Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/60/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205991
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8814205991.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BranislavaBrezuasudcovdoc.JUDr.

Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcov: 1. C. P., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúceho v N. č. XX a 2. N. P., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v N. č. XX, právne zastúpených JUDr.
Jozefom Pirkovským, advokátom, so sídlom v Prešove, na ul. Hlavnej č. 19, proti žalovanému: Ing. I. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v F. č. XX, právne zastúpenému JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom,
sosídlomvoVranovenadTopľou,naul.M.R.Štefánikač.2465,ourčenievlastníckehopráva,oodvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 26.04.2018 č.k. 4C 126/2014
- 153, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcom sa priznáva proti žalovanému náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) v poradí
druhým rozsudkom z 26. apríla 2018 č. k. 4C/126/2014 - 153 určil, že žalobcovia, každý z nich v
podiele jednej polovice, sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v katastrálnom území N., a to
novovytvorených parciel podľa geometrického plánu a výkazu výmer, číslo plánu XXXXXXXX-XX/XXXX,

vyhotoveného 28. apríla 2014, overeného 29. apríla 2014 Ing. X. J., a to novovytvorenej parcely číslo
XXX/XX - trvalý trávnatý porast vo výmere 73 m2, tvoriacej predtým časť parcely číslo XX/X, ako aj
novovytvorenej parcely číslo XXX/XX - trvalý trávnatý porast vo výmere 212 m2, tvoriacej predtým časť
parcely číslo XX/X zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX k. ú. N. a žalovanému uložil povinnosť
nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 100 %, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Vykonaným dokazovaním
zistil, že podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX k. ú. N. sú tam zapísané parcely číslo XX/X - ostatné

plochy vo výmere 114 m2, ako aj parcela číslo XX/X - ostatné plochy vo výmere 252 m2, kde ako
výlučný vlastník je zapísaný žalovaný s tým, že tieto nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou z 10.
januára 2014, ktorej vklad bol povolený pod V XX/XXXX-X/XX. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX k.
ú. N. vyplýva, že je tam zapísaná parcela číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 600
m2, na ktorej je postavený dom súp. č. XX, kde ako vlastníci sú zapísaní žalobcovia, s tým, že tieto
nadobudli v roku 1987. Z kúpnopredajnej zmluvy z 19. júla 1994, na ktorej sa nachádzajú podpisy K. C.
a A. N., ako aj okrúhla pečiatka Obce N., spolu s podpisom starostu obce K. N. zistil, že podpísaný K. C.,

nar. XX. A. XXXX, N. XX, ako predávajúci a A. N., nar. XX. februára XXXX, bytom N., ako kupujúca, sa
dohodli na tejto zmluve, podľa ktorej K. C. odpredal A. N. časť nehnuteľnosti zapísanej v pozemnoknižnej
vložke k. ú. N. č. XX, parcelu č. XX vyznačenej na geometrickom pláne č. XXX a na Správe katastra
identickej ako parcela č. XXX/XX a parcela č. XXX/XX, a to: rovnobežne s parcelou XXX/X, ktorejvlastníkom je P. C. a manželka N., rod. N., a to za dohodnutú cenu 4.000 Sk. Dňom podpisu tejto zmluvy
dovolil predávajúci kupujúcemu bez obmedzenia užívať odpredané časti uvedených parciel s tým, že
predávajúci súhlasil, aby kupujúci časti uvedených parciel dal geodeticky zamerať a previesť do svojho

vlastníctva. Zmluva bola napísaná na žiadosť predávajúceho a kupujúceho na Obecnom úrade v N. a
podpísaná pred starostom obce s tým, že obe strany sú si vedomé, že táto zmluva nemá právny účinok,
napriek tomu ju berú ako záväznú a svojimi podpismi to potvrdili. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XX/XXXX, overenom 29. apríla 2014, boli mimo iného vytvorené parcely č. XXX/XX - trvalý trávnatý
porast vo výmere 73 m2, ako aj XXX/XX - trvalý trávnatý porast vo výmere 212 m2, predtým tvoriace

