Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/39/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201942
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:0018201942.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Katarína Slováčeková a sudkýň

JUDr. Ľubica Bundzelová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci navrhovateľky – manželky (matky):
A. B. C. D., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale pobytom E. XX, F., zastúpená splnomocnencom: URBAN
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, Bratislava, IČO: 47 244 895,
proti manželovi (otcovi): A. E. C., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, trvale pobytom G. XX, F. F., zastúpený
splnomocnencom: Cíbik Legal s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Serebíniho 6C, Bratislava, IČO:
54256160,orozvodmanželstvaaúpravurodičovskýchprávapovinnostínačasporozvodemanželstva
k maloletému dieťaťu: A. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpené kolíznym

opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, o odvolaniach
otca a matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/130/2018-503 zo 16. decembra
2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti zverenia maloletého A. do osobnej
starostlivosti matky a v časti zastupovania maloletého A. a spravovania jeho majetku oboma rodičmi p
o t v r d z u j e.

II. V časti výživného (výrok IV.) m e n í tak, že otca zaväzuje platiť výživné na maloletého A. za obdobie
od 17. marca 2021 do 31. decembra 2022 v sume 290,- eur mesačne, za obdobie od 1. januára 2023 do
31. decembra 2023 v sume 220,- eur mesačne a za obdobie od 1. januára 2024 naďalej v sume 390,-
eur mesačne. Výživné je od 1. apríla 2025 otec maloletého povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 17. marca
2021 do 31. marca 2025 vo výške 180,- eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do troch dní.

III. Odvolací súd ďalej m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v časti styku otca s maloletým tak, že

otec je oprávnený stretávať sa s maloletým v každom nepárnom kalendárnom týždni v stredu v čase
od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu v čase od 9.30 hod. do
17.30 hod., počas Veľkonočných sviatkov každú Veľkonočnú sobotu v čase od 9.30 hod. do 17.30 hod.,
počas vianočných sviatkov každý prvý sviatok vianočný v čase od 9.30 hod. do 17.30 hod. a nad rámec
bežného styku počas roka počas letných prázdnin aj v každom párnom týždni v piatok v čase od 9.30
hod. do 17.30 hod. Otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky,
ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo navrhovateľky A. B. C. D., E.
D. a jej manžela A. E. C. uzavreté dňa 21. septembra 2013 v Tisno, Chorvátska republika, zapísanév knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR – osobitná matrika vo zväzku OM/86, ročník 2013, na
strane 274, pod poradovým číslom 548 rozviedol. Výrokom II. maloletého A. zveril na čas po rozvode
manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matky. Výrokom III. rozhodol, že zastupovať maloletého

a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Výrokom IV. uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k
rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Výrokom V. upravil styk otca s
maloletým tak, že otec má právo stretávať sa s maloletým v bežnom roku s výnimkou sviatkov a prázdnin
každý kalendárny týždeň v utorok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni od soboty

od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom
roku od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas letných prázdnin od 1. júla
od 9.00 hod. do 7. júla do 18.00 hod. a od 8. augusta od 9.00 hod. do 13. augusta do 18.00 hod. s tým,
že v čase od 16. júla do 31. júla a od 24. augusta bude vykonávaný styk otca s maloletým ako počas
bežného roku. Počas Vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od 23. decembra
od 9.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 30. decembra od 9.00

hod. do 2. januára nasledujúceho roku do 18.00 hod. Zároveň rozhodol, že otec si maloletého prevezme
a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne
pripraviť a otcovi ho v určenom čase odovzdať. Taktiež rozhodol, že matka umožní otcovi primeraný
styk s maloletým aj prostredníctvom videohovorov a telefonických hovorov. Výrokom VI. žiadnemu z
účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením

§ 18, § 23 ods. 1 a 2 veta prvá, § 24 ods. 1, 3, 4 a 5, § 25 ods. 1 až 5, § 26, § 28 ods. 1 a 2, §
62 ods. 1 až 5 z. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), čl. 3 ods. 1 a čl. 7 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa. Vecne dôvodil, že v konaní bol preukázaný hlboký a trvalý rozvrat medzi
manželmi, ktorý nedáva predpoklad na obnovenie manželského spolužitia, pričom žiaden z manželov
nemá záujem zotrvať v manželstve. Vzťah manželov citovo ochladol v dôsledku rozdielnych názorov na

manželské spolužitie. Manželstvo dlhodobo neplní ani jednu z funkcií manželstva v zmysle Zákona o
rodine. Súd prvej inštancie preto manželstvo rodičov maloletého rozviedol. Pri rozhodovaní ktorému z
rodičov bude maloletý na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti, súd prvej inštancie prihliadol
na odporúčanie kolízneho opatrovníka a zdravotný stav maloletého. Maloletý bol na žiadosť matky
podrobený vyšetreniu za účelom diagnostiky poruchy autistického spektra (ďalej len „PAS“), pričom mu

bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm (F84.5) a bola mu odporúčaná špecifická terapia zameraná na
redukciu príznakov Aspergerovho syndrómu, zlepšenie sociálnej recipročnej interakcie a komunikácie.
Maloletému nebol odporúčaný nástup do bežnej materskej školy, ale predĺženie rodičovskej dovolenky
matke a postupná pomalá adaptácia v prítomnosti matky, riadená odozvou dieťaťa. Za účelom úpravy
styku otca s maloletým, resp. posúdenia vhodnosti striedavej osobnej starostlivosti rodičov bol v konaní

vypracovaný znalecký posudok č. 32/2019 zo 7. júna 2019. Taktiež bolo vykonané pedopsychiatrické
vyšetrenie v sprievode matky v Národnom ústave detských chorôb z 3. januára 2019. Zo správy úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny jednoznačne vyplynulo, že matka i otec majú vytvorené podmienky pre
priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletého. Správa A. H. I., Gami-med s.r.o., Bratislava
hodnotí psychomotorický vývin maloletého a celkové prospievanie ako dobré. Podľa znalca z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí Mgr. Martina Balka,
ktorý vypracoval znalecký posudok č. 32/2019, je s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého vhodné,
aby bol zverený do osobnej starostlivosti matky a nie do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. V
záujme maloletého je vytvorenie pravidelného režimu stretávania sa s otcom aj s prespaním v domácom
prostredí otca. Na žiadosť matky bez spolupráce otca bol maloletý vyšetrený v zariadení Salvus s.r.o. z

dôvodupretrvávajúcichproblémovvrámcisociokomunikačnéhokontextu,zmienvsprávaníaproblémov
s adaptabilitou. Klinický psychológ PhDr. Karol Kleinmann, PhD. v znaleckom posudku č. 32/2020
z 18. novembra 2020 dospel k záveru, že zdravotný stav maloletého si vyžaduje zvýšenú osobitnú
starostlivosť a dôsledný prístup. Taktiež je v záujme maloletého, aby bol umiestnený v špeciálnom
súkromnom zariadení (Detské centrum J. K. I.), s ktorým matka uzavrela zmluvu o poskytovaní

starostlivosti dieťaťu od januára 2021. V tomto zariadení je celodenná starostlivosti spoplatnená v
sume 360,- eur mesačne a skrátená starostlivosť v sume 260,- eur mesačne, avšak podľa oznámenia
zariadenia nedisponujú pedagógmi, ktorí majú špecializáciu na prácu s deťmi s poruchou autistického
spektra (ďalej len „PAS“). Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že
napriek tomu, že otec má predpoklady na riadnu rodičovskú starostlivosť o maloletého, nie je vhodné

zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, nakoľko matka s maloletým býva v F. a
otec v F. F.. Súd prvej inštancie prihliadal aj na skutočnosť, že maloletý začne navštevovať predškolské
zariadenie. Preto maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať
majetok maloletého budú obaja rodičia. V súvislosti s určením vyživovacej povinnosti súd prvej inštanciekonštatoval, že v čase podania návrhu bola matka na rodičovskej dovolenke a poberala rodičovský
príspevok v roku 2018 v sume 214,70 eur a rodinné prídavky na dieťa v sume 23,68 eur, v roku 2019 v
sume 220,70 eur a rodinné prídavky na dieťa v sume 24,34 eur. V júli 2020 jej úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny vyplatil sumu 2.200,- eur a následne poberala rodičovský príspevok v sume 370,- eur a
rodinné prídavky v sume 24,95 eur. V auguste 2019 nastúpila do zamestnania po rodičovskej dovolenke
na polovičný pracovný úväzok a za odpracované mesiace v roku 2019 dosiahla príjem v priemere 642,-
eur a za mesiace január až september 2020 v priemere 828,65 eur. Od mája 2018 prispieval otec na
výživu maloletého sumou 200,- eur a od 20. júla 2018 do 14. novembra 2018 platil výživné na manželku

v sume 300,- eur a od 14. decembra 2018 platí sumu 200,- eur. Mesačný príjem matky bol v roku 2018
vo výške 738,38 eur, v roku 2019 do augusta vo výške 645,04 eur, pričom od septembra do decembra
2019 sa jej príjem zvýšil na 1.287,04 eur. V roku 2020 za mesiace január až september jej celkový
mesačný príjem dosahoval sumu 1.623,60 eur (príjem, rodičovský príspevok, rodinné prídavky na dieťa,
výživné na maloletého a na svoju osobu). Za užívanie bytu v F., ktorý je vo vlastníctve sestry matky L.
L. D., platí matka mesačne sumu 402,17 eur a za náklady spojené s užívaním bytu hradí sumu 157,-

eur. Otec v roku 2018 poberal výsluhový dôchodok v sume 850,- eur mesačne a v čase podania návrhu
vlastnil dva byty v F. F., pričom jeden z týchto bytov prenajímal. Výnos za prenájom bol cca. 185,- eur.
Predmetné byty daroval v roku 2018 svojej matke z dôvodu svojho zdravotného stavu. V roku 2019
poberal výsluhový dôchodok v sume 863,30 eur a v roku 2020 v sume 876,50 eur. Z tohto príjmu platil
výživné na manželku v sume 200,- eur mesačne a výživné na maloletého v sume 200,- eur. Na svoje

základnéživotnépotrebytakmalkdispozíciifinančnéprostriedkyvroku2019vsume463,30euravroku
2020 v sume 476,50 eur. Svoje mesačné náklady vyčíslil na sumu 580,- eur. Darovaním jednoizbového
bytu matke sa pripravil o príjem vo výške cca. 185,- eur, pričom spolu s výsluhovým dôchodkom by
jeho celkový mesačný príjem bol v sume 1.061,50 eur. Z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu je
pravidelne sledovaný na neurológii, momentálne je jeho stav stabilizovaný a je schopný vykonávať prácu

primeranú jeho zdravotnému stavu. Celkové mesačné výdavky na maloletého vyčíslila matka na sumu
965,- eur spolu s rezervačným poplatkom v Detskom centre J. K. I., z toho bývanie 275,- eur (1/2 z
nájmu z Nájomnej zmluvy z novembra 2019), potraviny 240,- eur, drogéria a hygiena 30,- eur, oblečenie
a obuv 60,- eur, lieky 30,- eur, škôlka 150,- eur (rezervačný poplatok), voľný čas, krúžky a pomôcky
20,- eur, pohonné hmoty 40,-eur (terapie mimo F.), životné poistenie 40,- eur (od r. 2017) a terapia

100,- eur. Súd prvej inštancie prihliadajúc na možnosti, schopnosti a na zdravotný stav otca, ktorý je
momentálne stabilizovaný, určil, že výživné vo výške 300,- eur mesačne je primerané vzhľadom na
vek a zdravotný stav maloletého (diagnóza PAS), ktorý si vyžaduje zvýšené náklady a osobitný prístup.
Pri posudzovaní styku otca s maloletým súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku
Mgr. Balka č. 32/2019, z ktorého vyplýva, že psychický stav rodičov je bez známok psychopatologickej

symptomatiky. Maloletý pozitívne reaguje na prítomnosť oboch rodičov a v ich prítomnosti sa cíti
spokojne a bezpečne. Podľa znalca nie je potrebné, aby styk otca s maloletým bol obmedzený. Otec
svojimzdravotnýmproblémomnebolnijakznačnelimitovanýprizabezpečenístarostlivostiomaloletého.
K svojmu zdravotnému stavu pristupuje zodpovedne a kriticky reflektuje možnosť rozvoja ochorenia
v budúcnosti. Z psychologického hľadiska je stav otca stabilný a dokáže sa primerane adaptovať,

ako aj realizovať svoje rodičovské kompetencie, a preto jeho zdravotný stav nijak výrazne neohrozí
maloletého v jeho prítomnosti. Je v záujme maloletého, aby sa vytvoril pravidelný režim stretávania
sa s otcom, ako aj prespanie v jeho domácnosti na udržanie citových väzieb maloletého k ďalším
členom rodiny otca. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že matka v konaní namietala formálne aj obsahové
nedostatky znaleckého posudku, a preto požiadala znalca PhDr. Karola Kleinmanna PhD. o vyhotovenie

súkromného znaleckého posudku. Súd prvej inštancie na tento súkromný znalecký posudok neprihliadol
z dôvodu nedostatočnej objektívnosti bez súčasného vyšetrenia otca a posúdenia priamej interakcie
maloletého s otcom. Nevyhovel ani návrhu matky na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku
majúc za to, že závery znaleckého dokazovania uskutočneného v konaní predstavujú dostatočný
podklad pre kvalifikované rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na vek maloletého (4 roky), kedy sa formuje

u detí ich osobnosť, súd prvej inštancie považoval za nevyhnutné rozšíriť neodkladným opatrením
doposiaľ nastavenú úpravu styku otca s maloletým za účelom prehlbovania a rozširovania citových
väzieb maloletého k otcovi aj k ďalším rodinným príslušníkom otca. Maloletý má k otcovi dobrý vzťah,
má ho rád aj napriek ich obmedzenému styku. Súd prvej inštancie preto nevidel dôvod, aby bola pri
styku prítomná matka, keďže sa v konaní nepreukázalo, že by otec mohol negatívne ohroziť formovanie

osobnostimaloletého.Otecjeschopnýzabezpečiťstarostlivosťomaloletéhoipočassviatkovaprázdnin,
pričom táto úprava prispieva aj k potrebe maloletého vnímať otcovský vzor. Matka v konaní namietala
zdravotný a psychický stav otca. Otec preto z vlastnej iniciatívy podstúpil psychologické vyšetrenie,
z ktorého vyplynulo, že aktuálne u neho nie sú zjavné známky procesuálneho ochorenia z okruhuschizofrénnych ochorení ani známky dekompenzácie osobnosti v zmysle depresie alebo neurotických
príznakov. Z lekárskych správ bolo preukázané, že otcovi bola diagnostikovaná neuronálna forma
motorickej neuropatie, v súčasnosti bez progresie, nebol uznaný ZŤP, je schopný viesť motorové vozidlo,

avšak jeho pracovná spôsobilosť je obmedzená. Ochorenie sa u otca objavilo v roku 2017 a jeho zmeny
správania boli súčasťou vysporiadavania sa s touto situáciou. Súd prvej inštancie poukázal na to, že
otec sa podrobuje pravidelným polročným prehliadkam u neurológa, čo je dôkazom zodpovedného
prístupu otca k jeho zdravotnému stavu, ako aj k posúdeniu schopnosti poskytnúť maloletému osobnú
starostlivosť s ohľadom na jeho zdravotný stav. Súd prvej inštancie poukázal tiež na to, že navrhovateľka

preukázateľne bránila osobnému styku otca s maloletým. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej
inštancie podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný
mimosporový poriadok“).
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výrokom IV. a V. podal v zákonnej lehote odvolanie otec
maloletého. Namietal, že súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal jeho majetkovými a zárobkovými
možnosťami ani nezohľadnil jeho výdavky. Poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie

poberal iba výsluhový dôchodok vo výške 876,50 eur a iný príjem nemal. Nevlastnil žiadny nehnuteľný
majetok ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty. Mesačné výdavky (nájom 68,- eur, plyn 40,- eur, elektrina
22,- eur, TV a internet 15,- eur, telefón 20,- eur, životné poistenie 38,- eur, strava a hygiena 270,- eur,
lieky 20,- eur, oblečenie 30,- eur, cestovné náklady 210,- eur, detské centrum /vstupné/ 30,- eur) spolu s
výživným na manželku a maloletého dosahovali sumu 1.163,- eur. Od 1. februára 2021 bol zamestnaný v

