Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2024

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/83/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823010005
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Malatká

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2024:5823010005.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marcely Malatkej a sudcov JUDr.

Vladimíra Kuráka a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. decembra 2024,
o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/3/2023 zo dňa
1.8.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/3/2023
zo dňa 1.8.2024.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom C.
t.č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Žilina,

u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

v bode 1/

na presne nezistených miestach od doposiaľ nestotožnených osôb v období najmenej od presne
nezisteného dňa roku 2020 až do dňa 07.07.2022 si neoprávnene zadovažoval metamfetamín, známy
pod názvom „pervitín“, ktorý následne neoprávnene prechovával - okrem iného aj v byte č. X na sídlisku
B. č. XXX/XX v C., pričom

- v presne nezistený deň na jar v roku 2020 na žiadosť D. E., nar. XX.XX.XXXX, po vzájomnej dohode
zohnal pervitín a následne si spolu objednali dom v obci F., kde strávili štyri dni, počas ktorých spolu

mali sex a najmenej dvakrát tento pervitín užili, každý po čiare šnupaním, pričom peniaze za pervitín
od D. E. nežiadal,

- v presne nezistený deň začiatkom mesiaca november roku 2021 vo večerných hodinách v byte č. X na
sídlisku B. č. XXX/XX v meste C. vysypal A. B. na tanierik biely prášok - pervitín, urobil z neho dve čiary,
jednu pre B. G., nar. XX. XX. XXXX, druhú pre seba a potom si obaja pervitín šnupli do nosa, pričom
A. B. za pervitín nechcel peniaze, povedal jej, že to jej dal len tak, ako pre kamarátku, potom išli autom

na presne nezistené miesto pri meste C., kde ju A. B. v aute znova ponúkol pervitínom a následne si
opäť obaja dali po jednej čiare, kedy jej povedal, že v C. sa za pervitín dáva niečo iné a nie peniaze
a že on si chce zatrtkať,

pričom A. B. v období pred mesiacom november 2021 zadovážil pervitín pre B. G. ešte najmenej 5 krát
tak, že mu vopred napísala alebo zavolala cez viber alebo whatsapp, či je doma a či niečo má a keď za
ním prišla, dával jej ho vonku, v aute alebo pri Tescu v C., pričom mu za pervitín nikdy neplatila,- dňa 05.11.2021 vo večerných hodinách v byte č. X na sídlisku B. č. XXX/XX v meste C. sa B. G., nar.
XX.XX.XXXX a B. H., nar. XX.XX.XXXX, ktoré boli u neho na návšteve, spýtal, či chcú pervitín a keď
B. G. súhlasila, doniesol tácku, na ktorej boli urobené tri čiary pervitínu, podal im zošúľanú bankovku a

každý z nich si šnupol do nosa po jednej čiare a následne začal B. H. obchytkávať a sťahovať jej dole
legíny, pričom za pervitín A. B. neplatili,

- v presne nezistený deň v roku 2021 vo večerných hodinách v meste C. pri cintoríne v smere na I., A. B. v
osobnommotorovomvozidlezn.ŠkodaOctaviaCombi,EČ:J.,červenejfarby,prichystal„čiaru“pervitínu,

ktorú dal na svoj mobilný telefón, tento položil na opierku medzi sedadlami vodiča a spolujazdca a prinútil
B. K., nar. XX.XX.XXXX, aby pervitín užila šnupnutím do nosa,

- dna 28.06.2022 v doposiaľ nezistenom čase v podvečerných hodinách v byte č. X na sídlisku B. č.
XXX/XX v C. predal maloletej L. B., nar. XX.XX.XXXX, pervitín za sumu 10 Eur, ktorý jej nachystal na
tácku a ona ho užila v jeho prítomnosti tak, že ho šnupla do nosa, a to napriek tomu, že vedel, že L. B.,

nar. XX.XX.XXXX, ešte nedovŕšila 18 rokov,

- dna 29.06.2022 v doposiaľ nezistenom čase v poobedňajších hodinách, v byte č. X na sídlisku B. č.
XXX/XX v C. predal maloletej L. B., nar. XX.XX.XXXX, pervitín za sumu 10 Eur, ktorý jej nachystal na
tácku a ona ho užila v jeho prítomnosti tak, že ho šnupla do nosa, a to napriek tomu, že vedel, že L. B.,

nar. XX.XX.XXXX, ešte nedovŕšila 18 rokov,

- dňa 02.07.2022 v čase asi o 15:00 hod. bezodplatne odovzdal maloletej L. B., nar. XX.XX.XXXX,
pervitín, ktorý v jeho prítomnosti užila tak, že ho šnupla do nosa, a to napriek tomu, že vedel, že L. B.,
nar. XX.XX.XXXX, ešte nedovŕšila 18 rokov,

pričom „pervitín“ je rozšírený názov pre metamfetamín patriaci do skupiny „pervitín“ budivých amínov,
ktoré sú podľa Zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené
do II. skupiny psychotropných látok,

v bode 2/

dňa 02.07.2022 v čase po 15:00 hod. v miestnosti obývacej izby bytu č. X na sídlisku B. č. XXX/XX v
C. po tom, ako bezodplatne odovzdal maloletej L. B., nar. XX.XX.XXXX, pervitín a táto ho užila, zvalil

ju na posteľ tak, že dopadla na chrbát, následne si na ňu sadol a šnúrami, ktoré mal pripevnené o čelo
postele, jej priviazal ruky v oblasti zápästia, čomu sa snažila mal. L. B., nar. XX.XX.XXXX, zabrániť tým,
že ho štípala, búchala, kopala nohami a prosila ho, aby ju pustil, na čo sa postavil, pustil hlasnejšie
hudbu, zastrel žalúzie na okne, následne si dal dole spodnú časť oblečenia, maloletej stiahol legíny a
spodné prádlo ku členkom, zdvihol jej nohy a začal vnikať penisom do jej vagíny, počas čoho jej držal

rukou ústa, aby nekričala a takto konal až do jeho vyvrcholenia, pričom k jej zraneniu nedošlo a vedel,
že ešte nemá 18 rokov,

t e d a

v bode 1/
- neoprávnene prechovával psychotropnú látku v nepatrnom množstve,

- neoprávnene obchodoval s psychotropnou látkou v nepatrnom množstve,

v bode 2/
- násilím donútil ženu k súloži,

č í m s p á c h a lv bode 1/
- prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zák.
v znení účinnom od 6.8.2024 (ďalej len „Tr. zák.“),

- prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173
ods. 1 Tr. zák.,

v bode 2/

- zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1Tr. zák.

Z a t o h o o d s u d z u j e :

Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 7
(sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného A. B. na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému u k l a d á aj trest prepadnutia veci - mobilný

telefón zn. Redmi v gumovom obale, IMEI XXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou s telefónnym číslom
XXXXXXXXXX.

Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 74 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému u k l a d á ochranné sexuologické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp.zn. 6T/3/2023 zo dňa 1.8.2024 obžalovaného A. B., nar.
XX.X.XXXXvC.,trvalebytomC.,t.č.voväzbevÚstavenavýkonväzbyaÚstavenavýkontrestuodňatia
slobodyŽilina,uznalvinnýmvbode1)zpokračovaciehoobzvlášťzávažnéhozločinunedovolenejvýroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa

§ 172 ods. 3, ods. 4 písm. c), ods. 6 písm. b) (s poukazom na § 138 písm. b/, písm. j/ Tr. zák.), písm. c) Tr.
zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.) a v bode 2) zo zločinu znásilnenia podľa § 199 ods.
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.), na tom skutkovom základe, že:

v bode 1)

na presne nezistených miestach od doposiaľ nestotožnených osôb v období najmenej od presne
nezisteného dňa roku 2020 až do dňa 07.07.2022 si neoprávnene zadovažoval metamfetamín, známy
pod názvom "pervitín ", ktorý následne neoprávnene prechovával - okrem iného aj v byte číslo X na
sídlisku B. číslo XXX/XX v C., pričom

- v presne nezistený deň na jar v roku 2020 na žiadosť D. E., narodenej XX.XX.XXXX, po vzájomnej
dohode zohnal pervitín a následne si spolu objednali dom v obci F., kde strávili 4 dni, počas ktorých
spolu mali sex a najmenej 2 krát tento pervitín užili, každý po čiare šnupaním, pričom peniaze za pervitín
od D. E. nežiadal,
- v presne nezistený deň začiatkom mesiaca november roku 2021 vo večerných hodinách v byte číslo

X na sídlisku B. číslo XXX/XX v meste C. vysypal A. B. na tanierik biely prášok - pervitín, urobil z neho
2 čiary, jednu pre B. G., narodenú XX.XX.XXXX, druhú pre seba a potom si obaja pervitín šnupli do
nosa, pričom A. B. za pervitín nechcel peniaze, povedal jej, že to jej dal len tak, ako pre kamarátku,
potom išli autom na presne nezistené miesto pri meste C., kde ju A. B. v aute znova ponúkol pervitínom
a následne si opäť obaja dali po jednej čiare, kedy jej povedal, že v C. sa za pervitín dáva niečo iné a

nie peniaze a že on si chce zatrtkať,
pričom A. B. v období pred mesiacom november 2021 zadovážil pervitín pre B. G. ešte najmenej 5 - krát
tak, že mu vopred napísala alebo zavolala cez viber alebo whatsapp, či je doma a či niečo má a keď za
ním prišla, dával jej ho vonku, v aute alebo pri Tescu v C., pričom mu za pervitín nikdy neplatila,
- dňa 05.11.2021 vo večerných hodinách v byte číslo X na sídlisku B. číslo XXX /XX v meste C. sa B.

G., narodenej XX.XX.XXXX a B. H., narodenej XX.XX.XXXX, ktoré boli u neho na návšteve, spýtal, čichcú pervitín, a keď B. G. súhlasila, doniesol tácku, na ktorej boli urobené tri čiary pervitínu, podal im
zošúľanú bankovku a každý z nich si šnupol do nosa po jednej čiare a následne začal B. H. obchytkávať
a sťahovať jej dole legíny, pričom za pervitín A. B. neplatili,

- v presne nezistený deň v roku 2021 vo večerných hodinách v meste C. Pri cintoríne v smere na I.,
A. B. v osobnom motorovom vozidle značky Škoda Octavia Combi, evidenčné číslo: J., červenej farby,
prichystal "čiaru" pervitínu, ktorú dal na svoj mobilný telefón, tento položil na opierku medzi sedadlami
vodiča a spolujazdca a prinútil B. K., narodenú XX.XX.XXXX, aby pervitín užila šnupnutím do nosa,
- dňa 28.06.2022 v doposiaľ nezistenom čase v podvečerných hodinách v byte číslo X na sídlisku B. číslo

XXX/XX v C. predal maloletej L., narodenej XX.XX.XXXX, pervitín za sumu 10 eur, ktorý jej nachystal
na tácku a ona ho užila v jeho prítomnosti tak, že ho šnupla do nosa, a to napriek tomu, že vedel, že
D.M. ešte nedovŕšila 18 rokov,
- dňa 29.06.2022 v doposiaľ nezistenom čase v poobedňajších hodinách, v byte číslo X na sídlisku
B. číslo XXX/XX v C. predal maloletej L., narodenej XX.XX.XXXX, pervitín za sumu 10 eur, ktorý jej
nachystal na tácku a ona ho užila v jeho prítomnosti tak, že ho šnupla do nosa, a to napriek tomu, že

vedel, že D.M. ešte nedovŕšila 18 rokov,
- dňa 02.07.2022 v čase asi o 15:00 hod. bezodplatne odovzdal maloletej L., narodenej XX.XX.XXXX,
pervitín, ktorý v jeho prítomnosti užila tak, že ho šnupla do nosa, a to napriek tomu, že vedel, že D.M.
ešte nedovŕšila 18 rokov,
pričom „pervitín“ je rozšírený názov pre metamfetamín patriaci do skupiny „pervitín“ budivých amínov,

ktoré sú podľa Zák. č. 139/1998 Z.z. o omamných, psychotropných látkach a prípravkoch zaradené do
II. skupiny psychotropných látok,

v bode 2)

dňa 02.07.2022 v čase po 15:00 hod. v miestnosti obývacej izby bytu číslo X na sídlisku B. číslo XXX/
XX v C. po tom, ako bezodplatne odovzdal maloletej L., narodenej XX.XX.XXXX pervitín a táto ho užila,
zvalil ju na posteľ tak, že dopadla na chrbát, následne si na ňu sadol a šnúrami, ktoré mal pripevnené o
čelo postele, jej priviazal ruky v oblasti zápästia, čomu sa snažila mal. D.M. zabrániť tým, že ho štípala,
búchala, kopala nohami a prosila ho, aby ju pustil, načo sa postavil, pustil hlasnejšie hudbu, zastrel

žalúzie na okne, následne si dal dole spodnú časť oblečenia, maloletej stiahol legíny a spodné prádlo
ku členkom, zdvihol jej nohy a začal vznikať penisom do jej vagíny, počas čoho jej držal rukou ústa,
aby nekričala a takto konal až do jeho vyvrcholenia, pričom k jej zraneniu nedošlo a vedel, že maloletá
nemá 18 rokov.

Za spáchanie tejto trestnej činnosti obžalovaného odsúdil podľa § 172 ods. 6 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov
a podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému
uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dva) roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil aj

trest prepadnutia veci - mobilný telefón značky Redmi v gumovom obale, IMEI: XXXXXXXXXXXX spolu
so SIM kartou s telefónnym číslom XXXXXXXXXX. Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej
veci sa stáva štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovanému uložil aj ochranné sexuologické
liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice o
hlavnom pojednávaní, a to proti všetkým výrokom rozsudku.

Obžalovaný A. B. zahlásené odvolanie zdôvodnil prostredníctvom obhajcu písomným podaním zo dňa
17.9.2024, doručeným Okresnému súdu Námestovo dňa 23.9.2024:

Odvolanie obžalovaného smeruje tak proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste a tiež proti konaniu,
ktorépredchádzalovyhláseniunapadnutýchvýrokov.Obžalovanývrámcizdôvodneniaodvolaniajednak
opakuje dôvody, z ktorých podal odvolanie ešte proti prvému vo veci vyhlásenému rozsudku a zároveň
odvolanie dopĺňa o dôvody, ktoré vyplynuli z ďalšieho priebehu konania pred okresným súdom po
zrušení vo veci prvého vyhláseného rozsudku odvolacím súdom a vrátení veci okresnému súdu na

