Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318010851
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Mészárosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1318010851.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a
sudkýň JUDr. Danice Veselovskej a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovanej S. H. pre zločin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona, o odvolaní prokurátora a poškodeného
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. B3-6T/118/2018 zo dňa 16.03.2023, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 18. marca 2025 pomerom hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania Krajskej prokuratúry Bratislava a poškodeného Slovenská
republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, IČO 00151866 z a m i e t a j ú.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. B3-6T/118/2018 zo dňa 16.03.2023 bola obžalovaná
S. H. podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku oslobodená spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III sp.
zn. 1Pv 234/17/1103 zo dňa 12.10.2018, pre zločin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 3 písmeno

a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 01.01.2015 do 07.03.2017 v Bratislave na Račianskej ulici 147 v
priestoroch oddelenia cestného dozoru odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu
Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, ako osoba, ktorej boli zverené finančné prostriedky prijaté
od policajtov oddelenia cestného dozoru z uložených blokových pokút, si časť z týchto finančných

prostriedkov ponechávala pre vlastnú potrebu, pričom takto neodvedené finančné prostriedky pri
ukončení finančného roku 2016 evidovala ako peňažné prostriedky v pokladni, hoci sa tam však v
značnom rozsahu reálne nenachádzali čím Slovenskej republike - Ministerstvu vnútra SR so sídlom
Pribinova 2, Bratislava, ICO 00 151 866 spôsobila škodu vo výške 49.605,-€,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku sa poškodená Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR
so sídlom Pribinova 2, Bratislava, IČO 00 151 866, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote v zmysle § 309 ods. 1 Tr. poriadku odvolania prokurátor

a poškodený. Odvolanie prokurátora bolo podané v neprospech obžalovanej a smeruje proti výroku
o oslobodení spod obžaloby. Odvolanie poškodeného smeruje proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o
náhrade škody a je podané v neprospech obžalovanej.

Prokurátor v dôvodoch odvolania poukazuje na to, že obžalovaná síce spáchanie skutku poprela, je však
z jeho spáchania usvedčená v prvom rade vykonanou inventúrou začiatkom marca roku 2017, pri ktorej

bol zistený schodok vo výške 49.605,-€ (po účtovných úpravách). Obžalovaná sa v podstate bráni tým,
že schodok mohol vzniknúť aj zatajením finančnej hotovosti v tejto výške niekoľkými, možno aj všetkýmipolicajtmi pri vykonávaní inventúry. Tejto možnosti skutkového deja odporuje v prvom rade fakt, že by
mohlo dôjsť v tak krátkom časovom úseku jedného dňa, kedy sa začala hľadať „stratená“ kniha cenín,
k ich vzájomnej dohode. Ďalej to, že zistený schodok vo výške 49.605,-€, napriek tomu že k odvodu

hotovosti obvinenou došlo necelý mesiac predtým, predstavoval v priemere vyššiu sumu, ako bol bežný
mesačný odvod hotovosti za celé oddelenie. Pri teórii, že si každý zo 48 policajtov pracujúcich v tom čase
na oddelení, ponechal časť finančnej hotovosti, musela by táto, aby dosiahla celkový daný schodok,
predstavovať minimálne sumu 1.000,-€ na každého policajta, čo by bolo ešte nad rámec zostatku pri
inventúre v marci 2017, kedy bolo zistené, že jednotliví policajti majú spolu zostatok v hodnote 103.545,-

€, čo bol vyšší ako býval v posledných troch predchádzajúcich rokoch, teda každý policajt priznal, že
mal u seba hodnotu cez 2.000,-€ a ešte by zatajil 1.000,-€, čo považuje prokurátor za nemysliteľné, aby
kolegovia hromadne zneužili situáciu a rovnomerne sa na úkor kolegyne obohatili o cca rovnakú sumu.
V neposlednom rade skutočnosti, že schodok reálne v pokladni obvinenej existoval už v čase inventúry a
aj dlho pred ňou, nasvedčujú nielen výsledky znaleckého skúmania Ing. C. K., ale aj výpoveď svedkyne
Q. K., ktorá priznajúc aj svoje pracovné pochybenie, usvedčila obvinenú z enormného záujmu vyhnúť

sa v januári roka 2016 koncoročnej inventúre za rok 2015, ktorá by s určitosťou odhalila, že sa dané
finančné prostriedky v pokladni obvinenej nenachádzajú.

Ekonomický a reálny dôvod na to, aby sa stratili knihy cenností za rok 2014 a staršie mala jedine
obžalovaná, nakoľko pri ich kontrole by bolo zistené, že neodvádzala pravidelne hotovosť, ktorú

vyinkasovala od príslušníkov PZ do pokladne. Jednotliví policajti ukladajúci pokutu by tento dôvod
nemali, lebo tí sú kontrolovaní pri každom jednom odvode alebo príjme cenín, vtedy sa určí jeho aktuálny
zostatok a ten predchádzajúci je už irelevantný. O hospodárení obžalovanej svedčí aj to, že neexistuje
žiadny účtovný ani ekonomický dôvod na to, aby si obžalovaná H. potrebovala ponechať rozdiel tejto
hotovosti v sumách prevyšujúcich 100.000,-€.

Výsledky skúšok psychofyziologického overovania pravdovravnosti obvinenej ako aj svedkyne O. A. sú
len doplnením obrazu o charaktere obvinenej. Hoci výpoveď svedkyne O. A. nepovažuje prokurátor za
vyslovene klamlivú, či zavádzajúcu, je prekvapivé, že táto je oproti ostatným, najmenej presvedčivá,
stručná a najviac obsahujúca neutrálne vyjadrenia ku konkrétnym skutočnostiam. A to i napriek tomu,

že o vedení knihy cenností vedela táto svedkyňa aj z dôvodu kamarátskeho vzťahu s obvinenou,
aj občasného vypomáhania so všetkých policajtov pracujúcich na oddelení cestného dozoru odboru
Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave najviac.

V tejto súvislosti je podľa prokurátora nutné uviesť, že obžalovaná neplnením uložených služobných

povinností, čo aj z nedbanlivosti, ktoré povinnosti spočívali riadnom hospodárení so zverenými
hodnotami (pokutovými blokmi a finančnými prostriedkami), podstatne znížila použiteľnosť vecí
(pokutovýchblokov)alebofinančnýchprostriedkov,ktorébolisúčasťouchýbajúcichcenín.Jednouzúloh
Policajného zboru je aj boj proti priestupkom, ktorý sa realizuje aj ukladaním blokových pokút. Narušenie
dôveryhodnosti pri ukladaní a výbere blokových pokút za spáchané priestupky sa narušuje schopnosť

Policajného zboru účinne postihovať túto formu protiprávneho konania.

Uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/42/2021 z 08.02.2022 odvolací súd zrušil skorší
oslobodzujúci rozsudok okresného súdu v tejto veci, pričom dôvodom boli najmä značne zjednodušené
závery okresného súdu vyplývajúce z dokazovania, ktoré boli vnútorne protirečivé a nelogické, prijaté

bez náležitého zohľadnenia všetkých rozhodujúcich okolností, závery boli prijaté bez náležitého
vyhodnotenia dôkazov, ktoré sú nevyhnutné na splnenie požiadavky preskúmateľnosti rozhodnutia.
Krajský súd jasne načrtol vo svojom rozhodnutí (str. 15 a nasl.), akými otázkami sa musí okresný
súd vysporiadať. Zvýraznená bola zároveň skutočnosť, že ak by aj počas neprítomnosti obžalovanej
vykonávali zápisy a nakladali s ceninami iné osoby, nikdy neboli zistené nejaké nezrovnalosti pri

mesačnýchkontroláchzostatkoch,zatejtosituácielogickysavynáraotázka,akoprijalokresnýsúdzáver
smerujúci k prelomeniu zodpovednosti obžalovanej, kedy táto za celú dobu nezistila, že by niektorý zápis
v knihe bol v rozpore so skutočným stavom, inak povedané, je ťažko akceptovateľné, že by napríklad
aj pri odovzdaní nižšej hotovosti, tomu prispôsobenej a v knihe poznačenej výške hodnoty použitých
blokov, nebolo možné pri mesačných alebo koncoročných kontrolách zistiť nesúlad v zostatkoch

pokutových blokov a odvedenej hotovosti. Ak by platilo, že takáto situácia je možná, vyvolávali by to
veľmi vážne pochybnosti o spôsoboch nakladania s ceninami štátu zo strany obžalovanej.Prokurátor má za to, že rovnako, ako v skoršom (zrušenom) oslobodzujúcom rozsudku, sa okresný súd
v napadnutom rozsudku ešte užšom rozsahu vysporiadal s dôkaznou situáciou, napadnutý rozsudok
nedáva odpovede na nevyhnutné otázky ani v rozsahu skoršieho oslobodzujúceho rozsudku, závery

prijaté súdom sú opäť úplne zjednodušené, má za to, že škodu je možné v dostatočnom rozsahu
objektivizovať,užlenvychádzajúcztoho,ženiejesporné,bezohľadunachýbajúceknihycenín,akýmal
byť stav cenín (bezprostredne pred revíznou kontrolou), keďže podľa vyjadrenia obžalovanej a svedkov
všetky mesačné a koncoročné kontroly dopadli v poriadku (bez manka na zverených hodnotách)
a následná revízna kontrola po strate knihy cenín (v súlade so znaleckým posudkom) vykázala už

chýbajúce ceniny štátu v rozsahu, ktorý je predmetom skutku.

