Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123397915
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6123397915.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana

Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu:
A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v C., D. E. XX/X, zastúpeného JUDr. Jánom Čupkom, advokátom
so sídlom v Banskej Bystrici, Družby č. 3423/17, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom v C. H., E. XXX, a 2/ I. B., J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v B., K. E. XXX/XX, obidvaja
žalovaní zastúpení JUDr. Petrom Šramkom, advokátom so sídlom v Mýte pod Ďumbierom, č. 261, o
určenie, že dôvody vydedenia žalobcu nie sú dané, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 5C/58/2023-142 zo dňa 30.04.2024, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (druhý výrok)
m e n í tak, že žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy
konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o určení výšky trov konania žalovaných pred súdom prvej inštancie.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov
odvolacieho konania žalovaných.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (prvý výrok) a žalovaným 1/ a 2/
priznal spoločne a nerozdielne voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (druhý

výrok).

1.2 V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal určenia, dôvody jeho vydedenia uvedené v listine o vydedení spísanej vo forme notárskej
zápisnice zn. N 38/2019 (Nz 4283/2019) zo dňa 12.02.2019 nie sú dané, pretože sa nezakladajú na
pravde a poručiteľ nebol zo zdravotných dôvodov schopný posúdiť svoje konanie. Na podanie žaloby
bol odkázaný v konaní o dedičstve.

1.3 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu veci zisteného vykonaným
dokazovaním, podľa ktorého:
(1) poručiteľ A. B., otec žalobcu, zomrel dňa XX.XX.XXXX;(2) dňa 12.02.2019 bol v notárskej kancelárii L. D. M. spísaný závet a listina o vydedení formou notárskej
zápisnice N 38/2019 (Nz 4283/2019), v ktorej poručiteľ vyhlásil, že je spôsobilý na právne úkony a
pri plnom vedomí a dôkladnom zvážení zriaďuje závet, kde všetok majetok, hnuteľný aj nehnuteľný,

majetkové práva a iné majetkové hodnoty, ktoré bude vlastniť v čase smrti, najmä rodinný dom v
Brezne na pozemku parc. KNC E. XXXX/XX, ktorý nebol k danému dňu skolaudovaný, ale obývaný
vrátane priľahlých pozemkov, príslušenstva, zariadenia a vybavenia odkázal žalovaným 1/ a 2/; poručiteľ
súčasne pristúpil k vydedeniu syna A. (žalobcu) a dcéry I. z dôvodu, že spolu so svojou matkou
nasťahovali do jeho ešte neskolaudovaného domu rodinu, známych a kamarátov, v dôsledku čoho nemá

možnosť riadne užívať dom, ktorý je iba v jeho vlastníctve, keď na kúpu pozemkov a výstavbu použil
len peniaze, ktoré mu darovala matka; v dome užíval iba jednu izbu, ktorú si zamykal, keď bol pracovne
v zahraničí; stalo sa, že mu z izby zmizli peniaze, ale všetci sa tvárili, že s tým nemajú nič spoločné; dali
na neho trestné oznámenie za údajné nebezpečné vyhrážanie, v dôsledku čoho skončil vo vyšetrovacej
väzbe na tri a pol mesiaca, pričom podozrenie sa nepreukázalo; svojím prístupom, šikanovaním a
udávaním na polícii ho doviedli do stavu, že je práceneschopný, jeho stav sa citeľne zhoršuje a neželá

si, aby po ňom dedili, nezaslúžia si to, správajú sa voči nemu tak, ako by sa vlastné deti voči svojmu
otcovi správať nemali a spolu s bývalou manželkou mu robili život neznesiteľným; uviedol, že si želá,
aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na všetkých ich potomkov;
(3) dňa 17.08.2023 boli žalobca, I. B. a žalovaní 1/ a 2/ oboznámení so závetom a listinou o vydedení,
pričom žalobca a I. B. uviedli, že listinu o vydedení neakceptujú, dôvody vydedenia nie sú dané;

uznesením č.k. BR-1D/167/2022-110 zo dňa 21.08.2023 bola I. B. uložená povinnosť podať v lehote
30 dní odo dňa doručenia uznesenia žalobu, že dôvody jej vydedenia nie sú dané; uznesenie jej bolo
doručené dňa 24.08.2023 a žalobu v stanovenej lehote nepodala; uznesením č.k. BR-1D/167/2022-113
zo dňa 21.08.2023 bola žalobcovi uložená povinnosť podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia
žalobu, že dôvody jeho vydedenia nie sú dané; uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.08.2023;

vzhľadom na to, že uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 23.08.2023 a žaloba bola na súde osobne
podaná dňa 22.09.2023, t.j. žaloba bola podaná včas;
(4) plnou mocou zo dňa 20.10.2021 mal poručiteľ splnomocniť žalobcu na konanie vo veci vrátenia
daru (rodinného domu na LV č. XXXXX), ktorý v roku 2020 daroval žalovanému 1/, keď touto darovacou
zmluvou opomenul vlastné deti z dôvodu zlého zdravotného stavu;

(5) dňa 25.06.2020 bolo Okresnému súdu Brezno doručené podanie, ktoré bolo zapísané pod sp. zn.
9C/18/2020; poručiteľ v ňom uviedol, že žiada, aby N. B., N. N. a ostatní Rómovia vypratali jeho rodinný
dom; tieto osoby denne chodia do jeho domu, je ich tam neúrekom, robia hluk, chodia do jeho domu ako
do ubytovne pre Rómov; veľakrát túto situáciu riešil na polícii, ani oni ich nedokázali z domu vyhodiť; jeho
bývalá manželka (matka žalobcu) je Rómka, vodí do domu veľa ostatných Rómov, robia si tam diskotéky,

