Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/74/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124207380
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kuzmová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124207380.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 19C/74/2024

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcov: 1. A. B., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom XXX XX C. D. XXX, 2. E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom XXX XX F. G., prechodne bytom XXX
XX C. D. XXX, žalobcovia v 1. a 2. rade zastúpení advokátom: Mgr. Peter Miklóssy, IČO: 42 125 308
so sídlom Hlavná 1221, 952 01 Vráble, proti žalovanej: H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX
F. G. XXX, prechodne bytom Jeseň života – zariadenie sociálnych služieb, I. XXXX/XX, XXX XX D., o

určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

2 19C/74/2024

I. Súd určuje, že A. B., nar. XX.XX.XXXX, posledné trvalé bydlisko G. 334, ktorá zomrela dňa
XX.X.XXXX, bola ku dňu svojej smrti vlastníčkou nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor, v liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F. G. ako pozemok s parc. č. 247

(parcela registra C KN), druh pozemku záhrada vo výmere 514 m2, pozemok s parc. č. 323/1 (parcela
registra C KN), druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 454 m2, pozemok s parc. č. 323/4
(parcela registra C KN), druh pozemku záhrada vo výmere 380 m2 a stavba domu so súpisným číslom
XXX na pozemku s parc. č. 323/1, v celosti.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade majú proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

12 19C/74/2024

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 4.7.2024 domáhali, aby súd určil, že
A. B., nar. XX.XX.XXXX, posledné trvalé bydlisko G. 334, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX, bola ku dňu
svojej smrti vlastníčkou nehnuteľnosti zapísaných Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, v liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie F. G. ako pozemok s parc. č. 247 (parcela registra C KN), druh

pozemku záhrada vo výmere 514 m2, pozemok s parc. č. 323/1 (parcela registra C KN), druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 454 m2, pozemok s parc. č. 323/4 (parcela registra C KN), druh
pozemku záhrada vo výmere 380 m2 a stavba domu so súpisným číslom XXX na pozemku s parc. č.323/1, v celosti (ďalej aj ako sporné nehnuteľnosti). Žalobcovia sa súčasne domáhali priznania nároku
na náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedli, že ako aktuálna vlastníčka sporných nehnuteľností je podľa údajov katastra
nehnuteľností evidovaná žalovaná. Ako vlastníčka spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 1/2-ica
k sporným nehnuteľnostiam bola žalovaná do údajov katastra nehnuteľností zapísaná na základe
notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva, ktorá bola spísaná na Notárskom úrade JUDr. Heleny
Rozborovej, so sídlom Hlavná 1221, 952 01 Vráble. Ako titul nadobudnutia je v predmetnom liste

vlastníctvauvedenéOsvedčenieN98/2003,NZ24145/2003,ktorébolodoúdajovkatastranehnuteľností
zapísané v konaní o zázname vlastníckeho práva pod sp. zn. Z 1680/2003. Ako vlastník 1/2-ice
spoluvlastníckeho podielu k sporným nehnuteľnostiam bol do údajov katastra nehnuteľností zapísaný na
základenotárskejzápisniceovydržanívlastníckehopráva,ktorábolaspísanánaNotárskomúradeJUDr.
Heleny Rozborovej, so sídlom Hlavná 1221, 952 01 Vráble (Osvedčenie N 98/2003, NZ 24145/2003)
nebohý manžel žalovanej J. B., nar. XX.XX.XXXX, posledné trvalé bydlisko XXX XX F. G. XXX, ktorý

zomrel dňa XX.X.XXXX. Po smrti J. B. bola ako vlastníčka druhého spoluvlastníckeho podielu zapísaná
žalobkyňa na základe rozhodnutia o dedičstve v dedičskom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra
pod sp. zn. 25D/290/2020. J. B. bol bratom žalobcov. Žalobcovia sú presvedčení, že ich brat J. B. spolu
so žalovanou nemohli sporné nehnuteľnosti nadobudnúť vydržaním, pretože v žiadnom prípade nesplnili
zákonom stanovené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva. Sporné pozemky pôvodne nadobudli

rodičia žalobcov a J. B., ktorými boli A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX. Rodičia spolu so žalobcami a ich bratom J. B. bývali
pôvodne v starom dome so súpisným číslom XXX na pozemku s parc. č. 247. Nový rodinný dom so
súpisným číslom 177 (pôvodne mal súpisné číslo 334) na pozemku s parc. č. 323/1 v katastrálnom
území F. G. ako stavebníčka postavila a dokončila matka žalobcov a J. B., A. B.. Dom bol postavený a

dokončený po smrti otca žalobcov a J. B. v rokoch 1965 až 1968. A. B. v tomto dome bývala až do svojej
smrti. Žalobca v 1. rade v tomto dome býval do roku 1979, žalobca v 2. rade v tom dome býval do roku
2023 a J. B. v tomto dome býval do svojej smrti v roku 2020. J. B. so svojou manželkou, t. j. žalovanou sa
do domu nasťahoval až po smrti svojej matky A. B.. V dedičskom konaní po A. B., ktoré bolo vedené na
Štátnom notárstve Nitra pod sp. zn. D 1538/79 bolo síce zistené, že poručiteľka A. B. bola ku dňu svojej

smrti vlastníčkou rodinného domu so súpisným číslom 177 (pôvodne mal súpisné číslo 334) na pozemku
s parc. č. 323/1 v katastrálnom území F. G. (že tento rodinný dom postavila), avšak predmetný rodinný
dom v tomto dedičskom konaní nebol prejednaný z dôvodu, že jej vlastnícke právo nebolo zapísané v
údajoch katastra. Z rovnakého dôvodu v tomto dedičskom konaní neboli prejednané ani pozemky pod
domom, resp. priľahlé k domu.