M. G. N. N. K. M. G. N. O. P. I. F. F. (ďalej len „M. K. M. F. F.“) na dobu určitú do 31. januára 2022 s hrubou
mzdou vo výške 709,50 eur. Uviedol, že podľa potvrdenia od zamestnávateľa matky predloženého v
konaní sp. zn. 56Pc/9/2018 o určenie výživného na manželku mal priemerný čistý mesačný príjem
matky za obdobie od októbra 2019 do septembra 2020 predstavoval sumu 782,24 eur, čo spolu s
rodičovským príspevkom, rodinnými prídavkami a výživným na manželku a maloletého činí 1.576,24

eur mesačne. S poukazom na príjem matky považoval otec sumu 200,- eur, ktorú v konaní navrhol
aj kolízny opatrovník, za primeranú jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom, ako aj
zodpovedajúcu potrebám maloletého. V súvislosti s úpravou jeho styku s maloletým otec nesúhlasil, aby
sa víkendový styk v párnom kalendárnom týždni realizoval až od soboty od 9.00 hod. Mal za to, že je
potrebné, aby mohli s maloletým stráviť počas párnych víkendov sobotu bez cestovania. Aj znalec Mgr.

Balko odporučil, aby maloletý každý párny víkend od piatka do nedele prespal u otca, s čím súhlasil aj
kolízny opatrovník. Otec ďalej namietal, že sa súd prvej inštancie nezaoberal jeho návrhom na určenie
náhradného termínu styku pre prípad zmarenia styku s maloletým alebo choroby maloletého. Poukázal
na to, že matka nerešpektovala právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V,
ktorý neodkladným opatrením upravil jeho styk s maloletým. Matka zmarila už 80 stretnutí s maloletým a

neumožnila ani jedno náhradné stretnutie, a preto bol nariadený výkon rozhodnutia. Napriek opatreniam
v rámci konania o výkon rozhodnutia sp. zn. 2Em/1/2019, matka stále marí jeho styk s maloletým, preto
je potrebné uložiť matke povinnosť na poskytnutie náhradných stretnutí s maloletým. Nakoľko mu matka
neumožnila ani primeraný styk s maloletým prostredníctvom videohovorov a telefonických rozhovorov je
potrebné, aby bol v rozsudku stanovený počet videohovorov aspoň trikrát týždenne. Záverom odvolania

otec navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že otec
je povinný prispievať na výživu maloletého sumou 200,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho
mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým sa upravuje v bežnom roku s výnimkou sviatkov
a prázdnin v každom kalendárnom týždni v utorok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v párnom kalendárnom
týždniodpiatkaod9.00hod.donedeledo18.00hod.PočasVeľkonočnýchsviatkovvkaždomnepárnom

kalendárnom roku od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas letných prázdnin
od 1. júla od 9.00 hod. do 7. júla do 18.00 hod. a od 8. augusta od 9.00 hod. do 13. augusta do 18.00
hod. s tým, že v čase od 16. júla do 31. júla a od 24. augusta bude vykonávaný styk otca s maloletým
ako počas bežného roka. Počas Vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom roku od 23.
decembra od 9.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku od 30. decembra

od9.00hod.do2.januáranasledujúcehorokudo18.00hod.Otecsimaloletéhoprevezmeapoukončení
styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi
ho v určenom čase odovzdať. Matka umožní otcovi primeraný styk s maloletým aj prostredníctvom
videohovorov najmenej v rozsahu trikrát týždenne. Pre prípad zmarenia stretnutia s maloletým určeného
súdom alebo preukázaného ochorenia maloletého má otec nárok na náhradný termín.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie voči výroku V. podala v zákonnej lehote odvolanie taktiež
matka maloletého. Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci úpravy styku bez ohľadu na
možnosti a schopnosti otca, ako aj bez ohľadu na možnosti, schopnosti, zdravotný stav, režim, veka najlepší záujem maloletého. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 9CoP/16/2016 z 24. mája 2019 a čl. 12, 18 a 23 Dohovoru o právach dieťaťa. Uviedla, že od
septembra 2019 riešila problémy maloletého súvisiace so zmenami správania, ktoré sa prejavovali

fyzickým ubližovaním, pomočovaním, problémami so zadržiavaním stolice v deň kontaktu s otcom, preto
bola nútená vyhľadať pomoc pediatričky, ktorá ich odkázala na vyšetrenie k detskému psychiatrovi.
Výsledkom psychiatrického vyšetrenia bolo určenie úzkostnej poruchy dieťaťa v súvislosti s kontaktom
otca a ako reakcia na matrimoniálnu situáciu spolu s rozvodovým konaním rodičov. V novembri 2019
začal maloletý navštevovať ambulanciu liečebného pedagóga a v máji 2020 maloletého vyšetrila klinická

psychologička Q. L., ktorá konštatovala u maloletého úzkostnú poruchu a Aspergerov syndróm. Matka
ďalej uviedla, že na odporúčanie klinickej psychologičky Q. R. si v júni 2020 predĺžila rodičovskú
dovolenku vzhľadom na zdravotný vývin maloletého. Q. R. odporúčala vzhľadom na separačnú úzkosť
maloletého realizovať styk v prítomnosti matky. V auguste 2020 sa maloletý podrobil vyšetreniu
v zariadení SALVUS, ktorý vystavil klinický posudok na maloletého. Zistené boli úzkostné stavy
maloletého a bolo odporučené, aby sa maloletý podrobil testovaniu na PAS. Nakoľko znalecký posudok

č. 32/2019 bol vyhotovený pred diagnostikovaním PAS, zabezpečila si súkromný znalecký posudok.
Poukázala aj na skutočnosť, že znalec PhDr. Kleinmann, PhD. na rozdiel od Mgr. Balka disponuje
špecializáciounaporadenskúpsychológiu,čosúdprvejinštancienezohľadnil.Súdprvejinštanciemalpri
úprave styku prihliadať aj na súkromný znalecký posudok, ktorý je aktuálnejší a viac zohľadňuje potreby
maloletého. Z dôvodu potreby definitívnej diagnostiky maloletého navštívila s maloletým zariadenie

SunRise, kde detská psychiatrička maloletému jednoznačne diagnostikovala Aspergerov syndróm.
Maloletému bol následne vydaný preukaz pre osoby s PAS. Podľa matky súd prvej inštancie sa
zdravotnému stavu maloletého venoval len okrajovo a vôbec nezohľadnil vývoj správania sa maloletého.
Po prvom stretnutí otca s maloletým bez jej prítomnosti sa maloletý zdekompenzoval. Maloletému sa
výrazne začal zhoršovať zdravotný stav (maloletý sa fyzicky poškodzoval, zatláčal si oči, vykrúcal prsty

a opakoval, že je zlý, neposlušný a zavadzia). Otec pritom o priebehu stykov tvrdil, že maloletý je veselý,
šťastný, správa sa pekne a je spokojný. Podľa správy od riaditeľky materskej školy, ktorú maloletý
navštevoval, maloletý nenapreduje a vývojovo sa vracia späť. Podľa matky víkendový styk nie je možné
realizovať z adaptačných problémov maloletého i vzhľadom na jeho citlivosť na zmenu a naviazanosť
na režim. Súd prvej inštancie upravil styk bez vyhodnotenia potreby adaptačného obdobia. Potreba jej

prítomnosti pri styku (minimálne počas adaptačného obdobia) vyplýva zo správania maloletého. Matka
zároveňnamietala,žesúdprvejinštancienezohľadnilanizdravotnélimityotca.Jehozdravotnéproblémy
mu bránia pracovať. Viackrát mu bola odporúčaná psychoterapia, pričom sám priznal, že má psychické
problémy so zvládnutím svojej diagnózy. Súd prvej inštancie prehliadol, že otec vyžaduje prítomnosť
svojej matky počas styku z dôvodu pomoci s maloletým. Z dôvodu prítomnosti matky otca pri styku, mala

byť aj ona vyšetrená znalcom. Záverom odvolania matka navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku V. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Eventuálne, aby vo
výroku V. rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý
nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 17.30 hod. a každý párny víkend v sobotu od 9.30
hod. do 11.30 hod. a od 15.00 hod. do 17.30 hod. vždy za prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého

prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.

4. K odvolaniu matky sa vyjadril otec s tým, že podané odvolanie je nedôvodné. Matka nezohľadňuje
najlepšízáujemmaloletéhoazneužívadiagnózumaloletéhonaobmedzovaniejehokontaktusním.Otec
zdôraznil, že v konaní nebol spochybnený zdravotný stav maloletého. O maloletého sa vie plnohodnotne

postarať, problematiku Aspergerovho syndrómu má naštudovanú. Znalecký posudok PhDr. Kleinmanna,
PhD. označil za účelový, neúplný a nedostatočný, keďže bol vypracovaný zo selektívne predložených
listinných dôkazov matky. Znalec ho nevyšetril, nepozoroval jeho interakciu s maloletým, nevyšetril ani
matku, nemal k dispozícii súdny spis ani úplnú zdravotnú dokumentáciu maloletého. V správe A. N.
A. D., Q. nie je uvedené, že jeho stretnutia s maloletým majú byť za prítomnosti matky. Otec ďalej

poukázal na to, že po vypracovaní znaleckého posudku bol znalec Mgr. Balko vypočutý na pojednávaní
14. októbra 2020, pričom sa vyjadril, že zistenie Aspergerovho syndrómu nič nemení na jeho závere
ohľadom navrhovaného styku s otcom. Otec podotkol, že všetky jeho stretnutia s maloletým, ktorých sa
zúčastnila aj stará matka (matka otca – pozn. odvolacieho súdu), prebehli bez akýchkoľvek problémov
a maloletý bol šťastný. Ako nedôvodne tiež vyhodnotil námietky matky týkajúce sa jeho zdravotného

stavu. 10. marca 2021 bol na pravidelnej kontrole u neurologičky, ktorá skonštatovala, že vzhľadom na
dlhodobý stabilný priebeh ochorenia a súčasný klinický nález niet prekážky v starostlivosti o maloletého.
Zdôraznil, že maloletého by nikdy nevystavil riziku. O maloletého sa vie postarať, avšak jeho matka mátiež záujem na styku s maloletým, a preto sa zúčastňuje týchto stretnutí. Je absurdné, aby stará matka
bola vyšetrovaná znalcom len pre to, že sa stretáva s maloletým.

5. K vyjadreniu otca sa vyjadrila matka podaním z 3. júna 2021. V prvom rade uviedla, že 10. marca 2021
vydal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava maloletému preukaz osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím, keďže miera funkčnej poruchy maloletého je 60%. V marci 2021 sa maloletý zúčastnil
neurologického vyšetrenia u A. P., ktorá u maloletého potvrdila Aspergerov syndróm, poruchu emotivity
a úzkostný syndróm a separačnú úzkosť viazanú na matku. Otec však odmietol diagnostiku rozsahu

Aspergerovho syndrómu prostredníctvom Akademického centra výskumu autizmu. 11. mája 2021 začal
maloletý navštevovať materskú školu v Q., pričom ona pôsobí v škôlke ako jeho asistentka. Matka ďalej
uviedla, že od júna 2021 sa bude s otcom dobrovoľne zúčastňovať výchovného opatrenia vedenom
Centrom pre deti a rodinu v Bratislave za účelom obnovenia kontaktu maloletého s otcom a zlepšenia
vzájomnej komunikácie. Otec sa s maloletým stretol 12., 21. 26. a 29. mája 2021. Neberie však ohľad
na potreby maloletého a nevie sa s ňou dohodnúť. Neustále ju osočuje a znevažuje. V roku 2020

sa nedostavil na styk s maloletým 63-krát. Dôvodom je podľa matky zdravotný stav otca, ktorý mu
znemožňuje postarať sa o maloletého či viesť motorové vozidlo. Jeho zdravotný stav je limitovaný,
keďže nedokáže vykonávať viaceré fyzické aktivity a má problémy s citlivosťou nôh, triaškou rúk a pod.
Aj z tohto dôvodu nie je schopný sám zabezpečiť starostlivosť o maloletého. V konaní o výživnom na
manželku otec uvádzal, že jeho zdravotný stav je vážny a zhoršuje sa. V súvislosti s odvolaním otca

voči určenej výške výživného matka uviedla, že otec je bonitný človek, vlastní viaceré nehnuteľnosti,
motorové vozidlo, poberá výsluhový dôchodok a je zamestnaný. Ona nepracuje na plný úväzok, je
asistentkou maloletého v škôlke. Výdavky na maloletého prevyšujú jej príjmy. Okrem bežných nákladov
na maloletého a škôlku znáša aj náklady spojené so zabezpečením zdravotnej starostlivosti maloletého.

6. Na vyjadrenie matky reagoval otec podaním zo 6. júla 2021, v ktorom zopakoval svoje argumenty
uvedené vo vyjadrení k odvolaniu matky. Poukázal na to, že až do informatívneho výsluchu na súde
6. apríla 2021 mu matka neumožňovala styk s maloletým. Na matku preto podal trestné oznámenie.
S diagnostikou maloletého v Akademickom centre výskumu autizmu nesúhlasil z dôvodu, že nikto
nespochybňoval, že maloletý má Aspergerov syndróm. Vyšetrenie maloletého u A. P. absolvovala matka

bez jeho vedomia. Vyšetrenie je neobjektívne, keďže A. P. vychádzala iba z účelových tvrdení matky.

7. Matka v podaní zo 6. augusta 2021 poskytla informácie o stykoch otca s maloletým. Otec mal
realizovať styk v dohodnutých termínoch, pričom sama dohliadala na priebeh stretnutia zo vzdialenosti
cca 20 metrov. Stará matka mala celý priebeh stretnutí nahrávať. Po týchto stretnutiach bol maloletý

podráždený.

