležitosť a považoval to za komplexnú starostlivosť o otca. Až dodatočne, v kontexte
všetkých súvislostí žalovaný pochopil. O prevodoch financií z účtu svojho otca na účet C., ani o získaní

oprávnenia C. disponovať s účtom otca žalovaného, ktoré sú predmetom obžaloby, žalovaný nevedel.
Nevedel ani o prevode bytu na Petelenovej ulici (spornej nehnuteľnosti), kde otec pred umiestnením do
zariadenia býval. Žalovaný uviedol, že s otcom nemal žiadny konflikt, konflikt mal so C., ktorý roztrhal
zmluvu, ktorou jeho otec daroval svoj ďalší byt vnukom. Nevedel, prečo by jeho otec podpisoval čestné
prehlásenie, že si neželá, aby ho navštevoval žalovaný a jeho deti. Vzťah so svojím otcom hodnotil

ako neutrálny, posledné roky sa oňho staral. Potvrdil, že na Zmluve o poskytovaní sociálnej služby
zo dňa 14. mája 2020 je jeho podpis i podpis jeho otca. Žalovaný potvrdil, že podpísal i žiadosť
o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 13. mája 2020, osobnú kartu otca, dohodu
o disponovaní s finančnými prostriedkami na účte otca, prevzatie občianskeho preukazu a hlásenie
o prijatí do zariadenia sociálnej starostlivosti.

8. Na pojednávaní dňa 26. marca 2024 štatutárny zástupca žalobcu A. C. uviedol, že v čase darovania
bytu žalobcovi nebol štatutárom žalobcu, ale vie čo sa dialo. Okolo 12. júna 2020 inicioval
nebohý darovanie bytu na Švermovej ulici vnukom (synom žalovaného), ktorí tam bývali, a bytu naPetelenovej ulici žalobcovi. Dňa 26. júna 2020 bola podpísaná darovacia zmluva, ktorú overila notárka,
dňa 29. júna 2020 prišli do zariadenia žalovaný a jeho bývalá manželka, ktorým otec oznámil rozhodnutie
darovať byty. Po tom sa strhla hádka. S otcom žalovaného si tykal, často sa rozprávali. Uviedol,

že otec žalovaného mu prisľúbil, že ak ho doopatrujú, daruje im byt na Petelenovej ulici. Pretože
bol v zariadení spokojný, chcel darovať aj ďalšie veci, ale C. mu povedal, nech myslí aj na vnukov.
Bývalá manželka žalovaného komunikovala so žalobcom záujem vnukov o byt na C. F., čo následne
tlmočil otcovi žalovaného. Veci, ktoré po ňom zostali - auto a čiastočné zariadenie bytu, sú u žalobcu
doteraz. Darovacia zmluva bola podpísaná v Slovenskej Ľupči dňa 26. júna 2020 za prítomnosti notárky,

ktorá overila podpis darcu, ale pretože D. E., vtedajšia štatutárna zástupkyňa žalobcu, je občianka
Českej republiky, odporučila jej notárka, aby svoj podpis nechala overiť tam, čo sa stalo dňa 29. júna
2020 na Notárskom úrade v Uherskom Hradišti. Žalobca tvrdil, že z rozprávania otca žalovaného
vyplynulo, že synovi zazlieval minutie peňazí získaných predajom bytu na Kuzmányho ulici. K vzťahu
žalovaného a jeho otca uviedol, že sa spolu nerozprávali, keď žalovaný prišiel na návštevu zvesil
hlavu a nekomunikovali. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či prijímal nejaké platby od otca

žalovaného na svoj súkromný účet, odpovedal, že tak to bolo obvyklé a nebohý A. daroval aj nejaké
finančné prostriedky občianskemu združeniu, čo bolo overené právnym oddelením Tatra banky, a.s.
a prijal aj finančné prostriedky na svoj súkromný účet. Všetky zmluvy v tejto súvislosti mali byť overené
notárkou. Finančný dar pre občianske združenie v sume 15. 000,- eur bol poukázaný na účet A. C.
- občianske združenie v Českej spořitelni, a.s. K tomuto tvrdeniu právny zástupca žalobcu predložil