Na záverečnom hlavnom pojednávaní navrhol prokurátor zaoberať sa eventuálne pri zachovaní
totožnosti skutku (najmä pri totožnosti následku) aj možnosťou prekvalifikovať skutok na nedbanlivostný
prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Trestného zákona, ak by mal súd za to.
že úmyselné konanie nebolo preukázané, s čím sa okresný súd relevantne nezaoberal v napadnutom

rozsudku.

Podľa § 411 ods. 1 Trestného zákona kto na škodu súčasti ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru
neplnením uložených služobných povinností alebo ich porušením, čo aj z nedbanlivosti, podstatne zníži
použiteľnosť výzbroje, výstroja, iných vecí alebo finančných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody

až na jeden rok.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný
zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane
jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z

medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

Podľa § 2 ods. 1 písm. k) zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore Policajný zbor plní tieto úlohy:
odhaľuje priestupky a zisťuje ich páchateľov, a ak tak ustanovuje osobitný zákon, priestupky aj objasňuje
a prejednáva.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol prokurátor Krajskému súdu v Bratislave, aby zrušil
rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. B3-6T 118/2018 zo dňa 16.03.2023 a vrátil vec súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.

Poškodený v dôvodoch odvolania podaného proti výroku o náhrade škody trvá na tom, že skutok
sa stal tak, ako je popísaný v obžalobe a s touto sa plne stotožnil. Skutkový dej podopierajú
zadováženédôkazy,predovšetkýmznalecképosudkyavyjadreniesvedkyneQ.K..Vrámcikonaniabolo
preukázané, že obžalovaná si neplnila svedomito uložené služobné povinnosti, medzi ktoré patrí najmä
riadne hospodárenie so zverenými hodnotami, či náležitá starostlivosť o knihu cenín, ktorá mala byť

uchovávanánamieste,zktoréhobynebolamožnájejstrata,čiodcudzenie.Súdsataktiežnevysporiadal
so skutočnosťou, či už strata, alebo odcudzenie knihy cenín nebolo zo strany obžalovanej npor. S. H.
účelové, s cieľom zmariť, alebo sťažiť trestné stíhanie a tak sa vyhnúť trestu za spáchaný trestný čin. S
ohľadom na všetky okolnosti prípadu je taktiež zrejmé, že poškodenému spreneverou škoda vznikla.
Sprenevera patrí k trestným činom proti majetku. Trestného činu sprenevery sa podľa § 213 ods. 1

Trestného zákona dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom
majetku škodu malú. Podľa poškodeného obžalovaná naplnila všetky štyri obligatórne znaky skutkovej
podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 Trestného zákona, ktoré poškodený vo svojom odvolaní
podrobne konkretizuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že súd sa opätovne patrične nevysporiadal s dôkazmi
zadováženými v rámci trestného konania, rozsudok riadne neodôvodnil, dospel k záverom, ktoré
odporujú zadováženým dôkazom, dostatočne nezaujal stanovisko k sporným faktom, a predovšetkým
nezohľadnil a nijako neodôvodnil vznik schodku iným spôsobom, ako vinou obžalovanej, iba ju spod tejto
viny oslobodil, a to bez dostatočného zdôvodnenia, s ohľadom na čo nepriznal ani nárok na náhradu

škody. Naďalej trvá na tom, že vzniknutú škodu spôsobila obžalovaná npor. S. H.. Trvá na náhrade
škody, ktorú obžalovaná spôsobila, keďže na základe hmotnej zodpovednosti jej boli zverené finančné
prostriedky, s výhradou účelu ich použitia na plnenie služobných úloh a ktoré obžalovaná preukázateľnepoužila na iný účel, ako na ten, pre ktoré jej boli zverené, čím spôsobila škodu Slovenskej republike -
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

K podanému odvolaniu zaslala obžalovaná prostredníctvom obhajcu svoje vyjadrenie.

Rovnako ako vo vyjadrení zo dňa 21.06.2021 vo vzťahu k trestnému činu podľa § 411 Trestného
zákona zastáva obžalovaná názor, ktorý bol prezentovaný v rámci záverečnej reči obhajcu na hlavnom
pojednávaní dňa 25.03.2021, ktorého sa v plnej miere pridržiava. Ďalej poukázala na skutočnosť,

že súčasťou ozbrojených síl alebo ozbrojených zborov sa rozumie ich organizačná zložka (brigáda,
pluk, prápor, Obvodné oddelenie PZ, Okresné riaditeľstvo PZ atď...), ktorá danú výzbroj, výstroj, vecné
prostriedky alebo finančné prostriedky užíva - v danom prípade je však podľa obžaloby poškodeným
Ministerstvo vnútra SR, ktoré je ústredným orgánom štátnej správy a nie je súčasť ozbrojených síl resp.
ozbrojeného zboru čiže zastáva názor, že nebola naplnená skutková podstata ani tohto trestného činu.

Znova poukázala na vyjadrenie prokurátora na hlavnom pojednávaní, z ktorého je zrejmé, že aj
obžaloba je po vykonanom dokazovaní presvedčená, že obžalovaná sa nemohla dopustiť trestného
činu sprenevery, pre ktorý bola podaná obžaloba a pre ktorý skutok sa po celý čas viedlo dokazovanie.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ani to, že konaním obžalovanej malo dôjsť vôbec ku
škode resp. vo výške, ktorá je v obžalobe uvedená. Svedčí o tom aj záverečná reč prokurátora o dňa

25.03.2021, kde sám prokurátor, okrem iného, navrhol odkázať poškodeného na civilný proces. Má teda
za preukázané, že škodu nie je možné objektivizovať, ako aj za preukázané, že pokiaľ aj škoda vznikla,
obžalovaná nebola jedinou osobou na nakladanie s ceninami a hotovosťou.
Výlučne v kontexte tvrdení prokurátora (vo vzťahu ku kvalifikácii podľa § 411 Tr. zákona) by museli byť
rovnako tak postavení pred súd aj všetci ostatní príslušníci PZ, ktorí v rozhodnom období nakladali s

hotovosťou, ceninami a knihami cenín, pričom v neposlednom rade by to museli byť najmä nadriadení
príslušníci obžalovanej, ktorí mali zodpovednosť za postupy pri narábaní s knihami, hotovosťou,
pokutovými blokmi ako aj zabezpečením týchto cenín. Na hlavnom pojednávaní bola preukázaná tiež
skutočnosť,ženaoddelenínebolavytvorenážiadnabezpečnámiestnosť,vktorejbybolomožnéukladať
ceniny a hotovosť, do ktorej by mal prístup iba policajt zodpovedný za nakladanie s ceninami.

Na hlavnom pojednávaní neboli vykonané také dôkazy, ktoré by jednoznačne a bez dôvodných
pochybností umožňovali prijatie záveru súdu o tom, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej
vete obžaloby; napokon tento záver je podporený aj samotnou obžalobou, ktorá sama navrhuje
prekvalifikovať skutok na nedbanlivostný prečin porušovania služobných povinností podľa § 411 ods.