8. Otec v podaní z 30. novembra 2021 opísal priebeh stykov s maloletým. Poukázal na manipuláciu
maloletého matkou pred realizovaním styku a na marenie stykov z jej strany. Uviedol, že od 1. apríla
2018 bol s maloletým iba cca. 176 hodín, v roku 2020 sa uskutočnilo 10 stretnutí a v roku 2021 21

stretnutí. Ostatne maloletého videl 27. septembra 2021 a ostatný videohovor uskutočnil 10. apríla 2021,
keďže matka maloletému videohovory neumožňuje odvolávajúc sa na odmietavý postoj maloletého.
Doplnil, že A. P. na základe ním poskytnutých informácii ohľadom maloletého a styku prehodnotila svoje
predchádzajúce odporúčania týkajúce sa prítomnosti matky pri styku. V súvislosti s podaním trestného
oznámenia na matku uviedol, že voči matke už bolo vznesené obvinenie.

9. V podaní z 25. februára 2022 matka uviedla, že toho času má maloletý prerušený pobyt v materskej
škole z dôvodu nezvládania sociokomunikačnej záťaže a separačných úzkostí. 15. decembra 2021
sa zúčastnila psychologického vyšetrenia maloletého u A. L., Q., ktorá označila stav maloletého
ako PAS a sociálne úzkostnú poruchu, ktorá má psychogénny podklad. A. L., Q. uviedla niekoľko

odporúčaní, medzi inými aj potrebu adaptácie na zmenu prostredia (vhodná prítomnosť matky) a
postupnej separácie. Matka zdôraznila, že A. L., Q. spolupracovala s oboma rodičmi, preto sa jedná
o objektívne posúdenie zdravotného stavu maloletého, jeho limitov a následných odporúčaní vo vzťahu
k potrebe postupnej adaptácie maloletého na akékoľvek zmeny. Uviedla, že otec sa s maloletým dlhšie
obdobie nestretával. Maloletý mal zdravotné problémy, čo otec akceptoval a stykov sa nedožadoval.

Namiesto videohovorov, po ktorých je maloletý rozrušený, otcovi navrhla ako alternatívu telefonický
kontakt s maloletým, ktorý však otec odmieta. Odvolaciemu súdu navrhla, aby bol vyhotovený nový
znalecký posudok za účelom rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým, keďže znalecký posudok č.
32/2019 nie je vzhľadom na zdravotný stav maloletého aktuálny.10. Otec v podaní z 28. apríla 2022 uviedol, že telefonickú komunikáciu s maloletým odmietol z dôvodu,
že matka do hovoru zasahovala a ovplyvňovala jeho priebeh. Maloletého na hovor nepripravila, pretože

vôbecnevedel,skýmvolá.PoukázalnazáverečnúsprávuzpriebehupsychologickéhoprocesuvCentre
pre deti a rodinu z 29. marca 2022, v ktorej bolo matke odporučené podporovať otcovu rodičovskú
rolu a vytvárať priestor pre ich spoločný kontakt a proaktívne poskytovať informácie o maloletom.
Cieľ stretávania sa rodiča s dieťaťom za prítomnosti odborného zamestnanca sa nepodarilo naplniť.
Matke sa navrhlo 8 termínov adaptačného stretnutia maloletého, ktoré nevyužila odôvodňujúc to jej

OČR alebo chorobou maloletého. Otec informoval, že matka nakoniec odstúpila od zúčastňovania sa
výchovného opatrenia, čo preukazuje jej nezáujem, aby sa styk realizoval bez jej prítomnosti. Otec
odmietol nové znalecké dokazovanie, ktoré je snahou matky o predlžovanie súdneho konania. Poukázal
tiež na absolvované preventívne vyšetrenie u svojej všeobecnej lekárky, ktorá po vyšetrení uviedla
niet dôvodu k obmedzeniu starostlivosti o dieťa. V súvislosti so správou A. L., Q. uviedol, že táto bola
doplnená na žiadosť matky o všeobecné odporúčania, pričom v pôvodnej správe nie sú odporúčané

stretnutia za prítomnosti matky. Doplnil, že v jeho zamestnaní došlo k zmene jeho pracovnej pozície.
Pôsobí ako referent-operátor oddelenia informačno-komunikačných technológii a pracovnú zmluvu má
na dobu určitú do 28. júla 2023.

11. Matka v podaní z 31. mája 2022 uviedla, že maloletý sa zúčastnil testovania na posúdenie školskej

spôsobilosti a špeciálnopedagogického vyšetrenia v Centre špeciálno-pedagogického poradenstva pri
ŠZŠ a MŠ, S. X N. F., pričom bolo odporúčané jeho zaradenie do 1. ročníka a vzdelávanie individuálnym
začlenením z dôvodu PAS, zváženie možnosti náročnejšieho štúdia a postupná adaptácia. Absolvoval
tiež vyšetrenie v Súkromnom centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Centrum
nadania n.o., z ktorého vyplynulo, že ide o dieťa s intelektovým nadaním, a teda so špeciálnymi

výchovno-vzdelávacími potrebami. Matka ďalej uviedla, že otec sa s maloletým pravidelne stretáva
od 16. marca 2022, pričom problematické sú najmä stretnutia v sobotu, kedy je maloletý vzhľadom
na dĺžku stretnutí vyčerpaný. Nakoľko výchovné opatrenie neprinieslo žiadne pozitívne zmeny vo
vzťahu k maloletému, spoluprácu ukončila. A. P. odporučila maximálne obmedzenie výpočtovej techniku
u maloletého, preto podľa matky videohovory nie sú vhodné. Podľa matky ošetrujúci lekári otca nie

sú oprávnení sa vyjadrovať k schopnostiam otca zabezpečovať starostlivosť o maloletého, pričom
z predložených správ nevyplýva, že je schopný zabezpečiť starostlivosť o dieťa s ťažkým zdravotným
postihnutím. Záverom svojho vyjadrenia navrhla, aby bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku V.
zmenený tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý kalendárny týždeň v stredu od 15.00
hod. do 17.00 hod. a každý párny víkend v sobotu od 9.00 hod. do 11.30 hod. za prítomnosti matky

s tým, že otec maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky.

12. V podaní z 6. júla 2022 matka namietala nesprávny postup kolízneho opatrovníka pri výsluchu
maloletého, keďže nekomunikoval s maloletým ako s chlapcom, ktorý má diagnostikovaný PAS a je
ťažko zdravotne postihnutý. Z výsluchu maloletého navyše nevyhotovil zvukový záznam. Poukázala

na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/163/2021 z 12. júla 2022, ktorý neprihliadal
na Správu kolízneho opatrovníka v časti obsahujúcej vyjadrenie maloletého. Maloletému bolo taktiež
Centrom špeciálno-pedagogického poradenstva pri ŠZŠ s MŠ odporučený odklad plnenia povinnej
školskej dochádzky z dôvodov prehĺbenia ťažkostí v oblasti emocionality a úzkostných stavov.

13. Otec v podaní z 7. júla 2022 zdôraznil, že zlý vplyv na maloletého má práve zámerné obmedzovanie
jeho kontaktu s maloletým zo strany matky. Poukázal na počet stretnutí s maloletým za obdobie rokov
2018 až 2022 a na obmedzovanie jeho styku matkou.

14. Matka v odvolacom konaní ešte uviedla, že sa rozhodla pre odklad školskej dochádzky u maloletého

(podanie z 18. augusta 2022), priebežne poskytovala informácie o stykoch otca s maloletým (podanie
z 19. augusta 2022, 6. októbra 2022, 16. novembra 2022, 6. decembra 2022, 13. januára 2023, 10.
februára 2023, 8. marca 2023, 15. mája 2023, 17. augusta 2023, 23. augusta 2023, 5 októbra 2023,
11. augusta 2024, 12. septembra 2024, 25. septembra 2024, 5. novembra 2024, 6. januára 2025
a 21. marca 2025), aktualizovala svoje príjmy a mesačné výdavky na seba i maloletého (podanie

z 30. septembra 2022, 11. marca 2023 a 20. marca 2025). Doplnila, že maloletý od februára 2022
pravidelnenavštevujeCentrumRatao.z.saúčelomrozvojasociálnychzručnostíakomunikácie,zároveň
navštevuje Súkromnú materskú školu D. (podanie z 3. novembra 2022). Namietala odvolacím súdom
ustanoveného znalca Mgr. Martina Balka z dôvodu pochybnosti o jeho objektívnosti, nezaujatostia odbornosti, ktorá nezodpovedá odbornosti potrebnej na vyšetrenie maloletých detí s PAS, preto
navrhovala upustiť od znaleckého dokazovania alebo ustanoviť znalca z odboru detská psychiatria
(podanie z 16. marca 2023, 18. marca 2023, 18. mája 2023). Následne doplnila otázky na znalca,

žiadala, aby sa vyšetrenia znalcom zúčastnila aj matka otca a aby bol pribratý do konania znalec,
ktorý sa špecializuje na sexuálne zneužívanie maloletých, nakoľko 7. októbra 2023 maloletý popísal
udalosť, v rámci ktorej mala otcova matka v rámci návštevy toalety maloletým manipulovať s jeho
pohlavným údom, žiadala tiež vypočuť A. T. k skutočnostiach nepravdivo uvedeným úradom práce,
sociálnych veci a rodiny (podanie z 6. mája 2024). Namietala tiež, že na znalecký posudok Mgr.

Balka nemožno prihliadať, nakoľko tento znalec v roku 2019 nebol zapísaný pre odvetvie poradenská
psychológia. Navyše znalec odmietol vyhotoviť zvukový záznam, ktorý mal byť podľa prílohy č. 11
k vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 228/2018 Z. z. vyhotovený ako príloha posudku (podanie
z 9. mája 2024). Mala za to, že všeobecná lekárka otca nie je kompetentná sa vyjadriť k závažnému
neurologickému ochoreniu, ktoré postihuje svalstvo. Neurologička otca nekonštatovala, že je otec
schopný zabezpečiť starostlivosť o maloletého. Uviedla, že maloletý navštevuje 2. ročník Základnej

školy pre mimoriadne nadané deti v F.. Odkedy boli ukončené jeho stretnutia s otcom bez nej, jeho stav
je stabilizovaný. Opätovne navrhla znalecký posudok vyhotoviť znalcom z odvetvia detská psychiatria,
prizvaťkonzultantazodvetviasexuológiaazaviazaťichvyhotoviťzvukovýzáznam,prešetriťosobnostné
predpoklady starej matky a vzťah medzi ňou a maloletým (podanie z 14. októbra 2024). Matka následne
uviedla, že nakoľko maloletý je dieťaťom s poruchou PAS posudok v časti diagnostiky, špecifického

prežívania, potrieb a obmedzení maloletého má vypracovať pedopsychiater. Žiadala doplniť otázky na
znalca z odvetvia psychiatria a konzultanta z odvetvia psychológia. Zároveň navrhla výsluch maloletého
súdom a vyhotovenie videozáznamu z tohto výsluchu. Uviedla, že od 7. októbra 2023 styk s maloletým
neprebieha z dôvodov na strane otca, ktorý sa odmieta dostaviť na styk bez svojej matky (podanie
z 11. novembra 2024). K veci sa sumárne vyjadrila v podaní z 5. decembra 2024. Následne namietala

nezákonnosť zloženia senátu 12CoP v obsadení JUDr. Katarína Slováčeková, JUDr. Ľubica Bundzelová
a Mgr. Andrea Hadangyová, keďže zistila, že na Krajskom súde v Trnave pôsobia členky pôvodného
senátu Krajského súdu v Bratislave (Mgr. Patrícia Železníková, Mgr. Alena Čakváriová a JUDr. Blanka
Podmajerská), ktoré vec prejednávali a s agendou prešli na Krajský súd v Trnave. Súčasne vzniesla i
námietku zaujatosti členiek senátu 12CoP (podanie z 13. januára 2025). Matka taktiež poukázala na

potvrdenia neurologičky A. I. P. a učiteľa hudby A. A. R., že videá nie sú pre maloletého vhodné. Podľa
správy z vyšetrenia maloletého psychologičkou Q. C. R. z apríla 2024 maloletý spolupracuje, je pokojný,
sústredený, má nadpriemerné rozumové schopnosti, ale nízku frustračnú toleranciu a treba rešpektovať
jehohraniceapotreby(podaniez18.februára2025).Vsúvislostisnávrhomotcanazvereniemaloletého
do jeho osobnej starostlivosti sa domáhala, aby odvolací súd vyžiadal komplexnú správu od neurológa

ohľadom stavu otca na základe vyšetrení CSL a EMG. Uviedla, že od roku 2020 sa otec na žiadny
styk nedostavil bez doprovodu svojej matky. Namietala, že základná škola v F. F., ktorú by mal maloletý
v prípade jeho zverenia do starostlivosti otca navštevovať, nepotvrdila, že má špeciálnych pedagógov
pre deti s PAS ani že má schopnosť implementovať individuálny vzdelávací plán maloletého (podanie
z 11. marca 2025). Matka v neposlednom rade navrhla, aby bol styk otca upravený tak, že otec je

oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 17.00
hod a každý párny kalendárny víkend v sobotu od 9.00 hod. od 11.00 hod. a od 14.00 hod. do 17.00
hod. bez prítomnosti starej matky maloletého a vždy za prítomnosti matky maloletého s tým, že otec si
maloletého prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky (podanie z 24. marca 2025).