časť parcely č. XX/X, XX/X, zapísaných na LV č. XXX obce N.. Zo správy z Obecného úradu v N.
vyplynulo, že pozemky č. XX/X a XX/X, ako je uvedené v kúpno-predanej zmluve z roku 1994, užívali
žalobcovia, čo potvrdzuje aj kúpno-predajná zmluva s tým, že v roku 1994 zakúpili parcely č. XXX/XX
a XXX/XX potom, čo boli odpredané K.om C.om starším A. N.. V roku 2013 začali s rekonštrukciou
oplotenia, ktorý bol postavený ešte v roku 1993. Z takto zisteného skutkového stavu vyvodil záver, že
žalobcovia sa prinajmenšom od roku 1994 stali dobromyseľnými držiteľmi predmetných nehnuteľností,

ktoré boli nadobudnuté po odkúpení týchto A. N. od K. C.a staršieho a ich darovaní žalobcom a teda
sa stali po ich držbe vlastníkmi. V tejto súvislosti poukázal na správanie rodiny C.ových, ktorí nemali
námietky proti oploteniu predmetných nehnuteľností, čomu nasvedčuje tá okolnosť, že napriek oploteniu
predmetných nehnuteľností, ich dlhodobému užívaniu žalobcami, sa proti tomuto nebránili. Až po snahe
žalobcov uviesť do súladu stav faktický so stavom právnym, snažili sa žalobcom vrátiť prijaté peniaze

za predmetné nehnuteľnosti a následný prevod týchto nehnuteľností na žalovaného bol podľa názoru
súdu prvej inštancie účelový, pretože predtým jednoznačne rešpektovali užívací stav predmetných
nehnuteľností žalobcami. Poukázal na výpovede svedkov K. C.a st. a K. C.a ml., ktorí uviedli, že A.
N. boli odpredávané nehnuteľnosti pred domom žalobcov, ale v zmluve spísanej na obecnom úrade
sa nachádzajú čísla odpredaných parciel, ktoré boli bližšie označené „rovnobežne s parc. č. XXX/X,

ktorej vlastníkmi je P. C. a N. rod. N.“, z čoho logicky vyplynulo, že nemohlo ísť iba o nehnuteľnosti pred
domom, keďže v zmluve sa udávajú 2 parcely, označené dvomi parc. číslami, a to XXX/XX a XXX/XX a
jedna bola pred parcelou č. XXX/X, ale druhá bola za touto parcelou, vzadu. Táto skutočnosť vyplynula
aj z geometrického plánu a výkazu výmer č. XXX/XXX-XX/XX z júna XXXX, ktorý bol vypracovaný pred
kúpnou zmluvou vyhotovenou na obecnom úrade 19. júla 1994. Tento geometrický plán zrejme poslúžil

orientačneprivyhotoveníkúpnejzmluvy.Keďžeparcelač.XXX/XX,ktorábolavzaduzaparcelouč.XXX/
X (patriacou žalobcom) pokračovala ďalej za ďalšími parcelami - XXX/X, XXX/X, XXX/ X a XXX/XX, (ako
je to znázornené na vyššie spomínanom geometrickom pláne), z toho dôvodu v bode 3. je uvedené, že
predávajúci súhlasil, aby kupujúci časti uvedených (kúpených) parciel dal geodeticky zamerať a previesť
do svojho vlastníctva. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že K. C., nar. XX. A. XXXX predmetné

nehnuteľnosti, uvádzané v kúpnej zmluve z 19. júla 1994, ako parcelu č. XXX/XX, ktorá bola vyhotovená
z pozemno-knižnej parcely č. XX, odpredal právnej predchodkyni žalobcov. Poukázal na skutočnosť, že
dohodnutá a vyplatená suma 4.000 Sk iba za nehnuteľnosť v prednej časti by bola v zmysle vtedajších
cenových relácií, za akých sa nehnuteľnosti predávali, takého charakteru, ako predmetné, vysoká, aj z
toho je teda zrejmé, že bola odpredávaná väčšia výmera, ako to tvrdí žalovaný, a teda bola odpredávaná

aj parcela za zadnou časťou nehnuteľnosti, vlastnícky patriacich v čase odpredaja žalobcom. Súd prvej
inštancie nepochyboval o ich dobromyseľnosti od tejto doby po tom, čo im ju A. N., ako dobromyseľná
vlastníčka, darovala a oni ju užívali ako svoje vlastníctvo.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a
nesprávne aj rozhodol. Žalobcovia v žiadnom prípade nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k parcele č.
XXX/XXaparceleč.XXX/XXvydržaním.Záver,podľaktoréhožalobcoviasaprinajmenšomodroku1994
stali dobromyseľnými držiteľmi týchto nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté po odkúpení nehnuteľnosti

A. N. od K. C.a staršieho a ich darovaní žalobcom, nemá oporu ani vo vyjadreniach samotných žalobcov,
anivovýpovediachsvedkov,anivlistinnýchdôkazoch.ZvýpovedíK.C.aaA.N.jenepochybné,žeK.N.,
bratranec žalobcu, ako starosta obce do zmluvy spísanej na obecnom úrade v roku 1994 napísal niečo
inéakoto,načomsaK.C.aA.N.dohodli.AkA.N.výslovneuviedla,ževroku1994kúpilalenpozemokv
prednej časti, čo potvrdila aj dcéra žalobkyňa v 2. rade, ako aj svedok K. C. starší, bez ohľadu čo uviedol

do písomného vyhotovenia kúpnej zmluvy svedok K. N. ako vtedajší starosta, právny úkon A. N. a K.
C.a staršieho je v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka potrebné vykladať podľa prejavu vôle toho, kto
právny úkon urobil. Ak A. N. kúpila od K. C.a pozemok vpredu pri potoku, mohla žalobcom neformálne
darovať len tento pozemok a žiadny iný a žalobcovia mohli vstúpiť do držby len tohto pozemku a len vdržbe tohto pozemku mohli byť dobromyseľní. Samotná A. N. tvrdila, že pozemok vzadu (terajšie parcely
č. XXX/XX a č. XXX/XX) kúpil (žalobca v 1. rade) od K. C.a mladšieho, ktorý nebol ich vlastníkom. O
tom, že žalobcovia užívali a oplotili si parcelu č. XXX/XX a parcelu č. XXX/XX bez súhlasu vlastníka a

bez toho, aby boli v užívaní dobromyseľní, svedčí aj tá skutočnosť, že žalovanému pred podaním žaloby
predložili návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej by boli sporné parcely. Žalobcovia mali
záujem o kúpu týchto nehnuteľností a dokonca poslali K.ovi C.ovi peniaze.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného v poradí druhým rozsudkom

zo 17. decembra 2018 sp. zn. 8Co/168/2018 rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol.
Žalovanému priznal nárok na náhradu trov celého súdneho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 130
Občianskeho zákonníka a § 134 Občianskeho zákonníka a vyslovenie záveru o opodstatnenosti žaloby.
Ďalej uviedol, že za stavu, keď podľa zistenia súdu prvej inštancie došlo k darovaniu nehnuteľností A.
N. žalobcom na základe darovacej zmluvy, mohlo dôjsť k darovaniu len tých nehnuteľností, o ktorých

bola A. N. presvedčená, že ich na základe kúpnej zmluvy od K. C.a staršieho nadobudla a sporné
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, to neboli. Ak žalovaný v podanom odvolaní zvýraznil
výpoveď A. N., že sporné nehnuteľnosti - pozemok vzadu - kúpil potom zať od C.a ml., uvedená výpoveď
túto úvahu len potvrdzuje. So závermi súdu prvej inštancie, ktorými spochybnil výpovede svedkov,
účastníkov kúpnej zmluvy („ide o starších ľudí a títo sa nepresne k veci vyjadrovali“) sa odvolací súd

nestotožnil.Skonštatoval,žesúdprvejinštancienešpecifikoval,aképochybnostimalvovzťahukzáveru,
že držba žalobcov bola oprávnená a preto nemohol k uvedenému zaujať relevantné stanovisko. Uzavrel,
že okolnosti, z ktorých možno usudzovať na existenciu dobromyseľnosti, musí v spore preukázať držiteľ
vecí a podľa názoru odvolacieho súdu dobromyseľnosť žalobcov v spore preukázaná nebola (odvolací
súd sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k preukázaniu dobromyseľnosti) a preto

bolo potrebné v zmysle ustanovenia § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. O
trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 378 C.s.p.

4. V dôsledku dovolania podaného zo strany žalobcov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo
dňa 25. júla 2023 č.k. 2Cdo 205/2021 - 246 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove zo 17. decembra

2018 sp. zn. 8Co 168/2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Dovolací súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že z rozhodnutia odvolacieho súdu nemožno
vyvodiť, na základe čoho dospel k záveru, že držba žalobcov nebola oprávnená, keď k predmetnej
otázke iba uviedol, že súd prvej inštancie nešpecifikoval, aké pochybnosti mal vo vzťahu k záveru,

že držba žalobcov bola oprávnená a nemožno preto zo strany odvolacieho súdu k uvedenému zaujať
relevantné stanovisko. Ak dochádza k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí zaoberať podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní
nasúdeprvejinštanciearovnakosaodvolacísúdmusívysporiadaťspodstatnýmitvrdeniamiuvedenými
v odvolaní. Súčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo strany sporu na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (§ 387 ods. 3 C.s.p.). Nerešpektovanie
tohto kogentného ustanovenia zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania. Dodržiavanie povinnosti
odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodnutí súdov a tak vylúčiť
svojvôľu v tomto procese. V právnom štáte by nemali vzniknúť pochybnosti, či sa súd s určitou druhou

stranou výslovne prezentovanou otázkou zaoberal, či nie. Odpoveď by mala byť zrejmá z odôvodnenia
súdneho rozhodnutia.

