Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/50/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120214122
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8120214122.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Čisovského a členov
senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcov: v 1. rade: REALITY
PS, s.r.o., so sídlom Vajanského 30, 080 01 Prešov, IČO: 44 200 145, v 2. rade: PI Invest, s.r.o., so
sídlom Vajanského 30, 080 01 Prešov, IČO: 44 200 536, obaja zastúpení Advokátska kancelária VASIĽ
& partners, s.r.o., so sídlom Kupeckého 320/33, 040 01 Košice-mestská časť Juh, IČO: 47 240 482, proti

žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR, so
sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, zastúpený BADUCCI Legal, s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, za účasti intervenienta
na strane žalovaného: Mesto Prešov, Hlavná 73, 080 01 Prešov, IČO: 00 327 646, zastúpený JUDr.
Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Hlavná 89, 080 01 Prešov, o náhradu škody, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/123/2020-291 zo dňa 13.04.2023, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 21Cb/123/2020-291 zo dňa 13.04.2023 a vec v r
a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ( ďalej len súd alebo súd prvej inštancie ) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
I. Návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 30.3.2023 zamieta.

II. Žalobu zamieta.
III. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
IV. Priznáva intervenientovi na strane žalovaného voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v

rozsahu 100 %, pričom ukladá žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu intervenientovi na strane
žalovaného s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil pôvodnému žalovanému
(Slovenská republika - Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) povinnosť zaplatiť

žalobcovi v 1.rade sumu 824.316,68 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 824.316,68 eur od
10.11.2020 do zaplatenia. Zároveň sa domáhali, aby súd uložil pôvodnému žalovanému (Slovenská
republika - Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky) povinnosť zaplatiť žalobcovi v 2.rade
sumu 174.883,34 eur a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 174.883,34 eur od 10.11.2020 do
zaplatenia. Žalobcovia si uplatnili náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v dôsledku nesprávneho
úradného postupu orgánu územnej správy s poukazom na § 9 ods. 1, 2, 4 a § 4 ods. 1 písm. d) tohto

zákona. Nesprávny úradný postup mal spočívať v neodôvodnených prieťahoch v konaní o vydanie
územného rozhodnutia.3. Žalobcovia odôvodnili žalobu tým, že žalobca v 2. rade dňa 29.10.2014 inicioval územné konanie o
vydanieúzemnéhorozhodnutiaoumiestnenístavbyvrámcizamýšľanéhoinvestičnéhozámeru-bytovej

výstavby v súlade s vtedy platným územným plánom Mesta Prešov pod VZN č. 5/2013. Následne, a
to dňa 23.11.2016 bolo prijaté VZN č. 12/2016, ktorým došlo k zmene územného plánu a pozemku
žalobcu v 2. rade na využitie pre rekreáciu a šport. V dôsledku protestu prokurátora bolo následne
toto VZN mestským zastupiteľstvom zrušené, avšak dňa 28.6.2017 bolo prijaté ďalšie VZN č. 5/2017,
ktoré je platné aj naďalej. Žalobcovia vytýkali mestu Prešov, že oznámilo začatie územného konania

až 2.10.2015, po takmer roku od podania návrhu zo strany žalobcov. V tom čase spĺňalo všetky
predpoklady pre vydanie územného rozhodnutia, ktorým by bola umožnená realizácia investičného
zámeru - vybudovanie bytového komplexu. Uviedli, že v Správnom poriadku, zákone č. 71/1967 Zb., v §
49 a nasl., je štandardná lehota na vydanie rozhodnutia 30 dní od začiatku konania a v zvlášť zložitých
prípadoch 60 dní. Ak nemožno pre povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju príslušný odvolací
orgán primerane predĺžiť. Správny orgán nevydal v zákonnej lehote príslušné územné rozhodnutie

a celková dĺžka konania bola neúmerná. Správny orgán sa dopustil neodôvodnených prieťahov a
bol nečinný. Mestské zastupiteľstvo neskôr zmenilo územný plán mesta v ich neprospech a došlo k
zmene funkčného využitia pozemkov vo vlastníctve žalobcov, ktoré boli určené na bytovú výstavbu.
Zmenou územného plánu boli parcely zmenené na trávnatú plochu nepoužiteľnú pre investora, preto
sa žalobcovia domáhali náhrady škody predstavujúcej zníženie hodnoty ich pozemkov po zmene

územného plánu mesta, vychádzajúc zo znaleckého posudku A. B. C. a A. D. E., ako rozdiel hodnoty
sporných pozemkov pri využití na bytovú výstavbu v sume 1.600.611,40 eur a pri využití na rekreáciu a
šport v sume 704.000 eur. Jedná sa o pozemky žalobcu v 1. rade C-KN 3064/1, 3064/2, 3064/3, 3064/4,
3064/5, 2990/1, 9826/14 a žalobcu v 2. rade pod C-KN 2990/3. Žalobca v 1. rade si tak uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške 824.316,68 eur (1.473.611,40 eur mínus 649.294,72 eur) a žalobca v 2. rade

vo výške 71.960,62 eur (127.000,- eur mínus 55.039,38 eur). Žalobca v 2. rade si uplatnil aj náhradu
škody za náklady, ktoré vynaložil na územné konanie vo výške 102.922,72 eur, čo preukázal faktúrami
a potvrdeniami o úhrade správnych poplatkov.

4. Dňa 17.6.2022 bolo Okresnému súdu Prešov doručené Oznámenie Mesta Prešov, že podľa § 82

ods. 1 CSP vstupuje ako intervenient do súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod
sp. zn. 21Cb/123/2020, nakoľko má právny záujem na výsledku konania, pretože podľa Oznámenia
žalovaného Mesta Prešov zo dňa 25.5.2022 si žalovaný v prípade neúspechu v tomto konaní bude
uplatňovať regresný nárok voči Mestu Prešov ako regresnú náhradu v celej výške a to podľa Zákona
č. 514/2003 Z. z.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením s Listom vlastníctva č. XXXXX, kat. úz.
F., List vlastníctva č. XXXX, kat. úz. F., List vlastníctva č. XXXXX, kat. úz. F., Kladného stanovisko D. F.
zo dňa 25. 9. 2015, Uznesenia o prijatí zmien, VZN č. 12/2016, Uznesenia o zrušení prijatých zmien,
VZN č. 4/2017, Uznesenia o prijatí zmien, VZN 5/2017, Podnet na podanie protestu prokurátora proti