Žalobcovia namietali, že ich nebohý brat J. B. spolu so žalovanou ako svojou manželkou nemohli
za žiadnych okolností splniť zákonom stanovené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam. Žalovaná sa s matkou svojho manžela J. B. nepoznala a nikdy za života A. B. sa
žalovaná s ňou nestretla. Je úplne vylúčené, aby sa A. B. mohla na čomkoľvek so žalovanou dohodnúť.
To platí aj vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. Na strane žalovanej je vylúčené, aby existoval

akýkoľvek relevantný dôvod, od ktorého by mohla žalovaná odvodzovať svoju dobromyseľnosť, že
nehnuteľnosti, ku ktorým si dala potvrdiť vydržanie vlastníctva, jej skutočne patria. Toto platí aj pre
nebohého manžela žalovanej J. B.. V čase smrti svojej matky A. B. J. B. v predmetnom rodinnom dome
nebýval. A. B., ktorá ako stavebníčka postavením domu (vytvorením novej veci) nadobudla vlastnícke
právo k predmetnému domu, a ktorá predtým so svojim manželom nadobudla a užívala aj predmetné

pozemky, nikdy a žiadnym spôsobom neprejavila svoju vôľu previesť tieto nehnuteľnosti len na jedného
zo svojich synov, a to práve na J. B.. Takú vôľu už vôbec nemohla prejaviť vo vzťahu k žalovanej, s
ktorou sa nepoznala a nestretla. Preto je napriek spísanej notárskej zápisnici vylúčené, aby nebohý J. B.
spolu so žalovanou splnili zákonom stanovené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k uvedeným
nehnuteľnostiam.

Predmetné nehnuteľnosti patrili A. B. a keďže tieto nehnuteľnosti neboli v dedičskom konaní po nej
prejednané, je potrebné a korektné, aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva
po A. B.. Žalobcovia ako synovia a zákonní dedičia po svojej matke A. B. majú naliehavý právny
záujemnapožadovanomurčenívlastníckehoprávavzhľadomktomu,žesúčasnýnesprávnystavzápisu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočným

právnym vzťahom.

3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.4. Súd spor prejednal na pojednávaní za účasti žalobcu v 1. rade a jeho právneho zástupcu
a v neprítomnosti žalobcu v 2. rade a žalovanej. Na pojednávaní súd vykonal výsluch žalobcu v 1.
rade, postupom podľa § 196 ods. 3 CSP bol vypočutý žalobca v 2. rade, jeho písomnú výpoveď súd

na pojednávaní oboznámil. Súd tiež oboznámil obsah pripojených dedičských spisov v konaniach sp.
zn. 25D/290/2020, D 1578/79 a D 829/65. Pokiaľ ide o ostatný obsah spisu, podľa § 204 CSP súd
dokazovanie listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise čítaním ich obsahu na pojednávaní nevykonal,
pretože jednotlivé listinné dôkazy tvoriace obsah súdneho spisu, boli stranám sporu zaslané.

5. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej žalobe, ktorej žiadal vyhovieť. Doplnil,
že notársku zápisnicu nemožno považovať za platnú, pretože na jej vydanie neboli splnené ani v tom
čase platné zákonné ustanovenia a to konkrétne § 63 Notárskeho poriadku. Doklady, na základe ktorých
bola notárska zápisnica vydaná, sa v podstate netýkajú tvrdeného vydržania rodinného domu. Čestné
vyhlásenia a aj vyjadrenie obce sa týkajú len pozemkov a súhlasu predmetných osôb, resp. obce k tomu,
aby J. B. so žalovanou nadobudli do svojho vlastníctva pozemky. Podľa § 63 Notárskeho poriadku

však notár v tom čase mohol vydať notársku zápisnicu len v tom prípade, ak mu bolo predložené napr.
vyjadrenie obce, že nemá námietky k nadobudnutiu vlastníctva, pričom také vyjadrenie sa muselo týkať
v zmysle zákona všetkých nehnuteľností, ktoré mali byť vydržané. Notársky spis práve naopak obsahuje
dôkaz, konkrétne potvrdenie Miestneho národného výboru v Chyndiciach z roku 1985, svedčiaci nie
vlastníctvu J. B. a žalovanej, ale svedčiaci o tom, že vlastníkom predmetného rodinného domu bola

matka žalobcov. Notárka postupovala protizákonne, keď osvedčila vydržanie vlastníckeho práva bez
potrebných dôkazov, len na základe tvrdení, ktoré jej prezentovali zrejme J. B. so žalovanou. Jedno
z týchto tvrdení ani nekorešpondovalo s už spomenutým potvrdením MNV, keď podľa obsahu notárskej
zápisnice rodinný dom mali postaviť rodičia žalobcov, čo nie je pravdou. Ako potvrdzuje potvrdenie
MNV, rodinný dom postavila len matka žalobcov už po smrti otca žalobcov. Aj napriek tomuto rozporu

notárka vydala notársku zápisnicu bez potrebných dôkazov a s obsahom, ktorý dokonca predloženým
dôkazom odporoval. Žalobcovia sa v roku 1979 zúčastnili dedičského konania po svojej matke. V tomto
dedičskom konaní predmetné nehnuteľnosti prejednané neboli, avšak aj vzhľadom k tomu, že v týchto
nehnuteľnostiach v tom čase bývali a žalobca v 2.rade v nich býval v podstate až donedávna, mali za
to, že sa jedná o ich spoločný rodinný dom aj s pozemkami, resp. o to, čo im všetkým trom patrí ako

dedičom po svojich rodičoch. Žalobcovia skutočnosť, že nehnuteľnosti sú v katastri vedené už len na
žalovanú, zistili po smrti svojho brata J. B., potom čo žalobca v 2.rade bol nútený sa z predmetného
rodinného domu odsťahovať, pričom súčasne zistili, že predmetné nehnuteľnosti sú prostredníctvom
realitnej kancelárie ponúkané na predaj.

