Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. september 2024

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: RA-5C/13/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6823200454
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2024:6823200454.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

RA-5C/13/2023

Okresný súd Rimavská Sobota, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomC.,D.E.XXX/X,právnezast.X-legal,s.r.o.,advokátskakancelária,sosídlom
Bratislava - mestská časť Nové Mesto, Riazanská č. 66A, IČO: 55 213 022, proti žalovanému D. F.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E. XX, právne zast. Advokácia GYŐRFI, s.r.o. so sídlom AK Tornaľa,
Francisciho č. 271/11, IČO: 55 132 049, o zaplatenie 7 083,34 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

RA-5C/13/2023

I. Žaloba sa zamieta.

II.Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanémutrovykonaniavrozsahu100%,dotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

RA-5C/13/2023
1. Žalobou doručenou súdu 27.03.2023 a doplnenou 30.01.2024, sa žalobca domáhal pôvodne od
žalovaných v rade 1/ D. F. a žalovaného v rade 2/ Poľovníckeho spolku Bagjaš Tornaľa, aby sa zdržali
akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práva žalobcu na výkon lovu zveri a udelili žalobcovi povolenie

na výkon lovu zveri a tým mu umožnili zúčastňovať sa na výkone práva poľovníctva v poľovnom revíri
Poľovníckeho spolku Bagjaš Tornaľa a zároveň, aby mu žalovaní v rade 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne
nahradili škodu vo výške 5.000,- €.

2. V odôvodnení žaloby a jej doplnení uviedol, že je riadnym členom Poľovníckeho spolku Bagjaš
(pôvodne žalovaného v rade 2/) a má splnené všetky povinnosti, ktoré mu z členstva vyplývajú.
PoľovníckyspolokBagjašjeneziskovouorganizáciouvzmyslezák.č.247/2009Z.z.opoľovníctve(ďalej

aj zákon o poľovníctve) a združuje fyzické osoby - občanov SR, ktorí sú držiteľmi poľovníckych lístkov, za
účelomvýkonuprávapoľovníctva.Vzmysle§6Stanovpoľovníckehospolku,máčlenprávozúčastňovať
sa na výkone práva poľovníctva a ostatnej činnosti poľovníckeho spolku. Žalobca v súčasnosti nemôže
loviť zver, nakoľko mu jeho právo vyplývajúce z členstva v žalovanom 2/ bolo neoprávnene obmedzené,
pretože žalobcovi nebolo vydané a podpísané povolenie na lov zveri v poľovníckej sezóne 2022. Aby
mohol žalobca riadne vykonávať svoje poľovnícke oprávnenie a v rámci poľovného revíru loviť zver,
musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a zbrojný preukaz (§ 53 ods. 1, 2 Zákona o

poľovníctve). Žalobca spĺňa podmienky držania platného zbrojného preukazu a poľovného lístka.

3. Obmedzenie práva výkonu poľovníckeho oprávnenia môže byť v zmysle platných stanov
Poľovníckeho spolku Bagjaš uložené členovi organizácie v prípade, ak sa určitým spôsobom previnívoči svojmu poľovníckemu spolku, resp. poruší svoje povinnosti. V takomto prípade je voči nemu možné
viesť disciplinárne konanie, kedy ako kárne opatrenie v zmysle stanov, môže byť uložené dočasné
obmedzenie lovu zveri v revíri (druhu, rozsahu alebo spôsobu), najviac na dobu 1 až 5 rokov (čl.

14 ods. 1 písm. b) Stanov Poľovníckeho spolku Bagjaš. V prípade uloženia kárneho opatrenia, je
poľovnícky spolok povinný vypracovať o kárnom opatrení písomné rozhodnutie, ktoré musí byť riadne
doručené stíhanému, na jemu známu adresu. Žalobcovi ku dňu podania žaloby nebolo doručené žiadne
rozhodnutie, na základe ktorého by mu mali byť obmedzované jeho práva vyplývajúce z členstva v
poľovníckom spolku, pričom adresa trvalého pobytu žalobcu je žalovaným v rade 1/ a 2/, známa.

4. Nedoručovaním domnelého rozhodnutia, došlo podľa žalobcu k závažnému porušeniu jeho
základných práv garantovaných Ústavou SR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ako aj k závažnému porušeniu jeho práva na právnu istotu a spravodlivý proces, pretože mu
bolo odňaté jeho právo na použitie nástrojov procesnej obrany v disciplinárnom konaní. V zmysle
ustanovenia § 14 ods. 4 stanov poľovníckeho spolku, sa proti kárnemu opatreniu môže stíhaný odvolať

do 15 dní od jeho doručenia na členskú schôdzu poľovníckeho spolku. Odvolanie podané v stanovenej
lehote má odkladný účinok. Nakoľko žalobcovi nebolo rozhodnutie o kárnom opatrení doručené,
nemal možnosť využiť inštitút procesnej obrany a teda nemohol odporovať vydanému rozhodnutiu.
V zmysle vyjadrení žalovaného v rade 1/ a 2/, malo dôvodom na nevydanie povolenia na lov zveri,
byť domnelé previnenie žalobcu voči poľovníckemu spolku. Žalobcovi pritom neboli poskytnuté žiadne

bližšie informácie o domnelom porušení povinností. Podľa vyjadrení žalovaných v rade 1/ a 2/ k
prerokovaniu domnelého porušenia povinností žalobcu a následnému vydaniu rozhodnutia, malo dôjsť
počas členskej schôdze poľovníckeho spolku, ktorá sa konala dňa 14.04.2022. Žalobca sa predmetnej
členskej schôdze riadne zúčastnil a svoju účasť potvrdil podpisom v zozname účastníkov členskej
schôdze. V pozvánke na členskú schôdzu, ktorej súčasťou bol aj navrhnutý program členskej schôdze,

nebol ako bod uvedený prerokovanie previnenia žalobcu. Počas členskej schôdze nebola ani dodatočne
navrhnutá zmena programu členskej schôdze, na základe ktorej by bol do programu doplnený bod
prerokovania previnenia žalobcu a nebolo ani odsúhlasené a vynesené rozhodnutie, na základe ktorého
by mal byť žalobca obmedzovaný na svojom práve.

