Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. november 2024

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 12Csp/29/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5124208289
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Holeščáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2024:5124208289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou Mgr. Annou Holeščákovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so

sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, IČO: 043 55 211, právne
zast. JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, proti
žalovanému: A. A., nar. XX.X.XXXX, B. C. XXX, XXX XX D., o zaplatenie 60,-- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v žalobe doručenej súdu 23.7.2024 sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 60,-- € s príslušenstvom a náhrady trov konania. V podanej žalobe v rámci

skutkových tvrdení žalobca uvádzal, že žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. Žalobca
podáva v zmysle Smlouvy o zápůjčce č. 611002 návrh na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný sa
prostredníctvom webovskej stránky E. registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100
EUR. Pri registrácii uviedol svoje údaje: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - B. XXX, XXXXX D.. Pri
registrácii a odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil, že súhlasí so Smlouvou
o zápůjčce, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň potvrdil, že údaje ktoré
žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o zápůjčce č. 611002 zo

dňa 22.06.2021 uzatvorenej podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona
č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ, poskytol
žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 100 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými
nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 EUR, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128 EUR, a to
do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. V zmysle Smlouvy o zápůjčce č. 611002 sú celkové náklady
spojené s úverom tvorené výlučne odplatou, čo predstavuje sumu vo výške 28 EUR. Vzhľadom na
to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle uzatvorenej Smlouvy o zápůjčce, stal sa

jeho dlh splatným, a to dňom 19.08.2021. Dňa 02.05.2024 bola žalovanému prostredníctvom právneho
zástupcu zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu. Žalovaný uhradil ku dňu podania návrhu sumu vo
výške 20 EUR dňa 12.01.2022, sumu vo výške 20 EUR dňa 12.04.2022, spolu vo výške 40 EUR ktorá
bola použitá na čiastočnú úhradu nároku žalobcu. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013
Sb.vzneníneskoršíchpredpisovuplatňujevočižalovanémuzákonnýúrokzomeškania.Napreukázanie
svojich skutkových tvrdení žalobca súdu predložil listinné dôkazy a to výzvu, smlouvu o úvěru č. 611002,
všeobecné obchodné podmienky, predĺženie lehoty splatnosti oznámené žalovaného 17.7.2024, výzvu

na okamžité uhradenie dlžoby z 2.5.2024, výpis obchodného registra ČR na žalobcu.

2. Po úhrade súdneho poplatku súd realizoval úkony súvisiace s prípravou pojednávania, pričom doručil
žalovanému žalobu, s prílohami ako o procesné poučenie pre spotrebiteľa a výzvu na vyjadrenie sak podanej žalobe. Tieto písomnosti si žalovaný prevzal 24.9.2024. Následne súdu doručil vyjadrenie
v ktorom uviedol, že jeho finančná situácia je horšia, žiada o povolenie splátok, nedisponuje hotovosťou,
aby vedel dlh splatiť. Poukázal pritom na svoje výdavky.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré predvolal obe strany sporu. Právna zástupkyňa žalobcu
ospravedlnila svoju neúčasť, súhlasila s rozhodnutím v jej neprítomnosti. Dostavil sa žalovaný. Súd za
splnenia procesných podmienok podľa § 180 a nasl. CSP prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti
právnej zástupkyne žalobcu. Súd vychádzal pritom z listinných dôkazov predložených žalobcom a zistil

nasledujúci skutkový stav.

4. Žalobca je spoločnosťou – právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky. Keďže na strane
žalobcu vystupuje právnická osoba so sídlom v inom štáte ako je Slovenská republika, bolo potrebné
najskôr posúdiť právomoc súdu vo veci konať a rozhodnúť, ako aj otázku rozhodného práva, podľa
ktorého je potrebné uplatnený nárok žalobcu posúdiť.

5. Vo vzťahu k právomoci súd uvádza, že dospel k záveru, že v predmetnej veci je daná právomoc
slovenského súdu podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I: „Druhý účastník zmluvy môže žalovať
spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.“.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetom sporu je zmluvný vzťahu s cudzím prvkom, sa súd zaoberal
rozhodným právom, ktoré je potrebné v spore aplikovať. Z obsahu žalobcom predloženej zmluvy
o úvere č. 611002 síce vyplýva, že bola uzatvorená podľa právneho poriadku Českej republiky podľa
Občianskeho zákonníka č. 87/2012 Sb., avšak zmluva neobsahuje výslovné a jasné určenie voľby
práva, ktoré mali možnosť ovplyvniť obe zmluvné strany (tzn. kedy by sa jednalo o jasnú dohodu

oboch zmluvných strán, ktorú mohli tieto zmluvné strany ovplyvniť). Dojednanie vo všeobecnej rovine
o rozhodnom práve je uvedené len vo všeobecných podmienkach, ktoré boli prílohou zmluvy o úvere,
pričom boli vyhotovené pred kontraktáciou zmluvných strán týkajúcej sa predmetnej zmluvy o úvere,
spotrebiteľ preto nemal reálnu možnosť ovplyvniť voľbu rozhodného práva, a preto takéto určenie
rozhodného práva nie je možné považovať za voľbu podľa čl. 6 ods. 2 Nariadenia Rím I. Samotný odkaz

v zmluve na zákon č. 89/2012 Sb., občanský zákonník a zákon č. 257/2016 Sb., o spotřebitelském úvěru
podľa názoru súdu nepredstavuje výslovnú dohodu o voľbe práva. Na daný spor preto súd aplikoval
predpisy platné na území Slovenskej republiky v nadväznosti na článok 6 ods. 1 Nariadenia Rím I.,
nakoľko zmluva medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu
spotrebiteľa (Slovenská republiky), pretože podnikateľ - žalobca, svoju činnosť smeruje na túto krajinu.

7. Zo spisového materiálu súd zistil, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 22.6.2021 Smlouvu o úvěru
č. 611002 (č. l. 4 spisu) na diaľku, prostredníctvom internetovej komunikácie podľa zákona č. 89/2012
Občanský zákoník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, t.j. podľa práva Českej republiky.
Pokiaľ právna zástupkyňa definovala uzatvorenie zmluvy tak, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o zápujčce

podľa § 2390 a nasl. OZ toto nebolo z ničoho preukázané s prihliadnutím na písomné znenie predloženej
zmluvy. Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal na žiadosť spotrebiteľa poskytnúť spotrebiteľovi
peňažné prostriedky ako bezúčelový peňažný úver a spotrebiteľ sa zaviazal úver vrátiť a zaplatiť
veriteľovi odmenu ako odplatu za poskytnutie úveru a prípadne všetky ďalšie platby, ktoré podľa tejto
zmluvy súvisia s úverom ku dňu splatnosti úveru na bankový účet veriteľa. Suma úveru bola vo výške

100,-eur,spôsobplatbybezhotovostnenaúčetuvedenývzáhlavízmluvy,úrokovásadzba0%,poplatok
za poskytnutie úveru 100 eur, deň splatnosti 20.7.2021. Celková čiastka, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť,
predstavuje sumu 128,- eur. Spotrebiteľ pri podpise zmluvy vzal na vedomie, že výška RPSN (rozumej
RPMN) je 2937,81 %. Spotrebiteľ sa v zmysle zmluvy zaviazal zaplatiť celkovú čiastku do 14 dní odo
dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa, špecifikovaný na webovej stránke. Zmluva bola uzavretá na

dobu určitú, na dobu 28 dní. Spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol
pred uzavretím zmluvy oboznámený s všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“),
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Okrem úverovej zmluvy žalobca predložil súdu aj Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru. Žalobca súdu
predložil mailovú komunikáciu v ktorom e-maile z 17.7.2021 oznámil žalovanému predĺženie lehoty

splatnosti do 19.8.202 t.j. o 28 dní. Výzvou z 2.5.2024 vyzvala právna zástupkyňa žalobcu žalovaného
nazaplateniedlžnejsumy347,86€.Žalovanýdlžnúzmluvusplatilčiastočneúhradami,ktorénesporoval,
nedoplatok tak predstavoval ku dňu rozhodnutia 60,- eur na istine,8. Súd mal preukázané z bodu 10. VPPÚ (č. l. 12 rub spisu), že zmluva je uzavretá vygenerovaním
elektronickej verzie spotrebiteľovi v užívateľskom profile spotrebiteľa, a to iba po schválení odoslanej
žiadosti o úver spotrebiteľa veriteľom. Z bodu 11 VPPÚ vyplýva, že zmluvou sa veriteľ zaväzuje

na žiadosť spotrebiteľa a bez akýchkoľvek ďalších podmienok poskytnúť spotrebiteľovi krátkodobý,
bezúčelový úver v lehote, uvedenej v zmluve, prevodom na účet spotrebiteľa, vedený v banke, alebo
v pobočke zahraničnej banky so sídlom na území Slovenskej republiky, vkladom na účet spotrebiteľa,
zmenkou alebo poštovou poukážkou a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, v lehote, uvedenej v zmluve. Záväzok veriteľa

poskytnúť spotrebiteľovi úver je splnený odpísaním čiastky, zodpovedajúcej úveru, z účtu veriteľa,
vedeného v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, so sídlom na území Slovenskej republiky,
uvedenéhonawebovejstránke,vprospechúčtuspotrebiteľa.Veriteľjeoprávnenýodmietnuťposkytnutie
úveru v prípadoch, keď po uzavretí zmluvy a pred poskytnutím úveru zistí, že spotrebiteľ porušil
ktorékoľvek z jeho vyhlásení podľa zmluvy a VPPÚ alebo existuje akákoľvek skutočnosť, spochybňujúca
schopnosť spotrebiteľa plniť záväzky zo zmluvy. Ak nastane dôvod na odmietnutie poskytnutia úveru,

veriteľ je o odmietnutí poskytnutia úveru povinný informovať spotrebiteľa a súčasne od zmluvy odstúpiť.

9.Súdvdanejveciuvádza,žeuzatvorenázmluva oúvereč.611002zodňa22.6.2021jespotrebiteľskou
zmluvou. Nie je však spotrebiteľským úverom v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a to s poukazom na
ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l) predmetného zákona účinného v znení účinnom v čase uzatvorenia

zmluvy, pretože splatnosť pôžičky bola dohodnutá na dobu 28 dní (hoc predĺžená následne o ďalších
28 dní). Avšak zmluvu je možné posúdiť podľa ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka a s poukazom
na ustanovenie § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. (podľa ktorého na iných veriteľov a na zmluvy
o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8,

8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25 )
aj podľa ustanovenia § 11 ods. 3, § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z.

10. Podľa výpisu z obchodného registra predloženého žalobcom ( č.l. 12 spisu) bolo preukázané, že
žalobcavdanomprípadepriuzatváranípredmetnejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskej

činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem
iného poskytovanie alebo sprostredkovanie spotrebiteľského úveru. Súd konštatuje, že v zmysle
citovaného § 2 písm. c) ZoSÚ, na neho treba hľadieť ako na tzv. iného veriteľa, pretože ide o právnickú
osobu, ktorá v rámci svojho podnikania poskytuje úvery, spĺňajúce aspoň jednu z podmienok podľa § 1
ods. 3 c), f) a l) (ide o úver splatný v lehote do 3 mesiacov).

11. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z., ak osoba bez povolenia poskytne peňažné prostriedky,
ktoré by inak boli spotrebiteľským úverom, uzatvorená zmluva je neplatná. Ak vznikne spotrebiteľovi
povinnosť vydať poskytnuté finančné plnenie, osoba podľa prvej vety je povinná umožniť spotrebiteľovi
uhradiť len skutočne poskytnuté finančné plnenie v splátkach a lehote, ktorá však nesmie byť kratšia ako

lehota, v ktorej by mal spotrebiteľ vrátiť finančné plnenie, ak by neexistoval dôvod neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere; tým nie je dotknuté právo zmluvných strán dohodnúť sa na dlhšej lehote na
vrátenie poskytnutého finančného plnenia a právo spotrebiteľa vrátiť poskytnuté finančné plnenie naraz
alebo v splátkach v lehote kratšej, ako bola dohodnutá v zmluve podľa prvej vety.

12. Súd v zmysle § 185 ods. 2 CSP a § 295 CSP vykonal dôkaz a to lustráciu na verejne dostupnej
internetovej stránke NBS kde bolo preukázané, že žalobca MINIHOTOVOST SE, ktorá ponúka pôžičky
prostredníctvom E.. napriek tomu, že nemá povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov a iných
úverov a pôžičiek pre spotrebiteľov na území Slovenskej republiky, ktoré udeľuje Národná banka
Slovenska, pričom ustanovenia § 11 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. sankcionuje veriteľa poskytujúceho

peňažné prostriedky neoprávnene bez povolenia neplatnosťou zmluvy. Existencia povolenia je a
aj v čase poskytnutia peňažných prostriedkov bola podmienkou oprávňujúcou veriteľa poskytovať
spotrebiteľské úvery a pôžičky spotrebiteľom na území SR. Je nepochybné, že pri zmluvnom záväzku
je možné určiť si voľbu práva, avšak v prípade spotrebiteľa nesmie mu byť odopretá ochrana, ktorú mu
poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade

absencie voľby bolo rozhodným právom. Na území Slovenskej republiky nie je možné poskytovať úvery
a pôžičky spotrebiteľom – veriteľom bez povolenia alebo nad rozsah povolenia udeleného Národnou
bankou Slovenska. Žalobca nie je a nikdy nebol evidovaný v registri veriteľov Národnou bankou
Slovenska, čiže takýmto platným povolením nedisponuje, uzatváranie zmlúv so spotrebiteľmi na územíSR je preto konaním v rozpore so zákonom. Nakoľko súd mal z vykonaného dokazovania preukázané,
že žalobca ku dňu uzavretia zmluvy o úvere nedisponoval povolením na poskytovanie úverov, ktoré nie
sú spotrebiteľským úverom ako iný veriteľ, je zmluva o úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným,

vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v zmysle
zákonného ustanovenia § 11 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, neplatná (§ 39 občianskeho
zákonníka). Z uvedeného dôvodu žalobcovi neprislúchal nárok na vrátenie poskytnutého úveru, resp.
ďalších plnení dojednaných v zmluve o úvere. V tejto súvislosti poukazuje súd aj na právne závery
uvedené v rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 24CoCsp/49/2021, Krajského súdu v Žiline, sp.

zn. 5CoCsp/34/2020, Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 11CoCsp/21/2021 a Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 9CoCsP/39/2021.

13. Súdu neprináleží skutkovo posúdiť žalobcom žalovaný nárok inak ( napr. ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia) a prípadne priznať žalované plnenie z iného skutkového dôvodu. Súd
zároveň uvádza, že zmena skutkových tvrdení predstavuje zmenu žaloby, ktorá však nie je v

spotrebiteľských sporoch prípustná. Navyše, aj v prípade posúdenia žalovaného nároku ako nároku
z bezdôvodného obohatenia ( § 451 OZ), by bol žalovaný nárok premlčaný, pričom ku premlčaniu,
vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, by
bol súd povinný prihliadať, v zmysle zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka z úradnej
povinnosti.Žalobcavkonanínetvrdil,kedypresnemalibyťžalovanémupeňažnéprostriedkyposkytnuté,

produkovalibaskutkovétvrdenia,podľaktorýchmalibyťžalovanémuposkytnutépeňažnéprostriedkyna
základe zmluvy uzatvorenej dňa 22.6.2021, so splatnosťou dňa 19.8.2021 po predĺžení v zmysle emailu
– notifikácie zo dňa 17.7.2021. Žaloba bola podaná dňa 23.7.2024 (č. l. 14 spisu), keď v prípade práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia plynie v zmysle § 107 ods. 1 občianskeho zákonníka dvojročná
premlčacia doba, ktorá by uplynula v roku 19.8.2023. Napriek nevymedzeným konkrétnym skutkovým

tvrdeniamžalobcuopresnomčaseposkytnutiapeňažnýchprostriedkovjemožnékonštatovať,žežaloba
bola podaná po uplynutí zákonnej dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Súd na podklade týchto
zistení podanú žalobu ako nie dôvodnú zamietol.

14. Žalovaný bol v spore úspešným v celom rozsahu a vznikol mu s poukazom na ustanovenie § 255

ods.1 CSP nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom k tomu, že z obsahu spisu mal súd zistené, že
žalovanému v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a žalovaný si ani žiadne trovy v konaní
neuplatnilajspoukazomnačl.17základnýchprincípovCSPzakotvujúcichprocesnúekonómiurozhodol
súd priamo tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie
súdu postupom najskôr podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane

na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania ( § 262ods. 2 CSP) za situácie, keď
žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Žilina.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.