1 Tr. zákona.

V rámci vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v súvislosti s nakladaním s ceninami štátu boli
prezentované na hlavnom pojednávaní také skutočnosti, ktoré vyvolávajú veľmi vážne pochybnosti o
spôsoboch nakladania s ceninami štátu a v tomto kontexte sa dá súhlasiť s názorom prokurátora, avšak

nielen vo vzťahu k obžalovanej, ale všetkým príslušníkom daného oddelenia, ktorí mali prístup a ktorí
prišli do kontaktu s ceninami štátu čo v konečnom dôsledku len potvrdzuje pochybnosti o tom, či sa
skutokstaltakakojeuvedenývobžalobeačizatentoskutokbymalabyťzodpovednávzmysleobžaloby
výlučne obžalovaná.

Vo vzťahu k tvrdeniam prokurátora týkajúcich sa kvality rozsudku zastáva obžalovaná názor, že je plne v
kompetencii konajúceho súdu, aby vydal rozsudok ktorý zodpovedá zákonným požiadavkám pričom nie
jevmožnostiachobžalovanejzasahovaťdočinnostisúduapretopovažujevydanýrozsudokspoukazom
na vykonané dokazovanie za zákonný.

S použitím zásady „in dubio pro reo" má obžalovaná za to, že existujú vážne pochybnosti, ktoré ani
vykonaným dokazovaním nejde odstrániť a preto s poukazom na vykonané dokazovanie a vyššie
uvedenéskutočnostinavrhla,abyboloodvolanieprokurátoraKrajskejprokuratúryBratislavazamietnuté.

Krajský súd v Bratislave v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadal len za
predpokladu, že by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že
odvolaniu okresného prokurátora, rovnako tak poškodeného nie je možné vyhovieť.Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy

obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Plnením revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní

súdom prvého stupňa boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie tak, ako
to vyplýva z ustanovenia § 119 ods. 1 Tr. poriadku, ktoré súd potreboval aj pre svoje rozhodnutie.
Súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych
závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci, alebo v dôsledku ktorých

by došlo k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.

Okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy, tieto primeraným spôsobom vyhodnotil a následne
dospel k správnym záverom v otázke viny. Dokazovanie bolo vykonané v dostatočnom rozsahu tak,
aby umožnilo súdu prvého stupňa prijať jednoznačné závery. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia

prvostupňového súdu, odvolací súd nepovažuje za dostatočné argumenty súdu prvého stupňa a za
neúplné považuje aj právne úvahy, ktorými sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona. Uvedené zistenie je podkladom pre nahradenie
nedostatku v postupe prvostupňového súdu v rámci posúdenia veci odvolacím súdom, čo je premietnuté
aj do odôvodnenia tohto rozhodnutia. Pri svojom rozhodovaní vzal odvolací súd v tomto prípade do

úvahy aj to, že konanie na súde trvá už od roku 2018, teda sedem rokov a v prípade zrušenia a vrátenia
veci by išlo o ďalšie nežiadúce predlžovanie konania, ktoré je vážnym zásahom do základného práva
obžalovanej na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, berúc do úvahy dlhú dobu pretrvávajúci stav
právnej neistoty, ktorému je osoba, proti ktorej sa trestné stíhanie vedie, vždy vystavená. Súčasne je
potrebné poukázať na to, že ide v poradí už o druhé konanie a rozhodovanie pred odvolacím súdom,

keď už v predchádzajúcom rozhodnutí boli jasne naznačené podstatné otázky, ktorým sa má okresný
súd venovať a na čo má pri svojich úvahách nevyhnutne prihliadať. Od naznačeného sa okresný
súd v zásade neodklonil, aj keď je rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, je výrok o oslobodení,
vrátane dôvodu oslobodenia správny a nedostatok odôvodnenia je nahraditeľný úvahami odvolacieho
súdu, pričom podľa ustálenej súdnej praxe platí, že odôvodnenie rozhodnutí prvostupňového súdu

a nadriadeného súdu nemožno posudzovať izolovane, keďže prvostupňové rozhodnutie z hľadiska
predmetu konania tvorí s druhostupňovým jeden celok.

Rovnako nebolo účelné a nevyhnutné trvať za každú cenu na odstraňovaní nedostatkov odôvodnenia,
keď je zrejmé, že sa spáchanie skutku nepodarí preukázať a dokazovanie smeruje k oslobodeniu spod

obžaloby.

Obžalovaná npor. S. H. je na podklade obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III zo dňa 12.10.2018
trestne stíhaná pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom
základe uvedenom v úvode odôvodnenia tohto uznesenia.

Obžalovanej je v podstate kladené za vinu, že v pozícii staršieho referenta oddelenia cestného
dozoru odboru výkonu služby Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného
zboru Bratislava v presne nezistenom čase od 01.01.2015 do 07.03.2017, ako osoba ktorej boli
zverené finančné prostriedky prijaté od policajtov uvedeného oddelenia, si časť týchto finančných

prostriedkov ponechávala pre vlastnú potrebu, pričom takto neodovzdané finančné prostriedky pri
ukončení finančného roku 2016 evidovala ako peňažné prostriedky v pokladni, hoci sa tam však v
takomto rozsahu reálne nenachádzali. Konaním obžalovanej spôsobená škoda bola stanovená čiastkou
49.605,-€.Na hlavnom pojednávaní prvostupňového súdu boli okrem obžalovanej vypočutí svedkovia Q. K., K.. K.
D., S.. N. P., Bc. N. Q., K.. K. D., O. A., K.. Q. V., X.. K. A., K.. J. N., prečítaná bola výpoveď svedka K..

N. J. a K. Z.. Vo veci bol ďalej vypočutý znalec X.. C. K. a prečítané listinné dôkazy, najmä rozhodnutie
o zverení cenín, inventarizačné zápisy o výsledku inventúry.

Súd prvého stupňa po prvýkrát vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25.03.2021, ktorým obžalovanú
postupom podľa § 285 písm. c/ Tr. poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III

zo dňa 12.0.2018 pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona na skutkovom
základe uvedenom v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Poškodený - Slovenská republika, v zastúpení Ministerstvom vnútra SR bol postupom podľa § 288 ods.
3 Tr. poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Na podklade odvolania prokurátora rozhodoval vo veci Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo
dňa 08.02.2022 sp. zn. 3To/42/2021 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. poriadku
zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.

Dôvodom zrušenia v poradí prvého prvostupňového rozsudku bolo to, že okresný súd sa nedostatočne
vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho rozhodnutie bolo
vyhodnotené ako čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odvolací súd prijal záver, že
okresný súd bez toho, aby podal vysvetlenie predpokladané ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku, teda
uviedol, prečo určitým dôkazom uveril a určitým nie, bez toho, aby sa vysporiadal s existujúcimi rozpormi

medzi jednotlivými dôkazmi, pri súčasnej absencii vysvetlenia, čo vyvodil zo záverov znaleckého
posudku a výsledkov fyzickej kontroly po zmiznutí knihy cenín, prijal záver, že nie je preukázané
spáchanieskutkuobžalovanou.Ďalejnadriadenýsúdzdôraznil,žeprijatímdôvoduoslobodeniavzmysle
§ 285 písm. c/ Tr. poriadku, okresný súd fakticky deklaroval, že nie sú splnené zákonné predpoklady
pre uznanie oslobodzujúcich dôvodov v zmysle § 285 písm. a/ a písm. b/ Tr. poriadku. Tým pádom

musel mať za preukázané, že skutok sa stal tak, ako ho ustálil prokurátor a mal tiež za preukázané, že
vykazuje znaky žalovaného trestného činu. Takýto záver okresný súd prijal aj napriek zásadnému návrhu
prokurátora v rámci záverečného vyjadrenia, ktorým prokurátor výrazne zmenil pôvodný obžalobný
návrh a fakticky tým akceptoval, že spáchanie trestného činu sprenevery sa preukázať nepodarilo.
Súčasne v odôvodnení rozsudku chýbali konkrétne a presvedčivé vysvetlenia a úvahy prvostupňového

súdu o tom, na základe čoho mal za preukázané, že spáchanie skutku je presvedčivo dokázané a
že tento skutok vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1,
ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. Tieto výhrady považoval odvolací súd za podstatné pre objasnenie svojho
rozhodnutia o zrušení prvostupňového rozsudku.