VZN 5/2017, Komunikácie ACCEPT s.r.o. (zástupcu žalobcu v 2. rade v územnom konaní) so žiadosťou
o prešetrenie nečinnosti stavebného úradu a dotknutých orgánov - primátorka mesta Prešov, Okresná
prokuratúra Prešov a Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. zo dňa 28.05.2020,
Odpovede Ministerstva dopravy a výstavby SR zo dňa 30.10.2020, celého administratívneho spisu

vedeného stavebným úradom, mestom Prešov pod č. B/12934/2009, celého administratívneho spisu
vedeného stavebným úradom, mestom Prešov pod č. B/18831/2010, celého administratívneho spisu
vedeného stavebným úradom, mestom Prešov pod č. B/11894/2014, Znaleckých posudkov A. D. G. č.
88/2019 a č. 259/2019, Faktúr a potvrdení o úhrade správnych poplatkov - 9 ks, Oznámenia o vstupe
intervenienta do súdneho konania sp. zn. 21Cb/123/2020 zo dňa 17.6.2022, Oznámenia o spore a

výzvy na vstup intervenienta do konania zo dňa 25.5.2022, Vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.6.2022
k žalobe, Vyjadrenia žalobcov zo dňa 24.10.2022 k vyjadreniu žalovaného, Vyjadrenia intervenienta
zo dňa 11.11.2022 k žalobe žalobcov a vyjadreniu žalobcov, rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.
1S/19/2012-222 zo dňa 23.4.2014, rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 11C/46/2020-446 zo dňa
12.5.2021, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/29/2021-519 zo dňa 28.6.2022, rozsudku

Okresného súdu Prešov č. k. 11C/46/2020-532 zo dňa 28.9.2022, Vyjadrenia žalovaného zo dňa
8.11.2022, Znalecké posudky A. B. C. č. 36/2017 a č. 37/2017, Návrhu na prerušenie konania zo dňa
30.3.2023, Vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.4.2023 k prerušeniu konania, Vyjadrenia intervenienta zodňa 12.4.2023 k prerušeniu konania, uznesenia Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/29/2021-519 zo
dňa 28.6.2022), zistil skutkový stav, podľa ktorého:

5.1. Žalobca v 2. rade dňa 27.5.2009 podal návrh na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení
stavby „Bytový súbor - H. I. F.“, okrem iného aj na parcelách, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Dňa
7.7.2009 bolo vykonané ústne pojednávanie s mnohými účastníkmi územného konania, ktorí na ňom
vzniesli svoje námietky. Dňa 2.9.2009 stavebný úrad vyzval žalobcu v 2. rade na doplnenie jeho návrhu
o konkrétne podklady. Listom z 22.11.2010 žalobca v 2. rade požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie

návrhu. Vzhľadom na prebiehajúci súdny spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k parcele C-KN 2990/1 v konaní pod sp. zn. 29C/282/2008, stavebný úrad územné konanie prerušil
do ukončenia tohto konania a neskôr vydal územné rozhodnutie pre spomínanú stavbu dňa 3.3.2010
pod č. B/12934/2009-Tu. V dôsledku odvolania ďalších účastníkov konania Krajský stavebný úrad zrušil
napadnuté uznesenie. Vytýčené bolo pojednávanie dňa 17.2.2011, na ktorom bola vznesená námietka
zaujatosti voči pracovníkovi stavebného úradu a po jej zamietnutí sa uskutočnilo pojednávanie dňa

9.6.2011. Stavebný úrad opäť vydal rozhodnutie o umiestnení stavby, voči ktorému sa odvolal účastník
stavebného konania J. J. C.. Krajský stavebný úrad jeho odvolanie zamietol. Toto rozhodnutie bolo v
rámcisprávnejžalobyJ.J.C.zrušenéKrajskýmsúdomvPrešovepodsp.zn.1S/19/2012dňa23.4.2014.

5.2. V intenciách rozsudku Krajského súdu v Prešove po vrátení spisu v predmetnej veci na ďalšie

konanie, stavebný úrad vyzval dňa 29.10.2014 žalobcov na doplnenie návrhu o ďalšie chýbajúce údaje,
podklady a stanoviská. Verejnou vyhláškou č. B/11894/2014 -Tu zo dňa 02.10.2015 oznámil začatie
nového územného konania, spojeného s ústnym konaním na deň 04.11.2015.

5.3. J. J. C. ako zástupca občanov na ulici H., D., J. a K. požiadal stavebný úrad o prerušenie

územného konania z dôvodu jeho podania návrhu na Okresnú prokuratúru v Prešove na vydanie
protestu prokurátora proti uzneseniu MsZ č. 130/2008 zo dňa 30.01.2008, ktorým bol schválený Územný
plán mesta Prešov - zmeny a doplnky 2007. Stavebný úrad v prebiehajúcom konaní posúdil žiadosť
J. J. C. ako predbežnú otázku a konanie prerušil rozhodnutím č. B/11894/2015 zo dňa 18.11.2015 do
doby, kým bude právoplatne rozhodnuté vo veci vydaného VZN č. 180/2008, ktorým bola vyhlásená

záväzná časť územného plánu D. F., zmeny a doplnky 2007. Okresná prokuratúra Prešov v odpovedi
č. Pd 278/15/7707-11 zo dňa 15.02.2016 na výzvu stavebného úradu o stanovisko v predmetnej veci
uviedla, že nebol zistený dôvod na prijatie niektorého z prokurátorských opatrení.

5.4. Stavebný úrad Verejnou vyhláškou č. B/11894/2014 - Tu zo dňa 15.03.2016 oznámil po

prerušení konania začatie nového územného konania na predmetnú stavbu. Z dôvodu podania žiadosti
účastníka konania J. J. C. o opätovné prerušenie konania pre jeho opakované podanie podnetu na
podanie protestu prokurátora na Krajskej prokuratúre Prešov proti uzneseniu MsZ č. 130/2008 zo dňa
30.01.2008, ktorým bol schválený Územný plán mesta Prešov - zmeny a doplnky 2007, stavebný úrad
územné konanie v predmetnej veci opäť prerušil do doby, kým bude právoplatne rozhodnuté vo veci.

5.5. Stavebný úrad Verejnou vyhláškou č. B/11894/2014 - Tu zo dňa 23.08.2016 oznámil začatie nového
územného konania na stavbu „Bytový súbor - Narcisová ulica Prešov“. K opakovanému územnému
konaniu vydal záväzné vyjadrenie Mestský úrad Prešov, Odbor hlavného architekta mesta zo dňa
29.09.2016, v ktorom nesúhlasil s vydaním územného rozhodnutia, žiadal prepracovať dokumentáciu

pre územné rozhodnutie, pričom sa odvolával na bod č. 5 stanoviska oddelenia územného plánovania
a urbanizmu č. B/2015/10381-5 zo dňa 25.09.2015 a na list primátorky mesta č. B/2015/14176 zo dňa
25.09.2016. Žalovaný k uvedenému podotkol, že bod č. 5 sa týkal podania z oddelenia územného
plánovania a urbanizmu mesta Prešov spoločnosti Accept, s.r.o. so žiadosťou na prepracovanie
predmetnej dokumentácie v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/19/2012-222