6. Žalobca v 1. rade vo výsluchu na pojednávaní uviedol, že ich rodičia A. a A. bývali v starom dome
po prastarých rodičoch, ktorý bol oproti tomu domu, ktorý je predmetom konania. Nebohého otca zabilo
v 1965 a v tom roku sa začal stavať ich rodinný domček. Základy boli vykopané, cez leto im zabilo
otca a mamka začala stavať rodinný dom sama. Ako deti nosili pre murárov vodu, on bol desaťročný
chlapec. Potom tam bývali od roku 1966 od Vianoc všetci traja bratia s mamkou. Brat najstarší J. začal

robiť v Leviciach, čo bolo asi v roku 1975. Žalobca v 1. rade sa oženil v roku 1978 a o týždeň manželku
sťahoval do rodinného domu v G. B. XXX, predtým mal dom iné číslo. V tomto dome žalobca v 1. rade
býval celý čas od roku 1966 až do konca roku 1980. Narodila sa im dcéra v roku 1979. Mamka zomrela
v roku 1979 v júli. V tom čase tam býval žalobca v 1. rade s manželkou, dcérou a mladší brat E.. Starší
brat býval v Leviciach v ubytovni. Žalobca v 1. rade riešil dedičské konanie, kde bol prizvaný aj starší brat

J., ktorý sa nedostavil, bolo to odročené a na druhé pojednávanie tiež neprišiel a potom bolo dedičské
konanie pozastavené. Odvtedy s tým nič nerobili. Žalobca v 1. rade, jeho manželka, dcéra a mladší brat
E.tambývalinaďalejdokoncaroka1980.Žalobcav1.radeajehorodinasakoncomroka1980sťahovali
na Lapáš. K. E. tam býval stále. Zostal tam chvíľu sám a v tej dobe sa tam prisťahoval J. aj s priateľkou
Evou. To bolo v roku 1981. Žalobca v 1. rade Evu prvýkrát v živote videl dva týždne pred Vianocami

v roku 1979, približne pol roka po mamkinej smrti, to znamená, že H. sa s mamkou nemohli stretnúť. Po
odsťahovaní do Lapáša mal žalobca v 1. rade svoj život a ďalej veci v Chyndiciach neriešil. V roku 2003
starší brat J. prišiel k nim na Lapáš s papiermi, aby mu podpísal splnomocnenie na pozemky, ktoré mali
ich prastarí rodičia, že to dajú dokopy, že to bude on vybavovať, že to spraví a predajú ich. To nemalo ale
nič spoločné s rodičovským domom. Žalobca v 1.rade si nie je presne istý, aké papiere mu podpísal, ale

bol presvedčený, že sa jednalo len o pozemky ornej pôdy mimo dediny. Mama sa s H. B. v tomto živote
nemohla stretnúť. Mamka zomrela cez leto. Eva prvýkrát prišla do Chyndíc dva týždne pred Vianocami.
Mamka bola po tretej porážke, nemohla vycestovať do Levíc. Mama nikdy nepovedala, že by chcela
nehnuteľnosti dať len jednému z nich. V rokoch 1975-1979 brat J. do Chyndíc chodil občas cez víkend.Prišiel sa najesť, vypiť si. S bratom J. prípadne s jeho manželkou dom nepreberali. O rodičovskom
dome nepadlo ani slovo. S ňou sa nedalo o ničom komunikovať. K. E. býval v dome do augusta 2022,
kedy si ho žalobca v 1. rade zobral k sebe. Dozvedeli sa, že H. ho psychicky týrala. V dvoch igelitkách

mal zbalené veci, bol zanedbaný, ľudská troska. Vtedy ho zobral k nim na Lapáš a odvtedy žijú spolu
v spoločnej domácnosti. Nehnuteľnosti v Malých Chyndiciach sú momentálne opustené. Žalobca v 1.
rade k nim nemá ani prístup, vymenili zámky. Nikto to nevyužíva, je to zarastené. Po bratovej smrti tam
chodila jeho dcéra, všetko si zobrali, ale dom stojí.

7. Žalobca v 2. rade v písomnej výpovedi uviedol, že rodinný dom so súpisným číslom XXX v obci Malé
Chyndice začali stavať jeho rodičia A. B. a A. B. a potom, čo v roku 1965 otec zomrel, ďalej vo výstavbe
domu pokračovala a dom postavila mama A. B., svojpomocne s pomocou ďalších osôb (murárov a pod.).
V rodinnom dome so súpisným číslom XXX v obci Malé Chyndice začali bývať traja bratia, najstarší J.
B., A. B. a žalovaný v 2. rade, spolu s ich mamou A. B.. Do domu sa nasťahovali v roku 1966. Mama v
dome bývala od roku 1966 až do svojej smrti 10.7.1979. Žalobca v 2. rade v dome býval od roku 1966

až do 26.7.2023, kedy sa odsťahoval k bratovi A. B. na Veľký Lapáš. K. A. B. v dome býval od roku 1966
do roku 1980, kedy sa už so svojou manželkou a dcérou odsťahovali do vlastného domu na Veľkom
Lapáši. K. J. B. v dome býval od roku 1966 do roku 1975, kedy začal pracovať v Leviciach, kde aj býval,
pričom do Malých Chyndíc chodil príležitostne na víkendy. Po maminej smrti 10.7.1979 a potom, čo sa
z domu v roku 1980 odsťahoval aj brat A. B., žalobca v 2. rade v dome niekoľko mesiacov býval sám a

až následne v roku 1981 sa do domu nasťahoval brat J. B. (aj preto, aby tam žalobca v 2. rade nebýval
sám, pričom už v tom čase bol na čiastočnom invalidnom dôchodku a potreboval pomoc). V roku 1981
sa brat J. do domu nasťahoval spolu s H. B. a jej deťmi z jej prvého manželstva (L. a J., ktorí tam bývali
do roku 1988). K. J. B. s H. B. vlastné deti nemali. Od roku 1981 v dome potom brat J. býval až do
svojej smrti v roku 2020.