Po vrátení veci súdu prvého stupňa bol vo veci nariadený termín hlavného pojednávania, na ktorom
nebolo stranami navrhnuté doplnenie dokazovania a následne mestský súd vo veci rozhodol rozsudkom
tak, ako je opísané v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Nakoľko po opätovnom predložení veci odvolací súd nezistil dôvod na zamietnutie odvolania postupom

podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo zrušenie rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, nariadil vo
veci verejné zasadnutie a preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolatelia podali odvolanie.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo v súlade s § 293 ods. 5, ods. 7 Tr. poriadku vykonané v

neprítomnosti obžalovanej S. H., ktorej bolo predvolanie na verejné zasadnutie riadne doručené a ktorá
listom zo dňa 17.03.2025 udelila súhlas s tým, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jej neprítomnosti.

Na verejnom zasadnutí zástupkyňa krajskej prokuratúry na podklade dôvodov podaného odvolania
navrhla zrušiť oslobodzujúci rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a

rozhodnutie.

Splnomocnenec poškodeného zotrval na podanom odvolaní v rozsahu škody spôsobenej obžalovanou,
ktorú žiadal priznať. Stotožnil sa s názorom prokuratúry, že je na mieste oslobodzujúci rozsudok zrušiť.Obhajca odkázal na písomné stanovisko k odvolaniu prokuratúry a navrhol jej odvolanie ako nedôvodné
zamietnuť.

Okresný súd v odôvodnení v poradí druhého rozsudku pri zachovaní skutkových zistení uvedených už v
pôvodnom rozsudku, konštatoval, že vykonané dokazovanie neumožňuje prijať záver, že sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Oproti rozsahu dokazovania vykonaného do vydania prvého rozsudku
okresného súdu, nenastali po vrátení veci súdu prvého stupňa žiadne zmeny, nakoľko strany už v tejto

fáze konania žiadne nové dôkazy nenavrhli vykonať.

Z dôkazov, ktoré boli v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia konkretizované a boli
súdom prvého stupňa zákonným spôsobom vykonané a vychádzal z nich pri svojom rozhodnutí aj
odvolací súd, bolo možné zistiť všetky skutočnosti potrebné pre objasnenie veci v rozsahu, ktorý
predpokladá ustanovenie § 119 ods. 1 Tr. poriadku.

U obžalovanej, ktorá vykonávala na oddelení cestného dozoru odboru výkonu služby KDI KR PZ
Bratislava nakladanie s ceninami a to vydávaním pokutových blokov, preberaním hotovosti za pokutové
bloky od policajtov a viedla ich evidenciu, neboli počas pôsobenia vo funkcii u nej zistené akékoľvek
nedostatky ohľadom nakladania s ceninami a to na uvedenej pozícii pracovala od roku 2012. Nikdy sa

nevyskytli žiadne problémy, ani pri inventúrach, ani náhodných kontrolách. Potvrdili to svedkovia A., aj
N. a o bezchybnosti, respektíve absencii nedostatkov svedčí aj záznam z inventarizácie vykonanej ku
dňu 31.12.2016. Za významné považuje odvolací súd v tomto smere najmä svedectvo J. N., keďže ona
pred svedkyňou K. mala na starosti vydávanie blokov pre jednotlivé oddelenia a prijímanie peňazí, a to
aj od obžalovanej. Potvrdila, že s obžalovanou nebol nikdy žiadny problém. Žiadne nedostatky neboli

zistené ani pri pravidelných mesačných kontrolách vykonávaných nadriadeným obžalovanej, svedkom
S.. N. P., rovnako tak pri koncoročných inventarizáciach majetku.

Obžalovaná S. H. spáchanie skutku popiera a odmieta, že by finančné prostriedky v uvedenej výške
spreneverila. Ku skutku uviedla, že v pondelok ráno prišla do práce počas dovolenky, chcela odovzdať

peniaze, zobrala si peniaze s tým, že ide na KR PZ, avšak vrátili ju naspäť. Knihu v ten deň na mieste
nenašla.ObžalovanáboladohodnutáspaniK.,žejejprídeodovzdalhotovosť,ktorúmalauseba.Chcela
vyzdvihnúť nové bloky, nakoľko mala byť dva týždne na dovolenke. Dohodli sa na pondelok. Vedel o
tom zástupca vedúceho. Išla do svojej šatne, kde si chystala hotovosť. V tom prišiel D. a hľadal knihu.
Keď prišla do kancelárie, v ktorej bývala kniha uložená, skriňa bola otvorená. Povedal jej, že má ísť za

pani K. a zapíše sa to do knihy u nej. Keď už boli na kraji, zavolal pani A. riaditeľ D. a povedal, aby sa
okamžite vrátili späť aj s hotovosťou. Po príchode na oddelenie si od nej prevzali hotovosť, prebrali si
bloky, ktoré mala v skrini a zobrali si vlastne všetko, čo mala u seba. D. zavolal policajtov a chcel aby
mu nahlásili aký majú stav blokov a hotovosti. Keď mu to nahlasovali, bolo to úplne zbytočné, pretože
to nemali s čím porovnať, bolo to iba na dobré slovo policajta. Pri tejto inventúre nebola obžalovaná

prítomná. Systém vydávania blokov a preberania peňazí spočíval v tom, že buď túto činnosť vykonávala
sama, a ak nebola v práci samozrejme vedúci a zástupca vedúceho. Bloky, ktoré mali od nej k dispozícii
boli iba na dobré slovo, nikdy sa to nezapisovalo. Takisto sa z týchto blokov nerobila inventúra. Takisto
každoročná inventúra na konci roka sa robila iba pro-forma.

Zápisy do knihy cenín robili okrem obžalovanej aj radoví policajti, takisto vedúci a zástupca vedúceho.
Preberanie hotovosti sa realizovalo tam, kde to bolo možné. Hotovosť okrem nej preberali vedúci a
zástupca vedúceho. Či bol o tom urobený zápis, nevedela uviesť. Peniaze policajtov sa dávali do obálok
s výškou sumy a ukladalo sa to do skrine v šatni. Na obálke bolo aj meno policajta. Keď je to odovzdali,
už sa to nekontrolovalo, či to súhlasí s knihou cenín. Mohla skontrolovať fyzicky iba tie obálky ktoré

mala v ruke a porovnať so zápismi, ktoré boli v knihe. Naposledy prišla do kontaktu s knihou v sobotu
predtým, ako došla v pondelok odovzdať peniaze.

Z blokov sa nerobila inventúra, kniha bola voľne prístupná v neuzamknutej skrini, keď vydávala bloky
ona, iba ona ich zapisovala, po príchode z dovolenky sa nikdy nerobila inventúra. K K. chodila jedenkrát

za mesiac, ak bolo veľa peňazí, rozrátavalo sa to na viac dátumov, ktoré sa niekedy ani nezhodovali s
jej službou, fyzická inventúra prebehla pri zmene vedúceho z J. na D. a všetko sedelo.V deň straty knihy 06.03.2017 už mala dovolenku, bola dohodnutá s K., ktorá v piatok nebola v práci,
na odovzdaní. Najskôr išla do šatne, kde mala hotovosť, kniha bola v kancelárii veliteľov a v ten deň ju
ešte nevidela, najskôr bolo povedané, že majú ísť k K., u nej sa urobí zápis a kópiu prinesú, ale stopli

ich, knihu videla naposledy v sobotu pred stratou, teda 04.03.2017.

Obžalovaná tiež vysvetlila, že vysoký prenos v koncoročnej inventúre bol dôsledkom toho, že bolo
určené, do akého dátumu sa musia peniaze pred koncom roka odovzdať, pričom po tomto dátume už
K. nechcela mať nič u seba.

Svedkyňa Q. K. si pamätá, že prišla ku nej kontrola, kontrolovali stav pokladne, ktorý súhlasil a vtedy
sa dozvedela že sa na oddelení cestného dozoru stratila kniha cenín. Robila so kontrola fyzického
stavu s knihou, ktorá zostala u nej a táto je za celý Bratislavský kraj. Videla v nej, aký zostatok má
mať príslušné oddelenie. Svedkyňa potvrdila, že prišla ku nej obžalovaná, s ktorou bola dohodnutá a
predtým nespomínala žiadnu stratu knihy cenín. Systém funguje tak, že všetky útvary si raz za mesiac
u nej fasujú pokutové bloky, raz za mesiac sú povinné odviesť hotovosť alebo potvrdenia z terminálu.