ďalšie konanie.
Obžalovaný primárne uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok prvostupňového súdu považuje v
celom rozsahu za nezákonný a to na základe viacerých závažných dôvodov. Prvostupňový súd aj
v tom ďalšom rozsudku opätovne postupoval spôsobom hrubo zasahujúcim do práva obžalovanéhona obhajobu a práva na spravodlivý proces. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je rozhodnutím
svojvoľným a v podstatnej časti aj nepreskúmateľným, keďže súd vôbec nereagoval na viaceré tvrdenia
obhajoby obžalovaného. Súd prvého stupňa rovnako svojvoľne odmietol takmer všetky návrhy obhajoby

na vykonanie dokazovania a svoje rozhodnutie postavil na nedostatočne zistenom skutkovom stave,
pričom v rámci vyhodnotenia dokazovania súd takmer výlučne prihliadal len na okolnosti svedčiace
v neprospech obžalovaného. Podľa obžalovaného bol súd prvého stupňa v podstate už od samého
začiatku presvedčený o jeho vine, čo vyústilo do vydania napadnutého rozsudku.
Po zrušení predchádzajúceho vo veci vyhláseného rozsudku a vrátení veci na ďalšie konanie

a rozhodnutie súd prvého stupňa síce v intenciách odvolacieho súdu vypočul svedkyňu poškodenú L.
B. a svedka B. F., ich výpovede však vyhodnotil jednoznačne účelovým a zaujatým spôsobom, bral do
úvahyskutočnostivneprospechobžalovaného,ktorémuzapadalidonímvytvorenejkonštrukcieudalostí
a na druhej strane vôbec neprihliadal na skutočnosti v prospech obžalovaného. Súd prvého stupňa
sa uspokojil s doplnením dokazovania iba v takomto rozsahu a ďalšie návrhy obhajoby na doplnenie
dokazovania opätovne ignoroval, v dôsledku čoho je aj tento ďalší vo veci vyhlásený rozsudok založený

na nedostatočne zistenom skutkovom stave.
Ako už bolo uvedené vyššie, súd prvého stupňa vinu obžalovaného primárne založil na výpovedi
svedkyne poškodenej L. B., ktorá aj bola vypočutá na hlavnom pojednávaní dňa 14.6.2024. S takýmto
záverom okresného súdu sa obžalovaný nestotožňuje. Aj samotný okresný súd čiastočne uznáva, že
poškodená vo viacerých veciach, najmä v otázke užívania drog, klamala. Napriek množstvu rozporov

v jej výpovedi však okresný súd tieto bagatelizuje, aj keď výrazným spôsobom narúšajú celkovú
dôveryhodnosť poškodenej a obsahu jej výpovede. Konzumácia drog poškodenou má však význam aj v
ďalšom ohľade, konkrétne pokiaľ poškodená drogy užívala od 15 rokov, v čase údajných skutkov už dosť
nekontrolovaným spôsobom, uvedené sa muselo prejavovať aj pri vnímaní vonkajšej reality jej osobou.
Z prejavov poškodenej je zjavné, že táto z dôvodu dlhodobého užívania pervitínu a opakovanej a to aj

niekoľko dňovej absencie spánku, podľa všetkého trpela paranojami (v tomto smere možno poukázať
na výpoveď svedka B. F. na hlavnom pojednávaní dňa 1.8.2024, ako aj na písomnú komunikáciu
poškodenej, kde sa chváli, že rekord nespaní je 8 dní, pričom poškodená v komunikácii s obžalovaným
uvádzala, že ju sledujú, že sú všade, čo uvádza samotný okresný súd na strane 41 písomného
odôvodnenia rozsudku). Za tohto stavu nie je potom vylúčená alternatíva, že poškodená si niektoré

skutočnosti mohla buď vymýšľať alebo ich zámerne skresľovať tak, aby vyšla voči jej vtedy blízkym
osobám ako bezúhonná osoba, ktorej bolo ublížené inou osobou. Hoci poškodená mala po skutku
údajne utrpieť psychickú ujmu, na hlavnom pojednávaní sa vyjadrila, že sa nelieči a neberie žiadne
psychiatrické lieky. Je nelogické, aby poškodená ako znásilnená osoba po skutku obžalovanému písala
správu v znení: "Čau A., čo robíš. “ V deň skutku si poškodená chcela zverejniť fotografie so silne

sexuálnym obsahom a slovným opisom, pričom nijak nedokázala odôvodniť, prečo tak chcela učiniť.
Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že v prípade poškodenej sa jednalo o preukázateľne
promiskuitnú osobu, ktorá žila pomerne čulým sexuálnym životom a nemala problém byť svojmu
partnerovi neverná. Poškodená mohla mať s obžalovaným pohlavný styk, avšak dobrovoľný, neskôr
však účelovo tvrdila znásilnenie zo strany obžalovaného, zrejme z obavy zo svojho vtedajšieho priateľa

a jeho žiarlivosti, keď poškodená sa tiež vyjadrila, že zo svojho vtedajšieho priateľa B. M. mala obavy.
Poškodená síce vedela popísať byt obžalovaného, no na strane druhej treba zobrať do úvahy, že
poškodená tam chodila opakovane aj predtým, len samotná skutočnosť, že poškodená chodila do bytu
obžalovaného, nijakým spôsobom nepreukazuje, že by v tomto mala byť obžalovaným znásilnená. Je
zvláštne, že poškodená dokáže detailne popísať vybavenie bytu, no samotný skutok už pre ňu ostáva

úplne zahmlený a skoro nič si z neho nepamätá. Obhajoba žiada, aby si odvolací súd vypočul zvukovú
nahrávku z výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní dňa 14.06.2024, nakoľko prepis jej výpovede
do zápisnice je značne zjednodušený, navyše z nahrávky si odvolací súd vytvorí dojem ohľadne reakcií
poškodenej, keď prvostupňový súd tvrdí, že mali byť spontánne a presvedčivé (obhajoba sa s takýmto
názorom nestotožňuje, je presvedčená o opaku a má za to, že v kľúčových veciach výpoveď

poškodenej konzistentná nebola a poškodená niektoré veci nevedela vopred vysvetliť).
Súd prvého stupňa odmietol ako dôkaz svedčiaci v prospech obžalovaného svedeckú výpoveď B. F.,
ktorejneuverilsodkazomnarozporyvjehovýpovedi(uinýchsvedkov,najmäupoškodenejL.B.,rozpory
vo výpovediach prvostupňovému súdu vôbec neprekážajú). V tejto súvislosti prvostupňový súd tiež
poukázal na skutočnosť, že menovaný svedok mal byť v kontakte s obžalovaným, mali spolupracovať

a vzájomne sa aj navštíviť. Aj v prípade tohto svedka si prvostupňový súd vybral len tie časti výpovede,
ktoré sa mu hodia a navyše tieto účelovo interpretuje úplne iným spôsobom, ako je skutočnosť. Ako
vyplynulo z výpovede svedka F., s obžalovaným neboli až takí kamaráti, v minulosti mali dokonca aj
konflikty a hádali sa. Aj keď sa konflikty urovnali, vzťah svedka s obžalovaným nemožno považovať zakamarátsky do takej miery, žeby sa svedok mal dopustiť až trestného činu krivej výpovede. Svedok žije v
Českej republike a podľa všetkého sa očividne snaží od svojej minulosti odstrihnúť. Podľa svedka F. zo
strany poškodenej má ísť vo vzťahu k obžalovanému o vymyslené tvrdenia, pričom k podaniu trestného

oznámenia mala byť dotlačená zo strany B. M. a vlastnej mamy. Z výpovede svedka tiež vyplynulo, že
poškodená okrem svojho vtedajšieho priateľa rada spávala aj s inými mužmi a mala s viacerými ľuďmi
užívať drogy, respektíve si ich od nich zabezpečovať (napríklad od B. N.). Ďalej svedok uviedol, že
poškodená sa mala s B. K. dohadovať na tom, že aj ona podá na obžalovaného trestné
oznámenie z dôvodu, že sa ju pokúšal znásilniť. Podľa svedka však išlo o vymyslené tvrdenia, pričom

svedok mal na vlastné oči vidieť aj komunikáciu medzi K. a poškodenou, ktorá uvedené potvrdzuje.
Obhajoba aj u tohto svedka navrhuje, aby si odvolací súd vypočul nahrávku z jeho výsluchu na hlavnom
pojednávaní, pričom z nahrávky je zrejmé, že zo strany svedka ide o pravdivé tvrdenia.
Obhajoba nesúhlasí s odmietnutím dôkazných návrhov na výsluch navrhnutých svedkov A. E. a N. O..
Okresný súd nezákonne vopred, bez výsluchu, odmietol výsluch svedkov s konštatovaním, že má ísť
o nedôveryhodných svedkov, údajne v priateľskom vzťahu s obžalovaným (sú vo väzbe v rovnakom

ústave ako obžalovaný) a mali by snahu zo solidarity obžalovanému napomôcť v tejto trestnej veci.
V prípade svedka E. okresný súd navyše poukázal na to, že aj keď ho poškodená podľa jej vyjadrenia
pozná, zároveň poškodená poprela, že by sa s ním mala baviť o tomto znásilnení. K svedkovi O. okresný
súd ďalej uviedol, že návrh na jeho vypočutie bol okresnému súdu doručený po vypočutí poškodenej,
ktorá na neho nebola dopytovaná. Obhajoba zastáva názor, že aby súd mohol učiniť kvalifikovaný záver

o hodnovernosti svedka, je potrebné vypočuť obidve zainteresované strany (svedkov, aj poškodenú).
Obidvaja svedkovia by sa hlavného pojednávania zúčastnili a mohli by byť vypočutí v jeden deň, teda
dôkazný návrh obhajoby na výsluch menovaných svedkov nemožno hodnotiť ako obštrukčné konanie
zo strany obhajoby.
O zaujatom postoji prvostupňového súdu v tejto trestnej veci v neprospech obžalovaného svedčí aj

postupokresnéhosúdunaposlednomhlavnompojednávaní.IhneďpovýsluchusvedkaB.F.nahlavnom
pojednávaní súd pristúpil k záverečným rečiam a po nich po pár desiatkach minút vyhlásil rozsudok.
Z uvedeného je zrejmé, že súd mal už dopredu, bez znalosti výpovede svedka F., vyhodnotené ako vo
veci rozhodne a navyše, výpoveď tohto svedka nikdy súd neplánoval brať do úvahy a vyhodnocovať ju.
Podľa názoru súdu prvého stupňa obžalovaný má byť zo spáchania skutku pod bodom 1) usvedčovaný

z časti svojou výpoveďou, ale najmä výpoveďami svedkov D. E., B. G., B. H., B. K. a poškodenej L.
B.. Obžalovaný má byť nepriamo usvedčovaný aj výpoveďami svedkov B. F., B. M., A. L., závermi
znaleckých posudkov, ku ktorým vypovedali znalci na hlavných pojednávaniach, listinnými dôkazmi,
najmä fotodokumentáciou nájdenou v mobilnom telefóne poškodenej L. B., predloženou svedkyňou B.
G. a tiež B. M. a I. B.. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa obžalovaný nestotožňuje. Súd si

z týchto dôkazov účelovo vybral len skutočnosti, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného a prehliadal
tie, ktoré sú v jeho prospech, respektíve tieto zľahčoval.
Obžalovaný nikdy nepopieral, že bol konzumentom drog. V prípade užívania drog na vlastnú spotrebu
však v žiadnom prípade nejde o spáchanie trestného činu, z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným
v bode 1) napadnutého rozsudku. Ak súd prvého stupňa spochybňuje výpovede obžalovaného s

poukazom na údajné rozpory v nich, ide o čisto účelové hľadanie rozporov zo strany súdu, ktoré rozpormi
v skutočnosti vôbec nie sú, respektíve sú úplne nepodstatného charakteru.
Za podstatný a kľúčový usvedčujúci dôkaz súd prvého stupňa považuje výpoveď svedkyne poškodenej
L. B..
Pokiaľ poškodená mala opísať byť obžalovaného, uvedená skutočnosť môže preukazovať len to, že

sa v byte mohla nachádzať a nie to, žeby sa obžalovaný mal voči nej dopustiť akéhokoľvek trestného
činu. V prípade bytu obžalovaného sa jednalo o malý jedno izbový byt a preto nie je neštandardným,
že poškodená si v ňom mohla všimnúť aj menej obvyklú výbavu ako šnúrky/lanká na posteli, ktoré boli
navyšepodľavýpovedesvedkaM.viditeľnéalebotrezor.Akpoškodenáspôsobpodaniaaužitiapervitínu
od obžalovaného popísala zhodným spôsobom s výpoveďami iných svedkýň, takýto spôsob použitia

pervitínujebežným,aknienajčastejším.Poškodená,akoajostatnésvedkyneboliužívateľkamipervitínu
a je teda vysoko pravdepodobné, že ich opis požitia drogy bol veľmi podobný, dokonca, ak nie je totožný.
PoškodenáL.B.sipreukázateľnemaladrogyzadovažovaťajodinýchosôb(bratiaF.,B.N.),atedamala
skúsenosti s ich užívaním. Skutočnosť, že poškodená bola konzumentkou pervitínu a to aj ešte pred
skutkom, vyplynula tiež z elektronickej komunikácie s bývalým priateľom B. M. a z jej instagramového

profilu, ako aj z komunikácie medzi poškodenou a jej starou mamou. Nakoľko potom poškodená v rámci
svojej výpovede preukázateľne klamala ohľadne užívania drog, klamať mohla aj v iných častiach svojej
výpovede. Samotná matka poškodenej potvrdila, že s poškodenou boli problémy aj v minulosti, tieto
však pripisovala alkoholu. Poškodená sa liečila u psychiatra, dopúšťala sa sebapoškodzovania, bola vceloštátnom policajnom pátraní, keď mala 14 rokov. Poškodená nielenže brala drogy, ale pred skutkom
žila promiskuitným spôsobom života (napríklad výpovede svedkov A. L., B. H., D. E.). Aj napriek týmto
zisteným skutočnostiam súd prvého stupňa nekriticky vyhodnotil výpoveď poškodenej ako hodnovernú

a osobu poškodenej ako pravdovravnú.
K injekčnej striekačke, nájdenej v byte obžalovaného, ktorá mala podľa expertízneho skúmania
obsahovať pervitín, je potrebné dať do pozornosti, že na tejto nebolo nájdené DNA ani poškodenej, ani
obžalovaného. V tejto súvislosti súd prvého stupňa dostatočne nereagoval na to, že v byte obžalovaného
prebývali viaceré osoby pravidelne užívajúce pervitín, ktorým mohla táto striekačka s pervitínom patriť

(napr. K., E., M.).
Obžalovaný má byť zo spáchania skutku usvedčovaný aj výpoveďou svedkyne D. E.. Z výpovede tejto
svedkyne však vyplynulo, že obžalovaný jej drogy nepredal a ani nemá vedomosť, že by drogy
predával tretím osobám. Pokiaľ v minulosti spoločne s obžalovaným požívali drogy, mali
sa na tieto spoločne zložiť. Svedkyňa drogy užívala dobrovoľne. S obžalovaným mali príležitostný sex,
pri tomto sa agresívne neprejavoval.

Usvedčujúcou výpoveďou má byť tiež výpoveď svedkyne F. P.. Menovaná svedkyňa na hlavnom
pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať. V tejto súvislosti sa svedkyňa vyjadrila,
že toto právo chcela využiť aj v prípravnom konaní, no vyšetrovateľom jej malo byť uvedené, že na
odopretievýpovedenemádôvod avypovedaťmá.Pokiaľbolanahlavnompojednávaní
prečítaná jej výpoveď z prípravného konania, z tejto nevyplynulo nič také, čo by malo obžalovaného

usvedčovať zo spáchania skutkov v bode 1) rozsudku. Keď svedkyňa potvrdila existenciu trezoru v byte
obžalovaného, toto nepopiera ani obžalovaný. Trezor bol v byte voľne položený, za tohto stavu by bolo
nelogickým, aby v ňom obžalovaný ukrýval drogy.
Svedkyňa B. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nevie nič o drogovej trestnej činnosti
obžalovaného. Ak v prípravnom konaní vypovedala inak, bolo to z dôvodu, lebo bola v zlom psychickom

stave spôsobeným odňatím dieťaťa, do výpovede ju tlačila polícia a bola ovplyvnená aj L. B., ktorá na
ňu tlačila, aby išla vypovedať ohľadom obžalovaného. Nielen z výpovede svedkyne K. vyplynulo, že
príslušníci polície aktívne vyhľadávali osoby z drogového prostredia a tieto tlačili a
navádzali k výpovedi proti obžalovanému, pričom za týmto účelom ich niekedy doslova osobne zvážali.
V byte obžalovaného v minulosti bola, ale s osobou menom N. E.. V tejto súvislosti je potrebné poukázať

aj na závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Slovenská
Ľupča, číslo PPZKEU-SL-EXP- 2022/2441, odvetvie kriminalistická genetická analýza. Verziu svedkyne
z prípravného konania, ktorou má usvedčovať obžalovaného, nepotvrdil ani svedok F., keďže tento síce
s jej tvrdeniami konfrontoval obžalovaného, avšak po tom ako obžalovaný uvedené poprel, svedok F. a
to aj podľa svedkyne, uveril práve obžalovanému. V súvislosti so svedkyňou K. obhajoba namieta, že

súd prvého stupňa pri rozhodovaní o vine obžalovaného prihliadal aj na výpoveď tejto svedkyne z iného
trestného konania pre trestný čin znásilnenia v štádiu pokusu, kde vystupuje v procesnom postavení
poškodenej a obvineným v tomto inom trestnom konaní je rovnako A. B.. Takáto výpoveď svedkyne z
iného trestného konania nemala byť ani vykonaná na hlavnom pojednávaní v tejto trestnej veci.
V prípade ďalšej usvedčujúcej výpovede svedkyne B. G. z prípravného konania, ktorou

má byť obžalovaný usvedčovaný zo spáchania trestnej činnosti (svedkyňa na hlavnom pojednávaní
využila svoje zákonné právo a odmietla vypovedať), je potrebné poukázať na vyjadrenie svedkyne
na hlavnom pojednávaní, že už v prípravnom konaní chcela využiť zákonné právo nevypovedať, čo
jej nebolo umožnené a bolo jej hrozené poriadkovou pokutou. Pokiaľ svedkyňa v prípravnom konaní
popisovala aj negatívne správanie obžalovaného, je potrebné dať do pozornosti, že na druhej strane

nemala žiadny problém sa s ním opakovane stretnúť a to dokonca aj v jeho byte. Z výpovede tejto
svedkyne tiež vyplynula dôležitá skutočnosť, že keď ju mal opäť obžalovaný obťažovať a mal obťažovať
aj svedkyňu H., obžalovaný od svojho konania dobrovoľne upustil a nepokračoval v ňom. Uvedené je
dôležité najmä vo vzťahu k situácii, keď bol obžalovaný so svedkyňou G. sám v aute. Svedkyňa sa
vyjadrila, že sama bola užívateľkou drog a tieto užívala dobrovoľne. Pri návšteve svedkýň G. a H. v

byte obžalovaného bol prítomný aj svedok A. L., ktorý popisoval hádku v súvislosti s kľúčmi od auta
obžalovaného. Obžalovaný mal chcieť volať políciu. Tu však nedáva žiadny zmysel, prečo by takto
obžalovaný mal chcieť konať, ak by sa v byte nachádzali drogy.
Svedkyňa B. H., spoločne prítomná s B. G. v byte obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala,
že obžalovaný ju nemal nútiť dať si drogu a za drogu obžalovanému neplatila. Správanie obžalovaného

