Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202394
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:1724202394.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Janka Benkovičová a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, dieťa rodičov: matka – D. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. C. XX, G., t.č. H. I. F. X, J., a otec – B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale

bytom F. C. XX, G., zastúpený: Mgr. Zuzana Šimková, advokátka so sídlom Astrová 2A, Bratislava,
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č. k.
51P/291/2024-64 zo dňa 27. novembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie mení tak,ženariaďujeneodkladnéopatrenie,
ktorým do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na Okresnom súde Pezinok pod
sp. zn. 51P/277/2024 upravuje styk otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX nasledovne:

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
- každý párny týždeň v pondelok a v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod., a od piatku od 15.00 hod. do
soboty do 19.00 hod.,
- každý nepárny týždeň v pondelok a v stredu od 15.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú

prevezme v predškolskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a po skončení styku ju odovzdá v mieste
bydliska matky. V prípade neprítomnosti maloletej v predškolskom zariadení bude miestom prevzatia
maloletej miesto bydliska matky.

Matka je povinná maloletú na styk s otcom pripraviť a v prípade, ak miestom prevzatia a odovzdania
bude bydlisko matky maloletej, otcovi ju v mieste bydliska matky a v určenom čase odovzdať.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia a výrokom II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania.

2. Po právnej stránke súd svoje rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 veta
prvá z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) a § 2 ods.

1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“).
Vecne tým, že otec maloletej A. B. sa svojim návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 03.07.2024
domáhal nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bol upravený jeho styk s maloletou. Súd prvej
inštancie po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj s obsahom
súdnych spisov sp. zn. 51P/172/2024 a sp. zn. 51P/277/2024 dospel k záveru, že v danej veci absentuje
potreba bezodkladnej úpravy pomerov a zároveň nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Z

vyjadrenia kolízneho opatrovníka je preukázané, že aktuálne stretnutia otca s maloletou prebiehajú bez
prítomnosti matky. Rodičia sa taktiež dohodli, že počas zimných prázdnin začnú rozširovať styk otcas maloletou o nočné prespanie v domácnosti otca. V zmysle uvedeného nie je dôvod na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré by potvrdzovalo a duplikovalo už existujúci stav. Podľa súdu prvej
inštancie nebola preukázaná naliehavosť dočasnej úpravy, keďže rodičia sa vedia dohodnúť na styku

otca s maloletou. Na základe skutočností, ktoré otec uviedol v návrhu, nie je potrebné, aby boli
bezodkladne upravené pomery účastníkov a bez ďalšieho dokazovania nie je v tomto štádiu konania
možné rozhodnúť tak, ako otec vo svojom návrhu navrhuje.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej
prostredníctvomprávnejzástupkynezdôvodovpodľa§365ods.1písm.f)Civilnéhosporovéhoporiadku
a § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.

5. Poukázal na to, že od podania jeho návrhu sa situácia v rodine zmenila, preto doručil súdu
prvej inštancie dňa 27.11.2024 aktuálny návrh úpravy styku s maloletou, ktorý zohľadňuje postupné
zavádzanie prespávania maloletej u otca. Podľa otca súd prvej inštancie nebral do úvahy zdravotný stav
maloletej, ktorej bola potvrdená diagnóza - porucha autistického spektra (PAS), pričom táto skutočnosť
je zrejmá zo spisového materiálu. Maloletej neprospievajú náhle zmeny prostredia, ani zmena denného

režimu. Súčasný režim starostlivosti nie je pre maloletú vhodný, pretože je roztrieštený, neprehľadný
(v pondelky a stredy strávi väčšinu času s maloletou presunom v aute) a v konečnom dôsledku nemá
priestor na vykonávanie činností, ktoré odporúčajú odborníci, ktorí s maloletou pracujú (Klinika Calma).
Zúčastňuje sa na terapiách s maloletou a má záujem na tom, aby maloletá napredovala vo svojom
vývoji a dosiahla čo najlepšie možné pokroky v rámci možností diagnózy PAS. Prespávanie maloletej

v jeho domácnosti je veľmi dôležité pre pestovanie vzťahu medzi nimi s ohľadom na nízky vek maloletej,
kedy sa formuje jej vzťah s rodičmi. Toto je mu defacto od podania návrhu matky odopierané. Má
preto obavy, že jeho vzťah s maloletou bude narušený a v budúcnosti nebude možné odstrániť tieto
negatívne následky vzhľadom na diagnózu maloletej. Matka svojvoľne opustila spoločnú domácnosť aj s
maloletouaodmietlasadohodnúťnaspôsobe,akýmsabudúomaloletúporozchodestarať.Privlastňuje

si rodičovské práva a nerešpektuje ho ako rovnocenného rodiča. Maloletá z bezpečného a známeho
prostredianáhleodišladoneznámeho1-izbovéhobytunovéhopartneramatky.Matkakonalabezohľadu
na citové väzby maloletej na otca. Otec ďalej uviedol, že kolízny opatrovník vo svojej správe, z ktorej
vychádzal súd prvej inštancie, neuviedol, že späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
podmienil dohodou s matkou o striedavej osobnej starostlivosti a iných podmienkach. E-mailom zo

dňa 22.11.2024 informoval kolízneho opatrovníka, že vzhľadom na neúspešný priebeh mediácie,
kedy za posledné štyri mesiace nedošlo k výraznému posunu v dohode s matkou o starostlivosti o
maloletú, nebude pokračovať v mediácii a zotrváva na svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. S matkou, ktorej sa musel opäť prispôsobiť, sa predbežne zhodli na stretávaní s maloletou
do 06.01.2025. Odôvodnenie súdu prvej inštancie v bodoch 12., 13. a 15. je rozporné, keď súd raz

uvádza, že potreba neodkladnej úpravy nemusí vyplývať z naliehavosti situácie, zároveň ale konštatuje,
že absentuje potreba bezodkladnej úpravy a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a nakoniec
vyžaduje odôvodnenosť individuálnymi okolnosťami, ktoré však súd prvej inštancie pri rozhodovaní
vôbec nevzal do úvahy. Súd prvej inštancie porušil pozitívny záväzok vyplývajúci mu z čl. 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom zároveň akceptuje porušovanie rodičovských

práva otca zo strany matky. Súčasne vzhľadom na prieťahy v konaní a nepredvídateľnosť dĺžky konania
vystavuje maloletú ďalšiemu porušovaniu týchto práv, čo môže mať negatívny dopad na jej budúci vývoj.

6. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že
nariadi neodkladné opatrenie v zmysle podania otca doručeného súdu prvej inštancie dňa 27.11.2024

(otec žiadal osobitne upraviť styk s maloletou v období od 04.12.2024 do 03.02.2025 s tým, že následne
bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny týždeň: od pondelka poobedia, kedy si maloletú
vyzdvihne v predškolskom zariadení do utorka rána, kedy maloletú odvezie na terapiu, odkiaľ si ju
vyzdvihne matka; od piatka, kedy si maloletú vyzdvihne z terapie do pondelka rána, kedy ju odvezie
do predškolského zariadenia a každý nepárny týždeň od utorka poobedia, kedy si maloletú vyzdvihne

z predškolského zariadenia do piatka rána, kedy maloletú odvezie na terapiu, odkiaľ si ju vyzdvihne
matka). Alternatívne otec navrhol, aby odvolací súd rozhodol podľa vlastného uváženia.7.Kodvolaniuotcasavyjadrilkolíznyopatrovník,ktorýoznačilnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancie
za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Zároveň uviedol, že ho matka informovala, že medzi rodičmi
došlo k rodičovskej dohode ohľadom úpravy styku otca s maloletou v období zimných prázdnin.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou
osobou, účastníkom (§ 359 Civilného sporového poriadku a § 7 Civilného mimosporového poriadku),
proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) Civilného

sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmaluzneseniesúduprvejinštanciebezviazanostirozsahom(§65
Civilnéhomimosporovéhoporiadku)adôvodmiodvolania(§66Civilnéhomimosporovéhoporiadku),bez
potrebyzopakovaniaalebodoplneniadokazovania(§68Civilnéhomimosporovéhoporiadku),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario),
dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného pred súdom prvej inštancie je návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým súd na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej (vedeného na
Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 51P/277/2024 – pozn. odvolacieho súdu) upraví styk otca s
maloletou.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia
i odvolacie argumenty otca bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne rozhodol, keď jeho návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

11. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

13. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi

neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

15. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať

do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

17. Podľa čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a

citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.18. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej, na ich nariadenie je
postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených
záujmov. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol
totožný s výrokom vo veci samej.

19. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. Civilného sporového
poriadku, pričom ustanovenia § 360 a nasl. Civilného mimosporového poriadku upravujú potom len
niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej
úpravy podľa Civilného sporového poriadku. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy
mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v

konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Neodkladné opatrenie je vo svojej podstate prostriedkom
naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu,
rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby
sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto
úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný

okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia
súd rozhoduje.

20. Pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti potreba zabezpečenia ochrany maloletého
dieťaťa vyplýva z ustanovení zákona o rodine, sleduje sa najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý bol

ako zásada zakotvená prijatím zákona č. 175/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o rodine.
V zmysle uvedenej zásady je záujem maloletého dieťaťa prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo
všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa, okrem iného,
zohľadňuje úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečnosť dieťaťa, ako aj bezpečnosť a stabilita prostredia, v
ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

ohrozenie vývinu dieťaťa a pod.

21. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva účel neodkladného opatrenia, ktorým je
predbežná, rýchla i keď len dočasná úprava právnych (nie len faktických) pomerov účastníkov.
Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby

neboli vážnejšie pochybnosti o jeho potrebe. Neodkladné opatrenie je inštitútom procesného práva,
ktoré môže súd použiť, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, alebo ak je
obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Neodkladné opatrenie je predbežným aj v tom
zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov a tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo
jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie

návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto
naliehavosť je príčinou, že súd môže rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez
toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba
daná, je ponechaná na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by
mohli nastať pre účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Pod potrebou bezodkladnej úpravy

pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

22. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie

neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových
okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah
súdu (por. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo 3/2010).

23. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rodičia maloletej nie sú manželia a v spoločnej domácnosti
nežijú od 08.06.2024, kedy sa matka s maloletou zo spoločnej domácnosti odsťahovala. Rodičia
doposiaľ nemajú upravený výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletej, preto matka iniciovala
konanie vo veci samej (konanie sp. zn. 51P/277/2024), v rámci ktorého žiada zveriť maloletú do svojejosobnej starostlivosti s tým, že otec bude zaviazaný prispievať na výživu maloletej a upraví sa aj jeho
styk s maloletou. Otec sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha dočasnej úpravy
jeho styku s maloletou. Poukazuje na to, že matka určuje, kedy a v akom rozsahu sa bude s maloletou

stretávať. Medzi rodičmi tak vznikajú konflikty, čo má negatívny dopad na vývin maloletej. Nakoľko
bola maloletej diagnostikovaná porucha autistického spektra, je podľa otca potrebné do právoplatného
skončenia konania vo veci samej stanoviť stabilný a predvídateľný režim stretávania. V preskúmavanej
veci bolo ďalej zistené, že rodičia maloletej sa pravidelne zúčastňovali stretnutí u mediátorky J.
K., v rámci ktorých riešili aj styk otca s maloletou. Z jednotlivých zápisníc z mediácie (30.10.2024

a 21.11.2024) síce vyplýva, že styk otca s maloletou prebiehal, avšak zároveň je nepochybné i to,
že obaja rodičia majú odlišnú predstavu o rozsahu tohto styku. Zo spisového materiálu je taktiež
zrejmé, že otec ani matka už nemajú záujem pokračovať v mediácii. Z e-mailovej správy matky
adresovanej kolíznemu opatrovníkovi dňa 20. decembra 2024 vyplýva, že medzi rodičmi prebiehajú
konflikty v súvislosti so stretávaním otca s maloletou, pričom rodičia sa už ďalej nevedia ohľadom tohto
styku dohodnúť.

24. S prihliadnutím na obsah súdneho spisu dospel odvolací súd k inému záveru ako súd prvej inštancie,
ktorý mal za to, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade splnené neboli.
Podľa odvolacieho súdu je v predloženej veci dočasná úprava styku otca s maloletou neodkladným
opatrením potrebná. Z osvedčených skutočností vyplýva, že rodičia maloletej nežijú v spoločnej

domácnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka. Otec však o maloletú prejavuje
záujem. Medzi rodičmi vznikajú nezhody ohľadom rozsahu styku otca s maloletou. Doposiaľ neexistuje
žiadne rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou a súčasne neexistuje ani žiadna rodičovská dohoda,
ktorá by túto otázku riešila. Absencia súdneho rozhodnutia tu poskytuje priestor pre zbytočné konflikty
medzi rodičmi, čo v konečnom dôsledku má prakticky vždy nepriaznivý dopad na maloleté dieťa.

S ohľadom na zdravotný stav maloletej (diagnostikovaná porucha autistického spektra) je v danej veci
žiadúce zastabilizovať pomery, pokiaľ ide o styk otca s maloletou, čo rovnako zabráni aj eskalovaniu
konfliktov medzi rodičmi dovtedy, kým súd po riadnom a úplnom dokazovaní vo veci samej nerozhodne.

25. Odvolací súd zdôrazňuje, že z právnej úpravy vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti

vyplýva, že prvou a najdôležitejšou požiadavkou je, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Dieťa má právo byť vychovávané oboma rodičmi a pre jeho
zdravý psychický vývin je potrebné zachovať jeho pravidelný kontakt s oboma rodičmi. Odvolací súd má
za to, že úprava styku otca s maloletou v rozsahu, ako určil vo výroku tohto uznesenia, je nevyhnutná pre
zachovanie citových väzieb otca s maloletou na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Neodkladným opatrením upraveným stykom bude zabezpečený pravidelný kontakt otca s dcérou, takže
otec zostane súčasťou jej života, i keď dočasne v obmedzenom rozsahu. V danom prípade odvolací
súd pri určení rozsahu styku otca s maloletou prihliadal najmä na nízky vek maloletej (4 roky), kedy sa
ešte formuje a upevňuje vzťah dieťaťa k otcovi, preto je potrebné, aby bol do právoplatného skončenia
konania vo veci samej zabezpečený častý kontakt maloletej s otcom aj vzhľadom k jej zdravotnému

stavu. Maloletá otca pozná. V súvislosti s jeho starostlivosťou neboli doposiaľ zistené žiadne nedostatky.
Maloletá pozná aj prostredie otca, v ktorom vyrastala do doby, kedy matka spolu s maloletou spoločnú
domácnosť zdieľanú s otcom opustila. Odvolací súd preto nevidí žiadnu prekážku, prečo by maloletá
nemohla v domácnosti otca aj prespávať.

26. Odvolací súd dodáva, že hoci je nepochybné, že otec má záujem stretávať sa s maloletou v čo
najširšej miere, je potrebné konštatovať, že v prípadoch, kedy sú vzťahy medzi rodičmi, príp. rodičmi
a deťmi tak vážne narušené, že sa nevedia dohodnúť na výkone práv a povinností k maloletému
dieťaťu a sú nútení podávať návrhy na súd, vo všeobecnosti platí, že neodkladnými opatreniami
sa rodičom priznávajú práva a povinnosti len v najnevyhnutnejšom rozsahu. Je to tak preto, že pri

rozhodovaní o neodkladnom opatrení je súd limitovaný krátkou lehotou a nemá priestor na vykonávanie
dokazovania. Úprava styku prostredníctvom neodkladného opatrenia tak nemusí zodpovedať úprave,
ktorá by bola výsledkom dokazovania a predmetom rozhodnutia súdu vo veci samej. Odvolací súd
opätovne poukazuje na to, že nariadené neodkladné opatrenie o úprave styku predstavuje len dočasnú
úpravu styku otca s maloletou v nevyhnutnom rozsahu, pričom o konečnej úprave výkonu rodičovských

práv a povinností k maloletej bude rozhodnuté až v konaní vo veci samej vedenej pod sp. zn.
51P/277/2024, v ktorom bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého obaja rodičia budú
môcť dostatočne prezentovať svoje návrhy a postoje vo vzťahu k nimi navrhovanej úprave, rešpektujúc
najlepší záujem maloletého dieťaťa.27. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa
ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

28. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, keď o náhrade trov tohto
odvolacieho konania bude rozhodnuté až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej
vedené na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 51P/277/2024 o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu (§ 52 až § 58 Civilného mimosporového poriadku).

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta z.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 Civilného
sporového poriadku).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 Civilného sporového

poriadku).
Dovolanie je podľa § 421 Civilného sporového poriadku prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu
záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 Civilného sporového
poriadku).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 Civilného sporového
poriadku).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 Civilného sporového poriadku).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 Civilného sporového poriadku).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
Civilného sporového poriadku).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 Civilného sporového poriadku).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, prípadne má možnosť obrátiť sa
na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Dovolanie a iné podania
dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 Civilného sporového poriadku).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 Civilného
sporového poriadku).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 Civilného sporového poriadku).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 Civilného
sporového poriadku).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435

Civilného sporového poriadku).