5. Žalobca bol na svojom práve lovu zveri pôvodne žalovanými v rade 1/ a 2/ obmedzovaný od začiatku
roka 2022 a v dôsledku tohto obmedzenia mu vznikla škoda tým, že sa nemohol podieľať na výkone
plánu chovu a lovu zveri a poberať za výkon poľovného práva úžitok. Výšku škody vypočítal ako
svoj podiel na množstve ulovenej zveri v celom poľovníckom spolku v poľovnej sezóne 2019/2020
a 2020/2021, pričom vychádza z priemernej ceny ulovenej zveri za tieto sezóny. Pri takomto výpočte

škodyvychádzazpremisy,žekaždýčlenpoľovníckehospolkumáprávosapodieľaťnavýťažkuzvýkonu
poľovníckeho oprávnenia poľovníckeho spolku. Výška podielu podľa žalobcu vyplýva z množstva
ulovenej zveri a zo spôsobu, akým bolo so zverou naložené. Žalobca vypočítal priemernú sumu za rok
ulovenej zveri, trofej, lov a mäso, v zmysle Cenníku pre lov zveri na sumu 79.885,00 €, ktorá pripadá
celému poľovníckemu spolku. V poľovníckom spolku je 24 členov, preto na jedného člena pripadá suma

3.328,54 €. V tejto nie je zahrnutá suma za lov líšky, bažanta, divej kačice a jazveca, z tohto dôvodu
žalobca navýšil priemernú cenu o 1.671,46 € za lov a odchyt nezahrnutej zveri. Žalobca uviedol, že
sa ako dlhoročný vášnivý poľovník pravidelne zúčastňoval na odchyte a love zveri, a preto je možné
predpokladať, že by v tom pokračoval aj v období, kedy mu bolo podľa neho neoprávnene odňaté právo
lovu a mohol tak z odchytu a lovu nadobudnúť uvedený prospech. Žalobca sa opakovane pokúšal túto

situáciu riešiť so žalovanými v rade 1/ a 2/ avšak neúspešne, nakoľko títo na jeho žiadosti nereagovali.

6. K žalobe a jej doplneniu pripojil výzvu žalobcu adresovanú D. F., podací lístok k výzve, cenník
zveri Lesov SR na sezónu 2019/2020 a 2020/2021, Stanovy Poľovníckeho spolku Bagjaš Tornaľa,
pozvánku na členskú schôdzu poľovníckeho spolku, poľovný lístok, potvrdenie Slovenskej poľovníckej

komory zo dňa 07.11.2022, rozhodnutie OÚ RS, Odbor pozemkový a lesný o nesprístupnení informácie,
predžalobnú výzvu s podacím lístkom.

7. V doplnení žaloby doručenom súdu 30.01.2024 žalobca zároveň zobral žalobu voči žalobcovi v rade
2/ Poľovníckemu spolku Bagjaš Tornaľa, ako aj v časti petitu, ktorou sa domáhal, aby sa žalovaní

1/ a 2/ zdržali akýchkoľvek neoprávnených zásahov do práva žalobcu na výkon lovu zveri a udelili
žalobcovi povolenie na výkon lovu zveri a tým mu umožnili zúčastňovať sa na výkone práva poľovníctva
v poľovnom revíri Poľovníckeho spolku Bagjaš Tornaľa späť z dôvodu, že Poľovnícky spolok Bagjaš
Tornaľa bol rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota č. OU-RS-PLO-2022/006514-002 zo dňa30.02.2022 rozpustený. Odvolacie konanie, ktoré sa proti tomuto rozhodnutiu viedlo na Okresnom úrade
Banská Bystrica bolo zastavené z dôvodu, že odvolatelia zobrali odvolanie späť. Zároveň v doplnení
žalobu rozšíril a domáhal sa náhrady škody aj za päť mesiacov roku 2023 (do zániku poľovníckeho

spolku) vo výške 2.083,34 €, spolu na sumu 7.083,34 €.

8. Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23.08.2023, ktoré nedopatrením bolo založené
do predmetného spisu až 09.02.2024 a v podaní doručenom súdu 25.03.2024 uviedol, že poľovnícky
spolok už neexistuje, nakoľko bol rozhodnutím Okresného úradu Rimavská Sobota, pozemkového

a lesného odboru, č. OU-RS-PLO-2022/006514-002 zo dňa 30.03.2022 rozpustený bez právneho
nástupcu. Toto rozhodnutie je k dnešnému dňu právoplatné. V dôsledku uvedenej skutočnosti, žalovaný
v rade 1/ má za to, že dôvod konania o I. žalobnom bode zanikol, preto je potrebné konanie o ňom
zastaviť. Totižto v prípade žalobného bodu I. žalovaný v rade 1/, nie je nositeľom pasívnej legitimácie.
Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, povolenie na lov zveri je verejnou listinou
oprávňujúcou jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri, alebo inú činnosť v poľovnom revíri

podľa tohto zákona. Vydáva ho na predpísanom tlačive užívateľ poľovného revíru. V danom prípade
užívateľom poľovného revíru bol poľovnícky spolok, nie žalovaný v rade 1/ (D. F.). Žalovaný v rade 1/
vystupoval voči žalobcovi vždy z pozície štatutárneho orgánu poľovníckeho spolku a nie vo vlastnom
mene. Ak by aj bolo pravdou, že v mene poľovníckeho spolku došlo k akémukoľvek obmedzeniu práv
žalobcu, za toto by zodpovedal poľovnícky spolok a nie osobne žalovaný v rade 1/, v súlade s § 20

ods. 1 a § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného však k žiadnemu obmedzeniu práva
žalobcu nedošlo, nakoľko v období celého roka 2022 mal vydané povolenie na lov zveri a v roku 2023
oň nepožiadal. Povolenia na lov zveri neboli nikdy členom poľovníckeho spolku vydávané automaticky
a boli prideľované v rámci zákonom a stanovami dovolenej voľnej úvahy užívateľa poľovného revíru,
ktorým bol poľovnícky spolok, po dohode s tým-ktorým členom. Vo vzťahu k nároku na náhradu škody

uviedol, že ak by aj bolo pravdou, že v mene poľovníckeho spolku došlo k akejkoľvek škode, za toto
by zodpovedal poľovnícky spolok a nie osobne žalovaný v rade 1/, v súlade s § 20 ods. 1 a § 420 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Ak by aj tvrdenia žalobcu o tom, že jeho právo loviť zver bolo obmedzené
bolo pravdivé, škoda mu vzniknúť nemohla. V zmysle § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa škodou
rozumie skutočná škoda a to ušlý zisk. Ak škodou žalobcovia mysleli akúsi „škodu na práve loviť“, takýto

druh škody podľa občianskoprávnych predpisov neexistuje. Skutočná škoda – čiže ujma na zničení
alebo znehodnotení veci (spôsobená v majetkovej oblasti, teda na majetku alebo majetkových právach)
im nemohla vzniknúť žiadna, nakoľko ulovená zver by im nikdy nepatrila. Podľa § 66 ods. 3, prvá veta
zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, ulovená alebo inak usmrtená zver, alebo uhynutá zver, alebo
jej časti nachádzajúce sa v poľovnom revíri, patria užívateľovi poľovného revíru. Podľa ods. 4 prvej vety

toho istého ustanovenia, ponechanie si ulovenej zveri alebo diviny z nej alebo poľovníckej trofeje alebo
zhodov parožia bez súhlasu užívateľa poľovného revíru je zakázané. Užívateľom poľovného revíru bol
poľovnícky spolok. Nakoľko ani zákon ani stanovy poľovníckeho spolku nepriznávajú vlastnícke právo
k ulovenej zveri ani k iným jej častiam členovi poľovníckeho spolku, skutočná škoda ani ušlý zisk nikdy
nemohli žalobcovi vzniknúť, nakoľko ulovená zver by mu nepatrila. Ak by aj čo i len hypoteticky došlo k

vzniku škody na neulovenej zveri v príčinnej súvislosti s akýmsi obmedzovaním práva žalobcu loviť, za
túto by zodpovedal poľovnícky spolok ako nositeľ prípadnej právnej povinnosti vystaviť poľovný lístok
poľovníkovi a nie jeho štatutár. Podľa žalovaného by išlo o rovnako absurdné tvrdenie, že napr. za
nezaplatenú faktúru zodpovedá osobne konateľ s.r.o. Preto navrhol žalobu voči žalovanému v rade 2/
zastaviť a voči žalovanému v rade 1/ zamietnuť. K vyjadreniu pripojil povolenie na lov zveri na rok 2022

vydané žalobcovi dňa 01.01.2022.

