Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124291687
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:6124291687.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej
v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. G. XXXX/XX, H., zastúpený: JUDr. Andrej Gara, advokát so sídlom
Štefánikova 14, Bratislava, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, H., zastúpená: SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 130,89 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza

č. k. 19C/48/2024-86 zo dňa 28. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi 79,24 EUR s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 13.06.2024 do zaplatenia.

II. V napadnutej časti vo výroku IV. m e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobcovi p r i z n
á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. konanie v časti
o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 130,89 EUR od 30.05.2022 do 12.06.2024
zastavil. Výrokom II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
51,65 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 51,65 EUR od 13.06.2024 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a výrokom IV. žalovanej priznal náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 21,08 %, pričom o výške
trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

1.2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti
žalovanej zaplatenia sumy 130,89 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 30.05.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe dôvodil tým, že mu
vznikla škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho
maloletého dieťaťa a späť. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 09.02.2022 bol styk žalobcu s maloletým synom upravený

v období od doručenia rozhodnutia do 28.02.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti
matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa mal žalobca prevziať od matky
pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v H. J. K. J. C. H., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy
maloleté dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá, a v období od 01.03.2022 v každom nepárnomtýždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod.
toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a
časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v H. J. K.

J. C. H. a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Zároveň súd uložil
matke povinnosť v stanovených dňoch, časoch a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa
otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia
súdu šiel dňa 29.05.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta svojho
bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa

zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý
odmieta realizáciu stretnutia, avšak toto svoje tvrdenie nepreukázala, žalobcovi neumožnila maloletého
vidieť a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej sa
žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov polície
a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice. Podľa názoru žalobcu, žalovaná
neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle

§ 415 Občianskeho zákonníka, čím mu vedome spôsobila škodu, nakoľko zámer zmariť styk žalobcu s
maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Žalobca poukázal aj na §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
žalovanou a škodou je daná tým, že ak by rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a
umožnila žalobcovi styk s dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite upovedomila žalobcu o objektívnej

prekážke nemožnosti styku, nevynaložil by náklady na cestu z H. do H. a späť zbytočne a ku škode by
nedošlo, nakoľko jediným účelom jeho cesty bolo stretnutie s maloletým. Predmetná cesta žalobcu
z H. do H. a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1 v spojení
s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách je vo výške 79,24 EUR a náhrada za
spotrebované pohonné látky vo výške 51,65 EUR. Žalovaná nárok žalobcu poprela s tým že za škodu

vzniknutú žalobcovi nezodpovedá, nakoľko mu nevznikla
v príčinnej súvislosti s jej konaním. Uviedla, že žalobca sa domáhal stretnutia s maloletým dieťaťom
vrozporesosúdnymrozhodnutím,pričomonahoužskôrinformovala,žedieťaodmietastretnutiesnímv
rozsahunaprespanieazároveňpoprelatvrdeniežalobcu,žedieťanastretnutiesnímriadnenepripravila
v zmysle súdneho rozhodnutia. Žalobca, hoci bol z jej strany opakovane informovaný o nemožnosti

uskutočniť styk v rozsahu celého víkendu s prespaním, toto neakceptoval. Žalovaná zastávala názor, že
si splnila prevenčnú povinnosť, keď žalobcu opakovane informovala, že syn odmieta realizáciu styku na
prespanie. Uvádzala, že maloletého na styk s otcom vždy riadne pripravovala a snažila sa ho rovnako
riadne motivovať, napriek tomu dieťa v deň styku opätovne odmietlo styk s otcom a nechcelo ísť z domu.
Zdôrazňovala, že ona koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním stresových situácií u dieťaťa

nedochádzalo k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Maloletý sa sám z vlastnej vôle nechce
stretávať so žalobcom, za čo ona v žiadnom prípade nezodpovedá. Svojím konaním teda neporušila
teda žiadnu právnu povinnosť.

1.3. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že uznesením Krajského súdu

v Trenčíne zo dňa 09.02.2022 č. k. 17CoP/6/2022-2351 bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie
tak, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk žalobcu s maloletým B. v období odo dňa
doručenia tohto rozhodnutia do 28.02.2022
v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si
maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu

v H., nachádzajúceho sa na K. J. C. H., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa na rovnakom
mieste matke odovzdá a v období od 01.03.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez
prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase
od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme
od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v H., nachádzajúceho sa na K. J.

