Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/30/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6222010144
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6222010144.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD. a
sudcovJUDr.ŠtefanaNováka,LL.M.aJUDr.MartinaĽuptáka,PhD.,MBA,vtrestnejveciodsúdenéhoA.
B., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. marca 2025 v Banskej Bystrici prejednal sťažnosť
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec sp. zn. VK-10T/47/2022 zo dňa 17. januára 2025
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. VK-10T/47/2022 zo dňa 17. 01. 2025 samosudca Okresného súdu
Lučenec podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že odsúdený A. B., nar. XX. XX. XXXX sa v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Veľký
Krtíš sp. zn. 10T/47/2022 zo dňa 14. 10. 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Veľký

Krtíš sp. zn. 10T/47/2022 zo dňa 21. 02. 2023 neosvedčil a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov vykoná. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odsúdeného pre výkon tohto trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí zo dňa 17. 01. 2025
sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil podaním doručeným okresnému súdu dňa 21. 01. 2025. V sťažnosti

uviedol, že vyplatil pohľadávky v danej veci. Súčasťou podania bol aj platobný príkaz na úhradu zo dňa
20. 01. 2025 a poštový poukaz zo dňa 21. 01. 2025. Okresnému súdu bol taktiež dňa 27. 01. 2025
doručený mail od C. D., ktorá uviedla že odsúdený jej dňa 23. 01. 2025 uhradil spôsobenú škodu.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie

predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného A. B.
nebola podaná dôvodne.

Z predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený bol trestným rozkazom Okresného

súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/47/2022 zo dňa 14. 10. 2022, právoplatným dňa 09. 02. 2023 v spojení s
opravným uznesením sp. zn. 10T/47/2022 zo dňa 21. 03. 2023 uznaný za vinného z prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov.
Zároveň súd odsúdenému uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodeným C. D. škodu vo
výške 1.472,92 Eur, Dôvere zdravotná poisťovňa, a. s. škodu vo výške 285,59 Eur, Sociálnej poisťovni,

pobočka Bratislava škodu vo výške 711,30 Eur, pričom so zvyškom nároku poškodenú odkázal na civilné
konanie. Zároveň súd vzhľadom na uloženie súhrnného trestu zrušil výrok o treste uložený odsúdenémuprávoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/33/2022 zo dňa 26. 05. 2022,
ako aj ďalšie výroky na uvedené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, nakoľko zrušením stratili podklad.
Zároveň odsúdenému uložil peňažný trest vo výmere 700,- Eur, pričom pre prípad jeho zmarenia uložil

odsúdenému tiež náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace a trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok.

Následne uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/47/2022 zo dňa 06. 04. 2023 bola
odsúdenému do skúšobnej doby započítaná doba, ktorá odsúdenému už uplynula od 21. 09. 2022 do 09.

02. 2023 uložená mu právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3T/33/2022
zo dňa 26. 05. 2022, právoplatným dňa 20. 09. 2022. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia preto
v predmetnej veci odsúdenému uplynula dňa 21. 09. 2024.

Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,

súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa trest
odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa §
51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne
tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom
na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným

v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže
a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo
primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život,
b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú
hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Rozhodujúc vo veci krajský súd považoval procesné zákonné podmienky za dodržané a skutkové
zistenia okresného súdu za správne, dôkazne podložené, pričom správne bolo aj ich hodnotenie
z hľadiska vedenia riadneho života odsúdeným v skúšobnej dobe. Okresný súd preto dospel k správnym
právnym záverom, s ktorými sa krajský súd stotožnil.

Dňa 17. 01. 2025 vykonal okresný súd vo veci verejné zasadnutie a po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru, že odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a rozhodol, že trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov vykoná.

Jeho záveru krajský súd s poukazom na dokazovaním ozrejmené skutočnosti prisvedčil. Okresný súd
si vykonaným dokazovaním vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie podľa § 50 ods. 4
Trestného zákona, kedy mal náležité preukázané, že odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neviedol riadny život, keď si nesplnil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe škodu
poškodeným. Naviac odsúdený sa nepokúsil spôsobenú škodu nahradiť ani čiastočne. Sťažnostný súd

má zo spisového materiálu preukázané, že v období od júla 2024 do októbra 2024 dosahoval jeho čistý
mesačný príjem sumu 1.200,- Eur. Odsúdený teda mohol nahradiť škodu aspoň čiastočne.

Okresný súd potom dospel k správnemu skutkovému i právnemu záveru, že odsúdený počas plynutia
skúšobnej doby nenahradil škodu poškodeným, v dôsledku ktorej skutočnosti je možné konštatovať, že

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život a boli preto splnené všetky zákonné
podmienky pre nariadenie nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10T/47/2022 zo dňa 14. 10. 2022 v spojení s
opravným uznesením sp. zn. 10T/47/2022 zo dňa 21. 03. 2023 vo výmere 18 mesiacov.

K uvádzaným súvislostiam považoval krajský súd za potrebné doplniť, že odsúdený, vedomý si
plynutia skúšobnej doby, a teda aj povinnosti viesť riadny život a preukázať tak, že sa napravil a že
nepodmienečný výkon uloženého trestu u neho nie je potrebný, na túto povinnosť rezignoval a nebol
ochotný korigovať svoje správanie spoločensky konformným spôsobom, keď nebol schopný nahradiť
spôsobenú škodu, hoci na tom mal možnosti. Aj podľa názoru sťažnostného súdu konanie odsúdeného

svedčí o jeho laxnom postoji k dodržiavaniu spoločenských noriem a ani dobrodenie súdu vo forme
uloženia podmienečného trestu nebolo pre odsúdeného dostatočne motivujúcim faktorom pre zmenu
jeho správania.Správne postupoval okresný súd aj v tom smere, keď pre výkon uloženého trestu zaradil odsúdeného do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za

úmyselný trestný čin (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).

Sťažnostná argumentácia odsúdeného, že spôsobenú škodu uhradil, je pre posúdenie danej veci už
irelevantná. Z ustanovenia § 50 ods. 4 Trestného zákona vyplýva, že odsúdený mal spôsobenú škodu
nahradiť počas plynutia skúšobnej doby, nie po jej uplynutí. Naviac, odsúdený tak učinil až po rozhodnutí

okresného súdu o tom, že sa v skúšobnej dobe neosvedčil a bol mu nariadený nepodmienečný trest
odňatia slobody. Odsúdený tak urobil až keď mu reálne začal hroziť trest odňatia slobody. Sťažnostný
súd vyhodnotil konanie odsúdeného ako účelové. Predovšetkým sťažnostné námietky odsúdeného
nereflektujú jeho vlastnú absenciu dodržiavania právnych noriem a morálnych princípov, ktoré normy a
pevné zásady správania sa si mal uvedomiť pred tým, ako neviedol riadny život.

Krajský súd dáva do pozornosti, že premena trestu podmienečného na trest nepodmienečný nie
je neprimerane prísna, ale je dôsledkom správania sa odsúdeného, ktorý vlastným konaním naplnil
zákonné podmienky pre nariadenie nepodmienečného výkonu trestu odňatia slobody, keď v skúšobnej
dobe neviedol riadny život. Odsúdenému bola uložená dostatočne dlhá skúšobná doba (24 mesiacov)
na to, aby preukázal, že podmienečné odsúdenie postačuje na jeho nápravu, že sa poučil, bude viesť

riadny život a správať sa spoločensky konformným spôsobom.

Krajský súd dodáva, že u odsúdeného neprichádza do úvahy ani rozhodnutie o ponechaní podmienečné
odsúdenie v platnosti a predĺženie skúšobnej doby, keďže skúšobná doba podmienečného odsúdenia
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa už neplynula.

S poukazom na uvedené závery tak odsúdený vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky
pre nariadenie výkonu trestu odňatia slobody podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona. Bolo preto
nevyhnutné stotožniť sa s právnym záverom okresného súdu, že pôvodne uloženým trestom na slobode
nebol u odsúdeného dosiahnutý sledovaný účel, a to, aby odsúdeného primäl k náprave, preto na ďalšiu
prevýchovu a nápravu odsúdeného je potrebné ďalej pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia

slobody.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Vzhľadom na uvedené preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť

odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.