9. Uznesením zo dňa 11.03.2024, sp. zn. RA-5C/13/2023, ECLI:SK:OSRS:2024: 6823200454.4 súd
konanie voči žalovanému v rade 2/, Poľovníckemu spolku Bagjaš Tornaľa a v prvej časti petitu, zastavil.
Zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný (D. F.) je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.083,34 €.

10. Žalobca v duplike na vyjadrenie žalovaného k žalobe uviedol, že pasívna legitimácia žalovaného
v rade 1/, v konaní vyplýva z jeho postavenia ako štatutárneho zástupcu užívateľa poľovného revíru,
na základe ktorého bol povinný vykonávať rôzne činnosti, a to napríklad riadenie a dohliadanie na
fungovanie a chod poľovníckeho spolku, vedenie evidencie poľovníckeho spolku, zastupovanie spolku

smerom navonok a to najmä nie však len pri komunikácií s orgánmi záujmovej samosprávy, ale aj
inými orgánmi. Medzi základnú náplň jeho funkcie v zmysle zákona o poľovníctve neodmysliteľne patrí
aj vydávanie a podpisovanie povolenia na lov zveri členov poľovníckeho spolku. Bez jeho podpisu jepovolenienalovzverineplatné,resp.bezjehopodpisupovolenienalovzverinieječlenompoľovníckeho
spolku vydané a predložené na užívanie.
11. Ako už žalobca v svojich doterajších vyjadreniach uviedol, je dlhoročným poľovníkom, ktorý ku

poľovníckemu stavu priviedol aj svojho syna. Od jeho vstupu do poľovníckej organizácie pristupoval
k svojim právam ale najmä povinnostiam svedomito, pomáhal napĺňať a chrániť záujmy poľovníckej
organizácie a jej členov. Pravidelne sa zúčastňoval spoločných poľovačiek organizovaných poľovníckym
spolkom, ale chodil poľovať aj sám. Ako poľovník mal právo ponechať si trofej z ulovenej zveri, z
ktorej mohol požívať úžitky a to najmä vo forme peňažných prostriedkov získaných predajom ulovenej

trofejovej zveri. O takto získané finančné prostriedky bol subjektívnym konaním žalovaného v rade 1/
ukrátený,čímdefactožalovanývrade1/spôsobilžalobcoviškodu.Podľažalobcuvzmysleobčianskeho
práva, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil. V danom prípade skutočnosť, že žalovaný v rade
1/ ako štatutárny zástupca žalovaného v rade 2,/ na základe svojho vlastného subjektívneho názoru
odmietol podpísať povolenia na lov zveri žalobcovi, pričom jeho konanie nemá oporu ani v právnych
predpisoch a ani v stanovách poľovníckeho spolku a išlo len o jeho subjektívne rozhodnutie, takéto

konanie žalovaného, podľa žalobcu, spôsobilo žalobcovi škodu, nakoľko sa nemohol zúčastňovať
práva poľovníctva, ktoré mu vyplývalo z jeho postavenia dlhoročného a riadneho člena poľovníckeho
spolku. Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním žalovaného v rade 1/, je podľa žalobcu
zjavná. Žalovaný v rade 1/ nemal právo odmietnuť vydať žalobcovi povolenie na lov zveri. Žalobca
ďalej s poukazom na § 66 ods. 1 a 55 ods. 10 zákona o poľovníctve uvádzal, že poľovníkovi, ktorý

ulovil raticovú zver, patrí poľovnícke právo, ktorým sa na účely zákona o poľovníctve považuje trofej
a jedlé vnútornosti. Preto je osobou, ktorej prináleží poľovnícke právo a teda najmä privlastňovanie si
ulovenej zveri poľovník, teda osoba, ktorá zver usmrtila a nie užívateľ poľovného revíru. Poukazoval
na ustanovenie § 23 ods. 4 Zákona o poľovníctve, z ktorého podľa žalobcu vyplýva, že osoba, ktorá
uloví zver, je povinná trofej z ulovenej zveri na výzvu predložiť užívateľovi poľovného revíru, čo v

danom konkrétnom prípade je poľovnícky spolok, ale predkladá ju len za účelom vykonania chovateľskej
prehliadky, kedy po jej uskutočnení mu je tá vrátená do držby a následne s ňou môže naložiť podľa
vlastného uváženia a teda rozhodnúť, či ju sám spotrebuje, alebo ju predá a výťažok z predaja si
ponechá. Na tvrdenie žalovaného, že žalobca mal v roku 2022 vydané povolenie na lov zveri a v roku
2023 už oň nepožiadal žalobca uviedol, že žalobca mal vydané povolenie na lov zveri v roku 2022 len po

dobu jedného mesiaca. Toto povolenie musel vrátiť poľovníckemu spolku z dôvodu zmeny poľovného
hospodára poľovníckeho spolku. Novú povolenku už neobdržal. Komunikácia so štatutárnym zástupcom
poľovníckeho spolku bola náročná až nemožná, kedy sa žalobcovi nepodarilo so žalovaným v rade
1/ žiadnym spôsobom spojiť. Telefonická komunikácia neprebiehala, na listinné zásielky nereagoval,
osobné stretnutie nenastalo. V danej veci žalobca kontaktoval aj novovymenovaného poľovného

hospodára, pána B. H., ktorého žiadal o vydanie povolenia na lov zveri a zároveň žiadal o podanie
vysvetlenia, prečo mu nebola vydaná povolenka na lov zveri. Podľa informácií, ktoré boli žalobcovi
poskytnuté, sa žalovaný rozhodol, že žalobcovi nebude vydané povolenie na lov zveri. Po bližšom
skúmaní situácie žalobca zistil, že nebol jediný člen poľovníckeho spolku, ktorému neboli povolenky
na lov zveri vydané. Aj niektorí ostatní členovia poľovníckeho spolku v danej sezóne nedostali nové

povolenkynalovzveriarovnakoakožalobcaaniimneboloznámenýžiadnyrelevantnýdôvodnevydania
povoleniek.