C. H., a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke
uložená povinnosť v stanovených časoch, dňoch a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté
dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť.
Z oznámenia Okresného súdu Bratislava IV z 22.03.2022 je zrejmé, že v rozvodovom konaní vedenom
na uvedenom súde pod sp. zn. 13P/91/2019 súd apeloval na rodičov a odporúčal im styk dieťaťa s

otcom postupne rozširovať. Na pojednávaní nebolo rozhodnuté o zmene úpravy styku. Z predloženej
SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplynulo, že dňa 27.05.2022 žalobca oznámil žalovanej, že
na druhý deň príde pre dieťa tak ako minule, aby ho nachystala na styk. Na otázku žalovanej žalobca
vysvetlil pojem „minule“ tak, že príde na 9-tu hodinua bude čakať na námestí. Žalovaná žalobcovi uviedla, že v právoplatnom rozhodnutí KS TN je styk
určený v sobotu od 10:00 do 15:00 hod. tohto istého dňa a v nedeľu od 11:00 do 17:00 toho istého dňa.
Žalobca poukazoval na to, že žalovaná na pojednávaní v H. súhlasila

s rozšírením styku, na čo žalovaná reagovala, že išlo len o odporučenie súdu (v BA)
aprávoplatnéjeuznesenieKSTNz09.02.2022.Dňa28.05.2022o8:56hod.žalovanýnapísalžalovanej,
že čaká na námestí. Žalovaná na to reagovala: „B. nechce ísť, plače, že nejde za tatkom“, na čo žalobca
odpovedal: „ No určite ... zase staré známe klamstvá... máš ešte čas ho prichystať, počkám do 10h,
môžeš si rozmyslieť svoje konanie. Po 10 hodine žalobca napísal: “Je po 10h, kde ste?“, na čo žalovaná

odpísala: „B. sa stále nechce ísť, plače, že nejde“. Žalovaný jej oznámil, že ide pred dom pre syna,
následne ju vyzval na odovzdanie syna. Žalovaná opakovanie uviedla, že B. nechce ísť, plače. Dňa
29.05.2022 o 8:07 žalobca napísal: Nachystaj B., prídem si preňho“. O 10:55 hod. napísal: „Čakám na
námestí“.
O 11:02 hod. mu žalovaná odpísala: „ B. nechce ísť, plače, že nejde.“ Žalobca jej oznámil, že ide pred
dom a následne ju vyzval na odovzdanie syna. Žalovaná mu odpísala, že B. stále nechce ísť, plače,

že nechce spinkať u tatka a že nejde za tatkom. Žalobca opakovane vyzýval na odovzdanie syna. Zo
zhodných vyjadrení strán sporu vyplynulo, že žalobca následne privolal hliadku polície, ale k odovzdaniu
dieťaťa žalobcovi nedošlo. Následne žalobca podal v tejto súvislosti na žalovanú trestné oznámenie
na OR PZ v Prievidzi, odbore kriminálnej polície. Z predloženého technického preukazu č. D. XXXXXX
bolo zistené, že L. D. je evidovaný ako vlastník vozidla C. M., EČV: F.. Podľa údajov v technickom

preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete (N.) vyplýva,
že počas 21. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,827 EUR/liter. Zo
zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. L. D., ako požičiavateľom a žalobcom ako
vypožičiavateľom vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal žalobcovi vozidlo
C. M. EČV: F. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.09.2021 na dobu neurčitú.

1.4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 415, § 420 ods. 1, 3 zák.
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník) a § 145
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP).

1.5. Uviedol, že vzhľadom na návrh žalobcu na pojednávaní 28.11.2024 na zmenu žaloby
v časti počiatku doby omeškania, a to dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanej (teda od
13.06.2024) ako aj v časti sadzby úroku z omeškania, teda vo výške 9,25 % ročne, uznesením na
vyhláseným na pojednávaní zmenu žaloby pripustil, pričom vo zvyšku úrokov z omeškania návrh posúdil
ako čiastočné späťvzatie žaloby a konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

130,89 EUR od 30.05.2022 do 12.06.2024 zastavil podľa § 145 ods. 2 CSP.