popísala síce ako trochu nepríjemné, ale určite nie ako správanie sexuálneho násilníka, keďže od neho
sám upustil.
Ohľadne skutku pod bodom 1) rozsudku obhajoba namietala, že nebolo spoľahlivo preukázané, že
skutočne sa jednalo o pervitín. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na výpovede svedkýň,ktoré ako konzumentky tejto drogy popísali jej účinky zhodne s tým, ako boli tieto opísané znaleckým
posudkom číslo 3/2022 z odvetvia toxikológia. Je síce pravdou, že svedkyne boli užívateľkami pervitínu,
avšak ani jedna z nich nie je osobou, ktorá by kvalifikovane dokázala posúdiť určitú látku. Na tomto

mieste je potrebné poukázať napríklad na výpoveď svedkyne G., ktorá uviedla, že po požití látky od
obžalovaného mala halucinácie, čo však nepatrí medzi účinky vyvolávané drogou pervitín. Ďalej pri
rozbore krvi L. B. bola zistená aj prítomnosť iných látok ako napríklad MDMA, ktorá je súčasťou drogy
extáza. Pervitín pritom celkom určite nie je jedinou látkou, ktorá by bola schopná vyvolať svedkyňami
opisované účinky. Nemožno vylúčiť, že v prípade užívaných látok mohlo ísť napríklad o látku, ktorá nie

je slovenskou legislatívou zakázaná, ako sú napríklad voľne dostupné látky.
Obhajoba tiež poukazuje na stopu číslo 8, nájdenú a zaistenú pri domovej prehliadke v byte
obžalovaného, ktorá bola pôvodne identifikovaná ako digitálna váha. Znalkyňa PharmDr. Beáta
Zliechovcová však uviedla, že nešlo o digitálnu váhu, ale o CD prehrávač, čo zistila okamžite po otvorení
doručenej obálky. Je mimo rozumného chápania, že si túto skutočnosť nevšimli už orgány činné v
trestnom konaní počas celého prípravného konania. Podľa názoru obhajoby nešlo o žiadnu náhodu,

ale o zrejmý pokus o vytvorenie dojmu, že sa v prípade obžalovaného jednalo o dílera drog, ktorý na
vymyslenej digitálnej váhe, ktorej vlastníctvo a aj celkovú existenciu obžalovaný od začiatku popieral,
vážiaďalejdistribuujejednotlivédávkydrogy.Tentovyfabulovanýdôkazmalbyťposudzovanývkontexte
so zatavenou striekačkou nájdenou v byte obžalovaného. Ak by obhajoba nenavrhla vypočuť znalkyňu,
doposiaľ by sa narábalo s vyfabulovaným dôkazom proti obžalovanému.

Na zhrnutie dôkazného stavu v tejto trestnej veci možno uviesť, že ani jeden zo svedkov vypočutých na
hlavnom pojednávaní neuviedol, že by obžalovaný mal komukoľvek predávať drogy alebo kohokoľvek
do užívania drog nútiť. Zo svedeckých výpovedí tak možno pripustiť len hypotetické dobrovoľné užitie
drogy a to len pre vlastnú potrebu. U obžalovaného sa nikdy žiadne drogy, respektíve omamné a
psychotropnélátky,nenašli.Prinájdenejzatavenejstriekačkenebolonijakpreukázané,žeby(vrátanejej

obsahu) patrila obžalovanému. Rovnako neexistuje žiadny ďalší dôkaz, že látka, ktorú mali údajne užiť
poškodené v prítomnosti obžalovaného, bola skutočne pervitín, pričom nebolo preukázané ani množstvo
tejto látky, jej pôvod, zloženie atď. V podstate teda ide len o domnienku orgánov činných v trestnom
konaní a súdu, že sa malo jednať o pervitín, žiaden dôkaz o tom však neexistuje. Výpoveď poškodenej
L. B. z prípravného konania, týkajúca sa užívania drog, obsahuje preukázané klamstvá. V prípade

svedkyne ide o celkom zjavne nedôveryhodnú osobu. Osoby ostatných údajne poškodených osôb na
hlavnom pojednávaní buď odmietli vypovedať s poukazom na to, že tak chceli učiniť už v prípravnom
konaní alebo svoje svedecké výpovede zmenili, pričom spoločným menovateľom tohto konania je, že
v prípravnom konaní mali byť poškodené ovplyvňované, a to najmä políciou. Nešlo pritom o izolované
tvrdenia, ale konanie polície opísané nezávisle od seba viacerými svedkyňami. V súvislosti s

tvrdenoukonzumácioupervitínusvedkyňami,týmtonikdynebolovznesenéobvineniezadrogovútrestnú
činnosť, pričom aj uvedená skutočnosť nasvedčuje tomu, že poškodené boli účelovo vyhľadané políciou
a dotlačené do výpovede proti obžalovanému.
Vzhľadom na vyššie uvedené nie je namieste uznanie viny obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti,
ktorej sa obžalovaný mal dopustiť v zmysle skutku pod bodom 1) rozsudku a to predovšetkým v dôsledku

nenaplnenia objektívnej stránky týchto trestných činov. Z hľadiska právnej kvalifikácie nebolo
tiež nijako preukázané ani to, že by skutky mali byť spáchané po dlhší čas, to znamená v tomto prípade
po dobu dlhšiu ako jeden rok. V obžalobe sú v tomto ohľade uvádzané len neurčité pojmy ako v presne
nezistený deň, na presne nezistených miestach a podobne. Rovnako obhajoba popiera, že by skutok
mal byť spáchaný aj na dieťati. Obžalovaný v tejto súvislosti popiera nielen to, že by sa skutku dopustil,

no súčasne aj to, že by mal vedieť o skutočnom veku poškodenej L. B.. Otázka vedomosti obžalovaného
o skutočnom veku poškodenej ostáva len v rovine tvrdenia proti tvrdeniu.
Ohľadne skutku pod bodom 2) má byť obžalovaný podľa súdu prvého stupňa usvedčovaný taktiež aj
svojou výpoveďou, ale predovšetkým výpoveďou poškodenej L. B., aj v kontexte so závermi znaleckého
posudku z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých vypracovaného B. B. I.,

listinnými dôkazmi (najmä fotodokumentáciou z mobilného telefónu poškodenej L. B.) a výpoveďami
svedkov B. M., I. B., Q. M. a F. P., zápisnicou o domovej prehliadke a fotodokumentáciou a nepriamo
aj výpoveďami svedkov B. G., B. H., B. K. a tiež obsahom komunikácie medzi poškodenou L. B. a B.
F., B. M. a obžalovaným.
Obhajobe nie je zrejmým, na základe čoho sa má obžalovaný usvedčovať z tohto skutku svojou vlastnou

výpoveďou.
Pre súd prvého stupňa je podstatným usvedčujúcim dôkazom výpoveď svedkyne poškodenej L. B..
Skutočnosť, že svedkyňa popísala byt obžalovaného, svedčí jedine o tom, že v tomto byte bola. Ak
popisuje aj predmetné lanká na posteli, tieto boli viditeľné, ako to vyplynulo z výpovede svedka M..U poškodenej absentujú stopy po násilí, ktoré by museli byť u nej prítomné na zápästiach po použití
týchto laniek. Absentuje aj prítomnosť DNA poškodenej v byte obžalovaného alebo na objektoch v
ňom, vrátane spomenutých laniek. Podľa obhajoby je vylúčené, aby v prípade, ak tieto mali byť použité

proti vôli poškodenej, nebola na nich nájdená stopa jej DNA. Sama poškodená vypovedala, že voči
obžalovanému sa mala aktívne brániť a na tele mala mať po násilí zo strany obžalovaného aj stopy
na rukách. Obhajoba pritom považuje za vylúčené a to napríklad aj s poukazom na telesnú
konštrukciu obžalovaného a poškodenej, že v prípade, ak by s obžalovaným zápasila,
tohto by súčasne kopala a hrýzla, pričom tento by ju prisadol a zviazal jej ruky proti jej vôli tenkými

lankami, neboli by na tele poškodenej nájdené pri prijímaní do nemocnice absolútne žiadne stopy po
násilí a to ani menšieho charakteru. Žiadne stopy po násilí u poškodenej neboli konštatované ani v
lekárskej správe v súvislosti s jej prijatím na hospitalizáciu do nemocnice, vrátane gynekologického
vyšetrenia. Sama poškodená uvádzala, že obžalovaný mal byť na ňu údajne zlý, styk ju mal bolieť a
v následnej komunikácii s B. F. sa vyjadrila, že chuť na sex nemá. Z gynekologickej správy ohľadne
vyšetrenia poškodenej vyplýva, že u poškodenej mal byť vykonaný ster (odber) zo zadnej pošvovej

klenby, ktorý mal byť uložený na detskom oddelení nemocnice a odovzdaný polícii, uvedené však nebolo
doložené do spisu, napriek tomu, že ide o dôkaz dôležitý pre priebeh trestného konania, ktorý by mohol
preukázať, že nedošlo k spáchaniu skutku obžalovaným. Výsledok steru by totiž mohol minimálne
ozrejmiť to, či vôbec došlo k pohlavnému styku medzi obžalovaným a poškodenou. V prípade, ak by to
výsledky steru nepotvrdili, bolo by spáchanie trestného činu znásilnenia, tak ako ho opisuje poškodená,

vylúčené. Napriek návrhom obhajoby však uvedený dôkaz pripojený a vykonaný nebol. Ako uvádza
samotný súd, svedkyňa dlhodobo žila aktívnym sexuálnym životom a mala povesť takzvanej ľahkej
ženy. Poškodená mala o údajnom znásilnení povedať až po niekoľkých dňoch len svojmu vtedajšiemu
priateľovi B. M.. V tejto súvislosti je zrejmý motív nepravdivého obvinenia obžalovaného zo znásilnenia
a to snaha poškodenej takýmto spôsobom sa zbaviť viny za svoje dlhodobo promiskuitné správanie,

z ktorého ju jej ex - priateľ, je potrebné dodať, že oprávnene, podozrieval. Je tiež potrebné zohľadniť
psychický stav poškodenej, ktorá pred skutkom dlhšiu dobu vo veľkom množstve užívala drogy a
zároveň konzumovala alkohol, bola na celoštátnom pátraní, nemala problém klamať svojmu vtedajšiemu
priateľovi a najbližšej rodine, liečila sa pre psychické problémy. Aj podľa matky sa v prípade poškodenej
jednalo o problémovú osobu. Skutok znásilnenia ďalej spochybňuje skutočnosť následnej komunikácie

poškodenej s obžalovaným po skutku. Poškodenú ako obeť trestného činu znásilnenia spochybňuje aj
jej komunikácia krátko po skutku s tretími osobami, vrátane komunikácie sexuálnej povahy.
I. B., matka poškodenej, vypovedala o tom, ako krátko po skutku po príchode domov našla na zemi
pohádzané oblečenie poškodenej, čo sa predtým nemalo udiať. V tejto súvislosti je však potrebné
poukázať na to, že poškodená sa v tom čase nachádzala vo veku mladej osoby, pre ktorú je takéto

správanie bežné. Ostatné časti výpovede svedkyne, v ktorých popisovala problematické správanie
poškodenej, je skôr v prospech obžalovaného. Svedok B. M., bývalý priateľ poškodenej, na hlavnom
pojednávaní uviedol, že poškodená si znásilnenie vymyslela. Ak jeho výpoveď z prípravného konania
svedčí v prospech poškodenej, 90% jeho predošlej výpovede bolo ovplyvnených tým, že nevedel o
skutočnom živote poškodenej a jej chovaní v jeho neprítomnosti.

Svedkyňa F. P. na hlavnom pojednávaní využila zákonné právo nevypovedať. Pokiaľ bola prečítaná jej
výpoveď z prípravného konania, svedkyňa sa vyjadrila, že v prípravnom konaní vypovedať nechcela, no
vyšetrovateľ jej uviedol, že na odopretie výpovede nemá dôvod a má vypovedať. Jednalo sa tu o nátlak
polície na výpoveď svedkyne a na takúto výpoveď nie je možné prihliadať v trestnom konaní. Podľa
výpovede svedkyne, obžalovaný ju žiadal o informovanie, kedy sa bude v byte nachádzať. Uvedené je

vysvetliteľnétým,žeobžalovanýbytvyužívalobčasajnavlastnéúčely.Medziobžalovanýmasvedkyňou
neexistovala štandardná nájomná zmluva. Obžalovaného nemôže usvedčovať fakt, že mal svedkyňu
žiadať, aby schovala lanká a upratala posteľ. V prípade, ak by sa obžalovaný dopustil znásilnenia,
obžalovaný by sa snažil zbaviť celého vybavenia a posteľnej bielizne.
Svedkyňa B. K. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o údajnom znásilnení nič nevie. O tomto má

vedomosť len zo správ od poškodenej L. B.. Svedkyňa sa vyjadrila, že pri výpovedi z prípravného
konania bola ovplyvnená poškodenou, ktorá na ňu tlačila, aby išla vypovedať ohľadom obžalovaného,
tiež zlým psychickým stavom spôsobeným odňatím dieťaťa, zároveň jej mala viackrát telefonovať
polícia a dokonca ju na výsluch na políciu odviezli. V konverzácii s poškodenou tejto neuvádzala,
že bola znásilnená. S obžalovaným na jeho byte neskončila, tento od nej sex nežiadal. Svedkyňa

nemá žiadne priame poznatky o skutku znásilnenia, uvádzala len skutočností, o ktorých sa dozvedela
sprostredkovane.
Svedkyňa B. G. rovnako na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla vypovedať. Pokiaľ
pri výsluchu v prípravnom konaní tiež chcela využiť zákonné právo nevypovedať, bolo jej hrozenéporiadkovou pokutou. Ak bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedkyne z prípravného
konania, nakoľko svedkyňa na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, pri hodnotení jej výpovede
z prípravného konania treba prihliadať na už uvádzanú skutočnosť, za akých okolností svedkyňa v

prípravnom konaní vypovedala. K osobe obžalovaného uviedla, že keď tento s ňou chcel mať pohlavný
styk, o ktorý záujem nemala, obžalovaný od svojho zámeru upustil. V tomto smere vypovedala aj
svedkyňa B. H., že keď sa jej obžalovaný chcel dotknúť a ona mu povedala, aby prestal, obžalovaný
tak urobil, násilný nebol. Rovnako vypovedala svedkyňa D. E., ktorá sa konkrétne vyjadrila, že s
obžalovaným v sexe skúšali hocičo, ale keď povedala dosť, tak vždy prestal a žiadne násilné prejavy

z jeho strany nezaznamenala. Aj svedkyňa B. H. sa vyjadrila, že obžalovaný ju nikdy k pohlavnému
styku nenútil a v tomto smere nemala s obžalovaným žiaden problém. O tom, že obžalovaný nie je
násilnej povahy v rámci sexuálneho správania, vypovedala tiež svedkyňa J. R.. Z výpovede svedka A.
L. vyplynulo, že poškodená pri sexe preferuje násilie a sama si ho žiada. Ak má muž záujem o sex s
ňou, nemusí oň žiadať, poškodená sa sama ujme iniciatívy.
Obhajoba nesúhlasí so znaleckým posudkom vypracovaným na poškodenú L. B. znalkyňou Mgr.