z reproduktorov púšťajú hudbu, opekajú si pri dome; jeho z vlastného domu vyhadzujú, posmievajú sa
mu aj na pokyn jeho bývalej manželky; z tejto situácie psychicky ochorel; poberal invalidný a starobný
dôchodok, starobu chcel v pokoji dožiť bez Rómov nasťahovaných v jeho dome alebo tam chodiacich;
z domu i z garáže mu pobrali veľa vecí; preto žiadal súd, aby všetkých Rómov z jeho domu vypratal
a aby potrestal Rómov, ktorí sa mu vysmievajú, pretože z nich ochorel; uznesením č.k. 9C/18/2020-6

zo dňa 20.07.2020 bol vyzvaný na opravu a doplnenie podania; k doplneniu podania nedošlo a súd
ho uznesením č.k. 9C/18/2020-30 zo dňa 15.12.2020 odmietol, pričom Krajský súd v Banskej Bystrici
uznesením č.k. 15Co/53/2021-76 zo dňa 07.07.2021 odvolanie poručiteľa odmietol pre nedostatok
chýbajúcich náležitostí odvolania;
(6) na Okresnom súde Brezno sa pod sp. zn. 3T/44/2017 viedlo konanie vo veci pokračujúceho prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, kde bol obžalovaným
poručiteľ F. A. B. a ako poškodení vystupovali jeho manželka a syn A. (žalobca); skutku sa mal poručiteľ
dopustiť tak, že od presne nezisteného času a presne nezistenej doby v mesiaci august 2016 sa v
mieste svojho prechodného bydliska v O., F. X/X opakovane vyhrážal zabitím svojej manželke N. B. a
svojmu synovi A. B. (žalobcovi), ktorému sa pravidelne vyhráža aj tým, že ho vyhodí z domu, nadáva

mu, že je debil, so zdvihnutou rukou sa na neho zaháňa, že ho ide udrieť, a v auguste 2016 ho strčil
zo schodov prvého poschodia, ale tomu sa podarilo zachytiť zábradlia, čo mu zabránilo, aby spadol,
pričom naposledy sa obom vyhrážal dňa 28.11.2016 v popoludňajších hodinách na už uvedenom mieste
tak, že im po predchádzajúcej hádke obom povedal, že si kúpi v Rakúsku pištoľ, ktorou ich zastrelí a
manželke N. B. povedal, že prídu kotlebovci, ktorí ju aj s deťmi dostanú z domu na ulicu, že ju zničí a

chce ju vidieť pod zemou; N. B. podala na poručiteľa trestné oznámenie dňa 01.12.2016 a v ten istý
deň podal samostatné trestné oznámenie na poručiteľa aj samotný žalobca; poručiteľ uviedol, že si to
vymysleli, aby ho dostali z domu a nasťahovali tam rodinu poškodenej; rozsudkom č.k. 3T/44/2017-368
zo dňa 24.08.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.09.2017 bol poručiteľ oslobodený spodobžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný, keď nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že sa dopustil skutku, ktorý mu kládla za vinu obžaloba a toto jeho konanie by
vzbudilo dôvodnú obavu o život poškodených; trestný súd zhodnotil na jednej strane výpoveď poručiteľa,

ktorý v celom rozsahu poprel spáchanie predmetného skutku a na druhej strane výpoveď poškodených
N. B. a A. B. (žalobcu) aj ďalších rodinných príslušníkov, pričom vzhľadom na vykonané dokazovanie
(hlavne na znalecké posudky znalcov z odvetvia psychiatrie a psychológie ako aj na výpovede svedkov)
mal trestný súd vážne pochybnosti o tom, že výpovede poškodených boli pravdivé a výpoveď poručiteľa
považoval za vierohodnú (v podrobnostiach bod 27 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie);
(7) zo správy prokurátora Okresnej prokuratúry Brezno zo dňa 26.04.2024 vyplýva, že pod zn.
Pv/220/20/6603 sa viedlo trestné konanie proti F. A. B. pre prečin zanedbanie povinnej výživy, ktoré
bolo uznesením č.k. 1Pv/220/20/6603-21 zo dňa 08.04.2021 právoplatne zastavené, lebo obvinený
nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedný; súčasne súdu zaslal znalecký posudok č.
27/2021 vypracovaný F. L. K. dňa 19.02.2021; znalec F. L. K. okrem iného vychádzal aj z dostupnej

zdravotnej dokumentácie poručiteľa; vyplynulo z nej, že dňa 16.01.2019 bol poručiteľ hospitalizovaný
na neurologickom oddelení, lebo sa sťažoval, že mu je zle, žije v jednom dome s bývalou manželkou,
za ktorou chodia príbuzní a nedajú mu pokoj; konzultovaný psychiater stav hodnotil ako organickú
afektívnu poruchu s možným incipientným syndrómom demencie; v stabilizovanom stave bol prepustený
do ambulantnej starostlivosti s tým, že dňa 22.01.2019 mu bolo urobené vyšetrenie testu kognitívnych

funkcií (SMMES) s výsledkom 29 bodov a poznámkou znalca, že 24 až 30 bodov predstavuje pásmo
normálu; následne absolvoval kontroly v psychiatrickej ambulancii (dňa 23.01.2019, dňa 06.02.2019,
dňa 13.02.2019, dňa 18.02.2019 a dňa 25.03.2019 a ďalšie), kde uvádzal, že sa cíti lepšie a stav
bol mierne zlepšený, pričom dňa 25.03.2019 bol robený ďalší test SMMES, kde bola zistená hodnota
23 bodov s poznámkou znalca, že 21 až 23 bodov je ľahká kognitívna porucha; podľa posudku bol

dňa 22.01.2020 na poručiteľa ako svedka (poškodeného) v trestnom konaní vypracovaný znalecký
posudok, kde bola jeho organická patológia hodnotená ako stredne ťažká s kognitívnym deficitom na
hranici dementného syndrómu; znalec poručiteľa osobne vyšetril dňa 19.02.2021 (teda dva roky po
spísaní závetu a listiny o vydedení) a uviedol, že u neho zistil prejavy duševnej poruchy v pravom
slova zmysle, a to demencie pri Alzheimerovej chorobe so stredne ťažkým kognitívnym a mnestickým

deficitom, pričom táto duševná porucha je liečbou ovplyvniteľná len čiastočne, v zmysle spomalenia
degeneratívneho procesu v mozgu a nie je liečiteľná a do budúcnosti je predpoklad zhoršovania
poznávacích a pamäťových schopností;
(8) žalovaní 1/ a 2/ a svedok L. D. M. na pojednávaní dňa 30.04.2024 vypovedali, že poručiteľ
v čase spísania listiny o vydedení vedel čo robí, sťažoval sa, že žalobca mu s matkou robia zle (v

podrobnostiach body 15, 16 a 17 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie).

