Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123266493
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123266493.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v spore žalobcu: A. B. C. D. E., so sídlom
XXX XX D. E., F. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného: G. G. H. D., so sídlom 974 01 I. I., J. XXX,
IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: K. K., narodený XX. XXXXXX XXXX, bytom 974 01 I. I., C. X,
zastúpeného: L. & H. D., so sídlom 974 01 I. I., D. XX, IČO: 36 646 181, o žalobe na plnenie podľa §
137 písm. a) CSP, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/6/2023
- 231 zo dňa 26. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, o
výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému nahradiť prejav vôle pôvodného darcu (poručiteľa - otca žalovaného)
uzatvorením novej darovacej zmluvy, ktorá nebude obsahovať ustanovenia týkajúce sa zriadenia
vecného bremena v prospech zosnulého darcu. Tvrdil, že ako obdarovaný uzavrel s otcom žalovaného

M. K. K. ako darcom dňa 29. júna 2020 darovaciu zmluvu, ktorou mu darca daroval v žalobe uvedené
nehnuteľnosti. Darca na druhý deň dňa 30. 06. XXXX zomrel a po podaní návrhu na vklad vlastníckeho
práva v prospech žalobcu Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor, prerušil vkladové konanie a
vyzvalžalobcunadoloženiedodatkukdarovacejzmluve,ktorýmbudezozmluvyvypustenéustanovenie
o zriadení vecného bremena v prospech zosnulého darcu, a to právo doživotného užívania predmetných
nehnuteľností. Žalovaný žalobcovi pri uzatvorení dodatku neposkytol potrebnú súčinnosť, preto žalobca
podal na súde žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť s ním dodatok

k Darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného bremena zo dňa 29. 06. 2020. Rozsudok súdu prvej
inštancie č. k. 18C/53/2020 - 210 zo dňa 14. októbra 2021, ktorým žalobu zamietol, odvolací súd
rozsudkom č. k. 15Co/24/2022 - 285 zo dňa 01. februára 2023 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutí súdy
uviedli, že vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti je vecným
bremenom „in personam“, ktoré patrí konkrétnej osobe, a preto je neprevoditeľné a zaniká smrťou
oprávnenej osoby, neprechádza na dedičov, a teda žalovanému ako dedičovi, ktorý do práva vecného
bremena nevstúpil, nemožno uložiť, aby uzatvoril dodatok zmluvy týkajúci sa odstránenia dojednania o

zriadení vecného bremena. Žalobca uviedol, že žalovaný je ako jediný dedič zosnulého darcu viazaný
prejavom vôle poručiteľa darovacou zmluvou. Je nesporné, že nehnuteľnosti, ktoré mu poručiteľ daroval
patria do dedičstva po poručiteľovi a fakt, že návrh na vklad nebol povolený za života poručiteľa, nemení
nič na účinnosti zmluvy, ktorá nastala za života poručiteľa.2. Žalovaný v konaní žiadal, aby súd konanie zastavil pre prekážku „res iudicata“, pre ktorú súd o
tej istej veci nemôže opätovne rozhodovať. Namietal aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu, keďže na

liste vlastníctva sporných nehnuteľností ako vlastník stále figuruje otec žalovaného a tvrdil, že žalobca
opomína, že zmluva podpísaná žalobcom a poručiteľom obsahuje okrem úkonu darovania sporných
nehnuteľností aj zriadenie vecného bremena k nim. Právne úkony boli obsiahnuté v jednom kontrakte a
podpísaním zmluvy malo dôjsť k darovaniu, ktoré však bolo podmienené zriadením práva doživotného
bývania, preto žalovaného nemožno nútiť, aby teraz daroval nehnuteľnosti, na ktoré má zákonný nárok.

Právo zodpovedajúce vecnému bremenu je právo „in personam“ a nie je prevoditeľné, preto nemohlo
prejsť na žalovaného, ktorý nemôže vstúpiť do práv z vecného bremena. Vecné bremeno v prospech
poručiteľa nevzniklo, pretože poručiteľ zomrel dňa XX. XXXX XXXX a návrh na vklad zmluvy do katastra
nehnuteľností bol podaný dňa 02. júla 2020. Keďže vecné bremeno nenadobudlo žiadne právne účinky,
nemohlo ani zaniknúť. Poukázal na § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ktorý ukladá katastrálnemu úradu
povinnosť preskúmať zmluvu ako celok a neumožňuje mu rozhodnúť len o jej časti.