Švrlovou, tento dôkaz navyše považuje za nezákonný. Znalkyňa z hľadiska posúdenia dôveryhodnosti
poškodenej nepreverovala niektoré jej tvrdenia, prihliadala na výpoveď poškodenej z prípravného
konania, ktorá nebola vedená procesne správnym spôsobom, keď poškodenej boli kladené sugestívne
otázky, svojím posudkom sa snažila navodiť dojem prítomnosti posttraumatickej stresovej poruchy u
poškodenej, k čomu je oprávnený vyjadrovať sa len psychiater. U poškodenej pritom absentujú prejavy

takejto diagnózy. Znalkyňa sa nezaoberala elektronickou komunikáciou poškodenej a obžalovaného
bezprostredne po čine, ktorá je zo psychologického hľadiska minimálne veľmi nezvyčajným javom.
Aj napriek tomu, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky, hodnotiť vykonané dôkazy a ani
robiť právne závery, toto znalkyňa nerešpektovala a na viacerých miestach priamo v posudku hovorí
o protiprávnom konaní obžalovaného ako o niečom faktickom. Menovanej znalkyni bola v súvislosti

s vypracovaním znaleckého posudku v inej veci uložená sankcia a to peňažná pokuta ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky v konaní o inom správnom delikte.
Obhajoba rovnako nesúhlasí a namieta aj znalecký posudok znalca PhDr. Franeka. Znalec opisoval
obžalovaného a jeho povahové vlastnosti spôsobom, na základe ktorého si súd o ňom vytvoril
mienku ako o osobe, ktorá v určitých situáciách nedokáže premôcť svoje sexuálne pudy, čo malo

vyústiť až do údajného znásilnenia poškodenej. Uvedené pritom nekorešponduje s výpoveďami
viacerých svedkýň, ako bolo vyššie konkretizované. Ide o posudok veľmi stručný a povrchný, javiaci
zjavné prvky nedbanlivosti, pričom závery uvedeného posudku mohli a podľa obhajoby aj boli
ovplyvnenékonzultáciamiznalcasvyšetrovateľom,ktorésámznalecpriznalpočasvýsluchunahlavnom
pojednávaní. Závery prezentované týmto znalcom spochybňujú aj závažné pochybenia znalca v iných

jeho znaleckých posudkoch, čo viedlo k vydaniu viacerých disciplinárnych rozhodnutí voči osobe tohto
znalca a naposledy dokonca k pozastaveniu výkonu jeho znaleckej činnosti. V posudku absentuje
opis pozorovania obžalovaného, čo je dôležité z hľadiska celkového posúdenia obžalovaného a je v
rozpore s bežnou znaleckou praxou. Znalec v posudku neuvádza, ako s obžalovaným preberal okolnosti
skutku.Znalecsatakmervôbecnezaujímalovnútornéprežívanieobžalovaného.Znalecuobžalovaného

diagnostikoval zmiešanú poruchu osobnosti nezdržanlivo – disociálnu. Určenie tejto diagnózy je však
vecou znalca z odboru psychiatrie. Stanovenie tejto diagnózy len na základe ROR testu je prinajmenšom
veľmi kontroverzné, nakoľko prekračuje možnosti uvedenej metódy. Znalec pochybil aj v súvislosti s
ďalšou použitou metódou HAWIE. Znalec konštatoval, že rodinné prostredie obžalovaného malo byť
kvalitatívne nízke. Nie je zrejmé, čo si pod týmto možno predstaviť, keďže chýba akékoľvek vysvetlenie

toho, ako k uvedeným záverom znalec dospel. V súvislosti s posúdením vierohodnosti je potrebné
znalcovi vytknúť, že nemá používať podmienené konštatovania, ale jednoznačne konštatácie. Sú
prítomné viaceré všeobecné konštatovania znalca, bez bližšieho vysvetlenia, bez podpory relevantnými
údajmi, či znaleckými úvahami. Poukazuje na sankcie, ktoré boli znalcovi uložené v súvislosti s
vypracovaním iných znaleckých posudkov v konaní o inom správnom delikte vedenom Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky a to pokuty a zákaz výkonu znaleckej činnosti. Znalcovi boli v týchto
prípadoch vyčítané prakticky rovnaké pochybenia ako v tejto trestnej veci. Vzhľadom na uvedené možno
potom mať vážne pochybnosti o odbornosti tohto znalca.
Obhajoba považuje za nezákonné odmietnutie takmer všetkých jej dôkazných návrhov.
Obhajoba žiadala vypočuť svedka B. N., nakoľko tu existuje predpoklad, podporený výpoveďami

svedkov a elektronickou komunikáciou medzi touto osobou a osobou poškodenej L. B., že menovaný
svedok mal zadovažovať drogy pre poškodenú, čo je skutočnosť dôležitá vo vzťahu ku skutku pod
bodom 1). Z týchto dôvodov obhajoba navrhovala aj výsluch svedka B. F., ktorý je bratom svedka B.
F., ktorý dôkazný návrh na výsluch menovaného svedka bol rovnako súdom prvého stupňa odmietnutý.Súd prvého stupňa odmietol aj dôkazný návrh obhajoby na vypočutie svedkyne A. S., ktorá sa mala
vyjadriť k okolnostiam týkajúcim sa manipulácie s plechovým trezorom, ktorý sa mal nachádzať v byte
obžalovaného. Obhajoba aj naďalej považuje za potrebný výsluch svedka A. K., ktorému dôkaznému

návrhu súd prvého stupňa nevyhovel. Menovaný svedok mal byť prítomný pri stretnutí B. K., jej priateľa
menom P., B. F., B. H.. Pri tomto stretnutí mala B. K. a jej priateľ vzniesť požiadavku vo vzťahu k
jej výpovedi o A. B. v prípravnom konaní, z ktorej vyplýva, že jej vtedajšia výpoveď nemusela byť
pravdivá. Pokiaľ súd prvého stupňa odmietol vypočuť osobu informátora pracujúceho v prospech polície,
a ktorý bol uvedený v obžalobe na strane 8, jeho výsluchom sa mali objasniť skutočnosti týkajúce sa

zadovažovaniaprostriedkovnapodporuerekcieobžalovanýmatoúdajneajvdeňskutkuznásilnenia.Je
potrebné,abysatátoosobavyjadrilakokolnostiam,zaktorýchtietoinformáciezískala.Nemožnovylúčiť,
že došlo k dodatočnému a účelovému vypracovaniu takejto operatívnej informácie ohľadne osoby
informátora a ním tvrdených skutočností, uvedených vyššie, vzhľadom na závery znaleckého posudku
MUDr. Danice Caisovej Škultétyovej, ktorá u obžalovaného diagnostikovala erektilnú dysfunkciu. Súd
prvého stupňa nevyhovel ani návrhu na zabezpečenie správy o vyhodnotení steru zo zadnej pošvovej

klenby poškodenej, ktorý bol vykonaný pri jej lekárskom vyšetrení dňa 06.07.2022 na gynekologicko
- pôrodníckom oddelení nemocnice v C., čo vyplýva z lekárskej správy B. J., ktorá je súčasťou
spisu. Uvedený dôkaz je dôležitý z hľadiska skutku pod bodom 2). Obhajoba má naďalej za to, že
je potrebné vypracovať kontrolné znalecké posudky vo vzťahu k znaleckým posudkom znalcov Mgr.
Švrlovej a PhDr. Franeka, vzhľadom na obhajobou prezentované vážne výhrady a nedostatky vo vzťahu

k týmto znaleckým posudkom. Obhajoba uzatvára, že pokiaľ súd prvého stupňa tieto dôkazné návrhy
odmietol, jednalo sa o svojvoľný a miestami aj nepreskúmateľný spôsob rozhodnutia súdu prvého
stupňa. Obhajoba je toho názoru, že svoje dôkazné návrhy riadne odôvodnila, ide o relevantné dôkazy,
ktoré sú spôsobilé, ak nie preukázať úplnú nevinu obžalovaného, tak aspoň dôvodné pochybnosti o
nej. Vykonanie týchto dôkazov by súdu nespôsobilo žiadne výraznejšie komplikácie. Takýto postup

súdu, ktorým odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, bol zrejme ovplyvnený tým, že súd si na osobu
obžalovaného už na začiatku konania pravdepodobne vopred vytvoril negatívny názor, vzhľadom na
charakter skutkov, na to, že trestná činnosť mala byť spáchaná čiastočne aj vtedy vo vzťahu k mladistvej
osobe. Úplne inak súd prvého stupňa pristupoval k dôkazom obhajoby.
Pre neštandardnosť vedenia celého trestného konania, a to nielen vo fáze konania pred súdom, ale aj

prípravného konania svedčí aj tá skutočnosť, že trestné oznámenie v tejto trestnej veci bolo podávané
vo vzťahu k osobe poškodenej L. B. po hospitalizácii v nemocnici pre nadmerné užitie drog. Ďalšie
v obžalobe uvádzané poškodené osoby v skutku pod bodom 1) v tomto oznámení a ani v rámci
následnej výpovede poškodenej L. B. spomenuté neboli. Pre obhajobu je záhadou, ako sa polícia o
týchto ďalších osobách dozvedela a prečo boli riešené v súvislosti s touto trestnou vecou obžalovaného.

Obhajoba zastáva názor, že v prípade uvedených poškodených išlo o polícii známe osoby z drogového
prostredia, ktoré boli políciou iniciatívne a cielene vyhľadané a to za jediným účelom, aby boli donútené
svedčiť v neprospech obžalovaného. Uvedené podporujú výpovede údajných poškodených na hlavnom
pojednávaní. Z týchto výpovedí dokonca vyplynulo, že polícia pristúpila aj k zváženiu svedkýň, ktoré
pritom v prípravnom konaní vypovedať nechceli, avšak boli k tomu políciou donútené.

Obhajoba považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za arbitrárny, resp. svojvoľný
a nepreskúmateľný a to z týchto dôvodov. Súd prvého stupňa účelovo poukazuje iba na časti svedeckých
výpovedí a zamlčiava pasáže svedčiace v prospech obžalovaného, napriek tomu, že sa k nim obhajoba
obsiahlo vyjadrovala. Ignoruje argumentáciu obhajoby aj v ďalších častiach, ako napríklad pri poukaze
na prítomnosť iných osôb užívajúcich drogy v byte obžalovaného, absenciu DNA poškodenej B. v

byte obžalovaného, absenciu stôp po násilí, výsledky gynekologickej správy poškodenej B. a podobne.
Odmieta vykonať dôkazy navrhnuté obhajobou a to vo väčšine prípadov bez poskytnutia relevantného
alebo niekedy aj akéhokoľvek odôvodnenia. Naopak, súd prvého stupňa odkazuje na nezákonne
vykonaný dôkaz a to výpoveď svedkyne K. z iného trestného konania. V zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru má obžalovaný právo na odôvodnenie rozhodnutia.

Rozsudok súdu prvého stupňa neposkytuje také odôvodnenie, ktoré by bolo možné považovať za jasné
a zrozumiteľné a dávalo by odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré boli predmetom konania. V
niektorých ohľadoch nedáva dokonca odpovede žiadne. Súd sa síce nemusí zaoberať úplne každým
argumentomobhajoby,nopoukazujenato,žezostranyobžalovanéhoišloopodstatnúargumentáciu,pri
ktorej je viac ako oprávnené očakávať jej zodpovedanie. V opačnom prípade dochádza k významnému

zásahu do práva na spravodlivý proces.
Obhajoba záverom poukazuje na to, že ak by aj odvolací súd nebol absolútne presvedčený o nevine
obžalovaného, je pri svojom rozhodovaní povinný prihliadať na zásadu in dubio pro reo. V tejto súvislosti
poukazuje na § 2 ods. 10 Tr. por., v zmysle ktorého sa má v konaní postupovať tak, aby bol zistenýskutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie,
pričom s rovnakou starostlivosťou sa objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch sa vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu

spravodlivé rozhodnutie. Súd musí svoje rozhodnutie o vine a treste oprieť o jednoznačne zistené a
bezpečne preukázané fakty, nie iba o tie pravdepodobné. V prípade, že ostanú po vyčerpaní všetkých
dôkazných prostriedkov pochybnosti, je potrebné s použitím zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného), rozhodnúť v prospech obžalovaného a neuznať ho vinným a nie naopak.
Uvedenúzásadujepotrebnévykladaťextenzívneavprípadetakpovediacneistéhostavujepovinnosťou

súdu prikloniť sa k možnosti, ktorá je výhodnejšia pre obžalovaného. V tejto súvislosti poukazuje aj na
konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Obhajoba je presvedčená, že v danom prípade a to ani pri skutku pod bodom 1), ani pri skutku pod
bodom 2), nebolo a nie je vzhľadom na množstvo dôkazov svedčiacich v prospech obžalovaného možné
bez existencie rozumných pochybností konštatovať jeho vinu.
Z vyššie uvedených dôvodov potom obhajoba navrhuje, aby odvolací krajský súd z dôvodov podľa §

321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por.
vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol alebo po zrušení
rozsudku aby sám následne rozhodol tak, že obžalovaného spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu
oslobodí z dôvodu podľa § 285 písm. a) Tr. por., lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré
bola na obžalovaného podaná obžaloba.

Obžalovaný ďalej v rámci doplnenia odvolania odvolaciemu súdu dňa 8.10.2024 doručil Odborné
vyjadrenie vypracované dňa 30.9.2024 pod č. 22/2024 MUDr. Petrom Šomšákom, znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného písomne nevyjadril.

Verejné zasadnutie o odvolaní obžalovaného A. B. pred odvolacím krajským súdom sa konalo za
prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora. Prokurátor na konanom verejnom zasadnutí
v rámci konečného návrhu uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a zákonný.
V súvislosti s týmto druhým vo veci vyhláseným rozsudkom okresný súd rešpektoval právny názor

vyslovený odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcim rozhodnutí, ktorým bol zrušený prvý vo
veci okresným súdom vyhlásený rozsudok. Dôvody odvolania obžalovaného nepovažuje za relevantné.
Ak aj okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam, prokurátor však napokon navrhol, aby pri
rozhodovaní o vine obžalovaného bola zohľadnená novela Trestného zákona účinná od 6.8.2024, ktorá
je pre obžalovaného v danej veci priaznivejšia a súčasne mu v zmysle tejto novej právnej úpravy bol

uložený primeraný úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia, ochranný dohľad a ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Podľanázoruprokurátorajetedaodvolanieobžalovanéholenčiastočnedôvodné,avšakzinýchdôvodov
ako uvádzal obžalovaný, a to zohľadniac novelu Trestného zákona s účinnosťou od 6.8.2024. Obhajca
obžalovaného v rámci konečného návrhu zotrval na písomných dôvodoch odvolania obžalovaného.

Totožne navrhol, aby odvolací krajský súd z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. rozsudok
súdu prvého stupňa zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol alebo po zrušení rozsudku aby sám následne rozhodol tak, že
obžalovaného spod obžaloby prokurátora v celom rozsahu oslobodí z dôvodu podľa § 285 písm. a)
Tr. por., lebo nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba.

V prípade, ak by krajský súd dospel k záveru o vine obžalovaného, s čím sa ale obhajoba nestotožňuje,
žiadal pri rozhodovaní o vine a treste u obžalovaného zohľadniť novelu Trestného zákona účinnú od
6.8.2024, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia. Obžalovaný sa v rámci konečného návrhu stotožnil
s konečným návrhom obhajcu.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ (obžalovaný A. B.) podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadal aj na chyby, ktoré odvolaním
neboli vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil potom, že
odvolanie podané obžalovaným A. B. bolo podané oprávnenou osobou, proti výrokom rozhodnutia,

proti ktorým je odvolanie prípustné, v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie obžalovaného krajský súd
vyhodnotil ako čiastočne dôvodné, avšak z iných dôvodov ako tých, na ktorých obžalovaný založil svoje
odvolanie.Krajský súd na úvod pripomína, že v prípade aktuálne preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa
sa jedná o druhý vo veci vyhlásený rozsudok. Prvý vo veci vyhlásený rozsudok okresného súdu v tejto
trestnej veci zo dňa 12.9.2023 bol následne na podklade odvolania obžalovaného a prokurátora zrušený

uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 2To/93/2023 zo dňa 27.3.2024 z dôvodov podľa § 321 ods.
1 písm. a), c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. mu vec bola vrátená, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol. V tejto súvislosti krajský súd primárne uvádza, že okresný súd po vrátení
veci na ďalšie konanie a rozhodnutie postupoval plne v intenciách zrušujúceho uznesenia krajského
súdu a rešpektoval v ňom vyslovený právny názor.

Odvolací súd predovšetkým zistil, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených
skutkov pod bodmi 1) a 2) je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa
ustanovení Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv jednak
na objasnenie skutkového stavu veci a jednak práva obžalovaného na obhajobu. Skutkové zistenia
súdu prvého stupňa tak, ako sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú správne, lebo zodpovedajú

výsledkom dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to odvolací súd v otázkach
skutkových zistení odkazuje na správne, podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa,
s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie vo veci v rozsahu
potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia. Pri hodnotení dôkazov, ktoré
vykonal v potrebnom rozsahu a zákonným spôsobom, postupoval dôsledne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por.,

teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, aj v ich súhrne a v konečnom dôsledku dospel k logicky odôvodneným
a správnym skutkovým zisteniam.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je tiež zrejmé, ktoré skutočnosti vzal súd za dokázané

v súvislosti so žalovaným skutkom, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov. Prvostupňový súd súčasne v odôvodnení napadnutého rozsudku
vyložil, ako sa vyrovnal s podstatnou obhajobou obžalovaného A. B. a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke viny. Krajský
súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom súdu

prvého stupňa a v podrobnostiach naň odkazuje. V tejto súvislosti treba dodať, že toto konštatovanie
sa v celom rozsahu týka aj odvolacích námietok obžalovaného A. B. v rozsahu, v akom sú dôvody
odvolania uvedené vyššie, lebo dôvody odvolania obžalovaného sú v podstatnej časti súhrnom jeho
obhajoby prezentovanej v celom doterajšom konaní. Obžalovaný A. B. založil odvolanie v podstatnej
miere na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho

podstatnými námietkami, námietkami obhajcu, tak skutkovými, ako aj právnymi, sa však súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal a v podstate nenechal otvorenú žiadnu podstatnú
spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom súde.