Zmluvu o poskytovaní sociálnej služby č. 06/2020 zo dňa 14. mája 2020, v bode 6 ktorej sú uvedené
účty, na ktoré sa majú poukazovať platby, o.i. i tento účet. Žalovaný uviedol, že jeho vzťah s otcom
bol neutrálny, pred jeho odchodom do zariadenia žalobcu sa o neho staral 3 roky, postupne sa jeho
stav zhoršoval, až to bolo neudržateľné, otec nebol schopný sám brať lieky, ani ísť na toaletu. Podľa
žalovanéhobolimentálneschopnostiotcanaprimeranejúrovni.Vyčítalmuvšak,žehodaldozariadenia,

nechápal, že to bolo vzhľadom na situáciu nevyhnutné, čo negatívne poznačilo ich vzťah. Otec bol pri
návštevách apatický, nedalo sa s ním komunikovať, a preto žalovaný všetko riešil so C.. Žalovaný tvrdil,
že nevedel, akým konkrétnym majetkom jeho otec disponuje, informoval ho o tom C.. Podľa žalovaného
C.využilsituáciu,zmanipulovaljehootcaadoistejmieryajich.Podotkol,žedarovaciuzmluvuodarovaní
bytu jeho otca na Švermovej ulici svojim vnukom C. pred nimi roztrhal po tom, čo mu bývalá manželka

žalovaného odmietla za jej spísanie zaplatiť 300,- eur. Preto tento byt prešiel do dedičského konania
anedošlokjehodarovaniu.Naotázkuprávnehozástupcužalobcu,prečonerešpektujevôľuotcadarovať
byt na Petelenovej ulici žalobcovi, odpovedal, že si myslí, že jeho otec bol zmanipulovaný a v skutočnosti
to nebola jeho slobodná vôľa. C. má za týchto okolností za podvodníka. I fakt, že roztrhal zmluvu
o darovaní bytu na Švermovej len z dôvodu nezaplatenia 300,- eur, svedčí o tom, že v skutočnosti

nerešpektoval vôľu jeho otca C..

9. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov strán a oboznámením sa s ich písomnými
vyjadreniami, výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovaného, Darovacou zmluvou a zmluvou
o zriadení vecného bremena zo dňa 29. júna 2020, návrhom na vklad vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností zo dňa 1. júla 2020, rozhodnutím Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor
č. V 3908/20 zo dňa 28. júla 2020, obsahom spisu Okresného súdu sp.zn. 18C/53/2020, uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 25D/360/2020 zo dňa 19. októbra 2020, opravným uznesením
sp.zn. 25D/360/2020 zo dňa 25. januára 2021, výpismi LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre
katastrálne územie G. G., stranami 6 - 8 zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného A. A. zo dňa 6.

júla 2021, zápisnicou o hlavnom pojednávaní Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/74/2023 zo
dňa 22. marca 2024 a zmluvou o poskytovaní sociálnej služby č. 06/2020 zo dňa 14. mája 2020.

10. Niet sporu o tom, že :

- žalobca ako obdarovaný a otec žalovaného ako darca uzatvorili dňa 29. júna 2020 Darovaciu zmluvu
a zmluvu o zriadení vecného bremena, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti špecifikované v bode 1.1,
1.2. a 1.3 tejto zmluvy (ďalej len „predmet prevodu“);
- v bode 8.1 - 8.3. tejto zmluvy sa žalobca zaviazal v prospech otca žalovaného zriadiť vecné bremeno
spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania predmetu prevodu;

- podpis otca žalovaného (darcu) na Darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena bol
overený dňa 25. júna 2020 v Banskej Bystrici a podpis štatutárnej zástupkyne žalobcu D. E. bol overený
dňa 29. júna 2020 v Českej republike;- Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor rozhodnutím č. V 3908/20 prerušil konanie o povolení
vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností z Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena uzatvorenej dňa 29. júna 2020;

- z výpisov LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX pre katastrálne územie G. G., vyplýva, že vlastníkom
sporných nehnuteľností je aj v súčasnosti otec žalovaného.