1.6. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu
je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v
podobe cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 29.05.2022 v dôsledku toho, že márne cestoval

na stretnutie so svojím synom v zmysle vyššie uvedeného neodkladného opatrenia Krajského súdu
v Trenčíne z miesta svojho bydliska v H. do miesta bydliska maloletého v H.. Medzi stranami bolo
nesporné, že v rozhodnom čase dňa 29.05.2022 bolo stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým synom
upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím zo dňa 09.02.2022 č. k. 17CoP/6/2022-2351. Predmetom
sporu bolo posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené cestovné náklady, ktoré mali

vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu takých okolností,
z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody nezavinila. V
konaní bolo nesporné, že dňa 29.05.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i keď
išlo o súdom upravený styk, podľa ktorého mal žalobca ako otec právo stretnúť sa so synom každú
nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti

žalovanej. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej ako matky dieťa na stretnutie s otcom ako žalobcom
pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca sa dňa 29.05.2022 do miesta bydliska dieťaťa
po predchádzajúcom upozornení prostredníctvom SMS správy dostavil, k odovzdaniu dieťaťa však v
uvedený deň nedošlo. Žalovaná to odôvodňovala tým, že žalobca sa domáhal styku s dieťaťom podľa
odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t. j. počas celého víkendu nepretržite a maloletý odmietal

u otca spať.
Z predloženej SMS správy zo dňa 29.05.2022 vyplýva, že otec uviedol, že si príde pre dieťa, nech ho
žalovaná prichystá. Následne jej napísal, že čaká na námestí. Po oznámení žalovanej, že dieťa nechce
ísť, žalobca žalovanej uviedol, že ide pred dom a nech mu dieťa odovzdá.K odovzdaniu dieťaťa otcovi však nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že dieťa nechce ísť, plače,
že nejde za tatkom a nechce u tatka spinkať. Žalobca nemal možnosť maloletého ani vidieť.

1.7. Po vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu so synom dňa 29.05.2022
dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna s otcom,
keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie mu
neumožnila. Žalovaná svojím správaním porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím
súdu, preto zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Niet

pochýb o tom, že žalovaná mala právnu povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho rozhodnutia
umožniť dňa 29.05.2022 stretnutie žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej riadne
oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je preukázané, že jeho cesta dňa 29.05.2022 na miesto stretnutia
so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom. Je nepochybné, že žalobca mal dňa 29.05.2022
právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09.02.2022 č.
k. 17CoP/6/2022-2351 a v rozsahu tohto rozhodnutia bolo povinnosťou žalovanej stretnutie

s dieťaťom žalobcovi umožniť. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože
jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna so žalobcom, poruší
právo žalobcu na stretnutie so synom a povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím. V konaní žalovaná
argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom napriek jej snahe, aby sa toto
stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala a ani existenciu akejkoľvek

objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom v uvedený deň realizovať.
Z predložených dôkazov nevyplýva žiadna snaha žalovanej o realizáciu styku. Pokiaľ k realizácii styku
nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne
nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla.

1.8. Podľa názoru prvoinštančného súdu nebola v konaní preukázaná existencia takej objektívnej
skutočnosti na strane maloletého dňa 29.05.2022, ktorá by objektívne bránila jeho stretnutiu s otcom.
Žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla
zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska žalobcu do H. dňa 29.05.2022 a späť
za účelom realizácie stretnutia sa s maloletým synom na základe vykonateľného rozhodnutia súdu.

Žalobca vyčíslil škodu v sume vynaložených nákladov na cestu osobným motorovým vozidlom. Použitie
motorového vozidla za účelom styku s dieťaťom vyhodnotil prvoinštančný súd vzhľadom na vzdialenosť
a potrebu prípadného presunu s dieťaťom za účelné. Cesta žalobcu z miesta bydliska H. - F. G. do
miesta styku v H. dňa 29.05.2022 a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. Vychádzajúc z priemerných
cien pohonných látok v Slovenskej republike podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena

benzínu natural 95 oktánový v týždni od 23.05.2022 do 29.05.2022 v sume 1,827 EUR za jeden liter. Pri
spotrebe vozidla 7,6 l na 100 km, predstavuje náhrada 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov,
28,272 litrov x 1,827 EUR predstavuje po zaokrúhlení sumu 51,65 EUR. Náhradu tejto škody vo výške
51,65 EUR súd žalobcovi priznal.

1.9. Pokiaľ si však žalobca si uplatnil aj náhradu škody v sume 79,24 EUR ako základnú náhradu
v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, súd prvej inštancie zohľadnil
argumentáciu žalovanej, ktorá poukazujúc na uznesenie Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 17Co/77/2023 namietala, že žalobcovi škoda v podobe amortizácie vozidla nevznikla,
nakoľko motorové vozidlo nepatrilo jemu, ale bolo použité na základe bezodplatnej zmluvy o výpožičke.