Nadriadený krajský súd je ďalej toho názoru, že napadnutý rozsudok obsahuje všetky zákonom

stanovené kritéria z hľadiska jeho formy a obsahu. Rozsudok s jeho odôvodnením je presvedčivý,
zrozumiteľný a neponecháva nadriadenému súdu otvorenú žiadnu podstatnú otázku, ktorú by bolo
potrebné riešiť. Krajský súd si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku, na ktoré v plnom rozsahu
odkazuje, a považuje za nadbytočné správne závery súdu prvého stupňa vo svojom rozhodnutí
opakovať, a to preto, lebo v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého stupňa

a nadriadeného súdu tvoria jednotu a v prípade, ak si nadriadený súd osvojuje správnosť záveru
napadnutéhorozhodnutiasúduprvéhostupňa,jepotomjehoúlohouzameraťsanariešeniepodstatných
odvolacíchnámietokobžalovanéhoajehoobhajcu,majúcichpodstatnývýznamzhľadiskarozhodovania
o vine obžalovaného.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom tohto
postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno

pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č. 19997/02,
§ 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).Skutočnosť, že obžalovaný A. B. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa
v napadnutom rozsudku, nemôže samo osebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku, či
argument použitý v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, je potrebné predovšetkým uviesť, že tu obžalovaný
A. B. a jeho obhajca rovnako ako v konaní pred súdom prvého stupňa dôsledne využili všetky svoje
práva zakotvené v § 34 Tr. por. Obžalovaný sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu,
namietal a spochybňoval predovšetkým hodnotenie vykonaných dôkazov prvostupňovým súdom, ich
zákonnosť, naplnenie zákonných znakov skutkových podstát žalovaných trestných činov a vyjadril sa aj

k tým skutočnostiam, ktoré považoval z jeho pohľadu za dôležité a rozhodujúce.

Reagujúc na odvolacie námietky obžalovaného A. B. odvolací súd považuje za potrebné poukázať na
nasledovné:

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a hodnoteniu dôkazov,
odvolací súd primárne uvádza, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k žalovanému
skutku podľa § 2 ods. 12 Tr. por. vysvetlil, aké konanie obžalovaného má za preukázané a nedostal sa do
situácie, ktorá by odôvodňovala postup v zmysle procesného pravidla in dubio pro reo (v pochybnostiach
v prospech obžalovaného).

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí

ním navrhovaný spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne
záväzných predpisov.

Aj keď obžalovaný A. B. počas celého trestného konania popiera spáchanie skutkov, odvolací súd
poukazuje na silu dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré preukazujú vinu obžalovaného,

a na ktoré poukázal súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy
vytvárajú logickú, ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa dopĺňajúcich a na seba
nadväzujúcich priamych a nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že obžalovaný A.
B. spáchal žalované skutky. Z vykonaných dôkazov možno spoľahlivo a bez akýchkoľvek vážnejších
pochybností prijať len jediný záver o tom, že obžalovaný A. B. spáchal žalované skutky v zmysle podanej

obžaloby a vylúčiť prijatie iného záveru.
Oboznámiac sa s odvolacími námietkami obžalovaného, odvolací súd konštatuje, že obžalovaný
v podstatnej časti svojho odvolania namieta spôsob hodnotenia dôkazov okresným súdom a prednáša
odvolaciemu súdu svoj pohľad na prejednávanú vec a dôkazy hodnotí podľa jeho predstáv. Spôsob,
akým sa obžalovaný snaží hodnotiť dôkazy v rámci zdôvodnenia odvolania (a to v jeho prospech), však

nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov tak, ako je táto zakotvená v ustanovení § 2 ods.
12 Tr. por. a práve naopak súd prvého stupňa vykonané dôkazy hodnotil spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por. a následne dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré potom
premietol do výroku o vine napadnutého rozsudku. Obžalovaný izolovane poukazuje na dôkazy, ktoré
vyznievajú v jeho prospech, na časti výpovedí svedkov, ktoré sú v jeho prospech, spochybňuje dôležitú

svedkyňu poškodenú L. B., poukazuje na rozpory vo výpovedi svedkyne poškodenej L. B., ktoré
nie sú podstatného významu z hľadiska podstaty prejednávanej veci, vyzdvihuje skutočnosti, ktoré
nemajú natoľko podstatný význam z hľadiska rozhodovania o jeho vine a na druhej strane znižuje
význam dôkazov a bagatelizuje dôkazy, ktoré ho usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Krajský
súd obžalovanému neupiera právo brániť sa spôsobom, ktorý on sám vyhodnotí za vhodný pre účely

jeho obhajoby. Ako už bolo uvedené vyššie, takéto obžalovaným prezentované hodnotenie dôkazov
však podľa názoru krajského súdu nezodpovedá zásade voľného hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods.
12 Tr. por. Uvádzané zákonné ustanovenie ukladá súdu povinnosť dôkazy hodnotiť nielen jednotlivo,
ale aj v ich súhrne, zohľadniac všetky okolnosti prípadu, ako správne v rámci procesu hodnoteniadôkazov postupoval okresný súd, čo sa premietlo aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tejto
súvislosti krajský súd poznamenáva, že aj keď okresný súd v odôvodnení rozsudku poukazuje na
dôkazy, ktoré obžalovaného usvedčujú zo spáchania žalovanej trestnej činnosti, zároveň sa dôsledne

vysporiadal aj s dôkazmi a skutočnosťami v prospech obžalovaného a s obhajobou obžalovaného.
Celkovoodôvodnenierozsudkuokresnýsúdučinilspôsobomzodpovedajúcimustanoveniu§168Tr.por.

Pokiaľ ide o skutok znásilnenia pod bodom 2), obžalovaný popiera, že by bol poškodenú L. B.
znásilnil. I napriek tomu, okresný súd správne poukázal na sumu konkrétnych dôkazov a preukázaných

skutočností, ktoré obžalovaného bez akýchkoľvek vážnejších pochybností usvedčujú zo spáchania
tohto skutku. Pokiaľ obžalovaný odkazoval na skutočnosti a dôkazy v jeho prospech, ktoré vyplynuli
zvykonanéhodokazovania,okresnýsúdsapočetnýmiúvahamistýmitovodôvodnenírozsudkusprávne
vysporiadal, keď uzatvoril, že tieto žiadnym významnejším a relevantným spôsobom vinu obžalovaného
neoslabujú. Sám obžalovaný krátko po skutku klamal svojej priateľke, že mal byť u svojho brata pomôcť
mu s plotom, pričom obžalovaný neskôr priznal, že to pravda nebola a aj sám jeho brat N. B. poprel,

že by mu obžalovaný bol v dobe skutku pomáhal s plotom. Ani krátko po skutku obžalovaný nedokázal
presne uviesť, kde sa v tom čase teda mal v skutočnosti nachádzať. Obžalovaný je zo spáchania
skutku znásilnenia usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne poškodenej L. B., ktorá v rámci
svojej výpovede popísala priebeh a okolnosti skutku. Svedkyňa bola ku skutku vypočutá tak na hlavnom
pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní, pričom k tomuto vypovedala v priebehu celého trestného

konania v podstatných bodoch zhodne. Pokiaľ sa aj vyskytli určité rozpory medzi jej výpoveďami, tieto
sa týkali menej podstatných skutočností, pričom od svedka nemožno spravodlivo požadovať, aby si
aj s časovým odstupom pamätal udalosť do najmenších detailov (je všeobecne známe, že plynutím
času si osoba prestáva pamätať najmä menej významné skutočnosti, či detaily týkajúce sa popisovanej
udalosti). Práve naopak, ak by si svedok aj s časovým odstupom pamätal udalosť do najmenších

detailov, uvedené by vyvolávalo dojem vopred naučenej výpovede, ktorú svedok len mechanicky
opakuje. Výpoveď poškodenej pritom nie je jediným, či osamoteným dôkazom, ktorý by obžalovaného
usvedčoval zo spáchania skutku znásilnenia, v konaní boli zabezpečené a vykonané viaceré nepriame
(podporné) dôkazy, ktoré podporujú tvrdenia poškodenej a spolu s výpoveďou svedkyne poškodenej L.
B. obžalovaného bez akýchkoľvek vážnejších pochybností usvedčujú zo spáchania skutku znásilnenia

poškodenej L. B.. V dobe skutku v predmetnom byte obžalovaného, kde k znásilneniu došlo, prespávala
a zdržiavala sa F. P., ku ktorej pravidelne chodieval Q. M.. Menovaní svedkovia potvrdili, že v čase
skutku sa v byte nenachádzali. Aj keď v dobe skutku sa v byte obžalovaného zdržiavala F. P., do bytu
mal naďalej prístup aj obžalovaný a v tomto mohol nerušene tráviť čas, či už sám alebo prípadne
s inou osobou, či osobami. Svedkyňa F. P. vypovedala, že obžalovaný tiež od nej požadoval, aby mu

dávala vedieť, kedy bude v byte a ohlásila sa vopred, keď pôjde do bytu, s odôvodnením, že môže mať
návštevu a nemusí tam byť sám. Poškodená vypovedala, že pred samotným znásilnením jej obžalovaný
priviazal ruky o šnúrky, ktoré boli pripevnené na posteli. Existenciu týchto šnúr (povrazov) na posteli
potvrdila tiež svedkyňa F. P., ktorá sa v dobe skutku zvykla v byte zdržiavať. Svedkyňa tiež uviedla
dôležitú skutočnosť, že keď sa do bytu vrátila po tom, ako mala byť v tomto znásilnená poškodená,

všimla si, že jeden povraz bol povytiahnutý, na ľavej strane postele pri konci, kde bol upevnený o nohu
postele a bol akoby celý vytiahnutý von, dotýkal sa podlahy, čiže bol celý na dlážke. Predmetné povrazy,
resp. šnúry po skutku svedkyňa dobrovoľne vydala polícii. Z komunikácie s B. M. (vtedajším priateľom
poškodenej), ako aj z niektorých bleskových správ získaných z mobilného telefónu obžalovaného je
zrejmé, že obžalovaný už krátko po skutku znásilnenia vedel, že sa o neho bude zaujímať polícia,

že poškodená je hospitalizovaná v nemocnici a bude vypočutá a tiež, že B. M. má u seba telefón
poškodenej, v ktorom sa nachádzajú dôkazy o ich vzájomnej komunikácii pred znásilnením. Obžalovaný
mal tak dostatok času na vykonanie opatrení smerujúcich k odstráneniu dôkazov, ktoré by ho mohli
usvedčovať zo skutku znásilnenia. V tejto súvislosti je potrebné dať do pozornosti výpoveď svedkyne F.
P., podľa ktorej ju obžalovaný po skutku dňa 5.7.2022 žiadal (napísal jej), aby predmetné šnúry z postele

odstránila. V spise je zadokumentovaná správa, ktorú obžalovaný doručil poškodenej krátko po skutku,
a to v znení „Stalo sa, och ti boha.“ Nemožno opomenúť, že pokiaľ kamarát poškodenej B. F. deň po
skutku poškodenú zjavne nahováral na nejaké intímnosti, poškodená mu odpísala v zmysle, že má
strach, že sa teraz trochu bojí sexu, pretože on bol vážne zlý a bolelo to, a preto mu dovolí dotýkať sa
jej, ale sex nevie, či zvládne. Svedkyňa I. B., matka poškodenej, vypovedala, že keď popoludní v deň

skutku prišla domov do bytu, kde v tom čase bývala spoločne s poškodenou, v obývačke zbadala len
tak zmotané, akoby zvlečené veci poškodenej, čo bolo divné, lebo tam boli aj nohavičky a pred tým sa
to nikdy nestalo. Všetky tieto veci hodila do vane, vedela, že sa niečo deje, že niečo nie je dobré. Krátko
po skutku, počas pobytu v nemocnici, sa poškodená s tým, že bola znásilnená obžalovaným, zdôverilaaj svojmu vtedajšieho priateľovi B. M., ktorý uvedené potvrdil vo výpovedi. Svedok síce pri výsluchu na
hlavnom pojednávaní uviedol, že si myslí, že poškodená si znásilnenie vymyslela, toto svoje tvrdenie
však žiadnymi relevantnými skutočnosťami a dôkazmi nepodložil. Jednalo sa o subjektívny názor

svedka, ktorý svedok učinil na základe jeho postupných zistení o poškodenej ohľadne jej spôsobu života
(dlhodobá konzumácia drog od mladého veku, ktoré si zabezpečovala od viacerých osôb, poškodená
striedala intímnych partnerov, súčasne mala aj viacerých intímnych partnerov). Len sama skutočnosť,
že poškodená bola konzumentkou drog, mala pestrý sexuálny život, sama osebe nerobí z jej osoby
nehodnoverného svedka. Nemožno pritom opomenúť viaceré dôkazy zabezpečené v tomto trestnom

konaní a na ktoré krajský súd v podrobnostiach poukázal vyššie, ktoré podporujú výpoveď poškodenej,
sú s jej výpoveďou v dobrom logickom súlade a spoločne s výpoveďou poškodenej obžalovaného bez
akýchkoľvek vážnejších pochybností usvedčujú zo spáchania skutku. V tomto trestnom konaní bol na
poškodenú vypracovaný znalecký posudok znalkyňou z odboru psychológie Mgr. Miroslavou Švrlovou
(v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku mala znalkyňa k dispozícii aj zdravotnú dokumentáciu
poškodenej a disponovala aj informáciami o pohlavnom živote poškodenej a konzumácii drog jej osobou,

tiež o tom, že poškodená nepožívala dobrú povesť a uvedeným zisteniam, osobitne ohľadne drog,
prispôsobilaajvyšetrenieatestovaniepoškodenej).Upoškodenejnebolizistenéznakypsychopatológie,
a to ani vo vnímaní a ani v myslení, nebol porušený kontakt s realitou a neboli zistené ani sklony
k dezinterpretácii reality. Nielen závery tohto znaleckého posudku, ale aj samotná výpoveď poškodenej
ku skutku znásilnenia (vnútorne logická, nerozporná, s pomerne podrobným popisom priebehu skutku),

vedú odvolací súd k záveru, že aj keď poškodená v tomto období užívala pervitín, v dobe skutku nebola
v takom stave, ktorý by mal vyvolávať dôvodné pochybnosti o jej schopnosti správne vnímať realitu,
priebeh skutku, tento si zapamätať a následne o ňom vypovedať. U poškodenej nebol zistený motív,
pre ktorý by si mala na obžalovaného nepravdivo vymyslieť skutok znásilnenia, nemali spolu negatívne
vzťahy, poškodená si od obžalovaného zabezpečovala pervitín. Veď nebola to ani sama poškodená,

kto by bol na obžalovaného iniciatívne podával trestné oznámenie. Poškodená sa v nemocnici
s touto negatívnou skúsenosťou zdôverila svojmu vtedajšiemu priateľovi B. M., ktorý to povedal matke
poškodenej, o uvedenom sa dozvedeli lekári a bolo učinené oznámenie na políciu. O poškodenou
tvrdenom znásilnení nemá krajský súd žiadne vážnejšie pochybnosti ani vzhľadom na to, že i napriek
použitému násiliu zo strany obžalovaného počas skutku znásilnenia, pri následnom pobyte v nemocnici

a lekárskom vyšetrení poškodenej neboli konštatované známky násilia na jej tele. Poškodená nebola
lekársky vyšetrená bezprostredne po skutku, ale až s určitým časovým odstupom a z výpovede
poškodenej nevyplynulo natoľko hrubé agresívne správanie obžalovaného voči poškodenej v dobe
skutku, ktoré by na jej tele malo zanechať viditeľné stopy aj s takým časovým odstupom, aký tu
uplynul od skutku po lekárske vyšetrenie poškodenej. Skutok znásilnenia žiadnym vážnejším spôsobom

nespochybňuje ani životný štýl poškodenej (konzumácia drog od mladého veku, pestrý
sexuálny život, v tomto smere nie dobrá povesť), nakoľko ani u takejto osoby nemožno vylúčiť, že môže
byť znásilnená a ako už bolo vyššie opakovane uvádzané, skutok, že poškodená mala byť znásilnená,
je dostatočne bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázaný vykonaným dokazovaním. Na
okresným súdom ustálenú vinu ohľadne skutku znásilnenia je bez relevantného vplyvu aj zistený

fakt, že obžalovaná aj po skutku komunikovala s obžalovaným. Z vykonaného dokazovania vyplynulo
(osobitne z komunikácie poškodenej s obžalovaným), že poškodená si od obžalovaného opakovane
zabezpečovala drogy, ktoré v tom čase boli centrom jej záujmov. Pre poškodenú teda obžalovaný bol
osobou, od ktorej si drogy mohla ďalej zabezpečovať, a preto i napriek predchádzajúcej negatívnej
skúsenosti s obžalovaným z tohto dôvodu bolo pre ňu dôležitým aj naďalej mať s obžalovaným kontakt.