Ona si toto všetko zaeviduje, preráta si hotovosť a o sumu, ku ktorej sa dopracuje, vlastne zníži zostatok
za konkrétny útvar.

Každý útvar má svoju vlastnú knihu, takú istú ako ona s tým, že v knihe útvaru sú uvedení policajti, ktorý
do neho patria a zvlášť sa u každého eviduje stav, koľko má ktorý policajt pridelených blokov. Raz ročne

sa potom robí inventúra, je to v decembri a prispôsobuje sa to aj tomu, kedy naposledy je možné za celé
KR PZ peniaze odovzdať, aby sa dali ku koncu roka uzavrieť účty. Stop-stav sa nikdy nerobil a potvrdila,
že výsledky inventúry sa nezhodovali s reálnym stavom ku dňu vykonania inventúry.

Svedkyňapôvodnevosvojejvýpovediuviedla,ženazákladerozkazuoinventúrachvykonalavdecembri

roku 2016 fyzickú kontrolu hotovosti a blokov na oddelení, za ktoré zodpovedala obžalovaná a bolo
to v šatni tohto oddelenia. Potvrdila, že sumu, ktorú si do evidencie poznačila, aj skutočne napočítala.
Podľa knihy cenností, ktorú svedkyňa viedla, bol na oddelení cestného dozoru zistený celkový zostatok
vo výške 427.115,€. Zostatok tvorili pokutové bloky vo výške 222.610,-€, hotovosť v pokladni 115.735,-
€ a zostatok u policajtov bol 88.965,-€.

Následne svedkyňa vo výpovedi priznala, že v mesiaci december 2016 sa koncoročná inventúra u
obžalovanej nevykonala tak, ako bolo predpísané a nevykonala u nej fyzickú kontrolu, čím zanedbala
svoju povinnosť a bola za to aj postihnutá. Skutočnosť, že obžalovaná do ďalšieho roku nechala
v pokladni 115.735,-€, svedkyňa jednoducho prehliadla. V roku 2015 bolo všetko fyzicky prerátané

a všetko bolo v poriadku, pričom v pokladni nezostala žiadna hotovosť. Ďalej svedkyňa uviedla, že
Centrum podpory pri inventúrach neakceptuje, aby bola uvedená nejaká hotovosť, preto sú nútení
hotovosť premieňať na pokutové bloky. Znamená to, že svedkyňa sumu, ktorá zostala obžalovanej na
konciroka2016vpokladni,rozpočítalanapokutovéblokyrôznychnominálnychhodnôttak,abyichsúčet
dával výšku zostatku hotovosti. Tým svedkyňa potvrdila, že tabuľka, ktorá je prílohou inventarizačného

zápisu ku koncu kalendárneho roka za komoditnú skupinu „pokutové bloky s nominálnou hodnotou“
nezobrazuje skutočný počet pokutových blokov na jednotlivých útvaroch tak, ako sa to deklaruje. Reálne
mala obžalovaná v blokoch (za celé oddelenie) na konci roku 2016 o 115.540,-€ menej ako sa uvádza
v tabuľke. Napríklad pri pokutových blokoch v nominálnej hodnote 100,-€ oddelenie v skutočnosti
prenášalo bloky v hodnote 61.700,-€, v inventúre je však uvedená suma 161.600,-€.

K výsledku kontroly, ktorá prebehla po zistení straty knihy cenností, sa svedkyňa nevedela vyjadriť,
nakoľko si to útvar robil sám.

Z výpovede svedka K.. K. D. vyplýva, že na preverenie stavu v súvislosti s odovzdávaním peňazí
z použitých blokov sa zameral z dôvodu, že boli upozornení na spreneveru takýchto prostriedkov v

Prešove. Vedel, že sa pri kontrolách objavujú nedostatky v tom, že policajti buď neodovzdajú peniaze
načasaleboodovzdávajúčiastky,ktoréužmalibyťodovzdané,nakoľkojeinternýmipredpismistanovený
presný postup. K odovzdaniu peňazí má podľa predpisov dôjsť vždy na konci služby ak súhrn hotovosti
presiahne 1.500,-€, inak minimálne raz za mesiac.

Obžalovanej sa dňa 06.03.2017 popoludní pýtal, či je v tomto smere všetko v poriadku, ubezpečila ho,
že áno. Na druhý deň ráno ho zástupca informoval, že zmizla kniha cenín. Po návrate na pracovisko
ju začal hľadať a zisťoval u podriadených akékoľvek informácie. Potvrdené bolo, že obžalovaná knihu
naposledy mala v rukách dňa 05.03.2017, keď vydávala bloky a preberala peniaze. Tvrdila, že knihuodložila naspäť do plechovej skrine v kancelárii starších referentov, kam sa vždy odkladala. O strate
informoval svojho nadriadeného a pracovníkov úradu inšpekčnej služby. Zriadil trojčlennú komisiu na
vykonanie inventúry. Po vykonaní inventúry u všetkých policajtov oddelenia bol zistený schodok, ktorý

bol ustálený na sumu 49.605,-€. Kontrola prebehla tak, že sa fyzicky u každého policajta kontrolovali
bloky a hotovosť.

Svedok tiež potvrdil, že obžalovaná mala poverenie na nakladanie s pokutovými blokmi, hotovosťou a
knihou cenín a za túto činnosť bola zodpovedná. V prípade blokov, išlo o bloky s nominálnou hodnotou.

Tieto bloky a prevzatú hotovosť mala u seba v príručnej pokladničke, ku ktorej nemal prístup nik iný
a išlo o klasickú uzamykateľnú pokladničku. Z výpovede svedka vyplynulo, že v období rokov 2015
až 2017 obžalovaná nikdy neuviedla, že sú nejaké nezrovnalosti v hotovosti alebo blokoch a na nič
sa nesťažovala. V prípade jej neprítomnosti v práci disponoval knihou cenín jej vedúci a aj nejakým
množstvom blokov, ktoré mu na toto obdobie zverila.

Svedok S.. N. P. ako zástupca riaditeľa na oddelení cestného dozoru, odboru výkonu služby KDI KR PZ
Bratislava vypovedal, že obžalovaná bola povinná vykonávať kontrolu stavu pravidelne každý mesiac,
pričom jedenkrát mesačne musela povinne odovzdať na centrálu a podľa výšky hotovosti sa toto mohlo
uskutočniť aj častejšie. Nie je stanovená fixná suma, ktorá predstavuje hranicu pre odovzdanie hotovosti
na centrálu. Obdobne ako svedok D. aj on potvrdil, že zmiznutie knihy cenín sa prvýkrát riešilo dňa

07.03.2017. Vedel, že obžalovaná chystá sumár a má robiť odvod peňazí pani K.. Sám svedok bol
prítomný pri kontrole miesta, kde sa mala kniha nachádzať a potvrdil, že sa v uvedený deň už na tomto
mieste nenachádzala a ani nikde inde na oddelení.

V dôsledku tohto nariadil riaditeľ D. okamžité vykonanie inventúry trojčlennou komisiou. Spočítané boli

pokutovébloky,peniazeatiežblokyahotovosťupolicajtov.Spolutopredstavovalocca238.000,-€aprvý
schodok vyšiel asi na 49.900,-€. Následne sa prekontroloval celý systém dopravno-správnej agendy,
teda u každého policajta každý pokutový blok, ktorý bol daný od decembra do dňa inventúry. Svedok
tiež uviedol, že po tejto udalosti si vykonal kontrolu aj v knihách cenín z roku 2016 a 2017, kde takisto
zistil nezrovnalosti.