12. Žalovaný v duplike uviedol, že trvá na tom, že žalovaný voči žalobcovi nie je nositeľom akejkoľvek
právnej povinnosti vychádzajúcej z prípadnej zodpovednosti za škodu vzišlej z činnosti poľovníckeho

združenia ako právnickej osoby, v mene ktorej žalovaný konal. Žalovaný všetku svoju činnosť v
mene poľovníckeho združenia voči žalobcovi vykonával vždy v rozsahu kompetencií mu prináležiacich
stanovami a žiadnou svojou činnosťou z týchto nevybočil do takej hrubej miery, že by pri akomkoľvek
úkone postupoval mimo rámca štatutára združenia. Zotrval tiež na tom, že žalobcovi škoda na
neulovenej zveri nikdy nemohla vzniknúť, keďže v súlade s § 66 ods. 3 zákona o poľovníctve, ulovená

zver patrila združeniu a podľa ods. 4, prvej vety toho istého ustanovenia si ju bol poľovník oprávnený
ponechať len so súhlasom združenia. Všeobecný nárok na ponechanie si zveri, alebo iných nárokov
z úlovkov, žalobca nepreukázal ani nekvantifikoval do takej miery, aby bolo možné určiť jednoznačnú
existenciu nároku a vypočítať jeho výšku. Ustanovenie § 6 stanov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
zakladá iba jeho právo sa zúčastňovať na výkone práva poľovníctva vo všeobecnosti, z čoho vyplýva,

že o konkrétnych podmienkach (vrátane toho kto povolenku dostane a za akých podmienok) bolo
vždy v kompetencii výboru združenia v súlade s § 10 ods. 1 písm. a) stanov, podľa ktorého je
výkonným orgánom poľovníckeho spolu výbor, ktorý spravuje záležitosti poľovníckeho spolku v období
medzi členskými schôdzami, zabezpečuje plnenie uznesení členských schôdzí a rozhoduje o všetkýchzáležitostiach, ktoré nie sú výslovne vyhradené iným orgánom poľovníckeho spolku. Argument žalobcu
vychádzajúci z ust. § 55 ods. 10 a § 66 ods. 1 zákona o poľovníctve o tom, že právo si privlastniť
ulovenú zver patrí poľovníkovi, je podľa žalovaného právne nelogický a vytrhnutý z kontextu. Uvedené

ustanovenia len špecifikujú postup v prípade, ak poľovník už má súhlas užívateľa revíru na privlastnenie
si zveri.

13. Na pojednávaní uskutočnenom vo veci, právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že pokiaľ žalovaný vo
svojich písomných vyjadrenia uvádza, že nie je vo veci pasívne legitimovaný, podľa žalobcu pasívne

legitimovaný je. Žalovaný nie je fyzickou osobou, ktorá nemala s týmto škodlivým konaním nič spoločné.
On bol predseda poľovníckeho spolku a teda priamo rozhodoval o týchto veciach, teda, či „podpísať
alebo nepodpísať“ (poznámka súdu: žalobca má na mysli povolenie na lov). Okrem toho priamo zo
zákona vyplýva, že predseda poľovníckeho spolku má povinnosť podpisovať povolenie na lov. Ak by
sa osoba na poľovačke nachádzala bez platne podpísaného povolenia na lov zo strany predsedu
poľovníckeho spolku, dopúšťala by sa pytliactva. Podľa právnej zástupkyne žalobcu to bol práve

žalovaný, ktorý bez toho, aby mal na to riadny dôvod rozhodol o tom, že žalobca poľovať nebude.

14. Žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu uvádzaných v žalobe a jej doplnení s výnimkou tvrdenia,
že v poľovníckej sezóne 2022 nebolo žalobcovi vydané povolenie na lov zveri a tvrdenia o výške
vzniknutej škody a spôsob jej výpočtu, nepoprel. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný poprel tvrdenie

žalobcu, že v poľovníckej sezóne 2022 nebolo žalobcovi vydané povolenie na lov zveri a uviedol, že
žalobcovi povolenie vydané bolo a toto súdu predložil. Následne však žalobca v duplike poskytol ďalšie
tvrdenie, v ktorom uviedol, že povolenie na lov zveri, ktoré mu bolo vydané na začiatku roka 2022 vrátil
poľovníckemu spolku, nakoľko bolo podpísané poľovným hospodárom, ktorého funkcia zanikla a bol
ustanovený nový poľovný hospodár, takže sa povolenie stalo neplatným a toto vrátil poľovníckemu

spolku. Ďalšie povolenie mu už vydané nebolo. Toto tvrdenie žalovaný nepoprel, tak zostalo nesporné.
Preto všetky skutkové tvrdenia žalobcu, s výnimkou tvrdenia o výške škody, boli v konaní nesporné.
Tvrdenie žalobcu, že mu bolo obmedzené právo lovu zveri súd považoval za neurčité, nakoľko žalobca
nešpecifikoval kto a akým spôsobom mal toto právo obmedziť. Neurčité tvrdenie žalovaný nemal
povinnosť poprieť a z neurčitého tvrdenia súd ani nemôže vychádzať ako z nesporného napriek tomu,

že nebolo druhou stranou popreté.

15. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom spolu so žalobou (ods. 6
odôvodnenia) s výnimkou Cenníkov Lesov SR za rok 2019/2020, 2020/2021. Dokazovanie cenníkmi
a ďalšie návrhy žalobcu na doplnenie dokazovania - výsluchom bývalých poľovných hospodárov

poľovníckehospolkuavyžiadanímsiplánulovuachovupríslušnéhoOkresnéhoúraduRimavskáSobota
na lovecké sezóny 2018 – 2019, 2019 – 2020, 2020- 2021 a 2021 - 2022, súd s ohľadom na zásadu
hospodárnosti konania zamietol, nakoľko vzhľadom na právne posúdenie veci nebolo potrebné ho
vykonať.
16. Z nesporných tvrdení žalobcu a vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:

17. Poľovnícky spolok Bagjaš Tornaľa, bol do svojho zániku v 24.05.2023 neziskovou organizáciou
správnousubjektivitou,ktorázdružovalaobčanovSR,fyzickéosoby,ktorésúdržiteľmipoľovnýchlístkov
za účelom výkonu poľovníctva. Žalobca bol členom Poľovníckeho spolku Bagjaš Tornaľa. Žalovaný
(v rade 2/) bol v roku 2022 a nasledujúcom období až do zániku poľovníckeho spolku predsedom

poľovníckeho spolku Bagjaš Tornaľa. Pred rokom 2022 bolo žalobcovi zo strany poľovníckeho spolku
automaticky a bez povinnosti splnenia osobitých podmienok vydávané povolenie na lov zveri. Rozsah
povolenia, teda na aký druh zveri, na aké časové obdobie a na aký počet kusov, žalobca v konaní netvrdil
ani nepreukazoval. 01.01.2022 bolo žalobcovi vydané povolenie na lov zveri č. 421433 s platnosťou
od 01.01.2022 do 31.12.022 na druh zveri jeleň – IV. U.T. od 01.01.2022 – 15.01.2022, jeleň – II.U.T.,

jelenča od 01.01.2022 do 28.02.2022, diviak – diviačica – lanštiak-prasa od 01.01.2022 do 31.12.2022.
Žalobcovi bolo vydaných celkovo šesť značiek, čo znamená, že mohol uloviť celkovo šesť kusov
vyššie ulovenej zveri. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že nakoľko v poľovníckom spolku
došlo následne, po vydaní tohto povolenia k zmene poľovného hospodára, bol žalobca povinný toto
povolenie poľovníckemu spolku vrátiť, aby mohlo byť opatrené podpisom nového poľovného hospodára,