6. Dovolací súd považoval za neprípustné, aby odvolací súd vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí vyslovil
záver, že so závermi súdu prvej inštancie, ktorými spochybnil výpovede svedkov, účastníkov kúpnej

zmluvy („ide o starších ľudí a títo sa nepresne k veci vyjadrovali“) sa odvolací súd nestotožnil a
zároveň skonštatoval, že súd prvej inštancie nešpecifikoval, aké pochybnosti mal vo vzťahu k záveru, že
držba žalobcov bola oprávnená, a preto nemohol k uvedenému zaujať relevantné stanovisko. Nakoľko
zo strany odvolacieho súdu došlo k zmene rozhodnutia prvoinštančného súdu, bolo povinnosťou
odvolacieho súdu tieto otázky zodpovedať.

7. V kontexte uvedeného možno bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že bolo povinnosťou
odvolacieho súdu vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami strán sporu, vyhodnotiť zistený skutkový
stav a následne spor právne posúdiť. Absencia vysporiadania sa odvolacieho súdu v jeho rozsudkus právnym posúdením sporu, ktoré bez ďalšieho nejde označiť za nepodstatné, je tak závažným
nedostatkom rozhodnutia, ktorého intenzita zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
Odvolací súd síce aplikoval postup podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ale nie aj postup daný v § 387 ods. 3 C.s.p.

Tým sa odvolací súd dostal mimo limitov práva na spravodlivý proces chráneného nielen článkom 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ale aj článkom 46 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.

8. Keďže napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol nedostatočne odôvodnený v rozsahu porušujúcom

právom dovolateľov na spravodlivý proces, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie odvolacie súdu zrušiť
(§ 449 ods. 1 C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 450 C.s.p.). Náprava zrušením rozhodnutia
odvolacieho súdu je v tomto prípade možná i postačujúca (§ 449 ods. 2 C.s.p.), nakoľko to vol výlučne
odvolací súd, komu bolo namieste pričítať dovolaním vytýkanú vadu zmätočnosti.

9. Po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, odvolací súd v

zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 281 C.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovaného nie je
opodstatnené.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a z listinných skutočností bol vyvodený správny

právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Pokiaľ ide o výpovede v konaní vypočutých svedkov A. N. a K. C.a staršieho ako priamych účastníkov

kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.07.1994, je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že ide o vekovo
starších ľudí, ktorí vzhľadom na značný odstup času sa k tomuto právnemu úkonu nemuseli vyjadriť
presne. Za takejto situácie, za hodnoverný dôkaz o predmete kúpnej zmluvy je potrebné považovať
samotnú kúpnu zmluvu zo dňa 19.07.1994 spísanú na žiadosť predávajúceho a kupujúceho vtedajším
starostom Obce N. K.om N.. Táto kúpna zmluva nepredstavuje rozsiahly dokument a k jej podpísaniu

došlo až po prečítaní a vysvetlení jej obsahu. Z tejto zmluvy bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že
predmetom predaja bola časť nehnuteľností vyznačených na geometrickom pláne a na správe katastra
identifikovaných ako parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX, a to rovnobežne s parcelou č. XXX/X vo vlastníctve
žalobcov v 1. a 2. rade za dohodnutú cenu 4.000 Sk. Predmetom predaja nebola len časť parcely č.
XXX/XX nachádzajúca sa pred parcelou č. XXX/X vo vlastníctve žalobcov, ale aj časť parcely XXX/XX

nachádzajúca sa za touto nehnuteľnosťou. Následne nehnuteľnosti nadobudnuté kúpnou zmluvou A.
N. darovala žalobcom v 1. a 2. rade.

12. Žalobcovia v 1. a 2. rade od roku 1994 sporné nehnuteľnosti užívali ako svoje vlastné a tieto mali aj
riadne oplotené. V konaní vypočutý svedok N. E., bezprostredný sused žalobcov v 1. a 2. rade, potvrdil

existenciu oplotenia, a to už od roku 1993. Rovnako nemal vedomosť ani o nijakých nezrovnalostiach
týkajúcich sa nehnuteľností tvoriacich predmet sporu.