3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že žalobca ako obdarovaný a otec
žalovaného ako darca, uzatvorili dňa 29. júna 2020 Darovaciu zmluvu a zmluvu o zriadení vecného
bremena, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti špecifikované v bode 1.1, 1.2 a 1.3 tejto zmluvy, že v bode
8.1-8.3tejtozmluvysažalobcazaviazalvprospechotcažalovanéhozriadiťvecnébremenospočívajúce

v práve doživotného bývania a užívania predmetu prevodu, že podpis otca žalovaného na predmetnej
darovacej zmluve bol overený dňa 25. júna 2020 v Banskej Bystrici a podpis štatutárnej zástupkyne
žalobcu N. O. dňa 29. 06. 2020 v Českej republike, že Okresný úrad Banská Bystrica, katastrálny odbor,
v rozhodnutí č. V 3908/20 prerušil konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností
z Darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena uzatvorenej dňa 29. 06. 2020, a že z výpisov

LV číslo XXXX, P. XXXX Q. P. XXXX pre katastrálne územie I. I. vyplýva, že vlastníkom sporných
nehnuteľností je v súčasnosti otec žalovaného.

4. Sporným v konaní súd považoval tú skutočnosť, či vzhľadom na konanie, ktoré sa viedlo pod spisovou
značkou 18C/50/2020, je daná v tomto konaní prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata),

pasívna vecná legitimácia žalovaného, i to, či sa žalobca môže úspešne domáhať nahradenia prejavu
vôleotcažalovanéhouzatvorenímnovejdarovacejzmluvysožalovanýmbezčastiobsahujúcejzriadenie
vecného bremena v prospech zosnulého darcu.

5. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení § 34, § 39, § 132 ods. 1, § 460 Občianskeho

zákonníka, podľa § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 31 ods. 23 zákona číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) a podľa § 137 písm. a)
CSP. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 CSP podľa pomeru úspechu vo veci, v
spojení s § 262 ods. 1 CSP a trovy konania priznal úspešnému žalobcovi.

6. K námietke právoplatne rozhodnutej veci vznesenej žalovaným okresný súd uviedol, že žalobca
sa v konaní vedenom pod spisovou značkou 18C/53/2020 domáhal uloženia nepeňažnej povinnosti
žalovanému, spočívajúcej v uzatvorení dodatku k Darovacej zmluve a zmluve o zriadení vecného
bremena zo dňa 29. júna 2020, obsahujúceho znenie o zrušení článku 8, označeného ako zmluva o
zriadení vecného bremena. Naproti tomu, žalobca v tomto konaní, vedenom pod spisovou značkou

10C/6/2023, sa domáha nahradenia prejavu vôle – uzatvorenia novej darovacej zmluvy so žalovaným,
bez časti obsahujúcej ustanovenia o zriadení vecného bremena. V oboch konaniach je daná totožnosť
strán sporu, ale nie rovnaký predmet konania, a preto nie je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

7. Ďalej okresný súd v dôvodoch rozsudku poukázal na to, že podľa § 460 Občianskeho zákonníka

dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa a týmto dňom vstupuje dedič do práv a povinností
poručiteľa. Práve s ohľadom na vstup žalovaného do práv a povinností po svojom otcovi univerzálnou
sukcesiou, mal súd preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného v konaní, pričom okresný súd z
uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka 25D/360/2020 zo dňa 19. októbra 2020,
v spojení s opravným uznesením zo dňa 25. januára 2021, mal preukázané, že žalovaný je jediným

dedičom svojho otca. Pretože rozhodnutie katastrálneho úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva
v prospech žalobcu za života poručiteľa nebolo vydané, konanie ani nezačalo, sporné nehnuteľnosti
patria do dedičstva po poručiteľovi. Pritom otázka vstupu žalovaného ako dediča do práv a povinností
poručiteľa v prípade darovacej zmluvy i zriadenia vecného bremena je Najvyšším súdom SRrozhodovaná konštantne (uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 29/2010, sp. zn. 3Cdo 196/2005). Ak by
predmetom konania bola výlučne darovacia zmluva a vstup žalovaného do práv a povinností po otcovi v
tejto časti zmluvy, súd nespochybňoval závery judikatúry, na ktorú poukazoval právny zástupca žalobcu,