11. Sporným v konaní je, či vzhľadom na konanie sp.zn. 18C/53/2020 je daná v tomto konaní prekážka
právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), pasívna vecná legitimácia žalovaného, i to, či sa žalobca

môže úspešne domáhať nahradenia prejavu vôle otca žalovaného uzatvorením novej darovacej zmluvy
so žalovaným bez časti obsahujúcej zriadenie vecného bremena v prospech zosnulého darcu.

12. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv
k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“)

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 31 ods. 2, 3 katastrálneho zákona, ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola
vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje
zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na

povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 137 písm. a) CSP možno žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

13. Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že otec žalovaného bol počas svojho

života výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny
odbor, na LV č. XXXX (žalobca zrejme chybou v písaní uvádza, že ide o LV č. XXXX) pre k.ú. G. G.
ako byt č. 13 nachádzajúci sa na 4. poschodí vchodu č. 2 v polyfunkčnom dome MEDOKÝŠ, so súp. č.
14264, postavenom na parc. č. 399/153, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu
o veľkosti 9577/161458 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. reg. “C” č. 399/153 - zastavaná

plocha a nádvorie o výmere 385 m2 o veľkosti 9577/161458. Bol tiež podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXXX
pre k.ú. G. G. ako pozemok parc. registra „C“ č. 399/101 - trvalý trávny porast o výmere 273 m2,
pozemok parc. registra „C“ č. 399/102 - ostatná plocha o výmere 154 m2, pozemok parc. registra
„C“ č. 399/103 - ostatná plocha o výmere 384 m2, pozemok parc. registra „C“ č. 399/104 - ostatná

plocha o výmere 247 m2, pozemok parc. registra „C“ č. 399/105 - trvalý trávny porast o výmere 503
m2, pozemok parc. registra „C“ č. 399/106 - trvalý trávny porast o výmere 888 m2, pozemok parc.
registra „C“ č. 399/156 - ostatná plocha o výmere 38 m2 a pozemok parc. registra „C“ č. 399/157
- trvalý trávny porast o výmere 768 m2. Poručiteľ bol i podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností
zapísaných Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, na LV č. XXXX pre k.ú. G. G. ako

priestor č. 1 nachádzajúci sa v suteréne vchodu č. 4 v polyfunkčnom dome MEDOKÝŠ so súp. č.
14265, postavenom na parc. CKN 399/152, vrátane podielu na spoločných častiach a zariadeniach
domu o veľkosti 83807/157448 a spoluvlastníckeho podielu k pozemku parc. registra „C“ č. 399/152
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 227 m2, všetko o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/35.Žalobca a otec žalovaného uzatvorili dňa 29. júna 2020 Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena, ktorú poručiteľ podpísal dňa 25. júna 2020 a štatutárna zástupkyňa žalobcu dňa 29. júna
2020 (č.l. 24 - 28). Po podpise zmluvy a následnej smrti otca žalovaného dňa 30. júna 2020 (č.l. 55-60)

podal žalobca dňa 2. júla 2020 na Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, návrh na vklad.
Vkladové konanie, ktoré preukázateľne začalo až po úmrtí poručiteľa katastrálny úrad rozhodnutím
č. V 3908/2020 zo dňa 28. júla 2020 prerušil podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona z dôvodu
nevyhnutnosti úpravy zmluvy vypustením ustanovenia o zriadení vecného bremena vzhľadom na zánik
právnej subjektivity oprávneného, v prospech ktorého už vecné bremeno nemôže vzniknúť, i odstránenia

ďalších nedostatkov - absencie podpisu na návrhu na vklad a doloženia vyhlásenia o nedoplatkoch na
nebytový priestor tvoriaci predmet prevodu (č.l. 31 - 32, 36 - 37).

14. V reakcii na námietku právoplatne rozhodnutej veci vznesenej žalovaným súd uvádza, že po
preskúmaní obsahu spisového materiálu sp.zn. 18C/53/2020 má za preukázané, že žalobca sa v tomto
konaní domáhal uloženia nepeňažnej povinnosti žalovanému spočívajúcej v uzatvorení dodatku k

Darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 29. júna 2020, obsahujúceho
znenie o zrušení čl. 8 označeného ako zmluva o zriadení vecného bremena. Naproti tomu sa žalobca
v toto konaní sp.zn. 10C/6/2023 domáha nahradenia prejavu vôle - uzatvorenia novej darovacej zmluvy
so žalovaným bez časti obsahujúcej ustanovenia o zriadení vecného bremena. Podľa názoru súdu je
v oboch konania daná totožnosť strán sporu, ale nie rovnaký predmet konania, a preto nie je daná

prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Kým v konaní sp.zn. 18C/53/2020 sa žalobca
domáha úpravy pôvodného prejavu vôle otca žalovaného v súlade s požiadavkami katastrálneho úradu
vo forme uzatvorenia dodatku k zmluve, v tomto konaní žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť
nahradiťpôvodnýprejavvôlejehootcatak,žeakodarcanamiestonehouzatvorínovúdarovaciuzmluvu,
ktorá nebude obsahovať ustanovenia o zriadení vecného bremena.

15. Súd v poukazom na § 460 Občianskeho zákonníka konštatuje, že dedičstvo sa nadobúda ku dňu
smrti poručiteľa a týmto dňom vstupuje dedič do práv a povinností poručiteľa. Práve s ohľadom na
vstup žalovaného do práv a povinnosti po svojom otcovi univerzálnou sukcesiou má súd preukázanú
pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v tomto konaní. Tá je daná i uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica sp.zn. 25D/360/2020 zo dňa 19. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením zo
dňa 25. januára 2021 (č.l.55-60), podľa ktorého je žalovaný jediným dedičom svojho otca. Pretože
rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobcu za života
poručiteľa ani nezačalo, sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi. V zhode s názorom
vysloveným v uznesení o nariadení neodkladného opatrenia č.k. 10C/6/2023-79 zo dňa 17. apríla

2023 súd konštatuje, že otázka vstupu žalovaného ako dediča do práv a povinností poručiteľa v
prípade darovacej zmluvy i zriadenia vecného bremena je NS SR rozhodovaná konštantne (uznesenie
NS SR 3Cdo 29/2010, sp. zn. 3Cdo 196/2005). Z ustálenej judikatúry (rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo 184/2005, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 299/2006) tiež vyplýva, že „účastníkmi
učinené zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle

§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom
vyplývajú určité vzájomné práva a povinnosti. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné
poznamenať, že účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pravda pokiaľ zákon
(§ 47 Občianskeho zákonníka) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o
povolenívkladuvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamniejerozhodnutím,sktorýmbyzákonspájalvznik

účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia
§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.
j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré
nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z platnej
zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov

zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Viazanosť účastníkov ich prejavmi
vôle,smerujúcimikvznikuzmluvy,kuvznikuvecnoprávnychúčinkovktorejtrebaeštekladnérozhodnutie
orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z
občianskoprávnehovzťahu,kuktorémudošlonapodkladezhodnýchprejavovvôleúčastníkov,eštepred
vznikom vecno-právnych účinkov účinnej zmluvy.“

16. Ak by predmetom konania bola výlučne darovacia zmluva a vstup žalovaného do práv a povinností
po otcovi v tejto časti zmluvy, súd nespochybňuje závery judikatúry, na ktorú poukazuje právny zástupca
žalobcu. V súdenej veci však otec žalovaného uzatvoril jedným dokumentom nielen darovaciu zmluvu,ale i zmluvu o zriadení vecného bremena. Neobstojí však tvrdenie žalobcu, že otec žalovaného
jedným dokumentom uzatvoril dve samostatné zmluvy, teda dva samostatné právne úkony, ktoré sú
nepodmienené. Z čl. 8.1 a 8.2 Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného premena vyplýva, že

„povinný z vecného bremena touto zmluvou zriaďuje v prospech oprávneného z vecného bremena,
právo vecného bremena spočívajúce v práve oprávneného z vecného bremena na doživotné bývanie
a užívanie predmetu prevodu. Oprávnený z vecného bremena právo vecného bremena vo forme
doživotného bývania a užívania predmetu prevodu s vďakou prijíma v celom rozsahu a povinný
z vecného bremena sa v celom rozsahu zaväzuje strpieť predmetné právo vecného bremena“ (č.l. 26),

na základe čoho má súd za nepochybne preukázanú prejavenú vôľu otca žalovaného o podmienenosti
právneho úkonu, teda, že otec žalovaného darovanie sporných nehnuteľností žalobcovi podmienil
zriadením vecného bremena spočívajúcom v práve doživotného bývania a užívania. Svedčí o tom i fakt,
že sám štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26. marca 2024 uviedol, že darovanie sporných
nehnuteľností žalobcovi otec žalovaného prisľúbil za doopatrovanie. Vzhľadom na uvedené dospel súd
k záveru o posudzovaní uzatvorenej zmluvy ako o celku v zhode s názorom vysloveným súdmi v konaní

sp.zn. 18C/53/2020.