Matka žalobcu v 2. rade A. B. sa so žalovanou H. B. určite nepoznala a ani nemohla poznať, počas
svojho života sa s ňou určite nestretla. Už v roku 1973 utrpela prvú mozgovú príhodu a až do svojej smrti
sa zdržiavala doma a v obci, nikam sama necestovala. Je preto vylúčené, aby sa stretla s H. B., keďže
H. B. prvýkrát prišla k nim do Malých Chyndíc až po maminej smrti, konkrétne cez víkend na zabíjačku
pred Vianocami v roku 1979.

Žalobca v 2. rade ďalej uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by ich matka A. B. mala ich rodinný
dom so súpisným číslom XXX v obci Malé Chyndice spolu s pozemkami darovať bratovi J. B. a žalovanej
H. B.. Nemala žiaden dôvod na to, aby niečo také robila. Navyše brat J. s nimi v tomto dome pred
maminou smrťou už niekoľko rokov nebýval a s H. B. sa mama ani nepoznala. O tom, že by im mala
predmetný rodinný dom aj s pozemkami darovať mu matka nikdy nepovedala. Ani brat J. B. ani žalovaná

H. B. mu nikdy nepovedali, že by im ich mama A. B. mala sporné nehnuteľnosti darovať. Doma sa pred
matkinousmrťoutotoneriešiloažalobcav2.radetovždybraltak,žejetoichrodičovskýdom,ktorýbudú
dediť oni ako traja bratia. Dedičského konania po matke A. B. sa žalobca v 2. rade osobne nezúčastnil,
ale dal plnomocenstvo na svoje zastupovanie bratovi A. B..

8. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obci F. G.,
katastrálnom území F. G., a to parcely reg. C“: parcelné č. 247 o výmere 514 m2 – druh pozemku
záhrada, parcelné č. 323/1 o výmere 454 m2 – druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelné č.

323/4 o výmere 380 m2 – druh pozemku záhrada, parcelné č. 323/14 o výmere 548 m2 – druh pozemku
zastavaná plocha a nádvorie a stavba –dom na parcele č. 323/1 vyplýva, že ako výlučná vlastníčka
týchto nehnuteľností je zapísaná žalovaná. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanej je na
predmetnom liste vlastníctva uvedené Osvedčenie N 98/2003, NZ 24145/2003, Z 1680/2003- 17/2003;
25D/390/2020-41, Dnot 153/2020, Z 11245/20 – 3/21. K parcele reg. „C“ je nadobúdacím titulom Kúpna

zmluva V 11187/21- 11/2022.

10. Z výpisu z Knihy úmrtí, zb. 2, str. 89, č. r. 10, roku 1979 Miestneho národného výboru v Klasove zo
dňa 11.7.1979 bolo preukázané, že A. B., narodená XX.XX.XXXX v G., časť Malé Chyndice, družstevná
robotn. v dôchodku, bytom G. B. I. 74 zomrela dňa XX.X.XXXX v Chyndiciach č. d. 334.

11. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení sp. zn. D 1578/79 spísanej na Štátnom notárstve v Nitre dňa
19.7.1979 vo veci prejednania dedičstva po A. B., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v G. B. XXX,
spísanej so synom nebohej A. B., nar. X.X.XXXX vyplýva, že deťmi nebohej sú žalobcovia v 1. a 2. radea J. B.. V bode 6. je na otázku, či je tu dedičstvo a aké uvedené: rodinný dom a záhrada do 8 árov, k.
ú. F. G., postavený v r. 1966, ktorého spoluvlastníci sú deti zomrelej uvedené v bode 3. zápisnice, t. j.
žalobcovia v 1. a 2. rade a J. B..

12. V dedičskej veci po neb. A. B., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom v G. B. XXX vydal Miestny
národný výbor v Chyndiciach pod č. D 1578/79-6 ocenenie nehnuteľností: rod. dom č. 334, tehla pálená,
krytina škridla, izba: šírka 4m, dĺžka 4m; izba: šírka 4m, dĺžka 4m; kuchyňa: šírka 4m, dĺžka 4m;
postavený v roku 1965 ocenenie tejto nehnuteľnosti na sumu 35 000 Kčs.

13. V úradnom zázname zo dňa 16.8.1979 sa uvádza, že podľa MNV Chyndice poručiteľka stavala rod.
dom č. 334, k. ú. F. G. z r 1966 na p. č. 323/1, 323/4. Podľa zistenia v PKV poručiteľka nie je zapísaná ako
vlastníčka na nehnuteľnostiach v k. ú. M. Chyndice podľa zistenia. Vlastníctvo k pozemku pod domom
nie je právne usporiadané.