1.4 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcu dôvodná; súd
prvej inštancie v rámci právneho posúdenia veci v podstate argumentoval tým, že:
(1) žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania, že dôvody jeho vydedenia poručiteľom

F. A. B. neboli dané;
(2) poručiteľ dňa 12.02.2019 spísal závet aj listinu o vydedení formou notárskej zápisnice; táto listina
spĺňa všetky zákonom stanovené náležitosti, ktoré má obsahovať; poručiteľ v nej dostatočne označil
žalobcu ako osobu, ktorá má byť vydedená a zároveň aj skutkovo vymedzil dôvod vydedenia, teda že
žalobca o neho trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať (§ 469a

ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka), pričom súd z obsahu listiny o vydedení nedospel k záveru,
že táto by sa vzťahovala aj na dôvod vyvedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho
zákonníka;súdsanestotožnilstvrdenímžalobcu,že„tento(poručiteľ)nevedel,čospisuje“;užvtrestnom
konaní vedenom na Okresnom súde Brezno pod sp. zn. 3T/44/2017 znalec u poručiteľa skonštatoval
prejavy duševnej poruchy - organického psychosyndrómu ľahkého stupňa, ale jeho vnímanie bolo

kvantitatívne i kvalitatívne zachovalé; F. K. vypracoval znalecký posudok dva roky (február 2021) po
tom ako bola spísaná predmetná listina o vydedení (február 2019); konštatoval, že začiatkom roka 2019
pri hospitalizácii poručiteľa v nemocnici bol konzultovaný psychiater, ktorý stav hodnotil ako organickú
afektívnuporuchuamožnýpočínajúcisyndrómdemencie;oddanéhočasubolstavporučiteľapravidelne
kontrolovaný v psychiatrickej ambulancii, kde mu bol opakovane robený test na zistenie postihnutia

pamäťových a poznávacích funkcií, koncom januára 2019 s normálnym výsledkom a koncom marca
2019 s výsledkom postihnutia funkcií na hranici ľahkého kognitívneho deficitu, teda iba ľahkého zníženia
týchto funkcií, pričom k spísaniu listiny o vydedení došlo dňa 12.02.2019, teda bližšie k času vykonania
prvého testu; dňa 22.01.2020 mal byť na poručiteľa ako svedka (poškodeného) v trestnom konanívypracovaný znalecký posudok, kde bola jeho organická patológia hodnotená ako stredne ťažká s
kognitívnym deficitom na hranici dementného syndrómu; aj tento znalecký posudok však bol vyhotovený
až po spísaní listiny o vydedení, a to o jeden rok neskôr; zo znaleckého posudku F. K. iba vyplýva, že sa

poručiteľov stav v priebehu dvoch rokov zhoršoval a v čase, keď on vyhotovoval tento posudok (február
2021) už bolo možné u neho konštatovať duševnú poruchu v pravom slova zmysle, a to demencie pri
Alzheimerovej chorobe so stredne ťažkým kognitívnym a mnestickým deficitom; za tohto stavu je možné
konštatovať, že pamäťové aj poznávanie funkcie poručiteľa boli v čase spísania listiny o vydedení (vo
februári 2019) v norme, a nie je možné vyhodnotiť, že nebol spôsobilý na spísanie takejto listiny, preto

súd považuje uvedenú listinu za platný právny úkon;
(3) z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm.
b) Občianskeho zákonníka uvedený v listine o vydedení je daný, keď žalobca ako syn poručiteľa o neho
trvalo neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať; vychádzajúc z dôkazov
považoval súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca sa voči poručiteľovi nesprával tak, ako sa
má dieťa správať voči svojmu rodičovi a nemal ani záujem sa takto správať; podal voči poručiteľovi

trestné oznámenie pre nebezpečné vyhrážanie, keď ho obvinil, že sa mu vyhrážal zabitím, bitkou, mal
ho strčiť zo schodov, pričom trestné oznámenie nepodala iba matka žalobcu, ale aj on sám, v dôsledku
čoho bol poručiteľ vzatý do väzby a strávil v nej takmer 4 mesiace; v samotnom trestnom konaní bol
poručiteľ následne oslobodený, keď sa nepreukázalo, že sa konania tvrdeného žalobcom dopustil,
pričom prokurátor voči rozsudku nepodal ani odvolanie, čo je skôr výnimkou ako pravidlom v prípade

oslobodzujúcich rozsudkov; v predmetnom trestnom konaní znalci jednoznačne uviedli, že poručiteľ by
nebol schopný správania, aké mu pripisovali žalobca a jeho matka; pri žalobcovi naopak uviedli, že
si otca (poručiteľa) vôbec nevážil, nerešpektoval ho, nepovažoval ho za žiadnu autoritu, nepripisoval
mu dôležitosť, bagatelizoval jeho vklad do vlastníctva, do stavby domu, osoboval si právo rozhodovať
o záležitostiach rodiny rovnako alebo aj vo väčšej miere ako poručiteľ kvôli tomu, aby sa vyhol jeho

nespokojnosti so svojím fungovaním v škole a v domácnosti; sám poručiteľ uviedol, že mal so synom
výchovné problémy, nechcel sa učiť, nepomáhal mu; žalobca mal v čase podania trestného oznámenia
už 16 a pol roka, takže bolo možné ho považovať už za takmer dospelého človeka, dostatočne rozumovo
aj vôľovo vyspelého, aby vedel posúdiť svoje vlastné konanie, preto ani vek žalobcu nie je žiadnym
ospravedlnením jeho správania voči vlastnému otcovi, ktoré jednoznačne presiahlo hranicu slušného

správania a dobrých mravov; nemôžeme tu hovoriť ani o nejakej mladíckej rebélii, pretože tá sa vzťahuje
na nerešpektovanie autorít ako celku, ale pri žalobcovi bolo zistené, že sa takto správal iba k vlastnému
otcovi a nie napr. aj k matke, prípadne iným dospelým osobám; žalobca žil v tom istom dome ako
poručiteľ až do jarných mesiacov v roku 2020, kedy sa odsťahoval aj s ostatnými príbuznými, keď
mal už takmer 20 rokov; v žalobe, v písomných vyjadreniach ani na pojednávaní žalobca neuviedol,