čo žalobca aj urobil. Ďalšie povolenie mu zo strany poľovníckeho spolku vydané nebolo. Z nesporných
tvrdení žalobcu mal súd za preukázané, že žalobcovi nebolo zo strany poľovníckeho spolku doručené
žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by mali byť obmedzované jeho práva vyplývajúce z členstva
v poľovníckom spolku, pričom adresa žalobcu bola žalovanému aj poľovníckemu spolku známa.Žalovaný sa dozvedel, že k prerokovaniu jeho domnelého porušenia povinností a následnému vydaniu
rozhodnutia malo dôjsť počas členskej schôdze spolku, ktorá sa konala 14.04.2022. Takýto bod však
nebol zaradený do programu a na schôdzi nebolo prijaté rozhodnutie, na základe ktorého by mal byť

žalobca obmedzovaný v práve loviť zver. Stav, kedy mu zo strany poľovníckeho spolku Bagjaš nebolo
vydané povolenie na lov zveri trval až do zániku poľovníckeho spolku jeho rozpustením, na základe
rozhodnutia Okresného úradu Rimavská Sobota zo dňa 30.03.2022, č. OU-RS-PLO-2022/006514-002,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.05.2023. Žalobca nevykonával právo poľovníctva tým, že by zver lovil
v poľovnom revíri Bagjaš Tornaľa od roku začiatku roku 2022 až do zániku poľovníckeho spolku.

18. Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 274/ 2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom v rozhodnom období, teda od 01.01.2022 (ďalej aj zákon o poľovníctve) každý, kto sa
nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie
na lov zveri a doklady podľa osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri love poľovným
dravcom musí mať pri sebe poľovný lístok, povolenie na lov zveri a druhovú kartu podľa osobitného

predpisu. Tieto doklady je povinný predložiť na požiadanie orgánu Policajného zboru, poľovníckemu
hospodárovi, poľovníckej stráži a orgánu štátnej správy poľovníctva.

19. Podľa § 53 ods. 2 zákona o poľovníctve povolenie na lov zveri je verejnou listinou oprávňujúcou jeho
držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri podľa tohto zákona.

Vydávahonapredpísanomtlačiveužívateľpoľovnéhorevíru.Povolenienalovzveripodpisujúštatutárny
zástupca užívateľa poľovného revíru a poľovnícky hospodár. Povolenie na lov zveri je neprenosné na
inú osobu.

20. Podľa § 53 ods. 3 zákona o poľovníctve v povolení na lov zveri musia byť uvedené osobné údaje

držiteľa poľovného lístka (ďalej len "poľovník"), a to meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu, údaje
o druhu zveri, jej pohlaví, vekovej triede a počte zveri, ktorú môže loviť, doba, v ktorej môže jednotlivé
druhy zveri loviť, a doba platnosti povolenia.

21. Podľa § 53 ods. 4 zákona o poľovníctve poľovnícky hospodár vedie evidenciu vydaných povolení na

lov zveri a zodpovedá za to, že vydané povolenie na lov zveri je v súlade s týmto zákonom.

22. Podľa § 19 ods. 9 zákona o poľovníctve poľovnícky hospodár je povinný
a) navrhovať opatrenia užívateľovi poľovného revíru potrebné na zabezpečenie riadneho poľovníckeho
hospodárenia, ochrany zveri a jej záchrany, ochrany poľovného revíru, zamedzenie škodám na zveri

a divine a škodám spôsobeným užívaním poľovného revíru, zabezpečenie starostlivosti o zver v čase
núdze a realizáciu nariadených veterinárnych opatrení a zverozdravotných opatrení a vyžadovať od
užívateľa poľovného revíru plnenie prijatých opatrení,
b) pripravovať návrhy plánov poľovníckeho hospodárenia a dbať na ich dodržiavanie

23. Podľa § 19 ods. 10 písm. b/ zákona o poľovníctve poľovnícky hospodár je oprávnený podpisovať so
štatutárnym zástupcom užívateľa poľovného revíru písomnosti týkajúce sa poľovníckeho hospodárenia
a povolenia na lov zveri,

24. Podľa § 26 ods. 1 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť celoročnú

starostlivosťaochranuzveriapoľovnéhorevíru.Natenúčelnajmä:hospodáriťvpoľovnomrevíritak,aby
dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú a pohlavnú
štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav.

25. Podľa § 2 písm. i) zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie poľovníckou trofejou rohy,

parohy alebo parôžky raticovej zveri vrátane hlavy oddelenej medzi lebkou a prvým krčným stavcom,
horné a dolné kly diviaka, lebka a koža medveďa, vlka, rysa, mačky divej, líšky, jazveca, medvedíka
čistotného, psíka medvedíkovitého a šakala zlatého,

26. Podľa § 2 písm. q/ zákona o poľovníctve na účely tohto zákona sa rozumie právom a výkonom

poľovníctva súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak
usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia
pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to
v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty,27. Podľa § 66 ods. 1 zákona o poľovníctve poľovníkovi, ktorý ulovil raticovú zver, patrí poľovnícke právo,
ktorým sa na účely tohto zákona považuje poľovnícka trofej a jedlé vnútornosti, ak ich použitie nie je v

rozpore s osobitným predpisom.

28. Podľa § 66 ods. 3 zákona o poľovníctve ulovená alebo inak usmrtená zver alebo uhynutá zver
alebo jej časti nachádzajúce sa v poľovnom revíri patria užívateľovi poľovného revíru. Zver ulovená,
uhynutá alebo inak usmrtená na nepoľovných plochách patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru,

ak sa v tomto zákone neustanovuje inak. Zver ulovená alebo inak usmrtená alebo uhynutá na poľovných
pozemkoch, ktoré nie sú zaradené do poľovného revíru, patrí užívateľovi najbližšieho poľovného revíru.
Užívateľovi poľovného revíru alebo najbližšieho poľovného revíru za rovnakých podmienok patria aj
vedľajšie produkty zo zveri, ako sú poľovnícka trofej, zhody parožia a vajcia pernatej zveri.

29. Podľa § 66 ods. 4 zákona o poľovníctve ponechanie si ulovenej zveri alebo diviny z nej alebo

poľovníckej trofeje alebo zhodov parožia bez súhlasu užívateľa poľovného revíru je zakázané. Užívateľ
poľovného revíru môže previesť na inú osobu len zver, divinu alebo iné časti zo zveri, ktorú nadobudol
podľa odseku 3. O ulovenej zveri, jej prevedení na inú osobu a vlastnej spotrebe je užívateľ poľovného
revíru povinný viesť predpísanú evidenciu.

30. Podľa § 20 ods. 1 Občianskeho zákonníka Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom
(štatutárne orgány).

31. Podľa § 20 ods. 2 Občianskeho zákonníka za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej

pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to
vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje oprávnenie, vznikajú práva
a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon týka predmetu činnosti právnickej osoby a len
vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom druhý účastník nemohol vedieť.