Konštatoval, že aj keď nepochybne používaním motorového vozidla dochádza k jeho opotrebeniu,
pričom práve základná náhrada zohľadňuje amortizáciu motorového vozidla, drobné opravy a údržbu,
povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, teda všetky výdavky spojené s prevádzkou vozidla,
za situácie, že žalobca cestoval vypožičaným vozidlom na základe bezodplatnej výpožičky, bol potom
povinný preukázať svoje tvrdenie popreté žalovanou, že v súvislosti s vypožičaním vozidla mu vnikli

výdavky. Zdôraznil, že od žalovanej nebolo možné spravodlivo požadovať, aby preukázala, že žalobcovi
v súvislosti s výpožičkou motorového vozidla žiadne výdavky nevznikli a zo samotnej zmluvy o výpožičke
vznik žiadnych výdavkov vypožičiavateľovi (žalobcovi) nevyplýva. Keďže žalobca v tomto smere žiadne
dôkazy nenavrhol, škodu požadovanú vo výške základnej náhrady za užívanie vozidla v sume 79,24
EUR mu nepriznal a v tejto časti jeho žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.

1.10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2
v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 130,89 EUR a prisúdených mu
51,65 EUR. Úspech žalobcu v spore predstavuje 39,46 % a úspech žalovanej predstavuje 60,54 %.Prevažný úspech v spore mala žalovaná a jej čistý úspech tak predstavuje 21,08 %, v ktorom rozsahu
jej súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania priznal s tým, že
o konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným

uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

2.1. Proti tomuto rozsudku v časti výrokov III. a IV. podal včas odvolanie žalobca. Nesúhlasil so záverom
súdu prvej inštancie o rozsahu vzniknutej škody. Uviedol, že tento záver je v rozpore so zákonnou
úpravou a ustálenou súdnou praxou. V nadväznosti na nesprávne

a neopodstatnené spochybňovanie jeho nároku súvisiaceho s cestovnými náhradami motorového
vozidla predložil na preukázanie svojich tvrdení čestné vyhlásenie požičiavateľa motorového vozidla
zo dňa 02.12.2024, z ktorého vyplýva potvrdenie dohody, na ktorú on poukazoval, a tiež preukázanie
skutočností, že jeho nárok na zaplatenie cestovných náhrad
v súvislosti použitím motorového vozidla je opodstatnený a nesporný.

2.2. Žalobca uviedol, že v zmysle dohody s požičiavateľom je povinný sa starať o technický
stav motorového vozidla, uhrádzať všetky povinné technické prehliadky, ako aj vymieňať všetky
opotrebované časti motorového vozidla na vlastné náklady. Rovnako je povinný udržiavať motorové
vozidlo v riadnom technickom stave na jeho užívanie a za týmto účelom je povinný uhrádzať všetky
náklady spojené s technickou údržbou a mobilitou motorového vozidla. Cestovné náhrady za používanie

predmetného motorového vozidla znáša výlučne sám v celom rozsahu.

2.3. K právnej otázke výpožičky vozidla a s ňou súvisiaceho priznania náhrady za opotrebovanie vozidla
žalobca uviedol, že Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí
sp. zn. 17Co/77/2023 vychádzal z nesprávne posúdeného a najmä dotvoreného skutkového stavu. Nie

je možné očakávať a predpokladať, že by on ako vypožičiavateľ užíval vozidlo tak dlhé obdobie bez
náhrady. Je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla
a základná paušálna cestovná náhrada zohľadňuje amortizáciu vozidla, povinné zmluvné, havarijné
poistenie,opravyaúdržbumotorovéhovozidla,opotrebenieavýmenupneumatík,rôznychdruhovfiltrov,
motorového oleja, svetiel, brzdovej kvapaliny a rôzne ďalšie náklady

a poplatky spojené s technickou údržbou a mobilitou motorového vozidla. Na týchto nákladoch a
poplatkoch sa podieľa výlučne on. Tie sa zvyšujú aj počtom najazdených kilometrov, ktoré zbytočne
vynaložil za účelom realizácie styku s maloletým, ktorý žalovaná preukázane
a nesporne zmarila svojim protiprávnym konaním.