8012200079 zo dňa 23.04.2014, právoplatného dňa 15.07.2014, a to zohľadniť urbanisticko-priestorové
riešenie bytového súboru a dopravné vzťahy v území v zmysle ust § 4 ods. 2 Vyhlášky č. 532/2002
Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a
o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie. List primátorky č. B/2015/14176 zo dňa 25.09.2016 adresovaný D. B. L., konateľovi

spoločnosti Accept, s.r.o. sa týkal žiadosti v rovnakej veci, pričom v liste je uvedené, že napriek
pracovnému rokovaniu dňa 04.08.2015, na ktorom konateľovi spoločnosti Accept, s.r.o. D. B. L. boli
vysvetlené dôvody pre zmenu urbanistického riešenia stavby „Bytový súbor - Narcisová ulica Prešov“,najmä vo veci jej nového umiestnenia a zníženia podlažnosti bytových domov, zo strany spoločnosti
Accept, s.r.o. bolo vyjadrenie k uvedeným požiadavkám negatívne.

5.6. Na stavebný úrad podala spoločnosť Accept, s.r.o. dňa 19.01.2017 návrh na prerušenie územného
konania z dôvodu podnetu podaného na Okresnú prokuratúru Prešov proti uzneseniu MsZ č. 532/2016
zo dňa 23.11.2016, ktorým bol schválený Územný plán mesta Prešov - zmeny a doplnky 2015. Okresný
úrad v metodickom usmernení č. OÚ-PO-OVBP1-2017/020636/43179 zo dňa 27.04.2017 k aplikácii
ust. § 25 ods. 6 Stavebného zákona pri zmenách a doplnkoch územnoplánovacej dokumentácie

skonštatoval, že územnoplánovacia dokumentácia schválená uznesením mestského zastupiteľstva č.
531/2016 zo dňa 23.11.2016 je neplatná a nie je možné ju v konaniach použiť ako záväzný podklad.

5.7. Následne stavebný úrad uviedol, že po posúdení predloženého návrhu na územné konanie nezistil
nesúlad návrhu so všeobecnými technickými požiadavkami alebo predpismi a mal za preukázané
na základe kladných záväzných stanovísk dotknutých orgánov, že predmetná stavba je v súlade so

záujmami chránených osobitnými predpismi. Súčasne vydal územné rozhodnutie č. SÚ/11894/2014 -
Tu zo dňa 14.06.2017 pre stavbu „Bytový súbor - Narcisová ulica Prešov“ a listom č. SÚ/11894/2014 -
Tu zo dňa 14.06.2017 predmetné rozhodnutie predložil na podpis primátorke mesta Prešov.

5.8. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že dňa 03.06.2020 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcov o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa § 15 Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Ako dôvod uplatnenia svojho nároku žalobcovia uviedli nesprávny úradný postup stavebného
úradu mesta Prešov, ktorý mal spočívať v nevydaní územného rozhodnutia na realizáciu investičného
zámeru pre stavbu bytového komplexu „Bytový súbor - Narcisová ulica Prešov“ pre stavebníkov/

žalobcov v zákonnej lehote. Žalovaný listom č. 18683/2020/SV/84807 zo dňa 30.10.2020 oznámil
žalobcom, že ich nárok na náhradu škody neuspokojí, nakoľko v návrhu neboli uvedené skutočnosti,
na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že boli splnené základné podmienky pre uplatnenie
nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. Následne si žalobcovia uplatnili svoj nárok
na náhradu škody žalobou podanou na Okresnom súde Prešov, kde v žalobe namietajú, že návrh na

vydanie územného rozhodnutia stavebník/žalobca v 2. rade podal dňa 29.10.2014 a stavebný úrad
mesta Prešov oznámil začatie územného konania až dňa 02.10.2015. Uviedli, že v čase iniciovania
územného konania bolo funkčné využitie pozemkov vo vlastníctve žalobcov, Všeobecným nariadením
mesta Prešov č. 5/2013, ktorým bola vyhlásená Záväzná časť územného plánu mesta Prešov v
znení zmien a doplnkov v roku 2012, určené na budúcu bytovú výstavbu. Pred vydaním meritórneho

rozhodnutia v územnom konaní zo strany mesta Prešov bolo dňa 23.11.2016 prijaté Všeobecné záväzné
nariadenie č. 12/2016, ktorým bola vyhlásená záväzná časť územného plánu v znení zmien a doplnkov
2015, pričom došlo k zmene účelu využitia pozemkov žalobcov na funkčné využitie pre rekreáciu a
šport. Žalobcovia sa obrátili na Okresnú prokuratúru Prešov s podnetom, na základe ktorého bol podaný
protest prokurátora voči Všeobecnému záväznému nariadeniu (ďalej len „VZN“) č. 12/2016. Mestské

zastupiteľstvo tomuto protestu vyhovelo, v dôsledku čoho bolo prijaté VZN mesta Prešov č. 4/2017,
ktorým mesto Prešov VZN č. 12/2016 zrušilo. Mesto Prešov následne prijalo VZN č. 5/2017, účinné odo
dňa24.07.2017,ktorýmvyhlásilozáväznúčasťúzemnéhoplánumestaPrešovvznenízmienadodatkov
z roku 2015. Tým, že zo strany Okresnej prokuratúry Prešov nedošlo k opätovnému podaniu protestu
prokurátora, predmetné VZN, ktoré určuje zmenu účelu využitia pozemkov stavebníkov/žalobcov na

funkčné využitie pre rekreáciu a šport, je naďalej v platnosti a účinnosti. Žalobcovia uvádzali, že z dôvodu
nesprávneho úradného postupu stavebného úradu mesta Prešov v územnom konaní o predmetnej
stavbe a v konaní mesta Prešov pri výkone samosprávy pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení
došloznehodnotenímpozemkovžalobcovzmenouichfunkčnéhovyužitiakuškodevovýške1.223.000,-
eur ako sumy rozdielu hodnoty pozemkov pred zmenou územného plánu v sume 1.927.000,- eur a po

jeho zmenách, v sume 704.000,- eur, pričom sa odvolávali na posudok znalca A. D. G.. Žalobcovia sa
zároveň odvolávali na posudok znalca A. B. C., ktorý stanovil hodnotu pozemkov pre bytovú výstavbu v
sume 1.527.000,- eur a spolu so znalcom neoceňovanými pozemkami reg. „C“ parc. č. 2990/1 a 9826/14
v hodnote 73.611,40 eur na celkovú sumu 1.600.611,40 eur, pričom pri rozdiele hodnoty pozemkov
po zmene účelu ich využitia by bola škoda žalobcov v sume 896.611,40 eur. Vo vzťahu k žalobcovi v