avšak poukázal na to, že v súdenej veci otec žalovaného uzatvoril jedným dokumentom nielen darovaciu
zmluvu, ale i zmluvu o zriadení vecného bremena. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že otec žalovaného
jedným dokumentom uzatvoril dve samostatné zmluvy, a teda dva samostatné právne úkony, ktoré
sú nepodmienené. Z článku 8.1 a 8.2 predmetnej darovacej zmluvy vyplýva, že „povinný z vecného
bremena touto zmluvou zriaďuje v prospech oprávneného z vecného bremena, právo vecného bremena

spočívajúce v práve oprávneného z vecného bremena na doživotné bývanie a užívanie predmetu
prevodu. Oprávnený z vecného bremena právo vecného bremena vo forme doživotného bývania a
užívania predmetu prevodu s vďakou prijíma v celom rozsahu a povinný z vecného bremena sa v celom
rozsahu zaväzuje strpieť predmetné právo vecného bremena“ (č. l. 26), na základe čoho mal súd prvej
inštanciezanepochybnepreukázanúprejavenúvôľuotcažalovanéhoopodmienenostiprávnehoúkonu,
teda, že otec žalovaného darovanie sporných nehnuteľností žalobcovi podmienil zriadením vecného

bremena spočívajúceho v práve doživotného bývania a užívania. Svedčil o tom i fakt, že sám štatutárny
zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 26. marca 2024 uviedol, že darovanie sporných nehnuteľností
žalobcovi otec žalovaného prisľúbil za doopatrovanie. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru o
posudzovaní uzatvorenej zmluvy ako celku, v zhode s názorom vysloveným súdmi v konaní spisová
značka 18C/53/2020. Ďalej súd v dôvodoch rozsudku uviedol, že sporné nehnuteľnosti doteraz neboli

prededené tak, ako to vyplýva z dedičského uznesenia po poručiteľovi – darcovi, jediným dedičom po
poručiteľovi je žalovaný, ktorý neuznáva vôľu svojho otca darovať nehnuteľnosti žalobcovi. Na LV číslo
XXXX, XXXX, XXXX je vyznačená plomba na základe rozhodnutia číslo R./XXXX - Darovacia zmluva a
výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností je stále otec žalovaného, a teda žalobe nie je možné vyhovieť,
lebo žalovaný nemôže žalobcovi darovať v pozícii darcu nehnuteľnosti, ktoré nevlastní. Žalobca žalobou

žiadal, aby žalovaný nahradil prejav vôle svojho otca s iným obsahom, aký vyjadril otec žalovaného v
uzatvorenej darovacej zmluve so zriadením vecného bremena.

8. Okresný súd len okrajovo poukázal na to, že i s ohľadom na trestné konanie vedené pod spisovou
značkou 1T/74/2023, sa súdu javí ako pochybná manipulácia žalobcu s majetkom otca žalovaného.

Zrejme nejde o ojedinelý prípad klienta žalobcu, pričom trestné konanie nebolo iniciované žalovaným,
ale štátnym orgánom, ktorému sa javili podozrivé praktiky žalobcu. Súdu sa javí ako otázne, či si otec
žalovaného vo vzťahu k aktuálnemu štatutárnemu zástupcovi žalobcu S. mohol za pomerne krátky čas
pobytu v zariadení žalobcu vytvoriť tak silné puto, ktoré by ho viedlo k darovaniu nehnuteľností.

9. Vychádzajúc zo zásady, že nikto nemôže na iného previesť práva, ktorými nedisponuje, i s poukazom
na to, že žalovaného nemožno nútiť, aby nahradil prejav vôle svojho otca s iným obsahom, súd žalobu
zamietol. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa pomeru úspechu vo veci.

10. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP)

odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP teda, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Rozsudok okresného súdu žiadal zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. K porušeniu práva na spravodlivý proces žalobca tvrdil, že rozsudok okresného súdu

je nedostatočne odôvodnený, je nepreskúmateľný, pričom nepreskúmateľnosť spočíva v tom, že súd
prakticky neposkytol žiadnu odpoveď v kľúčovej a pre vec podstatnej právnej otázke – či sa žalobca
môže úspešne domáhať nahradenia prejavu vôle otca žalovaného uzatvorením (novej ???) darovacej
zmluvy so žalovaným bez časti obsahujúcej zriadenie vecného bremena v prospech zosnulého darcu.
Namietal tiež, že súd neumožnil žalobcovi produkovať ďalšie dôkazy v otázke súbežne prebiehajúceho

trestného konania 1T/74/2023. Súd tak prekvapivo založil hodnotiaci úsudok v otázke podstatnej pre
rozhodnutie na deformovanom dôkaze a z neho vyplývajúceho skutkového omylu. Súd prvej inštancie
nezistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, tým pádom neúplné dokazovania nemohol vyhodnotiť v
súlade s § 191 ods. 2 CSP a rozhodnutie dostatočne náležite preskúmateľne a presvedčivo v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP i odôvodniť. Za nesprávny, bez opory v obsahu spisu a v ustálenej rozhodovacej

praxi, žalobca považoval záver, „že by sa obsahom darovacej zmluvy, súčasťou ktorej bola zároveň
zmluva o zriadení vecného bremena, jednalo o podmienený právny úkon“. Podľa žalobcu hodnotiaci
úsudok súdu v tejto skutkovej otázke je chybne odvodený výhradne na podklade svojvoľne prijatej
interpretácie, či skôr domnienky a bez opory v zistenom skutkovom stave veci. Súd nevysvetlil,prečo neobstojí tvrdenie žalobcu, že v jednom dokumente boli uzatvorené dve samostatné zmluvy, a
teda v ňom boli kumulované dva samostatné právne úkony. Súdom uvádzané články zmluvy žiadnu
podmienku, či odkladaciu, či rozväzovaciu, nedefinujú a neobsahujú. Súd tiež nepresvedčivo, selektívne

a jednostranne predčasne vyhodnotil konanie vedené pod spisovou značkou XX/XX/XXXX. Keby súd
pristúpil k úplnému oboznámeniu sa s trestným spisom, bolo by objektívne zistiteľné, že otec žalovaného
a K. S. mali priateľský vzťah založený na dôvere, spájali ich dlhoročné voľnočasové aktivity - hrávali
spolu tenis. K. S. osobne s inžinierom K. absolvoval lekárske vyšetrenia a kontroly napriek tomu, že
obvyklým postupom v takýchto prípadoch bolo zabezpečenie dopravy zdravotnou dopravnou službou.

M. K. bol K. S. za takýto prístup a starostlivosť vďačný a z vďačnosti sa slobodne rozhodol darovať. Na
druhej strane vzťah otca so synom nebol zďaleka optimálny.

11. Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie veci, žalobca tvrdil, že okresný súd vec nesprávne
právne posúdil, keď nesprávne a nevhodne aplikoval (vyložil) ustanovenia § 36, § 50a, § 151n, § 151o
Občianskeho zákonníka, v spojení s § 151, § 191, § 220 ods. 2, 3 CSP. Súd vo výsledku nerešpektoval

ustálenú prax v otázke viazanosti účastníkov darovacej zmluvy ich prejavmi vôle smerujúcimi k prevodu
vlastníckeho práva, ktorá sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka (R 59/2007). Súd ani len
neuviedol ustanovenia zákona, ktoré boli pre právne posúdenie uplatneného nároku rozhodujúce, ergo
neaplikoval § 36 OZ o podmienených právnych úkonoch, ani § 50a OZ vzťahujúci sa k žalobe o
nahradenie prejavenia vôle. Naproti tomu, formálne uvedené ustanovenia § 39 a § 132 ods. 1 OZ

postrádajú akúkoľvek bližšiu konkretizovanú a tými preskúmateľnú argumentáciu. Žalobca poukázal
na judikát R 14/1998, podľa ktorého „Zmluva o zriadení vecného bremena môže byť registrovaná buď
samostatnými rozhodnutiami alebo jedným rozhodnutím, v ktorom sú obsiahnuté obidva výroky týkajúce
sa tak prevodu nehnuteľnosti, ako aj zriadenia vecného bremena (porov. č. 50/1985 Zbierky súdnych
rozhodnutí a stanovísk, str. 562 a č. 45/1986 tejto Zbierky, str. 500). So zreteľom na samostatnosť