2.4. Žalobca poukázal na výklad zákonného inštitútu výpožičky o vozidle v súvislosti
s rozsudkom Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp. zn. 22Co/577/2003, potvrdeným uznesením
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo 2369/2003. Uvedené potvrdzuje aj právna teória, podľa ktorej
si zmluvné strany v súvislosti s opotrebením vypožičanej veci môžu dohodnúť určitú náhradu, čo
nebude v rozpore s požadovaným znakom bezodplatnosti zmluvy o výpožičke. Pojmovo sa tak

rozlišuje odplata za prenechanie veci vypožičiavateľovi na užívanie v zmysle odmeny a náhrada
za opotrebenie veci v zmysle amortizácie, ktorú možno vyjadriť ako rozdiel v hodnote veci v čase
prenechania vypožičiavateľovi a v čase jej vrátenia, spôsobený jej bežným užívaním. Pri vyčíslení
nákladov spojených s použitím vozidla za účelom realizácie styku možno prihliadať na paušálne náhrady
nákladov obdobného používania osobných vozidiel na iné účely (R 12/1990). Na tie sa vzťahuje zákon

č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách, v zmysle ktorého patrí základná náhrada zamestnancovi bez ohľadu na to, či
je použité motorové vozidlo vlastné alebo prenajaté (odplatne alebo bezodplatne)
a vždy vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady uvedené v § 7 zákona. Nie je zákonná podmienka,
aby na vyplácanie uvedených náhrad muselo ísť o vlastné motorové vozidlo.

2.5. Žalobca vyjadril presvedčenie, že nie je zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu
k preukazovaniu nároku na cestovné náhrady, ktoré majú charakter paušálu, a to aj s poukazom na §
186 ods. 1 CSP. Považoval však za potrebné preukázať pravdivosť jeho skutkových tvrdení a poukázať
na nesprávne a neopodstatnené spochybňovanie jeho nárokov. Uviedol, že

v obdobných konaniach o náhradu škody v súvislosti so zmareným stykom medzi stranami sporu nebol
nárok cestovných náhrad spochybňovaný a nebol ani predmetom posudzovania, pretože nešlo o spornú
otázku. Vozidlo má vypožičané od požičiavateľa na základe zmluvyo výpožičke zo dňa 24.09.2021, pričom Krajský súd v Trenčíne v spojení s Okresným súdom Prievidza
v právoplatne skončených konaniach priznal žalobcovi v konaní o náhradu škody cestovné náhrady
v paušálnej výške za zmarený styk dňa 13.11.2021 (sp. zn. 9C/48/2022), dňa 14.11.2021 (sp. zn.

9C/51/2022), dňa 27.11.2021 (sp. zn. 11C/51/2022), dňa 28.11.2021
(sp. zn. 12C/51/2022), t. j. po uzavretí zmluvy o výpožičke v každom jednom právoplatne
skončenom konaní o náhradu škody (resp. v konaniach vedených na Okresom súde Prievidza pod
sp. zn. 7C/42/2022, 10C/49/2022, 12C/3/2023, 7C/37/2024, 8C/59/2024, 8C/53/2024, 5C/51/2024,
5C/55/2024, 6C/45/2024), v ktorom súd konštatoval porušenie právnej alebo prevenčnej povinnosti

žalovanej v súvislosti so zmareným stykom žalobcu a maloletého. Odôvodnenie rozsudku považuje
žalobca za arbitrárne a nezohľadňujúce vykonané dokazovanie, okolnosti, ako aj postavenie žalobcu
ako rodiča, ktorý nemá dieťa zverené do starostlivosti a nemá rovnaké možnosti ako žalovaná.

2.6. Zdôraznil, že v konaní riadne preukázal vznik škody v celom rozsahu, vrátane cestovných náhrad,
a preto prijatie odlišného záveru by bolo hrubým zásahom do princípu právnej istoty a predvídateľnosti

súdneho rozhodnutia. Preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie.

3.1. Žalovaná sa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu plne stotožnila s názorom súdu prvej

inštancie, že nie je daný žiadny z dôvodov odvolania uplatnených žalobcom. Uviedla, že názor súdu
o nepriznaní základnej náhrady za užívanie motorového vozidla v sume 79,24 EUR je správny a
riadne odôvodnený. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, na ktorý žalobca primárne
odkazuje v odvolaní, nie je daný. Ide o neprípustný dôkaz z dôvodu koncentrácie konania, nakoľko
žalobca mal už v konaní pred súdom prvej inštancie možnosť túto skutočnosť preukázať. Ide o účelové

konanie protistrany, nakoľko k predloženiu predmetného čestného vyhlásenia dochádza v súčasnosti
aj v konaniach sp. zn. 19C/44/2024, 5C/71/2024, 5C/51/2024, 6C/45/2024, 6C/44/2024, 8C/53/2024,
8C/59/2024, pričom
s uvedeným dôkazom začal žalobca disponovať až po tom, ako súdy prvej inštancie zamietli
v niekoľkých konaniach priznanie predmetného nároku za základnú cestovnú náhradu.