2. rade znalec vyčíslil škodu v sume 71.960,62 eur ako zníženie hodnoty pozemkov a škodu v sume
102.922,72 eur z titulu vynaložených nákladov na územné konanie. Žalobcovia na základe neuznania
uplatňovaného nároku na náhradu škody si podanou žalobou uplatňujú v predmetnej veci náhradu
škody, a to na základe znaleckých posudkov, pričom sa rozhodli uplatniť pre nich nepriaznivejší výsledokznaleckého posudzovania, a to: žalobca v 1. rade si uplatnil sumu 824.316,68 eur, pričom si nárokoval
úrok z omeškania vo výške 5 % z uvedenej sumy ročne do zaplatenia, žalobca v 2. rade uplatnil
sumu 174.883,34 eur, pričom si nárokoval úrok z omeškania vo výške 5% z uvedenej sumy ročne do

zaplatenia. V žiadosti o náhradu škody si žalobcovia uplatňovali náhradu škody v sume 1.223.000 eur
z titulu znehodnotenia predmetných pozemkov a sumu 153.017,72 eur z titulu nákladov na územné
konanie, ktoré sumy nie sú totožné so sumami nárokovanými v žalobe.

6. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení § 420 ods. 1 OZ, § 3 ods.

1, § 4 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, 2, 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a žalobu zamietol.

6.1. Súd prvej inštancie primárne dospel k záveru, že žalovaný je pasívne legitimovaným subjektom len
v tej časti žaloby, ktorá sa týka údajného nesprávneho úradného postupu (prieťahov) v územnom konaní
vedenom mestom Prešov v rámci preneseného výkonu štátnej správy. Poukázal na § 4 ods. 1 písm. d)

Zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda
vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva
alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej
správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu (zákon č. 369/1990

Zb. o obecnom zriadení). Na základe uvedeného tak mal za to, že žalobcovia mohli v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. žalovať žalovaného len za nesprávny úradný postup, ktorý vznikol pri výkone štátnej
správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu (mesto Prešov).

6.2. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že tvrdenia žalobcov, že príčinou, ktorá spôsobila, že zmena

územného plánu sa vzťahovala aj na investičný zámer žalobcov, sú práve prieťahy spôsobené
stavebným úradom, mestom Prešov v konaní pod č. B/11894/2014, nemajú oporu v zákone č. 514/2003
Z. z. a ani v judikatúre súdov SR. Nesprávny úradný postup (včasné nevydanie územného rozhodnutia)
nie je totiž podľa súdu prvej inštancie v danom prípade priamou, bezprostrednou príčinou vzniku
škody. Priamou príčinou vzniku nejakej škody by v danom konkrétnom prípade mohla byť zmena

územného plánu mesta Prešov v rámci výkonu územnej samosprávy. Na danú skutočnosť nemá
žiaden vplyv ani fakt, že k zmene územného plánu došlo počas trvania územného konania žalobcov.
Nesprávny úradný postup by mohol mať za následok nevydanie územného rozhodnutia, nie však zmenu
územného plánu. Na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody zo strany žalobcov bolo potrebné,
aby boli kumulatívne splnené tri zákonné podmienky, a to je nesprávny úradný postup, existencia škody

objektívne vyjadriteľná a preukázaná v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym
úradným postupom. Ak čo i len jedna z týchto podmienok splnená nie je, súd žalobcovi/žalobcom jeho/
ich právo na náhradu škody nemôže priznať. Vzhľadom na to, že v danom prípade nebolo žalobcami
preukázané kumulatívne splnenie všetkých troch zákonných podmienok, nárok žalobcov na náhradu
škody je neoprávnený a z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

6.3. Súčasne súd prvej inštancie konštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v
neodôvodnených prieťahoch zo stany stavebného úradu nedošlo a v tomto smere uviedol, že obsah
návrhu do územného konania je definovaný vo Vyhláške č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia stavebného zákona. Podľa údajov v spise žalobcovia do konania opakovane predkladali

nedostatočné podklady v zmysle uvedenej vyhlášky, o čom svedčí skutočnosť, že stavebný úrad
žalobcov opätovne vyzýval výzvami zo dňa 02.06.2009, zo dňa 23.07.2009, zo dňa 23.10.2009, zo dňa
25.10.2010 a zo dňa 29.10.2014 na doplnenie podkladov do územného konania a na prepracovanie
návrhu predmetnej stavby, naposledy najmä v zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
1S/19/2012-222 8012200079 zo dňa 23.04.2014, právoplatného dňa 15.07.2014, a to najmä vo veci

odstupových vzdialeností predmetnej stavby od jestvujúcich nehnuteľností. Na základe uvedeného je
podľa súdu dôvodné sa domnievať, že žalobcovia ignorovali pripomienky správnych orgánov týkajúcich
sa najmä podlažnosti a umiestnenia stavby „Bytový súbor - Narcisová ulica Prešov“ v riešenom území
a do konania predkladali dokumentáciu v stave, akoby k návrhu predmetnej stavby neboli uplatnené
žiadne pripomienky.

6.4. V uvedenom kontexte zároveň súd uviedol, že stavebný úrad sa musel vysporiadať s tým, že
žalobcovia predkladali do územného konania projektovú dokumentáciu, ktorá nerešpektovala Územný
plán mesta Prešov najmä v návrhu podlažnosti stavby a odstupov od okolitých stavieb rodinnýchdomov. Musel sa vysporiadať aj s opakovanými námietkami účastníkov konania, pričom reagoval aj na
vyriešenie niekoľkých predbežných otázok, počas ktorých lehoty v konaní neplynú. Postup stavebného
úradu preto nie je možné označiť za nesprávny úradný postup a v tomto smere poukázal na to,

že návrh na vydanie územného rozhodnutia podali žalobcovia dňa 27.05.2009, na základe čoho
im bolo po územnom konaní vydané územné rozhodnutie č. B/18831/2010 -Tu zo dňa 08.08.2011.
Po zrušení územného rozhodnutia na predmetnú stavbu č. B/18831/2010 - Tu zo dňa 08.08.2011,
právoplatného dňa 01.12.2011 rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/19/2012-222 8012200079
zo dňa 23.04.2014, právoplatného dňa 15.07.2014, v územnom konaní sa stavebný úrad snažil doplniť

dokazovanie v zmysle rozsudku, vysporiadať sa s úlohami, ktoré mu vyplývali z citovaného rozsudku, a
to vo veci vyriešenia námietky predpojatosti F. A. M. N., O., spôsobu doručovania účastníkom konania
a vo veci odstupovej vzdialenosti navrhovanej stavby od existujúcich stavieb účastníkov konania. Dňa
29.10.2014 nie žalobcovia iniciovali územné konanie, ale mesto Prešov ako príslušný stavebný úrad na
základe predmetného rozsudku a v zmysle § 35 ods. 2 zákona č. 50/1976 vyzval žalobcu v 2.rade ako
navrhovateľa, aby v určenej lehote doplnil predložený návrh o rôzne údaje, podklady a stanoviská, čo

však žalobca v 2. rade do dnešného dňa neučinil.