32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

33. Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

34. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

35. Podľa § 1 ods. 1 Stanov poľovníckej spolku Bagjaš (ďalej aj Stanov PS) Poľovnícka organizácia
Poľovnícky spolok Bagjaš Tornaľa so sídlom Lenka 89, 980 50 Včelince, je neziskovou organizáciou
podľa zák. č. 274/2007 Z. z. o poľovníctve. Je základnou organizačnou jednotkou SPK s vlastnou
právnou subjektivitou.

36. Podľa § 1 ods. 5 Stanov poľovníckeho spolku Bagjaš (ďalej aj Stanov PS), poľovnícky spolok má
vlastnú právnu subjektivitu.

37. Podľa § 4 ods. 1 Stanov PS, poľovnícky spolok má vlastnú právnu subjektivitu, koná vo svojom mene

a môže nadobúdať majetok, ktorý má vo svojom vlastníctve alebo ho užíva na základe nájomnej zmluvy.

38. Podľa § 8 Stanov PS orgánmi PS sú: a) členská schôdza, b) výbor c) kontrolór.

39. Podľa § 9 ods. 1 Stanov PS Členská schôdza PS je najvyšším orgánom PS. Schádza sa podľa

potreby najmenej dvakrát do roka, z toho raz za rok spravidla ako výročná.

40. Podľa § 9 ods. 3 Stanov PS, členská schôdza rozhoduje o všetkých závažných záležitostiach PS,
najmäa/ O zmene stanov PS.
b/ Volí na päťročné funkčné obdobie predsedu, poľovníckeho hospodára a ďalších členov výboru PS.
c/ Na základe návrhu výboru PS rozhoduje o prijatí člena.

d/ O návrhu na ustanovenie poľovníckej stráže, resp. o návrhu na jeho odvolanie.
e/ O sťažnostiach členov proti rozhodnutiam výboru alebo dozornej rady.
f/ O zrušení PS, toto rozhodnutie musí bezodkladne oznámiť predstavenstvu SPK, orgánom štátnej
správy a vlastníkom (užívateľom) poľovných pozemkov, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o postúpení
výkonu práva poľovníctva.

g/ Schvaľuje správu výboru PS o jeho činnosti a vykonaných opatreniach medzi schôdzami PS.
h/ O odvolaniach proti rozhodnutiam výboru PS o uložení kárneho opatrenia.
i/ Volí delegátov a náhradníkov na snem SPK a OPK.

41. Podľa § 9 ods. 4 Stanov PS, výročná členská schôdza má všetky právomoci ako členská schôdza
a okrem toho:

a/ Schvaľuje správu výboru PS o činnosti a výsledkoch hospodárenia PS za uplynulý rok ako i správu
kontrolóra o kontrole činnosti hospodárenia.
b/ Rozhoduje o použití výnosu hospodárenia alebo úhrade straty za uplynulý rok.
c/ Schvaľuje plán činnosti poľovníckeho hospodárenia a lovu a finančný rozpočet na bežný rok.
d/ Schvaľuje výšku členských podielov a riadnych, príp. Mimoriadnych členských príspevkov.

42. Podľa § 10 ods. 1 písm. a/ Stanov PS, výkonným orgánom PS je výbor, ktorý spravuje záležitosti
PS v období medzi členskými schôdzami, zabezpečuje plnenie uznesení členských schôdzí a rozhoduje
o všetkých záležitostiach, ktoré nie sú výslovne vyhradené iným orgánom PS.

43. Podľa § 10 ods. 2 Stanov PS, výbor je päťčlenný a skladá sa z predsedu, tajomníka, poľovného
hospodára, finančného hospodára a kynologického a streleckého referenta.

44. Podľa § 12 Stanov PS, poľovnícky spolok zastupuje predseda alebo iný poverený člen PS.

45. Základnými predpokladmi existencie nároku na náhrady škody sú: a) existencia oprávneného
a zodpovedného subjektu, b) porušenie právnej povinnosti c) existencia (vznik) škody a d) príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Zodpovedným subjektom je v zásade
fyzická alebo právnická osoba, ktorá svojim konaním alebo opomenutím, porušila zákonom alebo
zmluvou stanovenú právnu povinnosť. Tento subjekt má pri splnení ostatných podmienok zodpovednosti

za škodu povinnosť škodu nahradiť. Výnimočne môže zákon za zodpovedný subjekt, teda subjekt
povinný škodu nahradiť, považovať aj inú osobu, než samotného škodcu. Ide o prípady tzv. objektívnej
zodpovednosti, napríklad zodpovednosti za škodu pri prevádzkovej činnosti (§ 420 OZ, § 427 OZ, 433
OZ) alebo o prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho
konania. V zásade však možno konštatovať, že za škodu zodpovedá fyzická alebo právnická osoba,

konaním alebo nekonaním ktorej došlo k porušeniu právnej povinnosti. To, či k takémuto porušeniu
došlo, musí vždy vyplynúť zo skutkových okolností prípadu a jeho právneho posúdenia, teda zistenia,
či určité konanie resp., nekonanie (teda opomenutie konať) je upravené právnou normou a ak áno, či
je s touto normou v súlade.
46. Podstata nároku žalobcu, uplatneného v predmetnom konaní spočívala v tom, že sa ako (bývalý)

člen poľovníckeho spolku domáhal pôvodne od žalovaných 1/ a 2/ a to Poľovníckeho spolku Bagjaš,
Tornaľa a predsedu poľovníckeho spolku a neskôr, po zániku poľovníckeho spolku už len od bývalého
predsedu poľovníckeho spolku, náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že od počiatku roku 2022
do konca mája 2023 nemohol vykonávať právo poľovníctva, spočívajúce v čiastkovom oprávnení zver
loviť, ulovenú zver si privlastňovať a predávať (§ 2 písm. q/ zákona o poľovníctve), a to z dôvodu, že

mu nebolo vydané a podpísané povolenie na lov zveri. Súd mal v konaní preukázané, že žalobca bol
v roku 2022 a v roku 2023 až do zániku Poľovníckeho spolku Bagjaš členom poľovníckeho spolku.
V tomto období nemal žalobca odňatý poľovný lístok. Nedopustil sa akéhokoľvek priestupku alebo
disciplinárneho previnenia, ktoré by bolo stíhané Slovenskou poľovníckou komorou.

47. Povolenie na lov zveri je v zmysle § 53 ods. 2 zákona o poľovníctve verejnou listinou, oprávňujúcou
jeho držiteľa spolu s ďalšími dokladmi na lov zveri alebo inú činnosť v poľovnom revíri, podľa zákona
o poľovníctve. Každý, kto sa nachádza v poľovnom revíri so zbraňou určenou na lov zveri, musí mať
pri sebe okrem ďalších zákonom predpísaných dokladov aj poľovný lístok a povolenie na lov zveri.Existencia platného povolenia na lov zveri je teda pre osobu, ktorá chce loviť zver v poľovnom revíri
jednou zo základných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol toto právo vykonávať. Bez
disponovania zákonom predpísanými dokladmi, teda aj povolenia na lov zveri, zver loviť nemôže.