15. V odvolacom konaní otec taktiež priebežne informoval o priebehu jeho styku s maloletým (podanie
z 8. septembra 2022, 1. novembra 2022, 9. januára 2023, 1. marca 2023, 16. augusta 2023, 27.
septembra 2024). Zároveň aktualizoval svoje príjmy a mesačné výdavky, a vyjadril sa aj k svojim
majetkovým pomerom (podanie z 30. septembra 2022 a 26. februára 2025). Poukázal na správu A. T.
z 1. februára 2023, podľa ktorej starostlivosť zo strany matky je extrémne úzkostná a nie je dôvod, aby

maloletý nemohol byť s otcom aj bez asistencie matky a uviedol, že matka ho neinformovala, že maloletý
od 1. septembra 2023 nastupuje do 1. ročníka Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium O. N.
F. (podanie z 16. augusta 2023). Doplnil, že trestné oznámenie na jeho matku bolo odmietnuté, nakoľko
sa nejedná o zločin sexuálneho zneužívania ani iný trestný čin, či priestupok. 18. októbra 2023 bol na
pravidelnej kontrole na neurológii, kde A. A. I. konštatovala dlhodobo stabilizovaný stav bez progresie

a zmeny klinického obrazu. Stále je teda schopný sa o maloletého postarať. Ani jeho všeobecná lekárka,
u ktorej absolvoval 2. mája 2024 preventívne vyšetrenie, nezistila dôvod k obmedzeniu starostlivosti
o maloletého. Poukázal na to, že v januári 2023 z dôvodu návratu kolegyne musel ukončiť pracovný
pomer v M. K. M. F. F.. Od septembra 2023 do decembra 2023 pracoval v tomto ústave na dohodu,pričom od 1. januára 2024 je opäť zamestnancom tohto ústavu s pracovným pomerom na dobu neurčitú.
Navrhol, aby vzhľadom na konanie matky, ktoré je v rozpore s najlepším záujmom maloletého, odvolací
súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že maloletého zverí do osobnej starostlivosti otca,

pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Matke uloží povinnosť
prispievať na výživu maloletého sumou 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca
vopred k rukám otca, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň upraví styk matky s maloletým tak, že
matka je oprávnená stretávať sa s maloletým v bežnom roku s výnimkou sviatkov a prázdnin v každom
kalendárnom týždni v stredu od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni od piatku

od 15.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov v každom kalendárnom roku od
Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 1. júla od 9.00
hod. do 7. júla do 18.00 hod. a od 8. augusta od 9.00 hod. do 13. augusta do 18.00 hod. s tým, že v čase
od 16. júla do 31. júla a od 24. augusta bude vykonávaný styk otca (správne malo byť uvedené „styk
matky“ – pozn. odvolacieho súdu) s maloletým ako počas bežného roku, počas vianočných sviatkov
v každom nepárnom kalendárnom roku od 23. decembra od 9.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod.

a v párnom kalendárnom roku od 30. decembra od 9.00 do 2. januára nasledujúce roku do 18.00 hod.
s tým, že matka si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska otca, ktorý je
povinný maloletého na styk riadne pripraviť a matke ho v určenom čase odovzdať. Súčasne otcovi uloží
povinnosť umožniť matke primeraný styk s maloletým aj prostredníctvom videohovorov a telefonických
hovorov. V neposlednom rade žiadnemu z účastníkov neprizná právo na náhradu trov konania (podanie

z 27. septembra 2024). Otec následne doplnil, že mu matka doposiaľ zmarila 166 stretnutí s maloletým,
pričom maloletého nevidel vyše jedného roka a videohovory mu matka taktiež neumožňuje. 16. októbra
2024 bol na pravidelnej kontrole na neurológii, kde A. I. opätovne u neho konštatovala dlhodobo
stabilizovaný stav bez progresie a zmeny klinického obrazu. V prípade zverenia maloletého do jeho
starostlivosti môže maloletý nastúpiť v F. F. do špeciálnej triedy pre deti so všeobecným intelektovým

nadaním Základnej školy U. XX, kde bude zabezpečené vzdelávanie primerané jeho potrebám (podanie
z 13. februára 2025).

16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku)
po zistení, že odvolania boli podané včas oprávnenými osobami – rodičmi maloletého dieťaťa /§ 359

a § 362 ods. 1 z. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)
a § 7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku/, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolania
majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania

(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku),
keď vzhľadom k potrebe doplnenia dokazovania nariadil v zmysle § 385 ods. 1 v spojení s § 383
Civilného sporového poriadku vo veci pojednávanie a po doplnenom dokazovaní dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky

ako i v časti zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku oboma rodičmi potvrdiť (§ 387 ods.
1 Civilného sporového poriadku) a v časti určenia výživného a úpravy styku otca s maloletým zmeniť
(§ 388 Civilného sporového poriadku).

17. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol rozvod manželstva rodičov maloletého A.

a úprava výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva.

18. Predmetom odvolacieho konania je bez ohľadu na rozsah (§ 65 Civilného mimosporového poriadku)
a odvolacie dôvody (§ 66 Civilného mimosporového poriadku) preskúmanie správnosti postupu a
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletého na čas po rozvode

manželstva do osobnej starostlivosti matky (výrok II.) s tým, že zastupovať maloletého a spravovať
jeho majetok budú obaja rodičia (výrok III.), otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého
sumou 300,- eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky, počnúc
právoplatnosťouvýrokuorozvodemanželstva(výrokIV.)aupravilstykotcasmaloletýmvbežnomrokus
výnimkou sviatkov a prázdnin každý kalendárny týždeň v utorok od 15.30 hod. do 18.30 hod. a v párnom

kalendárnom týždni od soboty od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. Počas Veľkonočných sviatkov v
každom nepárnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatka od 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod.
Počasletnýchprázdninod1.júlaod9.00hod.do7.júlado18.00hod.aod8.augustaod9.00hod.do13.
augustado18.00hod.stým,ževčaseod16.júlado31.júlaaod24.augustabudevykonávanýstykotcas maloletým ako počas bežného roku. Počas Vianočných sviatkov v každom nepárnom kalendárnom
roku od 23. decembra od 9.00 hod. do 26. decembra do 18.00 hod. a v párnom kalendárnom roku
od 30. decembra od 9.00 hod. do 2. januára nasledujúceho roku do 18.00 hod. Zároveň rozhodol, že

otec si maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná
maloletéhonastykriadnepripraviťaotcovihovurčenomčaseodovzdať.Matkaumožníotcoviprimeraný
styk s maloletým aj prostredníctvom videohovorov a telefonických hovorov (výrok V.). Odvolací súd
považuje za potrebné ozrejmiť, že nakoľko sa otec po podaní odvolania domáhal zverenia maloletého do
svojej osobnej starostlivosti (hoci na pojednávaní konanom 25. marca 2025 od tejto požiadavky ustúpil),

odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj v časti zverenia maloletého do
osobnej starostlivosti matky, ako aj v časti zastupovania maloletého a spravovania jeho majetku (hoci
tieto výroky rozsudku neboli odvolaniami rodičov napadnuté), a to s poukazom na ustanovenie § 65
Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania
vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

19. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že matka sa návrhom podaným na súde prvej
inštancie 4. apríla 2018 doplneným 6. júna 2018 domáhala rozvodu manželstva rodičov a úpravy
výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode manželstva. V návrhu
žiadala, aby bol maloletý zverený do jej osobnej starostlivosti, pričom ona bude maloletého zastupovať
a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým navrhla upraviť tak, že otec je oprávnený stretávať

sa s maloletým prvú, druhú a tretiu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky
a matka je povinná umožniť otcovi styk prostredníctvom videohovorov v primeranom rozsahu v čase, na
ktorom sa rodičia dohodnú. Navrhla, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého
sumou 400,- eur mesačne a nahradiť trovy konania. Otec súhlasil s návrhom matky v časti zverenia
maloletého do jej osobnej starostlivosti. Domáhal sa však, aby maloletého zastupovali obaja rodičia,

ktorí budú spravovať aj jeho majetok. Za primeranú výšku výživného, na ktorú mal byť zaviazaný,
považoval sumu 200,- eur mesačne a styk navrhol upraviť tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým
každý týždeň v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod, pričom mu matka zároveň umožní primeraný
styk s maloletým aj prostredníctvom videohovorov a telefonických hovorov. V priebehu konania otec
navrhol zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti rodičov s tým, že obaja rodičia budú

maloletéhozastupovaťaspravovaťjehomajetok,pričomvýživnénamaloletéhonebudepočasstriedavej
osobnej starostlivosti určené. Uznesením č. k. 59P/130/2018-205 z 24. januára 2019 súd prvej inštancie
nariadil vo veci znalecké dokazovanie a vykonaním znaleckého úkonu poveril súdneho znalca z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická psychológia detí Mgr. Martina Balka.
V znaleckom posudku č. 32/2019 zo 7. júla 2019 znalec odporučil zveriť maloletého do osobnej

starostlivosti matky a jeho stretávanie s otcom upraviť každý týždeň, napr. v stredu poobedňajších
hodinách tak, aby sa vytvoril pravidelný režim stretávania s otcom aj v priebehu pracovného týždňa
a súčasne každý druhý víkend od piatka do nedele s prespaním tak, aby sa vytvoril dostatočný priestor
potrebný pre udržanie citových väzieb maloletého k ďalším členom širšej rodiny otca. Podľa znalca
z psychologického hľadiska nebolo odôvodnené zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti

oboch rodičov, ani nebola nevyhnutná prítomnosť matky pri realizácii styku otca s maloletým. Súd prvej
inštancie vo veci rozhodol 16. decembra 2020 napadnutým rozsudkom, proti ktorému podali matka
i otec odvolanie. Súd prvej inštancie zároveň uznesením č. k. 59P/130/2018-512 z 29. januára 2021
rozhodol o náhrade trov štátu, proti ktorému rozhodnutiu podal otec odvolanie. 25. mája 2021 bol spis
s odvolaniami rodičov predložený Krajskému súdu v Bratislave ako v tom čase funkčne príslušnému

odvolaciemu súdu (vec bola zapísaná do senátu 11CoP zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície
Železníkovej a členiek senátu Mgr. Alene Čakváriovej a JUDr. Blanke Podmajerskej). V priebehu
odvolacieho konania podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol dočasne
upravený styk otca s maloletým. Uznesením č. k. 11CoPno/24/2021-717 z 15.novembra 2021 Krajský
súd v Bratislave predmetný návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Matka sa

zároveň návrhom doručeným Krajskému súdu v Bratislave domáhala v odvolacom konaní zrušenia
neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 59P/18/2019-23
z 28. februára 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/134/2019 z 15.
mája 2019 a opätovného nariadenia neodkladného opatrenia o dočasnej úprave styku otca s maloletým.
Uznesením č. k. 11CoPno/7/2022-795 z 28. marca 2022 Krajský súd v Bratislave návrh matky na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Obaja rodičia (obzvlášť matka) doručovali v priebehu
odvolacieho konania množstvo podaní, ktorými aktualizovali informácie najmä ohľadom priebehu styku
otca s maloletým a vzájomne reagovali na svoje vyjadrenia. Matka v súvislosti s úpravou styku otca
s maloletým a diagnostikovaným Aspergerovým syndrómom u maloletého navrhovala vykonať novéznalecké dokazovanie. 12. júla 2022 sa na Krajskom súde v Bratislave konalo pojednávanie, ktoré
bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia doplňujúceho znaleckého dokazovania. Uznesením
č. k. 11CoP/164/2021-1035 z 28. júla 2022 Krajský súd v Bratislave na základe podaného odvolania

otca uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 59P/130/2018-512 z 29. januára 2021 o náhrade trov
štátu potvrdil. Uznesením č. k. 11CoP/163/2021-1041 z 28. júla 2022 Krajský súd v Bratislave
ustanovil Mgr. Balka znalca v znaleckom odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia na vypracovanie dopĺňajúceho znaleckého
posudku k znaleckému posudku č. 32/2019. Podaním z 11. novembra 2022 požiadal znalec Mgr.

Balko o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu, že vyšetrenie matky
a maloletého sa nepodarilo doposiaľ vykonať kvôli PN alebo OČR maloletého, resp. matky (otca
vyšetril 12. októbra 2022). Prípisom z 18. novembra 2022 vyzval Krajský súd v Bratislave matku, aby
oznámila a preukázala prekážky na jej strane a na strane maloletého, pre ktoré nebolo možné realizovať
vyšetrenie u znalca. Zároveň znalcovi prípisom z 18. novembra 2022 oznámil súhlas s predĺžením lehoty
na vypracovanie znaleckého posudku. Podaním z 28. novembra 2022 informoval znalec o priebehu

znaleckého dokazovania. Uznesením č. k. 11CoP/163/2021-1253 z 8. decembra 2022 Krajský súd
v Bratislave predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku. Podaním z 19. januára 2023
oznámil znalec, že psychologické vyšetrenie matky a maloletého nemohol zrealizovať. Uviedol, že
28. novembra 2022 ho matka informovala, že je stále práceneschopný a maloletý bude mať kontrolu,
pričom priložila doklad o vystavení práceneschopnosti. Dňa 29. novembra 2022 ho informovala, že

maloletému PN pokračuje. Dňa 8. decembra 2022 ho informovala o prekonaní mononukleózy a 27.
decembra 2022 o preliečení maloletého a o ukončení OČR s tým, že po kontrole 18. januára 2023 ho
bude kontaktovať. Zároveň ho telefonicky informoval otec, že na OČR s maloletým bola stará matka.
Krajský súd v Bratislave okrem iného prípisom z 26. januára 2023 vyzval matku, aby oznámila dôvody,
pre ktoré doposiaľ znalca nekontaktovala a predložila doklady o svojej PN a OČR za obdobie od

októbra 2022. Na výzvu Krajského súdu v Bratislave reagovala matka podaním z 2. februára 2023,
ku ktorému priložila e-mailovú komunikáciu, doklady o jej PN, čerpaní OČR a jej lekárske správy.
Krajský súd v Bratislave 14. februára 2023 požiadal o súčinnosť aj pediatričku maloletého A. T.,
ktorá sa k vyšetreniu u znalca nevedela vyjadriť, nakoľko maloletý je citlivejší a má diagnostikovaný
Aspergerov syndróm. Zároveň oznámila, že z pohľadu zdravotného stavu maloletého nebol od októbra

2022 dôvod, aby maloletý nemohol absolvovať stretnutia s otcom. Súkromná materská škola, N. T. XXX
N. F. predložila na žiadosť Krajského súdu v Bratislave potvrdenie o dochádzke maloletého v období
od 1. októbra 2022 do 15. februára 2023. Znalec na žiadosť Krajského súdu v Bratislave podaním
z 24. februára 2023 oznámil, že ho matka prostredníctvom e-mailových správ z januára a februára
2023 informovala o pokračujúcich zdravotných prekážkach na jej strane a na strane maloletého. Dňa

23. februára 2023 absolvovala u znalca psychologické vyšetrenie. Z dôvodu pokračujúcej antibiotickej
liečby maloletého znalcovi oznámila, že sa s maloletým nemôže dostaviť na jeho vyšetrenie, pričom
o ukončení liečby ho bude informovať. Krajský súd v Bratislave 28. februára 2023 vyzval matku pod
hrozbou poriadkovej pokuty v zmysle ustanovenia § 102 Civilného sporového poriadku, aby poskytla
súčinnosť pri zabezpečení účasti maloletého na vyšetrení u znalca, pričom v prípade ochorenia

maloletého bude súd akceptovať iba potvrdenie pediatra, že akútny zdravotný stav maloletého mu bráni
dostaviťsanavyšetrenie.Zároveňpožiadalznalcaourčeniekonkrétnehotermínuvyšetreniamaloletého
s poskytnutím prípadného náhradného termínu. Znalec 13. marca 2023 oznámil, že účastníkov predvolal
na vyšetrenie, pričom matka najskôr termín potvrdila a následne ho zrušila zo zdravotných dôvodov
maloletého s doložením potvrdenia pediatričky, ktorá odporúča maximálne polhodinové stretnutie.

Prípisom z 14. marca 2023 vyzval Krajský súd v Bratislave matku pod hrozbou poriadkovej pokuty
v zmysle ustanovenia § 102 Civilného sporového poriadku, aby 16. marca 2023 (náhradný termín
oznámený znalcom) poskytla potrebnú súčinnosť pri zabezpečení účasti maloletého na vyšetrení
u znalca. Zároveň jej súd oznámil, že dôvody neúčasti maloletého na vyšetrení v termíne 8. marca
2023 neakceptuje, pretože z lekárskej správy A. T. nevyplýva, že by aktuálne zhoršený zdravotný stav

maloletého nedovoľoval maloletému účasť na potrebných znaleckých úkonoch. Podaním zo 16. marca
2023 matka oznámila, že maloletý nepretržite trpí zdravotnými problémami vyžadujúcimi si domácu
liečbu, namietala ustanoveného znalca z dôvodu pochybnosti o jeho objektívnosti a nezaujatosti, keďže
jej nepotvrdil prevzatie písomnosti o maloletom a nevykonal nahrávku z jej vyšetrenia. Poukázala,
že jeho odbornosť nezodpovedá odbornosti pre vyšetrenie maloletých detí s diagnózou PAS. Znalec

na základe žiadosti Krajského súdu v Bratislave 24. marca 2023 oznámil, že vyšetrenie maloletého
sa nerealizovalo ani v náhradnom termíne 16. marca 2023, keď mu matka po urgencii potvrdila, že
s maloletým sa na vyšetrenie nedostaví a ďalšie potvrdenie od lekára mu nedoložila. Uznesením č.
k. 11CoP/163/2023-1455 z 28. marca 2023 Krajský súd v Bratislave uložil matke poriadkovú pokutuvo výške 500,- eur, ktorú je povinná zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia. Krajský súd v Bratislave opätovne 30. marca 2023 vyzval matku pod hrozbou
poriadkovej pokuty v zmysle ustanovenia § 102 Civilného sporového poriadku, aby poskytla znalcovi

potrebnú súčinnosť pri zabezpečení účasti maloletého na vyšetrení u znalca, pričom v prípade ochorenia
maloletého bude súd akceptovať iba potvrdenie od pediatra, že aktuálny zdravotný stav maloletého
mu bráni dostaviť sa na vyšetrenie k znalcovi k stanovenému termínu. Podaním z 31. marca 2023
matka oznámila, že v zmysle predložených lekárskych správ zdravotný stav neumožňuje maloletému
zúčastniť sa vyšetrenia, ktoré presahuje 30 minút, pričom maloletému bol nariadený aj kľudový režim.

Neúčasť maloletého u znalca tak vychádza z objektívnych skutočností. Podaním zo 14. apríla 2023
znalec informoval, že po opätovnom predvolaní matky na psychologické vyšetrenie maloletého v termíne
13. marca 2023 (náhradný termín 20. marca 2023) mu matka e-mailom 12. apríla 2023 oznámila, že
sa na vyšetrenie s maloletým nedostaví. Uviedol, že v znaleckom dokazovaní nemôže pokračovať
pre nespoluprácu matky, ktorá dlhodobo udávala zdravotné dôvody, pre ktoré sa nemohla dostaviť
na vyšetrenie s maloletým a následne odmietla pokračovať v spolupráci kvôli dodatočným dôvodom,

ktoré vyplývajú z priloženého e-mailového oznámenia matky. 26. apríla 2023 požiadal Krajský súd
v Bratislave znalca o určenie dvoch termínov vyšetrenia maloletého a ich oznámenie rodičom. Podaním
z 27. apríla 2023 požiadala matka o odpustenie uloženej poriadkovej pokuty. Podaním z 12. mája
2023 znalec na základe žiadosti Krajského súdu v Bratislave opätovne oznámil, že matka v ostatnom
vyjadrení spoluprácu odmietla z nových dôvodov, pričom nezabezpečila účasť maloletého na znaleckom

dokazovaní. Podaním z 28. mája 2023 matka žiadala zrušiť znalecké dokazovanie nariadené uznesením
č. k. 11CoP/163/2021-1041 a nariadiť znalecké dokazovanie psychiatrom.

20. Z potvrdenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva, že odvolacia vec sp. zn. 11CoP/163/2023 bola
dňa 1. júna 2023 pridelená do oddelenia „Civilné veci odvolacie“ senátu 8Co. Krajský súd v Bratislave

prípisom zo 6. júna 2023 postúpil vec sp. zn. 11CoP/163/2021 Krajskému súdu v Trnave poukazujúc
na z. č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi
súdov, ktorým bol s účinnosťou od 1. júna 2023 zmenený Civilný mimosporový poriadok tak, že podľa
§ 3 ods. 5 písm. b) na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vo veciach podľa prvej hlavy a tretej hlavy
druhej časti, tretej časti a štvrtej časti vydanému okresným súdom so sídlom v obvode Krajského súdu

v Bratislave a Krajského súdu v Nitre je príslušný Krajský súd v Trnave. Vec bola 16. júna 2023 prijatá
na Krajskom súde v Trnave a náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov
Ministerstva spravodlivosti SR bola pridelená v súlade s Rozvrhom práce na rok 2023 účinným od 1.
júna 2023 poručenskému senátu 12CoP v zložení predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej
a členiek senátu JUDr. Ľubice Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej, a bola zapísaná pod sp. zn.

12CoP/39/2023. Krajský súd v Trnave prípisom z 27. júna 2023 vyslovil nesúhlas s postúpením veci
a vec predložil Najvyššiemu súdu SR na rozhodnutie o príslušnosti. Uznesením sp. zn. 6Ndc/41/2023
z22.augusta2023NajvyššísúdSRrozhodol,ženaprejednaniearozhodnutievecivedenejnaKrajskom
súde v Trnave pod sp. zn. 12CoP/39/2023 je príslušný Krajský súd v Trnave.

21. Následne Krajský súd v Trnave ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach rodičov od
1. júna 2023 vyzval znalca Mgr. Balka, aby oznámil stav znaleckého dokazovania. Mgr. Balko oznámil,
že psychologické vyšetrenie otca realizoval v októbri 2022, matky vo februári 2023, ale nezrealizoval
psychologické vyšetrenie maloletého ani jeho pozorovanie v prítomnosti každého z rodičov, keďže
tomu bránili dôvody na strane matky, ktorá najskôr javila ochotu spolupracovať pri realizácii znaleckého

dokazovania a ako prekážku dostavenia sa s maloletým uvádzala zdravotné dôvody u seba alebo
maloletého, pričom následne začala uvádzať i námietku nekompetentnosti znalca a nakoniec mu
oznámila, že sa ďalšieho súdnoznaleckého dokazovania s maloletým nezúčastní, o čom informoval
odvolací súd a čakal na ďalšie inštrukcie súdu. Prípisom z 9. apríla 2024 oznámil odvolací súd matke,
že trvá na vypracovaní doplnenia znaleckého posudku k znaleckému posudku č. 32/2019 Mgr. Balkom,

nevyhovuje jej žiadosti o nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z odvetvia psychiatria a vyzval
ju, aby znalcovi Mgr. Balkovi poskytla potrebnú súčinnosť. Zároveň oznámil znalcovi, aby urýchlene
pokračoval v nariadenom znaleckom dokazovaní a v lehote 30 dní od doručenia oznámenia predložil
znalecký posudok. Podaním zo 6. mája 2024 žiadala matka doplniť otázky na znalca, nariadiť vyšetrenie
znalcom aj u starej matky z otcovej strany a pribrať do konania znalca, ktorý sa špecializuje na

sexuálne zneužívanie maloletých. Prípisom z 13. mája 2024 znalec oznámil, že z dôvodu pokračujúcej
nespoluprácematkynemôžeznaleckýposudokvypracovať.Matkamutesnepredstanovenýmtermínom
preposlala svoje vyjadrenia adresované odvolaciemu súdu, v ktorých pokračovala v spochybňovaní
jeho odbornosti. Odvolací súd 18. júla 2024 požiadal znalca o zaslanie spisového materiálu, ktorý mubol zaslaný za účelom vypracovania znaleckého posudku. Zaslanie spisu odvolací súd urgoval 31.
júla 2024. Spis bol odvolaciemu súdu predložený 7. augusta 2024. Rodičia (opätovne obzvlášť matka)
pokračovali v predkladaní veľkého množstva podaní ohľadom aktualizácie styku otca s maloletým,

zároveň viacerými podaniami reagovali na svoje vzájomné vyjadrenia v odvolacom konaní, spis sa
zneprehľadňoval. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie na 30. októbra 2024 na Mestskom súde
Bratislava II . Podaním z 29. októbra 2024 požiadala matka o odročenie pojednávania z dôvodu jej PN,
pričom nesúhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Odvolací súd vzhľadom na podanú žiadosť
pojednávanie odročil na neurčito (a to z dôvodu, že nový termín bolo nutné dohodnúť s kanceláriou

Mestského súdu Bratislava II, keďže veci starostlivosti súdu o maloletých je odvolací súd povinný
pojednávať v pojednávacej miestnosti toho krajského súdu, v ktorého obvode je sídlo okresného súdu,
proti ktorého rozhodnutiu bolo podané odvolanie), pričom termín pojednávania bol následne stanovený
na 26. novembra 2024 na Mestskom súde Bratislava II. Podaním z 13. novembra 2024 požiadal
právny zástupca otca o odročenie pojednávania z dôvodu vopred plánovanej dovolenky v termíne
od 25. novembra 2024 do 6. decembra 2024, pričom uviedol, že otec nesúhlasí so substitučným

zastupovaním. Odvolací súd žiadosti vyhovel a pojednávanie odročil na 9. decembra 2024. Podaním
z 5. decembra 2024 požiadala matka o odročenie pojednávania z dôvodu PN pre Covid ochorenie.
V nadväznosti na podanú žiadosť matky odvolací súd pojednávanie odročil na neurčito. Podaním
z 13. januára 2025 podala matka námietku zaujatosti členiek odvolacieho senátu a zároveň namietala
nezákonnosť zloženia odvolacieho senátu. 20. januára 2025 odvolací súd predložil spis s námietkou

zaujatosti Najvyššiemu súdu SR, ktorý prípisom z 29. januára 2025 spis vrátil bez vydania rozhodnutia
o námietke zaujatosti, keďže táto neobsahuje predpísané obligatórne náležitosti v zmysle Civilného
sporového poriadku. Odvolací súd následne nariadil vo veci pojednávanie na 18. februára 2025 na
Mestskom súde Bratislava II, pričom matka 31. januára 2025 požiadala o odklad pojednávania do
doby ukončenia výchovného opatrenia, ktoré malo prebiehať od februára do apríla 2025. Odvolací

súd prípisom z 5. februára 2025 žiadosti matky o odročenie pojednávania nevyhovel majúc za to, že
realizácia výchovného opatrenia nie je dôležitým dôvodom brániacim v dostavení sa na pojednávanie.
17. februára 2025 požiadala matka o odročenie pojednávania z dôvodu pokračovania PN, pričom
nesúhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Zároveň poukázala na to, že do elektronického
súdneho spisu bolo doplnené rozsiahle podanie otca, pričom nemá dostatočným priestor sa s ním

riadne oboznámiť. V reakcii na žiadosť matky odvolací súd oznámil matke, že jej žiadosti o odročenie
pojednávania nevyhovuje, keďže je v konaní zastúpená splnomocnenou zástupkyňou, ktorej v účasti
na pojednávaní nebráni žiadna prekážka. Za dôvod na odročenie pojednávania nepovažoval odvolací
súd ani tú skutočnosť, že sa 14. februára 2025 dozvedela z elektronického súdneho spisu o podaní
otca. 18. februára 2025 sa uskutočnilo pojednávanie v neprítomnosti matky, na ktorom odvolací súd

vyhlásil uznesenie, ktorým zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 11CoP/163/2021 z 28.
júla 2022 o nariadení znaleckého dokazovania, keď mal za to, že v danom štádiu konania nie je potrebné
pre rozhodnutie vo veci aj vzhľadom na postoj matky k tomuto znaleckému dokazovaniu, spôsobeným
prieťahom a nedostaveniu sa znalcovi napriek výzve a pokute súdu. Odvolací súd pojednávanie po
vyjadrení splnomocnených zástupcov rodičov, výsluchu otca a kolízneho opatrovníka odročil na neurčito

za účelom vykonania výsluchu maloletého a vyžiadania si informácii ohľadom maloletého zo Školy pre
mimoriadne nadané deti a Gymnázium O. X N. F. a od pediatričky maloletého A. V. B., ako aj rozpisov
príjmov oboch rodičov. Ďalšie pojednávanie bolo následne nariadené na 25. marca 2025 na Mestskom
súde Bratislava II. V podaní z 20. marca 2025 žiadala matka, aby sa výsluchu maloletého mohla
zúčastniť klinická psychologička A. V. Q., Q., ktorej maloletý dôveruje. Odvolací súd prihliadajúc na

záujem maloletého telefonicky kontaktoval A. Q., Q., ktorá súhlasila s účasťou na výsluchu maloletého.
25. marca 2025 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom boli prítomní obaja rodičia a ich splnomocnení
zástupcovia, ako aj kolízny opatrovník. Odvolací súd vykonal aj výsluch maloletého za prítomnosti
kolízneho opatrovníka a A. Q., Q., pričom následne oboznámil rodičov so skutočnosťou, že maloletý si
nepraje, aby bol obsah rozhovoru zverejnený. Odvolací súd zároveň prítomných účastníkov oboznámil

so stručným obsahom rozhovoru s maloletým. Splnomocnený zástupca matky na pojednávaní žiadal
sprístupniť celý výsluch maloletého. Otec na pojednávaní po oboznámení sa so stručným obsahom
výsluchu maloletého upustil od svojho návrhu na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti. Vo
veci bola vypočutá taktiež matka.

22. Odvolací súd opakovane k námietke matky o nezákonnom zložení odvolacieho senátu 12CoP
pozostávajúceho z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a členiek senátu JUDr. Ľubice
Bundzelovej a Mgr. Andrey Hadnagyovej uvádza, že námietka matky je nedôvodná. Matka v námietke
poukazovala na to, že vec pôvodne napadla na Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd a pripadlasenátuvzloženíMgr.PatrícieŽelezníkovej,Mgr.AlenyČakváriovejaJUDr.BlankyPodmajerskej,pričom
po zmene súdnej mapy bola vec postúpená na Krajský súd v Trnave, kde prešli i všetky členky senátu
Krajského súdu v Bratislave a tie sú naďalej zákonným senátom. Odvolací súd má za to, že v dôsledku

zmeny súdnej mapy sa Krajský súd v Trnave stal odvolacím súdom aj pre okresné súdy v obvode
Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Nitre, teda stal súdom funkčne a kauzálne príslušným.
Táto zákonná zmena sa musela premietnuť do rozvrhu práce, ktorý vytvoril nové poručenské senáty. Je
irelevantné, že členky senátu, ktoré vo veci pôvodne rozhodovali, sa stali sudkyňami (členkami senátu)
Krajského súdu v Trnave. Rozhodujúcim je, že sudkyne Mgr. Železníková, JUDr. Podmajerská a Mgr.

Čakváriová boli zákonným senátom Krajského súdu v Bratislave. Dodatkom č. 8 k Rozvrhu práce
Krajského súdu v Trnave na rok 2023, ktorý je účinný a platný, boli všetky veci, teda i tie, ktoré boli
pôvodne pridelené senátu 11CoP Krajského súdu v Bratislave a aj iným senátom Krajského súdu
v Bratislave a Krajského súdu v Nitre náhodným výberom prerozdelené medzi senáty Krajského súdu
v Trnave vybavujúce poručenskú agendu. Senát 12CoP je teda senátom zákonným, určeným náhodným
výberom pomocou technických a programových prostriedkov Ministerstva spravodlivosti SR a určeným

v súlade s rozvrhom práce.

23. Kžiadostimatkyoodpustenieporiadkovejpokuty odvolacísúduvádza,žematkebolavodvolacom
konaní uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/163/2021-1455 z 28. marca 2023 uložená
poriadková pokuta vo výške 500,- eur, ktorú mala matka zaplatiť na účet Krajského súdu v Bratislave do

3 dní od právoplatnosti uznesenia. Podaním z 27. apríla 2023 požiadala matka o odpustenie uloženej
poriadkovej pokuty, ktorú považovala za neprimeranú. Zároveň namietala, že na jej uloženie neboli
splnené zákonné podmienky.

24. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú

ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 102 ods. 1, 2 a 3 Civilného sporového poriadku súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu,
kto sťažuje postup konania najmä tým, že
a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi

okolnosťami,
b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas
a vážnymi okolnosťami,
c) neuposlúchne príkaz súdu,
d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo

e) urobí hrubo urážlivé podanie (1).
Výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu
možno uložiť do 500,- eur (2). Súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu
do 2.000,- eur (3).

26. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok (na rozdiel od predchádzajúcej
procesnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku) už neupravuje možnosť dodatočného odpustenia
poriadkovej pokuty. Zákonodarca je totiž toho názoru, že odpustením pokuty sa míňa výchovný účinok
uloženého poriadkového opatrenia, preto kto raz poruší povinnosť, musí byť sankcionovaný. Vzhľadom
nauvedenépretoodvolacísúdonávrhumatkynaodpustenieuloženejporiadkovejpokutynerozhodoval.

27. Rovnako považoval odvolací súd za potrebné vyjadriť sa i k námietke splnomocneného zástupcu
matky prezentovanej na pojednávaní konanom 25. marca 2025, ktorá sa týkala nesprístupnenia
zvukovej nahrávky z výsluchu maloletého a ktorá je podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodná.

28. Podľa čl. 5 písm. g) Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým
hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu
maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a
následnému pocitu viny.

29.Podľačl.4ZákladnýchprincípovCivilnéhomimosporovéhoporiadkusúdaplikujeainterpretujeprávo
rovnakovovzťahukuvšetkýmúčastníkomkonania.Akjeúčastníkomkonaniamaloletédieťa,konásúdv
jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sapriebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí
súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

30. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný
vyjadriťsamostatnesvojnázor,súdnajehonázorprihliadne(1).Názormaloletéhozisťujesúdspôsobom
zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti
iných osôb (2).

31. Odvolací súd vykonal výsluch maloletého v rámci pojednávania 25. marca 2025 v špeciálnej
detskej miestnosti. Maloletému A. boli pred výsluchom 4. marca 2025 prostredníctvom matky doručené
informačné letáky Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré mali maloletému poskytnúť primerané informácie
a odbúrať jeho potenciálne negatívne emócie súvisiace so situáciou v rodine a s prebiehajúcim súdnym
konaním. Výsluch maloletého bol vykonaný bez prítomnosti rodičov a ich splnomocnených zástupcov.
Prítomní boli iba kolízny opatrovník a klinická psychologička maloletého A. Q., Q., ktorej prítomnosť

na výsluchu navrhla matka s poukazom na skutočnosť, že jej maloletý dôveruje. Súd prvej inštancie
s prihliadnutím na čl. 4 Základných princípov Civilného mimosporového poriadku nemal výhrady voči
prítomnosti A. Q., Q. na výsluchu maloletého. Odvolací súd vyhotovil z výsluchu maloletého zvukový
záznam v zmysle ustanovenia § 56 ods. 1 a 6 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z.
z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd

a vojenské súdy. Nakoľko maloletý pred výsluchom uviedol, že si nepraje (konkrétne, aby to zostalo ako
tajomstvo), aby bol obsah rozhovoru zverejnený (jedná sa o participačné právo maloletého dieťaťa),
odvolací súd na pojednávaní iba stručne oboznámil obsah rozhovoru s maloletým a uviedol, že zvukový
záznam bude uložený, ale nebude rodičom sprístupnený.

32. Odvolací súd konštatuje, že výsluch maloletého dieťaťa v neprítomnosti rodičov, je bežnou
aplikačnou praxou. Podľa ustálenej judikatúry platí, že takýto postup (zisťovanie názoru maloletých
detí v neprítomnosti rodičov bez následného sprístupnenia zvukového záznamu z tohto výsluchu)
nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, pretože v súlade s § 38 Civilného
mimosporového poriadku súd názor maloletého dieťaťa zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a

vyspelosti, pričom podľa povahy veci je možné ho zistiť aj bez prítomnosti iných osôb aj s prihliadnutím
na možný konflikt lojality maloletého dieťaťa. Za danej situácie, preto odvolací súd svojím postupom
nevylúčil rodičov z realizácie žiadneho procesného práva, ktoré im Civilný mimosporový poriadok
priznáva.

33. Je potrebné zdôrazniť, že výsluch maloletých detí sa v aplikačnej praxi uskutočňuje spravidla v
neprítomnosti rodičov, a to práve z dôvodu, aby deti neboli vystavené tlaku rodičov, vystavené konfliktu
lojality. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/3/2023 z 29. marca
2023, kde Najvyšší súd SR uviedol: „Nedôvodná je aj námietka dovolateľa, že súd prvej inštancie mu
nesprístupnil písomný záznam z pohovoru s maloletou. Na tomto mieste dovolací súd poukazuje na

uznesenie najvyššieho súdu z 28. mája 2020 sp. zn. 2Cdo/74/2020, v ktorom uviedol nasledovné: „V
posudzovanej veci s odkazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, s poukazom na najlepší záujem
dieťaťa ako základné kritérium pri všetkých úkonoch súdu, ktoré sa týkajú detí, za zohľadnenia čl. 5
písm. g/ Základných zásad Zákona o rodine dovolací súd dospel k záveru, že v prípade zvukových
záznamov z pohovorov s maloletými deťmi sledujúc uvedenú zásadu, implementovanú do Základných

princípov mimosporového konania (čl. 4 Civilného mimosporového poriadku) nie je možné automaticky
aplikovať ustanovenie § 98 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na absenciu osobitného
ustanovenia v tomto smere v rozhodujúcom procesnom predpise (Civilnom mimosporovom poriadku)
má dovolací súd za to, že za použitia čl. 3 ods. 2 Základných princípov Civilného mimosporového
poriadku a v súlade s ustanoveniami čl. 1, 2 a 4 Základných princípov Civilného mimosporového

poriadku s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, postup rodičov detí v konaní, ich pretrvávajúci
rodičovský konflikt a prežívanie maloletej preukázané v konaní, že v dôsledku vyhovenia žiadosti otca by
mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletej konfliktu lojality a následnému pocitu viny, preto súdy
nižších inštancií postupovali správne, keď otcovi maloletej nesprístupnili záznamy z jej výsluchu, a teda
námietka dovolateľa je v tejto časti nedôvodná.“ Tento právny záver je možné analogicky aplikovať aj v

súdenej veci. Je plne v súlade s najlepším záujmom maloletej, predovšetkým v kontexte vystavovania
maloletej konfliktu lojality k rodičom, že dovolateľ nebol oboznámený s obsahom pohovoru/pohovorov
s maloletou.“34. Ako už bolo vyššie uvedené otec sa v priebehu odvolacieho konania začal domáhať zverenia
maloletého do svojej osobnej starostlivosti, keď mal za to, že konanie matky je v rozpore s najlepším
záujmom maloletého. Hoci otec maloletého na pojednávaní 25. marca 2025 po oboznámení sa so

stručným obsahom výsluchu maloletého upustil od svojho návrhu na zverenie maloletého do jeho
osobnej starostlivosti, odvolací súd považoval za potrebné vzhľadom na okolnosti predloženej veci
a komplikovanú situáciu v rodine preskúmať napadnutý rozsudok aj vo vzťahu k výroku o zverení
maloletého do osobnej starostlivosti matky, ako aj k výroku o zastupovaní maloletého a spravovaní jeho
majetku oboma rodičmi.

35. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške
výživného.

36. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

37. Podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo
na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov
odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona.

38. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

39. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi

verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy
najlepšie záujmy dieťaťa.

40. Súd v starostlivosti o maloletých pri svojom rozhodovaní sleduje pri rozhodovaní o usporiadaní
vzťahov v rodine vždy najlepší záujem maloletého (čl. 3 ods. 1 Dohovoru), pokiaľ rodičia nie sú schopní

dohody. Posúdenie toho, čo je najlepšie v záujme maloletého dieťaťa, má bez akýchkoľvek pochybností
kľúčový význam (por. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Sahinvs. Nemecko č. 30943/96
z 8. júla 2003).

41. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom. Ak rodičia žijú v manželstve, predpokladá

sa, že svoje deti vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme maloletých detí. Zákon
o rodine úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rieši v určitých špecifických situáciách osobitne,
tak ako to predpokladá čl. 51 ods. 1 Ústavy SR. Zákon o rodine preferuje dohodu rodičov pri výkone
rodičovských práv a povinností (§ 24 ods. 2, § 25 ods. 1, § 35 a § 36). Až keď nedôjde k dohode rodičov o
výkone rodičovských práv a povinností, rozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem

maloletého dieťaťa. V konaniach, kde sa rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností, konať
v záujme dieťaťa znamená brať do úvahy najmä napĺňanie jeho potrieb, istoty, spokojnosti, bezpečia,
vyplývajúce z citových väzieb a vzťahu dieťaťa k obom rodičom.

42. Odvolací súd v záujme maloletého A. zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je nutné skonštatovať,

že ideálnym stavom je, keď dieťa môže vyrastať v starostlivosti oboch rodičov. Základným právom
dieťaťa je ale právo na pokojné a harmonické rodinné prostredie a je povinnosťou rodičov mu takéto
prostredie zabezpečiť. V prejednávanej veci bolo žiaľ preukázané, že medzi rodičmi dlhodobo dochádza
k nezhodám, ich správanie môže ohroziť zdravý, nerušený vývin ich maloletého syna. Nezhody,vzájomné obviňovania neprispievajú k harmonickému životu maloletého. Je úlohou oboch rodičov, aby
svoje nezhody neprenášali na maloletého, čo prikazuje nielen Zákon o rodine, ale i etika príbuzenských
vzťahov.

43. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že je v najlepšom záujme maloletého a v súčasnosti
aj najoptimálnejším riešením zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. V čase rozhodovania
súdu prvej inštancie mal maloletý štyri roky. Dňa 10. decembra 2020 bol vyšetrený na žiadosť matky aj
v spoluprácu s otcom za účelom diagnostiky PAS. Maloletému bol diagnostikovaný Aspergerov syndróm

a odporúčaná špecifická terapia zameraná na redukciu príznakov Aspergerového syndrómu, zlepšenie
sociálnej recipročnej interakcie a komunikácie. Maloletému v tom čase nebol odporúčaný nástup do
bežnej materskej školy, ale predĺženie rodičovskej dovolenky matke a postupná pomalá adaptácia
v prítomnosti matky, riadená odozvou dieťaťa. V tom čase maloletý býval s matkou v 2-izbovom byte
v F., ktorého vlastníčkou je sestra matky. Otec býval v F. F. v 3-izbovom byte, ktorého vlastníkom je jeho
matka a v ktorej má maloletý zariadenú vlastnú izbu. Kolízny opatrovník na základe prešetrenia pomerov

v domácnosti matky i otca v tom čase konštatoval, že obe domácnosti majú vytvorené podmienky pre
priaznivýfyzický,psychickýasociálnyvývinmaloletého.PodľasprávypediatričkyA.I.z21.januára2020
bol psychomotorický vývin maloletého a jeho celkové prospievanie dobré. Maloletý v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie nenavštevoval predškolské zariadenie. Podľa záverov znaleckého posudku Mgr.
Balka č. 32/2019 bolo z hľadiska najlepšieho záujmu maloletého najoptimálnejšie zverenie maloletého

do osobnej starostlivosti matky, aj s prihliadnutím na vzdialenosť bydlísk rodičov. Po rozhodnutí súdu
prvej inštancie bol maloletý v marci 2021 uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou
funkčnej poruchy 60 %. Od 1. júna 2023 je v starostlivosti pediatričky A. V. B., ktorá uviedla, že maloletý
sa vyvíja normálne, jeho zdravotný stav si nevyžaduje osobitnú starostlivosť, avšak pre Aspergerov
syndróm je sledovaný v odborných ambulanciách. Zdravotný stav maloletého je riešený s matkou,

v sprievode ktorej sa maloletý zúčastňuje preventívnych prehliadok a vyšetrení. Otec sa o zdravotný
stav maloletého zaujíma mailom aj osobne. Maloletý i naďalej býva s matkou v F. v byte, ktorý matka
kúpila od svojej sestry, avšak ešte nie je zapísaná ako vlastníčka bytu. Maloletý od 1. septembra 2023
navštevujeŠkolupremimoriadnenadanédetiaH.,O.XN.F.,tohočasuježiakom2.Dtriedy.Navštevuje
aj základnú umeleckú školu. Predtým (od 1. septembra 2022 do 31. júla 2023) maloletý navštevoval

materskú škôlku. Podľa vyjadrenia triednej učiteľky je maloletý v triede komunikatívny, veselý a do
konfliktov nevstupuje. Rešpektuje autority aj spolužiakov. Má svoj okruh záujmov, ktorým sa venuje sám
alebo so spolužiakmi, ktorí sa k nemu pridajú. Má rád pravidlá, preto nemá problém s ich dodržiavaním.
Deti v triede ho vnímajú ako dobrého kamaráta. Odvolací súd prihliadajúc na vyššie uvedené skutočnosti
je toho názoru, že v danom prípade nie je vhodná zmena výchovného prostredia maloletého a jeho

zverenie do osobnej starostlivosti otca. Maloletý má v F. vytvorené svoje zázemie, je zastabilizovaný,
prosperuje a je spokojný. Navštevuje 2. triedu Školy pre mimoriadne nadané deti a Gymnázium, O. X
N. F., ako aj základnú umeleckú školu. V F. má svoj okruh kamarátov. Prostredie matky (odhliadnuc
od jej negatívneho nastavenia voči otcovi) možno označiť za vhodné pre plnohodnotný vývoj a rozvoj
maloletého. Maloletý aj v rámci výsluchu pred odvolacím súdom jasne formuloval svoj názor, že chce

zostať žiť s matkou v F., kde sa cíti spokojný. Odvolací súd zohľadňoval aj tú skutočnosť, že v prípade
maloletého ide o dieťa s Aspergerovým syndrómom, ktoré citlivejšie vníma každú zmenu v doterajšom
spôsobe života, preto nepovažoval zverenie maloletého do osobnej starostlivosti otca, s ktorým nebol
vyše roka v žiadnom kontakte, za súladné s najlepším záujmom maloletého.

44. Odvolací súd sa priklonil k rešpektovaniu prvoradého záujmu maloletého dieťaťa a s prihliadnutím
na všetky okolnosti prejednávanej veci považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie o zverení maloletého
do osobnej starostlivosti matky za správne.