6.5. V otázke škody dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcom skutočná škoda nevznikla,
vychádzajúc z toho, že žalobcovia videli skutočnú škodu v znehodnotení ich pozemkov, kde sa v
dôsledku zmeny územného plánu mesta Prešov znížila ich hodnota oproti hodnote pred vydaním

VZN č. 5/2017, t. j. v čase, keď funkčné využitie týchto pozemkov bolo určené na bytovú výstavbu.
V ďalšom súd všeobecne poukázal na to, že skutočnou škodou sa na účely Zákona č. 514/2003 Z.
z. rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku, príp. strate,
zničení) existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce

z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné, alebo účelné. V judikáte R 55/71
sa skutočná škoda vymedzuje ako zmenšenie majetku, resp. úbytok majetku poškodeného, ktorý už
nastal, s tým, že predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu,
prípadne na vyváženie dôsledkov vyplývajúcich z toho, že nedošlo k uvedeniu veci do predošlého stavu.
Citoval Rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 13Co/13/2010, podľa ktorého „Škoda v uplatnenej

výške žalobcovi dosiaľ nevznikla, pretože dosiaľ zo svojho majetku nezaplatil sumu, ktorá podľa neho,
predstavuje škodu, ktorej náhrady sa domáha. Nedošlo teda k faktickému zmenšeniu majetku žalobcu
ani k vynaloženiu iných nákladov, takže žiadna škoda v jeho majetkovej sfére doposiaľ nenastala“.
Z uvedených definícií súd prvej inštancie vyvodil záver, že škoda, tak ako ju poňali žalobcovia, nie
je škodou podľa zákona č. 514/2003 Z. z. V ich prípade skutočne nedošlo k zmenšeniu ich majetku

(pozemkov), nebolo potrebné ich uvádzať v dôsledku škodnej udalosti do pôvodného stavu a v
neposlednom rade zo svojho majetku nezaplatili sumu, ktorej náhrady sa domáhajú. Existenciu škody
tak ako ju vymedzuje zákon č. 514/2003 Z. z. teda žalobcovia nepreukázali. Zároveň súd prvej inštancie
uviedol, že druhou podmienkou, ktorá musí byť splnená na priznanie nároku na náhradu škody je
existencia nesprávneho úradného postupu. Vydanie VZN mesta Prešov č. 5/2017, ktorým bol zmenený

územný plán mesta Prešov a pozemky vo vlastníctve žalobcov sa stali pozemkami s funkčným využitím
územia „šport a rekreácia“ bolo normotvornou činnosťou mesta Prešov vykonávanou v rámci výkonu
územnej samosprávy. Zodpovednosť za vznik škody z dôvodu zmeny územného plánu mesta Prešov
by preto podľa súdu teoreticky mohla byť na strane mesta Prešov, nie na strane žalovaného. Opätovne
zdôraznil, že normotvorná činnosť alebo nečinnosť orgánu verejnej moci nemôže byť posudzovaná ako

nesprávny úradný postup, a preto nie je možné ani vyvodiť zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom.

6.6. Pokiaľ ide o časť škody, ktorú uplatňoval žalobca v 2. rade v sume 102.922,72 eur titulom nákladov
na územné konanie, súd prvej inštancie uviedol, že tu nie je základný predpoklad porušenia právnych

povinností - nedošlo k prieťahom, nemohla vzniknúť ani škoda v sume 102.922,72 eur a nemôže
byť preto preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nejakým nesprávnym úradným postupom alebo
porušením právnych povinností a tou škodou, ktorá by mala spočívať vo vynaložení nákladov na územné
konanie.

6.7. K zamietnutiu návrhu žalobcu na vypočutie svedka D. B. L. súd uviedol, že na základe predbežného
právneho posúdenia veci, ako aj s prihliadnutím na dovtedy vykonané dokazovanie, dospel k záveru,
že vypočutie navrhovaného svedka nie je potrebné, a preto jeho prípadne vypočutie by bolo neúčelne
a nehospodárne.6.8. Súd zamietol aj návrh žalobcov zo dňa 30.3.2023 na prerušenia tohto konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C/46/2020. V tejto právnej veci

podľa názoru konajúceho súdu nebolo vhodné, efektívne a hospodárne, aby súd postupoval v zmysle
ustanovenia § 164 CSP a predmetné konanie prerušil, keďže v predmetnom konaní Okresného súdu
Prešov sp. zn. 11C/46/2020 sa nerieši žiadna taká otázka, ktorá by mala nejaký podstatný význam pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní, resp. taká otázka, s ktorou by sa nemohol súd vysporiadať v tomto
konaní.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému a intervenientovi priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali žalobcovia včas odvolanie z odvolacích dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Navrhli rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8.1. Žalobcovia v odvolaní uviedli, že pre toto konanie bolo úlohou súdu posúdiť zodpovednosť
žalovaného, teda Slovenskej republiky, za konanie mesta Prešov v rámci preneseného výkonu štátnej
správy, teda za nečinnosť (prieťahy) v rámci územného konania. Podľa argumentácie súdu prvej

inštancie v bodoch 80. až 86. odôvodnenia Rozsudku, žalobu zamietol z dôvodu, že nemal preukázanú
príčinnú súvislosti medzi nečinnosťou stavebného úradu mesta Prešov (za ktorú zodpovedá žalovaný)
a vzniknutou škodou.
K existencii nesprávneho úradného postupu odvolatelia uviedli, že záver súdu o absencii
neodôvodnených prieťahov je v priamom rozpore s obsahom spisu, pričom súd prvej inštancie sa

nijakým spôsobom nevysporiadal s listinnými dôkazmi, na ktoré poukazovali žalobcovia a ktoré boli
pripojené v prílohe žaloby označené ako: „Komunikácia ACCEPT s.r.o. (zástupcu žalobcu v 2. rade
v územnom konaní) so žiadosťou o prešetrenie nečinnosti stavebného úradu a dotknutých orgánov –
primátorka mesta Prešov, Okresná prokuratúra Prešov a Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej
politiky.“ Uvedené listiny sú súčasťou aj pripojeného administratívneho spisu zo stavebného úradu,

mesta Prešov, v Šanóne č. 3 k spisu B/11894/2014, pod por. č. 53. až 59. Z odpovedí od jednotlivých
orgánov verejnej moci je zrejmé, že tieto identifikovali nečinnosť a neodôvodnené prieťahy zo strany
stavebného úradu. Súd prvej inštancie uvedené listinné dôkazy žiadnym spôsobom nevyhodnotil, čím
konanie a rozhodnutie vo veci zaťažil vadou podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. A nakoľko sa nijakým
spôsobom nezaoberal uvedenými dôkazmi, tak následne dospel aj k nesprávnemu skutkovému záveru

o údajnej absencii nečinnosti (neexistencii nesprávneho úradného postupu stavebného úradu), teda je
daný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
V uvedenom kontexte žalobcovia súčasne uviedli, že v podanej žalobe aj v následnom konaní
poukazovali na prieťahy, ktoré vznikli nečinnosťou stavebného úradu po tom, čo bola vec vrátaná späť
po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/19/2012 zo dňa 23.04.2014. Osobitne poukazovali