48. V zmysle § 53 ods. 2 zákona o poľovníctve, povolenie na lov zveri vydáva na predpísanom tlačive
užívateľ poľovného revíru. Užívateľom poľovného revíru je v zmysle § 2 písm. x/ zákona o poľovníctve
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri. Medzi
stranami bolo nesporné, že užívateľom poľovného revíru, v ktorom sa žalobca domáhal oprávnenia

vykonávať právo lovu, bol Poľovnícky spolok Bagjaš Tornaľa. Ten bol v zmysle svojich stanov (§1
ods. 1, 5) právnickou osobou, založenou podľa Zákona č. 274/2009 o poľovníctve s vlastnou právnou
subjektivitou. Mal vlastné stanovy, orgány a bol zaevidovaný (až do jeho rozpustenia) Okresným úradom
v Rimavskej Sobote. V zmysle § 53 ods. 2 zákona o poľovníctve to teda bol Poľovnícky spolok Bagjaš
Tornaľa, kto bol oprávnený vydávať povolenie na lov zveri pre poľovný revír, ktorý užíval. Právna
zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v Poľovníckom spolku Bagjaš Tornaľa, povolenia na

lov zveri fakticky vystavoval, resp. ich vypisoval poľovný hospodár a následne ako boli vystavené,
ich podpisoval predseda spolku a poľovný hospodár. Bez ohľadu na zaužívaný spôsob vydávania
povolení na lov zveri, pre rozhodnutie v danej veci je podstatné, ktorý orgán z právneho hľadiska, bol
oprávnený na vydávanie povolení na lov zveri. Orgánmi poľovníckeho spolku sú v zmysle stanov PS
členská schôdza, výbor a kontrolór. Právomoci jednotlivých orgánov upravujú § 9 ods. 3, 4 (členská

schôdza), §10 (výbor) a 11 (kontrolór). Keďže činnosť poľovníckeho spolku spočívajúca vo vydávaní
povolení na lov zveri výslovne nespadá do právomoci žiadneho orgánu poľovníckeho spolku, výkladom
vymedzenia a rozdelenia právomocí jednotlivých orgánov spolku možno dospieť k jedinému záveru a to,
že vydávanie povolení na lov zveri bolo v kompetencii výboru poľovníckeho spolku. Ten podľa stanov
spravoval záležitosti poľovníckeho spolku v období medzi členskými schôdzami, zabezpečoval plnenie

uznesení členských schôdzí a rozhodoval o všetkých záležitostiach, ktoré nie sú výslovne vyhradené
iným orgánom poľovníckeho spolku. Keďže Poľovnícky spolok Bagjaš Tornaľa je právnické osoba,
vydaním povolenia na lov zveri, tak ako to má na mysli § 53 ods. 2 zákona o poľovníctve, je potrebné
rozumieť nielen samotné vypísanie zákonom predpísaného tlačiva, na ktorom sa povolenie vydáva
a jeho následné podpísanie, ale kreovanie vôle poľovníckeho spolku, komu, v akom rozsahu a na aké

obdobie má byť povolenie vydané. Totiž až po vzniku vôle právnickej osoby právom predpokladaným
spôsobom (v danom prípade v súlade so stanovami poľovníckeho spolku), môže dôjsť k jej fyzickému
prejaveniu v zákonom prepísanej forme. Ako súd vyššie uviedol, rozhodovať o tom komu bude vydané
povolenie na lov zveri, bol podľa stanov poľovníckeho združenia oprávnený Výbor PS. Ten tvorilo päť
členov a to predseda, tajomník, poľovný hospodár, finančný hospodár a kynologický a strelecký referent.

Všetci títo, nielen predseda poľovníckeho spolku, boli oprávnení a povinní spolupodieľať sa na kreovaní
vôle poľovníckeho spolku pri vydávaní povolení na lov zveri. Nie je správne pripisovať oprávnenie
vydávať povolenia na lov zveri výlučne predsedovi poľovníckeho spolku. Takéto oprávnenie nemá oporu
v stanovách ako základnom predpise upravujúcom jeho fungovanie. V zmysle § 12 stanov PS, je
predseda spolku jeho štatutárnym orgánom, koná zaň navonok, navonok prejavuje jeho vôľu. On sám

túto vôľu však nekreuje. Žalobca rozhodnutie o (ne)vydaní povolenia nesprávne pripísal žalovanému
ako štatutárnemu orgánu poľovníckeho spolku. Pokiaľ teda žalobca povinnosť žalovaného nahradiť
mu škodu odvíja od porušenia povinnosti vydať žalobcovi povolenie na lov zveri, je potrebné stotožniť
sa argumentáciou žalovaného, že žalovaný takúto povinnosť (ani oprávnenie) nikdy nemal a preto ju
nemohol ani porušiť.

49. Žalobca tiež tvrdí, že žalovaný porušil právnu povinnosť podpísať povolenie na lov zveri, ktorá
vyplýva z §53 ods. 2 zákona o poľovníctve. V tomto ohľadne sa však jeho tvrdenia o tom, že mu
povolenia na lov zveri neboli vydané a že ich žalovaný odmietol podpísať logicky vylučujú. Žalovaný
nemohol podpísať (ani odmietnuť podpísať) povolenia, ktoré zo strany užívateľa poľovného revíru,

teda Poľovníckeho spolku Bagjaš, neboli vydané. Len vydané povolenia, teda tie, o ktorých užívateľ
poľovného revíru rozhodol, že majú byť vydané (ktorej osobe a v akom rozsahu - na aký druh zveri,
počet kusov a na aké obdobie), môžu byť následne podpísané jeho štatutárom.

50. Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď

bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu
takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá. V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít je
predpokladom zodpovednosti právnickej alebo fyzickej osoby namiesto priameho škodcu skutočnosť,že škoda vznikla pri činnosti vykonávanej v záujme právnickej alebo fyzickej osoby, teda činnosť
samotného škodcu spadá pod činnosť právnickej alebo fyzickej osoby z hľadiska vecného, miestneho
alebo časového (porovnaj okrem iného Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2013, sp. zn.

3 Cdo 228/2012, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod R128/2014, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 25. apríla 2012, sp. zn.
30Cdo/476/2011 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo /2231/2010 zo dňa 30.01.2013).

