Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 11P/107/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4121206405
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Valkovič
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4121206405.16

Uznesenie

Okresný súd Nitra vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, B. C. XX, XXX XX D.,
dieťa rodičov – matky: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. TAKÁČOVÁ, s. r. o., so sídlom Mariánska 1359/4, 949 01 Nitra – Staré Mesto, IČO:
55 783 554, a otca: H. A., nar. XX.XX.XXXX, prechodne bytom I. J. XX, XXX XX D. – K., právne

zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s . r. o., so sídlom Kuzmányho 4, 036
01 Martin, IČO: 55 732 453, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia na dočasný zákaz styku otca s maloletým
dieťaťom z a m i e t a .

II. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým u k l a d á obom rodičom výchovné opatrenie –

povinnosť podrobiť sa psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb
prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, za účelom zlepšenia komunikačných a
výchovných zručností rodičov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej s účinnosťou
od vykonateľnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 20.12.2024 bol v prebiehajúcom konaní sp. zn. 11P/107/2021 o úpravu výkonu rodičovských
práv a povinností tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky – matky, ktorým sa matka domáhala
nariadenia neodkladného opatrenia na dočasný zákaz styku otca s maloletou. Svoj návrh odôvodnila
tým, že počas styku s otcom dochádza k ohrozeniu zdravia dieťaťa. Matka s maloletou absolvovala
dňa 13.11.2024 preventívnu prehliadku, bolo odporučené očné vyšetrenie, pediatrička konštatovala

zdravotný stav maloletej ako t. č. dobrý. Potom otec matke uviedol, že maloletá mala počas pobytu
u otca niekoľko záchvatov – triasli sa jej nohy, búšilo jej srdce, čo matka nevie verifikovať, keďže
sa záchvaty mali diať u otca, u matky dieťa záchvaty nemalo ani nemá. Otec maloletú objednal na
deň 09.12.2024 k neurologičke, následne matka požiadala pediatričku o vyjadrenie, či je neurologické
vyšetrenie potrebné. Pediatrička sa vyjadrila, že vyšetrenie potrebné nie je, a dokonca sa vyjadrila, že
takýmto prístupom otec vychová z dieťaťa hypochondra. Matka sa teda riadila vyjadrením pediatričky

a dňa 04.12.2024 s vyšetrením nesúhlasila, čo oznámila otcovi e-mailom prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne. Dňa 06.12.2024 malo dieťa u otca záchvat, dieťa volalo matke, že jej búši srdce, trasú sa jej
nožičky a pýtala sa matky, čo majú robiť. Matka povedala, že nech okamžite idú na pohotovosť, kde bolo
maloletej podané magnézium a odporučené neurologické vyšetrenie, vedenie psychológom a zváženie
psychiatrického vyšetrenia. Matka s maloletou absolvovala neurologické vyšetrenie dňa 09.12.2024,
nebola zistená žiadna neurologická porucha, odporučené Magne B6. Matka sa domnieva, že záchvaty

vyvoláva správanie sa otca, otec dieťa vťahuje do problémov medzi rodičmi a zaťažuje dieťa svojimi
názormi, tlačil na maloletú, aby sa vyjadrila k styku počas sviatkov. Na záver uviedla, že sa domnieva, žezdravie – fyzické ale i psychické a bezpečnosť dieťaťa počas styku s otcom je v ohrození, otec vystavuje
dieťa psychickému nátlaku, emočnej záťaži a riziku zdravotných ťažkostí tým, že v dieťati vyvoláva
stres, psychosomatické ťažkosti, narúša jeho psychický vývoj a emočné zdravie, a preto navrhla do času

meritórneho rozhodnutia vo veci samej zákaz styku otca s maloletou.

2. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto
zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ak tento zákon
neustanovuje inak.

3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné

opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.
Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane

vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu

im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

4. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez

návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to
vyžaduje verejný záujem.
Podľa § 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby
ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do

striedavej osobnej starostlivosti.
Podľa § 367 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.

5. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, ak je

to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení povinnosti maloletému dieťaťu
a jeho rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
Podľa § 37 ods. 7 Zákona o rodine, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
Podľa § 37 ods. 8 Zákona o rodine, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak,

aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu
výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého
dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia
rozhodujeoopakovanomuloženívýchovnéhoopatreniapodľaodseku3aleboouloženíinéhovhodného

výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže
dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.6. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol
ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine.
Výchovnými opatreniami sa vykonáva dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi

a nad dieťaťom. Výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu – napomáhať navráteniu riadneho
výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že dieťa sa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými
morálnymi zásadami spoločnosti.
7. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základný práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi
verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy

najlepšie záujmy dieťaťa.

8. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

9. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona č. 36/2005 Z. z. o
rodine. Sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol ako zásada zakotvená prijatím zákona č.
175/2015Z.z.,ktorýmsameníadopĺňazákonorodine.Vzmysleuvedenejzásadyjezáujemmaloletého
dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní
záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného, zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť

dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti,
ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, ohrozenie vývinu dieťaťa a pod. Z citovaných
zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je predbežná, rýchla i keď len
dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov. Nariadenie neodkladného opatrenia
predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o jeho

potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva, ktoré môže súd použiť, ak je potrebné,
aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva
účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo jeho účelom je len dočasná úprava
pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na vydanie neodkladného

opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže
rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok
nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu súdu,
pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka nariadením
neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav

vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

10. Z povahy neodkladných opatrení a aj úpravy rozhodovania o nich je zrejmé, že zákonom
ustanovenou podmienkou na vydanie neodkladného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov
účastníkov do toho času, než tieto budú upravené konečným rozhodnutím. Práve v konaniach

zahájiteľných i bez návrhu treba vidieť nezanedbateľné rozdiely medzi konaním vo veci a konaním
o neodkladnom opatrení, keď v konaní o neodkladnom opatrení je relatívne zvýšená miera
zodpovednosti navrhovateľa neodkladného opatrenia najmä za osvedčenie nevyhnutnosti navrhovanej
dočasnej úpravy pomerov. Je to tak i preto, že krátkosť zákonom ustanovenej lehoty na vydanie
neodkladného opatrenia na základe návrhu účastníka prakticky vylučuje akékoľvek podstatnejšie

vloženie sa súdu do problému než to, že sa overí spoľahlivosť navrhovateľom predložených podkladov
a ich dostatočnosť pre navrhované riešenie. Tým sa práve konanie o neodkladnom opatrení
vydávanom na návrh v konaniach zahájiteľných i bez návrhu líši nielen od konania vo veci (kde
vykonávanie dokazovania súdom bez ohľadu na aktivitu účastníkov spravidla poskytuje dostatočný
priestor pre zistenie všetkých rozhodujúcich skutočností), ale aj od konania o prípadnom neodkladnom

opatrení vydanom bez návrhu samotným súdom (viď uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k.
10CoP/34/2013-387 zo dňa 9. júla 2013).

11.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,žebezokamžitej,ikeďlendočasnej
úpravy právnych pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného

opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.
Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladnéhoopatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia
byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe
tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver

o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana alebo bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť
konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom
na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako

i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

12. Súd po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia a vykonanom
dokazovaní v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení dospel k záveru, že návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté
deti prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy vtedy, ak je to v záujme maloletých detí,

napríklad ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletých
detí. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že nakoľko lekári vylúčili, že
tieto stavy maloletej sú zapríčinené nejakou chorobou, tak je možné aj na základe znaleckého posudku
z 06/2023 vyvodiť záver a identifikovať príčinu týchto reakcií ako stres z konkrétneho správania sa otca
voči dieťaťu. Súd však nemal z predložených lekárskych správ na č. l. 899 a 900 za osvedčené, že

úzkostné stavy a tetanické prejavy maloletej sú spôsobované správaním sa otca k maloletému dieťaťu.
Na základe nateraz zisteného skutkového stavu súd nemal osvedčenú bezodkladnú potrebu zakázať
styk otca s maloletou. Matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčila
naliehavosť predbežnej úpravy pomerov účastníkov konania ani nebezpečenstvo bezprostredne
hroziace maloletej A., ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného

opatrenia. Súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

13.Kvyššieuvedenémusúddodáva,žeúčelomneodkladnéhoopatreniajeochranaohrozenéhozáujmu
maloletého dieťaťa s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, a preto súd apeluje
na oboch rodičov, aby si zvolili taký spôsob komunikácie, ktorý nespôsobí maloletej problémy a neohrozí

tým jej zdravý fyzický a psychický vývin, a aby sa tak predišlo podávaniu návrhov na nariadenie
neodkladného opatrenia rodičmi maloletej ad hoc pri každej nezhode rodičov.
Súd na záver poznamenáva, že podávanie neodkladných opatrení zo strany oboch rodičov narúša
plynulosť konania vo veci samej, a to najmä nemožnosť odoslania spisu znalkyni na vypracovanie
doplňujúceho znaleckého posudku, čo podľa názoru súdu určite nie je v najlepšom záujme maloletej

aanivzáujmejejrodičov,nakoľkobezvykonaniaznaleckéhodokazovaniasúdnemôževovecimeritórne
rozhodnúť.

14. Súd nariadil výchovné opatrenie z úradnej moci v záujme ochrany zdravia maloletého
dieťaťa, spočívajúce v zlepšení komunikačných a výchovných zručností rodičov, nakoľko ako vyplýva

z doterajšieho priebehu konania, rodičia nie sú schopní vzájomne spolu komunikovať a spolupracovať
ohľadom starostlivosti a výchovy o maloleté dieťa, je medzi nimi zjavný komunikačný konflikt, čo nie je
v záujme maloletej a narúša to psychický stav a pohodlie maloletej. Ako vyplýva z matkou predloženej
správy zo dňa 06.12.2024 z Príjmovej a konziliárnej pediatrickej ambulancie na č. l. 899, maloletá bola
pri vyšetrení v plnom vedomí a uviedla, že si rada robí jazvy na koži, úmyselne si škriabe kožu na

nohách. V závere správy ošetrujúca lekárka navrhla neurologické vyšetrenie, vedenie psychológom, a aj
zváženie psychiatrického vyšetrenia. Zo záveru správy z neurologického vyšetrenia zo dňa 09.12.2024
na č. l. 900 vyplýva tetanický syndróm a anxiózna porucha, bolo odporučené užívanie Magne B6
a psychologické sledovanie. Na základe uvedených lekárskych správ je súd presvedčený, že nariadenie
výchovného opatrenia obom rodičom formou psychologického poradenstva do skončenia konania vo

veci samej je nevyhnutné, nakoľko rodičia nevedia spolu komunikovať o výchove maloletej, neakceptujú
úlohu druhého rodiča vo výchove, riešia pred a s maloletou problémy, ktoré majú rodičia medzi sebou,
vzájomne si prostredníctvom maloletej odkazujú, čo evidentne neprospieva zdravému psychickému
a fyzickému zdraviu maloletej a má na psychický stav maloletej negatívny vplyv, čo vyústilo až do nejakej
formy úmyselného sebapoškodzovania maloletej (robenie si jaziev a škrabanie si kože na nohách).

15.Otrováchkonaniasúdrozhodolvsúladesustanovením§52Civilnéhomimosporovéhoporiadkutak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje
nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného
súdu Nitra, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom

uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané
a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Toto uznesenie je v zmysle § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľné doručením, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.