Za takejto existujúcej dôkaznej situácie sa obžalovaný nemôže relevantne vyviniť zo skutku znásilnenia
s poukazom na skutočnosť, že poškodená klamala v otázke užívania drog (od kedy tieto užívala,
v akom množstve), nakoľko sa zjavne v tomto smere jednalo o snahu poškodenej vykresliť sa v lepšom
svetle a vzhľadom na jej vek nechcela, aby jej najbližšia rodina vedela o konzumácii drog jej osobou.
Vykonaným dokazovaním však nebolo zistené, že poškodená by bola klamala aj ohľadne znásilnenia,

práve naopak, toto tvrdenie poškodenej bolo náležite preukázané vykonaným dokazovaním. Na
uznanie viny obžalovaného za skutok znásilnenia je bez vplyvu skutočnosť, že na posteľnej bielizni
na posteli, v ktorej malo k znásilneniu dôjsť, nebola zistená DNA poškodenej. K uvedenému bola na
hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa B. P. T., ktorá sa vyjadrovala k záverom znaleckého posudku
vypracovaného v tejto trestnej veci Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, Slovenská Ľupča, č.

PPZ-KEU-SL-EXP-2441/2022, odvetvie genetická analýza a ktorá sa vyjadrila, že samotné zistenie,
že na predložených a skúmaných stopách nebola nájdená DNA poškodenej, nevylučuje, že by nebola
prítomná, príp. že neprišla do kontaktu s bielizňou, ktorá bola predmetom skúmania. Podľa znalkyne toto
nie je možné vylúčiť, nakoľko také veľké plochy, ktoré boli predmetom skúmania, ako je deka, posteľnábielizeň, nie je možné preskúmať. Vyhodnocovali sa len viditeľné biologické stopy, a to tie, ktoré sa
zviditeľnili svetlom, ktoré zviditeľňuje spermu a telové tekutiny. To isté platí aj vo vzťahu k skúmaným
šnúram, ktorými mala byť poškodená pripútaná k posteli. Spáchanie skutku znásilnenia zároveň zapadá

do rámca záverov, ktoré ohľadne osoby obžalovaného učinila pre potreby tohto trestného konania
znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Danica Caisová – Škultétyová, ktorá na
obžalovaného vypracovala znalecký posudok (ktoré závery podrobne uvádza okresný súd v odôvodnení
rozsudku). Obhajoba spochybňuje uznanie viny obžalovaného zo skutku znásilnenia aj s poukazom na
skutočnosť, že v tomto trestnom konaní neboli zabezpečené podľa obhajoby ďalšie potrebné dôkazy

(výsledky steru z gynekologického vyšetrenia poškodenej). V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva,
že je na obžalobe, aké dôkazy ponúkne súdu na preukázanie obžalobných tvrdení, pričom následne
súd ako nezávislý a nestranný rozhodca po vykonaní dôkazov (pričom aj obhajoba má právo predkladať
dôkazy) rozhodne, či obžaloba tzv. uniesla dôkazné bremeno a vykonaným dokazovaním bola vina
obžalovaného preukázaná bez akýchkoľvek vážnejších pochybností. V danom prípade dokazovaním
vykonaným na hlavnom pojednávaní aj odvolací súd totožne s okresným súdom dospel k záveru, že

tu boli zabezpečené a následne na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vykonané dôkazy
v takom rozsahu a v takej kvalite, že tieto bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukazujú vinu
obžalovaného zo skutku znásilnenia.

Totožne s okresným súdom krajský súd zastáva názor, že vykonaným dokazovaním bolo bez

akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané aj spáchanie skutku pod bodom 1) (drogová
trestná činnosť) obžalovaným, a to aj napriek tomu, že obžalovaný spáchanie aj tohto skutku popiera.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a nepoprel to ani samotný obžalovaný, obžalovaný v dobe
skutku bol sám konzumentom pervitínu, teda vedel sa pohybovať v prostredí obchodovania s touto
látkou, uvedené mu nebolo cudzie. Prítomnosť pervitínu bola v krvi a moči obžalovaného zistená

a objektivizovaná aj odborným vyšetrením realizovaným v súvislosti so zadržaním obžalovaného.
Obžalovaný je zo spáchania tohto skutku tiež usvedčovaný výpoveďou svedkyne L. B., ktorá v priebehu
vedeného trestného konania v podstatných bodoch zhodne podrobne popisovala, akým spôsobom a za
akých okolností si zabezpečovala drogu pervitín od obžalovaného, pritom nepochybne v tom čase
svedkyňa bola konzumentkou pervitínu. Aj keď obžalovaný svedkyňu spochybňuje a popiera, že by

jej bol či už dal alebo predal pervitín, odvolací súd poukazuje na ďalšie zabezpečené dôkazy, ktoré
podporujú výpoveď svedkyne L. B. a ďalej obžalovaného usvedčujú zo spáchania stíhanej trestnej
činnosti. Svedkyňa v rámci svojej výpovede spomínala a popisovala trezor, v ktorom obžalovaný mal
mať pervitín. Skutočnosť, že obžalovaný mal mať v byte trezor, nepoprel ani samotný obžalovaný.
Existenciu trezoru v byte obžalovaného potvrdili aj svedkovia F. P. a Q. M., ktorí sa v tom čase v byte

obžalovaného zdržiavali. Z výpovede svedkov vyplynulo, že trezor v byte obžalovaného bol ešte dňa
6.7.2022. V čase vykonania domovej prehliadky dňa 7.7.2022 sa však trezor v byte obžalovaného
už nenachádzal. Obžalovaný mal vedomosť o tom, že polícia disponuje informáciami o podozrení zo
spáchania trestnej činnosti jeho osobou vo vzťahu k L. B. a je nepochybné, že obžalovaný v tejto
súvislosti zariadil odstránenie trezoru z jeho bytu ako veci, ktorá by mohla slúžiť proti nemu ako dôkaz.

Súčasťou spisového materiálu je aj komunikácia medzi obžalovaným a svedkyňou L. B. týkajúca sa
aj snahy menovanej zabezpečiť si od obžalovaného pervitín a na ktorú v podrobnostiach poukázal už
okresný súd (je logické, že osoby komunikujúce ohľadne drog sa pri telefonickej komunikácii nevyjadrujú
tak, že by spomínali konkrétny názov drogy, nakoľko sa jedná o nelegálnu činnosť, aby nedošlo k ich
prípadnému odhaleniu, avšak v kontexte viacerých správ medzi obžalovaným a poškodenou, pri znalosti

tejto prejednávanej veci, je zrejmé, že predmetom komunikácie svedkyne s obžalovaným bola jej snaha
o zabezpečenie si drogy od obžalovaného). V rámci tejto komunikácie sa spomína aj konkrétna suma
10, v súvislosti so snahou svedkyne zabezpečiť si od obžalovaného drogu pervitín, pričom uvedená
komunikácia podporuje aj samotné tvrdenie svedkyne v rámci výpovede, že od obžalovaného si mala
kupovaťpervitínza10,-Eur.Tvrdeniasvedkynesúvsúladeajskomunikácioumedzivtedajšímpriateľom

svedkyne B. M. a matkou svedkyne I. B., ktorá je súčasťou spisového materiálu a v rámci ktorej
vtedajší priateľ svedkyne oznamoval matke svedkyne mená osôb, od ktorých svedkyňa mala mať drogu
a medzi týmito menami uvádzal aj obžalovaného, ako aj ďalšie osoby. Pokiaľ vtedajší priateľ svedkyne
v rámci komunikácie uvádzal aj ďalšie osoby okrem obžalovaného, od ktorých mala svedkyňa mať drogy,
uvedené korešponduje s vyjadreniami obžalovaného, od akých osôb si svedkyňa mala zabezpečovať

drogy a tiež aj s údajmi od svedkyne. B. M. mal podľa jeho výpovede poznatky o zabezpečovaní drog
svedkyňou L. B. od obžalovaného od samotnej L. B., ako aj z obsahu komunikácie z jej mobilného
telefónu. Tvrdenia svedkyne L. B. o tom, že obžalovaný disponoval pervitínom a tento mal nielen pre
vlastnú potrebu, ale aj pre iné osoby, podporujú tiež výpovede ďalších svedkýň D. E., B. G., B. K.,B. H., ktoré v rámci svojich výpovedí podrobne popísali, za akých okolností im obžalovaný dal drogu
pervitín a ako túto drogu od neho požívali, ako aj jej účinky na ich osoby. V súvislosti s týmito ďalšími
osobami je tiež potrebné dať do pozornosti, že sa jednalo o ženy, s ktorými obžalovaný buď mal

sex alebo mal záujem o sex s nimi (uvedené má význam aj vo vzťahu ku skutku znásilnenia L. B.
obžalovaným). Všetky svedkyne sa vyjadrovali aj ku konkrétnej látke, ktorú im obžalovaný mal dať ako
pervitín, k účinkom na ich osoby, pričom na základe ich výpovedí niet pochybností o tom, že sa skutočne
malo jednať o pervitín, tento u svedkýň vyvolal účinky bežne známe pri požití pervitínu a ako boli tieto
uvádzané v znaleckom posudku vypracovanom pre potreby tohto trestného konania, ktoré konkretizoval

okresný súd v odôvodnení rozsudku. Aj sám obžalovaný ako konzument pervitínu tento so svedkyňami
nejeden raz požíval. V prípade svedkýň sa jednalo o konzumentky pervitínu, ktoré mali skúsenosti s jeho
požívanímaočakávanýmiúčinkami.SvedkyňaD.E.dokoncabolaodsúdenázadrogyakpervitínu,ktorý
mala od obžalovaného, sa výslovne vyjadrila, že obžalovaný vedel v porovnaní s ostatnými zabezpečiť
kvalitný pervitín. Jedine svedkyňa B. H. dovtedy pervitín neužívala. V byte u obžalovaného však B. H.
pervitín užívala spoločne s B. G., ktorá s pervitínom skúsenosti mala a po opise účinkov pervitínu na

jej osobu niet pochýb o tom, že v prípade požitej látky od obžalovaného sa skutočne jednalo o pervitín.
Svedkyňa B. G. ďalej vypovedala, že po požití pervitínu B. H. na tejto badala, že sa stala takou, akoby
jej bolo všetko jedno, bola omámená. V prípade týchto ďalších menovaných svedkýň pritom nebol
rovnako ako u svedkyne L. B. zistený žiaden motív, pre ktorý by si na obžalovaného mali nepravdivo
vymyslieť, že im dával pervitín. S obžalovaným sa poznali, mali medzi sebou dobré vzťahy. Pokiaľ

niektoré svedkyne na hlavnom pojednávaní využili zákonné právo nevypovedať, spochybňovali postup
polície pri vyšetrovaní tejto veci a pri ich výsluchoch v prípravnom konaní, je evidentné, že takto konali
výlučne v snahe napomôcť obžalovanému ako známemu, pričom spoločne sa v dobe skutku pohybovali
v prostredí konzumácie drog ako aj obžalovaný, ktorý je stíhaný za závažnú trestnú činnosť, v tom čase
mu hrozil ešte vysoký trest (nebola účinná novela Trestného zákona v prospech obžalovaného, ktorá

nadobudla účinnosť až od 6.8.2024), obžalovaný bol vo väzbe. Žiadna zo svedkýň doposiaľ nepodala
oficiálnu sťažnosť na postup polície. Z ich výpovedí v prípravnom konaní tak, ako sú zadokumentované
v spise, je zrejmé, že sa jedná o tak podrobný popis udalostí, že svedkyne tieto museli skutočne prežiť.
Z obsahu zápisníc o výsluchu svedkýň z prípravného konania je nepochybné, že výsluchy svedkýň
prebehlizákonnýmaštandardnýmspôsobom,zaprítomnostiobhajcuobžalovaného,ktoréhoprítomnosť

je tiež garantom riadneho a zákonného priebehu výsluchov. Svedkyne zápisnice o ich výsluchoch
riadne, bez pripomienok podpísali. Žiadna zo svedkýň sa následne sama nedostavila, aby zmenila svoju
výpoveď. Ak svedkyňa B. K. navyše poukazovala na nepriaznivé psychické rozpoloženie pri výsluchu
v prípravnom konaní z osobných dôvodov a pre vážnu rodinnú situáciu, v tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že svedkyňa v rámci svojej výpovede nikde neuvádzala, že by nebola schopná riadne

vypovedať a ak aj v tom čase svedkyňa prežívala nepriaznivú rodinnú situáciu a mala osobné problémy,
uvedené bolo bez významnejšieho vplyvu na jej schopnosť riadne vypovedať, o čom svedčí obsah
jej výpovede, ktorá je podrobná, logická, zrozumiteľná. Teda aj vo vzťahu ku skutku pod bodom 1) tu
bola zabezpečená a na hlavnom pojednávaní vykonaná taká suma dôkazov, ktorá bez akýchkoľvek
vážnejších pochybností usvedčuje obžalovaného tiež zo spáchania skutku pod bodom 1).

Krajský súd napokon uzatvára, že okresný súd po tom, čo dokazovanie vykonal v rozsahu nevyhnutnom
na jeho rozhodnutie (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a zákonným spôsobom, vykonané dôkazy a zistené
skutočnosti vyhodnotil rovnako v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým
zisteniam tak, ako sú tieto uvedené v skutkoch pod bodmi 1) a 2) výroku o vine napadnutého

rozsudku a ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je
tiež zrejmé, že okresný súd pri svojom rozhodovaní zobal do úvahy tak dôkazy svedčiace proti
obžalovanému, ako aj v jeho prospech a v rámci procesu hodnotenia zohľadňoval z nich vyplývajúce
skutočnosti aj v neprospech, aj v prospech obžalovaného. V procese hodnotenia dôkazov sa okresný
súd starostlivo vysporiadal nielen s argumentáciou obžaloby, ale aj s obhajobou obžalovaného

a v tomto smere odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahuje zrozumiteľnú, presvedčivú, logickú,
podrobnú, vyčerpávajúcu a erudovanú argumentáciu prvostupňového súdu, ktorá má oporu vo
vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ ide o otázku vysporiadania sa s dôkazmi
vykonanými na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, so skutočnosťami z nich vyplývajúcimi
a učinený záver ohľadne skutkových zistení, tu odvolací súd ďalej v podrobnostiach odkazuje na

odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, nakoľko rozhodnutia súdu prvého stupňa
a odvolacieho súdu tvoria jednotu, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku. Na tomto mieste zároveň odvolací súd pripomína, že odvolacie námietky
prezentované obžalovaným, resp. jeho obhajcom vo svojej podstate predstavujú len opakovanieobhajobnej argumentácie prezentovanej stranou obhajoby v konaní pred prvostupňovým súdom
a s ktorou sa okresný súd riadne, podrobne, správne a erudovane vysporiadal vo svojom rozhodnutí.

Po tom, čo okresný súd dospel k správnym skutkovým zisteniam ohľadne skutku pod bodom 2, tento
následne správne právne kvalifikoval ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., nakoľko
obžalovaný násilím donútil ženu k súloži (ohľadne uvedeného krajský súd ďalej v podrobnostiach
odkazuje na str. 28 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Podľa § 122 ods. 7 Tr. zák., trestný čin je
spáchanýnásilím,akpáchateľpoužijenajehospáchaniefyzickénásilieprotitelesnejintegriteinejosoby.

Z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmé a ktoré sa premietli aj do opisu skutku pod bodom 2),
že obžalovaný s úmyslom vykonať s poškodenou súlož a očakávajúc jej zrejmý odpor, poškodenú zvalil
na posteľ tak, že dopadla na chrbát, následne si na ňu sadol a šnúrami, ktoré mal pripevnené o čelo
postele, jej priviazal ruky v oblasti zápästia. Poškodená nesporne prejavovala vážne mienený odpor
voči snahe obžalovaného vykonať na nej súlož, keď tohto štípala, kopala nohami a prosila ho, aby ju
pustil. Obžalovaný i napriek takémuto správaniu zo strany poškodenej vyvinul voči nej takú fyzickú silu,

že poškodenej i napriek jej aktívnej obrane stiahol legíny a spodné prádlo ku členkom, zdvihol jej nohy
a začal penisom vnikať do jej vagíny, počas čoho jej držal rukou ústa, aby nekričala a takto činil až do
jeho vyvrcholenia.

Okresný súd však skutok pod bodom 2) nesprávne právne kvalifikoval aj podľa odseku 2 písm. b) §-

u 199 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda ako spáchaný na chránenej osobe
(na dieťati).

Podľa § 199 ods. 1 Tr. zák., kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži
alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.

Podľa odseku 2 písm. b) vyššie citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na sedem rokov
až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., chránenou osobou sa rozumie dieťa.