týchto dvoch zmlúv by bolo možné, avšak iba v prípade, že sú navzájom na sebe nepodmienené,
prvú zmluvu (o prevode nehnuteľností) registrovať a návrh na registráciu druhej zmluvy (o zriadení
vecného bremena) zamietnuť. Osobitnú pozornosť treba tu však venovať prípadom, keď platnosť zmluvy
o prevode nehnuteľností je podmienená uzavretím platnej zmluvy o zriadení vecného bremena. Tu treba
rozlišovať tie prípady, v ktorých dohodnutá podmienka je v zmluve výslovne uvedená, a prípady, keď

tomu nie je“. Žalobca namietal aj ignorovanie ustanovenia § 151p Občianskeho zákonníka o zániku
vecných bremien a z neho vyplývajúcu notorietu v prípade vecného bremena „in personam“, že toto
zaniká smrťou oprávneného. Po smrti darcu a oprávneného z vecného bremena sa stala darovacia
zmluva samostatným a nepodmieneným vkladuschopným právnym úkonom.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu považuje odvolanie za nedôvodné
a neopodstatnené, pričom žalobca neuviedol žiadne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali
preskúmanie odvolaním napadnutého rozsudku. Žalovaný považuje napadnutý rozsudok za správny
vychádzajúci z objektívne zisteného skutkového stavu veci, z dostatočne vykonaného dokazovania
a správneho právneho posúdenia veci, a preto žalovaný sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozsudku. Žalovaný v súčasnosti nie je vlastníkom predmetného bytu, nakoľko v katastri nehnuteľností
je ako výlučný vlastník vedený otec žalovaného, pričom predmetný byt prededený nebol. Na základe
uvedeného, teda nie je možné, aby súd zaviazal žalovaného k tomu, aby žalobcovi bezodplatne
previedol nehnuteľnosť, ktorá v súčasnosti nie je v jeho vlastníctve. Je nepochybné, že otec žalovaného
v podstate zviazal darovanie nehnuteľnosti so vznikom vecného bremena a žalovaného nemožno

za týchto podmienok zaviazať k tomu, aby bezodplatne žalobcovi previedol predmetný byt, nakoľko
od uzavretia zmluvy s otcom žalovaného sa takým spôsobom zmenili pomery, že to nie je možné,
keďže vecné bremeno bolo naviazané na osobu otca žalovaného. Neobstojí námietka, že ide o 2
samostatné zmluvy v jednom dokumente, nakoľko z obsahu zmluvy nepochybne vyplýva, že tieto 2
právne úkony sú vzájomne previazané a nie je možné ich od seba oddeliť. Žalovaný je presvedčený, že

jeho otec bol pánom S. zmanipulovaný do takej miery, že darovanie nebolo prejavom jeho skutočnej,
slobodnej vôle. Postupy pána S., ktorý najskôr oddelí svojich klientov od svojej rodiny, následne ich
zmanipuluje zneužívajúc ich vek a neschopnosť starať sa o seba, čo zavŕši prevodom majetku svojich
klientov na seba, respektíve žalobcu, sa očividne opakovali. Žalovaný od počiatku namietal, že otec
žalovaného nebol človekom, ktorý by čokoľvek komukoľvek darovával, a teda, že sa domnieva, že

ide o zmanipulovanie jeho osoby do takej miery, že vôľa darovať nehnuteľnosť nebola prejavom jeho
slobodnej a vážnej vôle. Podľa neho je viac ako zarážajúce, že žalobca argumentuje tým, že realizácia
vecného bremena bola v podstate vylúčená, respektívne, že reálne materiálna podmienenosť bola
fakticky vylúčená doopatrovaním otca žalovaného v zariadení žalobcu, bez možnosti doopatrovania vdarovanom byte. Je teda otázne, z akého dôvodu uzatváral zmluvu v takomto znení, keď od počiatku
vedel, že povinnosť zodpovedajúcu právu otca žalovaného z vecného bremena nebude plniť. Rozsudok
okresného súdu navrhol ako vecne správny potvrdiť.