že s poručiteľom pred spísaním listiny o vydedení vychádzal dobre, pomáhal mu, komunikoval s ním,
ospravedlnil sa za svoje konanie a preukázateľne nepoprel ani skutočnosti uvedené v listine o vydedení
o šikanovaní poručiteľa a podávaní viacerých trestných oznámení na poručiteľa, pričom o trestných
oznámeniach vedel aj vypočutý svedok, ktorému o nich povedal sám poručiteľ a v dôsledku jedného,
ako už súd vyššie uviedol, skončil poručiteľ aj vo väzbe; sám žalobca sa na pojednávaní

vyjadril, že až po odsťahovaní z domu, k čomu malo dôjsť asi na jar 2020 (teda po tom, ako poručiteľ
podal žalobu o vypratanie domu, pričom žalobca sa vyjadril, že prišli policajti, ktorí povedali, že tam
nemajú čo robiť), čo bolo viac ako rok po spísaní listiny o vydedení, si mali začať vynahrádzať to, čo
bolo predtým, čím nepoprel, že zlé vzťahy medzi nimi v čase spísania listiny o vydedení existovali a
ani nepoprel, že on bol príčinou týchto zlých vzťahov; súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že sa s otcom

stretával každý týždeň, pretože v tom prípade by musel vedieť, napr. aj v akom zdravotnom stave bol
poručiteľ, sám žalobca uviedol, že pôvodne nevedel, v akom stave sa nachádza poručiteľ a keď sa to
dozvedel, potrebnú pomoc mu v rámci svojich možností poskytol, ale neuviedol akú, ani kedy to bolo;
pokiaľ právny zástupca žalobcu v doplnení zo dňa 02.04.2024 uviedol, že poručiteľ o záujem žalobcu v
čase spísania listiny o vydedení nestál, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že toto správanie poručiteľa

vyplývalo zo správania sa žalobcu voči nemu, ktorý poručiteľa nerešpektoval, nevážil si ho, obvinil ho, že
sa mu vyhrážal zabitím, bitkami, mal ho zhodiť zo schodov, pričom žiadne z týchto tvrdení sa nepotvrdilo
a poručiteľ bol v trestnom konaní oslobodený; súd prvej inštancie potom nepovažoval za zavinenie
poručiteľa, ak nemal ďalej záujem rozvíjať a zlepšovať vzťah so svojím dieťaťom, ktoré bolo schopné
klamať o svojom vlastnom otcovi, obviniť ho z násilia, podať voči nemu trestné oznámenie len za tým

účelom, aby sa ho zbavili a dostali ho z domu; poručiteľ bol aj znalcami označený za pokojného človeka
neschopného násilného správania; žalovaný 1/ tiež potvrdil, že sa mu poručiteľ na žalobcu sťažoval,
že mu v ničom nepomôže, napr. okolo domu, kričí na neho, naklamal na neho a kvôli tomu poručiteľskončil vo väzení a aj žalovaná 2/ potvrdila, že sa poručiteľ žalobcu bál; žalobca ani raz v priebehu
celého konania neuviedol, že svoje správanie voči otcovi ľutuje;
(4) na strane poručiteľa súd prvej inštancie nevzhliadol také konanie, ktoré by sa dalo vyhodnotiť ako

konanie spôsobujúce skutočný nezáujem syna o jeho osobu, a ktoré by napokon viedlo k určeniu
neexistencie dôvodov vydedenia; naopak, je zrejmé, že ho trápilo, že mu syn nechcel pomáhať ani sa
učiť ako aj to, že ho obvinil zo skutkov, ktoré boli kvalifikované ako nebezpečné vyhrážanie, v dôsledku
čoho poručiteľ skončil aj vo väzbe a viedlo sa voči nemu trestné konanie;
(5) na strane žalobcu neboli zistené také objektívne okolnosti, ktoré by mu boli bránili v prejavovaní

záujmu o osobu poručiteľa, a tiež nebolo zistené, že by bol pred spísaním listiny o vydedení vyvíjal snahu
o kontakt s poručiteľom, čo by malo napokon za následok určenie neexistencie dôvodov vydedenia; v
čase spísania listiny o vydedení bol už žalobca dospelý, takže nemôžeme tvrdiť, že bol malým dieťaťom,
ktoré nie je schopné v plnom rozsahu pochopiť svoje nevhodné správanie a jeho následky; naopak, sám
žalobca tvrdil, že vzťahy sa mali začať zlepšovať až po odsťahovaní z domu, ku ktorému došlo v jarných
mesiacoch roka 2020, ale ani toto nie je možné brať úplne do úvahy, keď zdravotný stav poručiteľa

sa postupom času zhoršoval, čo preukazuje aj skutočnosť, že mu bol za účelom umiestnenia do
zdravotníckeho zariadenia priznaný podľa svedka priznaný stupeň odkázanosti V, pričom je všeobecne
známe, že to predstavuje vysoký stupeň a takáto osoba potrebuje pomoc už so základnými úkonmi;
ak mal poručiteľ oľutovať darovanie domu (čo sa však tohto konania netýka) a následne splnomocniť
žalobcu na konanie vo veci vrátenia daru, tak táto plná moc mala byť podpísaná v októbri 2021, pričom

sám žalobca poukazoval na znalecký posudok z februára 2021, kde už bola u poručiteľa konštatovaná
demencia pri Alzheimerovej chorobe so stredne ťažkým kognitívnym a mnestickým deficitom; k týmto
skutočnostiam, na ktoré poukazoval žalobca, však došlo až po spísaní predmetnej listiny o vydedení,
a preto nemajú súvis s týmto konaním;
(6) súd prvej inštancie považoval za potrebné poukázať na to, že existenciu dôvodov pre vydedenie

žalobcu bolo nutné skúmať za obdobie predchádzajúce spísaniu listiny o vydedení; dôkazy, ktoré
žalobca predkladal, resp. navrhoval, ako aj skutkové okolnosti, ktoré v konaní popisoval, sa týkali
obdobia po spísaní spornej listiny o vydedení; táto neskoršia zmena správania (ak by bola preukázaná)
však nie je spôsobilá existenciu dôvodov vydedenia v čase spísania listiny o vydedení spochybniť,
pretože nebolo preukázané, že poručiteľ listinu o vydedení zničil, odvolal, prípadne zriadil listinu s iným

obsahom odlišným od obsahu spornej listiny a existenciu dôvodov pre vydedenie je potrebné zisťovať
za obdobie pred spísaním listiny a nie po jej spísaní; žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil, že pred
spísaním tejto listiny o poručiteľa neprejavoval taký záujem, aký sa očakáva od dieťaťa voči svojmu
rodičovi, keď tento rodič ničím takýto nezáujem nezapríčinil;
(7) pokiaľ ide o tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že listina o vydedení je nedôveryhodná, keď v

nej poručiteľ vydedil aj dcéru I. B., ale u nej skutočnosti neboli zistené, súd prvej inštancie uviedol,
že v konaní sa nezaoberal dôvodmi vydedenia I. B., ale žalobcu; I. B. bola v dedičskom konaní tiež
uznesením odkázaná na podanie žaloby, že dôvody jej vydedenia nie sú dané, ale takúto žalobu si v
stanovenej lehote nepodala, preto platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v jej neprospech a
neprihliada sa na ňu ako na dedičku (§ 194 C.m.p.) a súd z tohto dôvodu ani nepripustil jej vstup ako

intervenienta do tohto konania;
(8) na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej
inštancie nevykonal dokazovanie výsluchom F. K. ani vyžiadaním zdravotnej dokumentácie poručiteľa,
pretože to nepovažoval za potrebné ani účelné vzhľadom na už existujúce a doložené dôkazy; tiež
nevypočul F. F. ani F. L. K., ktorí sa mali vyjadriť iba k postoju poručiteľa k jeho umiestneniu v zariadení

sociálnych služieb a jeho postoja k žalobcovi v období po tomto umiestnení, čo nemá súvis s predmetom
konania;súdprvejinštancienevykonaldokazovanieanivyžiadanímrodnéholistužalovaného1/,pretože
takýto listinný doklad nemá súvis s predmetným súdnym konaním.

1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 469a ods. 1 a 2, § 469a ods. 3

Občianskeho zákonníka s poukazom na § 137 písm. d) C.s.p. a § 194 ods. 1 Civilného mimosporového
poriadku; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal voči
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.

2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolanie zo dňa 25.06.2024 (č.l. 162-164 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celomrozsahu; vyjadril názor, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a napadnutý

rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); v odvolaní
konkrétne namietal, že:
(1) súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní žalobcom tvrdených a preukazovaných skutočností
z tvrdení strán ako aj zo znaleckých posudkov vypracovaných na účely trestných konaní počas života
poručiteľa; napriek tomu, že súd mal k dispozícii dva znalecké posudky týkajúce sa zdravotného

stavu poručiteľa, vyhodnotil ich podľa svojho vnútorného presvedčenia bez toho, aby prizval znalca
z príslušného odboru za účelom jednoznačného preukázania a posúdenia vplyvu zdravotného stavu
poručiteľa vo vzťahu k predmetu konania; súd prvej inštancie pri vyhodnocovaní obsahu znaleckých
posudkov posudzoval otázky, ktoré neboli otázkami právnymi, ale odbornými a k takejto činnosti súd
nemá prislúchajúce právomoci; vzhľadom k tomu, že znalecké posudky neboli vyhotovené v momente
spísania listiny o vydedení, ale v inom čase a pre správne posúdenie veci samej je nevyhnutné, aby bol

zdravotný stav poručiteľa posúdený objektívne na základe kontrolného znaleckého posudku, z ktorého
by jednoznačne vyplynulo, aký bol skutočný zdravotný stav poručiteľa vyvíjajúci sa v čase; pokiaľ by
súd prvej inštancie vykonal navrhovaný dôkaz, t.j. výsluch znalca F. K., bol by kvalifikovane preukázaný
vývoj choroby poručiteľa a jej vplyv na rozpoznávacie schopnosti poručiteľa v jednotlivých štádiách a
tiež k dĺžke vývoja jednotlivých štádií progresu choroby;