3.2. Poukázala na pojmové znaky zmluvy o výpožičke, medzi ktoré patrí predovšetkým bezodplatnosť.
Čestné prehlásenie bolo podpísané až dňa 02.12.2024, teda žalobcovi do tohto dňa nevyplývala žiadna
právna povinnosť k úhrade i takýchto vedľajších nákladov. Zmluva
o výpožičke uzatvorená dňa 24.09.2021 neobsahuje nijaký článok o takto danej povinnosti, pričom v

zmysle zákonnej úpravy je výpožička bezodplatným právnym úkonom. Zotrvala na svojich tvrdeniach
vyjadrených na pojednávaní dňa 28.11.2024, nakoľko neexistuje žiadny relevantný dôkaz preukazujúci
tvrdenie žalobcu, že tento by sa podieľal na opravách a údržbe vozidla, povinnom zmluvnom poistení,
havarijnom poistení a iných výdavkoch spojených
s prevádzkou vozidla. Namietla priložené čestné vyhlásenie, ktoré má podľa žalobcu dodatočne

preukazovať skutočnosť, že sa podieľal na nákladoch v súvislosti s technickým stavom vozidla a
poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/55/2016.

3.3. Podľa názoru žalovanej zmluva o výpožičke nepreukazovala, že by sa mal žalobca na tvrdených
nákladoch podieľať. Žalobca nedisponuje žiadnymi inými dôkazmi, ktoré by reálne preukazovali

vykázané transakcie za ním uvádzané kúpy motorového oleja, výmeny pneumatík, brzdovej kvapaliny a
podobne. Čestné prehlásenie, ktoré bolo do konania predložené, súd nemôže posudzovať ako prípustný
prostriedok procesnej obrany s poukazom na koncentráciu konania a z dôvodu účelovosti konania
žalobcu, nakoľko k podpisu tohto došlo až dňa 02.12.2024, pričom samotná zmluva o výpožičke bola
uzatvorená dňa 24.09.2021. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil ako vecne správny.

4.1. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na všetkých skutočnostiach
v odvolaní. Nesúhlasil s názorom žalovanej a poukázal na to, že v obdobných a právoplatne
skončených konaniach o náhradu škody medzi ním a žalovanou nebol nárok na cestovné náhrady

žalovanou nikdy spochybňovaný a nebol ani predmetom posudzovania, pretože nešlo o spornú otázku.
Námietka žalovanej v konaní nebola predmetom dokazovania, pretože túto námietku predniesla
právna zástupkyňa žalovanej prvýkrát až počas pojednávania. Žalobca preto objektívne nemohol včas
zabezpečiť na ďalšie preukázanie svojich tvrdení čestné vyhlásenie požičiavateľa vozidla. Vo všetkýchdoposiaľ právoplatne skončených veciach medzi žalobcom a žalovanou, v ktorých žalovaná namietala
argumentáciu žalobcu v súvislosti
s právnou otázkou výpožičky vozidla a predloženým čestným vyhlásením, Krajský súd

v Trenčíne potvrdil správnosť argumentácie žalobcu nedávnym a aktuálnym rozsudkom, a to vo veciach
podsp.zn.27Co/3/2025,sp.zn.27Co/5/2025asp.zn.5Co/3/2025,tedavovšetkýchobdobnýchveciach
považoval odvolací súd nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad za opodstatnený a priznal
žalobcovi nárok na zaplatenie cestovných náhrad v celom rozsahu.