13. Žalobca v odvolacej replike na vyjadrenie žalovaného poukázal na to, že žalovaným vo vyjadrení zo
dňa05.06.2024použitáargumentácianemôžezásadnýmspôsobomovplyvniťjehoodvolacienámietky.
Žalovaný vo vyjadrení argumentuje výhradne vo všeobecnej rovine a poplatne prijatému rozsudku.
Základnou odvolacou námietkou žalobcu je tvrdenie, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej, predovšetkým pokiaľ ide o posúdenie otázky priznania nároku žalobcu titulom
nahradeniaprejaveniavôle.Vdôsledkuuvedenéhojenapadnutérozhodnutienepreskúmateľné,pretože
v rozhodnutí súdu prvej inštancie absentujú dostatočne presvedčivé a logické vysvetlenia a myšlienkové
postupy súdu, na základe ktorých dospel k záveru, že žalobcovi uplatnený nárok nevznikol. Žalobca
naďalej namieta argumentáciu súdu i žalovaného, že by sa jednalo o podmienené právne úkony. Navrhol

teda zmluvu ako v odvolaní napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

14. Žalovaný v ďalšom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, ohľadom
nedostatočného odôvodnenia ním napadnutého rozsudku, súd sa vyjadril k všetkým namietaným

skutočnostiam, poukázal na to, že vo svojom predošlom vyjadrení jasne uviedol, že darovacia
zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena, ktorá je predmetom tohto konania, v sebe zahŕňa 2
vzájomne podmienené právne úkony, čo vyplýva nielen zo znenia samotnej zmluvy, ale aj z vyjadrenia
štatutárneho zástupcu žalobcu, že darovanie nehnuteľnosti žalobcovi otec žalovaného prisľúbil za jeho
doopatrovanie, čo podporuje právny záver o vzájomnej previazanosti daných právnych úkonov.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), odvolanie prejednal viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania na prejednanie odvolania a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktorý vychádza
z riadne a z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého okresný súd vyvodil aj správne
právne závery. Odvolací súd nevzhliadol nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by
sa znemožnilo žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, nezistil ani, že by súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru,
že rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z
listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, súd
starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a rozhodnutie okresného súdu spĺňa

kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP z hľadiska formálnej štruktúry a
obsahuje aj zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok. Odvolací súd sa
teda v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a rozsudok okresného súdu
potvrdil z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v odôvodnení rozhodnutia okresný súd. Len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu sporná darovacia

zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena sú síce 2 samostatné právne úkony, ktoré však sú
navzájom previazané, a bez uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena by darca nebol uzavrel
darovaciu zmluvu, a pokiaľ štatutárny zástupca žalobcu K. S. v konaní poukazoval na jeho blízky vzťah
k darcovi - otcovi žalovaného, v dôsledku ktorého darca uzavrel darovaciu zmluvu, odvolací súd uvádza,
že aj keby táto skutočnosť bola v konaní preukázaná, takýto blízky vzťah nie je, alebo nebol by dôvodom

na darovanie predmetných nehnuteľností žalobcovi, ale jeho štatutárnemu zástupcovi K. S.. V súlade
s názorom súdu prvej inštancie, ktorý vychádza z konštantnej judikatúry (napríklad rozhodnutie NR
SR sp. zn. 2Cdo/184/2005, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 299/2006) aj odvolací súd
má za to, že účinnosť zmluvy o prevode nehnuteľností nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy a
rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím,

s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci.
Účinky vkladu podľa ust. § 133 ods. 2 OZ spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré
nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 OZ). Z platnej zmluvy vznikajú prejej účastníkov obligačného-právne účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy rovnako
a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy), viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi
k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno-právnych účinkov, pre ktoré je treba ešte kladné rozhodnutie

orgánu katastra, trvá aj pre dedičov zomrelého účastníka, ktorí vstupujú do jeho práv a záväzkov z
občianskoprávneho vzťahu, ku ktorému došlo na podklade zhodných prejavov vôle účastníkov ešte
pred vznikom vecno-právnych účinkov účinnej zmluvy. V súdenej veci však otec žalovaného uzatvoril
jedným dokumentom nielen darovaciu zmluvu, ale i zmluvu o zriadení vecného bremena spočívajúcom
v práve doživotného bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti. Ide síce o 2 samostatné právne