13. Taktiež v konaní vypočutý svedok K. N., bývalý starosta Obce N., ktorý spísal kúpnu zmluvu zo
dňa 19.07.1994, potvrdil, že jej predmetom neboli len pozemky v prednej časti pred rodinným domom

žalobcov, ale aj v zadnej časti.

14. Vychádzajúc z uvedeného záver prvoinštančného súdu, podľa ktorého predmetom kúpnej zmluvy
boli i geometrickým plánom novovytvorené parcely č. XXX/XX a č. XXX/XX, má oporu vo vykonanom
dokazovaní.

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu
spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie
ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné

prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo
na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom
svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.16. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra
2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia

zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p.“.

17. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila
druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len
celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre
ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne
odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo

k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

18. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

19. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých
prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

20. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale

pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a
predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol
v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu
hodnoteniavykonanýchdôkazov.Podprocesnýmpostupomsarozumielenfaktická,vydaniukonečného

rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci
znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu
rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

21. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej
stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy,
ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli
počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo,

opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

22. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že všetky
skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.
V konaní súdu prvej inštancie a skutkovom závere, ku ktorému z vykonaných dôkazov dospel, nebol

odvolacím súdom zistený žiaden z dôvodov preukazujúcich nesprávne zistenie skutkového stavu.

23. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu (článok 15 Základných
princípov Civilného sporového poriadku). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania

vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie strán sporu.

24.Okremzákladnýchprincípovjehodnoteniedôkazovupravenévust.§191C.s.p.Vychádzajúcztohto
ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ichvzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť
každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

25. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

27. Pokiaľ ide o nadobudnutie nehnuteľností žalobcami v 1. a 2. rade neformálnou darovacou zmluvou
od ich právnej predchodkyne A. N., táto okolnosť nevylučuje nadobudnutie vlastníckeho práva titulom
vydržania.

28. Podľa ust. § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

29.Vydržaniejestarý,praktickýašpecifickýspôsobnadobúdaniavlastníckehopráva.Uplynutímčasusa

tu subjektívne právo neoslabuje, ale naopak, nadobúda sa. Účelom vydržania je v prvom rade ochrana
jednoznačnosti majetkových právnych vzťahov, teda snaha, aby každá relevantná vec mala riadne
fixovaného vlastníka. Súdy musia pri posudzovaní vnímať vec z perspektívy obidvoch sporných strán,
nielen izolovane z pohľadu vzťahu súdu a držiteľa samotného.

30. Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za
podstatu a zmysel základného práva na ochranu vlastníctva podľa článku 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru považovať taký výklad ust. § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje

zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom,
ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve, so stavom
vlastníckym.Acontrario,výklad,ktorýtútomožnosťvylučuje,resp.juobmedzujepodstatnýmspôsobom,
nemôžebyťpovažovanýzaústavnekonformný.Priústavnekonformnomvýkladedobromyseľnostidržby
treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom

nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob
nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je
preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté
plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar ako o bezplatné plnenie. Uvedený záver priamo vyplýva z Nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 484/2015 zo dňa 14.11.2018.

31. V prejednávanej veci žalobcovia od roku 1994 začali sporné nehnuteľnosti užívať na základe ústnej
darovacej zmluvy a nehnuteľnosti užívali v dobrej viere, že im patria, boli dobromyseľní, ich držbanebola nikým a ničím rušená. Skutočnosť, že nedošlo k perfektnej, teda k platnej darovacej zmluve, na
posudzovanie oprávnenosti držby žalobcov v 1. a 2. rade nemá podstatný vplyv.

32. Právne bezvýznamnou je tiež argumentácia žalovaného, podľa ktorej mu žalobcovia pred podaním
žaloby predložili návrh na uzavretie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej boli sporné nehnuteľnosti. Ako to
vyplýva z obsahu spisu, k vyhotoveniu tejto novej formálnej kúpnej zmluvy žalobcovia pristúpili až po
tom,čozistili,ženiesúzapísaníakovlastnícinehnuteľností,apretosasnažiliomimosúdnevyporiadanie
tejto záležitosti. V tom čase však už bol zavŕšený proces vydržania nehnuteľností tvoriacich predmet

sporu a to uplynutím 10 ročnej vydržacej doby počítanej od roku 1994.

33. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 C.s.p. rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

34. Zároveň úspešným žalobcom bola priznaná v súlade s ust. § 396 ods. 1 a § 453 ods. 3 C.s.p. v

spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. náhrada trov odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 % s
tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

35. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).