17. Sporné nehnuteľnosti doteraz neboli prededené, a tak, ako to vyplýva z dedičského uznesenia,
jediným dedičom po poručiteľovi je žalovaný, ktorý neuznáva vôľu svojho otca darovať nehnuteľnosti
žalobcovi. Pretože na LV č. XXXX, XXXX, XXXX (č.l. 61 - 78) je vyznačená plomba (na základe

rozhodnutia č. V-3908/2020 - Darovacia zmluva) a výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je stále
otecžalovaného,podľanázorusúdužalobežalobcunemožnovyhovieť,lebožalovanýnemôžežalobcovi
darovať v pozícii darcu nehnuteľnosti, ktoré nevlastní. Zároveň nemožno žalovaného nútiť, aby v rozpore
so svojou slobodnou vôľou učinil vyhlásenia navrhované žalobcom v čl. 7.2. darovacej zmluvy (č.l.9),
že „darca a obdarovaný uzavreli túto zmluvu dobrovoľne a bez nátlaku“ a v čl. 8.6 zmluvy „všetky

ustanovenia tejto Zmluvy sú im jasné a zrozumiteľné, táto Zmluva predstavuje vyjadrenia ich slobodne
a vážnej vôle, ich sloboda na uzatvorenie tejto Zmluvy nie je žiadnym spôsobom obmedzená a túto
Zmluvu neuzatvárajú v omyle, vychádzajúcom zo skutočnosti rozhodujúcej pre jej podpísanie, alebo v
tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok“, keď z opakovane vyjadreného postoja žalovaného
jednoznačne vyplýva, že sporné nehnuteľnosti žalobcovi darovať nechce. Nemožno prehliadnuť ani to,

že žalobca žalobou žiada, aby žalovaný nahradil prejav vôle svojho otca s iným obsahom, aký vyjadril
otec žalovaného v uzatvorenej darovacej zmluve so zriadením vecného bremena.

18. Nad rámec uvedeného, pre úplnosť, súd vzhľadom na okrajovo vznesené námietky žalovaného o
neplatnosti právneho úkonu považuje za nevyhnutné uviesť, že i s ohľadom na trestné konanie vedené

pod sp.zn. 1T/74/2023, sa súdu javí ako pochybná manipulácia žalobcu s majetkom otca žalovaného.
Na to súd prihliadol i preto, že zrejme nejde o ojedinelý prípad klienta žalobcu, pričom trestné konanie
nebolo iniciované žalovaným, ale štátnym orgánom, ktorému sa javili podozrivé praktiky žalobcu. Súd
skutočnosti vyplývajúce z trestného konania zohľadnil v súvislosti s dokreslením celej situácie a uvádza,
že sa podľa jeho názoru javí ako otázne, či si otec žalovaného vo vzťahu k aktuálnemu štatutárnemu

zástupcovi žalobcu C. mohol za pomerne krátky čas pobytu v zariadení vytvoriť tak silné puto, ktoré by
ho viedlo k darovaniu nehnuteľností.

19. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť práva, ktorými nedisponuje, i s poukazom
na to, že žalovaného nemožno nútiť, aby nahradil prejav vôle svojho otca s iným obsahom, súd žalobu

žalobcu zamietol.

20. Pretože súd uznesením č.k. 10C/6/2023-79 zo dňa 17. apríla 2023 vo veci nariadil neodkladné
opatrenie, v súlade s § 335 ods. 1 CSP týmto rozhodnutím rozhodol i o zrušení uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia.

21. V zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP priznal súd v konaní úspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším
súdnym úradníkom.

22. Trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 CSP priznal v tom konaní úspešnému žalobcovi. Aj o ich výške rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.Poučenie:

2 10C/6/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.