4.2. K neopodstatnenému spochybňovaniu cestovných náhrad žalobca uviedol, že pokladničný blok od
nákupu kvapaliny do ostrekovačov na čerpacej stanici spred troch rokov, alebo potvrdenie transakcie za
výmenu pneumatík presahuje inštitút cestovných náhrad. Žalobca už v odvolaní argumentoval tým, že
podľa § 186 ods. 1 CSP nie je zaťažený dôkazným bremenom vo vzťahu k preukazovaniu výšky nároku
na cestovné náhrady. V konaní si nenárokuje na konkrétnu alikvotnú časť spotrebovaných mililitrov
motorového oleja alebo mikrometrov opotrebovania brzdového kotúča. Skutočná výška cestovnej

náhrady sa nepreukazuje a nedokazuje, pretože má charakter paušálu. Podstatné je to, že v konaní
bolo preukázané, že mu vznikol nárok na cestovné náhrady používaním motorového vozidla za účelom
realizácie styku žalobcu s maloletým synom, ktorý žalovaná porušením právnej povinnosti v predmetný
deň neumožnila. V nadväznosti na preukázané tvrdenia žalobcu
a s poukazom na ustálenú súdnu prax a právnu teóriu, je nárok žalobcu na náhradu cestovných náhrad

nesporný a čestné vyhlásenie len dopĺňa argumentáciu už náležitého preukázania skutkového stavu.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné a že rozsudok prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch III. a IV. je potrebné

podľa § 388 CSP zmeniť.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 130,89 EUR od 30.05.2022 do 12.06.2024 zastavené
a vo výroku II. o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 51,65 EUR spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 13.06.2024 do zaplatenia, odvolaním napadnutý nebol, preto
zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné
a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

8. Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

9. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníkajeporušenieprávnejpovinnosti,existenciaškody,príčinnásúvislosťmedzivzniknutouškodou
a porušením právnej povinnosti a zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené
kumulatívne. Prvé tri predpoklady sú objektívneho charakteru. Dôkazné bremeno ohľadne nich leží
na poškodenom. Zavinenie je subjektívnej povahy, jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti

sa predpokladá. Základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu je príčinná súvislosť medzi
konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.
Porušenie právnej povinnosti musí byť preukázané, v predmetnom prípade sa jedná o právnu povinnosť
uloženú rozhodnutím súdu o úprave styku otca /žalobcu/ s maloletým dieťaťom. Podľa výkladu súdnej
praxe sa škodou rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch.

V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá
spočíva v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na
to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z
toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné a účelné (nález Ústavného súdu SR sp.
zn. 177/08).

10. V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody od žalovanej titulom
vynaložených cestovných nákladov na cestu do miesta bydliska maloletého syna a späť, ktorá škoda
mu vznikla zmareným stykom s maloletým dieťaťom, keď napriek tomu, že dňa 29.05.2022 pricestovaldo miesta bydliska dieťaťa, kde si ho mal prevziať, žalovaná mu stretnutie s maloletým neumožnila,
keď dieťa na stretnutie nepripravila tak, aby bol styk zrealizovaný v zmysle vykonateľného súdneho
rozhodnutia. Žalobca si v predmetnej veci uplatnil náhradu škody titulom vynaložených nákladov

na cestu osobným motorovým vozidlom za spotrebované pohonné hmoty vo výške 51,65 EUR s
príslušenstvom a titulom základnej náhrady v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách vo výške 79,24 EUR s príslušenstvom.

11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v tomto čase existovalo právoplatné

a vykonateľné uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 09.02.2022,
ktoré žalobcovi umožňovalo stretnutie s maloletým okrem iného i dňa 29.05.2022. V zmysle uvedeného
uznesenia bol žalobca oprávnený stretnúť sa s maloletým synom v období odo dňa doručenia
rozhodnutia do 28.02.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase
od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v
H., nachádzajúceho sa na K. J. C. H., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa na rovnakom

mieste matke odovzdá a v období od 01.03.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez
prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase
od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme
od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v H., nachádzajúceho sa na K. J. C. H., a maloleté
dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke uložená povinnosť

v stanovených časoch, dňoch a na mieste týmto rozhodnutím určených, maloleté dieťa otcovi odovzdať
a na styk s otcom riadne pripraviť.

12. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že pokiaľ ide o otázku vzniku škody,
v konaní bolo preukázané, že žalobca dňa 29.05.2022 absolvoval za účelom styku s maloletým synom

cestu osobným motorovým vozidlom zo svojho bydliska (H.) do miesta bydliska maloletého (H.), pričom
žalobcovi nebol umožnený styk s maloletým, žalovaná neodovzdala maloletého na styk so žalobcom,
preto bolo v danej veci preukázané porušenie povinnosti žalovanej maloletého syna na styk so žalobcom
riadne a včas pripraviť
a styk so žalobcom umožniť v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Súd prvej

inštancie mal za to, že žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu
z miesta bydliska žalobcu do Bojníc dňa 29.05.2022 a späť za účelom realizácie stretnutia sa
s maloletým synom, pretože zavinene zmarila styk maloletého so žalobcom, keď ho bez objektívneho
dôvodu odmietla odovzdať žalobcovi (otcovi) a zároveň si nesplnila ani prevenčnú povinnosť v zmysle