Svedok K.. K. D. v pozícii povereného výkonom funkcie vedúceho oddelenia cestného dozoru potvrdzuje
skutočnosti uvádzané jeho nadriadenými ohľadom straty knihy cenín ako aj to, že obžalovaná ako jediná
bola poverená vyberaním hotovosti, vydávaním blokov a odovzdávaním peňazí na vnútorné oddelenie.
Podľa jeho názoru mala k hotovosti a blokom prístup iba ona sama a nikdy nenaznačovala, že by jej

niečo zmizlo, že by mala nejaké nezrovnalosti. Svedok pripustil, že sa občas stal prípad, keď počas
neprítomnosti obžalovanej potreboval policajt bloky, tieto mu on vydal a vykonal zápis do knihy cennosti.
Takisto bol prítomný pri riešení situácie, keď došlo ku strate knihy a po príchode na miesto bolo zistené,
že skriňa v ktorej sa kniha nachádzala bola neuzamknutá iba zatvorená. Obžalovaná sa v ten deň
chystala odniesť na vnútorné oddelenie vybratú hotovosť, túto si kontrolovala a počítala peniaze. Keďže

sa kniha nenašla, riaditeľ odboru zriadil komisiu na vykonanie kontroly a inventúry u policajtov. Fyzicky
sa kontroloval stav u jednotlivých policajtov, teda hotovosť a zostatok blokov.

Všetky bloky a peniaze mala obžalovaná u seba uzamknuté a nikto iný nemal k nim prístup. Ak nebola
v práci, tak mu nechala niekoľko zväzkov pokutových blokov alebo zástupcovi. Možno dvakrát sa stalo,

že vykonal zápis do knihy cenín a vydal policajtovi bloky. Keď sa obžalovaná vrátila, upovedomil ju o
tom. Pamätá si, že 07.03.2017, keď sa zistilo, že zmizla kniha cenín, bolo to niekedy ráno predtým, bol
požiadaný zástupcom riaditeľa P., aby priniesol knihu cenín za účelom vykonania kontroly. Keď prišiel
do kancelárie, táto bola uzamknutá, nikto v nej nebol a skriňa, kde bývala uložená kniha, bola zatvorená,
ale neuzamknutá. Službukonajúcej staršej referentky A. sa pýtal kde je kniha, ona povedala že nevie.

Následne volali obžalovanej a povedali jej, že knihu nenašli, pýtali sa, či ju nemá u seba. Potvrdila, že
knihu videla naposledy počas služby 05.03.2017. Keďže sa kniha cenín nenašla, riaditeľ odboru zriadil
komisiu, ktorej bol svedok a kolegovia P. a J. za účelom vykonania kontroly a inventúry. Boli zavolaní
jednotliví policajti a presne sa spisovalo aké bloky majú u seba, aj akú hotovosť a táto sa vyzbierala.
Potom sa robila kontrola aj za prítomnosti obžalovanej, zistilo sa čo má u seba ona. Všetko sa s písalo.

Potom sa zistilo, aký je zostatok v knihe cenín na vnútornom oddelení. Išlo vlastne o paralelné zápisy s
tým, čo bolo uvedené v knihe ich oddelenia. Opísanou kontrolou sa zistilo že chýba 49.605,-€.Pýtali sa
obžalovanej, ako si to vysvetľuje a povedala, že je to tým, že policajti nepriznali všetky bloky a hotovosť.Neskôr, keď prebiehalo vyšetrovanie, si v knihe cenín z roku 2016 všimol že v koncoročnej inventúre,
ktorú robila obžalovaná, má pri niektorých policajtoch spísané bloky, ktoré boli už v septembri použité.
Zrejme teda niektorých policajtov fyzicky nekontrolovala pri koncoročnej inventúre. Tiež si všimol, že

v tabuľke ktorú poslala svedkyňa K., sa v rámci koncoročnej inventúry nachádzajú bloky, ktoré už boli
dávno vydané. Svedok opätovne zdôraznil, že obžalovaná sa mu ani raz nesťažovala, že ma nejaký
problém s pokutovými blokmi, knihou cenín alebo, že niečo nesedí.

Svedkyňa O. A. uvádza zhodný spôsob zastupovania v prípade neprítomnosti obžalovanej pokiaľ ide o

vydávanie blokov. Bloky mohli vydávať nadriadení, prípadne ona a kolega Q.. Svedkyňa potvrdzuje aj to,
že k odovzdaniu peňazí na vnútornom oddelení, kde bola spoločne s obžalovanou dňa 07.03.2017 už
nedošlo, pretože ich zavolali späť na ich oddelenie. A keď zistili že sa kniha stratila, nadriadení odobrali
obžalovanej zvyšné ceniny, teda bloky a peniaze. Nakladanie s blokmi počas neprítomnosti obžalovanej
bolofaktickynadobréslovo,mohlosastaťženejakéblokymalinadriadeníajinístaršíreferentivrezerve.
Zápisy do knihy robili aj iní, napríklad ak nadriadený vydal bloky, poslal policajta, aby to do knihy zapísal.

Keď sa obžalovaná vrátila do práce (napr. po dovolenke), neriešili s ňou vracanie blokov, bloky mali
nadriadení stále v rezerve, určite nekontrolovala bloky, ktoré mali oni u seba. Keď obžalovaná chcela
mať knihu u seba, nadriadení ju presviedčali, že kniha musí byť stále prístupná. Spomína si, že určitú
dobu ju mala zamknutú.

Svedkovia Q. V. a K. A. zhodne uviedli, že knihu cenín videli naposledy v pondelok poobede, keď
boli v službe a videli, ako ju má v rukách obžalovaná. Svedok V. konkrétne uviedol, že videl niekam z
kancelárie odchádzať obžalovanú a kolegyňu A.. Obžalovaná držala v ruke knihu. Svedok A. uviedol, že
keď nebola obžalovaná prítomná, nechala nejaké zväzky blokov zástupcovi na výdaj. Príjem hotovosti
robila a zaznamenávala iba obžalovaná.

Svedkyňa J. N. vypovedala, že ju kontaktovala obžalovaná a informovala ju a udalostiach, ktoré sa na
oddelení stali, pýtala sa na jej názor a kontaktovala ju z toho dôvodu, že svedkyňa túto problematiku
pozná z praxe a je členkou niekoľkých komisii. Pýtala sa na možnosti, ako sa brániť aj v rámci
disciplinárneho konania, čo treba uviesť do odvolania a podobne.

Svedkyňa predtým pracovala na Krajskom dopravnom inšpektoráte a viedla hlavnú knihu cenín celého
útvaru, teda všetkých oddelení. Niekoľko rokov spolu ako kolegyne komunikovali a spolupracovali. Za
celé obdobie, až do jej odchodu na iný útvar, nebola zistená u obžalovanej ako poverenej vedením
knihy cenín, žiadna nezrovnalosť, vždy jej všetko sedelo. Vedenie knihy cenín nie jednoduchá záležitosť.

Keď sa robila malá inventúra, kontrolovala sa kompletne odovzdávaná hotovosť manuálnym načítaním
sumy, zostatkovej sumy u policajtov, ktoré boli uvedené v knihe cenín daného útvaru a zratúvali sa aj
zásoby pokutových blokov, ktoré mali na oddelení a tieto tri sumy museli súhlasiť so sumou, ktorú mala
ona zapísanú v hlavnej knihe cenín pre dané oddelenie. Niekedy sa stalo, že uvedené sumy nesúhlasili
a chýbala určitá čiastka hotovosti a musel sa celý proces znovu opakovať. Obyčajne zistili, že rozdiel

sa nachádzal u priameho nadriadeného obžalovanej, ktorý odobral finančnú hotovosť od policajtov v
čase jej neprítomnosti. Svedkyňa viackrát upozorňovala na to, že ide o rozpor s internými predpismi.
Podľatýchtopredpisovmalobyťnavnútornejstraneobaluknihyuvedené,ktojepoverenýzastupovaním
zodpovednej osoby. A ak by bol takouto osobou nadriadený, muselo by to tam byť uvedené a v takom
prípade by kontrolou knihy cenín musel byť poverený nadriadený na vyššom stupni. Takýto údaj počas

jej pôsobenia na knihe uvedený nebol a vedenie na to viackrát upozorňovala, že takýto postup nie je
možný.

Ten, kto je poverený vedením knihy cenín, sám disponuje pokladňou ktorú má spolu s knihou cenín
uloženú v plechovej skrini, ktorá je uzamknutá. Pre prípad kontroly nepostačuje samotná kniha cenín a

musí sa k nej predložiť pokladnička s odovzdanou hotovosťou a zostatkom pokutových blokov.