45. Rovnako správne bolo aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o tom, že zastupovať maloletého

a spravovať jeho majetok sú oprávnení obaja rodičia. Zásadne totiž platí, že obaja rodičia majú rovnaké
práva a povinnosti vrátane zastupovania a správy majetku maloletého dieťaťa, okrem prípadov, keď
jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, prípadne mu bol výkon rodičovských práv
a povinností obmedzený alebo pozastavený. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo a nebol
zistený žiaden dôvod odkloniť sa od takejto úpravy.

46. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťamá právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona (3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť (4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (5).

47. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

48. K inštitútu výživného pre maloleté dieťa treba pristupovať ako k bazálnemu právu dieťaťa, na
ktorom sa majú podieľať obaja rodičia. V zmysle § 28 Zákona o rodine je súčasťou rodičovských
práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný
vývoj maloletého dieťaťa. V zmysle tohto zákonného ustanovenia je garantované právo rodičov

vychovávať svoje deti a naopak deťom sa zaručuje právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Tento
zaručený princíp ochrany práv teda zahrňuje zo strany rodičov zabezpečenie podmienok materiálnej i
nemateriálnejpovahyktomu,abysadieťamohlodostatočnerozvíjať.Pokiaľideomateriálnepodmienky,
tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom
podľa kritérií uvedených v § 62 ods. 2 Zákona o rodine.

49. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou, tiež čiastočne starostlivosťou o
domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením
výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará,

plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd.

50. Pri určovaní výživného sa kladie dôraz na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, ako aj na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. V prípade dieťaťa je potrebné skúmať jeho

skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že
dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené
(opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo,
ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa
súvisiace so vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za

odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby
nepatrialenpravidelnémesačnévýdavky,aleajnáhodnévýdavky,ktorénapríkladsúvisiasozdravotným
stavom dieťaťa ako sú liečebné náklady a pod. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera
odôvodnených potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná
podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností

a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené
potreby dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti
rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú celkom
bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne
so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje. Na strane povinného rodiča je

nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už
poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane
povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti,
teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je

potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Okrem uvedeného na strane
povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích
povinností.51. Matka v odvolacom konaní vyčíslila pravidelné mesačné výdavky na maloletého sumou 971,83 eur
(z toho 1 nákladov za úver za bývanie 415,33 eur, energie a fond opráv 76,50 eur, potraviny 240,- eur,
drogéria, čistiace prostriedky a hygiena 30,- eur, oblečenie a obuv 50,- eur, lekáreň 30,- eur, škola /

mesačná úhrada daru, obedy a príspevky/ 50,- eur, voľný čas 20,- eur, pohonné hmoty 40,- eur, životné
poistenie 20,- eur). Zároveň vyčíslila nepravidelné výdavky na maloletého vo februári 2025 vo výške
488,-eur(2xgastroenterológ,základnáumeleckáškolaadidakticképomôcky).Taktiežvyčíslilavýdavky,
na ktorých podľa jej vyjadrenia otec odmietol participovať, v celkovej sume viac ako 13.737,- eur (v
roku 2020 – PAS testovanie A. A. D. 100,- eur, terapie u pani C. 250,- eur; v roku 2021 detské centrum

J. 2.499,60 eur, aminokyseliny 240,- eur a kontrola u Q. L. Q.. 150,- eur; v rokoch 2022 – 2025 MŠ
D. 2022/2023 viac ako 5.000,- eur, vyšetrenia u Q. R. 81,- eur, kontroly u dermatológa po 15,- eur,
terapie v RATA o. z. 2022/2023 860,- eur, lieky a vitamíny v roku 2023 viac ako 500,- eur, základná školy
2023-2025 viac ako 980,- eur, vstupné vyšetrenie u ortopéda v roku 2024 90,- eur a rehabilitácia 75,-
eur, kontrolné vyšetrenie PAC 2x do roka po 40,- eur, vyšetrenie u gastroenterológa vo februári 2025
253,- eur a kontrola 49,- eur; hra na hudobný nástroj v Musicana 2022,2023 viac ako 760,- eur, základná

umelecká škola od 2023 viac ako 660,- eur, kurz plávania a poplatky za plávanie viac ako 1.300,- eur;
ďalšie pomôcky, knižky, časopisy, učebnice, príspevky na výlety s triedou).

52. Vykonaním dokazovaním bolo zistené, že matka je zamestnaná v I. K. H. G. I. I. I. so sídlom v
Bratislave a jej priemerný čistý mesačný príjem v roku 2021 dosahoval sumu 791,56 eur, v roku 2022

sumu 782,37 eur, v roku 2023 sumu 1.557,85 eur, v roku 2024 sumu 2.214,36 eur. V roku 2021 poberala
na maloletého rodičovský príspevok vo výške 378,10 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 25,50
eur mesačne. V roku 2022 do augusta pobrala na maloletého rodičovský príspevok vo výške 383,30
eur mesačne a do júna prídavok na dieťa vo výške 25,88 eur mesačne. Od júla 2022 do decembra
2022 poberala prídavok na dieťa vo výške 30,- eur mesačne a od januára 2023 poberá prídavok na

dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Svoje mesačné výdavky matka vyčíslila sumou 871,83 eur (z toho 1
nákladov za úver za bývanie 415,33 eur, energie a fond opráv 76,50 eur, potraviny 200,- eur, drogéria,
čistiace prostriedky a hygiena 30,- eur, oblečenie a obuv 40,- eur, lekáreň 10,- eur, telefón, internet a
televízia 40,- eur, pohonné hmoty 40,- eur, životné poistenie 20,- eur). Matka okrem maloletého nemá
inú vyživovaciu povinnosť.

53. Odvolací súd mal za preukázané, že otec je poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý v období
od 1. januára 2021 do 30. júna 2021 predstavoval sumu 876,50 eur mesačne, od 1. júla 2021 do 30.
júna 2022 sumu 891,90 eur mesačne, od 1. júla 2022 do 30. júna 2023 sumu 903,50 eur mesačne,
od 1. júla 2023 do 30. júna 2024 sumu 1.010,12 eur mesačne. Od 1. júla 2024 otec poberá výsluhový

dôchodok vo výške 1.156,59 eur mesačne. Zároveň bolo zistené, že v období od 1. februára 2021 do 31.
januára 2023 bol otec zamestnaný na dobu určitú v M. K. M. F. F.. Zamestnanie si po návrate kolegyne
na jeho miesto nehľadal, nakoľko bol predpoklad ďalšej voľnej pracovnej pozície v tomto ústave. V roku
2023 (september až december) pracoval v tomto ústave na dohodu (10 hod. týždenne) a od 1. januára
2024 je opäť zamestnancom tohto ústavu s pracovným pomerom na dobu neurčitú. Jeho priemerný čistý

mesačný príjem v ústave bol v roku 2021 v sume 792,40 eur, v roku 2022 v sume 678,90 eur, v roku
2023 v sume 318,78 eur, v roku 2024 v sume 867,75 eur. V januári 2025 čistá mesačná mzda otca
predstavovala sumu 802,85 eur. Otec nevlastní žiadnu nehnuteľnosť. Počas trvania manželstva v roku
2018 previedol na svoju matku dva byty v F. F. (jednoizbový a dvojizbový byt). Dvojizbový byť jeho matka
predala, pričom následne kúpila trojizbový byt, ktorého je vlastníčkou a v ktorom otec býva. Jednoizbový

byt matka otca prenajíma. Otec svoje mesačné výdavky vyčíslil v sume 1.261,61 eur (z toho náklady
na bývanie 68,63 eur, plyn 40,- eur, elektrina 24,- eur, TV a internet 17,64 eur, telefón 23,- eur, životné
poistenie 38,34 eur, potraviny a drogéria 300,- eur, lieky /výživové doplnky/ 20,- eur, oblečenie 30,- eur,
cestovné náklady 400,- eur (zahrňujúce aj cestovanie za maloletým do F.). Otec okrem maloletého nemá
inú vyživovaciu povinnosť. Na maloletého od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva prispieva

matke sumou 300,- eur mesačne.

54. Odvolací súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zohľadnil matkou vyčíslené odôvodnené
potreby maloletého s výnimkou polovice nákladov za úver na bývanie vo výške 415,33 eur a nákladov
do fondu opráv cca 50,- eur, keďže platením úveru a fondu opráv nadobúda majetkové práva matka

maloletého. Za dôvodné výdavky na maloletého považoval odvolací súd mesačné výdavky na potraviny
240,- eur, drogériu, čistiace prostriedky a hygienické potreby 30,- eur, oblečenie, obuv 50,- eur, produkty
z lekárne 30,- eur, výdavky na školu 50,- eur, voľnočasové aktivity 20,- eur, výdavky na cestovné náklady40,- eur, nepravidelné výdavky na lekára, psychológa cca 50,- eur mesačne. Ako dôvodnú, preukázanú
a reálnu považoval odvolací súd sumu minimálne 510,- eur mesačne.

55. Pri určení výživného otca odvolací súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletého A. minimálne
v sume 510,- eur mesačne, schopnosti a možnosti oboch rodičov, osobnú starostlivosť matky
o maloletého a zohľadnil i „Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné“
vydanú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorej zámerom je zjednocovanie procesných postupov a
rozhodovacej praxe súdov v rodinnoprávnej agende a ktorá ma odporúčací charakter. Podľa uvedenej

metodiky v prípade jednej vyživovacej povinnosti povinného rodiča a maloletého dieťaťa v predškolskom
veku predstavuje primerané výživné na maloleté dieťa 18% z čistého mesačného príjmu povinného
rodiča. V prípade, ak už dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy, primerané výživné predstavuje
20% z čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

56. V prejednávanej veci tak pri zohľadnení otcovho priemerného čistého mesačného príjmu (výsluhový

dôchodok + mzda) v období od 17. marca 2021 do 31. decembra 2022 vo výške cca. 1620,- eur (/3
mesiace x 876,50 eur + 12 mesiacov x 891,90 eur + 6 mesiacov x 903,50 eur + 9 mesiacov x 792,40
eur + 12 mesiacov x 678,90 eur/ : 21 mesiacov), považoval odvolací súd za primerané výživné v období
od 17. marca 2021 do 31. decembra 2022 na maloletého sumu 290,- eur mesačne, čo predstavuje 18%
z 1.620,- eur v čase, keď bol maloletý v predškolskom veku. Keďže v priebehu odvolacieho konania

maloletý začal navštevovať prvý stupeň základnej školy považoval odvolací súd za primerané výživné na
maloletého v období od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 sumu 220,- eur mesačne, čo predstavuje
20% zo sumy 1.089,64 eur ako priemerný čistý mesačný príjem otca v uvedenom období (výsluhový
dôchodok + mzda /za mesiace január + september až december/, t. j. /6 mesiacov x 903,50 eur + 6
mesiacovx1.010,12eur+5mesiacovx318,78eur/:12mesiacov/).Hocimaloletýod1.septembra2023

nastúpil na základnú školu, s čím sú nepochybne spojené zvýšené výdavky, odvolací súd považoval za
dôvodné prihliadať na zníženie príjmu otca, ktorý v období od februára do augusta 2023 pozostával iba
z výsluhového dôchodku, keďže pracovný pomer otca v M. K. M. F. F. sa skončil uplynutím dohodnutej
doby, pričom otec čakal na uvoľnenie ďalšej pracovnej pozície v tomto ústave, a preto si nehľadal iné
zamestnanie. Od januára 2024 otec dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 1.951,10 eur (výsluhový

dôchodok + mzda, t. j. /6 mesiacov x 1.010,12 eur + 6 mesiacov x 1.156,59 eur + 12 mesiacov x 867,75
eur/ : 12 mesiacov/ a preto odvolací súd od januára 2024 určil výživné na maloletého v sume 390,- eur
mesačne, čo predstavuje 20 % z 1.951,10 eur.

57. Takto určené výživné zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako

i odôvodneným potrebám maloletého, zohľadňujúc aj zdravotný stav maloletého a osobnú starostlivosť
matky o maloletého. Odvolací súd pri posudzovaní majetkových pomerov otca neprihliadal na
skutočnosť, že otec v roku 2018 bezodplatne previedol vlastnícke práva k dvom svojim bytom v F. F.
na svoju matku, ktorá jeden z bytov prenajíma, a to z dôvodu, že k darovaniu týchto bytov došlo ešte
pred právoplatnosťou rozsudku súdu prvej inštancie o rozvode manželstva, keďže navyše i matka počas

trvania manželstva previedla nehnuteľnosť na svojich rodičov.

58. Odvolacím súdom určeným výživným vznikol otcovi za obdobie od 17. marca 2021 do 31. marca
2025 nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 180,- eur. Otec mal v danom období zaplatiť na
výživnom pre maloletého sumu 14.580,- eur. Nakoľko uhradil v danom období na výživnom sumu

14.400,- eur (48 mesiacov x 300,- eur), jeho nedoplatok činí 180,- eur. Vzhľadom na výšku nedoplatku
odvolací súd nevidel dôvod na plnenie v splátkach, preto v zmysle ustanovenia § 232 ods. 3 Civilného
sporového poriadku zaviazal otca, aby tento nedoplatok uhradil k rukám matky do troch dní.

59. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom

pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

60. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak

rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

61. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.62. Pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností súd prihliada na najlepší záujem
maloletého dieťaťa, pričom berie do úvahy kritériá ako sú citové väzby maloletého dieťaťa, jeho vývinové

potreby, stabilitu výchovného prostredia a pod. a dbá, aby sa rešpektovalo právo dieťaťa na starostlivosť
obidvoch rodičov a udržiavanie pravidelného osobného styku s nimi. Právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom vyplýva najmä z článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa,
pričom jedným z prostriedkov na zabezpečenie aspoň čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa, je osobný styk rodiča s dieťaťom.

Súd pri rozhodovaní o rozsahu styku zvažuje okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa (jeho vek,
zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný
režim), ako aj okolnosti na strane rodičov (ich vzájomný vzťah, časové a ekonomické možnosti, rodinné
pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne).

63. Odvolací súd pri rozhodovaní o úprave styku považuje za potrebné zdôrazniť, že rodičovské práva

a povinnosti k maloletému dieťaťu súd upravuje ako komplex oprávnení a povinností oboch rodičov s
cieľom zabezpečenia riadneho a bezproblémového vývoja dieťaťa napriek okolnosti rozpadu vzťahu
rodičov dieťaťa a to tak, aby každý z rodičov mal v rámci stanovenej úpravy priestor nielen na utužovanie
a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu, ale i na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu (pôsobenia) na
dieťa a tiež na čo najširšie rozhodovanie o otázkach z tohto pohľadu významných. To platí bez ohľadu

na to, či v konkrétnej veci má dôjsť k úprave rodičovských práv a povinností rodičov dieťaťa v súvislosti
s rozvodom ich manželstva alebo k úprave práv a povinností takých rodičov dieťaťa, ktorí manželmi
nikdy neboli, alebo boli či ešte sú, ale spolu nežijú. Vo všetkých vyššie zmienených prípadoch sa tak
deje predovšetkým z dôvodu absencie spolužitia rodičov dieťaťa (bez ohľadu na to, či tento bol vždy
existujúcim stavom, alebo naopak nastal až ako dôsledok krízy v partnerskom vzťahu), ktorý vylučuje

ich spoločnú starostlivosť, a teda i spoločný výkon tohto konkrétneho rodičovského práva a súčasne i
povinnosti.

64. V prípade trvania stavu zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov
je žiaduce vytvoriť druhému rodičovi (popri určení mu vyživovacej povinnosti) podmienky na to, aby

sa aj on mohol podieľať na výchove dieťaťa a tiež na rozhodovaní o niektorých ďalších otázkach
spôsobilých ovplyvniť jeho vývin. Len takto sa totiž môže vytvoriť, resp. v tom lepšom prípade pri
existencii náležite kultivovaného vzťahu každého z oboch rodičov na jednej a dieťaťa na druhej strane,
i prehĺbiť pocit spolupatričnosti takýchto osôb. Takto to potom musí/má byť bez zreteľa na kvalitu
vzájomného vzťahu oboch rodičov dieťaťa a tiež bez zreteľa na prípadné osobné antipatie medzi rodičmi

a ich inými príbuznými. Prvoradým je tu totiž záujem dieťaťa a tomu musia ustúpiť i všetky prípadné
animozity, a to i v podobe schopnosti rodičov i ďalších osôb na veci prípadne zainteresovaných sa nad
svoje spory, či nimi subjektívne vnímané utrpené krivdy povzniesť. Ak potom možnosti rodiča dieťaťa
nemajúceho dieťa v osobnej starostlivosti sú limitované práve časovými úsekmi vyhradenými styku
dieťaťa s takýmto rodičom a majú spravidla charakter len doplnkového pôsobenia na dieťa vo vzťahu k

výchove realizovanej tým rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, žiaducou je taká úprava, ktorá
na jednej strane bude rešpektovať i konkrétne okolnosti prípadu a potreby dieťaťa, na druhej strane však
bude schopná eliminovať, či aspoň minimalizovať všetky potenciálne rušivé vplyvy.

65. Z obsahu spisu bolo zistené, že styk otca s maloletým bol dočasne upravený uznesením Okresného

súdu Bratislava V č. k. 59P/18/2019-23 z 28. februára 2019 v spojení s uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 11CoP/134/2019-73 z 15. mája 2019 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým
v každom kalendárnom týždni v stredu od 16.00 hod. do 18.30 hod. a v párnom kalendárnom týždni
v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme a po ukončení styku
odovzdá v mieste bydliska matky, ktorá je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi ho

v určenom čase odovzdať. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým mal
za to, že rozsah dočasne upraveného styku neodkladným opatrením neumožňuje otcovi podieľať sa
dostatočným spôsobom na výchove maloletého a upevňovať rodičovský vzťah, ako ani rodinné väzby
s ďalšími rodinnými príslušníkmi. Konštatoval, že maloletý má k otcovi dobrý vzťah, má ho rád aj napriek
obmedzenému styku s otcom. Súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné, aby bola pri styku prítomná

matka, keďže sa v konaní nepreukázalo, že by bol otec nositeľom takých negatívnych charakterových
vlastností, ktoré by mohli mať negatívny dopad na formovanie osobnosti maloletého. Navyše by maloletý
vprítomnostimatkypočasstykusotcomnemoholvnímaťvýlučneotcovskývzor.Povydanínapadnutého
rozhodnutia sa styk otca s maloletým nerealizoval pravidelne. Z obsahu spisu jasne vyplýva, že matkaotcovi neumožňovala styk s maloletým v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, čo odôvodňovala
zdravotným stavom maloletého a prihliadaním na jeho najlepší záujem. Situácia vyústila do konania
o nariadenie výkonu rozhodnutia sp. zn. B5-2Em/1/2019, ktoré inicioval otec svojim návrhom. Okresný

súd Bratislava V uznesením č. k. 2Em/1/2019-19 z 23. augusta 2019, právoplatný 7. októbra 2019,
nariadil výkon uznesenia č. k. 59P/18/2019-23 z 28. februára 2019 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Bratislave č. k. 11CoP/134/2019-73 z 15. mája 2019. Voči matke je toho času vedené aj trestné
konanie na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 1T/19/2024 pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. Z obsahu spisového materiálu bolo taktiež zistené, že

v prípade, ak sa styk otca s maloletým uskutočnil, matka bola počas styku stále prítomná. Rodičia
v priebehu odvolacieho konania detailne informovali o počte zrealizovaných a nezrealizovaných stykov
otca s maloletým, dôvodoch nerealizovania styku, ako aj o priebehu zrealizovaných stykov. Ostatne sa
osobný styk otca s maloletým konal 7. októbra 2023 v prítomnosti matky.

66. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia majú diametrálne odlišné predstavy o úprave styku

otca s maloletým a rovnako diametrálne odlišne popisujú vzťahy v rodine. Ich vzájomná komunikácia
a akákoľvek dohoda ohľadom styku otca s maloletým je až nemožná, keďže matka je presvedčená,
že tento styk sa musí uskutočňovať iba v jej prítomnosti. Vzhľadom na vývoj udalostí po rozhodnutí
súdu prvej inštancie, kedy sa maloletý viac ako jeden rok s otcom nestretával, odvolací súd považoval
za potrebné zmeniť súdom prvej inštancie určený rozsah styku otca s maloletým. Odvolacím súdom

stanovený rozsah styku plne rešpektuje režim maloletého, jeho vek a návyky a je z hľadiska záujmov
maloletého vyhovujúci. Súčasne zodpovedá možnostiam a aktivitám otca. Odvolací súd zdôrazňuje,
že dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho zdravý psychický vývin je potrebné
zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Určený rozsah styku umožňuje maloletému znovu
nadviazať kontakt s otcom a postupne jeho vzťah k otcovi rozvíjať. Zároveň sleduje legitímny cieľ, ktorým

je udržiavanie vzťahu maloletého dieťaťa s otcom, ktorého úloha v živote maloletého je nenahraditeľná.
Otec má zachovanú možnosť plnohodnotne stráviť čas s maloletým a zároveň na maloletého výchovne
spolupôsobiť, čo je z hľadiska budúceho zdravého vývinu maloletého bezpochyby nepostrádateľné.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd považoval nateraz za dostačujúce iba osobné stretávanie
otca s maloletým, preto styk prostredníctvom videohovorov neupravoval. Odvolací musí na tomto mieste

vytknúť otcovi, že nemal záujem sa s maloletým stretávať hoc aj za prítomnosti matky a dopustil, že viac
ako jeden rok nebol súčasťou života maloletého.

67. Odvolací súd nepovažoval za potrebné ani vhodné, aby sa styk otca s maloletým realizoval
v prítomnosti matky. Z vykonaného dokazovania nevyplynula takáto potreba. Aspergerov syndróm,

ktorý má maloletý diagnostikovaný, nie je podľa názoru odvolacieho súdu prekážkou pre stretávanie
sa s otcom bez prítomnosti matky. Zo správy pediatričky A. B. z 11. marca 2025 vyplýva, že maloletý
sa vyvíja normálne, jeho zdravotný stav si nevyžaduje osobitnú starostlivosť. Je nesporné, že v konaní
vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, je súd povinný skúmať v prvom rade záujem maloletého
dieťaťa. V záujme maloletého je, aby mohol nerušene tráviť čas s otcom, prejaviť svoje emócie vo

vzťahu k otcovi a nebol (rovnako ako otec) pod drobnohľadom matky. Odvolací súd prihliadal aj na
správu kolízneho opatrovníka zo 4. júla 2022 ohľadom priebehu styku otca s maloletým 15. júna 2022,
ktorý sa uskutočnil za prítomnosti kolízneho opatrovníka i matky a z ktorej vyplynulo, že maloletý veľmi
spontánne reagoval na otca aj otcovu matku. Bol veselý, smial sa a voči otcovi a starej matke prejavoval
pozitívne emócie. Bol zaujatý hrou a zo stretnutia sa tešil, pričom matku nijako nekontaktoval. Odvolací

súd zohľadnil aj názor maloletého, ktorý v rámci výsluchu bez problémov súhlasil so stretávaním otca
bez prítomnosti matky. Pokiaľ matka nevyhnutnosť svojej prítomnosti zdôvodňovala aj udalosťou z 7.
októbra 2023, kedy sa mala stará matka z otcovej strany počas styku otca s maloletým vo vzťahu
k maloletému dopustiť podľa matky nevhodného správania pri návšteve toalety maloletého, odvolací
súd uvedené nepovažuje za dôvod pre nariadenie prítomnosti matky na stretnutiach. V konaní bolo

preukázané, že vyšetrovateľka Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III uznesením sp.
zn. ČVS:ORP-764/1-VYS-B3-2023 z 12. apríla 2024 odmietla trestné oznámenie matky týkajúce sa
podozrenia zo spáchania trestného činu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona,
ktorého sa 7. októbra 2023 mala dopustiť voči maloletému stará matka. Uznesením prokurátorky
Okresnej prokuratúry pre Bratislavu III č. k. 1Pn/1136/23/1103-12 z 24. júna 2024 bola sťažnosť

matky proti vyššie uvedenému uzneseniu vyšetrovateľky zamietnutá ako nedôvodná. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom Krajského súdu v Trnave prezentovaným v uznesení č. k. 11CoP/205/2023-329
z 28. februára 2024, že sa zo strany starej matky skôr jednalo o asistenciu maloletému pri cikaní, čo nie
je až tak neobvyklý jav. Preto odvolací súd nepovažoval za potrebné v tejto súvislosti doplniť znaleckédokazovanie v zmysle návrhu matky. Rovnako ani zdravotný stav otca nie je podľa názoru odvolacieho
súdu dôvodom, aby bola matka pri styku otca s maloletým prítomná. Otec síce trpí neuronálnou
formou motorickej neuropatie, avšak pravidelne sa zúčastňuje vyšetrení u neurologičky, ktorá správami

z 18. októbra 2023 a 16. októbra 2024 konštatovala, že stav otca je dlhodobo stabilizovaný bez
progresie a zmeny. Odvolací súd vzhľadom na neurologičkou opakovane konštatovaný stabilizovaný
zdravotný stav otca bez progresie a zmeny, preto vychádzal aj zo záverov znaleckého posudku
Mgr. Balka č. 32/2019, z ktorých vyplývalo, že otec z psychologické hľadiska nie svojim zdravotným
stavom významne limitovaný pri zabezpečovaní starostlivosti o maloletého, vrátane osobného kontaktu

s maloletým. Z psychopatologické hľadiska je jeho psychický stav stabilizovaný, jeho osobnosť je
kompenzovaná,jeschopnýprimeranesaadaptovaťarealizovaťsvojerodičovskékompetencie.Nakoľko
obsah spisu vrátane výsluchu maloletého bol dostatočným podkladom pre rozhodnutie o úprave styku
otca s maloletým nebolo v prejednávanej veci potrebné vykonať ďalšie dôkazy, ktoré matka v priebehu
odvolacieho konania navrhovala.

68. Nateraz nebolo vhodné upravovať styk maloletého s otcom aj s prespaním, a to najmä z dôvodu, že
maloletý sa s otcom už vyše roka nestretáva, čo bolo zapríčinené nielen nevhodným správaním matky
ale čiastočne i tvrdošijným odmietaním realizácie styku otcom za prítomnosti matky. Maloletý síce bol
ochotný prespať u otca jeden, maximálne dve noci, avšak vzhľadom na Aspergerov syndróm, ktorým
maloletý trpí a pri ktorom možno len ťažko predpokladať reakcie dieťaťa na novú situáciu, nepovažoval

odvolací súd v súčasnosti prespanie maloletého u otca za vhodné a v súlade s najlepším záujmom
maloletého. Odvolací súd si je vedomý toho, že maloleté deti majú právo slobodne vyjadriť svoj názor
vo veciach, ktoré sa ich týkajú (v rozsahu ich schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na ich vek),
avšak v konečnom dôsledku posúdenie záujmu detí prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy
a názory maloletých detí o tom, čo je pre nich za danej situácie vhodné a čo nie. Nemožno totiž pripustiť,

aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletých detí bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a
vsúladestaktovyslovenýmnázorom,abydošlokvyhláseniuautoritatívnehorozhodnutiasúdu.Odvolací
súd však dodáva, že k úprave styku otca s maloletým, ktorá zahŕňa i prespanie maloletého u otca sa však
časom, po upevnení vzájomných väzieb, možno dopracovať (najvhodnejšia by bola najmä vzájomná
dohoda rodičov).

69. Odvolací súd záverom považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že rodičia by mali pri výchove
maloletého A. kooperovať, v záujme maloletého zlepšiť komunikáciu a vzájomné vzťahy, čím prirodzene
dôjde k eliminácií napätia a konfliktov pri výkone rodičovských práv. Konflikt a rozvod rodičov nesmie byť
na ujmu maloletého. V záujme maloletého je nepochybne, aby bol otec súčasťou jeho života a podieľal

na jeho výchove a na starostlivosti o neho, keďže maloletý potrebuje k zdravému a harmonickému
vývoju starostlivosť a lásku oboch rodičov. Odvolací súd v konaní registroval silnú averziu matky voči
otcovi, avšak matka by si mala uvedomiť dôležitosť a nezameniteľnosti funkcie otca v živote maloletého,
neznevažovať jeho rodičovské kompetencie, a predovšetkým nebrániť styku otca s maloletým a tohto
styku sa nasilu nezúčastňovať. Pokiaľ toto matka ako preferenčný rodič nebude schopná zabezpečiť,

môže to byť v budúcnosti dôvod pre zmenu osobnej starostlivosti o dieťa. Odvolací súd chápe, že matka
svoje konanie vo vzťahu k maloletému považuje za súladné s najlepším záujmom maloletého, avšak
jej úzkostlivý až hyperprotektívny prístup k maloletému v konečnom dôsledku môže spôsobiť vo vývine
maloletého viac škody ako úžitku. Odvolací súd z výsluchu maloletého uvádza, že maloletý je milé,
priateľské, inteligentné dieťa, ktoré pre svoj riadny a zdravý vývoj potrebuje najmä lásku a opateru, ktorú

mu v neobmedzenej miere môžu poskytnúť práve obaja rodičia a blízka rodina.

70. Pokiaľ ide o ďalšie odvolacie námietky, tieto odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadavať. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby
súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na
ten argument, ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (por. napr.
rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko a Hiro Balani/Španielsko, oba z 9. decembra 1994, Annuaire,

séria A č. 303 A a č. 303 B).

71. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti
zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky a v časti zastupovania maloletého a spravovaniajehomajetkuobomarodičmipodľa§387ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkupotvrdilavčastivýživného
a v časti styku otca s maloletým podľa § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

72. O trovách konania účastníkov rozhodol odvolací súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku
tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, keď nezistil žiaden dôvod pre
aplikáciu výnimky z tohto ustanovenia.

73. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
z. č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového
poriadku).

Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného

sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
Civilného sporového poriadku).