žalobcovia na nečinnosť v konaní vedenom pod č. B/11894/2014, teda v období po opätovnom podaní
návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 29.10.2014 až do momentu, keď mesto Prešov
(ako orgán územnej samosprávy) prijalo VZN č. 5/2017 zo dňa 28.06.2017, ktorým mesto zamedzilo
žalobcom výstavbu v danej lokalite.
Napriek tomuto časovému rámcu od 29.10.2014 do 28.06.2017, súd prvej inštancie pri posudzovaní

otázky nečinnosti poukazuje na to, že stavebný úrad výzvami zo dňa 02.06.2009, zo dňa 23.07.2009, zo
dňa 23.10.2009 a zo dňa 25.10.2010 vyzýval žalobcov na doplnenie podkladov do územného konania
a na prepracovanie návrhu predmetnej stavby. V konaní je pritom nesporné, že tieto výzvy stavebného
úradu sa týkali skorších konaní vedených pod č. B/12934/2009, č. B/7081/2010, č. B/18831/2010, č.
B/3780/2011, č. B/3788/2011 a B/16363/2011, ktoré sú pre otázku prieťahov irelevantné. Ich výsledkom

bolo rozhodnutie Krajského stavebného úradu Prešov zo dňa 14.11.2011, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutiemestaPrešovč.B/18831/2010-Tuzodňa08.08.2011.Tedatietopredchádzajúcekonaniasú
irelevantnéanemôžumaťvplyvnaotázkuprieťahovvnovomúzemnomkonanívedenomod29.10.2014,
po tom, čo Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 23.04.2014 zrušil právoplatné územné rozhodnutie.
Žalobcovia nakoniec ani nikdy netvrdili, že by im mala byť škoda spôsobená akýmikoľvek prieťahmi pred

29.10.2014. Pričom výsledky územných konaní vedených pred 29.10.2014 boli zrušené v správnom
súdnictve, preto nie je možné z týchto ani vychádzať.
Odôvodnenie súdu prvej inštancie, že žalobcovia mali údajnou nečinnosťou v rokoch 2009 a 2010
spôsobiť to, že stavebný úrad nekonal v novom územnom konaní začatom po 29.10.2014, je celkomzjavne nelogické. Uvedené skutkové závery sú neudržateľné a následne na to súd prvej inštancie
nesprávne právne posúdil vec.

8.2. Z hľadiska príčinnej súvislosti namietali odvolatelia, že súd prvej inštancie pri posudzovaní tejto
otázky v rozpore s podanou žalobou skúmal nečinnosť v konaniach vedených do vydania územného
rozhodnutia v roku 2011, pričom od začiatku konania žalobcovia poukazovali na nečinnosť stavebného
úradu, ktorá nastala a ktorá bola preukázaná v konaní č. B/11894/2014, teda od októbra 2014.
Pokiaľ by sa súd prvej inštancie zaoberal týmto konaním po 29.10.2014, tak by sa musel vysporiadať

s listinnými dôkazmi, v ktorých tak primátorka mesta Prešov, ako aj Okresná prokuratúra Prešov,
skonštatovali nečinnosť a prieťahy na strane stavebného úradu. Navyše to isté mesto Prešov (iba
konajúce prostredníctvom iného orgánu – mestského zastupiteľstva, teda konajúce ako orgán územnej
samosprávy) prijalo počas trvania týchto prieťahov takú zmenu územného plánu (t.j. VZN č. 5/2017),
ktorá zabraňuje výstavbe na sporných pozemkoch. Práve z uvedeného dôvodu majú odvolatelia za
to, že vo veci je preukázaný nielen kauzálny nexus, ale dokonca, že vo veci je preukázaný úmysel

osôb, konajúcich v mene mesta Prešov na úrovni stavebného úradu a na úrovni orgánov samosprávy,
zamedziť stavebnej činnosti žalobcov a poškodiť žalobcov.

8.3. K posudzovanej neexistencii škody súdom prvej inštancie odvolatelia uviedli, že je irelevantné, že
žalobcovia nemuseli uhrádzať žiadne náklady na uvedenie do pôvodného stavu. V prejednávanej veci

totiž došlo podľa odvolateľov k takému úbytku ich majetkových hodnôt, ktorý už nie je možné zvrátiť. Zo
znaleckých posudkov predložených v tomto konaní je zrejmé, že z dôvodu nečinnosti stavebného úradu
došlo k škodlivému následku, spočívajúcemu v tom, že počas vedenia konania pod č. B/11894/2014 bola
hodnota stavebných pozemkov žalobcov vo výške 1.600.611,40 eur, ale nakoľko prieťahy stavebného
úradutrvaliviacakorok,takneboloriadneavčasvydanéúzemnérozhodnutie,apretood24.07.2017(t.j.

od účinnosti VZN č. 5/2017) je hodnota pozemkov žalobcov už iba vo výške 704.000 eur. Za nesprávny
tiež považovali záver súdu, že škoda uplatnená žalobcom v 2. rade vo výške 102.922,72 eur titulom
nákladov na územné konanie nemohla vzniknúť, pretože nedošlo k prieťahom.

8.4. Nakoniec odvolatelia uviedli, že majú za to, že v konaní došlo aj k naplneniu odvolacieho dôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, nakoľko súd prvej inštancie nijako nevyhodnotil listinné dôkazy
preukazujúce nečinnosť, a nad rámec toho súdu prvej inštancie zamietol návrh na výsluch svedka D. L.,
ktorýmalvypovedaťprávekotázkenečinnostistavebnéhoúradu,pričomtobolprávetentosvedok,ktorý
ako konateľ spoločnosti ACCEPT, s.r.o. zastupoval žalobcu v 2. rade v územnom konaní a priamo jednal
so stavebným úradom, mestom Prešov. Uvedený svedok je podpísaný aj na sťažnostiach na prieťahy a

žiadostiach o prešetrenie postupu stavebného úradu zo dňa 06.07.2017, teda celkom jednoznačne by
jeho výpoveď prispela k objasneniu skutkových otázok týkajúcich sa prieťahov stavebného úradu.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcovia v konaní bezpečne nepreukázali existenciu
príčinnej súvislosti medzi prieťahmi v konaní a vznikom škody. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia
čo i len jednej z nich nie je daná táto zodpovednosť, mal žalovaný za to, že rozsudok súdu vychádzal
pri ne/preukázaní priamej príčinnej súvislosti medzi prieťahmi v konaní a vznikom škody zo správnych
skutkových zistení, čím v danej veci nie sú splnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za škodu
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

Odôvodnenie existencie príčinnej súvislosti žalobcami v odvolaní považuje žalovaný za nelogické s
ohľadom na skutkové okolnosti prípadu – príslušný stavebný úrad žiadosti žalobcov v skoršej fáze
konania o vydanie územného rozhodnutia v celom rozsahu vyhovel vydaním rozhodnutia o umiestnení
stavby zo dňa 08.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 01.12.2011. Žalobcovia
v tomto smere dobrovoľne nevyužili možnosť podať žiadosť o vydanie stavebného povolenia v čase,

kedy platný územný plán v danej oblasti žalobcami plánovanú výstavbu povoľoval.

9.1. Z hľadiska škody žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobcovia si podľa všetkého
uplatňujú na základe predložených znaleckých posudkov škodu skutočnú, avšak táto nemohla vzniknúť,
nakoľko žalobca predmetné pozemky stále vlastní a reálne nedošlo k zníženiu jeho majetku.

Za škodu nie je podľa názoru žalovaného možné považovať rozdiel hodnoty pozemkov určených na
výstavbuapozemkovoznačenýchakotrávnatáplocha,čomožnopovažovaťzaniečoimaginárne,ateda
nie skutočnú škodu. O škodu by išlo, ak by sa znížila hodnota pozemkov v dôsledku zmeny územného
plánu v porovnaní s kúpnou cenou, ktorú žalobca zaplatil za kupovaný pozemok. Žalobca totiž stálepozemky vlastní, škoda by preto mala predstavovať to, o čo sa reálne znížil jeho majetok. Parcelu č.
2990/3 žalobca v 1.rade kúpil od obvodného úradu v roku 2009 za 8.960,- eur (neskôr ju od neho kúpil
žalobca v 2. rade v krátkom čase za 50.095,- eur a od neho ju znovu kúpil v roku 2019 žalobca v 1. rade),

podľa znaleckého posudku A. C. ako trávnatá plocha má však vyššiu hodnotu a to 55.039 eur. Taktiež
pokiaľ ide o parcely CKN 2990/1 a CKN 9826/14, žalobca v 1. rade ich kupoval v roku 2010 za 29.895,-
eur, podľa znalca ako trávnatá plocha majú hodnotu 39.813,- eur. Vo vzťahu k týmto parcelám však
nedošlo k zmene územného plánu, pretože tie sú nepretržite, teda tak v minulosti ako aj v súčasnosti,
určené na výstavbu rodinných domov, takže vo vzťahu k týmto parcelám absentuje základný predpoklad

uplatneného nároku, nakoľko ohľadom ich funkčného využitia nedošlo k zmene územného plánu. Preto
nepochybne vo vzťahu k nim nie je daný ani základ nároku na náhradu škody.
Pokiaľ ide o parcely CKN 3064/1, 3064/2, 3064/3, 3064/4 a 3064/5 tie nadobudol jediný spoločník
žalobcov v roku 2006, teda v čase, keď neboli určené na výstavbu, ale na šport, tak ako sú určené
aj aktuálnym územným plánom, preto nie je možné uvažovať o zníženej hodnote pozemkov, ktorú je
potrebné porovnať so stavom v čase, keď boli nadobudnuté. Pri týchto parcelách sa teda ich charakter

v porovnaní so stavom v roku 2006, čo sa týka funkčného využitia, nezmenil.
Vo vzťahu k škode uplatnenej žalobcom v 2. rade vo výške 102.922,72 eur titulom nákladov na územné
konanie žalovaný uviedol, že náklady na projektovú dokumentáciu, resp. iné podklady potrebné na
vydanie územného rozhodnutia nepredstavujú škodu, keďže tieto vznikajú každému staviteľovi bez
ohľadu na úspech v konaní. Náklady na projektovú a inžiniersku činnosť vznikajú každému stavebníkovi

bez ohľadu na úspech v povoľovacom konaní. Predmetom náhrady škody nemôžu byť tie náklady, ktoré
vznikli skôr, ako prieťahy v konaní, teda bez príčiny. Následok nemôže vzniknúť skôr ako príčina.

9.2. V súvislosti s nevykonaním navrhnutých dôkazov poukázal žalovaný na § 185 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná s tým, že súd nemusí vykonať

všetky účastníkom navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať,
je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať
rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným
dôkazom. Pokiaľ sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho
rozhodnutia, čo súd prvej inštancie aj urobil, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôvodnil,

prečo nevykonal dokazovanie vypočutím svedka D. L. v ods. 89 odôvodnenia rozsudku.

10. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z hľadiska nesprávneho úradného postupu ušlo
pozornosti žalobcov, že po rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.04.2014 mesto Prešov ako
príslušný stavebný úrad vyzval dňa 29.10.2014 žalobcu v 2. rade ako navrhovateľa, aby v určenej lehote

doplnil predložený návrh o rôzne údaje, podklady a stanoviská, pričom žalobca v 2. rade tieto doklady
nedoložil a teraz sa sťažuje na prieťahy v konaní, ktoré zavinil sám.

10.1. Súčasne k príčinnej súvislosti uviedol, že žalobca v 2. rade bol nečinný od doručenia predmetnej
výzvy zo dňa 29.10.2014 a mal lehotu do 28.06.2017 teda 3 roky na to, aby mu bolo vydané územné

rozhodnutie, ak by bol svoj návrh na vydanie územného rozhodnutia doplnil o listiny a doklady
požadované stavebným úradom mesta Prešov. Terajšia výhovorka žalobcu v 2. rade, že pre neho
stratilo územné konanie zmysel prijatím VZN dňa 28.06.2017, je len účelovým ospravedlňovaním svojej
nečinnosti a svojho zlyhania spočívajúceho v neschopnosti zabezpečiť a predložiť požadované listiny
potrebné pre vydanie územného rozhodnutia. Ak by ich predložil riadne a včas, musel by stavebný úrad

vydať územné rozhodnutie, nakoľko v tom čase žiadne VZN č. 5/2017 prijaté nebolo.
10.2. V súvislosti so závermi súdu prvej inštancie vzťahujúcimi sa na škodu, intervenient poukázal
na obsah odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 11C/46/2020-532 zo dňa 28.09.2022,
ohľadne neexistencie škody a z neho citoval. Nakoniec k nevykonaniu dôkazu výsluchom svedka D. L.
uviedol, že súd správne zamietol tento návrh na vykonanie dokazovania, nakoľko k zamietnutiu žaloby

došlo z viacerých dôvodov, pričom skutkový stav bol dostatočne zistený a výpoveď tohto svedka by
nezvrátila skutkový stav týkajúci sa toho, že nedošlo k vzniku škody, že nedošlo k zavineniu prieťahov
a že neexistuje kauzálny nexus.

11. V odvolacích replikách, resp. odvolacích duplikách strany sporu ako aj intervenient v podstatnom

zotrvali na svojich vyjadreniach učinených v priebehu konania, odvolaní a vyjadreniach k odvolaniu.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcov, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, beznariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 až
§ 385 CSP, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP a

dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

13.Primárnesaodvolacísúdzaoberalotázkou,čidôvodyuvádzanéodvolateľmisúprípustnýmidôvodmi
prepodanieodvolaniavzmysle§365ods.1CSP.Odvolateliaakoodvolacídôvoduviedlidôvoduvedený
v § 365 ods. 1 písm. b), t.j., že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. e), t.j., že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, písm.
f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide
o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, je daný vtedy, ak je na strane súdu taký
závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP
priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na
súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom
stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého,
aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť
ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup
k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu

zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)
vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP
ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej
veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie

strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé
súdnekonania),t.j.abykaždejprocesnejstraneboladanáprimeranámožnosťpredniesťsvojuzáležitosť
zapodmienok,ktoréjunestavajúdopodstatnenevýhodnejšejpozícieakoprotistranu.Spravodlivésúdne
konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní
uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane

judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a
právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

15. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), je v sporovom konaní odvolacím

dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý -

hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené,
súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy
musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť

o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnostialebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

17.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h)CSP,jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcami tvrdených odvolacích dôvodov
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil,
vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na

každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní.

19. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo
vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

20. Podľa § 391 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej
postupovať.

21. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Vzhľadom na obsah odvolania a žalobcami uvádzané odvolacie dôvody, považuje odvolací súd za
nevyhnutné najskôr vo všeobecnej rovine uviesť, že námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach
prvoinštančného súdu sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie

rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych
skutkových zistení.
Súd nemusí vykonať všetky stranou sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci
dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Súd však musí dbať na to, aby nevylúčil
taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený stranou sporu, ak tento

skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Ak sa rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať,
musí to zdôvodniť v odôvodnení svojho rozhodnutia.22.1. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca už v samotnej žalobe označil a v prílohe doložil
ako dôkazy, vyjadrenia Okresnej prokuratúry Prešov zo dňa 30.08.2017, sp. zn. Pd 160/17/7707-9
a primátorky mesta Prešov zo dňa 05.09.2017, sp. zn. S-15-2017, ktorí na základe podania spoločnosti

ACCEPT s.r.o., ako zástupcu žalobcu v 2. rade, konštatovali nečinnosť mesta Prešov pri prenesenom
výkone štátnej správy v stavebnom konaní č. B/11894/2014 a zároveň v tejto súvislosti navrhol ako
svedka vypočuť D. L., konateľa uvedenej spoločnosti.
S nevykonaním navrhovaného dôkazu výsluchom svedka sa súd prvej inštancie následne vyporiadal
v odôvodnení rozhodnutia konštatáciou, že na základe predbežného právneho posúdenia veci, ako

aj s prihliadnutím na dovtedy vykonané dokazovanie jeho prípadné vypočutie by bolo neúčelné
a nehospodárne.
V uvedenom kontexte odvolací súd uvádza, že predmetom konania sú nároky uplatnené žalobcami
voči žalovanému na základe nesprávneho úradného postupu (prieťahov), ktorého sa mal dopustiť
stavebný úrad – mesto Prešov v konaní č. B/11894/2014 v období od jeho začatia na základe návrhu
na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 29.10.2014 do rozhodnutia zo dňa 28.06.2017 o prijatí

VZN č. 5/2017. V tomto smere je teda nepodstatné posudzovanie nečinnosti stavebného úradu pred
uvedeným obdobím, ako ho hodnotil súd prvej inštancie, ale pre ustálenie skutkového stavu z hľadiska
nesprávneho úradného postupu je zásadné práve uvádzané obdobie od 29.10.2014 do 28.06.2017.
Súd prvej inštancie pochybil, ak napriek tomu, že relevantné orgány (Okresná prokuratúra Prešov,
primátorka mesta Prešov) konštatovali nečinnosť stavebného úradu v predmetnom období, tieto ich

závery, hoci dôkaz oboznámením týchto listín vykonal, žiadnym spôsobom nevyhodnotil, nevykonal
súvisiaci navrhovaný dôkaz výsluchom svedka a bez uvedeného vyvodil predčasný záver, že nemožno
hovoriť o prieťahoch v stavebnom konaní zo strany mesta Prešov v súvislosti s preneseným výkonom
štátnej správy.
Uvedené skutočnosti mali potom za následok, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

23. Súčasne odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku je tou časťou, v ktorej súd vysvetľuje,
akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Dostatočné odôvodnenie je

nevyhnutné aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery
súdu pri uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov.
23.1.Súdprvejinštanciesícesprávnevšeobecnevymedzilzákonnépodmienkyzodpovednostizaškodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to aj z hľadiska škody samotnej, avšak bez toho, aby potom
následne tieto konkrétne premietol do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Tento nedostatok rozhodnutia

je tak naplnením odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, keď do práva na spravodlivý
proces možno zahrnúť aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, teda na odôvodnenie spĺňajúce
atribúty podľa § 220 CSP.
24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III. a IV.
zrušil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1

písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom) a § 389 ods. 1 písm. c) CSP (súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom), vrátane závislých výrokov o trovách konania a vec vrátil podľa § 391

CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť dokazovanie
odvolacím súdom.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zrušil odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP,
v zmysle ktorého odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo

veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. V danom
prípade súd prvej inštancie odvolaním napadnutým výrokom I., návrh žalobcu na prerušenie konania do
právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov sp. zn. 11C/46/2020 zamietol.
V priebehu odvolacieho konania odvolací súd zistil, že predmetné konanie bolo právoplatne skončené,
čím boli naplnené podmienky pre zrušenie aj tohto výroku v zmysle citovaného ustanovenia CSP.

26. Úlohou súdu prvej inštancie bude vysporiadať sa s vadami vytknutými odvolacím súdom, vykonať
dokazovanie i výsluchom navrhovaného svedka, resp. návrh na výsluch svedka procesne súladnýmspôsobom zamietnuť a opätovne vo veci rozhodnúť za hodnotenia dôkazov jednotlivo a všetky v ich
vzájomnej súvislosti a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP).

27. Podľa § 391 ods. 2 CSP, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

28. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách
pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 ( ust. § 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. §
427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám,
alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací
súd dovolanie odmietne podľa ust. § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa ust. § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).