14. V zápisnici vo veci D 1538/79-7 napísanej na Štátnom notárstve v Nitre dňa 21.9.1979 v dedičskej
veci po poručiteľke A. B., M. N., zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom G., spísanej za prítomnosti dedičov
A. B. a E. B. sa uvádza, že po otvorení pojednávania boli dedičia oboznámení s obsahom spisu
a bolo im vysvetlené, že nakoľko poručiteľka nevlastnila pozemok p. č. 323/1 a 323/4, na ktorom je
postavený rodinný dom č. 334, mali by predložiť stavebné povolenie na to, aby dokázali vlastníctvo

k tejto stavbe. Dedičia uviedli, že tento rodinný dom stavala poručiteľka bez stavebného povolenia asi
v r. 1966. Vzhľadom k tomu, že št. notárstvu sa nepodarilo zistiť majetok poručiteľky a dedičia nedokážu
hodnoverne preukázať, že poručiteľka vlastnila nejaký nehnuteľný majetok, pričom zariadenie možno
považovať za nepatrný majetok, bude dedičské konanie zastavené. Na to bolo vyhlásené rozhodnutie
o zastavení dedičského konania, pretože zomrelá zanechala len nepatrný majetok, ktorý bol vydaný jej

deťom, ktoré sa postarali o jej pohreb.

15. V notárskej zápisnici č. N 98/2003, Nz 24145/2003 napísanej vo Vrábľoch, notárkou JUDr. Helenou
Rozborovou sa uvádza, že sa dostavili J. B., r.č. XXXXXX/XXX a manželka H. B., r. č. XXXXXX/
XXX, obaja bytom F. G. XXX a požiadali notárku o spísanie osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva.

Notárka osvedčila vyhlásenie uvedených účastníkov, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. F. G., podľa GP č. 244-244-142-92 vyhotoveného Geodéziou a.s. Bratislava,
pracovisko Nitra dňa 26.10.1993, ako parc. č. 247 záhrada o výmere 514 m2, parc.č. 323/1 zast. plocha
o výmere 454 m2 spolu s domom s.č. XXX a parc. č. 323/4 záhrada o výmere 380 m2, každý v podiele
1/2 - ica. Predmetné nehnuteľnosti boli pôvodne vedené v LV č. XXX O. XXX pre k. ú. F. G.. Užívali ich

pôvodne rodičia J. B. A. B. a A. B., ktorí ich nadobudli na základe rodinných dohôd ešte v roku 1950.
Na takto získanom pozemku si postavili dom, ktorý má dnes s. č. 177. V roku 1979 sa účastníci dohodli
s matkou J. B., že im nehnuteľnosti daruje, k čomu aj došlo, ale bez písomnej zmluvy. Odvtedy sa k
nehnuteľnostiam chovajú ako vlastníci, užívajú ich a platia za ne riadne dane. Od roku 1979 užívajú
účastníci tieto nehnuteľnosti v dobrej viere ako svoje vlastné, nikým nerušení v užívaní, až doteraz.

Obec Malé Chyndice vo svojich vyjadreniach zo dňa 14.1.2003 potvrdila, že nemá námietky k vzniku
vlastníctva účastníkov k osvedčovaným nehnuteľnostiam, zároveň potvrdila, že P. A., M. B. je neznáma,
v obci nežijúca a neznámi sú aj jej právni nástupcovia. Dotknutí spoluvlastníci – F. E., r.č. XXXXXX/XXX,
bytom G. - B. XXX (právna nástupkyňa po A. B.), O. Q., r.č. XXXXXX/XXX, bytom F. G. XXX a R. F.,
r.č. XXXXXX/XXX, bytom F. G. X (právne nástupkyne po S. R.), R. R., r.č. XXXXXX/XXX, bytom F. G.

XXX, A. B., r.č. XXXXXX/XXX, bytom F. G. XXX, JUDr. Štefan Čereš, r.č. XXXXXX/XXX, bytom D., O.
XX, A. B., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom C. D. XXX a J. B., r.č. XXXXXX/XXXX, bytom T. U., I. X (právni
nástupcovia po V. B.), C. R., r.č. XXXXXX/XXX, bytom Malé Chyndice (právna nástupkyňa po M. R.)
vo svojich čestných vyhláseniach potvrdili, že nemajú námietky, aby účastníci nadobudli do vlastníctva
osvedčované nehnuteľnosti. Na základe uvedeného majú účastníci za to, že vzhľadom k dlhodobosti,

dobromyseľnosti a nerušenosti držby uvedených nehnuteľností, nadobudli k nim vlastnícke právo titulom
vydržania podľa § 134 platného Občianskeho zákonníka ku dňu 31.12.1992 a keďže majú naliehavý
právny záujem na vysporiadaní vlastníctva, požiadali notárku o vydanie uvedeného osvedčenia.

16. Z potvrdenia Rady Miestneho národného výboru v Chyndiciach zo dňa 7.6.1985 bolo preukázané,

že neb. A. B., M. N., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, posledne bytom G. B. XXX užívala v k.
ú. M. Chyndice parc. č. 323/1, 323/4 a 247 v celkovej výmere 1 005 m2 a to od r. 1961. So stavbou
rodinného domu neb. A. B. začala po smrti manžela neb. A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX,
s ktorým žila od svadby do jeho smrti v spoločnej domácnosti a to v r. 1968 na parcele č. 323/1.Stavbu financovala a zabezpečovala sama. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť J. B. za účelom majetko-
právneho vysporiadania uvedených nehnuteľností.

17. Geometrickým plánom č. 244-244-142-92 vyhotoveným dňa 4.10.1993 Geodéziou Bratislava, a.s.,
pracovisko Nitra, potvrdeným S. O. K. a overeným Územným orgánom geodézie, kartografie a katastra
boli z parciel č. 323/1 o výmere 137 m2 – zast. pl. (dom s.č. 33) a č. 323/4 o výmere 697 m2 – záhrada
vytvorené parcely č. 323/1 o výmere 454 m2 – zast. pl. (dom s.č. 177) a č. 323/4 o výmere 380 m2 –
záhrada. V časti vlastník (užívateľ) je pri všetkých parcelách uvedené J. B. a manžl H., M. D..