51. Pre určenie osoby zodpovednej za prípadnú škodu, ktorá mohla žalobcovi vzniknúť pri ním tvrdenom

skutkovou stave, teda tým, že nemohol realizovať právo lovu vzhľadom na skutočnosť, že mu nebolo
vydané povolenie na lov zveri je rozhodujúce, kto mal podľa zákona oprávnenie (povinnosť) povolenie
na lov zveri žalobcovi vydať a či takáto povinnosť, resp. za akých okolností, prípadne za splnenia akých
podmienok táto povinnosť existovala, či došlo k jej porušeniu a či medzi škodou, vznik ktorej žalobca
tvrdí a porušením tejto povinnosti existuje príčinná súvislosť. Podľa § 53 ods. 2 zákona o poľovníctve je
osobou oprávnenou na vydanie povolenia na lov zveri užívateľ poľovného revíru, teda v roku 2022 až

do 05/2023 to bol poľovnícky spolok Bagjaš Tornaľa. Za prípadnú škodu, ktorá vznikla porušením tejto
povinnosti môže zodpovedať len táto právnická osoba a nie jej štatutárny orgán, teda predseda spolku
– žalovaný 1/. Ten za právnickú osobu len navonok koná. Nemožno ho však stotožňovať so samotnou
právnickou osobou, za ktorú koná. Práva a povinnosti z právnych úkonov, ktoré v mene právnickej osoby
síce vykonal jej štatutár nadobúda právnická osoba a nie jej štatutár, ktorý len navonok prejavuje vôľu

právnickej osoby. Taktiež zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobila právnická osoba nemožno pričítať
štatutárovi, ktorý vystupoval a konal, resp. v danom prípade mal podľa žalobcu nekonal, hoci konať mal
v mene právnickej osoby. Zodpovednosť žalovaného v rade 1/ za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť
tým, že mu Poľovnícky spolok Bagjaš Tornaľa nevydal povolenie na lov zveri, preto nemôže byť daná.

52. Podľa názoru súdu na základe tvrdení žalobcu nemožno v danom prípade dospieť ani k záveru,
že vôbec došlo k porušeniu právnej povinnosti a to aj zo strany bývalého Poľovníckeho spolku Bagjaš
Tornaľa. Zo zákona o poľovníctve nevyplývajú žiadne podmienky, za ktorých je užívateľ poľovného
revíru povinný povolenie na lov zveri vydať a žalobca ani žiadne podmienky, za ktorých sa povolenie
vydáva nešpecifikoval, ako ani neuviedol, že on tieto podmienky splnil. Neposkytol dokonca ani tvrdenie,

že každý člen PZ je automaticky oprávnený na vydanie povolenia a v akom rozsahu. Zo zákona
o poľovníctve takýto záver bez ďalšieho nemožno vyvodiť. Zákon o poľovníctve na žiadnom mieste
neuvádza, že poľovnícke združenie je povinné svojim členom automaticky, len z titulu ich členstva,
vydávať povolenia na lov zveri, ani to, v akom rozsahu (na aký druh zveri, na aký počet kusov daného
druhu a na aké časové obdobie). Podľa § 26 ods. 1 zákona o poľovníctve, je užívateľ poľovného revíru

povinný zabezpečiť celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel je najmä
povinný hospodáriť v poľovnom revíri tak, aby dosiahol a udržiaval normovaný kmeňový stav zveri,
predpísanú vekovú a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav.
Podľa § 19 ods. 10 písm. a) zákona o poľovníctve je poľovnícky hospodár oprávnený podpisovať so
štatutárnym zástupcom užívateľa poľovného revíru písomnosti týkajúce sa poľovníckeho hospodárenia

a povolenia na lov zveri. Systematickým a logickým výkladom týchto ustanovení možnosť dospieť
k záveru, že nie je automatickou povinnosťou užívateľa poľovného revíru vydávať povolenia na lov
zveri a to ani členom poľovného revíru, ale že to, či povolenie bude vydané a v akom rozsahu, na akú
zver a podobne, sa vždy odvíja minimálne od stavu a počtu zveri v poľovnom revíri, prípadne od iných
okolností. Žalobca neuviedol, žiadne tvrdenia o tom, od čoho odvíjal voči poľovnému spolku právny

nárok na vydanie povolenia na lov zveri a ani v akom rozsahu mu mal tento nárok vzniknúť. Len tvrdenie
o tom, že v predchádzajúcich poľovníckych sezónach mu povolenia boli vždy vydávané (pričom však
ani nešpecifikoval v akom rozsahu), nezakladá existenciu jeho právneho nároku na vydanie povolenia
aj v ďalšej poľovníckej sezóne.

53. Už vyššie uvedené skutočnosti sú postačujúce pre právny záver, že žaloba nie je dôvodná a je
potrebné ju zamietnuť. Súd však považuje za potrebné sa vysporiadať aj s ďalším dôvodom, pre
ktorý nebolo možné žalobe vyhovieť a tým je nedostatočne tvrdená a preukázaná výška škody, ktorú
si žalobca uplatňuje. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to,
čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda, náhrady ktorej sa žalobca v predmetnom prípade domáha,

predstavuje z právneho hľadiska ušlý zisk, teda to, čo žalobcovi ušlo tým, že nemohol (u)loviť zver.
Súd sa aj v tomto ohľade stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že výšku škody nemožno bez
ďalšieho odvodzovať od predpokladaného množstva ulovenej zveri v danom období. Podľa § 66 ods.
1 zákona o poľovníctve, poľovníkovi, ktorý ulovil raticovú zver, patrí poľovnícke právo, ktorým sa naúčely tohto zákona považuje poľovnícka trofej a jedlé vnútornosti, ak ich použitie nie je v rozpore s
osobitným predpisom. Žalobca nesprávne stotožňuje trofej, o ktorej tvrdí, že má na ňu právny nárok,
s ulovenou zverou ako takou. V zmysle § 2 písm. i) zákona o poľovníctve sa totiž poľovníckou trofejou

rozumejú rohy, parohy alebo parôžky raticovej zveri vrátane hlavy oddelenej medzi lebkou a prvým
krčným stavcom, horné a dolné kly diviaka, lebka a koža medveďa, vlka, rysa, mačky divej, líšky,
jazveca, medvedíka čistotného, psíka medvedíkovitého a šakala zlatého, teda nie celá ulovená zver.
Podľa § 66 ods. 3 zákona o poľovníctve ulovená alebo inak usmrtená zver alebo uhynutá zver alebo
jej časti nachádzajúce sa v poľovnom revíri patria užívateľovi poľovného revíru. Ponechanie si ulovenej

zveri alebo diviny z nej bez súhlasu užívateľa poľovného revíru je zakázané (§ 66 ods. 4 zákona
o poľovníctve). Užívateľ má právo, nie povinnosť podľa toho istého zákonného ustanovenia previesť
na inú osobu zver, divinu alebo iné časti zo zveri, ktorú nadobudol podľa odseku 3. V prípade, že sa
jedná o poľovníka, ktorý zver ulovil, sa dané právo nevzťahuje na trofej, ktorá mu už patrí v zmysle § 66
ods. 1 zákona o poľovníctve. Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy nemožno výšku škody žalobcu, ak
by aj všetky ostatné podmienky jej vzniku a zodpovednosti žalovaného za ňu boli splnené, stotožňovať

s hodnotou ulovenej zveri ako celku, keďže na ňu žalobca, aj keby ju ulovil, nemá právny nárok.

54. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba nie je dôvodná a zamietol ju.

55. O nároku na náhradu trov konania strán sporu súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný pri bránení svojho práva voči
žalobcovi, ktorý v konaní neúspešný nebol, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške trov konania žalovaného bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

RA-5C/13/2023

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Rimavská Sobota ( § 357 v spojení s § 362 ods. 1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1

CSP )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení).