Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/70/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123207938
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Čimo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:3123207938.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne H.. P. G., narodenej XX. Z. XXXX, A., P. XXX/
XX, zastúpenej JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou v Trenčíne, Námestie sv. Anny 7269/20B, proti
žalovanému O.. E. G., narodenému XX. D.Ú. XXXX, A., B. XXX/XX, o zákaz priblíženia sa a iné,
vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/43/2023, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne z 19. decembra 2023 sp. zn. 27Co/101/2023, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom
prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trenčín (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením z 12.

septembra 2023 č. k. 12C/43/2023-56 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil I.
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 100 metrov, okrem realizácie spoločných
procesných úkonov súdu v priestoroch budovy súdu alebo akýchkoľvek iných procesných úkonov
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na
dobu vykonávania týchto procesných úkonov; II. nevstupovať na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne,
zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. A. a to na C KN parc. č. 872 - zastavaná plocha a nádvorie s

výmerou380m2,naCKNparc.č.873-záhradasvýmerou376m2adorodinnéhodomusosúp.č.XXX,
postaveného na C KN parc. č. 872 až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedenej na
Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12C/43/2023 (ďalej tiež len „vec sama“); III. zdržať sa vyhotovovania
zvukových,obrazovýchajzvukovo-obrazovýchzáznamovžalovanejbezjejsúhlasuaždoprávoplatného
skončenia konania vo veci samej a IV. zdržať sa kontaktovania žalovanej prostredníctvom SMS správ,
MMS správ, sociálnych sietí, mobilných aplikácii, mailov a telefonátov, tu takisto až do právoplatného

skončenia konania vo veci samej. Právne rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325
ods. 1 a 2 písm. e), f), g) a h) a § 330 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z.
v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“) a § 11 a § 12 Občianskeho zákonníka
(zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne mal za to, že žalobkyňa osvedčila
najzákladnejšie skutočnosti, a to existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, existenciu jej nároku
na ochranu jej osobnosti i majetku, porušenie jej práva na ochranu jej osobnosti a dôvodnosť návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia. Konštatoval, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené tak,
ako uviedla žalobkyňa a konanie o ochranu osobnosti žalobkyne proti žalovanému, vedené na súde
prvej inštancie pod sp. zn. 19C/52/2020 bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. S odkazom
na vyššie uvedené nariadil neodkladné opatrenie v rozsahu požadovanom žalobkyňou. Dodal tiež, že
nariadenýmneodkladnýmopatrenímnedôjdekneobmedzenémuzásahudoprávžiadnejzostránsporu,
ani stranám sporu nevznikne žiadna škoda či ujma, ani neodstrániteľný stav, ale naopak, predíde sa

vzniku možnej škody, možným fyzickým útokom a bude dočasne zabezpečená ochrana práva žalobkyne
na jej súkromie, osobnosti, života, zdravia a ľudskej dôstojnosti.2. Krajský súd v Trenčíne (ďalej tiež len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) uznesením z 19. decembra
2023 sp. zn. 27Co/101/2023 na odvolanie žalovaného uznesenie súdu prvej inštancie zhora (v spojení

s opravným uznesením z 28. septembra 2023 č. k. 12C/43/2023-66, ktorým došlo k čiastočnej oprave
poučenia) vo výroku I. podľa § 387 ods. 1 CSP aj za použitia § 388 rovnakého zákona potvrdil s výnimkou
vzdialenosti, na ktorú sa žalovaný nesmie k žalobkyni priblížiť (ktorú zmenil na 10 metrov) a vo zvyšku
(vo výrokoch II., III. a IV.) uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia v tomto rozsahu zamietol.

3. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie nezistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav, a zo
zistených skutočností nevyvodil ani celkom správny právny záver. Odvolací súd zopakoval dokazovanie,
vypočul strany sporu a oboznámil sa s listinami, ktoré boli predložené stranami sporu v priebehu
celého konania. Zároveň zobral do úvahy súhlas žalovaného s pojednávaním napriek tomu, že prevzal
predvolanie na pojednávanie až 25. septembra 2023. Konštatoval, že i podľa jeho názoru žalobkyňa

osvedčila základné skutočnosti pre záver o nevyhnutnosti úpravy pomerov neodkladným opatrením,
avšaklenvčastizákazupriblíženia(sužvyššiespomenutoukorekciouvzdialenosti),nebolivšaksplnené
predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia aj vo zvyšku.

4. Proti takémuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej tiež len „dovolateľka“) dovolanie,

ktorého prípustnosť aj dôvodnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. a) a c) CSP,
navrhujúc napádané uznesenie zmeniť v časti výroku IV. uznesenia okresného súdu tak, že žalovanému
bude uložené aj zdržať sa jej kontaktovania prostredníctvom SMS správ, MMS správ, sociálnych
sietí, mobilných aplikácií, mailov a telefonátov až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Namietala, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal predloženými listinnými dôkazmi žalobkyne o počte,

intenziteačasochtelefonátovžalovanéhovpočte290telefonátovzamenejakomesiacapočteaobsahu
textových správ žalovaného voči žalobkyni. Navyše odvolací súd v odôvodnení svojho uznesenia poprel
aj tú podľa žalobkyne preukázanú skutočnosť, že žalovaný nadmerne telefonicky obťažuje žalobkyňu,
zisťuje si o nej informácie, ktoré nesúvisia s maloletou dcérou I., z čoho mala žalobkyňa pochopiteľne
strach a obavy o svoj život, zdravie a integritu. K nesprávnemu právnemu posúdeniu (s výnimkou

formálneho odôvodneniu dovolania aj týmto dovolacím dôvodom) nič bližšie neuviedla.