18. Z čestných vyhlásení A. Q. B., nar. X.X.XXXX, bytom D., O. XX; A. B., nar. X.X.XXXX, bytom F.
G. XXX; R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. B. X; O. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX; R. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXX; F. E., nar. XX.X.XXXX bytom G. – B. XXX; J. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom T. U., I. X; C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. a M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. XX
vyplynulo, že títo nemali námietky, aby J. B. a H. B. nadobudli do vlastníctva nehnuteľnosti podľa GP č.

244-244-142-92. Takéto čestné vyhlásenie bolo predložené aj za žalobcu v 1. rade s uvedením dátumu
jeho podpísania 7.2.2003.

19. Obec Malé Chyndice vo vyjadrení zo dňa 14.1.2003 uviedla, že nemá námietky, aby nehnuteľnosti
z LV č. XXX podiely pod bodom B nadobudli do vlastníctva J. B., nar. XX.XX.XXXX a H. B., M. D., nar.

XX.X.XXXX, F. G. B. XXX.

20. Z uznesenia o dedičstve Okresného súdu Nitra, vydaného JUDr. Luciou Haspel Dobrovodskou,
notárom ako súdnym komisárom, č. k. 25D/290/2020-41, Dnot 153/2020 dňa 23.11.2020 v dedičskom
konaní po neb. J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom F. G. XXX vyplýva

potvrdenie nadobudnutia dedičstva pozostávajúceho z nehnuteľností v k. ú. F. G., zapísaných na LV č.
XXX: parcely registra C, a to parc. č. 247 záhrada vo výmere 514 m2, parc. č. 323/1 zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 380 m2, parc. č. 323/4 záhrada vo výmere 380 m2 a stavba – rodinný dom s. č.
XXX na parcele č. 323/1 v hodnote ku dňu smrti poručiteľa v sume 24 250 eur v prospech žalovanej.

21. Z vyjadrenia Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor zo dňa 4.2.2025 a listín, ktoré boli súdu
z ich strany predložené vyplýva, že parcely evidencie nehnuteľností č. 323/1 a č. 323/4 boli zapísané
do listu vlastníctva č. XXX pri zápise prenosu vlastníckych práv z pozemkovoknižnej vložky č. XXX -
46/90 v prospech V. G. v spoluvlastníckom podiele 14/48, P. A. M. G. v spoluvlastníckom podiele 6/48,
M. R. v spoluvlastníckom podiele 1/48, S. R. v spoluvlastníckom podiele 1/48, Q. R. v spoluvlastníckom

podiele 1/48, V. B. v spoluvlastníckom podiele 5/48, A. B. v spoluvlastníckom podiele 5/48 a Q. B. v
spoluvlastníckom podiele 10/48. Následne bolo do listu vlastníctva zapísané Rozhodnutie o dedičstve
č. D 1655/92- 27/92 po poručiteľovi Q. B. v prospech R. B. M. P. v spoluvlastníckom podiele 10/48.
V roku 1999 bolo doručené na zápis Osvedčenie o dedičstve č. D 1874/96, Dnot 439/97- 19/99 po
poručiteľke R. B. M. P. v prospech A. Q. B. v spoluvlastníckom podiele 5/24 a zápis Opravy chýb v

operáte katastra nehnuteľností č. X 578/99- 57/99, na podklade ktorého boli v LV č. XXX opravené
spoluvlastnícke podiely pod B1c) M. R., B1d) S. R. a B1e) Q. R. zo spoluvlastníckeho podielu 1/48 na
1/18 podľa Pkn. vl.č. 173.
Parcela evidencie nehnuteľností č. 247 bola zapísaná do LV č. XXX na podklade D 1536/78-8-6/79 a
Pkn.vl.č. 59- 45/90 v prospech A. B. v spoluvlastníckom podiele 10/96, P. G. v spoluvlastníckom podiele

16/96, V. G. v spoluvlastníckom podiele 28/96, P. A. M. G. v spoluvlastníckom podiele 12/96, A. B.
v spoluvlastníckom podiele 3/96, A. B. v spoluvlastníckom podiele 10/96 a Q. B. v spoluvlastníckom
podiele 17/96. Následne bolo do listu vlastníctva zapísané Opravné osvedčenie o dedičstve č. D
1874/96, Dnot 439/97, Z 3227/2000-25/00 v prospech R. R. M. B. v spoluvlastníckom podiele 17/96.
V roku 2003 bola doručená na zápis do katastra nehnuteľností Notárska zápisnica - osvedčenie č. N

98/2003, NZ 24145/2003, Z 1680/2003-17/03, v ktorej technický podklad k zápisu tvoril Geometrický
plán č. 244-244-142-92. Na podklade uvedenej notárskej zápisnice bolo zapísané vlastnícke právo k
parcelám registra C č. 247, č. 323/1, č. 323/4, spolu s domom so s.č. XXX na parcele registra C č. 323/1
v prospech J. B. a manželky H. B. M. D., každý v podiele 1/2 na L V č. XXX.
V roku 2021 bol vykonaný zápis uznesenia č. 25D/290/2020-41, Dnot 153/2020, Z11245/20-3/21 po

poručiteľovi J. B. v prospech H. B. M. D. v celosti, v podiele 1/1. Následne bola vykonaná oprava zákresu
hraníc parciel registra C č. 323/1, č. 323/4 na podklade Protokolu o oprave chyby v katastrálnom operáte
č. X 205/2021- 57/21.
V roku 2022 bola do LV č. XXX zapísaná Zmluva o zriadení vecného bremena č. V 11106/21-9/22.22. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o:

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

24. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

25. Podľa § 153 ods. 1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

26. Podľa § 153 ods. 2 CSP na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

27. Podanú žalobu súd posudzoval podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP ako žalobu o určenie, či
tu právo je alebo nie je. Podmienkou procesnej prípustnosti takejto žaloby je preukázanie naliehavého
právneho záujmu žalobcu na takomto určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide
o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva

žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva
konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý
právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo
ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na
určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce
žalobca osvedčiť naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvára pevný základ pre jeho
usporiadanie). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd sa musí
zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania,
pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania,
čím dochádza k rešpektovaniu zásady hospodárnosti, keď súd v prípade nepreukázania naliehavého

právneho záujmu vec meritórne neposudzuje.

28. V zmysle konštantnej judikatúry súdov je naliehavý právny záujem daný vtedy, ak existuje aktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho
postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nie je pritom rozhodujúce ako

táto neistota vznikla. V tomto konaní žalobcovia tvrdia, že vlastníkmi sporných nehnuteľností bola
ku dňu smrti ich matka, pričom na liste vlastníctva je ako ich výlučná vlastníčka zapísaná žalovaná.
Hodnovernosť údajov evidovaných v katastri nehnuteľností je spochybnená, pričom k odstráneniu tejto
pochybnosti môže dôjsť práve rozhodnutím súdu, čo môže následne viesť k prejednaniu sporných
nehnuteľností v dedičskom konaní. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobcovia majú naliehavý

právny záujem na určení vlastníckeho práva, ktorého sa v tomto konaní domáhajú.29. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

30. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

31. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

32. Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva. Ide o spôsob nadobudnutia
vlastníctva na základe „iných skutočnosti ustanovených zákonom“ (§ 132 ods. l Občianskeho

zákonníka). K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené
súčasne zákonné predpoklady. Z ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka vyplýva, že predpokladom
pre nadobudnutie vlastníckeho práva k veci na základe vydržania je oprávnená držba veci po zákonom
stanovenú dobu. Z citovaného ustanovenia § 130 Občianskeho zákonníka je možné vyvodiť, že za
oprávnenú držbu sa považuje taká držba veci, kedy je možné vzhľadom na všetky okolnosti usudzovať,

že držiteľ veci je držiteľom dobromyseľným, teda je subjektívne presvedčený, že vec, ku ktorej má
vlastnícke právo nadobudnúť vydržaním, užíva s tým, že táto vec mu patrí. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu

na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých
vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda vychádzať zo zásady, že jej
predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Vo
všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami,
ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí alebo že je subjektom práva,

ktorého obsah vykonáva. Zavŕšením vydržania je nadobudnutie vlastníctva. Týmto spôsobom možno
vlastníctvo nadobudnúť, len ak tieto zákonom predvídané skutočnosti nastanú, teda, sú výsledkom
oprávnenej držby a nie cieľom. K nadobudnutiu vlastníctva dochádza zo zákona, ale vyžaduje sa jeho
deklarovanie úradným orgánom na to stanoveným.

33. V konaní nebolo sporným, že ako výlučná vlastníčka nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. F.
G., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, a to parciel registra C“: parcelné č. 247 o výmere 514 m2
– záhrada, parcelné č. 323/1 o výmere 454 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parcelné č. 323/4
o výmere 380 m2 – záhrada a stavba (dom) na parcele č. 323/1 je zapísaná žalovaná. Žalovanej
svedčí vlastnícke k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2-ica titulom vydržania (Osvedčenie N

98/2003, NZ 24145/2003) a vlastnícke právo k druhému spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 1/2-
ica titulom uznesenia vydaného v dedičskom konaní po manželovi žalovanej J. B. (25D/290/2020-41,
Dnot163/2020). V konaní nebolo sporné ani to, že manžel žalovanej bol ku dňu svojej smrti ako vlastník
uvedených nehnuteľností do evidencie nehnuteľností zapísaný taktiež titulom vydržania (Osvedčenie
N 98/2003, NZ 24145/2003). Žalobcovia nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej a jej manžela

vydržaním namietali, podľa názoru súdu oprávnene. V notárskej zápisnici spísanej notárkou JUDr.
Helenou Rozborovou zo dňa 2.4.2003 č. N 98/2003, NZ 24145/2003 sa uvádza, že matka žalobcov
mala sporné nehnuteľnosti v roku 1979 darovať svojmu synovi J. B. a žalovanej ako jeho manželke.
Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že k uzavretiu darovacej zmluvy, ktorou
by matka žalobcov A. B. sporné nehnuteľnosti previedla svojmu synovi J. B. a žalovanej, nikdy

nedošlo. Pretože takáto darovacia zmluva nebola nikdy uzavretá, žalovaná a jej manžel J. B. sa nikdy
nemohli oprávnene chopiť držby sporných nehnuteľností. Nehnuteľnosti tak nemohli nikdy začať užívať
nerušene,dobromyseľneavpresvedčení,žetietoimpatriaakvydržaniuichvlastníckehoprávanemohlo
nikdy dôjsť. Tvrdenia žalobcov ohľadom neexistencie platnej darovacej zmluvy medzi ich matkou na
jednej strane a J. B. a žalovanou na strane druhej zostali v konaní žalovanou nepopreté, teda nesporné.