Ďalej svedkyňa popisuje zhodne ako nadriadení obžalovanej, pravidlá odovzdávania finančnej hotovosti
policajtami pokiaľ ide o vyzbieranú sumu a interval, kedy sa tak musí uskutočniť. Tiež potvrdzuje, že
kontrola knihy cenín sa realizuje jedenkrát do mesiaca. Pri tejto pravidelnej kontrole sa zratúvali za každý

úsek, či oddelenie, sumy u policajtov plus príslušná hotovosť plus príslušné zásoby pokutových blokov a
toto spolu muselo dať sumu, ktorá bola uvedená v knihe cenín daného útvaru a tiež v knihe cenín, ktorú
mala svedkyňa za celý policajný útvar. Pokiaľ dochádzalo k tomu, že priamy nadriadený zodpovednejosoby, teda obžalovanej, odoberal peniaze od policajtov, čo potvrdzoval do knihy cenín a tieto záznamy
sa v nich aj našli, tak kontrolu knihy mal vykonávať priamy nadriadený tohto vedúceho.

Čo sa týka inventúry na konci roka, na kontrolu stavu musí byť zriadená komisia, ktorá má k dispozícii
všetky podklady a jej členom musí byť z dôvodu objektívnosti vždy osoba, ktorá je poverená vedením
knihy cenín. Kniha cenín, ktorá je vedená za oddelenie, je najdôležitejšia pokiaľ ide o zaznamenanie
pohybu finančnej hotovosti, preukazuje koľko pokutových blokov a akú hotovosť prevzala zodpovedná
osoba. Bez nej ťažko konštatovať reálny stav. Vyplýva z nej, koľko má policajt vyfasovaných pokutových

blokov a akú konkrétnu sumu a tiež koľko z toho môže byť finančná hotovosť. K momentu incidentu je
možné pracne dohľadať, že určitý policajt mal k dispozícii pokutové bloky od určitého čísla po iné určité
číslo s uvedením celkovej sumy. Je teda možné určiť k určitému dátumu momentálny stav, s čím policajt
disponuje. Znamená to, že ak pri kontrole bez súčasnej dispozície s knihou cenín policajt neuvedie
napríklad pravdu a nepredloží skutočný stav, bez knihy cenín to nie je možné odkontrolovať.

Svedkyňa okrem uvedeného vzniesla zásadné výhrady voči spôsobu, akým bola vykonaná
inventarizácia po zistení straty knihy cenností. Toto malo trvať asi týždeň, čo výrazne znížilo objektivitu
zisťovania. Okamžite mala byť zriadená komisia a u každého policajta malo dôjsť pred nástupom do
služby ku komisionálnemu otvoreniu skrine a mal byť ihneď spísaný zistený stav, teda koľko má u seba
blokov a peňazí v hotovosti. Inak sa mohlo stať, že došlo od policajtov k predloženiu skutočného zostatku

pokutových blokov, ale pokiaľ ide o hotovosť, mohol disponovať inou sumou, než predložil. Z dôvodu,
že neexistovala kniha cenín, nedal sa zistiť skutočný stav tak, aby to bolo akýchkoľvek pochybností.
Súčasne tiež uviedla, že dúfa, že to čo je tam uvedené, je pravda, ale má o tom vážne pochybnosti. Za
jej pôsobenia vo funkcii na KR PZ Bratislava nezistila vo vedení knihy obžalovanou žiadne nedostatky.

Zo záverov znaleckého posudku z odboru ekonomiky možno vyvodiť, že znalec mal predložené knihy
cenností za roky 2015 a 2016 vedené na oddelení cestného dozoru a knihy vedené na KR PZ a mal
porovnať údaje v nich uvedené. Mal informáciu, že vznikol schodok na hotovosti vo výške 49.850,-€
a to po vykonaní fyzickej inventúry pokutových blokov a peňažnej hotovosti jednak v pokladni a tiež u
jednotlivých policajtov. Fakticky išlo aj o preverenie účtovného stavu, či bol správny tak, ako ho viedli.

Znalec zistil, že za rok 2015 je rozdiel medzi hotovosťou prevzatou od policajtov a odovzdanou do
pokladne je 24.485,-€ a pri sumáre za rok 2015 bol vykazovaný nulový zostatok v pokladni. Sumu
teda musela vykazovať v nepredaných blokoch, v skutočnosti však už bloky boli použité a nechávala
si hotovosť.

Za rok 2016 je uvedený prenos 110.620,-€, čiže o túto sumu menej odovzdala ako vybrala od policajtov
a prenos v pokladni bol 115.735,-€

Porovnaním odvedených finančných prostriedkov za celý rok 2015 a prijatých finančných prostriedkov

od policajtov bol ustálený zostatok 24.485,-€. Údaj za rok 2014 je neznámy.

V roku 2015 bolo vybraté od policajtov 738.405,-€, odovzdané do pokladne 762.890,-€, z toho vyplýva o
24.485,-€ viac odvedené ako vyinkasované. Znalec to vysvetľuje tým, že na začiatku roka 2015 musela
mať vyšší prenos, čo nie je možné dohľadať, nakoľko kniha cenín z roku 2014 nebola k dispozícii a

zostatok za rok 2014 je teda neznámy.

V roku 2016 bolo vybraté od policajtov 685.630,-€, odovzdané do pokladne 575.010,-€, rozdiel 110.620,-
€. Vzhľadom k tomu, že na konci roku 2016 mala obžalovaná prenos do roku 2017 vo výške 115.735,-
€, musela mať v skutočnosti už na začiatku roku 2015 vyšší prenos ako uviedla.

Z ostatných vykonaných dôkazov pred súdom prvého stupňa je potrebné vziať do úvahy aj výsledky
kontroly na oddelení ku dňu 08.03.2017, z ktorej vyplýva, že bola dohľadaná hotovosť vo výške 36.115,-
€, nepoužité pokutové bloky vo výške 97.685,-€, potvrdenia z platobného terminálu na sumu 210,-€ a
ceniny plus hotovosť u policajtov vo výške 103.180,-€. Výsledná suma hotovosti a cenín predstavovala

237.380,-€. Odčítaním uvedenej sumy od sumy posledného zostatku oddelenia zaznamenaného v knihe
cenín KDI KR PZ Bratislava vo výške 286.965,-€ dospela komisia k rozdielu v podobe schodku vo výške
49.605,-€.Významným listinným dôkazom je aj zverenie hotovosti, cenín, tovaru, zásob materiálu alebo iných
hodnôt, ktorá je policajt povinný vyúčtovať vydané Riaditeľom KR PZ Bratislava dňa 19.03.2013,
z ktorého vyplýva zodpovednosť obžalovanej za zverené pokutové bloky, hotovosť za inkasované

pokutové bloky a ich riadny odvod a ďalší vymenovaný materiál a ceniny.

Z inventarizačného zápisu o výsledku inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetkov a záväzkov
k 31.12.2016, vyplýva, že neboli komisiou zistené žiadne nezrovnalosti, ani nedostatky.

Po zohľadnení všetkých vyššie popísaných dôkazov možno mať bez pochybností za preukázané,
že na podklade rozhodnutia riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ SR Bratislava zo dňa 19.03.2013
bolo obžalovanej zverené nakladanie s ceninami na oddelení cestného dozoru odboru výkonu služby
KrajskéhodopravnéhoinšpektorátuKRPZBratislava.Zdokazovaniatiežvyplynulo,žeobžalovanámala
na starosti vykonávanie zápisov do knihy cenín, evidovala stav blokov s určenou nominálnou hodnotou
u jednotlivých policajtov, evidovala odovzdanú hotovosť a potvrdenia z terminálov od jednotlivých

policajtov. Vo svojej dispozícii mala hotovosť prijatú od policajtov a pokutové bloky. Z obsahu svedeckých
výpovedí a tiež z výpovede obžalovanej nie je možné ustáliť určité presné pravidlo pri vykonávaní týchto
úkonov v prípade jej neprítomnosti na pracovisku (v rámci dovolenky, PN, OČR a podobne). Aj napriek
tomu, že jednotlivé osoby popisujú situáciu čiastočne odlišne, je možné tvrdiť, že v knihe sa vyskytli
záznamy vykonané aj nadriadenými obžalovanej, či inými staršími referentami na oddelení. Zhoda bola

zistená aj v tom, že na obdobie svojej neprítomnosti poskytla obžalovaná niekoľko zväzkov pokutových
blokov niekomu z vyššie uvedených osôb a ak bola prevzatá v tomto období hotovosť od policajtov, táto
bola označená a odovzdaná po príchode obžalovanej. Časť pokutových blokov, ktoré obžalovaná na
čas svojej neprítomnosti odovzdala nadriadenému, sa po jej návrate do práce neodovzdávala späť, čo
vyplýva z výpovedí obžalovanej, svedkyne A. a ani nadriadení obžalovanej netvrdia opak.