5. Žalovaný navrhol dovolanie odmietnuť. S poukazom na jeho odvolanie proti neodkladnému opatreniu
a následnému rozhodnutiu odvolacieho súdu v súlade s ním sa s týmto stotožňuje (okrem zákazu
priblíženia na menej ako 10 m). Navrhol tiež zrušenie rozhodnutia súdu o zákaze priblíženia, majúc za to,

že žalobkyňa toto zámerne zneužíva na podávanie trestných oznámení voči jeho osobe a ponižovanie
jeho osoby verbálnym spôsobom na verejnosti.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej

neprospech bolo (napádaným výrokom uznesenia krajského súdu) rozhodnuté (§ 424 CSP), a to za
splnenia tiež podmienok jej zastúpenia a spísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
bez nariadenia pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou CSP) dospel k záveru, že dovolanie
je potrebné odmietnuť.

7. Podľa § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutiaodvolaciehosúdu,protiktorýmjedovolanieprípustné,súvymenovanév§420a§421CSP.

8. Dovolateľka primárne vyvodzovala prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 písm. f) CSP,
podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

9. Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci

samej alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ v konaní došlo k výskytu niektorej z tých procesných
vád, ktoré sú vymenované v takomto ustanovení [v jeho jednotlivých písmenách a) až f)]. Najvyšší
súd pritom už vo svojom uznesení z 19. januára 2017 sp. zn. 3Cdo/236/2016 (uverejnenom v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ďalej tiež len „Zbierka“ ako judikátR 19/2017) uzavrel, že základným a spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti
ktorým je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo
o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 420 CSP,

dovolací súd prednostne skúma, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti
tvrdenia dovolateľa o výskyte dovolaním tvrdenej procesnej vady v zmysle § 420 písm. a) až f) CSP
potom pristúpi len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Z už
je tak zrejmé, že ak sa dovolaním napáda rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo
veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle §

420 písm. a) až f) CSP irelevantné, či k namietanej procesnej vade došlo alebo nie.

10. Z rozhodovacej praxe najvyššieho súdu (tu porovnaj tiež jeho uznesenie z 11. októbra 2017
sp. zn. 3Cdo/157/2017, uverejnené v Zbierke pod R 21/2018) okrem uvedeného vyššie vyplýva, že
rozhodnutie o neodkladnom opatrení, ktoré spĺňa kritérium prípustnosti dovolania „vo veci samej“, a
ktorým sa „konanie končí“ v zmysle § 420 CSP, je také, ktoré konzumuje vec samu. Jedná sa o prípady,

kedy rozhodnutie o neodkladnom opatrení je iniciované a vydané ešte pred konaním vo veci samej a
zároveň, na ktoré už nebude nadväzovať konanie vo veci samej. Ide teda o rozhodnutia, u ktorých sa
nepredpokladá, že budú po ich vydaní dotknuté meritórnym rozhodnutím vydaným v súvisiacej veci.
Rozhodnutia, ktoré nekonzumujú vec samu, sú najmä tie, ktoré sú vydané v priebehu súvisiaceho
konania vo veci samej.

11. Ak aj v tentoraz posudzovanom prípade mal dovolací súd primárnu povinnosť skúmať, či napádané
uznesenie odvolacieho súdu je rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím, ktorým sa konanie
končí; nemohol dospieť k inému záveru, než že prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP nie
je daná, nakoľko sa nejedná o takýto typ rozhodnutia odvolacieho súdu. Zo samotného znenia tých

čiastkových výrokov uznesenia súdu prvej inštancie, ktoré odvolací súd zmenil (vrátane dovolaním
napádaného výroku IV.) totiž vyplýva, že neodkladné opatrenie trvá do právoplatného skončenia konania
vo veci samej (identifikovaného tou istou spisovou značkou, pod ktorou sa vedie aj konanie o nariadenie
neodkladného opatrenia), a teda ide tu len o dočasnú úpravu pomerov sporových strán na čas,
kým nepríde ku konečnému rozhodnutiu vo veci (rozsudkom po vykonanom dokazovaní). Dovolaním

napádané uznesenie odvolacieho súdu preto nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a nie je ani
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.

12. Dovolanie v prejednávanej veci potom nie je prípustné ani podľa § 421 ods. 1 CSP (tu bez ohľadu
na písmeno), a to so zreteľom k ustanoveniu § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. d) CSP,

ktoré prípustnosť dovolania aj z tohto dôvodu (nesprávneho právneho posúdenia veci) proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výslovne (priamo) vylučujú.

13. Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobkyne nevyplýva z § 420 ani § 421 CSP a ani
inak ju nebolo z čoho vyvodiť, napádané rozhodnutie odvolacieho súdu nie je spôsobilým predmetom

dovolacieho prieskumu. Dovolací súd preto dovolanie, procesne neprípustné ako celok, odmietol [§ 447
písm. c) CSP].

14. Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá
CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.