§ 415 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu
škody vo výške 51,65 EUR titulom vynaložených nákladov na cestu osobným motorovým vozidlom za
spotrebované pohonné hmoty. Žalobu v časti náhrady škody vo výške 79,24 EUR titulom základnej
náhrady v zmysle § 7 ods. 1 zákona
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách však zamietol z dôvodu, že žalobca používal vypožičané

motorové vozidlo, kedy zmluva o výpožičke je bezodplatná a žalobca nepreukázal, že v súvislosti
s vypožičaným vozidlom mu vznikli výdavky spojené s údržbou motorového vozidla v súvislosti s
amortizáciou motorového vozidla.

13. Odvolací súd sa so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena v súvislosti

s nárokom na základnú náhradu vo výške 79,24 EUR uplatneným v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách nestotožnil.
14.Narozdielodsúduprvejinštanciezastávaodvolacísúdnázor,žeajkeďžalobcazaúčelomrealizácie
stretnutia s maloletým vycestoval do miesta bydliska maloletého dňa 29.05.2022 motorovým vozidlom,
ktoré nie je v jeho vlastníctve, ale na tento účel použil motorové vozidlo, ktorým je oprávnený disponovať

na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 24.09.2021, má nárok na základnú náhradu v zmysle ust.
§ 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Zmluva o výpožičke je síce
zmluvou bezodplatnou, ale pri užívaní motorového vozidla zákonite dochádza k opotrebeniu vozidla,
jeho amortizácii. Podľa právnej teórie bezodplatnosti zmluvy o výpožičke neodporuje, ak si zmluvné
strany v súvislosti

s opotrebovaním vypožičanej veci dohodli určitú náhradu. Nie je relevantné konštatovanie súdu prvej
inštancie, že žalobca nie je vlastníkom predmetného motorového vozidla, nakoľko podľa zákona č.
283/2002 Z. z. o cestovných náhradách vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady bez ohľadu na to, či
je použité vlastné motorové vozidlo alebo iné motorové vozidlo. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislostina rozhodnutie R 12/1990, v zmysle ktorého potrebu použitia vlastného motorového vozidla rodiča k
uskutočneniu styku s maloletým dieťaťom vo výchove druhého z rodičov je potrebné posúdiť jednak z
hľadiska prepravy rodiča do miesta styku

a jednak z hľadiska účelnosti využitia vozidla v priebehu styku s maloletým a pri vyčíslení nákladov
spojenýchstýmtopoužitímvozidlamožnoprihliadnuťkpaušalizovanýmnáhradámnákladovobdobného
používania osobných vozidiel pre iné účely.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu objektívne došlo dňa 29.05.2022, kedy žalobca vycestoval do miesta

bydliska maloletého za účelom realizácie stretnutia s ním,
k opotrebovaniu vozidla, a to i napriek tomu, že nešlo o motorové vozidlo vo vlastníctve žalobcu, ale
len o vypožičané motorové vozidlo, pričom v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách došlo priamo k vzniku nároku na vyplatenie základnej paušálnej náhrady, ktorá
zohľadňuje amortizáciu motorového vozidla. Vzhľadom na uzatvorenie zmluvy o výpožičke na dobu
neurčitú a vzhľadom na pravidelné používanie vypožičaného motorového vozidla žalobcom od roku

2021 na účely uskutočnenia stretnutia s maloletým dieťaťom je nepochybné, že žalobca znáša všetky
náklady spojené s údržbou motorového vozidla, preto je potrebné priznať mu nárok na náhradu škody
aj v ním uplatnenej výške 79,24 EUR spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 13.06.2024 do zaplatenia, a to titulom základnej
náhrady v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 283/2002 Z. z.

o cestovných náhradách.

16. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti vo výroku III. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 79,24 EUR
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 79,24 EUR od 13.06.2024 do zaplatenia

a zároveň zmenil napadnutý rozsudok aj vo výroku IV. o trovách konania tak, že v spore plne úspešnému
žalobcovi priznal v zmysle § 396 ods. 1, 2 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396

ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Pretože žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, patrí mu
proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule
(§ 393 ods. 2 CSP ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

CSP)- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).