úkony, ktoré sú ale vzájomne prepojené takým spôsobom, že bez uzavretia zmluvy o zriadení vecného
bremena, by nebolo došlo ani k uzavretiu darovacej zmluvy. Keďže žalobca žalobou žiada, aby žalovaný
nahradil prejav vôle svojho otca s iným obsahom, aký vyjadril otec žalovaného v uzatvorenej darovacej
zmluve so zriadením vecného bremena, správne okresný súd žalobu zamietol. Odvolací súd poukazuje
v ďalšom aj na bod 43. dôvodov rozsudku č. k. 18C/53/2020-210 zo dňa 14. 10. 2021, ktorý bol potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 15Co/24/2022-285 zo dňa 01. 02. 2023, v ktorom

súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžr/116/2014 z 30. 03. 2016,
v ktorom najvyšší súd v skutkovo obdobnej veci dospel k obdobnému záveru, že: „Za účelom posúdenia
zákonnosti opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia odporcu bolo potrebné vyriešiť otázku,
či mal správny orgán posudzovať návrh na vklad vecného bremena, keď podľa názoru navrhovateľa
vecné bremeno zaniklo zo zákona smrťou oprávneného A.A. V tomto prípade je potrebné uviesť do

pozornosti, že vecné bremeno síce vzniká písomnou zmluvou, ale ako také vyvoláva právne účinky
až vkladom do katastra nehnuteľností, t. j. právny vzťah vyplývajúci z vecného bremena vzniká až
právoplatnosťou rozhodnutia o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Za stavu,
že právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech A. A. nevzniklo, nemohlo ani jeho smrťou
zaniknúť. Správy orgán, v rámci katastrálneho konania na základe návrhu na vklad, bol povinný skúmať

splnenie podmienok pre vklad vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy, ako aj pre vklad na
základe zmluvy o zriadení vecného bremena. Ustanovenie § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zaväzuje
správny orgán rozhodnúť o návrhu na vklad ako o celku. Keďže správny orgán nemohol zapísať vecné
bremeno v prospech oprávneného, ktorý zomrel, nemohol vyhovieť ani návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností a bol povinný tento návrh ako celok zamietnuť. Dôležité je tiež poukázať

na skutočnosť, že pre správny orgán je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase rozhodovania o
povolení vkladu. Tvrdenia, že prejav vôle poručiteľa zaväzuje aj dedičov poručiteľa neobstojí, nakoľko
vecné bremeno sa vzťahovalo výlučne na osobu poručiteľa (in persona), pričom v predmetnej veci právo
zodpovedajúcevecnémubremenuaninevzniklo,keďženedošlokjehovkladudokatastranehnuteľností.
V dôsledku uvedeného neboli v danej veci splnené zákonné podmienky podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho

zákona, a preto správa katastra správne rozhodla, keď návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností zamietla“. Inými slovami povedané, pokiaľ došlo k smrti darcu, ako oprávneného z
vecného bremena, ešte pred podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, má správny orgán
podľa ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona povinnosť rozhodnúť o návrhu na vklad ako o celku, a
teda návrh na vklad zamietnuť a nie je dôvodné návrhu vyhovieť len v časti o darovacej zmluve, a preto

tvrdenie, že prejav vôle poručiteľa zaväzuje aj dedičov poručiteľa, neobstojí. Odvolací súd nemá dôvod
odchýliť sa od tohto stanoviska ani v teraz prejednávanej veci. Uloženie povinnosti žalovanému uzavrieť
so žalobcom len darovaciu zmluvu (bez uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena) by bolo v rozpore
s vôľou darcu, a preto okresný súd žalobu správne zamietol.

17. Okresný súd o náhrade trov konania rozhodol správne podľa pomeru úspechu v konaní podľa ust.
§ 255 ods. 1 CSP a žalovanému ako v spore úspešnej strane priznal právo na náhradu trov konania od
žalobcu v rozsahu 100 %. Trovy konania o nariadenie neodkladného opatrenia súd priznal v tom konaní
úspešnému žalobcovi, odvolací súd rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny aj v týchto
výrokoch, a preto rozsudok potvrdil vo všetkých výrokoch.

18. Okresný súd správne rozhodol aj o zrušení uznesenia č. k. 10C/6/2023-79 zo dňa 17. 04. 2023,
ktorým vo veci nariadil neodkladné opatrenie, s poukazom na ust. § 335 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ustanovenia neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej, súd prvej inštancie aj bez
návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej

zastavuje.

19. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, a preto má právo na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo veci.Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým
sakonaniekončí(§262ods.1CSP)stým,žeovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.

2 CSP).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).