(2) súd prvej inštancie sa nesprávne odmietol zaoberať okolnosťami týkajúcimi sa vydedenia zákonného
dediča, t.j. dcéry I. B., pretože tieto okolnosti majú podstatný vplyv na posúdenie skutkového stavu
veci, nakoľko vydedenie oboch menovaných sa uskutočnilo jedným právnym úkonom; pre správne a
úplné zistenie skutkového stavu je potrebné vyhodnotenie správania sa oboch vydedených potomkov
poručiteľa, pretože iba takto je možné získať ucelený obraz o situácii, ktorá právnemu úkonu

vydedenia predchádzala; právo vydedeného potomka napadnúť žalobou právny úkon poručiteľa je
jeho dispozitívnym právom; nevyužitie tohto práva jedným z dedičov však neznamená, že je nutné sa
obmedziť striktne na osobu potomka, ktorý žalobu podal a na okolnosti, ktoré sa týkajú výlučne jeho
osoby poručiteľa a že nie je potrebné skúmať všetky okolnosti aj s ohľadom na ďalšie osoby, ktorých sa
právny úkon poručiteľa dotýka, a to najmä za situácie, že vydedenie bolo uskutočnené voči viacerým

potomkom jednou listinou;
(3) z vykonaných dôkazov vyplýva, že poručiteľ mal ku svojej dcére I. B. kladný vzťah, táto sa k
poručiteľovi správala vždy dobre, čo vo svojich výpovediach potvrdili zhodne aj vypočutí svedkovia; táto
skutočnosť je tým pádom v hrubom rozpore s obsahom listiny o vydedení, čo spochybňuje hodnovernosť
prejavu vôle poručiteľa vo vzťahu k celej listine;

(4) listina o vydedení vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 38/2019 (Nz 4283/2019) bola spísaná
dňa 12.02.2019; žalobca sa narodil dňa XX.XX.XXXX, takže v čase spísania listiny o vydedení mal 18
rokov a 6 mesiacov; rovnako bola touto listinou vydedená aj jeho o 5 rokov mladšia sestra I., pričom
rovnaké dôvody vydedenia poručiteľ vzťahoval aj na ňu napriek jej nízkemu veku; vyššie uvedené
skutočnosti spochybňujú nielen dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení vo vzťahu k žalobcovi,

ale spochybňujú prejav vôle poručiteľa vo vzťahu k celej listine;
(5) vzťahy potomkov poručiteľa s poručiteľom boli determinované do veľkej miery vzťahom poručiteľa
a jeho bývalej manželky, ktorá je zároveň matkou žalobcu a I. B.; tento vzťah bol v období, keď došlo
k spísaniu notárskej zápisnice obsahujúcej aj listinu o vydedení, veľmi zlý; z obidvoch strán, teda aj zo
strany poručiteľa, aj zo strany jeho bývalej manželky, dochádzalo k opakovaným nezhodám, vyúsťujúcim

až do vzájomných podávaní trestných oznámení;
(6) pokiaľ ide o dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka, že žalobca
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc, žalobca bol v čase spísania listiny o vydedení tesne po
ukončení stredoškolského štúdia; pri posudzovaní dôvodu vydedenia je potrebné posudzovať faktické
možnosti potomka poskytnúť poručiteľovi potrebnú starostlivosť, pričom je potrebné prihliadať jednak na

osobu potomka z hľadiska, akú pomoc bol v danom čase poručiteľovi schopný poskytnúť a tiež na osobu
poručiteľa z hľadiska, akú pomoc reálne potreboval a či mu ju bolo možné vzhľadom na jeho postoj
poskytnúť; je potrebné posudzovať objektívnu existenciu dôvodu vydedenia v určitom časovom období
pred smrťou poručiteľa a nie iba v okamihu spisovania listiny o vydedení; tiež je potrebné prihliadnuť na
možnosti žalobcu poskytovať poručiteľovi pomoc, ktoré sa s plynutím času môžu meniť jednak vzhľadom

na postoj poručiteľa k potomkovi a jednak s ohľadom na vyvíjajúce sa možnosti žalobcu súvisiace s jeho
zaradením a postavením v danom veku; žalobca pôvodne nemal vedomosť, že poručiteľ sa nachádza
v zdravotnom stave, ktorý si vyžaduje poskytnutie pomoci; akonáhle sa však žalobca dozvedel o tejto
skutočnosti, poručiteľovi potrebnú pomoc v rámci svojich možností poskytol; podľa právnej praxe, abybol naplnený tento dôvod vydedenia, musí byť splnená podmienka, že poručiteľ je odkázaný respektíve
potrebuje pomoc v starobe, chorobe alebo v inom závažnom prípade (napr. finančná núdza, prírodná
katastrofa, požiar, povodeň, kalamita, úraz, imobilnosť) a neopomenuteľný dedič mu neposkytol v

rozporesdobrýmimravmipomoc;tentodôvodvydedenianebudenaplnený,akniejesplnenápodmienka
odkázanostiporučiteľa,tedaporučiteľsiviesámzabezpečiťsvojenevyhnutné,bežnépotreby,alebotieto
potreby vie zabezpečiť a fakticky zabezpečuje iná vhodná osoba (manželka, opatrovateľka); tiež nebude
naplnený, ak existujú objektívne dôvody brániace neopomenuteľnému dedičovi v poskytnutí pomoci,
napr. poručiteľ odmietol pomoc, alebo mu v tom bránia spolužijúce osoby v domácnosti s poručiteľom

alebo dedič býva v zahraničí alebo je sám chorý, prípadne má súčasne povinnosť starať sa o svoje
maloleté deti;
(7) pokiaľ ide o dôvod vydedenia poľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, že žalobca
neprejavoval o poručiteľa ako potomok náležitý záujem, z dlhodobého objektívneho hľadiska žalobca o
poručiteľa prejavoval záujem, a to až do poslednej chvíle jeho života; podľa ustálenej súdnej praxe je
potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok

prejavovať mal, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu; charakteristickým znakom
pre naplnenie tohto dôvodu je pasivita potomka, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi; trvalý opravdivý
nezáujemvylučujetedaprípady,keďnezáujembudeprejavenýlenojedinele;zhľadísk,ktoréjepotrebné
pri tomto dôvode vydedenia vždy skúmať je aj to, či potomok poručiteľa mal reálnu možnosť o poručiteľa
prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ mal sám záujem sa s

potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy; vydedenie prichádza do úvahy len tam,
kde poručiteľ o tento blízky príbuzenský vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka,
kde mu tento stav vadí, nie v prípade, keď ide o situáciu, keď je mu tento stav ľahostajný, prípadne, keď
k nemu aj sám prispel; zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby
neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto

stavu dočasného charakteru; treba prihliadať aj na skutočnosť, či poručiteľ o pozornosť svojho potomka
stál; v čase spísania listiny o vydedení vládli medzi poručiteľom a jeho bývalou manželkou zlé vzťahy,
ktoré sa prenášali aj na ich spoločných potomkov; podľa výpovedí strán sporu a výpovedí svedkov
nie je možné jednoznačne pričítať vinu za napätú situáciu konkrétnemu členovi rodiny; opakovane
treba poukázať na skutočnosť, že napriek tomu, že dcéra poručiteľa I. B. nebola nikdy spomenutá

v súvislosti s nezhodami v domácnosti ako ich aktívny účastník, poručiteľ k nej napriek tomu zaujal
rovnaký postroj ako k jej bratovi (žalobcovi); v spoločnej domácnosti žalobca, sestra žalobcu I., mama
žalobcu a poručiteľ žili do jari 2020, avšak poručiteľ žil na poschodí rodinného domu a poručiteľova
manželka so žalobcom a jeho sestrou I. na prízemí; keď napokon opustili poručiteľove deti spolu s ich
mamou spoločnú domácnosť s poručiteľom kvôli vzájomným nezhodám a množstvu mačiek (zhruba 10),

ktoré boli rozlezené po celom dome a z hygienického hľadiska nebolo možné naďalej bývať v takejto
domácnosti bez ujmy na zdraví; nezhody medzi rodičmi vznikali aj kvôli takýmto zlým podmienkam
spoločnej domácnosti v rodinnom dome; hlavný rozpor teda panoval medzi poručiteľom a jeho bývalou
manželkou, čo vyplýva aj z výpovedí svedkov a strán sporu; vzhľadom na vek žalobcu a tiež vzhľadom
na vek jeho sestry je tiež potrebné posúdiť ich reálnu možnosť a následky v takto napätej situácii sa

prikloniť ku ktorémukoľvek z rodičov a objektívne, nezaujato, posúdiť situáciu;
(8) záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa, je treba posudzovať s prihliadnutím k
okolnostiam konkrétneho prípadu; pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa
opravdivý záujem dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho
dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu; vo

výpovediach svedkov aj strán sporu tiež odznelo, že poručiteľovi prekážali v dome návštevy príbuzných
jeho bývalej manželky, pričom bol zdôraznený ich etnický pôvod v zmysle, že sa jedná o Cigánov;
poručiteľ navyše otvorene sympatizoval s „kotlebovcami“; zo strany matky poručiteľa, žalovanej 2/ (starej
mamy žalobcu) a I. B., ktorá je po poručiteľovi závetnou dedičkou, je žalobcovi a jeho sestre I. B. do
súčasnosti opakovane pripomínaný v negatívnom zmysle ich etnický pôvod a etnický pôvod ich matky,

bývalej manželky poručiteľa; je tu preto podozrenie, že rozhodnutie poručiteľa spísať závet a listinu
o vydedení nevyplývalo zo správania sa potomkov k poručiteľovi, ale vyplývalo zo snahy poručiteľa
zabrániť prechodu jeho majetku dedením na osoby s „cigánskym“ pôvodom; máme za to, že poručiteľ
bol v čase spisovania závetu a listiny o vydedení a tiež v čase spisovania darovacej zmluvy v prospech
údajného syna poručiteľa F. G. (žalovaného 1/) na svoj dom pod vplyvom matky;

(9) dôvody vydedenia uvedené v notárskej zápisnici nemôžu prichádzať do úvahy, keďže žalobca
poskytol na záver života poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe a v iných závažných
prípadoch, o poručila prejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať; v poslednom
období svojho života poručiteľ prehodnotil postoj k jednotlivým členom svojej rodiny, čím umožnil,aby jeho potomkova mohli sa voči nemu náležite prejavovať, čo predtým nebolo umožnené; v tomto
období sa obracal so svojimi potrebami takmer výlučne na svojho syna (žalobcu); poručiteľ sa žalobcovi
opakovane sťažoval, že sa mu nepáči, že bol umiestnený v zdravotníckom zariadení a žiadal žalobcu,

aby ho odtiaľ dostal preč; o zmene postoja poručiteľa k žalobcovi a tiež k iným rodinným príslušníkom
svedčí aj skutočnosť, že poručiteľ udelil žalobcovi plnomocenstvo na domáhanie sa vrátenia daru,
t.j. rodinného domu v k.ú. O., ktorý bol darovaný údajnému synovi poručiteľa žalovanému 1/, pričom
uvedené plnomocenstvo už bolo súdu predložené; žalobca preto dostatočným spôsobom preukázal
neexistenciu dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení, ktorou poručiteľ vydedil svojich

potomkov v postavení neopomenuteľných dedičov a celý svoj majetok zanechal údajnému synovi,
ktorého otcovstvo poručiteľa nikdy nebolo preukázané a svojej matke;
(10) na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.2 Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení zo dňa 22.07.2024 (č.l. 174 spisu) prostredníctvom svojho právneho

zástupcu k odvolaniu žalobcu uviedli, že:
(1)listinaovydedenípredstavujeverejnúlistinu,pretodôkaznébremenonapreukázanieopakuzaťažuje
žalobcu, ktorý nepreukázal neexistenciu dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení;
(2) súd prvej inštancie nemal žiadny dôvod zaoberať sa vydedením dcéry poručiteľa, ktorá nebola
stranou sporu a sama žalobu nepodala;

(3) nie je dôvod zaoberať sa existenciou dôvodov vydedenia v čase pred smrťou poručiteľa, ale len
v čase spísania listiny o vydedení;
(4) nebolo preukázané, že z dlhodobého hľadiska žalobca prejavoval náležitý záujem o poručiteľa;
(5) na základe uvedeného navrhli potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

2.3 Žalobca ani žalovaní sa viac v odvolacom konaní nevyjadrili.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.)

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri

rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

4.4 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol

postačujúci skutkový stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj
odvolací súd (§ 383 C.s.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní nebolo potrebné
opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p.).