Podľa odseku 2 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, ustanovenie odseku 1 sa n e p o u ž i j e ,
ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo v e k o m chránenej osoby.
Podľa ustálenej rozhodovacej praxe (R 117/2014) zavinenie vo vzťahu k okolnosti, ktorá podmieňuje
použitie vyššej trestnej sadzby a použitie pojmu chránená osoba (v danom prípade dieťa), je ďalšou

osobitnou podmienkou okrem použitia ustanovenia § 18 Tr. zák., aby bol naplnený kvalifikačný pojem
chránenej osoby. Spočíva v súvislosti spáchania trestného činu s vekom chránenej osoby. Táto súvislosť
musí byť daná nielen objektívne, ale z hľadiska páchateľa aj subjektívne. Vyžaduje sa, aby páchateľ
vedel, že poškodený je dieťaťom a s ú č a s n e , aby túto okolnosť subjektívne spájal s menším odporom
alebo slabšou odvetou poškodeného, umocnením účinku trestného činu voči poškodenému alebo inou

okolnosťou, ktorá zakladá alebo podporuje rozhodnutie páchateľa spáchať trestný čin. Uvedené musí
byť nielen vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, ale z á r o v e ň ustálené v skutkových
záveroch, t.j. v samotnom skutku odsudzujúceho rozsudku. V tomto smere len samotné odôvodnenie
rozhodnutia, akokoľvek podrobné a presvedčivé, však nepostačuje. V tejto konkrétnej veci preskúmaním
skutku pod bodom 2) rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že v skutkovej vete rozsudku absentujú

takéskutkovéokolnosti,ktorébyzodpovedaliprávnejkvalifikáciiustálenejprvostupňovýmsúdom,pokiaľ
zločin znásilnenia kvalifikoval aj podľa odseku 2 písm. b) §-199 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a) Tr. zák. Vzhľadom na uvedené odvolací súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku pod bodom 2), pri
správne zistenom skutkovom stave tak, že tento kvalifikoval len ako zločin znásilnenia podľa § 199 ods.
1 Tr. zák., čo je v prospech obžalovaného. Krajský súd zároveň poznamenáva, že nakoľko odvolanie

bolo podané len v prospech obžalovaného, neprichádza tu do úvahy prípadná úprava skutku tak, aby
tento zodpovedal právnej kvalifikácii tak, ako túto ustálil okresný súd, teda aj podľa odseku 2 písm. b)
§-u 199 Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., nakoľko táto prípadná zmena by bola
v neprospech obžalovaného.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1) (tzv. drogová trestná činnosť), odvolací krajský súd pri prieskume
právnej kvalifikácie skutku, pri správne zistenom a ustálenom skutkovom stave v skutku pod bodom
1) dospel k záveru, že pre obžalovaného je priaznivejší Trestný zákon v znení účinnom od 6.8.2024
(samozrejme pri komplexnom posúdení). Postupujúc podľa § 2 ods. 1 vety druhej Tr. zák., teda že akv čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť
činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší, odvolací súd
pristúpil k zmene právnej kvalifikácie aj ohľadom skutku pod bodom 1), a to v prospech obžalovaného.

Skutokpodbodom1)potomprávnekvalifikovalakozločinneoprávnenéhoprechovávaniaomamnejlátky
a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od 6.8.2024 (obžalovaný neoprávnene
prechovával psychotropnú látku v nepatrnom množstve) a prečin neoprávnenej výroby a obchodovania
s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. rovnako tak v znení účinnom od
6.8.2024 (obžalovaný neoprávnene obchodoval s psychotropnou látkou v nepatrnom množstve).

Podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., kto neoprávnene prechováva inú omamnú látku alebo psychotropnú látku
ako uvedenú v odseku 1 v nepatrnom množstve, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 173 ods. 1 Tr. zák., kto neoprávnene vyrobí omamnú látku alebo psychotropnú látku alebo
neoprávneneobchodujesomamnoulátkoualebopsychotropnoulátkouvnepatrnommnožstve,potrestá

sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 135b ods. 1 Tr. zák., prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora
alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku,
psychotropnúlátku,drogovýprekurzoralebopredmeturčenýnaichvýrobunajviacvoväčšommnožstve,

ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s
ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo
predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz, vývoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné
zadováženieomamnejlátky,psychotropnejlátky,drogovéhoprekurzoraalebopredmetuurčenéhonaich
výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom osobnej spotreby a bez toho,

aby boli čo aj len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu.

Podľa § 135b ods. 2 Tr. zák., obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým
prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu sa na účely tohto zákona rozumie dovoz, vývoz,
prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky,

psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, sprostredkovanie
alebo financovanie týchto činnosti; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou látkou, drogovým
prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú prechovávaním omamnej
látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu podľa odseku
1.

Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1), v zmysle v ňom obsiahnutých skutkových zistení obžalovaný A. B. si
mal jednak zadovažovať psychotropnú látku (pervitín), ktorú užíval buď on sám alebo túto bezodplatne
poskytol osobám D. E., B. G., B. H., B. K. a L. B.. Uvedené napĺňa zákonnú definíciu prechovávania
psychotropnej látky podľa § 135b ods. 1 Tr. zák. V tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti,
že prechovávaním v zmysle znenia tohto zákonného ustanovenia je zadováženie psychotropnej látky

nielen pre seba, ale aj pre iného, pričom z vykonaného dokazovania je nesporné, že tieto osoby pervitín
osobne spotrebovávali a nebolo preukázané nič také, že by tento boli ďalej distribuovali alebo sa snažili
získať majetkový prospech. Nakoľko v žiadnom z týchto prípadov sa nepodarilo zabezpečiť konkrétnu
dávku pervitínu, ktorú spotreboval či už sám obžalovaný alebo niektorá z menovaných osôb, bolo nutné
vychádzať z alternatívy najpriaznivejšej pre obžalovaného, že sa jednalo o nepatrné množstvo (nebola

známa a preukázaná ani hmotnosť a ani tzv. báza). V tejto časti potom krajský súd skutok kvalifikoval
ako prečin neoprávneného prechovávania omamnej látky a psychotropnej látky podľa § 171 ods. 2 Tr.
zák. v znení účinnom od 6.8.2024. Krajský súd nemal preukázané a ani zo samotného znenia skutku
nevyplýva naplnenie niektorého znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu či už podľa
odseku 3 alebo podľa odseku 4 §- u 171 Tr. zák. (teda spáchanie činu v malom množstve, vo väčšom

množstve alebo páchateľom, ktorý už bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený).

V zmysle ďalších skutkových zistení obsiahnutých v skutku pod bodom 1), obžalovaný A. B. mal
ďalej psychotropnú látku (pervitín) predať L. B.. Uvedené napĺňa zákonné znaky obchodovania

so psychotropnou látkou podľa § 135b ods. 2 Tr. zák., preto v tejto časti odvolací súd protiprávne konanie
obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou
a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1 Tr. zák. Ani v danom prípade nebolo zistené presné množstvo
tejto psychotropnej látky, či jej báza, preto odvolací súd vychádzal z alternatívy pre obžalovanéhonajpriaznivejšej a síce, že sa jednalo o nepatrné množstvo. Ani v prípade tohto trestného činu nemal
odvolací súd preukázané naplnenie niektorého zo znakov niektorej z kvalifikovaných skutkových podstát
§ 173 Tr. zák. Osobitne ani naplnenie znaku spáchania tohto skutku na chránenej osobe – na dieťati

podľa § 173 ods. 3 písm. b) Tr. zák. Rovnako ako v prípade už vyššie uvedeného zločinu znásilnenia
podľa § 199 ods. 1 Tr. zák. (skutok pod bodom 2/), ani v prípade tohto skutku pod bodom 1) nebolo
v skutkovej vete skutkovo konkrétne vymedzené, že tento skutok by bol obžalovaný spáchal v súvislosti
s vekom L. B., ktorá bola v tom čase dieťaťom (§ 139 ods. 2 Tr. zák.). Aj na tomto mieste znovu odvolací
súd považuje za potrebné zopakovať, že odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného, a preto

neprichádza do úvahy prípadná zmena skutkovej vety v neprospech obžalovaného.

Odvolací súd potom týmto svojím rozhodnutím z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil v celom rozsahu a následne sám vo veci rozhodol postupom podľa §
322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovaného A. B. uznal vinným na totožnom skutkovom základe ako okresný
súd, avšak inak právne kvalifikujúc protiprávne konanie obžalovaného tak, ako je to uvedené vyššie,

pričom takáto zmena právnej kvalifikácie oproti napadnutému rozsudku okresného súdu je v prospech
obžalovaného.

Odvolací súd sa stotožňuje aj s odmietnutím ďalších dôkazných návrhov obhajoby tak, ako o tom
rozhodol okresný súd a z dôvodov ním uvedených. Aj podľa názoru krajského súdu v danom prípade

boli splnené zákonné podmienky podľa § 272 ods. 3 Tr. por.
Obžalovaný žiadal vypočuť svedkov A. E. a N. O., s ktorými sa podľa tvrdenia obžalovaného mala
poškodená L. B. stretnúť ešte pred ich vzatím do väzby a mala im povedať, že znásilnenie si na
obžalovaného mala vymyslieť. Poškodená L. B. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá k osobe A. E.,
ku ktorému uviedla, že tohto pozná, poprela však, že by sa s ním niekedy bola o skutku znásilnenia

rozprávala. Na ďalšieho navrhovaného svedka N. O. dopytovaná nebola, nakoľko dôkazný návrh na
výsluch tohto svedka bol učinený až po výsluchu poškodenej. Okresný súd správne dôkazné návrhy
obhajoby na doplnenie dokazovania výsluchom týchto svedkov odmietol, nakoľko spáchanie skutku
znásilnenia mal dostatočne a bez akýchkoľvek vážnejších pochybností preukázané ďalšími vykonanými
dôkazmi (a na ktoré okresný súd v podrobnostiach poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ako

aj krajský súd vyššie). Svedkyňa poškodená L. B. doposiaľ svoju výpoveď nezmenila a v priebehu celého
trestného konania zotrvala na tvrdení, že obžalovaný ju mal znásilniť. V tomto smere odvolací súd ďalej
odkazuje na argumentáciu okresného súdu obsiahnutú na str. 49 odôvodnenia napadnutého rozsudku
a s ktorou sa bez výhrad stotožňuje.
Okresný súd v priebehu vedeného trestného konania odmietol aj ďalšie návrhy obhajoby na doplnenie

dokazovania s argumentáciou, ktorá je obsiahnutá na str. 44 odôvodnenia predchádzajúceho, v tejto
veci vyhláseného rozsudku zo dňa 12.9.2023 a s ktorou argumentáciou sa odvolací súd stotožňuje.
Obhajoba navrhovala výsluch svedkov, ktorí mali ozrejmovať skutočnosti, ktoré buď boli nepodstatné
pre rozhodnutie alebo tieto boli zistené inými už skôr vykonanými dôkazmi.
Obhajobou navrhnutý svedok A. K. mal vypovedať ku skutočnostiam, ktoré vyplynuli z písomného

záznamu, ktorý bol predložený obhajobou a bol oboznámený na hlavnom pojednávaní. Svedok mal byť
prítomný pri stretnutí, ktoré prebehlo medzi B. K., jej priateľom P., B. F. a B. H., kde počas stretnutia mali
byť vznesené požiadavky B. K. a jej priateľom vo vzťahu k výpovedi o obžalovanom, podľa
záznamu mala byť vznesená finančná požiadavka a stretnutie malo prebehnúť na jeseň 2022. V tejto
súvislosti je potrebné poznamenať, že na hlavnom pojednávaní bola vypočutá družka obžalovaného

B. H., pričom žiadne takéto skutočnosti ohľadne takéhoto stretnutia neuvádzala, a to vypovedala aj k
osobe B. K.. Ďalší obhajobou navrhnutí svedkovia B. N. a B. F. sa mali vyjadrovať predovšetkým k
spôsobu života poškodenej L. B., ako aj ku konzumácii drog jej osobou. K týmto dôkazným návrhom
aj odvolací súd uvádza, že spôsob života menovanej poškodenej, a to vrátane konzumácie drog a
ich nákupu aj od iných osôb ako od obžalovaného vyplynul z ďalších vo veci vykonaných dôkazov

a pre samotné rozhodnutie o vine obžalovaného nebolo ďalej potrebným ešte bližšie sa venovať
týmto skutočnostiam ohľadne života poškodenej. Odvolací súd nevzhliadol dôvod ani na vypracovanie
kontrolných znaleckých posudkov vo vzťahu k znaleckým posudkom vypracovaným v tomto trestnom
konaní znalcami PhDr. Andrejom Franekom a Mgr. Miroslavou Švrlovou. Ohľadne vypracovania týchto
znaleckých posudkov nebolo zistené porušenie príslušných zákonných ustanovení. Závery znaleckých

posudkov vrátane ich ďalšieho obsahu sú aj pre krajský súd dostatočne zrozumiteľné, presvedčivé,
odôvodnené a relevantne podložené. Závery znaleckých posudkov neboli spochybnené
ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi a sú v dobrom logickom súlade s viacerými ďalšími dôkazmi,
ktoré obžalovaného usvedčujú zo spáchania žalovanej trestnej činnosti. Len sama skutočnosť, žeobhajoba nesúhlasí so závermi znaleckých posudkov a s týmito sa nestotožňuje, nakoľko nevyznievajú
v jej prospech, nie je dôvodom na vypracovanie kontrolných znaleckých posudkov, znalecké posudky
a závery v nich obsiahnuté neboli spochybnené žiadnym relevantným spôsobom. Na to príslušným

orgánom nebolo doposiaľ konštatované pochybenie znalcov vo vzťahu k tejto trestnej veci.
V súvislosti s odmietnutím dôkazných návrhov obžalovaného, krajský súd považuje za potrebné dať
obžalovanému do pozornosti nasledovné:

Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných

práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.) a zákonný postup pre reakciu orgánov činných
v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Ak uplatnenie práva na obhajobu
spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov
činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym
rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť. Za porušenie práva na obhajobu teda
nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu

o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinností podľa § 2 ods. 10 Tr. por. a zistenie
skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím
súdu)podloženézamietnutiedôkaznýchnávrhovobžalovanéhonemožnopovažovaťzaporušeniepráva
na obhajobu.

Obhajoba v rámci doplnenia odvolania predložila Odborné vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria MUDr. Petra Šomšáka č. 22/2024 zo dňa 30.9.2024.
I napriek tomu, že sa odborné vyjadrenie snaží spochybniť závery znaleckého posudku znalkyne MUDr.
Danice Caisovej Škultétyovej, po oboznámení sa s obsahom odborného vyjadrenia, ako aj znaleckým
posudkom menovanej znalkyne a jej výsluchom na hlavnom pojednávaní, odvolací súd nemá žiadne

vážnejšie pochybnosti o záveroch znalkyne MUDr. Danice Caisovej Škultétyovej, nakoľko znalkyňa
vo veci vypracovala obsiahly znalecký posudok, ktorý obsahuje podrobný popis, na základe akých
podkladov znalkyňa k svojim záverom dospela, svoje závery tak v rámci znaleckého posudku, ako
aj následne na hlavnom pojednávaní náležite, zrozumiteľne, presvedčivo, erudovane z pohľadu jej
odbornosti vysvetlila. Hneď v úvode tejto state považuje odvolací súd za potrebné poznamenať, že

znalec, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie spochybňujúce znalecký posudok znalkyne MUDr. Danice
Caisovej Škultétyovej je znalcom z odvetvia psychiatrie a MUDr. Caisová Škultétyová je znalkyňou
z odvetvia psychiatrie a sexuológie. Znalkyňa u obžalovaného konštatovala zistenie, že osobnosť
obžalovaného je psychopaticky štrukturovaná, je emočne nestabilný, so sklonmi k impulzívnemu
správaniu, k čomu sa znalkyňa ďalej vyjadrovala tak v rámci znaleckého posudku, ako aj pri výsluchu

na hlavnom pojednávaní. Ako vyplynulo z výsluchu znalkyne na hlavnom pojednávaní, v tejto súvislosti
vychádzala z medzinárodnej klasifikácie chorôb MKCH 10. Skutočnosť, že znalkyňa necituje presné
kritériá, na základe ktorých k takémuto záveru dospela, jej záver nespochybňuje. Znalkyňa bola na
hlavnom pojednávaní vypočutá, obhajoba mala možnosť klásť jej doplňujúce otázky a bližšie objasňovať
skutočnosti, ktoré z jej pohľadu považovala za dôležité. Z obsahu znaleckého posudku je zrejmé,