Potom, čo bolo dňa 07.03.2017 zistené, že chýba kniha cenín oddelenia cestného dozoru, došlo
komisiou zriadenou riaditeľom odboru výkonu služby KDI KR PZ Bratislava k výkonu kontroly zameranej
na zistenie skutočného stavu cenín, teda hotovosti za vydané pokutové bloky, ktorá bola v dispozícii
obžalovanej a tiež jednotlivých policajtov a zostatku blokov, ktoré ešte neboli prevzaté policajtami ako

aj tých, ktoré už policajti od obžalovanej prevzali.

Vzhľadom na vymedzenie skutkovej vety, bolo úlohou súdu na podklade dôkazov vykonaných v
prípravnom konaní a v konaní pred súdom, ustáliť, či vykonané dôkazy poskytujú spoľahlivý podklad
pre prijatie záverov, že vo vymedzenom čase bol zistený rozdiel medzi stavom faktickým, ustáleným

fyzickou kontrolou hotovosti a blokov a stavom tak, ako vyplýval z evidencií, ktoré boli k dispozícii
v hlavnej knihe u svedkyne Q. K.. Samozrejme pre prijatie záveru o vzniku schodku je nevyhnutné
mať za preukázané, že stav, ktorý bol podchytený evidenčne, zodpovedal realite. Tak, ako to zhodne
uvádzajú obžalovaná, svedkyňa Q. K. a potvrdzujú to aj znalec a svedok D., zostatok hotovosti musel
byť vykazovaný (rozrátaný) v nepoužitých blokoch, avšak v skutočnosti tieto bloky už boli použité.

Tento postup ako bežný opísala najmä svedkyňa K., pričom bol odôvodnený tým, že Centrum podpory
neakceptovalo, aby bola uvedená nejaká hotovosť, preto boli nútení hotovosť premieňať na pokutové
bloky. Nakoľko boli pri vykonaní kontroly po zistení straty knihy cenín, porovnávané údaje zaznamenané
v knihe cenín u svedkyne K. so zostatkom nájdeným na oddelení a u jednotlivých policajtov a takto bol
ustálený schodok, tento takisto nemusí zodpovedať reálnemu stavu. Znamená to, že výsledky vykonanej

inventarizácie nariadenej po zistení straty knihy cenín nemožno označiť za úplné, pretože nadriadení
obžalovanej nemali bez knihy cenín s čím porovnať pravdivosť tvrdení jednotlivých policajtov o ich
zostatkoch. Za vážny nedostatok možno považovať aj to, že po zistení straty knihy cenín nedošlo u
každého policajta pred nástupom do služby ku komisionálnemu otvoreniu skrine a spísaniu zisteného
stavu, teda koľko má u seba blokov a peňazí v hotovosti. Inak sa mohlo stať, že došlo od policajtov k

predloženiu skutočného zostatku pokutových blokov, ale pokiaľ ide o hotovosť, mohol disponovať inou
sumou, než predložil. Z dôvodu, že neexistovala kniha cenín, nedal sa zistiť skutočný stav tak, aby to
bolo akýchkoľvek pochybností.

Svedok P. k vykonávaniu kontroly po zistení straty knihy cenín uviedol, že sa kontroloval každý blok

vydaný od decembra 2016 do dňa inventúry, pričom z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný
záver o tom, že stav ku koncu roku 2016 bol skreslený práve tým, že hotovosť nebolo možné prenášať a
preto bola svedkyňou K. rozpočítaná na pokutové bloky rôznych nominálnych hodnôt tak, aby ich súčet
dával výšku zostatku hotovosti. Týmto bolo aj menovanou svedkyňou potvrdené, že tabuľka, ktorá jeprílohou inventarizačného zápisu ku koncu kalendárneho roka za komoditnú skupinu „pokutové bloky s
nominálnou hodnotou“ nezobrazuje skutočný počet pokutových blokov na jednotlivých útvaroch tak, ako
sa to deklaruje. Reálne mala obžalovaná v blokoch (za celé oddelenie) na konci roku 2016 o 115.540,-

€ menej ako sa uvádza v tabuľke.

Opísaná situácia je podporená aj vyjadrením svedka D., ktorý si v knihe cenín na konci roku 2016 všimol,
že sú tam uvedené bloky, ktoré už boli v mesiaci september 2016 použité.

S ohľadom na vyššie popísané vážne nezrovnalosti v evidenciách, ktoré neodrážali reálny stav cenín
a hotovosti, nie je odvolaciemu súdu zrejmé, ako sa príslušné subjekty dopracovali k výslednej
sume schodku, najmä ak je osobou, ktorá sama zodpovedá za zverené hodnoty potvrdené, že
výsledkykoncoročnýchinventúrneodrážalirealitu,rovnakoajtabuľka,ktorájeprílohouinventarizačného
zápisu ku koncu kalendárneho roka za komoditnú skupinu „pokutové bloky s nominálnou hodnotou“,
nezobrazuje skutočný počet pokutových blokov na jednotlivých útvaroch tak, ako sa to deklaruje.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, je možné prijať záver, že aj zo strany obžalovanej, ako osoby
zodpovednej za zverené hodnoty, nebolo pri plnení pracovných povinnosti postupované vždy dôsledne
a aj napriek tomu, že ona sama výlučne zodpovedala za schodok, tolerovala pri nakladaní s blokmi
a hotovosťou postupy, ktoré mali za následok neprehľadnosť v evidenciách a viedli preukázateľne k

chybám v záznamoch a k nesúladu medzi evidenčným stavom a stavom faktickým.

Podstatným pri vyhodnocovaní obrany obžalovanej o spôsobe nakladania s blokmi a vybratou
hotovosťou je fakt, že táto nebola výpoveďami jej nadriadených, či kolegov v zásade vyvrátená, skôr
ju potvrdzujú a podporujú záver o tom, že táto činnosť, pri ktorej na to oprávnené osoby disponovali

s peniazmi štátu, bola sčasti neprehľadná a nedostatočne dôsledná a jej výsledky nepresné a sčasti
skreslené.

Záverom je okrajovo potrebné reagovať aj na návrh prokuratúry ohľadom možného naplnenia znakov
skutkovej podstaty prečinu porušovania služobných povinností podľa § 411 ods. 1 Tr. zákona,

samozrejme za predpokladu, že by bolo v konaní spoľahlivo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý
bola podaná obžaloba. Toto ustanovenie sleduje zabezpečenie bezchybnej využiteľnosti vojenského
materiálu, finančných prostriedkov a napokon aj vojakov na zákonom určený účel. Chráni tzv. materiálnu
bojaschopnosť ozbrojených síl a zborov. Pri tejto skutkovej podstate sa vyžaduje spôsobenie aspoň
malej škody vzhľadom na zásadu vyjadrenú v § 125 ods. 2 Tr. zákona. Zároveň je nutné, aby nastala

škoda, ktorá je spôsobená ozbrojeným silám alebo ozbrojenému zboru SR. V prípade, ak by bola škoda
spôsobená iným orgánom verejnej moci, nepôjde o tento trestný čin.

S odkazom na vyššie uvedené argumenty odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu v tom,
že nebolo vykonaným dokazovaním preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná a

boli tak splnené podmienky pre postup podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku. Rozhodnutie súdu prvého
stupňa je plne v súlade so zásadou prezumpcie neviny upravenou v § 2 ods. 4 Tr. poriadku a táto zásada
vychádza z čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Prezumpcia neviny znamená, že nedokázané
vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina a teda obžalovaný aj v danom konkrétnom
prípade nemá povinnosť svoju nevinu dokazovať.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody a odvolacie námietky poškodeného smerujúce proti tomuto výroku,
je potrebné uviesť, že v prípade vydania oslobodzujúceho rozsudku, je možné uplatniť iba postup v
zmysle § 288 ods. 3 Tr. poriadku a obligatórne odkázať poškodeného s nárokom na náhradu škody na
civilný proces.

Na základe vyššie uvedeného preto krajský súd odvolania prokurátora a poškodeného podľa § 319 Tr.
poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.