Vzhľadom na procesnú pasivitu žalovanej zostali nepopreté, a teda jednoznačne preukázané aj tvrdenia
žalobcov o tom, že ich matka sa so žalovanou nikdy nemohla ani stretnúť, nikdy preto nemohla prejaviť
vôľu darovať jej a jednému z jej synov J. B. sporné nehnuteľnosti, ako aj o tom, že za života sa nikdy
nezmienila o tom, že by sporné nehnuteľnosti mienila darovať len jednému z jej synov. Pokiaľ k platnémuprevodu vlastníckeho práva z matky žalobcov na žalovanú a jej manžela na základe darovacej zmluvy
nikdy nedošlo, matke žalobcov toto vlastnícke právo svedčalo aj ku dňu jej smrti dňa 19.7.1979. Nie sú
žiadne pochybnosti o tom, že staviteľkou rodinného domu s. č. 177 bola matka žalobcov A. B., ktorá

jeho zhotovením nadobudla k nemu vlastnícke právo. Pokiaľ ide o vlastnícke právo A. B. k sporným
parcelám, mal súd z vyjadrenia žalobcov preukázané, že rodičia žalobcov nadobudli sporné pozemky
a na týchto v roku 1965 začali stavať rodinný dom, ktorý po smrti otca žalobcov v 1. a 2. rade A. B.
(zomr. XX.X.XXXX), dokončila matka práve A. B.. Existenciu vlastníckeho práva A. B. k parcelám č.
323/1, 323/4 a 247 ku dňu jej smrti dňa 19.7.1979 súd konštatuje aj napriek nesúladu zápisov v evidencii

nehnuteľností vo vzťahu k týmto pozemkom. Zápisy vlastníckych práv v katastri nehnuteľností síce
v prospech A. B. pred vydaním osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práv na základe notárskej zápisnice
zo dňa 2.4.2004 nesvedčali, z vyhlásení dotknutých podielových spoluvlastníkov k vydržaniu, prípadne
ich právnych nástupcov, však jednoznačne vyplynulo, že títo si vlastnícke právo k pozemkom v čase
vydania sporného osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva neuplatňovali, čím de facto akceptovali
užívanie rodinného domu s. č. XXX a priľahlých pozemkov rodinou Čerešových (matkou A. B. a jej

synmi). Existenciu vlastníckeho práva A. B. k sporným nehnuteľnostiam ku dňu jej smrti tak potvrdzuje
aj dlhodobý užívací stav nehnuteľností. Súd vzhľadom na vyššie uvedené uzatvára, že považoval za
preukázané, že matka žalobcov A. B. bola výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností (pozemkov,
ktoré nadobudla spolu s manželom pred rokom 1965 a rodinného domu s. č. XXX, ktorý v roku 1966
dostavala), tieto nikdy žalovanej a jej manželovi nedarovala a vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam

jej preto svedčalo aj ku dňu jej smrti dňa 19.7.1979.

34. S poukazom na základné princípy kontradiktórneho procesu, princíp zodpovednosti za unesenie
dôkazného bremena a princíp formálnej pravdy uplatňovanej v civilnom sporovom konaní súd považuje
za potrebné upriamiť pozornosť na procesnú pasivitu žalovanej v tomto konaní. Žalovaná sa v priebehu

celého konania k žalobe nevyjadrila, tvrdenia žalobcov uvádzané v žalobe nenamietala, nenamietala
ani žiaden z predložených dôkazov a sama neuviedla iné skutkové tvrdenia ohľadom predmetu sporu a
nepredložila nijaké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pokiaľ by nároky uplatnené podanou žalobou
neuznávala. Všetky skutkové okolnosti uvádzané žalobcami tak súd považoval za nesporné, nárok
uplatnený podanou žalobou vyhodnotil ako dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel.

35. Súd ešte dopĺňa, že v tomto konaní nepovažoval za nutné zaoberať sa formálnymi náležitosťami
spornej notárskej zápisnice v zmysle ust. § 63 Notárskeho poriadku v znení platnom a účinnom v čase jej
spísania. Aj vyhlásenie účastníkov v právne perfektnej notárskej zápisnici obsahujúcej všetky zákonom
vyžadované náležitosti, je totiž možné spochybniť. O to viac, že v prípade takýchto vyhlásení ide len

o notárom zaznamenaný dej, do ktorého notár ani nezasahuje, účastníka nepoučuje a ani nedozerá na
to, či obsah nastávajúcej skutočnosti alebo urobeného vyhlásenia je v súlade so zákonom. Rovnako tak
notár ani nezodpovedá za to, či sa pred ním urobené vyhlásenie prieči resp. neprieči zákonu. Význam
osvedčenia spočíva v tom, že príslušná notárska zápisnica je dôkazom o tom, že úkon (vyhlásenie) bol
urobený, akým spôsobom a kedy sa tak stalo, pričom pravdivosť toho, čo sa osvedčuje alebo potvrdzuje

platí dovtedy, kým nie je dokázaný opak (§ 3 ods. 4 Notárskeho poriadku, § 205 CSP). Zaoberať sa
v tomto konaní tým, či notárka mohla alebo nemohla vydať spornú notársku zápisnicu, súd nepovažoval
za potrebné pre toto konanie aj z dôvodu, že pravdivosť vyhlásení v nej obsiahnutých preskúmaval bez
ohľadu na jej prípadné formálne nedostatky.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

38. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. V

konaní boli úspešní žalobcovia, ktorým súd proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v celom rozsahu (100 %), keď žalovaná nijaký materiálne merateľný úspech nedosiahla. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodnili iné rozhodnutie o trovách konania, súd nezistil, na tieto žalovaná
ani nepoukazovala.Poučenie:

13 19C/74/2024

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.