že znalkyňa si vytvorila dostatočný základe pre to, aby v tomto smere mohla učiniť spoľahlivý záver
a do úvahy je potrebné zobrať aj odbornosť znalkyne s dlhoročnou praxou (znalkyňa sa oboznámila
s obsahom vyšetrovacieho spisu, u obžalovaného realizovala psychiatrické vyšetrenie, sexuologické
vyšetrenie,atopsychosexuálne,somatosexuálne,akoajPPGvyšetrenie,čovrámciobsahuznaleckého
posudku bližšie konkretizuje a analyzuje). Pokiaľ znalkyňa v rámci záverov znaleckého posudku

konštatuje, že vyšetrením obžalovaného nezistila prítomnosť duševnej choroby, či prechodnej duševnej
poruchy, zároveň na dovysvetlenie počas výsluchu na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom
uviedla, že u obžalovaného zistená porucha osobnosti nie je duševnou poruchou v najvlastnejšom
slova zmysle. Pre potreby tohto trestného konania nebolo nevyhnutným ďalej bližšie skúmať mieru
závislosti obžalovaného na omamných a psychotropných látkach, pre potreby tohto trestného konania

bolo vykonaným dokazovaním v dostatočnej miere preukázané, že obžalovaný takéto látky požíval.
Pokiaľ znalkyňa konštatovala, že sexualita obžalovaného je menšinová, deviantná, nevychádzala čisto
ibazPPGvyšetrenia.Akovyplývazobsahuznaleckéhoposudku,akoajzvýsluchuznalkynenahlavnom
pojednávaní, znalkyňa u obžalovaného ďalej realizovala somatosexuálne, ako aj psychosexuálne
vyšetrenie.Ohľadnesexualityobžalovaného,ktorájepodľaznalkynemenšinová,deviantná,saznalkyňa

ďalej v konkrétnostiach vyjadrila, že sexualita obžalovaného má poruchu koordinácie systému (čo
znalkyňa ďalej bližšie vysvetlila). Obžalovaný tiež trpí erektilnou dysfunkciou. Uvedená diagnóza
nevylučuje spáchanie skutku znásilnenia obžalovaným, nakoľko u obžalovaného ide o typ prejavujúci
sa nespoľahlivou erekciou a nie úplnou, absolútnou neschopnosťou erekcie (nespoľahlivá erekcianeznamená úplné vymiznutie funkcie, iba to, že sa na ňu muž pri zachovanom libide nemôže na
100% spoľahnúť). Navyše obžalovaný bol preukázateľne konzumentom pervitínu, ktorý u konzumenta
potencuje sexualitu. V súvislosti s týmto zistením sa znalkyňa vyjadrila, že ak sa preukáže spáchanie

skutku obžalovaným, obžalovaný konal pod vplyvom sexuálnej deviácie, motivácia ku skutku bola
deviantná. Deviácia mala vplyv na ovládacie schopnosti, ktoré boli znížené mierou podstatnou na
polovicu. Konštatovanie znalkyne, že pobyt obžalovaného na slobode možno zo sexuologického
hľadiska považovať za nebezpečný, je plne relevantným. V prípade skutku znásilnenia (ktorého
spáchanie obžalovaným má aj odvolací súd preukázané bez akýchkoľvek vážnejších pochybností),

obžalovaný konal pod vplyvom sexuálnej deviácie, motivácia ku skutku bola deviantná, deviácia mala
vplyvnapodstatnézníženieovládacíchschopnostíobžalovaného.Uloženieochrannéhosexuologického
liečenia ústavnou formou znalkyňa zdôvodnila tým, že obžalovaný ku svojej deviácii nemá kritický postoj,
nemánaňunáhľad,neuvedomujesirizikásňouspojenéaodliečbyjemožnéočakávaťzískanienáhľadu
a osvojenie si takých zručností, ktoré by mu pomohli realizovať jeho deviantnú sexualitu v medziach
zákona.

Prostredníctvom odborného vyjadrenie znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. Petra
Šomšáka č. 22/2024 zo dňa 30.9.2024, ktoré predložila obhajoba v odvolacom konaní, sa obhajoba
snažila spochybniť aj závery znaleckého posudku vypracovaného v tejto trestnej veci na poškodenú
L. B. Mgr. Miroslavou Švrlovou, znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí

a klinická psychológia dospelých. Po oboznámení sa s výhradami prezentovanými ohľadne tohto
znaleckému posudku v odbornom vyjadrení, ako aj samotným obsahom namietaného znaleckého
posudku a výsluchom znalkyne na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom, odvolací súd nemá
žiadnevážnejšiepochybnostianiosprávnostizáverovznalkyneMgr.MiroslavyŠvrlovej.Ajtátoznalkyňa
vo veci vypracovala obsiahly znalecký posudok, ktorý obsahuje podrobný popis, na základe akých

podkladov znalkyňa k svojim záverom dospela (obsah vyšetrovacieho spisu, vlastné
psychologické vyšetrenie poškodenej), svoje závery tak v rámci znaleckého posudku, ako aj následne
na hlavnom pojednávaní náležite, zrozumiteľne, presvedčivo, erudovane z pohľadu jej odbornosti
vysvetlila, pričom obhajobe bolo umožnené znalkyni klásť doplňujúce otázky. V súvislosti s touto
znalkyňou odvolací súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že sa jedná o znalkyňu z odboru

psychológie a znalec, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie na základe žiadosti obhajoby, je znalcom
z odvetvia psychiatrie. Vzhľadom na vek poškodenej L. B. odvolací súd osobitne zohľadňuje, že Mgr.
Miroslava Švrlová je ako znalkyňa psychologička zapísaná aj pre odvetvie klinickej psychológie detí
(okrem klinickej psychológie dospelých). Z obsahu znaleckého posudku je tiež zrejmé, že znalkyňa
sa oboznámila aj so zdravotnou anamnézou poškodenej, vrátane vedomosti vyšetrenia v psychiatrickej

ambulancii B. J. (prvovyšetrenie v 9. ročníku základnej školy). Znalkyňa disponovala
dôležitými informáciami ohľadne poškodenej aj od jej matky. Znalkyňa u poškodenej neskúmala,
nevyšetrovala a neurčila diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy, ako sa znalkyňa aj výslovne
vyjadrila pri výsluchu na hlavnom pojednávaní, či je na mieste diagnostika posttraumatickej poruchy by
musel posúdiť znalec psychiater. U poškodenej sa v čase vyšetrenia touto znalkyňou prejavili iba určité

symptómy, ktoré konkretizovala. Pokiaľ znalec MUDr. Šomšák vymenúva, čo všetko podľa jeho názoru
mala znalkyňa Mgr. Švrlová brať do úvahy pri hodnotení vierohodnosti poškodenej, tu krajský súd dáva
do pozornosti, že uvedené by už prekročilo rámec kompetencií znalca z odboru psychológie, ktorého
úlohou je vyjadriť sa ku všeobecnej, či špecifickej vierohodnosti svedka zo psychologického hľadiska
a nie hodnotiť zabezpečené a vykonané dôkazy v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Zároveňznaleckýposudokjelenjednýmzdôkazov,naktorýsúdprihliadavprocesehodnoteniadôkazov
a tomuto dôkazu neprináleží žiadne výnimočné, či osobitné postavenie v sústave dôkazov. V zmysle
tejto filozofie aj krajský súd pristúpil k hodnoteniu tohto dôkazu – znaleckého posudku (ako aj ďalších
znaleckých posudkov), tento hodnotil nielen izolovane, ale aj v kontexte ostatných vykonaných dôkazov
a závery znaleckého posudku boli v dobrom logickom súlade aj s ostatnými vykonanými dôkazmi a nebol

vykonaný žiaden taký dôkaz, ktorý by závery znaleckého posudku významným a relevantným spôsobom
spochybnil.

Nakoľko odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a následne sám rozhodol o vine
obžalovaného (pri totožnom skutkovom stave správne ustálenom okresným súdom, avšak skutky

priaznivejšie pre obžalovaného právne kvalifikujúc vzhľadom na novelu Trestného zákona v znení
účinnom od 6.8.2024), následne odvolací súd sám svojím rozhodnutím rozhodol aj o uložení trestu
obžalovanému. V tomto smere odvolací súd vychádzal jednak z dôkazov vykonaných ohľadne uloženia
trestu obžalovanému pred okresným súdom a sám doplnil dokazovanie oboznámením aktuálnehoodpisu z registra trestov na obžalovaného (v tomto smere neboli zaznamenané žiadne zmeny oproti
dôkaznému stavu pred okresným súdom). Obžalovaný má v odpise z registra trestov síce sedem
záznamov,alevšetkyodsúdeniamáužzahladené,tedavtomtosmeresananehohľadíakobyodsúdený

nebol. Bolo zistené spáchanie len jedného menej závažného priestupku obžalovaným na úseku dopravy.
Z miesta bydliska neboli na obžalovaného negatívne poznatky zistené. Negatívne poznatky na jeho
osobu nie sú obsiahnuté ani v správe vypracovanej na obžalovaného ústavom, kde si vykonáva väzbu.

Skúmaním poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca

okolnosť podľa § 36 Tr. zák. (u obžalovaného nemožno konštatovať ani poľahčujúcu okolnosť podľa §
36 písm. j/ Tr. zák., teda že pred spáchaním skutku viedol riadny život, pretože nakoľko aj má všetky
odsúdenia v odpise z registra trestov zahladené, uvedené nič nemení na tom, že obžalovaný v minulosti
tieto skutky spáchal a teda pred spáchaním tejto aktuálne súdenej trestnej činnosti riadny život neviedol).
Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, u obžalovaného by síce prichádzala do úvahy jedna priťažujúca
okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, avšak v tomto

konkrétnom prípade na túto priťažujúcu okolnosť nie je možné prihliadať, nakoľko u obžalovaného sú
splnené zákonné podmienky na uloženie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák.

Obžalovanému sa trest ukladá za viac trestných činov tak, ako sú tieto uvedené vo výroku o vine tohto
rozsudku. Už okresný súd správne konštatoval a takto postupuje aj odvolací súd, že obžalovanému

z tohto dôvodu ukladá úhrnný trest, a to podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., nakoľko trest sa ukladá za viac
úmyselných trestných činov (konkrétne tri trestné činy), z ktorých jeden je zločinom, spáchaných dvomi
skutkami. Rozhodujúcim pre uloženie úhrnného trestu obžalovanému je zločin znásilnenia podľa § 199
ods. 1 Tr. zák. ako najprísnejšie trestný, pričom za tento možno uložiť trest odňatia slobody na päť rokov
až desať rokov a aplikujúc ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. u obžalovaného sa horná hranica trestnej

sadzby trestu odňatia slobody zvyšuje o jednu tretinu.

Pri určení druhu a výmery trestu obžalovanému A. B. krajský súd v konečnom dôsledku zohľadnil zásady
ukladania trestu tak, ako sú tieto vymedzené v ustanovení § 34 Tr. zák. a ďalej osobitne prihliadol
najmä na kritériá uvedené v § 34 ods. 4 Tr. zák., na skutočnosti týkajúce sa spôsobu spáchania činu,

jeho následku, zavinenia, pohnútky, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na pomery a možnosti
nápravy obžalovaného, na jeho správanie po spáchaní trestnej činnosti, na dobu, ktorá uplynula od
spáchania skutkov, na majetkový prospech, ktorý obžalovaný získal trestným činom (skutok pod bodom
1/) a odvolací súd prihliadol aj na účel trestu, zásady individuálnej a generálnej prevencie. V konečnom
dôsledku odvolací súd obžalovanému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda skôr

pri dolnej hranici trestnej sadzby trestu odňatia slobody. U obžalovaného neboli splnené podmienky na
uloženie trestu odňatia slobody na úplne dolnej hranici, nakoľko obžalovanému sa trest ukladá za tri
trestné činy, všetko úmyselnej povahy, u obžalovaného absentuje akákoľvek poľahčujúca okolnosť, pred
spáchaním skutkov riadny život neviedol. Obžalovanému trest vo vyššej výmere odvolací súd neukladal
osobitne zohľadniac, že obžalovaný má v odpise z registra trestov všetky predchádzajúce odsúdenia

zahladené, po spáchaní týchto skutkov sa nedopustil ďalšej trestnej činnosti, za ktorú by bol právoplatne
odsúdený,páchanímjehotrestnejčinnostinebolopreukázanéspôsobenievážneho,činenapraviteľného
následku. Za splnenia zákonných podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného
na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
U obžalovaného bolo zistené splnenie zákonných podmienok tiež na uloženie trestu prepadnutia veci –

mobilnéhotelefónušpecifikovanéhovovýrokovejčastitohtorozsudku,nakoľkosajednáovec,ktorábola
použitá na spáchanie trestného činu podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a táto vec patrí obžalovanému
(v obsahu spisu je zadokumentovaná komunikácia obžalovaného prostredníctvom tohto mobilného
telefónu s poškodenou týkajúca sa poskytovania drog poškodenej L. B.). Takto obžalovanému uložený
trest považuje krajský súd za zákonný, spravodlivý, primeraný, zodpovedajúci zásadám ukladania

trestov, kritériám, na ktoré je súd povinný prihliadať pri ukladaní trestu, ako aj účelu trestu, tiež zásadám
individuálnej a generálnej prevencie a uložený trest je objektívnym vyjadrením a zohľadnením spáchanej
trestnej činnosti, za ktorú sa ukladá.

Odvolací súd obžalovanému uložil aj ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou za splnenia

zákonných podmienok podľa § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ako tak správne učinil v napadnutom
rozsudku už okresný súd. Odvolací súd uloženie ochranného liečenia obžalovanému a splnenie
zákonných podmienok pre jeho uloženie zhodne s okresným súdom opiera o závery znaleckého
posudku vypracovaného na obžalovaného v tomto trestnom konaní MUDr. Danicou Caisovou –Škultétyovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia, na
ktorých záveroch znalkyňa zotrvala aj na konanom hlavnom pojednávaní pred okresným súdom
a o správnosti ktorých záverov nemá ani odvolací súd žiadne vážnejšie pochybnosti, ako to už bolo

vyššie konštatované. V prípade spáchania skutku pod bodom 2), a to zločinu znásilnenia obžalovaný
konal pod vplyvom sexuálnej deviácie. Sexualita obžalovaného je menšinová, deviantná. Obžalovaný
má poruchu koordinácie systému – nevyžaduje súhru, vyladenosť partnerky, jeho sexuálna túžba je
zasadená do antierotického rámca, porucha sexuálneho motivačného systému je vrodenou poruchou,
trvalou a bola prítomná aj počas páchania skutku a je prítomná aj aktuálne. Za tohto stavu jeho

pobyt na slobode zo sexuologického hľadiska možno považovať za nebezpečný (čomu nasvedčuje aj
spáchanie zločinu znásilnenia obžalovaným). Znalkyňa preto obžalovanému navrhla uložiť ochranné
sexuologické liečenie. Navyše v dôsledku sexuálnej deviácie v dobe skutku ovládacie schopnosti
obžalovaného boli znížené podstatnou mierou na polovicu. Znalkyňa obžalovanému odporučila uloženie
ochranného liečenia ústavou formou, obžalovaný ku svojej deviácii nemá kritický postoj, nemá na ňu
náhľad, neuvedomuje si riziká s ňou spojené. Od liečby možno očakávať získanie náhľadu a osvojenie

si takých zručností, ktoré by obžalovanému pomohli realizovať jeho deviantnú sexualitu v medziach
zákona. Odvolací súd ďalej poznamenáva, že nemal dôvod pochybovať o správnosti takýchto záveroch
znalkyne, nakoľko vykonaným dokazovaním neboli žiadnym relevantným a významnejším spôsobom
spochybnené, jedná sa o závery erudovaného odborníka znalca, ktorý tieto v rámci spracovaného
znaleckého posudku náležite a logicky vysvetlil a podložil, súčasne disponoval potrebnými podkladmi

pre učinenie takýchto záverov, na ktoré odvolací súd už v konkrétnostiach poukázal vyššie.

I napriek vyššie uvedeným záverom znalkyne MUDr. Danice Caisovej Škultétyovej, odvolací súd pri
ukladaní trestu odňatia slobody obžalovanému nevyužil ustanovenie § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák.
Obžalovanému bol trest ukladaný nielen za trestný čin znásilnenia, ale aj za inú trestnú činnosť, kde

nebolozistenénarušenieovládacícharozpoznávacíchschopností.Ajvprípadetejtoinejtrestnejčinnosti
sa jednalo o úmyselnú trestnú činnosť. Odvolací súd poukazuje na viaceré osoby, ktorým obžalovaný
drogy dával, tieto nemal zábrany ani predávať, a to ani osobe nižšieho veku, ako bola poškodená L.
B., čo nasvedčuje miere jeho narušenia. Obžalovaný drogy poskytoval opakovane, viacerým osobám,
v dlhšom časovom období. Obžalovanému bol trest ukladaný za viaceré trestné činy. Obžalovaný pred

spáchaním trestnej činnosti riadny život neviedol. Obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou, či
chorobou v pravom zmysle slova, mal dostatočnú mentálnu výbavu k tomu, aby za pomoci odborníka
vopred riešil problém, ktorý u neho viedol k spáchaniu zločinu znásilnenia a tento problém si dostatočne
uvedomil. U obžalovaného nebola prítomná žiadna poľahčujúca okolnosť. Jedná sa iba o zákonnú
možnosť, nie povinnosť postupovať podľa zákonného ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. pri

ukladaní trestu.

Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Senát rozhodol pomerov hlasov 3 za a 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.