4.5 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k splneniu podmienok na zamietnutie
žaloby žalobcu, v plnom rozsahu si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnostinapadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne
ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je

rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal
len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal
vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§
380 ods. 2 C.s.p.).

4.6 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom
spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcu. K vydedeniu potomka môže
poručiteľ pristúpiť zo zákonných dôvodov uvedených v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka,ktorévymedzujerôzneskutkovéokolnostisprávaniasapotomkavrozporesdobrýmimravmi.
Na základe vykonaného dokazovania aj odvolací súd dospel k záveru, že správanie žalobcu voči
poručiteľovi v čase pred spísaním listiny o vydedení zo dňa 12.02.2019 bolo v rozpore s dobrými mravmi,

preto existoval zákonný dôvod na vydedenie žalobcu. Negatívne správanie žalobcu ako potomka
voči poručiteľovi pritom poručiteľ žiadnym spôsobom nezavinil. Súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku veľmi inštruktívnym spôsobom vysvetlil dôvody svojho rozhodnutia a správne
sa vysporiadal so všetkými zákonnými podmienkami existencie dôvodov vydedenia žalobcu. Odvolací
súd preto nemá už k výstižnému a podrobnému odôvodneniu napadnutého rozsudku čo dodať a plne

sa s ním stotožňuje. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu správne ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) ako
vecne správny potvrdil.

4.7 Pokiaľ ide o konkrétnu ťažiskovú odvolaciu argumentáciu žalobcu (§ 387 ods. 3 C.s.p.) odvolací súd

v podrobnostiach udáva, že:
(1) ani podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné vykonať navrhnuté dokazovanie výsluchom znalca,
resp. vyžiadaním zdravotnej dokumentácie poručiteľa, pretože vykonané dokazovanie bolo dostatočné
pre rozhodnutie vo veci samej; podľa odvolacieho súdu nehodnotil súd prvej inštancie odborné otázky,
ale na základe záverov (skutkových zistení), ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, vyhodnocoval

progres ochorenia poručiteľa a jeho spôsobilosť na právne úkony v čase spísania listiny o vydedení, čo
predstavuje právne posúdenie veci; aj podľa odvolacieho súdu bolo vykonané dokazovanie dostatočné
pre posúdenie tejto otázky;
(2) ani podľa odvolacieho súdu nebolo potrebné skúmať, či dôvody vydedenia boli dané aj v prípade
sestry žalobcu, pretože predmetom konania bolo výlučne posudzovanie danosti dôvodov vydedenia na

stranežalobcunazákladejehokonkrétnehosprávania;existenciadôvodovvydedeniavovzťahuksestre
žalobcu je preto pre prejednávaný spor bez právneho významu;
(3) súd prvej inštancie správne vyhodnotil vykonané dokazovanie a vec správne právne posúdil, keď
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že správanie samotného žalobcu bolo dôvodom
jeho vydedenia, ktorý sám podal na poručiteľa trestné oznámenie a privodil mu trestné stíhanie (dokonca

väzobné), na základe nepravdivých (vymyslených) tvrdení na poručiteľa a urobil tak vedome ako vyplýva
z odôvodnenia oslobodzujúceho trestného rozsudku; nemožno prisvedčiť žalobcovi, že mal nízky vek
a ťažiskový bol zlý vzťah poručiteľa s jeho matkou, pretože konanie samotného žalobcu bolo dôvodom
zlého vzťahu s poručiteľom pred spísaním listiny o vydedení;
(4) aj podľa odvolacieho súdu správanie žalobcu po spísaní listiny o vydedení je bez právneho významu

vo vzťahu k existencii dôvodov vydedenia v čase spísania listiny o vydedení; pokiaľ poručiteľ zmenil
názor na vydedenie žalobcu mal to urobiť niektorým zo zákonných spôsobov, čo však z dokazovania
nevyplynulo;
(5) vykonané dokazovanie nedáva žiadny podklad pre záver, že dôvodom vydedenia žalobcu mal byť
jeho etnický pôvod, resp. etnický pôvod jeho matky;

(6) na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a
napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.);
skutkové zistenia súdu prvej inštancie ako aj právne posúdenie veci ohľadne splnenia podmienok na
zamietnutie žaloby žalobcu považuje odvolací súd za správne a odvolacími dôvodmi sa žalobcovi
správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo spochybniť (body 4.4 až 4.7 odôvodnenia). Odvolací

súd nezistil ani žalobcom tvrdené nevykonanie navrhnutých dôkazov, pretože skutkový stav zistený
z vykonaného dokazovania bol postačujúci pre rozhodnutie o žalobe žalobcu (bod 4.7 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku
o zamietnutí žaloby žalobcu (prvý výrok) ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd na základe podaného odvolania ako závislý výrok (§ 379 písm. a/ C.s.p.) preskúmal aj
výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania (druhý výrok) a dospel k záveru
o nevyhnutnosti jeho zmeny podľa § 388 C.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie; súd prvej

inštancie v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. správne podľa výsledku konania priznal nárok na náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu; nakoľko však
vo výroku o trovách konania súd prvej inštancie nevyjadril povinnosť plnenia, zostal výrok o trovách
konania v tejto podobe nevykonateľný, pretože pri rozhodovaní o samotnej výške trov konania už
neprichádza do úvahy uloženie povinnosti a len rozhodnutie, ktorým bola uložená povinnosť, môže

byť vykonateľné (§ 232 ods. 1 C.s.p.); preto bolo podľa názoru odvolacieho súdu nevyhnutné tento
výrok z formálnych dôvodov zmeniť a uložiť plne neúspešnému žalobcovi povinnosť nahradiť žalovaným
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne trovy konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu (100
%); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku
na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad

uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn.
6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016
zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov konania žalovaných pred súdom prvej inštancie
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaní 1/
a 2/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní, priznal im odvolací súd proti žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia
o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do
povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016
zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov
odvolacieho konania žalovaných rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.